Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Koščo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201763
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116201763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: S.. K. K., J.. XX.X.XXXX, Y. G. G.
XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Peter Ličák, advokát, Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany,
IČO: 37 943 065, proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31
318 916, 2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o., Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, právne
zastúpený PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430
742, 3/ S. Š., J.. XX.X.XXXX, Y. G. X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., 4/ Z. S., J.. X.X.XXXX, Y. G. Č. XXX, XXX
XX Č., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného

súdu Vranov nad Topľou č. k. 11C/174/2016-154 zo dňa 24.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovaným v I. a II. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o neplatnosť dobrovoľnej
dražby rozhodol tak, že:

„I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v
katastrálnom území Č., obec Č., okres I. J. Y., Okresný úrad Vranov nad Topľou, kat. odbor, zapísané
na LV č. XXX, a to parcela č. XX, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 636 m2, parcela č.
XX, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 38 m2, parcela č. XX, druh: záhrady vo výmere 1473
m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XX, ktorých vlastníkom bol Z. S.,
vykonaná spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., ako dražobníkom konaná dňa 29.10.2015 na
adrese N. XX, XXX XX K., K. Y., na návrh OTP Banka Slovensko, a.s. vydražiteľom predmetu, ktorej sa

stal S. Š.S., X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., je neplatná.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.1.2016 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti,

nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres I. J. Y., zapísané na LV č. XXX, ako pozemky
- parcely C a ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., ako
dražobníkom dňa 29.10.2015 na adrese N. XX, XXX XX K., K. Y., na návrh OTP Banka Slovensko, a.s.,vydražiteľom predmetu, ktorým sa stal S. Š., X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., je neplatná, a to z dôvodov,
ktoré v návrhu popísal.

3. Ďalej uviedol, že návrhom zo dňa 21.7.2015 OTB Banka Slovensko a.s., navrhla žalovanému v 2/ rade
vykonať dobrovoľnú dražbu súboru nehnuteľných vecí zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Č..
Dňa 30.9.2015 bola medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade uzatvorená Zmluva o vykonaní
prvej opakovanej dražby, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Následne bola vykonaná
opakovaná dražba, a to dňa 29.10.2015. Z výsledku ktorej je zrejmé, že vydražiteľom sa stal žalovaný v

3/ rade za cenu 34.950,- eur. Z osvedčeného odpisu notárskej zápisnice J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX,
J. XXXXX/XXXX zo dňa 29.10.2016 mal súd za nesporné, že notárskou zápisnicou bol osvedčovaný
priebeh vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby. Zo správy obce Č. zo dňa 21.4.2017 súd zistil, že
žalovaný v 4/ rade bol od 23.1.2013 do 16.3.2017 prihlásený na trvalý pobyt v obci Č. na súpisnom čísle
XXX, na ktorom sa aj zdržiaval. Toto vyplýva aj zo správy registra obyvateľov. Zo správy Ministerstva
vnútra SR sekcia Verejnej správy vyplýva, že žalovaný v 4/ rade mal hlásený trvalý pobyt bezdomovca v

obci Č., so začiatkom platnosti od 17.3.2017, čo korešponduje so správou obce Č. o oznámení o zrušení
trvalého pobytu pre Z. S. zo dňa 17.3.2017.

4. Ďalej poukázal, že z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu a žalovaných musia
zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a

vydražiteľ. Na strane žalovaných tak vzniklo nútené procesné spoločenstvo a zároveň spoločenstvo
nerozlučné. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov
s rovnakým výsledkom a práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Dôsledky nerozlučného
spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu.

5. Taktiež uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcu k zákonnosti postupu žalovaného v 1/ rade ako
prednostného záložného veriteľa vo vzťahu k postaveniu žalobcu ako osoby, v prospech ktorej bolo
zriadené exekučné záložné právo na predmet dražby, má súd za to, že tvrdenia žalobcu o porušení
§ 151ma ods. 1, 2, 8, 9 Občianskeho zákonníka sú dôvodné. Ako to vyplýva z dražobného spisu
a oznámenie dražobníka o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 1.10.2015 toto bolo v súlade

so zákonom doručené súdnemu exekútorovi dňa 5.10.2015. Opakovaná dražba bola vykonaná dňa
29.10.2015 a z uvedeného tak vyplýva, že 30 dňová lehota uvedená v ustanovení § 151ma ods. 2
Občianskeho zákonníka jednoznačne nebola zachovaná, čo spôsobuje neplatnosť takto vykonanej
dobrovoľnej dražby. Pokiaľ sa však týka námietky žalobcu, že mu neboli doručované písomnosti, túto
súd považuje za nedôvodnú. Žalobca ako fyzická osoba nevystupoval v pozícii záložného veriteľa,

ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva. V jeho prípade došlo počas exekúcie, ktorú on inicioval za
účelom splnenia jeho pohľadávky súdnym exekútorom Z.. Ľ. A. zriadené exekučné záložné právo a
povinnosťoubolodoručovaťvšetkypísomnostisúdnemuexekútorovianiežalobcovi.Súdprvejinštancie
taktiež poukázal, že v doručenom dražobnom spise súdu sa nenachádzalo žiadne oznámenie záložného
veriteľa vykonávajúceho záložné právo o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom

v zmysle ustanovení § 151ma ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

6. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1 OZ, § 3 ods. 1 OZ, článkami 3 a 4
CSP, ďalej ustanoveniami § 11 ods. 4, § 12 ods. 1, § 12 ods. 5, § 12 ods. 6, § 16 ods. 1, § 16 ods. 3,
§ 16 ods. 6, § 19 ods. 1 písm. g), § 21 ods. 2, § 21 ods. 3, § 21 ods. 4 ZoDD (Zákona o dobrovoľných

dražbách) a ustanoveniami § 151ma ods. 1, § 151ma ods. 2, § 151ma ods. 8, § 151ma ods. 9, § 151h
ods. 6 OZ (Občiansky zákonník) . Taktiež poukázal na ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, § 53 ods.
1, 2, 3 OZ a § 39 OZ.

7. Pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom súd prvej inštancie uviedol, že

nie je oprávnený posudzovať závery znaleckého dokazovania v súdom konaní, námietky bolo možné
vzniesť v priebehu výkonu záložného práva a súd nie je ani spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca
z hľadiska ich vecnej správnosti. Ďalej uviedol, že žalobca namietal ako ďalší dôvod neplatnosti dražby
tú skutočnosť, že žalovaný v 4/ rade mal v predmete dražby trvalý pobyt a teda v zmysle § 16 ods. 6
ZoDD najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým

posudkom. V zmysle znaleckého posudku č. XXX/XX L. XX.X.XXXX znalca F.. Z. K. bola hodnota
predmetu dražby 68.700,- eur. Nehnuteľnosť bola predaná za cenu 34.950,- eur. Súd vykonaným
dokazovaním, a to z vyžiadaných správ a vykonaných lustrácií, potvrdení obce Č.I. zistil, že žalovaný v
4/ rade bol v rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese totožnej s adresou predmetu dražbya zdržiaval sa tam. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že najnižšie podanie nemohlo byť nižšie
ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby. Keďže predmet dražby bol žalovanému v 3/ rade predaný za
sumy 34.950,- eur a nie za sumu najmenej 51.525,- eur, čo predstavuje tri štvrtiny hodnoty predmetu

znaleckého posudku, má súd za to, že došlo v tomto smere k porušeniu ustanovení § 16 ods. 6 ZoDD.
Toto porušenie zákonných ustanovení má vplyv na neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti poukázal, že aplikoval ustanovenie § 16 ods. 6 ZoDD aj na daný prípad,
a to aj napriek tomu, že citované ustanovenie hovorí o dlžníkovi, ktorý má mať v predmete dražby
alebo opakovanej dražby bytu alebo domu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V danom

prípade trvalý pobyt v predmete dražby mal žalovaný Z. S., ktorý dal predmet dražby do zálohu v
prospech dlžníka S. S., čo vyplýva z dražobného spisu a vyjadrení žalovaného v 1/ a 2/ rade. Na
zabezpečenie pohľadávky S. S. vyplývajúcej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30.6.2003. Aj
napriek tomu, že sa jedná o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá nespadá pod režim
spotrebiteľských, jednoznačne vzhľadom na charakter tejto zmluvy, postavenie jej účastníkov vrátane
žalobcu a citované zákonné ustanovenia, je potrebné posúdiť tento vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy. Je preto potrebné pri výklade citovaného zákonného ustanovenia a pri použití analógie čl. 3,
4, CSP a ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovať toto ustanovenie aj na
daný prípad. Je potrebné prihliadnuť aj na úmysel zákonodarcu, ktorý má na mysli v rámci ochrany
spotrebiteľa aj úmysel zvýšenej ochrany obydlia dlžníka pri realizácii záložného práva veriteľa formou
dobrovoľnejdražby,ktorésadejebeztzv.ochranysúdu,pretoževtomtoprípadeideostavbezvydaného

súdneho rozhodnutia, exekučného titulu, bez preskúmania celej zmluvy, od ktorej si veriteľ odvodzuje
svojnárok.Vtejtosúvislostipoukázalnadôvodovúsprávukcitovanémuzákonu,vzmyslektorejvyplýva,
že navrhovaná právna úprava len dopĺňa už existujúci model ochrany, ktoré poskytujú ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa a inštitút dobrých mravov. Nie trhové vzťahy, ale sociálno-trhová základňa bola
determinujúcim východiskom pre navrhovanú právnu úpravu, ktorá má svoj ústavný základ v čl. 55 ods.

5 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal, že súd má mať na zreteli základný účel ochrany - poskytnutie
spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl.,
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s Občianskym súdnym poriadkom
predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Má za to, že ak má sudca vec tzv. ,,na
stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru súdu vie ex offo reagovať na nečestné konanie veriteľa

a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak čl. 6 smernice. Poukázal v tejto súvislosti, že tvrdenia
žalovaného v 2/ rade o tom, že žalovaný v 4/ rade mal v rozhodnom čase trvalý pobyt mimo adresy
predmetu dražby a jeho vyjadrenia a poukázania na ním predložené potvrdenie sú irelevantné, nakoľko
skutočnosť, že žalovaný v 4/ rade bol v rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese totožnej
s adresou predmetu dražby a zdržiaval sa tam, čo preukazujú aj vykonané lustrácie zo strany súdu.

Taktiež poukázal, že v danom konaní sa nerieši otázka vedenia exekúcie a súčasného výkonu záložného
práva, tieto problémy by mal riešiť v riadne vedenom exekučnom konaní iniciovanom žalobcom súd,
kde by sa predával majetok, ktorý je zaťažený záložným právom žalobcu. Záverom súd prvej inštancie
konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení má súd
za to, že došlo k porušeniu zákona pri vykonaní dobrovoľnej dražby, čo má za následok neplatnosť

dobrovoľnej dražby. Súd zistil, že žaloba bola podaná včas zákonom stanovenej lehote odo dňa príklepu,
v danom prípade posledný deň.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1CSP a § 262 ods. 1
CSP a keďže súd žalobe vyhovel, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade.

10. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ,podľa jeho názoru, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Má za to, že dražba prebehla v súlade s právnymi predpismi

a k udeleniu príklepu vydražiteľovi - žalovanému v 3/ rade nedošlo nezákonným ani podvodným
spôsobom. V zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. V danom prípade však k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách nedošlo. V zmysle § 16 ZoDD je najnižšie podanie odstupňované podľa trvalého pobytu

dlžníka, nie vlastníka nehnuteľnosti, pričom dlžník nehnuteľnosti nemal hlásený trvalý pobyt, a preto
nebol porušený zákonný dôvod. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 24.7.2017 zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.11. Žalovaný v 2/ rade vo svojom odvolaní uviedol okrem iného, že žalobca zo svojej pozície exekučného
záložného veriteľa nemohol byť dotknutý na svojich právach tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 21 ods.
2 ZoDD. Záložné právo žalovaného v 1/ rade bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané ako prvé v poradí,

a teda mal voči všetkým ostatným záložným veriteľom postavenie prednostného záložného veriteľa.
Poukázal, že záložný veriteľ pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou, pokiaľ nedá výslovný
súhlas exekútorovi na speňaženie predmetu dražby v exekučnom konaní vedenom v neprospech
oprávneného, má pri výkone svojho záložného práva a pri uspokojovaní z výťažku dražby prednosť
pred takouto osobou, ktorá sa chce z predmetu dražby uspokojiť v exekučnom konaní. Má za to, že

súd nesprávne dospel k záveru, že žalovaný v 1/ rade si nesplnil zákonné povinnosti vyplývajúce mu z
ustanovení § 151ma ods. 1, 2, 8 a 9 OZ. Žalovaný v 1/ rade tieto povinnosti z titulu svojho postavenia
nikdy nemal, a teda ich ani nemohol porušiť. Má za to, že súd taktiež nezohľadnil a neaplikoval
ustanovenie § 22 ods. 4 ZoDD. Poukázal taktiež ďalej, že účelom ochrany dlžníka vyplývajúcej z § 16
ods. 6 ZoDD, ktorá vyplýva z dôvodovej správy a ochrany vyplývajúcej z § 16 ods. 6 ZoDD je to, že
sa môže domáhať z dôvodu dotknutosti na svojich právach výlučne dlžník, ak má v predmete dražby

hlásený trvalý pobyt (bez ohľadu na to, či je vlastníkom alebo ním nie je). Táto ochrana vyplývajúca z §
16 ods. 6 ZoDD neprislúcha vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je súčasne splnené, že sám je dlžníkom
a má na predmete dražby hlásený trvalý pobyt, resp. ak nie je splnené, že on sám síce dlžníkom nie
je, ale dlžník má v predmete dražby hlásený trvalý pobyt. Predmetom v spore však osoba dlžníka bola
odlišná od osoby vlastníka nehnuteľností, pričom vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané,

že dlžník nemal v predmete dražby hlásený pobyt. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniam žalovaného v 1/ a 2/ rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa prikláňa k názorom
uvedenýchdôvodovýchsprávach,jednakkzákonuč.568/2007Z.z.akzákonuč.106/2014Z.z..Ajpodľa

jeho názoru sa zmeny § 16 ods. 6 zákona č. 568/2007 Z.z. týkali predaja na dražbách nehnuteľnosti
predstavujúcich obydlie, resp. nehnuteľnosti, kde má osoba prihlásená trvalý pobyt a tieto zmeny boli
determinované nie trhovými vzťahmi ale sociálno-trhovou základňou a tá má svoj ústavný základ v čl.
55 ods. 5 Ústavy SR. Má za to, že na základe vyššie uvedeného je potrebné vykladať § 16 ods. 6
zákona č. 568/2007 Z.z. extenzívne, t.j., keďže sa týka, resp. úmyslom zákonodarcu pri jeho prijatí

bola ochrana obydlia, tak sa § 16 ods. 6 vzťahuje na všetky prípady, ktorých je predmetom dražby
obydlie, t.j. nehnuteľnosť, v ktorej majú vlastný trvalý pobyt (je jedno, či je vlastník nehnuteľnosti v
postavení dlžníka, resp. žalobcu). Podľa jeho názoru má byť v postavení dlžníka vlastník nehnuteľnosti
viac, ako dlžník ,chránený záložca, pretože ten nečerpal úver ,iba poskytol ručenie, t.j. ak je chránený
zákonom dlžník, ktorý poberal určitý prospech - úver, tak by mal byť ešte viac chránený záložca,

ktorého postavenie neprináša žiadny profit, iba nepríjemnosti. Ďalej uviedol, že sám žalovaný v 2/
rade ako vykonávateľ dražby , sa riadil vyššie uvedeným názorom, keď pred uskutočnením dražby
zisťoval na centrálnom pracovisku registra obyvateľstva, či vlastník nehnuteľnosti F.. Z. S. nie je na
predmetnej nehnuteľnosti prihlásený na trvalý pobyt. Na základe potvrdenia od centrálneho pracoviska
zo dňa 6.8.2015, ktoré, ako vyšlo najavo bolo nesprávne, bolo tvrdené, že F.. Z. S. nie je na predajnej

nehnuteľnosti prihlásený na trvalý pobyt. Žalovaný v 2/ rade tak vykonal dražbu, pričom ani neaplikoval
ustanovenie § 16 ods. 6. Má za to, že F.. Z. S. mal na predmete dražby v čase uskutočňovania
dražby trvalý pobyt a teda v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. najnižšie podané nemôže byť
nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Najnižšie podanie tak
malo byť v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. 51,525,- eur, pričom na dobrovoľnej dražbe

boli predmetné nehnuteľnosti predané S. Š. za sumu 34.950,- eur. Došlo tak k porušeniu § 16 ods.
6 zákona č. 527/2002 Z.z. keďže nehnuteľnosti boli predané za nižšiu cenu ako tri štvrtiny hodnoty
určenej znaleckým posudkom č. XXX/XX a dražba je aj z tohto dôvodu neplatná. Ďalej poukázal aj na
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky 324/2010, 51/2014, ďalej na rozhodnutie Ústavného
súdu PL20/05 a poukázal, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vec právne

posúdil a vo veci samej aj zákonne rozhodol.

13. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach. K tomuto sa taktiež vyjadril žalobca, ktorý taktiež zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach.

14. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaní v 3/ a 4/ rade odvolanie proti
rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34
CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, v prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dodáva .

18. Právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na

dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie(rozhodnutieEurópskehosúdupreľudsképrávaKraskaprotiŠvajčiarskuz29.4.1993,nález
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06).

19. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP (táto norma
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní § 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

20. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd nemusí dať podrobnú
odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre

rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový aj právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

21. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení

skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd tak už iba opakovane konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dalo podrobnú
odpoveď na každý argument sporových strán a z jeho odôvodnenia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. V danom prípade je nesporné
porušenie tých ustanovení zákona 527/2002 Z.z. zákona o dobrovoľných dražbách, na ktoré už
podrobne poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

23.Odvolacísúdtakpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaikonania,ktorémupredchádzalodospelk

záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

24. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním žalovaných

zodpovedá kritériám uvedených v ustanovení § 387 ods. 1, 2,CSP odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

25. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovanými v 1/ a 2/ rade a aj po
ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť

zmenu zisteného skutkového stavu.

26. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktoré
považuje za vecne správne.27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd bral na zreteľ skutočnosť, že odvolanie proti

rozsudku súdu prvej inštancie podali iba žalovaní v 1/ a 2/ rade, preto odvolací súd vyslovil, že žalobcovi
proti žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania v zmysle ustanovení § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.