Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32Csp/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200798
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119200798.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX F. F., právne
zast.:Advokátska kancelária STEHURA & partners, v.o.s., s miestom výkonu činnosti Dolný val 574/7,
010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ BENCONT COLLECTION, a.s. , so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava
831 04, IČO: 47 967 692, 2/ HMSK Logistics, s.r.o., so sídlom Tŕstie 2299, Kysucké Nové Mesto 024
04, IČO: 47 176 351, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v rade 1/ je povinný zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2011.

Žalovaný v rade 2/ je povinný zdržať vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.11.2011.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ nepriznáva.

Žalobca je povinný do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať vo veci samej žalobu na súd.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa21.01.2019podalžalobcanatunajšísúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,atozdržať
sa žalovaným v 1/ rade uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom
a Poštovou bankou a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2011. Žalobca sa
týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal taktiež zdržať sa žalovaným v 2/ rade

vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a
Poštovou bankou a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2011.

2. Nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/
rade došlo dňa 08.11.2011 k uzavretiu zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX. Žalobca musel
so žalovaným v 1/ rade uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý

úver. Podpisom tejto úverovej zmluvy žalobca však uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má
zabezpečovať poskytnutý úver. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená v podobe štandardnej
formulárovej zmluvy a žalobca ako spotrebiteľ nemal nijakú možnosť ovplyvniť jej obsah, iba tak, že
obsah zmluvy (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy) príjme alebo zmluvný vzťah nevznikne. Uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,
boli vopred pripravené právnym predchodcom žalovaného 1/ na príslušnom formulári, pričom na jej

existenciu žalobcu právny predchodca žalovaného 1/ žiadnym spôsobom neupozornil. Podľa ustálenej
judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvnýchpodmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol

ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o
zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53
Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca poukazuje aj na záver Komisie na posudzovanie

podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.
1. 2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore
s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na
objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej

príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj dvor ES, pri zmluve
so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie,
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom
zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných

podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým
súdom. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému 1/ siahnuť
na žalobcove majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z
neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v žalobcov
neprospech,pričomjepovinnýsatakémutokonaniužalovaného1/podriadiťbezpredchádzajúcejsúdnej

kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného 1/ a z uvedeného dôvodu
dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú, a tým aj za neplatnú zmluvnú
podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ doručil žalobcovmu
zamestnávateľovi - žalovanému 2/ výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o
úvere. Na základe predmetnej výzvy žalobcovi jeho zamestnávateľ - žalovaný 2/ začal vykonávať zrážky

zo mzdy. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný
1/ dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ust. § 53 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach zo mzdy
tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený
nárok a žalovaný 1/ sa prostredníctvom tejto dohody môže domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a

zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej
ujmy. Príjem z pracovného pomeru je totiž základným prostriedkom pre uspokojovanie základných
potrieb zamestnanca. Žalobca však nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby
tento proces zastavil, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia.
Týmto procesom žalobcovi vzniká priamo majetková ujma, t.j. jeho príjem je každý mesiac krátený o

majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný 1/ nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová
zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať, je v rozpore so zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma žalobcovi taktiež vzniká tým, že predmetné
zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka neplatné. Ukončiť zrážky zo mzdy bez súhlasu žalovaného 1/ nemôže ani jeho

zamestnávateľ - žalovaný 2/, a to ani vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

3. Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.7. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ust. § 366 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná
úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte
nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre vydanie

neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené,
že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované
alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami
sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa
medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych

vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené
základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením
nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci
samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v

rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má
povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou
predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu

za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom
návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

11. Nová právna úprava neodkladných opatrení (predtým predbežných opatrení) obsiahnutá v Civilnom
sporovom poriadku, účinná od 1.7.2016 na rozdiel od predošlej právnej úpravy, v prípade podania
samostatného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez súčasného podania žaloby vo veci
samej, dáva konajúcemu súdu nie obligatórnu povinnosť, ale vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam
danéhoprípaduibafakultatívnumožnosťuložiťnavrhovateľovineodkladnéhoopatreniapovinnosťpodať

žalobu vo veci samej, pod následkom zrušenia neodkladného opatrenia v prípade nepodania žaloby v
súdom určenej lehote.

12. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a pripojenými listinnými dôkazmi: zmluva o úvere zo dňa
08.11.2011, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 10.12.2018, potvrdenie o zrážkach zo mzdy

zo dňa 16.01.2019.

13. Zo zmluvy o úvere (č.l.10) mal súd osvedčené, že žalobca s Poštovou bankou a.s. uzatvoril zmluvu
o úvere dňa 08.11.2011, ktorej súčasťou bola tiež dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia
úveru poskytnutého na základe zmluvy úvere zo dňa 08.11.2018. Z výzvy o vykonávanie zrážok zo mzdy

zo dňa 16.01.2019 (č.l. 7) mal súd osvedčené, že žalovaný rade 1/ doručil žalovanému v rade 2/ žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Z potvrdenia o vykonávaní zrážok zo mzdy (č.l. 7) mal súd
osvedčené, že žalovaný v rade 2/ vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu.14. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje,
že žalobca dostatočne osvedčil spôsobilosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako
osvedčil potrebu dočasnej úpravy vzťahov, a to vo vzťahu ku všetkým žalovaným.

15. Súd taktiež dodáva, že ide o rozhodnutie dočasného charakteru, ktoré však výrazne nezasiahne do
práv a právom chránených záujmov žalovanéhov 1/ rade a žalovaného v 2/ rade.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Nakoľko žalobca podal iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodnutie súdu o jeho

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je konečným rozhodnutím. Súd preto týmto uznesením
rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj o nároku na náhradu trov konania. Nakoľko súd návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, žalobca má nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania len voči
žalovanému 1/, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd poznamenáva,

že aj v prípade, ak by si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/, súd by
mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ nepriznal, nakoľko sú tu dané dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.