Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707215775
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7707215775.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Ing. R. N., so sídlom L., C. 9, IČO:
32674589, zast. Bc. Vasilom Hunderom, so sídlom Michalovce, Školská 3, proti žalovanému F. C., bytom
M. F. XXX, zast. JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom Michalovce, Sama Chalupku 18, o
zaplatenie 2.750,12 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 20C 82/2008-293 zo dňa 6.3.2017

Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.750,12 € so 6 % úrokmi z omeškania
od 2.1.2006 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.750,12 € za obdobie od 9.8.2005
do 1.1.2006.

Žalobcovi priznáva nárok na 100 % náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania
proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom 20C/82/2008-293
zo dňa 6.3.2017 žalobu zamietol (I.) a priznal žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu

trov konania proti žalobcovi (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, doplnenej podaním zo dňa 6.2.2008, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 82.850 Sk (2.750,12 €) so 6 % úrokmi z omeškania ročne od 9.8.2005 do
zaplatenia na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavreli dohodu, predmetom ktorej bolo dodanie
náhradnýchdielovpotrebnýchnaopravuhavarovanéhomotorovéhovozidlazn.ŠKODAOCTAVIA,ktoré

fakturoval žalovanému faktúrou č. 2005/12 z 25.7.2005 na tovar v hodnote 142.850,- Sk bez DPH;
žalovaný však zaplatil žalobcovi za dodaný tovar iba časť fakturovanej sumy 60.000,- Sk (príjmový
pokladničný doklad č. 001/003 zo 16.3.2006 od príjemcu C. C.), a zostatok dlžnej sumy 82.850,- Sk mu
nezaplatil napriek výzvam z 12.2.2007 a 11.10.2007, pričom žiadnu námietku o nekvalitných súčiastkach
nepodal a dodávku nereklamoval. Procesná obrana žalovaného v spore bola založená na tvrdeniach,
že suma 60.000,- Sk ním zaplatená žalobcovi v plnom rozsahu pokrýva hodnotu dodaných použitých

náhradných dielov (nové náhradné diely boli dodané iba olejová vaňa a zadné svetlá), ba dokonca ju
aj prevyšuje, keďže hodnota použitých náhradných dielov predstavuje menej ako 50 % hodnoty nových
náhradných dielov, pričom samotné vyhotovenie faktúry podľa žalovaného nie je žiadnym dôkazom,
ktorý by odôvodňoval priznanie nároku žalobcovi uplatneného podanou žalobou.

3. Súd prvej inštancie nárok právne posúdil podľa ustanovení § 652 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a 2, §

53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), tiež podľa ust. § 588 OZ a § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozsudku podrobneuviedol skutočnosti, ktoré mu vyplynuli z nesporných tvrdení a vyjadrení strán a z vykonaných dôkazov,
ktorými mal preukázané, že v dôsledku havárie dňa 11.6.2005 bolo poškodené motorové vozidlo zn.
ŠKODA OCTAVIA COMBI, EČV: MI 453 BJ patriace žalovanému, žalovaný si objednal u žalobcu

jeho opravu, čo potvrdzuje písomná objednávka (aj keď tá neobsahuje, komu je adresovaná a nie je
ani datovaná), ktorá nesporne sa týka opravy motorového vozidla a je to zrejmé i z výpovedí strán
sporu, že opravu vykonával so súhlasom žalovaného opravár C. D. vzhľadom na to, že pri oprave
motorového vozidla bolo potrebné vykonať aj lakovacie práce, čo v konaní nebolo sporné. Samotný
súhlas žalovaného s vykonaním opravy opravárom L. D. podľa názoru súdu neznamenal, že žalovaný

vstúpil do záväzkového vzťahu aj s L. D.. V konaní nebolo sporné, že náhradné diely potrebné na
opravu havarovaného motorového vozidla mal zabezpečiť žalobca, ktorý ich opravárovi L. D. aj dodával
a za opravu motorového vozidla žalovaný zaplatil čiastočne L. D. a čiastočne žalobcovi. Spornou v
konaní bola otázka, akú sumu za opravu motorového vozidla má žalovaný zaplatiť žalobcovi. Súd prvej
inštancie mal za to, že medzi stranami vznikol záväzkový právny vzťah zo zmluvy o oprave a úprave
veci, ktorá je osobitným typom zmluvy o dielo, pričom aplikoval na vec aj právne predpisy na ochranu

spotrebiteľa, keďže žalobca aj svedok D. sú podnikatelia - živnostníci, ktorí konali v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti ako dodávatelia a žalovaný ako súkromná fyzická osoba vystupoval pri
uzavretí zmluvy v postavení spotrebiteľa. Konštatoval v tejto súvislosti, že zo zmluvy o oprave veci
vzniklo žalovanému právo na to, aby mu žalobca podľa objednávky motorové vozidlo opravil a žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie ceny za opravu veci, avšak žalobca má právo iba na úhradu toho, čo mu

skutočne za opravu patrí a čo skutočne vykonal a bolo na ňom v tomto smere svoj nárok aj preukázať.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca nárok nepreukázal vzhľadom
na to, že ním predložené listinné dôkazy sú plné rozporov a nejasností. V tejto súvislosti súd poukázal
na to, že cena na dodacom liste nekorešponduje s cenou na faktúre, z dodacieho listu a poskytnutej
zľavy nie je zrejmé, na ktoré dodané súčiastky a teda v akej výške sa zľava 7,5 % vzťahuje, ktorá je

vypočítanápaušálnezcelejsumynáhradnýchdielov183.774,60Sk,pričompodľaodbornéhovyjadrenia
predloženého žalovaným je cena použitých náhradných dielov maximálne vo výške 50 % z nových
dielov, preto podľa názoru súdu malo byť zrejmé, na ktoré dodané súčiastky bola zľava poskytnutá a či
bola určená správne, a ani výsluchom strán sporu a svedka R.I. ml. nebolo možné zistiť, ktoré súčiastky
boli dodané opravárovi L. D. nové a ktoré použité. Pritom z výpovede svedkov D. a N. ml. je nepochybné,

že žalovaný nemal záujem o nové náhradné diely v plnom rozsahu, nakoľko by sa z toho dôvodu oprava
zbytočne predražila; skutočnosť, že na opravu sa používali súčiastky opotrebované aj nové potvrdil aj
svedok N. ml. a nakoniec aj sám žalobca pri výsluchu. Bolo preto povinnosťou žalobcu ako dodávateľa
náležite rozlíšiť v dodacích listoch pre žalovaného, ktoré súčiastky sú dodávané ako nové a ktoré ako
použité, aby bolo možné skontrolovať oprávnenosť účtovaných cien náhradných dielov. Podľa názoru

súdu táto povinnosť zaťažovala v spore žalobcu ako dodávateľa, a nie žalovaného ako spotrebiteľa.
Pokiaľ žalobca ako dôkaz predložil rozpis prác a náhradných dielov - kalkuláciu EUROTAXGLASS (ide
o doklad vyhotovený poisťovňou pre účely likvidácie poistnej udalosti), z uvedenej súdu vyplynulo, že
cena materiálu potrebného na opravu motorového vozidla (na tomto mieste súd poznamenal, že ide
o materiál nový, čo v konaní nebolo sporné) bola vyčíslená v sume 174.028,80 Sk, práce za opravu

14.440 Sk, lakovanie 18.946,80 Sk, práce za lakovanie 25.720,60 Sk a celkové náklady na opravu
vozidla s pripočítaním DPH bolo vyčíslené vo výške 260.248,50 Sk a na takúto sumu žalovaný predložil
poisťovni faktúru opravára L. Rubína (ktorá obsahovala cenu materiálu ako aj cenu prác) pre účely
likvidácie poistnej udalosti. V konaní nebolo sporné, že faktúra vystavená opravárom L. Rubínom bola
podkladom aj pre likvidáciu poistnej udalosti, čo potvrdila poisťovňa, avšak bližšie informácie nevedela

poskytnúť, pretože spis bol už skartovaný. Súd prvej inštancie videl rozpor vo fakturáciách na podklade
výpovede svedka D., ktorý vypovedal, že z fakturovanej sumy 260.248,50 € mu žalovaný zaplatil sumu
161.309 Sk za práce, a nie za materiál, ktorý on nedodával; podľa čestného prehlásenia svedka L. D.
zvyšok mal žalovaný zaplatiť žalobcovi na základe faktúry č. 2005/12 v sume 169.991,50 Sk. Keďže
celková oprava stála 260.248,50 €, zvyšná suma 98.939,50 Sk podľa úvahy súdu mala predstavovať

cenu náhradných dielov, a keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi sumu 60.000 Sk, preto zvyšok nároku
žalobcu predstavuje 38.939,50 Sk, a nie požadovaných 82.850 Sk. Súd poukázal na to, že ak by mal
žalovaný zaplatiť sumu 161.309 Sk za vykonané práce L. D. a sumu 142.850 Sk za súčiastky, celkovo
za opravu vozidla by zaplatil 304.159 Sk, čo v r. 2005 sa takmer rovnalo cene nového vozidla zn. Škoda
Octavia. Z vyjadrenia Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. vyplýva, že napriek predloženej faktúre na

sumu 260.248,50 Sk bolo nakoniec zo škodovej udalosti žalovanému vyplatené poistné plnenie vo výške
4.073,- € (122.703,20 Sk). Žalovaný doposiaľ za opravu vozidla zaplatil sumu 221.309 Sk (161.309
Sk opravárovi L. Rubínovi a 60.000 Sk žalobcovi), preto podľa úvahy súdu prvej inštancie reálna je
požiadavka žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi faktúrovanou sumou 260.248,50 Sk na podkladerozpočtovej kalkulácie EUROTAXGLASS (žalobcom predloženej) a žalovaným za opravu zaplatenou
sumu 221.309 Sk, teda suma 38.939,50 Sk. Táto však predstavuje cenu nových súčiastok, pričom
žalobca nepreukázal, koľko nie nových náhradných dielov bolo na opravu dodaných, preto podľa názoru

súdu prvej inštancie takto vypočítaný rozdiel bez ďalšieho žalobcovi nebolo možné priznať. Súd dospel k
záveru,ženapriekrozsiahlemudokazovaniuvykonanémuvkonanížalobcaneuniesoldôkaznébremeno
o tom, že mu uplatnené právo patrí. Ani v prípade, ak by právny vzťah strán sporu bol kvalifikovaný
ako záväzkový vzťah (nárok) z kúpnej zmluvy, kedy dodanie súčiastok žalobcom by sa právne hodnotilo
ako predaj žalovanému, nič to nemení na závere, že žalobca svoj nárok nepreukázal, keďže aj v takom

prípade musí dodávateľ preukázať, aký tovar a v akej hodnote spotrebiteľovi dodal, a teda na akú cenu
dodaného tovaru má právo. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal náhradu trov
žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, výslovne uplatnil odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že žalovanému súd uloží
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.750,12 € (82.850 Sk) spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 2.750,12 € od 2.1.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkazy v intenciách záväzného

rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ale opätovne rozhodol v prospech žalovaného, ktorý svoje
vyjadrenia vždy prispôsoboval skutočnostiam, ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť
označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Žalovaný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz a ani
nenavrhol takýto vykonať, ktorým by preukázal svoje tvrdenia. Podľa žalobcu vzťah medzi stranami
sporu bol obchodnoprávny, ktorý sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka. Poukázal na to,

že nebolo pochýb o pravosti faktúr za vykonané práce a súčiastky potrebné k oprave motorového vozidla
boli dodané, ale neboli doposiaľ uhradené. Tvrdenia žalovaného považoval za zavádzajúce a v súvislosti
s nimi citoval závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 9/2005 z 1.9.2005, podľa ktorého
pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál, alebo o odpis
či fotokópiu, aj fotokópia je spôsobila byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom,

ktorú súd hodnotí ako každý iný podľa zásad uvedených v § 132 OSP (§ 191 CSP). Pripomenul,
že faktúra pre žalovaného a jej neuhradenie je súčasťou daňového priznania v účtovníctve žalujúcej
firmy, ktoré pred podaním daňového priznania bolo podrobené kontrole zo strany auditora. Žalobca ako
poskytovateľ služby si splnil svoju povinnosť informovať žalovaného ako spotrebiteľa o cene pred kúpou
súčiastok a cena bola zadefinovaná v súlade s vyhotovenou faktúrou. Takisto je neakceptovateľné, aby

žalovaným predložené údajné „stanovisko odborne spôsobilej osoby“, ktorá má autorizáciu pre druh
autorizovanej činnosti III. spracovanie starých vozidiel, mohlo byť brané ako dôkaz pri stanovení hodnoty
súčiastok dodaných na opravu vozidla, ktoré následne takmer dva roky jazdilo bez poruchy až do jeho
odpredaja inému majiteľovi. Žalovaný nepreukázal príčinu svojej obrany, svoje tvrdenia a výpovede iba
prispôsoboval vzniknutej situácii pri dokazovaní, podľa vyvýjajúcich sa okolností pred súdom, alebo

si na veci napamätal. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s cenami súčiastok na opravu, mal to reklamovať
pri dodaní súčiastok alebo mal požiadať o znalecké dokazovanie, pretože k súčiastkam o všetkých
dodaných náhradných dieloch bola predložená špecifikácia. V súlade s platnou legislatívou nikto ani
štátna obchodná inšpekcia nie je oprávnená vstupovať do cenotvorby a posudzovať, či niečo stojí toľko
za koľko sa to predáva, pretože išlo o cenu určenú dohodou zmluvných strán. V konaní bolo preukázané,

že vozidlo žalovaného bolo opravené a na jeho opravu boli dodané súčiastky, jednotlivými dôkazmi
odprezentované podľa predloženej faktúry, evidenčných listov, dodacích listov a iných listinných dôkazov
doložených k fakturácii, pričom v konaní nebolo sporným, že žalovaný faktúru ani dodané náhradné
diely nereklamoval (ani to vo výpovedi netvrdil), ale za ne žalobcovi zaplatil iba časť fakturovanej sumy
vo výške 60.000 Sk a zostatok dlžnej sumy 85.850 Sk, t.j. 2.750,12 € napriek výzvam nezaplatil. Z

uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca splnil svoj záväzok z kúpnej zmluvy, lebo predmet kúpy
kupujúcemu odovzdal. Za potrebné považoval zdôrazniť aj ten fakt, že žalovanému bola poisťovňou
vyplatená suma 198.136 Sk na základe predloženej faktúry, po odpočítaní amortizácie a spoluúčasti
pri poistnej udalosti, z ktorej C. D. vyplatil za opravu vozidla 161.309 Sk a za náhradné diely zálohovo
60.000 Sk. Žalovaný predmet kúpy prevzal a osobné motorové vozidlo používal napriek tomu, že za

súčiastky nezaplatil, z čoho vyplýva, že sa neoprávnene obohatil a užíva vec, ktorú prakticky odcudzil,
pretože podľa Občianskeho zákonníka vlastníctvo k veci vzniká až po zaplatení kúpnej ceny. Žalobca
upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že aj svedok L. Rubin vo svojom písomnom vyjadrení jednoznačne
zadefinoval veci o súčiastkach tak, ako boli odprezentované petitom žaloby. Na základe uvedeného avyčíslenej finančnej čiastky za dodané náhradné diely, mal za to, že cena bola primeraná a dôvodná.
Pri preberaní motorového vozidla žalovaný nepopieral žiadnu skutočnosť, ktorá sa mu žalobou kladie
k zaplateniu v zostávajúcej časti nevyplatenej faktúry, nespochybňoval dodanie súčiastok na opravu

vozidla, ktoré prevzal a riadne užíval. Takisto súd prvej inštancie uzatvoril, že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať, aby predložil doklady, ktoré nemá k dispozícii pre poistnú udalosť. Ani poisťovňa
nemohla nič predložiť, pretože došlo ku skartácii spisu, no napriek tomu súd dal za pravdu žalovanému.
So skutkovými závermi sa žalobca nestotožnil, nakoľko sú nesprávne a v plnom rozsahu nevyplývajú
ani z vykonaného dokazovania a mal za to, že škodu uplatnil včas a zodpovedá za ňu žalovaný, že

uplatnený nárok čo do rozsahu a výšky preukázal, preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobne a presvedčivo vysporiadal s dôkazmi predloženými v konaní
a na základe vykonaných dôkazov zákonne vo veci rozhodol. V dôvodoch rozhodnutia sa súd v
podstate vysporiadal aj s námietkami žalobcu, ktoré sú predmetom odvolania, tieto námietky podľa

názoru žalovaného sú neopodstatnené a nové skutočnosti uvádzané v odvolaní, v zmysle sudcovskej
a zákonnej koncentrácie konania (§ 153 a 154 CSP) nemožno v tomto štádiu konania prihliadať.
Za nepravdivé a zavádzajúce považoval tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo zn. Škoda Octavia
užíval pre výkon taxislužby a uviedol, že pre výkon tejto činnosti on používal iné dve motorové vozidlá
a predmetné vozidlo zn. Škoda Octavia poškodené pri dopravnej nehode a následne opravované,

bolo jeho súkromným vozidlom, zapísané na jeho mene ako fyzickej osoby a ako fyzická osoba
nepodnikateľ toto vozidlo užíval. Aj z tohto dôvodu podľa žalovaného nemožno právny vzťah medzi
stranami týkajúci sa tohto sporu posúdiť ako obchodno-právny vzťah a takýto záver nevyplýva ani z
iných dôkazov produkovaných v konaní. Žalobca mal v konaní dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia
ohľadne toho, k akej dohode došlo medzi nimi došlo, aj pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa dodania

náhradných dielov a ich ceny. Podľa názoru žalovaného samotné vyfakturovanie dodania náhradných
dielov, ktoré nezodpovedalo dohode uzavretej medzi stranami pri uzatváraní právneho vzťahu, nie je
takou skutočnosťou, ktorá by preukazovala oprávnenosť výšky fakturácie. Tvrdil, že so žalobcom sa
dohodol na dodaní náhradných dielov za polovičnú cenu oproti hodnote nových náhradných dielov,
pričom takúto cenu mu aj uhradil. Žalobca v konaní nepreukázal, že dohoda ohľadom ceny náhradných

dielov bola iná, naviac tvrdenie žalovaného v tomto smere sa javilo logické a presvedčivé z dôvodu, že
takúto dohodu, ako tvrdí žalobca, nemal záujem uzavrieť a nikdy by takúto dohodu neuzavrel vzhľadom
na to, že sa jednalo prevažne o dodávku použitých náhradných dielov. Taktiež nepravdivé je tvrdenie
žalobcu, že sa neohradil voči fakturácii dodávky náhradných dielov, lebo hneď po doručení faktúry jednal
so žalobcom, ohradzoval sa voči výške fakturovanej ceny a uhradil žalobcovi iba cenu primeranú za

dodané náhradné diely, čím pokladal túto záležitosť za vybavenú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca v odvolacej replike (vyjadrenie na č.l. 328 - 329) zopakoval skutočnosti uvedené v odvolaní,
pričom akcentoval, že žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tým nič

nemohol preukázať, iba presadzoval svoje tvrdenie, že vraj sa ináč dohodli o cene súčiastok. Uviedol,
že tvrdenia žalovaného sú v hrubom rozpore so skutočnosťou a majú iba jediný cieľ, a to obohatiť sa.
Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že odvolanie podal dôvodne.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov [podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP] a s prihliadnutím na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok konania (§ 380 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobca podal dôvodne, lebo napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd má za to, že

súd prvej inštancie nárok nesprávne právne posudzoval podľa ust. § 652 OZ, lebo zistené skutočnosti
neodôvodňujú záver, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o oprave alebo úprave veci, a pokiaľ
uplatnený nárok súd tiež právne kvalifikoval ako nárok z kúpno-predajnej zmluvy, príslušné ustanovenia
§ 588 a nasl. OZ nesprávne interpretoval a dopustil sa omylu pri ich aplikácii na posudzovaný prípad.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na zistený skutkový stav a nesporné skutočnosti na vec sa

vzťahuje (aj) osobitná právna úprava zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci v ust. § 619 a
nasl. OZ, preto uznesením č.k. 11Co/235/2017-338 z 1.2.2019 podľa ust. § 382 CSP vyzval strany sporu,
aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 588 a nasl. a
ust. § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom námietky a argumentáciu žalovaného uvedené v jehopísomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2019 odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a neakceptovateľné a
napadnutý rozsudok zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
2.750,12 € so 6 % úrokmi z omeškania od 2.1.2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, lebo neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 387 CSP),
ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP). V časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.750,12 € za
obdobie od 9.8.2005 (pôvodne uplatnené v žalobe) do 1.1.2006 z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom
v tejto časti dispozičným prejavom v odvolaní, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 145 ods. 2 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP a konanie v tomto rozsahu zastavil.

8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu vo vyjadrení zo dňa 15.2.2019 (č.l. 347 - 348) uviedol, že
pokiaľ má byť uvedený právny vzťah posudzovaný podľa ustanovení o kúpnej zmluve, treba sa zaoberať
otázkou, či v danom prípade bola kúpna zmluva uzavretá platne. Poukázal na to, že na vznik kúpnej
zmluvy je potrebné, aby sa účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet
kúpy a kúpna cena. Pokiaľ ide o určenie predmetu kúpy, tvrdil, že medzi účastníkmi nebol presne

dojednaný rozsah náhradných dielov nových a používaných, ktoré mali byť na opravu vozidla použité,
teda nebol presne určený predmet kúpy z hľadiska jeho kvality a kvantity. Nepochybne totiž z výsledkov
dokazovania vyplýva, že žalobca dodával žalovanému jednak náhradné diely používané a tiež diely
nepoužívané, niektoré boli v takom stave, že ich nebolo možné použiť vzhľadom na ich značné
opotrebenie a z toho dôvodu bol žalovaný nútený sám zabezpečovať kúpu nových náhradných dielov.

Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, bez ktorej by bola kúpna zmluva absolútne neplatná, popri
predmete kúpy je určenie kúpnej ceny v peniazoch. Podľa žalovaného v konaní bolo preukázané,
že dohoda o kúpnej cene neexistovala. Upriamil pozornosť, že sám žalobca (s ktorým sa poznal)
sa ponúkol, že mu zabezpečí opravu poškodeného motorového vozidla za nízku cenu, nebolo však
povedané, o akú cenu sa má jednať. Nie je to zrejmé ani z objednávky, ktorú mal k dispozícii žalobca

(ktorá však znela na opravu vozidla), za akú cenu by sa táto oprava (kúpa ?) mala realizovať. Tvrdil,
že mal záujem na oprave svojho vozidla za čo najnižšiu cenu, pričom správanie žalobcu pri uzatváraní
dohodytomuajnasvedčovalo.Kúpnacenamusíspĺňaťurčitévlastnostiamusíbyťskutočná,spravodlivá
a určitá. Skutočná cena musí zodpovedať cene vecí tak, že jej výška oproti cene predávanej veci nesmie
byť v zjavnom nepomere. Tiež má byť spravodlivá a nesmie podstatne prevyšovať skutočnú hodnotu

veci, čo by bolo možné posudzovať v rozpore s dobrými mravmi. Najdôležitejšou vlastnosťou kúpnej
ceny je jej určitosť, na výške ktorej sa účastníci zmluvného vzťahu musia dohodnúť v rámci rokovania
o uzavretí kúpnej zmluvy, príp. na spôsobe jej dodatočného určenia. Z výsledkov dokazovania podľa
žalovaného jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany pri samotnom uzatváraní zmluvného vzťahu sa
nedohodli na určitej kúpnej cene, ani spôsobe jej dodatočného určenia. Tomu zodpovedá aj skutočnosť,

že po oprave vozidla žalobca zaslal žalovanému faktúru, ktorou sa dožadoval zaplatenia sumy za
dodané náhradné diely. Nepochybne sa jednalo o jeho jednostranný právny úkon, ktorým požadoval od
žalovaného zaplatenie kúpnej ceny v podstate za nové súčiastky, ktorú následne v priebehu konania
ponižoval o určitú zľavu. Samotné vystavenie faktúry a jej doručenie nemôže nahrádzať dohodu o určitej
kúpnej cene, pretože sa jedná o jednostranný právny úkon, s ktorým žalovaný nesúhlasil, dôkazom čoho

bola aj skutočnosť, že uhradil žalobcovi iba časť fakturovanej sumy vo výške 60.000 Sk, ktorú pokladal
za cenu primeranú množstvu a kvalite dodaných súčiastok. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ
by uvedený právny vzťah kvalifikoval ako kúpnu zmluvu, nič to nemení na dôvodoch, ktoré ho viedli k
zamietnutiu žaloby na základe posudzovaného právneho vzťahu ako oprava veci, pretože žalobca svoj
nárok nepreukázal. Tvrdil, že vady dodaných súčiastok zo strany žalobcu reklamoval, čo je zrejmé aj

vyjadrenia svedka Rubína, ktorý potvrdil, že niektoré súčiastky dodané žalobcom nebolo možné použiť
pre ich opotrebiteľnosť a žalovaný si musel zakúpiť iné súčiastky. Z uvedeného vyplýva, že kúpna cena
(pokiaľ by sa malo jednak o kúpu vecí), nebola vôbec dojednaná, a preto v danom prípade kúpna zmluva
je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, na ktorú (absolútnu neplatnosť) je súd
povinný prihliadať z úradnej moci. Z neplatného právneho úkonu vzniká zodpovednosť za bezdôvodné

obohatenie v zmysle § 451 a nasl. OZ. Žalovaný mal za to, že pokiaľ žalobca svoje právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde až dňa 29.11.2007, uplatnil ho po uplynutí dvojročnej lehoty
v zmysle ust. § 107 ods. l OZ. Z opatrnosti preto, pokiaľ by uvedený právny vzťah mal byť posudzovaný
ako kúpna zmluva, vzniesol námietku premlčania nároku.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu
súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalobcuje opodstatnené a ním uplatnené odvolacie dôvody sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy však
nehodnotil dôsledne podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP a vyvodil nesprávne právne

závery o právach a povinnostiach strán a o nepreukázaní uplatneného nároku žalobcom. Záväzkový
právny vzťah strán po právnej stránke súd celkom správne posúdil (aj) podľa ustanovení § 588
a nasl. OZ, avšak pochybil, pokiaľ zistený skutkový stav neposúdil podľa osobitnej právnej úpravy
zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci v ust. § 619 a nasl. OZ, ktoré právne normy pre
rozhodnutie sporu podľa názoru odvolacieho súdu sú relevantné.

10. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

11. Podľa ust. § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

12. Podľa § 599 ods. 1 OZ vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva
zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24
mesiacov od prevzatia veci.

13. Podľa ust. § 619 ods. 1, 2 OZ predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí
kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri
veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena. Ak
nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa

vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).

14.Podľa§620ods.1OZzáručnádobaje24mesiacov.Akjenapredávanejveci,jejobalealebonávode
k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.
(2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie však

kratšej než 12 mesiacov. (3) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú
osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa
môže týkať i len niektorej súčiastky veci.

15. Podľa § 621 OZ záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť

do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do
prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia
veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.

16. Podľa § 625 veta prvá OZ práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého

bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste
predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa
určenéhonavykonaniezáručnejopravy.Podnikateľurčenýnaopravujepovinnýopravuvykonaťvlehote
dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.

17. Podľa § 626 ods. 1 OZ práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú,
ak sa neuplatnili v záručnej dobe.

18. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že kúpna zmluva vznikne, ak sa zmluvné strany dohodli na jej
obsahu, teda ak došlo k vzájomnému konsenzu o predmete kúpy a cene. Z kúpnej zmluvy vznikne

predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Dohoda o cene je popri dohode o predmete
kúpy podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Výška kúpnej ceny sa určuje dohodou strán; ich zmluvná
voľnosť v tomto smere je obmedzená ust. § 589 OZ, ktoré stranám ukladá povinnosť dojednať kúpnu
cenu v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom (zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení

neskorších predpisov), inak je zmluva neplatná podľa § 40a OZ (ide o relatívnu neplatnosť, ku ktorej
možno prihliadnuť iba vtedy, ak sa dotknutá strana neplatnosti dovolá v trojročnej premlčacej dobe,
ktorá plynie odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy). Ak nedošlo k dohode o predmete zmluvy a o cene,
nedôjde k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a prípadné plnenie bude treba posúdiť podľa ustanovení obezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. OZ). Je teda treba odlišovať absenciu dohody o cene a dohodu
o cene, ktorá je v rozpore s cenovým predpisom.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom a argumentmi žalovaného prezentovanými v odvolacom
konaní, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná a nárok treba posúdiť podľa
ustanovení o bezdôvodnom obohatení vrátane otázky jeho premlčania. Žalovaný neúčinne uplatnil i
námietku premlčania nároku, lebo v danom prípade premlčacia doba je trojročná (podľa ust. § 101 OZ),
ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy, t.j. od 9.8.2005, žalobca uplatnil

nárok žalobou podanou na súde dňa 29.11.2007, preto nárok nie je premlčaný.

20. V konaní zistené skutočnosti odôvodňujú záver, že žalobca uplatňuje nárok z právneho vzťahu
založeného platnou kúpnou zmluvou, uzavretou ústnou formou, v ktorej sa strany sporu dohodli
o predmete kúpy i cene za náhradné diely potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla
žalovaného zn. Škoda Octavia combi EVČ: MI 453 BJ, ktoré mali byť dodané žalobcom, pričom kúpnu

cenu strany dohodli vychádzajúc z rozpočtovej kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla
vyhotovenej poisťovňou pre účely likvidácie poistnej udalosti, ako to tvrdil v spore žalobca. Dôkazom
toho je i samotná faktúra za opravu motorového vozidla vyhotovená opravcom L. D. vypracovaná podľa
kalkulácie nákladov vyčíslených poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (celkové náklady na
opravu 260.248,50 Sk s DPH, z toho náhradné diely a materiál 170.028,80 Sk), ktorú žalovaný predložil

poisťovni za účelom likvidácie poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia. Nebolo pritom medzi
stranami sporné, že v tejto faktúre za opravu motorového vozidla predloženej poisťovni bola cena
podľa rozpočtu (kalkulácia Eurotax) v rámci celkovej ceny opravy opravcom účtovaná za originálne
náhradné diely pri oprave vozidla žalovaného použité, pričom náhradu poistného plnenia v takej výške si
žalovaný aj uplatnil od poisťovne, čo správne skutkovo zistil v konaní aj súd prvej inštancie. Skutkovému

zisteniu, že kúpna cena medzi stranami sporu bola dohodnutá (v primeranej výške), korešponduje tiež
obsah čestného prehlásenia žalovaného z 2.1.2006 (č.l. 30 spisu, opísaného v bode 14 odôvodnenia
rozsudku), v úvahách súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov však celkom opomenutého, v ktorom
žalovaný vyhlásil, že dňa 2.1.2006 uhradil z faktúry č. 295 p. C. D. - autoservis Krásnovce čiastočne
za opravu motorového vozidla zn. Škoda Octavia combi EVČ: MI 453 BJ sumu 161.209 Sk, ktoré bolo

opravené dňa 27.7.2005, a zvyšnú časť za náhradné diely uhradí p. N. R. na faktúru č. XXXX/XX - sumu
169.991,50 Sk a doloží dokladmi o jej úhrade.

21. Žalobca v konaní na dôkaz svojho tvrdenia, že na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej
so žalovaným, dodal žalovanému, resp. priamo opravcovi L. D. náhradné diely potrebné na opravu

havarovaného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, predložil faktúru č. 2005/12 z 25.7.2005 znejúcu
na sumu 142.850 Sk (t.j. po odpočítaní 19 % DPH, na rozdiel od pôvodne fakturovanej sumy za dodávku
náhradných dielov vo výške 169.991,50 € vrátane DPH vystavenej pre odberateľa L. D.), tiež dodací
list č. 001/05/2005 (č.l. 64) a čestné prehlásenie C. D. z 2.1.2006 (č.l. 30), pričom v konaní nebolo
sporným (žalovaný ani netvrdil), že by faktúru po doručení rozporoval alebo aby dodané náhradné

diely u žalobcu včas reklamoval, avšak za ne žalobcovi zaplatil iba časť fakturovanej sumy 60.000
Sk a zostatok dlžnej sumy (142.850 Sk - 60.000 Sk = žalovaná suma 82.850,- Sk, t.j. 2.750,12 €)
mu napriek výzvam nezaplatil. Ide o dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení žalobcu, že splnil svoj
záväzok z kúpnej zmluvy predmet kúpy kupujúcemu odovzdať. Súd prvej inštancie nedôvodne zaťažil
žalobcu v konaní povinnosťou preukázať, v akej hodnote náhradné diely žalovanému dodal, ktoré

konkrétne náhradné diely boli nové a koľko náhradných dielov bolo dodaných (použitých pri oprave
poškodeného motorového vozidla žalovaného) neoriginálnych, lacnejších, resp. nie nových, lebo tieto
skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska rozhodného hmotného práva (ust. § 588 a n. OZ)
v prejednávanej veci nemajú podstatný význam a ohľadne nich žalobca nemal v konaní ani bremeno
tvrdenia (porov. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/208/2014-249 z 31.3.2016).

22.Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany v spore tvrdil, že niektoré náhradné diely žalobca nedodal v
dohodnutej kvalite a pri oprave jeho motorového vozidla boli použité lacnejšie neoriginálne náhradné
diely, preto žalobcovi zaplatil (iba) sumu 60.000,- Sk, ktorá podľa neho zodpovedá hodnote dodaných
náhradných dielov, bolo jeho povinnosťou tieto svoje tvrdenia aj preukázať. Predovšetkým však z tohto

dôvodu mal žalovaný riadne a včas uplatniť právo zo zodpovednosti za vady predanej veci v zmysle
ust. § 619 a nasl. OZ a povinnosť dodané náhradné diely po prevzatí u predávajúceho (žalobcu)
včas reklamovať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci (§ 620 ods.
1 OZ). Žalovaný v spore nepreukázal (v konaní pred súdom prvej inštancie na svoju obranu to aninetvrdil), že dodávku náhradných dielov u žalobcu v záručnej dobe reklamoval, naopak je nepochybné,
že opravené motorové vozidlo od opravcu prevzal (dňa 27.7.2005) a následne za účelom likvidácie
poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia predložil poisťovni faktúru za opravu vozidla, ktorou boli

vyúčtované v celkovej cene opravy vozidla originálne náhradné diely. Tvrdenie žalovaného, že náhradné
diely mu žalobca nedodal v dohodnutom množstve, resp. kvalite, je preto nelogické, neprijateľné a
v zjavnom rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaných listinných dôkazov vrátane tiež
čestného prehlásenia zo dňa 2.1.2006, v ktorom žalovaný o.i. vyhlásil, že sumu 169.991,50 Sk za
náhradné diely uhradí p. N. R. na faktúru č. XXXX/XX. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ pri hodnotení

dôkazov a svojom rozhodovaní neprihliadol na uvedené rozhodujúce skutkové okolnosti a neposúdil v
súlade so zákonom otázku dôkazného bremena strán v danom spore. Podľa posúdenia odvolacieho
súdu na podklade zistených skutočností je odôvodnený záver, že žalobca riadne splnil svoj záväzok z
kúpnej zmluvy predmet kúpy žalovanému odovzdať, žalovaný predmet kúpy (náhradné diely použité pri
oprave motorového vozidla) prevzal, avšak nezaplatil zaň žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške,
zaplatil iba jej časť (sumu 60.000 Sk), vady tovaru (nezodpovedajúcu kvalitu, príp. množstvo dodaných

náhradných dielov) riadne a včas u predajcu nereklamoval v zmysle ust. § 619 a nasl. OZ, a preto
právo zo zodpovednosti za vady predanej veci žalovanému zaniklo (ide o tzv. preklúziu práva). V danej
veci žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno a preukázal oprávnenosť uplatneného nároku na
zaplatenie žalovanej sumy 2.750,12 € (82.850 Sk), preto odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP
zmenil napadnutý rozsudok tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.750,12 € spolu

so 6 % úrokmi z omeškania, ktoré žalobca žiadal priznať od 2.1.2006 do zaplatenia, keďže žalovaný
dlžnú sumu nezaplatil podľa faktúry č. 2005/12 z 25.7.2005 v lehote jej splatnosti do 8.8.2005, ani
v lehotách určených v následných výzvach žalobcu, a dostal sa tak s plnením do omeškania (§ 563
OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka).

23. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto podľa zásady úspechu mu odvolací súd podľa ust. § 396
ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na 100 % náhradu trov konania na súde prvej inštancie i trov
odvolacieho konania proti žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konanialen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a

včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).