Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208388
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2616208388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ W. H., nar. XX. Q. XXXX,
bytom O., A. XXX/XX, 2/ B. H., nar. XX. X. XXXX, bytom W. XX, o 3.730,83 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 25. októbra 2017 č. k. 6Csp/92/2016-68
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil solidárnu povinnosť žalovaným 1/, 2/ zaplatiť
žalobkyni sumu 3.581,09 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.581,09 eur
od 23. decembra 2014 do zaplatenia. Konanie v časti o zaplatenie sumy 149,74 eur s úrokom z
omeškania 5% ročne od 23. decembra 2014 do zaplatenia zastavil. V zostávajúcej časti súd prvej
inštancie žalobu zamietol a priznal žalovaným 1/, 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých mal rozhodnúť samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie odôvodnil

ustanovením § 517 ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
Vecne zdôvodnil uzatvorenou zmluvou medzi stranami konania dňa 9. mája 2006, o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, ktorou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovaným mimoriadny
medziúver vo výške 3.319,39 eur. Po pridelení cieľovej sumy na základe zmluvy o stavebnom sporení
sa, pri dodržaní všetkých dohodnutých podmienok, zmenil mimoriadny medziúver na úver stavebný vo
výške1.991,64eur.Stavebnýúversadlžnícizaviazalasplácaťmesačnýmisplátkamivovýške29,04eur.
Žalovaní porušili svoju zmluvnú povinnosť splácať úver a nepreukázali, že ich záväzok vrátiť žalobkyni

sumu 3.581,09 eur zanikol splnením dlhu. Súd prvej inštancie preto uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť
zaplatiť žalobkyni 3.581,09 eur. Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením dlhu žalobkyni boli priznané
aj úroky z omeškania z dlžnej sumy v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa sa však domáhala voči
žalovaným aj zaplatenia zmluvného úroku z úveru vo výške 7,49% ročne zo sumy 3.319,39 eur, od
23. decembra 2014, nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (dňom 22. decembra
2014) do zaplatenia. V tejto časti bola však žaloba o zaplatenie zmluvných úrokov zamietnutá z dôvodu,

že zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu
nastupujerežimplateniaúrokovzomeškaniaapovinnosťplatiťdohodnutéúrokyzúverudňomsplatnosti
dlhu zaniká. Zmluvný úrok prislúchal žalobkyni len do 22. decembra 2014. Úrokový záväzkový vzťah
je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzkuzaniká i akcesorický úväzok. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/85/2013, i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Obo
143/98. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1

CSP (Civilný sporový poriadok č. 16/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu). Žalobkyni, ktorá bola v
konaní úspešná, bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu a o výške náhrady trov konania
mal rozhodnúť súd po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo veci samej podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc

jeho zmenu priznaním zmluvných úrokov vo výške 7,49% ročne zo sumy 3.319,39 eur od 23. decembra
2014 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci a existenciou vady,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa kogentného ustanovenia § 497
ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) veriteľovi prislúcha právo
požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj úroky za úver. Pri nároku na
úrok za úver nejde o svojvôľu, ale o riadne uplatnenie práva podľa právneho predpisu. V zmysle §

502 ObZ dlžníkovi prislúchajú dojednané úroky až do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov.
Povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver teda zaniká úplným vrátením poskytnutých peňažných
prostriedkov. V prípade ak by v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru, veriteľovi by zanikol nárok na zaplatenie úrokov za úver a dlžník by získal porušením
povinnosti pre neho výhodnejšie postavenie, pretože by sa zbavil povinnosti platiť zmluvne dohodnuté

plnenie. Akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými
mravmi, je v rozpore s účelom právnych predpisov. Svojím rozhodnutím súd prvej inštancie umožňuje,
aby žalovaní užívali peňažné prostriedky, ktoré dostali od žalobkyne bezodplatne, keďže žalobkyni
nebol priznaný riadny úrok predstavujúci odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky. Dlžníci sú tým
zvýhodnení oproti iným, ktorí svoje povinnosti plnia riadne a včas. Splatnosťou dlhu nezaniká povinnosť

dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný
uvedenú povinnosť plniť. Celá pohľadávka sa stáva splatnou bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia.
Z ustanovení § 497 a § 502 ObZ vyplýva, že úrok z úveru je cena (odplata) za užívanie poskytnutých
peňažných prostriedkov a preto má dlžník platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby
vrátenia poskytnutých prostriedkov veriteľovi, hoci bol žalobkyni priznaný úrok z omeškania, tento

predstavuje sankciu pre žalovaných za to, že porušili svoju povinnosť. Žalobkyňa však by nemala byť
tým sankcionovaná, odopretím nároku na úrok z úveru. Záväzkový vzťah naďalej trvá v podobe vrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré vrátené neboli a preto žalovaní sú povinní naďalej platiť
úrok z úveru ako odplatu za užívanie peňažných prostriedkov, tiež úrok z omeškania ako sankciu za to,
že sa omeškali s vrátením dlhu. Neplnením povinností získajú dlžníci výhodnejšie postavenie. Uvedené

v zásade smeruje k tomu, aby si dlžníci svoje povinnosti neplnili, pretože neplnením povinností získajú
výhodnejšie postavenie.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že žalobkyni
prislúcha právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru, len do 22. decembra 2014, kedy
bola vyhlásená pohľadávku za splatnú a preto žalobkyni nepriznal úrok z úveru po splatnosti dlhu (od

23. decembra 2014 do zaplatenia).

6. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (porov. uznesenie
NS SR sp. zn. 4Obo 143/98), pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 476/2012 nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

7. Žalovaní 1/, 2/ boli povinní platiť zmluvný úrok do dohodnutej doby vrátenia požičaných peňazí. V
prípade zmeny pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, po zosplatnení úveru, dlžníksa dostáva do omeškania s plnením dlhu a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (porov.
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/108/2014). Povinnosť uhradiť úrok do jeho vrátenia sa
vzťahuje na časové obdobie od poskytnutia úveru do doby, pokiaľ veriteľ nevyvolá zmenu pôvodných

podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý (napr. zosplatnením úveru, v dôsledku ktorého nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania). V prípade iného záveru by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (porov. rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012).

8. Veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenia obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, pričom veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval
úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby

k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/190/2014).

9. Odvolacia námietka žalobkyne o povinnosti dlžníka platiť zmluvný úrok od poskytnutia peňazí do

ich reálneho vrátenia preto nemohla obstáť. Je na veriteľovi akým spôsobom reflektuje stav porušenia
zmluvnýchpovinnostídlžníkaavprípadezosplatneniaceléhodlhunesieveriteľzodpovednosťzaprávne
následky, vyplývajúce zo zmeny pôvodných zmluvných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý.
Záleží na veriteľovi akým spôsobom si zabezpečí splnenie dlhu dlžníkom. S protiprávnym stavom
(porušením zmluvných podmienok) sa potom spájajú sankcie, keďže dlžník je v omeškaní s vrátením

sumy. Preto sa s ním nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré súvisia so stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov dlžníkom podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (odplatné nároky patria len
v právne súladnom stave, porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014). Veriteľ
pritomneposkytujefinančnéprostriedky(neprejavujevôľuvčaseuzavretiazmluvy)preprípadporušenia
povinnosti dlžníka, ale na dohodnutú dobu (do ktorej má dôjsť k vráteniu peňazí).

10. K odvolacej argumentácii žalobkyne, že v dôsledku porušenia povinnostícd by dlžník získal pre
neho výhodnejšie postavenie, je potrebné uviesť, že splatnosť celého dlhu bola privodená v dôsledku
jednostranného právneho úkonu žalobkyne ako veriteľa, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. V
prípade porušenia povinnosti dlžníka je na veriteľovi ako bude následne postupovať a využije sankcie

a zabezpečovacie prostriedky na eliminovanie dôsledkov porušenia povinnosti dlžníka, ktoré právny
poriadok upravuje. Vyhlásenie mimoriadne splatnosti dlhu nie je úkonom dlžníka ale veriteľa, ktorý
sa rozhodol a prejavil vôľu v uvedenom smere, v dôsledku čoho znáša právne následky. Nejedná sa
preto o „zvýhodnenie dlžníkov“, ktorí si neplnia povinnosti oproti iným, ktorí svoj dlh plnia, keďže je na
veriteľovi, ako využije hmotnoprávne nástroje priznané právnym poriadkom na zabezpečenie splnenia

dlhu a uplatnenie sankcií pre prípad porušenia zmluvných povinností dlžníkom.

11. Úrok z úveru je cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a to na dohodnutú
dobu, t. j. do dohodnutej doby vrátenia poskytnutých prostriedkov veriteľom dlžníkovi, po uplynutí ktorej
sa už úver neposkytuje a v prípade nesplnenia dlhu v lehote splatnosti ide o vymáhanie dlhu, nie však

o pokračovanie poskytovania úveru. Pri uzavretí zmluvy veriteľ neprejavuje vôľu poskytovať finančné
prostriedky aj na dobu porušovania povinnosti dlžníka zo zmluvy (neplatením dlhu v lehote splatnosti),
pričom dlžník tieto prostriedky po splatnosti dlhu neužíva, ale neoprávnene zadržiava, preto sa nemôže
jednať o odplatu za užívanie peňažných prostriedkov.

12. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
zaplatenie úroku z úveru ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania,
keďže žalobkyni ako úspešnej strane konania (neúspešná bola len v nepatrnej časti, ohľadom ktorej
bolo konanie zastavené) vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Bola jej preto priznanánáhrada trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v konaní neúspešným. Osobitné odvolacie dôvody voči
výroku o náhrade trov konania vznesené neboli.

13. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/, 2/ boli úspešní v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a §
262 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

14. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.