Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010008

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817010008.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 1.
júna 2017 v trestnej veci obžalovaného W. D. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. D., nar. X.XX.XXXX . v Prešove, bytom N., C. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 4.8.2016 o 13,30 hodine viedol smerom z centra mesta Bojnice do Prievidze po vedľajšej ceste
Ulice Prievidzskej v Bojniciach, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo W. K. I., evidenčné číslo N.
XXXFO, pričom pri vchádzaní do kruhového objazdu nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v
jazde“, čím porušil ustanovenie § 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho narazil prednou časťou vozidla do zadného kolesa

pohybujúceho sa cyklistu W. Š. v kruhovom objazde, ktorý spadol na cestu a utrpel zranenia - zlomeninu
tela XI. hrudného stavca, zlomeninu VIII., IX., X. rebra vpravo, pomliaždenie záhlavia vľavo, zlomeninu
tela XI. hrudného stavca kompresívnu so znížením tela stavca a zlomeninu rebier vpravo s miernym
posunutím kostných úlomkov, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 8 - 10 týždňov,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písmeno h) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa
§ 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na

skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
W. D. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv
503/16/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná
dokazovanie v rozsahu výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že inému z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné
znakyskutkovejpodstatyprečinuublíženianazdravípodľa§157odsek1,odsek2písmenoa)Trestného

zákona, s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Štátchrániživotazdravieakojednyznajdôležitejšíchspoločenskýchhodnôt,chrániichpredpáchateľmi,
ktorí ich svojím konaním narúšajú. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, svedkyňu K. D.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa priznáva sa k spáchaniu skutku, je mu to skutočne
úprimne ľúto. Po dopravnej nehode sa zaujímal o zdravotný stav pána poškodeného, on nevyplatil

žiadnu náhradu škody, poistnú udalosť oznamoval jeho zákonnej poisťovni, nevedel sa vyjadriť, či došlo
alebo nie k plneniu nejakej povinnej udalosti. Pracuje ako mechanik, údržbu strojov a zariadení, majú
registrované dve pracoviská. Na výkon tohto zamestnania, teda na opravy a údržby chodia viacerí,
teda s ním chodia aj kolegovia, vodičské oprávnenie nie je u neho potrebné v súvislosti s výkonom
zamestnania. Vodičské oprávnenie, a teda vedenie motorového vozidla, však je u neho potrebné z

rodinných dôvodov. Má zdravotne postihnutú mamu, ktorú musí voziť k lekárovi. Matka býva sama, býva
vo vzdialenosti asi 8 km, vozí ju po Prešove v rámci vyšetrení, ktoré ona potrebuje. Má dve deti, syna
vo veku 9 rokov a syna, ktorý má 17 rokov, aktívne športuje a musí ho voziť do Sabinova na tréningy
a zápasy v ľadovom hokeji. Manželka má vodičské oprávnenie, jazdí vozidlom, ale, dá sa povedať, len
symbolicky, keď je to potrebné. Manželka má zamestnanie, je majsterka výroby, kde robí len na raňajšie

zmeny, tie sa však už aj zmenili podľa potreby firmy aj na dvojzmennú prevádzku, ktorá je v nábehu a
lekári sú doobeda, takže aj to by bol problém. Nemá žiadneho iného súrodenca, mám len svokra, ale
ten tiež nie je schopný mi pomáhať pri vození matky. S matkou na vyšetrenia chodí minimálne jedenkrát
týždenne. Riešiť situáciu napr. taxi službou vysvetlil v zmysle, že, síce v Prešove existuje taxi služba,
ale matka nemá tak vysoký príjem, aby to bola schopná zvládať z tohto príjmu. Jeho príjem je okolo

700-800 eur. I on chodí na zmeny, no môže si prispôsobiť pracovnú dobu, vymeniť zmenu tak, aby
matku mohol k lekárovi zaviesť. Matka má vysoký krvný tlak, cukrovku, presúva sa za pomoci barly, má
problémy s chrbticou, a tak síce bežne je schopná sa sama o seba postarať, ale presun k lekárovi je
už problematický.

Svedkyňa K. D. vypovedala, že má novú prácu, ktorej sa musí venovať 8 - 10 hodín, niekedy až
12 hodín denne a skutočne všetka zodpovednosť a povinnosti ohľadne rodiny sú na manželovi, teda
obžalovanom, ona mu nemôžem v tejto veci pomôcť. Obžalovaný má veľmi vážne chorú mamu, s ktorou
musí chodiť na vyšetrenia, musí to zabezpečovať on. Majú aj staršieho syna, ktorý chodí na hokej do
Sabinova, čo je vzdialenosť asi 30 km a hokejový vak, v ktorom má veci, niečo váži a nedá sa to, aby

syn chodil vlakom alebo autobusom. Vodičské oprávnenie, podľa nej, obžalovaný veľmi potrebuje pre
tieto rodinné súvislosti. Ona má vodičské oprávnenie, ale autom väčšinou nechodí a pre prácu sa jej to
ani nedá. Syn chodí hrať do hokejového klubu do Sabinova, z Prešova tam dochádza. Nedá sa, aby sa
spojil s niekým ďalším, na tréningy chodí 2 - 3x do týždňa a potom sú ešte zápasy. Musí si so sebou
domov brávať korčule a iné veci, pretože nie vždy sa v tej hokejovej hale a priestoroch kúri a tie veci

treba preprať, vyvetrať. Ona sa bližšie k zdravotnému stavu a s tým súvisiacim návštevám lekára svojejsvokry ani bližšie nevedela vyjadriť, pretože jej obžalovaný len povie, že s ňou bol u lekára. Obžalovaný
nemá žiadneho súrodenca, ona mám sestru v Trnave, nejakú bližšiu rodinu v blízkosti, ktorí by im mohli
pomôcť, nemajú. Svokra chodí o barlách, má cukrovku, niekedy tú situáciu riešia aj taxi službou, no je

to veľmi zlé, svokra nemá tak vysoký príjem, aby bola schopná riešiť vec taxi službou, hlavne keď je
to v niektorých prípadoch tak často. Jej sa tiež riešiť doprovod k lekárovi výmenou zmeny nedá, má
len denné zmeny a dĺžka tej zmeny závisí od pracovných povinností. Obžalovaný má prácu, v ktorej je
schopný si zmeny vymeniť a s matkou lekárske prehliadky, resp. nejaké akútne riešenia zdravotného
stavu, riešiť, niekedy sa stáva, že pre zdravotný stav aj do práce napr. na poobednú zmenu ísť nemôže,

pretože je do noci pri matke.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi č.l. 91-93, ktoré potvrdili výpoveď obžalovaného ako i svedkyne
ohľadne povahy jej práce, skutočnosť, že syn obžalovaného navštevuje hokejový klub v Sabinove ako
i počty ním navštevovaných tréningov v týždni, rovnako ako i povahu a závažnosť ochorení matky
obžalovaného a v tej súvislosti jej dochádzanie na vyšetrenia len v doprovode tretej osoby.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika osoby obžalovaného, správa
na č. 66, evidenčná karta vodiča č.l. 67-68, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti postihnutý
v priestupkovom konaní za priestupky na úseku cestnej premávky, bol postihnutý však vždy blokovými
pokutami vo výške v rozmedzí od 10 eur do 60 eur, bol postihnutý ako vodič za prekročenie rýchlosti

v blokovom konaní pokutou, išlo však o priestupky spáchané v roku 2013 a 2008. Iných priestupkov
sa nedopustil. Oboznámil sa so správou o povesti č.l. 68, z ktorej vyplýva, že v mieste bydliska sú o
obžalovanom známe len evidenčné údaje. Oboznámil sa súd s odpisom registra trestov č.l. 67, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd, zohľadniac základné zásady ukladania trestu, zohľadniac ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obžalovaného
dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona - okolnosť, že sa k spáchaniu
trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval a svojim uznaním viny na hlavnom pojednávaní
napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného

zákona, teda prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami a tým pri
ukladaní trestu použitie i ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania
činu, okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, jeho následok, berúc do úvahy i ostatné
okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, a aj vzhľadom na samotný postoj
obvineného k trestnej činnosti, ktorý bol vyjadrený jeho vyhlásením o uznaní viny, ostatné správy k osobe

obvineného, potom súd dospel k záveru, že nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť i trestom zákazu
činnosti, tak ako to vo svojej záverečnej reči navrhol prokurátor, pretože súd má za to, že účel trestu
splní i trest odňatia slobody 14 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov.
Práve opačne bol súd názoru, že navrhovaný trest zákazu činnosti, i keď len kratšieho trvania, teda na

spodnej hranici trestnej sadzby, ako to v záverečnej reči navrhol prokurátor by mal na obžalovaného
predovšetkým však na jeho najbližšiu rodinu ďalekosiahle negatívne dôsledky, a tu súd musel a prihliadol
i na ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenia má trest postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Takýto trest
by mal nepriaznivé dopady a postih i na najbližších príbuzných, o ktorých sa, vzhľadom na ich zdravotný

stav,obžalovanýmusístaraťazabezpečovaťpráveizapoužitiamotorovéhovozidla,ichpotrebynávštev
lekára resp. iné zdravotnícke a iné úkony, a to konkrétne vo vzťahu k matke. Využívanie taxislužby
by pre frekvenciu návštev lekára mohlo výrazne zaťažiť rozpočet matky ako starobnej dôchodkyne a
i riešenie napr. využívaním sanitky by spôsobilo problémy pri následnom doprovode do ambulancií a
napäť do miesta bydliska osoby, ktorá je, ako to z lekárskej správy jednoznačne vyplýva, odkázaná na

doprovod a pomoc tretej osoby pri jej chôdzi. Výrazne by došlo k sťaženiu ak nie až k znemožneniu
účasti syna na športových aktivitách, jeho tréningoch a účasti na zápasoch, pretože vzhľadom na
povahu ním vykonávaného športu, ktorým je hokej a v tej súvislosti všeobecne známym faktom, že
pri toto športe sa využíva výstroj, ktorý je tak priestorovo ako i hmotnostne objemný, nie je možné,
aby na pravidelné tréningy, ktoré sú 3-krát v týždni, do mesta vzdialeného 30 km, syn dopravoval

za pomoci hromadného dopravného prostriedku, a teda bez pomoci práve obžalovaného by o túto
aktivitu mohol prísť. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že v
rodine obžalovaného iná osoba, ktorá by napr. mohla v tomto jeho osobu nahradiť, neexistuje, pretoženemá iného súrodenca, manželka vozidlo riadiť nevedie, no predovšetkým jej pracovná doba a povaha
zamestnania jej neumožňuje tieto potreby rodiny zabezpečovať.

Vyššie uložený trest potom súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej
miere splní účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.