Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203554
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8415203554.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,, proti povinnej B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X,

XXX XX C., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok,
č.k. 7Er/257/2015-18 zo dňa 30. januára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Žiadosť súdneho exekútora B.. M. K., so sídlom N. úradu A. XXX/X, XXX XX A. o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie podanú na tunajšom súde dňa 12.5.2015 zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 44 ods. 2, § 45 ods. 1
písm.b),c)zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomdo31.12.2014,čl.2písm.
b), c), čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 6, čl. 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 30.06.2006, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3, § 55, § 853 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného (O. banka, a.s.) a povinná uzavreli dňa

XX.XX.XXXX J. o úvere spolu s obchodnými podmienkami pre úver verziu X/XXXX. Exekučným titulom
bol v predmetnej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri P., Q. A M.,
a.s., sp. zn. BW-A/XXXX/XXXX a trov exekúcie.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bola
uzatvorená Zmluva o úvere ako absolútny obchod. Predmetná zmluva napĺňa definičné znaky zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z., pretože bola uzatvorená medzi veriteľom
a spotrebiteľom. Rovnako podľa Smernice Rady 93/13/EHS možno predmetnú zmluvu považovať
za spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju
právomoc je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu
a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná
rozhodcovská doložka ako každá neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon

práv a povinností z takejto doložky preto tiež odporuje dobrým mravom. Rozhodcovská doložka je
v posudzovanom prípade súčasťou obchodných podmienok, ktoré právny predchodca oprávnenéhopoužíva v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku s i spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len formulárovú zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.Za
neprijateľné považuje súd i miesto rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu je dojednanie
rozhodcovskej doložky v posudzovanom prípade neprijateľnou podmienkou. Správnosť tohto právneho
názoru potvrdzuje aj zákonodarca, keď v Občianskom zákonníku účinnom od 01.01.2008 do zákonného
demonštratívneho výpočtu v ust. § 53 zaradil ako neprijateľnú podmienku aj ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd v danej veci odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej
podmienky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatná.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. d), a), e), f), g), h) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“).

Namietal, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a preto súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd a tiež namietal, že došlo k prekročeniu zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej
namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu a prekážku rozsúdenej veci

(„res iudicata“), a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Nesprávnu aplikáciu právnych predpisov dôvodil
z vylúčenia možnosti riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd nesprávne
aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež poukázal na to, že právny predchodca oprávneného
O. a.s. postupovala v súlade s § 93 b) Zákona o bankách. Ďalej videl porušenie § 215 C.s.p., absenciu
akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo veci, konštruovanie

novéhoskutkovéhostavubezúčastioprávnenéhoaodňatímmožnostivyjadriťsakvykonanýmdôkazom
a skutkovému stavu, aplikáciou sekundárneho práva a judikatúry Európskeho súdneho dvora. Namietal
tiež porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a neprimerané zvýhodňovanie povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia. Poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd zriadený
pri Rozhodcovská a mediačná je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie

Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora vyhovuje, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného
súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazujena uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný
súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo

dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie

(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi

zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý. (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011, sp. zn. 2 Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)
11. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal. Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

13. Postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie

nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné
konanie zastavené v súlade s ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

14. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

15. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je
oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so

Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách, lebo nedošlo
k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred pripravená na formulárovom
tlačive právneho predchodcu oprávneného. Možnosť voľby povinnej neprijať návrh na uzatvorenie

rozhodcovskej zmluvy je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý
počet klientov. Pokiaľ povinná chcela uzatvoriť zmluvu o úvere, museli bezpodmienečne súhlasiť aj so
všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. Odvolacia námietka,
ktorou oprávnený poukazoval na plnenie si zákonnej povinnosti svojho právneho predchodcu v zmysle
§ 93b Zákona o bankách, nebola preto dôvodná.

17. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré
je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majúprávnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať

rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď
po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. (Pozri
uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51)

18. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako
keď rozhodcovskej zmluvy niet. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012).

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Neobstojí ani námietka oprávneného, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku
resiudicata,nakoľkoneplatnározhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu.Z
uvedeného dôvodu preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne
rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. (Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011).

21. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ostatnými odvolacími námietkami.

22. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch
v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (C. - K.) na
rozhodcovské konanie je odradzujúca.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).