Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212295
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7112212295.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd K. I dňa XX.X.XXXX v právnom spore žalobcu: Ing.Pavol Komloš - K. TIKI, B. jednoty

XX, K., IČO: 143 XX XXX, zastúpený Mgr.Antonom H., H. armády XX, K. proti žalovanému: R. Q.,
N..XX.X.XXXX, A. XXX/XX, K., zastúpený JUDr.Vincent Lechman, Popradská XX, K. o zaplatenie
X.XXX,XX € s prísl.

r o z h o d o l :

D. z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca žalobou zo dňa X.X.XXXX sa domáhal zaplatenia sumy vo výške X.U.,XX € s 9% ročným
úrokom z omeškania od 18.11.2010 do zaplatenia. Požadoval aj náhradu trov konania.

2. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že spoločnosť KON TIKI SLOVAKIA s.r.o. uzavrela dňa 5.5.2008 so
žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú, do 5.5.2009. Na základe súhlasného prejavu vôle oboch
strán pracovná zmluva bola predlžená na dobu neurčitú. Žalovaný sa stal v priebehu trvania pracovného
pomeru vedúcim skladu, miestom výkonu práce, obchodné priestory zamestnávateľa nachádzajúce
sa na Popradskej ul. č.84 v Košiciach. Okrem pracovnej zmluvy bola uzavretá aj Dohoda o hmotnej
zodpovednosti za zverené hodnoty a zásoby.

3. V mesiaci január 2010 v sklade spoločnosti KON TIKI SLOVAKIA s.r.o. došlo k inventúre, kde po
viacerých dohľadaniach bol dňa 27.10.2010 odovzdaný konečný súpis inventúrneho manka na tovare
zo strany fakturačného a kontrolného oddelenia, na základe ktorého bolo vyčíslené celkové manko na
zverenom tovare v sume 3.647,16 €. Podľa žalobcu žalovaný ako vedúci skladu zodpovedá za vzniknuté
manko v dvojnásobnej miere a jeho podiel predstavuje X.XXX,XX €, ktorý pozostáva z hodnoty zásob

1.038,67 € a ušlého zisku vo výške 1.392,77 €.

4. O vzniknutej škode bol žalovaný upovedomený oznámením doporučenou zásielkou odoslanou dňa
18.11.2010 spoločne s výzvou na úhradu dlžnej sumy. K splneniu záväzku nedošlo napriek opakovanej
upomienke.

5. Spoločnosť KON TIKI SLOVAKIA s.r.o. dňa 24.4.2012 postúpila pohľadávku voči žalovanému na

žalobcu na základe Dohody o postúpení pohľadávky.

6. Okresný súd Košice I dňa 26.6.2012 v konaní 19Ro/257/2012 vydal platobný rozkaz, proti ktorému
žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Namietal, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde,prebehlo policajné vyšetrovanie, zúčastnil sa výsluchov, aj na detektore lži, výsledkom čoho bol záver,
že nemá sklon klamať a krádež skladu nespôsobila jeho osoba. Ku krádežiam dochádzalo vždy počas
jeho neprítomnosti a celá situácia je zahmlená skutočnosťami, ktoré v návrhu uvedené nie sú. Žalovaný

neuznal nič z toho, čo žalobca požaduje, keďže mu žiadnu škodu nespôsobil.

7. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

8. Žalovaný pracoval u právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti KON TIKI SLOVAKIA s.r.o. Košice na

základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.5.2008 ako skladník s tým, že miestom výkonu práce bola Popradská
ul.č. 84 Košice. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 5.5.2009 a dňom nástupu
zamestnanca do práce bol 5.5.2008, ktorým dňom vznikol medzi zamestnancom a zamestnávateľom
pracovný pomer s tým, že sa dohodli na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov.

9. Žalovaný ako zamestnanec pri podpise pracovnej zmluvy vyhlásil, že pri vstupe do zamestnania bol

podrobneoboznámenýokreminéhospracovnýmporiadkom,ktorýjesúčasťoužalobnéhonávrhuzodňa
5.5.2008, totožný deň podpísal aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej ako zamestnanec
sa zaviazal všetky hodnoty riadne a bežne vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverenom
majetku, prebral na základe uvedenej dohody hmotnú zodpovednosť za zverené a prevzaté hodnoty
uvedené v bode 1, ako aj hodnoty, ktoré mal prevziať v súvislosti s vykonaním svojej funkcie, prebral

zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázal, že schodok nezavinil.

10. Žalobca predložil súdu súhrnnú správu inventúrneho manka k 31.1.2010 spoločnosti KON TIKI
SLOVAKIA s.r.o., podľa ktorej konečné vyčíslené manko k 31.1.2010 predstavovalo sumu 1.557,05 € -
súhrnnú hodnotu manka v cenách nákupu, vrátane DPH a sumu 2.090,11 € ušlý zisk. Kontrolu podľa

tejto súhrnnej správy vykonal za sklad R. Q. P. R. M., za fakturačné a kontrolné oddelenie W. A. P. F. W..

XX. Oznámením o vyčíslení škody spôsobenej na zverených hodnotách zo dňa 18.11.2010 spoločnosť
KON TIKI SLOVAKIA s.r.o. - bez podpisu konateľa, oznámila žalovanému skutočnosť, že na základe
odovzdaného súpisu inventúrnych rozdielov bolo vyčíslené celkové manko na tovare v hodnote 3.647,16

€ s tým, že za zistené manko žalovaný ako vedúci skladu zodpovedá v dvojnásobnej miere, z ktorého
dôvodu jeho podiel na zistenom manku predstavuje sumu X.XXX,XX €.

12. Predžalobnou výzvou a opakovaným upovedomením o škode na zverených hodnotách zo dňa
30.12.2011 konateľ spoločnosti KON TIKI SLOVAKIA s.r.o. Košice zaslal žalovanému predžalobnú

výzvu, ktorou opätovne žiadal úhradu škody do 5 dní odo dňa jej doručenia.

13. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 25.4.2012 spoločnosť KON TIKI SLOVAKIA s.r.o.
oznámila žalovanému, že v súlade s ust. § 526, § 528 OZ, v znení neskorších predpisov bola
uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok medzi podnikateľským subjektom KON TIKI SLOVAKIA

s.r.o.,Slovenskejjednoty33,KošiceakopostupcomapodnikateľskýmsubjektomIng.PavlomKomlošom
- KON TIKI, Slovenskej jednoty 33, Košice ako postupníkom. Predmetom postúpenia bola aj
pohľadávka v celkovej výške X.XXX,XX €, na ktorú bol žalovaný opakovane upozornený na základe
písomných upovedomení o škode na zverených hodnotách. Súčasne bol upozornený, aby záväzok plnil
postupníkovi.

14. Žalovaný v priebehu konania vo veci podal písomné vyjadrenie dňa 19.2.2014, v ktorom okrem iného
poukázal na predpoklady uplatnenia zodpovednosti zamestnanca na schodku na zverených hodnotách
v zmysle ust. § 182 Zákonníka práce.

15. K existencii pracovného pomeru uviedol, že v jeho priebehu medzi ním a právnym predchodcom
neboli uzavreté žiadne dohody o zmene pracovného pomeru v dojednanej písomnej forme o zmene
pracovnej pozície zo skladníka na vedúceho skladu, čím poukázal na nedodržanie zmluvných záväzkov,
keďže podľa pracovnej zmluvy bol dohodnutý druh práce žalovaného v pozícii skladníka.

16. Podľa žalovaného písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti predpokladá k prevzatiu hmotnej
zodpovednosti vykonanie inventúry, pričom v čase vzniku pracovného pomeru žiadna inventúra
vykonaná nebola, ktorú pre vznik hmotnej zodpovednosti účastníci dohody dojednali. V zmysle
zmluvných dojednaní k vzniku hmotnej zodpovednosti sa predpokladá vykonanie inventúry, ktorá budeobsahovať zoznam hodnôt, za ktoré zodpovednosť preberá a do budúcna prevzatie hodnôt, ktorých
prevzatie je viazané na výkon funkcie skladníka. Pracovnou náplňou skladníka bola aj manipulácia
s uloženým tovarom. Na základe objednávok žalovaný tovar pripravoval k expedícii a rovnako tovar

preberal od kuriérov alebo doručovateľov, ktoré prevzatie sa potvrdzovalo na dodacích listoch. Nakoľko
na mieste výkonu práce žalovaného pracovali aj iné osoby, ktoré prevzatie tovaru potvrdzovali, žalobca
nepreukázal, že v prílohe vymenovaný tovar skutočne žalovaný aj prevzal. V tomto smere poukázal
na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, podľa ktorej zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak
dôjde ku škode vo forme schodku, t.j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré

zamestnanec prevzal. Keďže základnou právnou charakteristikou schodku je, že chýba hodnota, ktorú
je zamestnanec povinný vyúčtovať a v danej veci chýba moment zverenia hodnôt určených na obeh
alebo obrat do dispozície odporcu, nevznikla mu povinnosť vyúčtovať nezverené hodnoty (rozsudok
NSSR sp.zn. 5Cdo/248/2009).

17. Ku škode vo forme schodku na zverených hodnotách doplnil, že podiel vyčísleného manka

pripadajúci na žalovaného vo výške X.XXX,XX € bol zistený ku dňu 27.10.2010 po dohľadaní konečného
súpisu inventúrnych rozdielov po inventúre vykonanej v mesiaci január 2010. Žalobca výšku škody
preukazuje súhrnnou správou inventúrneho manka k 21.1.2010, ktorá bola vyhotovená fakturačným
a kontrolným oddelením právneho predchodcu žalobu ku dňu 27.10.2010, teda skoro po desiatich
mesiacoch po vykonanej inventúre. Žalovaný súčasne poukázal, že k tomuto dátumu, t.j. 27.10.2010 boli

vyhotovené až štyri súhrnné správy a to k 31.1.2010, k 30.4.2010, k 21.9.2010 a k 27.9.2010. V jeden
deň fakturačné a kontrolné oddelenie právneho predchodcu žalobcu vyčísľovalo škodu, pričom cena
jednotlivých položiek podľa žalovaného je vyčíslená predajnou cenou, ktorá nezodpovedá skutočnej
cene veci v čase vzniku škody. Touto námietkou žalovaný nielenže neuznal svoju zodpovednosť za
vzniknutú škodu na strane bývalého zamestnávateľa, ale vyjadril svoj nesúhlas s vyčíslením výšky škody

v podobe hodnoty tovaru a ušlého zisku. Podľa jeho názoru vyjadrenie požadovanej výšky škody je
zmätočné a neodôvodnené, najmä ak žalobca vyčísľuje škodu voči jeho osobe v dvojnásobnej miere, z
návrhu na začatie konanie však nie je zrejmé medzi kým a koľkými ostatnými zamestnancami žalobca
rozdeľoval mieru zavinenia, pričom žalovaný poukázal, že v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom
súde sp.zn. 13Cpr/3/2012 žalobca uplatňuje voči žalovanému škodu už v plnej miere.

18. K sume predstavujúcej ušlý zisk žalovaný poukázal na ust. § 186 ods.3 Zákonníka práce, podľa
ktorého ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj
náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. Z citovaného ustanovenia je
zrejmé, že žalobca je povinný preukázať úmyselné zavinenie žalovaného spôsobenej škody, čo žiadnym

spôsobom nepreukázal. Navyše namietal, že výška škody nebola v zmysle ust. § 191 ods.2 Zákonníka
práce žiadnym spôsobom prerokovaná, na ktorom prerokovaní nemohol uplatniť akékoľvek námietky.
Samotné oznámenie škody listom zo dňa 18.11.2010 žalovaný považoval za oneskorené, nakoľko k
inventúre došlo v januári 2010, od ktorého vykonania zamestnávateľ musel mať vedomosť o výsledku
inventúry. Poukázal aj na mieru jeho zavinenia, ktorá je znižovaná skutočnosťami uvedenými v tomto

vyjadrení, nakoniec vzniesol námietku premlčania proti uplatneniu nárokov žalobcu v celom rozsahu,
poukazujúcnaust.§106OZ,podľaktoréhoprávonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Začiatok plynutia premlčacej doby je možné
datovať k ukončeniu vykonanej inventúry, teda minimálne k poslednému dňu mesiaca január 2010.
Koniec premlčacej doby v zmysle OZ je tak možné ustáliť na posledný deň mesiaca január 2012. Návrh

na začatie súdneho konania žalobca podal 9.5.2012. Podľa názoru žalovaného je málo pravdepodobné,
že by zamestnávateľ čakal takmer desať mesiacov na výsledky inventúry vlastného majetku a ako riadny
a starostlivý hospodár o výsledkoch inventúry musel mať vedomosť o vzniku rozdielov po jej vykonaní,
ktorej výsledky sú rovnako dôležité pre zhotovenie účtovných dokladov podľa zákona o účtovníctve. Z
uvádzaných skutočností žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Podaním zo dňa 7.4.2014 podal návrh na spojenie vecí vedených pred Okresným súdom Košice I,
keďžiadal,abysúdspojilnaspoločnékonaniekonaniavedenépodsp.zn.25C/140/2012,38C/167/2012,
35Cpr/2/2012.

20. Uznesením zo dňa 8.1.2015 súd návrh žalovaného na spojenie vecí zamietol, keďže sa nestotožnil
s návrhom tejto strany sporu, nakoľko každé z uvedených konaní sa nachádzalo v rozličnom procesnom
štádiu.21. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
18.11.2015 odmietol, keďže návrh žalovaného na spojenie vecí na spoločné konanie je považované za
uznesenie upravujúce vedenie konania, ktorým súd nie je viazaný, a proti takémuto uzneseniu zákon

odvolanie nepripúšťa.

22. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.4.2012 spoločnosť KON TIKI SLOVAKIA s.r.o., IČO.
36572527 so sídlom Slovenskej jednoty 33, Košice (ďalej právny predchodca žalobcu) ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške X.XXX,XX € na žalobcu ako na postupníka, ktorú

skutočnosť žalovanému oznámil Oznámením zo dňa 25.4.2012, čím je preukázaná aktívna legitimácia
žalobcu v spore.

23. Žalobca v priebehu konania predložil listinné doklady ohľadom inventúry, výsledky ktorej sú
predmetomkonania,inventúrzapredchádzajúceobdobie,akoajvýsledkyinventúrzanáslednéobdobie,
predložil doklady týkajúce sa dohody o hmotnej zodpovednosti ďalších pracovníkov a brigádnikov, ktorí

v sklade pracovali, príp. doklady preukazujúce krádež v rozhodnom období.

24. Tak predložil Dohodu o brigádnickej práci študenta, V. K., ktorá podľa uvedenej dohody vykonávala
práce pomocného skladníka, v rovnakej pozícii pracovala F. Q., o ktorej skutočnosti svedčí Dohoda o
brigádnickejprácištudenta,B.B.,ktorápracovalavrovnakejpozícii,očomsvedčíDohodaobrigádnickej

práci študenta, R. S., žalobca rovnako predložil Dohodu o brigádnickej práci študenta, predložil aj
Pracovnú zmluvu W. Š.W., ktorý nastúpil do práce 1.12.2009 a to na pozíciu skladníka, rovnako Dohodu
ohmotnejzodpovednostitohtopracovníkazodňa30.11.2009,Smernicuč.01/02/03-BOZPič.03/02/03-
BOZP, Pracovný poriadok zo dňa 1.7.2003, i Súpis tovar - tab. na inventúru za január 2010, apríl 2010
a súhrnnú správu inventúrneho manka k 30.6.2010.

25. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že ako živnostník podniká vyše 20 rokov, má aj s.r.o. v Čechách
i na Slovensku. Ako živnostník svojim spoločnostiam dodáva tovar, zábavný softwer, ktorý uskladňuje v
sklade na Popradskej ul. v Košiciach. Na tejto adrese má administratívnu budovu, aj sklad. Zamestnáva
stabilných pracovníkov - okolo 8 -9 ľudí - ekonómku, právnikov, obchodníka. Sklad na Popradskej

funguje viac ako 10 rokov. Inventúru v sklade robil nepravidelne, niekoľkokrát ročne, v pozície skladníka
zamestnával minimálne dvoch pracovníkov. Pokiaľ mali veľkých odberateľov, priberal ľudí na balenie,
počet brigádnikov zamestnával vždy podľa situácie. Podľa žalobcu žalovaný sa stal vedúcim skladu po
pár mesiacoch potom, čo nastúpil do pracovného pomeru. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či za
predchádzajúce inventúrne obdobia manko v sklade zistené bolo. Tovar, z ktorého manko vzniklo bol

umiestnený v dvoch miestnostiach budovy, šlo o zábavný software malých rozmerov, ale väčšej ceny.
Žalobca sa vyjadril aj k uzamkýnaniu priestorov v sklade, kde bol tovar umiestnený, i k výkonu samotnej
inventúry. Tá sa uskutočnila tak, že fakturantky vytlačili zostavu, evidenciu tovaru, ktorá sa porovnávala s
reálnym stavom tovaru v sklade. Vytlačená zostava bola predložená žalovanému ako vedúcemu skladu
a ten podľa zostavy tovar kontroloval s kolegom M.. Potvrdil, že inventúra bola vykonávaná cca okolo

20.1.2010 a keďže sa vykonávala jeden až dva dni, jej výsledok bol známy v januári 2010, čo znamená,
že vtedy už vedel výšku schodku i to, že za vzniknuté manko zodpovedá vedúci skladu.

26. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9.2.2017, keď uviedol, že
prvotný výsledok ohľadom inventúry za január 2010 zistili 31.1.2010, následne sa tovar dohľadával, čo

bolo do októbra 2010. V októbri však výsledok inventúry bol totožný s tým, aký bol zistený 31.1.2010.

27. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.1.2018 predložil prehľadnú schému skladových priestorov
na Popradskej ul.č.84 v Košiciach, ako aj Záznam o vykonaní fyzickej inventúry zásob tovaru, vykonaná

dňa 24.7.2009.

28. Žalovaný vo výpovedi potvrdil, že do pracovného pomeru u právneho predchodcu žalobcu nastúpil
v máji 2008, okrem pracovnej zmluvy bola uzavretá aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti tak, ako
je založená v spise. Vedúcim skladu bol R. M.. V priebehu roku 2009 bol ústne poverený funkciou

vedúceho skladu, Varga sa stal skladníkom. V tom čase sa žiadna inventúra nevykonávala. V priebehu
roku 2009 sa u žalobcu striedalo niekoľko zamestnancov, aj brigádnikov. Do júla 2009 sa inventúry
vykonávali, nevedel však uviesť s akým výsledkom. Posledné tri inventúry, t.j. inventúra, výsledky
ktorej sú predmetom sporu, plus ďalšie inventúry podpisoval v septembri 2010, predtým ako mu dalzamestnávateľ výpoveď. Pracovný pomer skončil z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. O
neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa vedie súdny spor.

29. Žalovaný ozrejmil spôsob vykonávania inventúr u zamestnávateľa, keď po ukončení inventúry
podpísal výsledky s tým, že sa nikdy nič nedialo, zamestnávateľ manko jednoducho neriešil. Celú
situáciu začal riešiť až potom, keď podal žalobu na súd o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ s mankom nič nerobil voči žiadnemu zamestnancovi. Po ukončení inventúry mu
oddelenie fakturácie oznámilo, že všetko je v poriadku, tovar sa poriešil a žiadne manko nie je. Pokiaľ by

bolo manko zistené, ako vedúci skladu by situáciu riešil. Takýto postup bol pri každej inventúre. Žalovanú
sumu neuznal, keďže nemal vedomosť o tom, že manko vzniklo.

30. Aj s výsledkami inventúry za január 2010 bol oboznámený v septembri 2010. Zoznam všetkého
tovaru, ktorý je súčasťou súhrnnej správy (čl.126-138) mu bol predložený v januári 2010, podľa ktorého
kontroloval tovar v ňom uvedený, ktorý chýbal, ten sa dohľadával. Žalovaný potvrdil, že inventúra sa

vykonávala deň, dva, ďalší deň sa tovar dohľadával, na dohľadávanie tovaru nikdy nebola stanovená
lehota niekoľko mesiacov. Vyjadril sa aj k otázke zabezpečenia skladu. Pokiaľ bol skladníkom, sklad
bol otvorený celý deň a prístupný všetkým zamestnancom. Keď sa stal vedúcim skladu boli prijaté
opatrenia v tom smere, že zamestnancom, okrem skladníkov bol vstup do skladu zamedzený. Skladníci
boli štyria. Jeho kancelária bola prepojená s kanceláriou vedúceho, ktorý bol bratom žalobcu, W. K..

Kľúče od miestností, v ktorých bol tovar uskladnený k dispozícii mal a uložené ich mal v kancelárii, ku
ktorým mal prístup aj kolega M.. Vypovedal o umiestnení tovaru, o prístupe do miestností, v ktorých
bol tovar uskladnený, o práci brigádnikov. Ako vedúci skladu nikdy žiadne manko neriešil, pretože
zamestnávateľovi nikdy nič nechýbalo. Niektoré inventúry boli s kladným výsledkom a bolo to aj počas
obdobia, keď bol vedúcim skladu. Zamestnávateľ situáciu pravdepodobne neriešil aj z toho dôvodu, že

mal prebytky, inokedy mínusové čísla.

31. V konaní bol vypočutý svedok Bilčák, ktorý u právneho predchodcu žalobcu pracoval do júla 2015
ako podnikový právnik. Aj keď mal kanceláriu v sídle spoločnosti na ul. Slovenskej jednoty v Košiciach,
riešil veci týkajúce sa skladových priestorov na Popradskej ul.. Do priestorov skladu chodil málo, do

uzavretýchpriestorovlensožalovaným.Stýmvšakdokontaktuprichádzalmálokedy.Inventúrasarobila
raz ročne, oddelenie fakturácie vykonávalo aj priebežnú inventúru, na ich priebehu sa však nepodieľal.

32. Svedok situáciu u právneho predchodcu žalobcu po právnej stránke začal riešiť až po odovzdaní
inventúrnych súpisov od pána A., čo bolo v septembri, októbri 2010, na základe výsledkov inventúr podal

žaloby na súd.

33. Podľa ust. § 182 ods.1, 2, 3 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o
hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné
hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

34. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

35. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

36. Podľa § 183 ods.1,2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej

zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko,
prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné
upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu
so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť,
ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.

Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia
od tejto dohody.37. Podľa § 184 ods.1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho

preložení a pri skončení pracovného pomeru.

38. Podľa § 191 ods.1,2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

39. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd sa prvotne zaoberal a posúdil
túto námietku, uplatnenie ktorej má za následok zánik nároku žalobcu, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti.

40. Pojem premlčanie a pojem preklúzia Zákonník práce neupravuje. Pre pracovnoprávne vzťahy
treba použiť v súvislosti s vymedzením uvedených pojmov Občiansky zákonník. Premlčanie znamená
zánik nároku oprávneného subjektu podmienený námietkou povinného subjektu. Predpokladá uplynutie
zákonom ustanoveného času (premlčacej lehoty) bez toho, aby oprávnený subjekt právo vykonal.

Premlčaním na rozdiel od preklúzie nezaniká právo ako celok, zaniká len právny nárok, t.j. jeho súdna
vymáhateľnosť.

41. Na posudzovanie premlčacích lehôt je teda potrebné použiť Občiansky zákonník.

42. Podľa ust. § 106 ods.1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

43. Pri premlčaní práva na náhradu škody podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je
ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je
upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu,

že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

44.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho:
a)vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej

alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde.
b)vedomosti o tom, kto sa vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

45. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba

vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť
dozvedieť sa o nich), a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Právo na
náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti, alebo o
škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V
týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od

škodnej udalosti.

46. Ak sa strana sporu v súdnom konaní premlčania dovolá, nemôže súd premlčané právo priznať, v
takomto prípade návrh na začatie konania zamietne.

47. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako zamestnávateľ
a žalovaný ako zamestnanec dňa 5.5.2008 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný
pracoval v pozícii skladníka s výkonom práce v Košiciach na Popradskej ul.č.84. Pracovná zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú do 4.5.2009. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný pracoval u právnehopredchodcu žalobcu aj po dohodnutej dobe, čím sa pracovný pomer v súlade s ust. § 71 ods.2 Zákonníka
práce zmenil na pracovný pomer uzavretý na čas neurčitý, že žalovaný pracoval na pozícii vedúceho
skladu, čo potvrdil vo svojej výpovedi.

48. Predmetom konania je schodok na zverených hodnotách k 31.1.2010, kedy bol zistený rozdiel,
celkové manko vo výške 3.647,16 €, z toho súhrnná hodnota manka v cenách nákupu vrátane DPH
1.557,05 € a ušlý zisk 2.090,11 €, o čom žalobca predložil súdu Súhrnnú správu inventúrneho manka k
31.1.2010. Tak žalobca vo svojej výpovedi ako aj jeho zástupca potvrdili, že výsledky inventúry k tomuto

dátumu, ktorá bola vykonávaná cca okolo 20.1.2010 boli známe už v januári 2010, keďže inventúra sa
vykonávala jeden až dva dni. Aj keď sa tovar do októbra dohľadával, výsledok inventúry bol v októbri
2010 totožný s tým, ktorý bol zistený 31.1.2010. Žalovaný pritom potvrdil, že tovar sa nikdy niekoľko
mesiacov nedohľadával.

49. Z vyššie vykonaného dokazovania je zrejmé, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala

plynúť najneskôr od 31.1.2010, t.j. odvtedy, čo právny predchodca žalobcu zistil a vedel výsledok
inventúry ku koncu tohto mesiaca a teda lehota začala plynúť od tohto dňa, keďže právny predchodca
žalobcu mal nielen vedomosť o škode, ale aj o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a
rozsahu, ktorú možno do takej miery objektívne vyjadriť, aby ako poškodený svoj nárok na náhradu
škody uplatnil na súde. Mal teda preukázanú vedomosť o výške vzniknutej škody, i o tom, kto za ňu

zodpovedá.

50. Keďže subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr 31.1.2012 a žaloba na súd bola žalobcom
podaná 9.5.2012 súd má za to, že jeho nárok na vymáhanie žalovanej sumy vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovaného je premlčaný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol bez

toho, aby vykonával ďalšie navrhované dokazovanie vo veci, z ktorého dôvodu žalovaným navrhované
dokazovanie nepripustil.

51. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

52. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá
mala vo veci plný úspech má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá

vo veci úspech nemala.

53. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalovanému ako úspešnej strane
sporu náhradu trov konania v plnej výške.

55. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.