Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206014
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8314206014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1. T. U., B.. XX.XX.XXXX, 2. V. U.,
G.. S., B.. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom B. R. XXX/X, XXX XX Z. V., obaja žalobcovia zast.
JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, AK Kudlovská 1, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Y. U., B..
XX.XX.XXXX, X. B. R. XXX/X, XXX XX Z. V., zast. Mgr. Valér Podoľskij, advokát, AK Nám. Slobody 1,
066 01 Humenné, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č.k. 18C/115/2014-263 zo dňa 8.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalobcov vyplatiť žalovanému z titulu náhrady za

zrušené vecné bremeno spoločne a nerozdielne sumu 9.000 eur v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalovanému voči žalobcom, povinným spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Súd zrušuje vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu č.

súp. XXX na parcele č. S. XXX s celým domovým príslušenstvom, zapísanom na LV č. XXX, kat. územie
Z. V., vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu v Snine pre obec Z. V., zriadené v prospech
žalovaného F. U., rod. U., nar. XX.X.XXXX.
Žalobcovia sú povinní vyplatiť žalovanému z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno spoločne a
nerozdielne sumu 9000,- eur, a to v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, žalobcovia sa žalobou súdu podanou 19.5.2014 v znení
jej zmeny pripustenej súdom 8.4.2019 domáhali toho, aby súd rozhodol, že zrušuje vecné bremeno
spočívajúcevprávedoživotnéhobývaniaaužívaniarodinnéhodomuč.súp.XXXnaparceleč.CKNXXX
s celým domovým príslušenstvom, zapísanom na LV č. XXX, kat. územie Z. V., vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu v Snine pre obec Z. V., zriadené v prospech žalovaného Y. U., rod. U., nar.
XX.X.XXXX. Žalobcovia sú povinní vyplatiť žalovanému z titulu náhrady za zrušenie vecného bremena
spoločne a nerozdielne sumu 3.500 eur v pravidelných mesačných splátkach po 80 eur vždy najneskôr k

25. dňu v príslušnom mesiaci počnúc kalendárnym mesiacom nesledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania v celom rozsahu.
Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. k. ú.
Z. V., okrem iného aj rodinného domu súp. č. XXX. Darovacou zmluvou č. N XXX/XX zo dňa 02.08.2011bolo k domu súp. č. XXX spolu s celým domovým príslušenstvom zriadené vecné bremeno - právo
doživotného bývania v prospech žalovaného ako oprávneného. Žalovaný sa v poslednej dobe voči ním
začalsprávaťveľmiagresívne.Pracujevrôznychkrátkodobýchpracovnýchpomerochazačalnadmerne

požívať alkoholické nápoje. Po ich požití je najmä voči žalobkyni agresívny, používa voči ním vulgárne
slová a verbálne ich napáda. Dňa 14.01.2014 jeho verbálne útoky prerástli do priameho fyzického
napadnutia, a žalovaný sa im vyhrážal zabitím. Tento skutok je predmetom vyšetrovania na Okresnej
prokuratúre v Humennom pod č. 1Pv/75/14. Ďalšie spolužitie so žalovaným pod jednou strechou je
nemožné, žalobcovia majú zo spoločného spolužitia psychickú traumu a obávajú sa o svoj život. Došlo

teda k podstatnej zmene pomerov vo vzťahu k obdobiu, kedy bolo vecné bremeno zriaďované.
Súd konštatoval, že žalovaný so zrušením vecného bremena súhlasil, spornou bola medzi stranami
výška náhrady za zrušenie vecného bremena.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že podľa listu vlastníctva č. XXX, okres U., obec Z. V., kat. územie
Z. V., sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parcele č.
XXX a to každý v podiele 1. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva so zriadením vecného bremena

N XXXXX, Nz XXXX/XX, B XXXXX/XX, V-XXX/XX zo dňa 19.10.2011. Pod V-XXX/XX sa zriaďuje vecné
bremeno-doživotnéprávobývaniaaužívaniarodinnéhodomuč.súp.XXXnaparceleCKNXXXscelým
domovým príslušenstvom v prospech oprávnených: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, T. U.vá, nar. XX.XX.XXXX,
Y. U., nar. XX.X.XXXX.
Darovacou zmluvou N XXXXX, Nz XXXX/XX, B XXXXX/XX zo dňa 02.08.2011 darcovia Y. U. a jeho

manželka T. U.vá previedli vlastnícke právo k domu súp. č. XXX s príslušenstvom, ktorý je postavený na
parcele č. XXX, k.ú. Z. V. na T. U. a jeho manželku V. U.vú a to každému v podiele 1. Účastníci zmluvy
sa dohodli na zriadení vecného bremena pre Y. U., nar. XX.XX.XXXX, T. U.vú, nar. XX.X.XXXX, Y. U.,
nar. XX.X.XXXX spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XXX s
celým domovým príslušenstvom. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 2T/48/2014-142 zo dňa 30.4.2014 bol žalovaný uznaný
vinným z pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu so skúšobnou dobou 16 mesiacov. Zároveň žalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou. V predmetnej veci bola na žalovaného podaná obžaloba z toho dôvodu, že

žalovaný v dňoch 14.1.2014 a 21.1.2014 v podnapitom stave prišiel do miesta svojho trvalého bydliska,
do rodinného domu súp. č. XXX/8, bezdôvodne vyvolal hádku s bratom, žalobcom v 1. rade, snažil sa
ho fyzicky napadnúť, začal sa vyhrážať bratovi a jeho manželke ujmou na zdraví a zabitím a 21.1.2014
nožom zaútočil na brata.
Čo sa týka náhrady za zrušené vecné bremeno, žalobcovia boli ochotní žalovanému vyplatiť sumu 3.500

eur. Podľa znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať žalovaný, hodnota vecného bremena, ktoré
malo byť zrušené, bola 13.500 eur. Zo záverov znaleckého posudku znalca určeného súdom vyplynulo,
že všeobecná hodnota vecného bremena spočívajúca v práve doživotného bývania žalovaného v dome
je 9.000 eur. Námietky žalobcov k takto určenej výške vecného bremena mal za nepodstatné, vecné
bremeno bolo zriadené ako bezodplatné a žalovaný sa nezaviazal prispievať na opravu a údržbu

nehnuteľnosti, okrem toho, časť investícií do domu bola vynaložená ešte pred zriadením vecného
bremena a investície boli čiastočne hradené aj rodičmi žalobcu a žalovaného. Sumu 9.000 eur preto
mal súd prvej inštancie ako sumu spravodlivú a akceptovateľnú vo vzťahu k obom procesným stranám.
Uviedol, že majetkové dôsledky prejavujúce sa v zrušení vecného bremena u účastníkov mali by byť
zisťované ako možnosť získania nájomného u žalobcov a ako finančná povinnosť uhrádzať nájomné za

užívanie podobnej nehnuteľnosti alebo bytu u žalovaného.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 3 ods. 1, § 151 n) ods. 1, §
151 o) ods. 1, § 151 p) ods. 1, § 151 p) ods. 3, 4.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g),
h). Uviedli, že rodinný dom, vlastníkom ktorého sa stali na základe darovania rodičov žalobcu v 1. rade
a žalovaného, bol už za života rodičov v zlom technickom stave, potreboval opravy a údržbu. Tieto
náklady za života rodičov znášali čiastočne rodičia a žalobca v 1. rade. Po ich smrti výlučne žalobcovia.
Žalovaný na opravy a údržbu nedal ani cent. Aj pre uvedené boli toho názoru, že primeranou sumou

náhradyzazrušenievecnéhobremena,malabybyťtakásuma,akúodrodičovvsúvislostismajetkovými
transakciami domu dostala sestra žalobcu v 1. rade a žalovaného, a to 100.000 Sk, t.j. 3.319,40
eura. Podľa žalobcov mal súd pri rozhodovaní vziať zreteľ na zmeny, ktoré sa udiali v správaní medzi
oprávneným a povinným z vecného bremena. Tiež mal vziať do úvahy ujmu, ktorá v súvislosti s týmvznikla povinným z vecného bremena ako vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. Podľa žalobcov priznaná
náhrada nemá znaky adekvátnosti, resp. primeranosti aj s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka.
Súdom priznanú náhradu vypočítal súdny znalec len na základe komerčného nájomného a vôbec

nezisťoval výšku nájomného v spoločnostiach, ktoré poskytujú byty nájomné a aj výška nájomného v
týchto bytoch nie je komerčná. Pokiaľ súd nepripustil vykonanie dôkazu nielen z Bytového družstva U.,
ale aj zo spoločnosti SEBYT, s.r.o. U., nepostupoval správne a odôvodnenie súdu v tom zmysle, že
vykonanie dokazovania by bolo neúčelné a nehospodárne, nebolo namieste. Podľa žalobcu súd ani
nebol viazaný znaleckým posudkom, mal ho hodnotiť voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Pokiaľ by bol

vykonal ďalšie dokazovanie v zmysle ich návrhu, prispelo by to k spravodlivému rozhodnutiu v zmysle
základných princípov CSP. Uviedli taktiež, že sa nestotožňujú s rozhodnutím o trovách konania, tieto by
mal znášať žalovaný, pretože svojim správaním zavinil, že žalobcovia boli nútení podať žalobu. Žiadali
preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcov má za účelové a
tendenčné, v záujme oddialiť súdom určené plnenie. Poukázal na to, že žalobcovia do skončenia
dokazovanianasúdeprvejinštancienepredložiližiadenznaleckýposudok,ktorýbypreukázalvyplatenie
náhrady za zrušené vecné bremeno len v sume 3.500 eur, dokonca ani nenavrhli, aby súd ustanovil
ďalšieho súdneho znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. V tomto smere je ich

odvolanie prekvapujúce, resp. paradoxné, keďže nespokojný by mal byť v spore skôr žalovaný, ktorý
predložil súdu súkromný znalecký posudok, kde bola stanovená náhrada za zrušené vecné bremeno
v sume 13.500 eur. Súd pritom uložil žalobcom zaplatiť len sumu 9.000 eur, tak, ako ju vypočítal
súdom ustanovený znalec s tým, že súd žalobcom určil veľmi benevolentnú lehotu na vyplatenie,
až 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní sú irelevantné,

nedôvodné je aj odvolanie vo vzťahu k trovám konania. Pokiaľ by žalobcovia boli súhlasili so závermi
znaleckého posudku, ktorý súdu predložil žalovaný, súd mohol vo veci rozhodnúť, nebolo potrebné
ďalšie dokazovanie a predlžovanie celého konania. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil, a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu uviedli, že využili svoje zákonné
právo, a preto dali svojmu právnemu zástupcovi pokyn na podanie odvolania. Pokiaľ žalovaný má za
to, že konanie sa predlžovalo, bolo to aj z dôvodov na strane žalovaného z dôvodu neustáleho záujmu
obochstránsporuriešiťvecmimosúdne,kčomuvšaknikdynedošlo;žalovanývstanoviskukpredmetnej
písomnosti uviedol, že mimosúdne rokovanie, v rámci ktorého žalovanému ponúkali nezmyselnú sumu

3.500 eur, neprimeranú k sume vyčíslenej v znaleckom posudku, ktorý si dal sám vypracovať, sa za
snahu o mimosúdnu dohodu nedá považovať, ide len o zavádzanie odvolacieho súdu.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), po zistení včasnosti podaného odvolania oprávnenými osobami (§ 362 ods. 1, § 359 CSP)

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bol napadnutý, v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, súc viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými v zákonnej
odvolacej lehote. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že nariadenie
pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovalo potrebu zopakovania či doplnenia dokazovania, ani
dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.8.2019 (§ 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

6. V odvolaní nebol napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie vecné bremeno zrušil. V tomto
výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou

odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.
Vo zvyšku odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcov v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, či dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam, či vykonal, alebo nie, navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či

obstojí zistený skutkový stav, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).7. Podstata odvolacích argumentov žalobcov bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnom právnom
posúdení, nedostatočnom, nesprávnom zistení skutkového stavu veci a odvolacím dôvodom malo byť aj
to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktoré v podstatnej časti nemajú oporou vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10.Skutkovézisteniasúdu,majúcezákladvnesprávnomvyhodnotenínávrhovstránsporunavykonanie
dôkazov sú pochybením súdu vtedy, ak sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiada s tým, prečo
navrhnutý dôkaz nevykonal. Je však výsostným oprávnením súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých

dôkazov vykoná a ktoré nie.

11. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a jeho procesným postupom
v konaní, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, ako

aj správne právne posúdenie vystihujúce podstatu súdenej veci. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý
vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov, rozhodnutie súdu prvej inštancie
je preskúmateľné a presvedčivé.
Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením rozsudku vo vzťahu k sume náhrady za zrušené vecné
bremeno, ako aj vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania, a k odvolacím námietkam

žalobcov preto len dodáva:

12. Žalobcovia, ako z odvolacích dôvodov vyplýva, poukázali na to, že sporové strany sa v priebehu
konania zhodli na tom, že zmenou pomerov medzi žalobcami a žalovaným vznikol hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného. Taktiež uviedli, že súd prvej inštancie síce odôvodnil, prečo

žalovanému sumu náhrady priznal, majú však za to, že znalecký posudok, z ktorého vychádzal, je len
jedným z dôkazných prostriedkov a súd mal prihliadnuť aj na ostatné okolnosti, dôvody pre ktoré bolo
vecné bremeno zrušené, aj to, že žalovaný sa nepodieľal na primeraných nákladoch na zachovanie a
opravy užívanej nehnuteľnosti, aj keď to nebolo v darovacej zmluve upravené a na nákladoch spojených
s užívaním nehnuteľnosti. Naviac podľa žalobcov mal súd zisťovať výšku tzv. nekomerčného nájomného

13. Občiansky zákonník neupravuje kritériá, z ktorých by sa malo vychádzať pre poskytnutie náhrady.
Táto náhrada musí byť však adekvátna povahe zrušeného vecného bremena, s prihliadnutím aj na jeho
časovú neobmedzenosť. Ide o aspekt, z ktorého je možné posudzovať primeranosť peňažnej náhrady za
zrušené vecné bremeno. Primeranou náhradou za zrušené vecné bremeno môže byť napr. suma, ktorú

by oprávnený z uvedeného bremena musel platiť za užívanie prípadného náhradného bytu (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.9.1978, 2Cz70/78).
Súd prvej inštancie, ako z dokazovania vyplýva, svoje úvahy ku kvantifikácii výšky náhrady oprel o
záver vyplývajúci z jedného z dôkazov, znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý výšku
náhrady po skúmaní obvyklého nájomného v danej lokalite kvantifikoval na čiastku 9.000 eur. Išlo pritom

o sumu, ktorá bola podstatne nižšia ako suma, ku ktorej dospel znalec v znaleckom posudku, ktorý si
dal vyhotoviť žalovaný. Ak mali žalobcovia za to, že dôkazný prostriedok - znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca je nesprávny, nič im nebránilo navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania, resp.
predložiť znalecký posudok, ktorý by vyhotovil znalec na základe ich vlastnej požiadavky. Zo spisu však
nevyplýva, že by takýto úkon realizovali. Pokiaľ žalobcovia uvažovali s tým, že primeranou sumou mohla

by byť suma zodpovedajúca čiastke, ktorú pred transakciami s vlastným majetkom zrealizovali rodičia
žalobcu v 1. a rade a žalovaného v tom zmysle, že ich sestre pred darovaním poskytli čiastku 100.000
Sk, a teda rovnakú hodnotu by mal dostať za zrušené vecné bremeno aj žalovaný, je v prvom rade
potrebné uviesť, že plynutím času a zvyšujúcimi sa životnými nákladmi a cenami suma 100.000 Sk zminulosti hodnotovo k súčasnosti ani zďaleka nezodpovedá tomu, aké aktíva za túto sumu bolo možné
nadobudnúť v minulosti a aké v súčasnosti.
Pokiaľ žalobcovia argumentovali tým, že súd pri kvantifikácii náhrady mal prihliadnuť aj na okolnosti

vzájomných vzťahov medzi žalobcami a žalovaným, to, že sa nepodieľal na úpravách nehnuteľnosti, a
na ich celkové vzájomné vzťahy, je potrebné uviesť, že okolnosti, pre ktoré bol žalobca pre narušenie
vzájomných vzťahov trestne stíhaný, boli tým dôvodom, pre ktoré bolo dôvodné požadovať zrušenie
práva vecného bremena pre žalovaného, nie však okolnosťami, ktoré by mali ovplyvňovať aj výšku
náhrady za zrušenie vecného bremena.

Čo sa týka námietky žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, je potrebné
uviesť, že je výsostným oprávnením súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nie je
pochybením súdu, ak dôkaz nevykoná. Pochybením by bolo iba to, ak by sa súd vo svojom rozhodnutí
nevysporiadal s tým, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Súd prvej inštancie sa však s návrhmi žalobcov
na vykonanie dôkazov vysporiadal, v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol z akých dôvodov ich návrhy
na dokazovanie nemal za návrhy, ktorými by mohla byť ovplyvnená správnosť jeho rozhodnutia. Táto

odvolacia námietka bola preto bez relevancie. Naviac je potrebné uviesť, že skúmanie výšky tzv.
nekomerčného nájomného by k spravodlivému výsledku nemohlo prispieť, nakoľko tzv. nekomerčné
nájomné je v súčasnosti výnimkou nezodpovedajúcou v realite ponúk na prenájom priestorov určených
na bývanie.

14. Pokiaľ žalobcovia za nesprávny mali aj výrok o trovách konania, súc presvedčení o tom, že trovy
konania mal by znášať v celom rozsahu žalovaný nakoľko nevhodným správaním zavinil, že žalobcovia
boli nútení podať túto žalobu, tiež je potrebné uviesť, že dôvod na aplikáciu ust. § 255 ods. 1 a § 257
CSP súd prvej inštancie zdôvodnil, vychádzajúc z toho, že v priebehu konania strany sporu so zrušením
vecného bremena vyslovili súhlas. Vo vzťahu k prvoinštančnému konaniu nie je možné tento dôvod v

kontexte s rodinnými, aj keď narušenými vzťahmi považovať za nedôvodný.

15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu preto voči žalobcom povinným
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Výška náhrady
trov odvolacieho konania bude kvantifikovaná súdom prvej inštancie osobitým uznesením v súlade s §
262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomer hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.