Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312200067
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4312200067.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: Z.. W. X., I.. XX.X.XXXX, Z.

XXX XX Z. - B., Z. XXXX/XX, F. I. X.: XXX XX K. Z. Č.. XXX, proti žalovaným: 1. V.. F. M., M. S., S. Ú.
M. M. B.. V. X, XXX XX Y., v konaní zast. V.. R. F., I.. XX.X.XXXX, Z. XXX XX Y., V. Č.. X, 2. Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobu proti žalovanému v 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd konanie proti žalovanej v 1. rade v celom rozsahu z a s t a v u j e .

Žalovaný v 2. rade má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

Žalovaná v 1. rade má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej v 1.rade povinnosť zaplatiť mu do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku majetkovú ujmu 1866,65 eur a nemajetkovú ujmu
20 000 eur. V žalobe uviedol, že konaním súdnej exekútorky V.. F. M. v konaní č. k. Ex/1715/2007 mu
boli spôsobené škody - majetková ujma aj nemajetková ujma. Na základe písomnosti Upovedomenie

o začatí exekúcie Ex 1715/2007 - xxx (neuvedená strana v spise) zo dňa 13.11.2007 začala súdna
exekútorka vykonávať exekúciu proti nemu. Majetková ujma pozostáva z neoprávneného zadržania
časti jeho mzdy za príslušné obdobie u jeho zamestnávateľa. Nemajetková ujma pozostáva z konania
súdnejexekútorkyV..F.M.privykonávaníexekúcieEx1715/2007zapomocinedodržiavaniapríslušných
ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. a nasl. (Exekučný poriadok - EP), ako aj napr. Ústavy SR samotnou
exekútorkou. Z tohto konania súdnej exekútorky V.. F. M. vyplýva ponižovanie jeho ako účastníka
konania pod ľudskú dôstojnosť, čo je v našej republike neprípustné. Poukázal na to, že tento návrh

na vyplatenie spôsobenej škody súdnou exekútorkou V.. F. M. je vytvorený na základe príslušných
ustanovení zákona č.233/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, aktuálne platných ustanovení zákona
č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov , úrokových sadzieb NBS a ECB, zmeny DPH z 19 % na
20 %. Škody boli spôsobené konaním súdnej exekútorky V.. F. M., v exekučnom konaní Ex 1715/2007,
ktorým sa súdna exekútorka snažila zlegalizovať nezákonný postup inštitúcie Stály rozhodcovský súd
Asociácie bánk so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2007-517, ktorý vydal dňa
25.7.2007 Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie

sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, mu nikdy nebol doručený, napriek
týmto skutočnostiam súdna exekútorka začala s exekučným konaním. Upovedomenie o začatí exekúcie
č.k. Ex 1715/2007 zo dňa 13.11.2007 prevzal žalobca 14.12.2007 a bolo vydané na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 2.10.2007 a poverenia č. 5104 033434 zo dňa 24.10.2007vydané OS BA 4. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 Exekučného poriadku, ktoré určuje, že súdny
exekútor sa má riadiť zákonmi a inými právnymi predpismi pri výkone svojej činnosti. Zablokovaním
časti jeho výplaty u jeho zamestnávateľa boli mu súdnou exekútorkou spôsobené škody. Rozhodcovský

rozsudok má rovnako ustálené náležitosti doručovania písomností, poukazujúc na zák.č. 244/2002 Z.z..
Túto rozhodujúcu skutočnosť súdna exekútorka nepovažovala za potrebné preveriť, napriek tomu, že
na jeho adresu trvalého bydliska riadne prostredníctvom pošty sama doručovala aj iné písomnosti. Je
nesporné, že písomnosti od súdnej exekútorky na adrese trvalého bydliska riadne preberal. Keďže je už
v súčasnosti potvrdené aj odvolacím súdom, že k danému rozhodcovskému rozsudku sa žalobca nikdy

nemohol vyjadriť, lebo mu nebol doručený, čo uviedol aj v námietkach, súdna exekútorka si nevyžiadala
podklady spojené s doručovaním písomností jemu povinnému, ale vykonávala exekúciu až do novembra
2010. Predmetný rozhodcovský rozsudok sa nikdy nemohol stať exekučným titulom. Exekučné konanie
EX 1715/2007 bolo zastavené. Na základe Príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy vydaným EÚ-
súdnou exekútorkou V.. F. M. boli zadržiavané jeho finančné prostriedky jeho zamestnávateľom O. M.
F..M..od4.1.2008. Odtohtodňaavnasledujúcichmesiacochbolimuspôsobenéškody,ktorýchnáhradu

si uplatňuje v tomto konaní. Tieto zrážky boli vykonávané v čase od 4.1.2008 vo výške 2000 Sk mesačne
(66,39eurmesačneaod7.1.2009bolamuzrážanásuma132,78eurmesačne(4000Skmesačne).Tieto
zrážky boli ukončené zrážkou v mesiaci máj 2009. Zadržiavané finančné prostriedky boli z depozitu jeho
zamestnávateľa uvoľnené až 16.11.2010 na základe rozhodnutia o zastavení exekúcie Ex 1715/2007.
Na základe právoplatného uznesenie č.k.23Er 864/2008-104 z 15.2.2011 vydané OS Malacky, ktorým

bolo exekučné konanie Ex 1715/2007 vedené súdnou exekútorkou V.. F. M. zastavené podľa jeho
námietok. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti zastavenia exekúcie dňa 7.3.2011 a
dňa 22.3.2011 nadobudlo uznesenie právoplatnosť v časti o trovách. Žaloba žalobcu na vyplatenie
nemajetkovej ujmy v celkovej výške 20.000 eur spôsobenej súdnou exekútorkou vyplýva nedodržania
ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. a nasl. a tiež z písomností označených Ex 1715/2007, ktoré

vydala súdna exekútorka. Táto suma je rovnako rozdelená na dve položky, ktorými súdna exekútorka
nedodržala § 3 Exekučného poriadku. Súdna exekútorka napriek ustanoveniam § 66 ods.1 písm. a)
Exekučného poriadku nedoručila povinnému písomnosť: Exekúcia zrážkami zo mzdy Príkaz na začatie
exekúcie - bola doručená iba zamestnávateľovi. Súdna exekútorka napriek ustanoveniam § 66 ods.1
Exekučného poriadku nedoručila mu ako povinnému písomnosť: Exekúcia zrážkami zo mzdy Príkaz na

začatie exekúcie, no napriek tomu v poučení uvádza lživú informáciu o nemožnosti podania opravného
prostriedku proti príkazu na začatie exekúcie. Z týchto dôvodov porušenia - obmedzenia práv účastníka
konania v zmysle čl.12 ods.1 Ústavy SR - rovnosť účastníka konania, obmedzenia práva na právnu
ochranu s poukazom na čl. 46 Ústavy SR, obmedzenia práva na vznesenie námietok proti Príkazu na
začatie exekúcie § 66 ods.1 písm. a) nedoručením písomností, úmyselným vytvorením stavu právnej

neistotyauvedenímdoomylu-zámenouexekučnéhopríkazuapríkazunazačatieexekúcie-porušením
§ 52 ods.3 Exekučného poriadku súdnou exekútorkou v konaní Ex 1715/2007. Exekučný príkaz, proti
ktorému by sa zo zákona nedal podať opravný prostriedok, súdna exekútorka nemohla k termínu
7.1.2007 vydať, nakoľko OS Malacky do 7.12.2007 nerozhodol o ním podaných námietkach. Žalobca
poukázal na nedodržanie § 47 ods.2 Exekučného poriadku zo strany exekútorky voči nemu. Zo strany

súdnej exekútorky boli porušené žalobcove základné ľudské a občianske práva, preto žiada zaplatenie
20 000 eur. V prípade akýchkoľvek pochybností a v zmysle ustanovení § 40 Exekučného poriadku mohla
súdna exekútorka pred začatím vykonávania zrážok zo mzdy a v súlade so všetkými náležitosťami -
teda aj doručovaním písomností a riadnym poučením účastníka konania požiadať oprávneného, aby
doložil potrebné kompletné dôkazy o exekučnom titule. Tento úkon ani ďalšie už spomenuté zákonom

predpísané úkony súdna exekútorka nevykonala. Žalobca v priebehu konania žalobu voči žalobkyni v
1. rade zmenil, uplatnený nárok rozšíril na celkovú sumu 22 848,38 Žalobca na pojednávaní súdu dňa
2.9.2014 s poukazom na oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky navrhol, aby do tohto konania pristúpil ďalší
účastník ako žalovaný v 2. rade, a to Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky. Žalobca naďalej poukazoval na nesprávny úradný postup súdnej exekútorky. Mala
si splniť podľa žalobcu povinnosť podľa § 40 ods.1 Exekučného poriadku .Vychádzala z neplatného
exekučného titulu, na základe ktorého mu boli zadržiavané finančné prostriedky. Súdnej exekútorke
muselo byť zrejmé, že v rovnakom čase bola v rozhodcovskom rozsudku - exekučnom titule uvedená
jedna jeho adresa, na ktorej sa v skutočnosti nezdržiaval a pritom v exekučnom konaní Ex 2/2007 , ktoré

sa viedlo proti nemu , bola súdnej exekútorke známa jeho vtedy aktuálna adresa Z. XXX. W. Y. bola
jeho predchádzajúca adresa. Keďže v rozsudku sa uvádzala jeho adresa W. Y., nemohol rozhodcovský
rozsudok dostať a prevziať si ho. Žiadal prihliadnuť na to, že suma, ktorá mu bola zadržiavaná, nemohla
byť použitá na jeho potreby a mohol z nej uhradiť nedoplatok, vymáhané sumy v exekučných konaniachEx 166/2005 a Ex 2/2007. 34 a pol mesiaca nebol pánom svojich peňazí. Žalobca v žalobe zmenenej
proti žalovanému v 2. rade na pojednávaní súdu 5.12.2016 žiadal, aby súd stanovil žalovanému v 2. rade
povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody 3100,26 eur a úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy

1455,73 eur od 15.10.2006 do zaplatenia a aby stanovil žalovanému v 2. rade zaplatiť mu nemajetkovú
ujmu vo výške 2000 eur. Vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej
ujmy, v časti o zaplatenie 18.000 eur žalobu vzal späť. Pred špecifikáciou svojho nároku na základe
poslednej zmeny žaloby voči žalobkyni v 1. rade, na pojednávaní súdu dňa 5.12.2016 žalobca uviedol,
že voči žalovanej v 1.rade nemá žiadne finančné nároky. Uviedol, že žalobu voči žalovanej v 1.rade

berie späť, a to z ním uvedeného dôvodu, že za činnosť súdneho exekútora a za škody spôsobené
súdnym exekútorom v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. a následných predpisov po novelizácii preberá
zodpovednosť za škody spôsobené pri výkone činnosti súdneho exekútora Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, teda žalovaný v 2.rade.

2. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že v exekučnej veci Ex 175/2007

bol podaný návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 2.10.2007 na vymoženie istiny 16 686,40 Sk,
úrokov z omeškania 20 % ročne zo sumy 11.124 Sk od 25.4.2007 do zaplatenia, trovy súdneho
konania 1000 Sk, trovy notárskeho overenia 381 Sk, poplatok za vydanie poverenia 500 Sk, predbežné
trovy exekúcie 6420 Sk, 19 % DPH z trov exekúcie 1219,80 Sk. Po doručení návrhu na vykonanie
exekúcie vydala upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13.11.2007. Proti upovedomeniu o začatí

exekúcie podal povinný, t.j. žalobca, námietky, ktoré boli postúpené na rozhodnutie Okresnému súdu
Malacky. Okresný súd Malacky podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku mal rozhodnúť o námietkach
do šesťdesiatich dní. Rozhodol po prekročení tejto lehoty . Právoplatné uznesenie o námietkach jej z
Okresného súdu Malacky doručené nebolo. O rozhodnutí o námietkach sa dozvedela až po doručení
uznesenia Krajského súdu Bratislava 20 CoE 515/2009. Dňa 2.11.2010 jej bolo doručené rozhodnutie

Krajského súdu Bratislava. Dňa 5. 11. 2010 vydala zrušenie príkazu na začatie exekúcie, ktoré doručila
zamestnávateľovi žalobcu dňa 10.11.2010. Okresný súd v Malackách exekúciu následne po rozhodnutí
Krajského súdu Bratislava zastavil. Nebolo jej zaslané právoplatné rozhodnutie k 11.9.2012, napriek
tomu, že 14.3.2011 žiadala o vyznačenie právoplatnosti tohto uznesenia. V rozhodnutí Krajského súdu
Bratislava bolo uvedené, že námietkam povinného bolo vyhovené a na základe tohto rozhodnutia

bolo zrejmé, aký má byť ďalší procesný postup v tejto veci. V žiadnom prípade nedošlo z jej strany
k neodbornému, k nesprávnemu úradnému postupu pri vykonávaní exekúcie. Poukázala na to, že
výpočet škody zo strany žalobcu je nesprávny. Z potvrdenia, ktoré žalobca doložil k žalobe vyplýva,
že všetky finančné zrážky z jeho príjmu boli zamestnávateľom mu vrátené. Tiež poukázala na to, že
výška finančnej čiastky, ktorá bola povinnému zrazená zamestnávateľom, presahuje výšku pohľadávky

tak ako bola uvedená v príkaze na začatie exekúcie. Za spôsob a realizáciu príkazu na začatie
exekúcie v plnom rozsahu zodpovedá zamestnávateľ povinného. Žalovaná v 1.rade uviedla, že samotný
príkaz na začatie exekúcie doručuje sa len platiteľovi mzdy, ktorý nie je účastníkom konania a preto
ani nemôže podávať odvolanie proti príkazu na začatie exekúcie. Tento sa doručuje zamestnávateľovi
povinného z dôvodu, aby povinný nemohol s časťou mzdy nakladať v čase, keď plynie lehota na

podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie alebo na dobrovoľné splnenie judikovanej
povinnosti. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané podľa § 47 Exekučného poriadku, čiže v tomto
prípade nebol konkrétny spôsob exekúcie určený, ale povinnému bolo oznámené, akým spôsobom
môže byť exekúcia vykonaná a to s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 3 Exekučného poriadku.
Vzhľadomktomu,ževpredmetnomkonanínedošlokvydaniuexekučnéhopríkazu,oktoréhovydaniesa

povinnýupovedomujepredvydanímexekučnéhopríkazu,nemoholbyťvžiadnomprípadeoakomkoľvek
spôsobe exekúcie upovedomený, nakoľko k vykonaniu exekúcie nedošlo, pretože exekučné konanie
bolo v plnom rozsahu zastavené. Žalovaná v 1.rade poukázala na to, že medzi žalobcom a žalovanou
v 1.rade neexistoval súkromnoprávny vzťah, len vzťah verejnoprávny. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z
omeškania, tie vychádzajú z ustanovení Občianskeho zákonníka a aj nárok si žalobca uplatnil voči

žalovanej, ako keby existoval vzťah medzi nimi ako medzi veriteľom a dlžníkom. Pokiaľ ide o uplatnenú
majetkovú a nemajetkovú ujmu uviedla, že problém vznikol v nachádzajúcom konaní, na ktoré žalobca
poukázal z dôvodu, že mu nebolo doručené rozhodcovské rozhodnutie. Súdna exekútorka nebola
účastníčkou tohto nachádzajúceho konania. Nemala povinnosť ani ako súdna exekútorka preskúmavať,
čivskutočnostidošloalebonedošlokdoručeniurozhodcovskéhorozsudku,ktorýbolexekučnýmtitulom,

tento bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Súdna exekútorka po doručení návrhu na
vykonanie exekúcie, exekučného titulu požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
jej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené a bola teda oprávnená pristúpiť k
exekúcií.Čosatýkaexekučnéhotitulu,nebolapovinnáriešiťvexekučnomkonaní,čidošloalebonedošlok doručeniu exekučného titulu. Vo veci vydala upovedomenie o začatí exekúcie, taktiež aj príkaz na
začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý predstavoval zabezpečovací úkon. Žalobcovi bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie. Mal možnosť podať námietky a túto svoju možnosť aj využil. Súdna

exekútorka nemohla inak postupovať ako postupovala. Konala v medziach a na základe Exekučného
poriadku. Exekučný súd až po dlhšom čase rozhodol tak, že námietke žalobcu v exekučnom konaní
vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu zo strany žalobcu, poukázala na podanie žalovaného
v 2.rade, kde podrobne právne analyzuje, za akých podmienok zákonných možno uplatniť nemajetkovú
ujmu. Žalovaná v 1. rade poukázala aj na to, že nie je v konaní pasívne legitimovaná. Žalovaná v 1.rade

súhlasila so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu voči nej.

3. Žalovaný v 2. rade uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným
obmedzeniam, upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Zodpovednosť štátu za škodu, upravená v
zákone č. 514/2003 Z.z. je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za

škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: existencia
škody, nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, respektíve nesprávnym úradným postupom. Existencia týchto
podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o
splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom. Žalovaná v 1.rade podľa

žalovaného v 2.rade postupovala v exekučnom konaní vedenom pod č.k. Ex 1715/2007 plne v súlade
s platnými právnymi predpismi, nakoľko z jej strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pričom
žalovaný 2.rade má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zo skutkového stavu exekučného
konania č. Ex 1715/2007 vyplýva, že žalovaná v 1.rade v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 Exekučného
poriadku upovedomila o začatí exekúcie oprávneného, ako aj povinného (žalobcu) a to upovedomením

o začatí exekúcie zo dňa 13.11.2007, ktoré si povinný (žalobca) prevzal dňa 14. 12. 2007. Dňa 7.12.2007
vydalažalovaná1.radepríkaznazačatieexekúciezrážkamizomzdy,ktorýmvsúlades§66ods.1písm.
b) Exekučného poriadku prikázala platiteľovi mzdy povinného (žalobcu), t.j. spoločnosti Volkswagen
Slovakia, a.s., aby odo dňa doručenia predmetného príkazu vykonával zo mzdy povinného určené
zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému (žalobcovi). Povinný (žalobca) vzniesol dňa 17.12.2007

námietky proti exekúcii, ktoré boli riadne odôvodnené a doručené žalovanej v 1.rade dňa 18.12.2007.
Okresný súd Malacky uznesením č.k. 23 Er/864/2008 - 62 zo dňa 6.8.2009 vyhovel námietkam
povinného(žalobcu)protiexekúcii.Protipredmetnémuuzneseniupodaloprávnenýodvolanie,ktorévšak
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20 CoE/515/2009 - 91 zo dňa 16.9.2010 zamietol a potvrdil
uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 23 Er/864/2008 - 62 zo dňa 6.8.2009. Následne žalovaná v 1.

rade doručila platiteľovi mzdy povinného (žalobcu) dňa 10.11.2010 zrušenie príkazu na začatie exekúcie
zrážkami zo mzdy a to podaním zo dňa 5.11.2010, nakoľko súd vyhovel námietkam povinného (žalobcu)
proti exekúcii č. Ex 1715/2007 . Napokon Okresný súd Malacky v súlade s § 50 ods. 5 Exekučného
poriadku uznesením č.k. 23Er/864/2008 - 104 zo dňa 15.2.2011 exekučné konanie vedené pod sp.zn.
23 Er/864/2008, Ex 1715/2007 zastavil. Ako vyplýva z potvrdenia vydaného spoločnosťou Volkswagen

Slovakia, a.s. zo dňa 29.3.2011, všetky mesačné zrážky zo mzdy žalobcu boli deponované, pričom
uvoľnené boli rozhodnutím súdu a vrátené dňa 16.11.2010 na osobný účet žalobcu v celkovej výške
1460,55 eur. Z citovaného ustanovenia § 66 ods. 3 Exekučného poriadku explicitne vyplýva, že povinný
stráca dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá
určenej výške zrážok. V prípade žalobcu bola výška zrážok určená za obdobie december 2007 až január

2008 vo výške 66,38 eur mesačne, v období od februára 2008 do novembra 2008 66,39 eur mesačne
a v období od decembra 2008 do apríla 2009 vo výške 132,78 eur mesačne, t. j. celková suma zrážok
predstavovala sumu 1460,55 euro. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že
sa žalovaná v 1.rade dopustila nesprávneho úradného postupu, keď údajne neoprávnene nevyplatila a
zadržala časť mzdy žalobcu vo výške 44 000 Sk(1460,53 eur ) v období od 5.1.2008 do 7.5.2009 na

základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a taktiež zadržiavala žalobcovu mzdu na účte
zamestnávateľa do 15.11.2010. Žalovaná v 1.rade s poukazom na § 66 ods. 2 Exekučného poriadku
správne postupovala, ak príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy doručila výlučne platiteľovi mzdy.
Žalovanáv1.radenebolapovinnáhodoručiťžalobcovianemohlasatakdopustiťnesprávnehoúradného
postupu. Žalovaný v 2.rade predpokladá, že žalobca ako základ pre výpočet majetkovej škody použil

celkovú výšku zrážok zo mzdy v exekučnom konaní č. Ex 1715/2007, t.j. sumu 1460,55 eur, avšak
predmetná suma mu bola zamestnávateľom vyplatená v plnej výške ešte dňa 16.11.2010, preto v tejto
časti nie je preukázaná existencia majetkovej škody.Žalovaný v 2. rade má zato, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, kedy vôbec nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 20.000 eur,pričom jej výšku odôvodňuje výlučne skutočnosťou, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu boli
porušené jeho základné ľudské a občianske práva. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že základným
vodítkom pre určenie vhodnej formy satisfakcie je podmienka, že sa musí jednať o zadosťučinenie

primerané, teda také, ktoré poskytne poškodenej osobe vhodnú a účinnú nápravu. Na prvom mieste
prichádza do úvahy poskytnutie zadosťučinenia formou konštatovania porušenia práva ako jednej z
foriem morálnej satisfakcie. Len v prípade, ak konštatovanie porušenia práva by nepredstavovalo samo
osebe postačujúcu a zároveň účinnú formu náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu, prichádza do
úvahy preskúmanie, či nie je nemajetkovú ujmu možné nahradiť inak, napríklad formou ospravedlnenia

a podobne. Až v prípade, ak by pri posudzovaní konkrétneho nároku súd zvážiac možnosť, či vzhľadom
na závažnosť ujmy spôsobenej poškodenému nepredstavuje použitie iných satisfakčných prostriedkov
dostatočnú kompenzáciu následkov tohto zásahu, zohľadní následne pri ustálení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch konkrétne skutočnosti posudzovaného prípadu. Napokon v súlade s
ustálenou judikatúrou zákon nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy, t. j. že by v prípade
nezákonného rozhodnutia, respektíve nesprávneho úradného postupu automaticky dochádzalo ku

vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným
postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný v 2. rade poukázal aj na ustanovenie § 17 ods. 4
zák.č. 514/2003 Z.z., v ktorom zákonodarca explicitne vymedzuje maximálnu hranicu výšky priznanej
náhrady nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na skutočnosť, že z tvrdení žalobcu nie je možné považovať
za preukázanú ani samotnú existenciu škody ani existenciu nesprávneho úradného postupu v podobe

postupu žalovanej v 1.rade, nie je možné posúdiť, či existuje priama príčinná súvislosť medzi údajným
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom preukázanie tohto vzťahu príčinnej súvislosti
je zákonnou podmienkou pre vznik práva na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Žalovaný
v 2.rade poukázal na to, že žalobca nepreukázal tri kumulatívne predpoklady vyžadujúce pre vznik
zodpovednosti žalovaného v 2.rade za majetkovú škodu aj nemajetkovú ujmu nepreukázal nesprávny

úradný postup vznik škody ako aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Súdna exekútorka sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ku škode na strane žalobcu
nedošlo, nakoľko po rozhodnutí o námietkach bol vydaný príkaz na vrátenie deponovaných prostriedkov
žalobcovi. Žalobcovi finančné prostriedky boli vrátené. Nedošlo preto ani ku vzniku omeškania zo
strany žalovaného v 2.rade ani zo strany súdnej exekútorky. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno

na preukázanie príčinnej súvislosti medzi ním uvádzaným nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, táto bola vyčíslená len v rovine teoretickej bez preukázania
akéhokoľvek zásahu do nemajetkovej sféry žalobcu.

4. Žalobca označil a predložil listiny ako dôkazy na svoje skutkové tvrdenia, upovedomenie o

začatí exekúcie Ex1715/2007 z 13.11.200, exekúcia zrážkami zo mzdy príkaz na začatie exekúcie Ex
1715/2007 zo 7.12.2007, potvrdenie O. M., F..M.. z 29.3.2011, podací lístok z 3.4.2011, doručenka
- výzva na úhradu adresovaná súdnej exekútorke - prevzatá 6.4.2011, uznesenie Okresného súdu
Malacky 23Er/864/2008-104 z 15.2.2011, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti Ex
166/05 z 8.12.2005, upovedomenie o začatí exekúcie Ex 2/2007 z 8.2.2007, exekučný príkaz Ex 2/2007

zo 17.3.2011,exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy Ex 166/05, ako aj ďalšie listiny
z exekučných konaní Ex2/2007 a Ex166/05.

5. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 8.4.2014 adresovaného žalobcovi
vyplýva, že 8.10.2013 bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť žalobcu o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej iba zák.č. 514/2003
Z.z.). Ako je uvedené v žiadosti, škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdnej
exekútorky V.. F. M. v konaní vedenom pod č. Ex 1715/2007, a to nevyplácaním a zadržiavaním mzdy
vo výške 44.000 Sk v období od 5.1.2008 do 7.5.2009 na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami

zo mzdy, zadržiavaním mzdy na účte zamestnávateľa do 15.11.2010 a nedoručením príkazu na začatie
exekúcie. Z oznámenia vyplýva okrem iného, že ministerstvo posúdilo žiadosť ako nedôvodnú. Podľa
názoru Ministerstva spravodlivosti SR nebolo v tejto veci preukázané splnenie zákonných predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, a to najmä existencia nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora, keď v exekučnom konaní sp.zn. Ex 1715/2007 postupoval súdny

exekútor zmysle Exekučného poriadku a tiež nebola riadne preukázaná existencia nemajetkovej ujmy
20000 eur, ani existencia inej škody.6. Zo spisu sp.zn. Ex 1715/2007 vedeného súdnou exekútorkou V.. F. M. vyplýva, že oprávnený : R.,
F. M. so sídlom Y. X, XXX XX Z., proti povinnému: W. X., F. G.K. B. W. Y. XXX, XXX XX W. Y., podal u
súdnej exekútorky 2.10.2007 návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky v sume 16.686,40 SK

s príslušenstvom na základe exekučného titulu, Rozhodcovského rozsudku spisová značka II/2007 - 517
zo dňa 25.7.2007 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych
vzťahov pred rozhodcom V.. X. E.. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol k návrhu na vykonanie exekúcie
predložený, bol opatrený doložkou právoplatnosti 9.8.2007 a vykonateľnosti 12.8.2007. Zo záhlavia

rozhodcovského rozsudkuvyplýva,žeadresažalovanéhoW.X.bolavňomuvedenáW.Y.XXX,XXXXX
W. Y.. Súdna exekútorka podaním zo dňa 3.10.2007 podala žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na Okresný súd Bratislava 4.

7. Zo spisu Okresného súdu Bratislava 4 spisová značka 57Er/3562/2007 vyplýva, že žiadosť o súdnej
exekútorky V.. F. M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci spisová značka

Ex 1715/2007 bola súdu doručená 8.10.2007. Okresný súd Bratislava IV vydal súdnej exekútorke
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24.10.2007. Súdna exekútorka vydala s poukazom na § 47
Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie v exekučnej veci spisová značka Ex 1715/2007
na vymoženie istiny 16.686,40 Sk, pre úroky z omeškania - 20 percentný ročný úrok zo sumy 11.124 Sk
od 25.4.2007 ( do 13.11.2007 vo výške 1237,35 SK), trovy súdneho konania 1000 Sk, trovy notárskeho

overenia 500 SK, predbežné trovy exekúcie (bez DPH 6420 Sk), 19 % DPH z trov exekúcie 1219,80
SK, predbežné trovy exekúcie (vrátane DPH) 7 639,80 Sk, na základe vykonateľného exekučného
titulu, Rozhodcovského rozsudku spisová značka II/2007 - 517 zo dňa 25.7.2007 vydaného Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislave, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov. Súčasťou upovedomenia okrem

iného je aj výzva súdnej exekútorky na uspokojenie pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ako
aj trov exekúcie na tam uvedené číslo účtu v peňažnom ústave do štrnástich dní od doručenia tohto
upovedomenia, inak vykoná exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v § 63 ods.1 Exekučného
poriadku. Upovedomenie obsahuje poučenie o možnosti podať námietky. Upovedomenie o začatí
exekúcie súdna exekútorka doručovala povinnému na adresu uvedenú v návrhu na vykonanie exekúcie.

Zásielka sa vrátila súdnej exekútorke ako nedoručená 30.11.2007. Súdna exekútorka upovedomenie o
začatí exekúcie zaslala povinnému následne na adresu Z. Č. XXX. Upovedomenie o začatí exekúcie
prevzal povinný 14.12.2007. Povinný podal námietky proti exekúcii, ktoré podal na poštovú prepravu
17.12.2007. Súdna exekútorka vydala dňa 7.12.2007 podľa § 66 Exekučného poriadku príkaz na začatie
exekúcie zrážkami zo mzdy. V príkaze na začatie exekúcie je poučenie, že proti príkazu na začatie

exekúcie nie je prípustný opravný prostriedok. V príkaze na začatie exekúcie sa uvádza, že súdna
exekútorka prikazuje zamestnávateľovi povinného, aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie
exekúcie vykonával zrážky zo mzdy povinného a zrazené sumy nevyplácal povinnému. Príkaz na
začatie exekúcie súdna exekútorka doručila platiteľovi mzdy povinného O. M., F..M.., ktorý príkaz prevzal
13.12.2017.

8. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 6.8.2009 č.k. 23Er 864/08-64 (pôvodná sp.zn.
Okresný súd Bratislava IV 57Er/3562/2007) o námietkach povinného proti exekúcii v exekúcii
vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 23Er/864/2008 (pôvodné sp.zn. Okresný súd Bratislava IV
57Er/3562/2007), Ex1715/2007 rozhodol tak, že námietkam proti exekúcii vyhovuje. Uznesenie

bolo doručované oprávnenému a povinnému. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
16.9.2010 č.k. 20CoE/515/2009-91 Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k.
23Er/864/2008-62 zo dňa 6.8.2009 potvrdil. Uznesenie bolo doručené oprávnenému, povinnému a
súdnej exekútorke. Súdna exekútorka prevzala uznesenie 2.11.2010. Uznesením Okresného súdu
Malacky zo dňa 15.2.2011 č.k. 23Er 864/2008-104 bolo exekučné konanie zastavené.

9. Z potvrdenia O. M.,F..M.. zo dňa 29.3.2011 vyplýva, že mzdová účtáreň potvrdzuje, že prevádzala
zrážky zo mzdy povinného na základe exekučného príkazu číslo Ex1715/2007, vyúčtovanie za
december 2007, január 2008 po 66,38 eur mesačne, február 2008 až november 2008 po 66,39
eur mesačne, december 2008 až apríl 2009 po 132,78 eur mesačne. Všetky mesačné zrážky boli

deponované, uvoľnené boli rozhodnutím súdu a vrátené dňa 16.11.2010 na osobný účet menovaného
v celkovej výške 1460,55 eur.10. Žalobca súdu predložil upovedomenie o začatí exekúcie Ex 166/05 zo dňa 8.12.2005, z ktorého
vyplýva, že povinnými sú žalobca a Ľ. X. a exekučné konanie sa začalo pre vymoženie 276.415,20 Sk
s príslušenstvom. Žalobca súdu predložil upovedomenie o začatí exekúcie Ex 2/2007 zo dňa 8.2.2007,

z ktorého vyplýva, že povinnými sú žalobca a Ľ. X. a exekučné konanie sa začalo pre vymoženie
197.503,10 Sk s príslušenstvom.
11.
Z oznámenia O. M., F..M.., ktoré zaslal súdu vyplýva, že na základe došlého Príkazu na začatie exekúcie
Ex 1715/2007 prevádzali zrážky a ukladali na depozitný účet nasledovne: Prvá zrážka bola realizovaná

z výplaty za 12/07v sume 2000 Sk. Od 1/08 až do 11/08 bolo zrazené 22 000 Sk mesačne po 2000
Sk. V mesiaci 12/08 zrazené 1000 Sk. Od 1-4/09 zrážka 531,12 euro - mesačne po 132,78 euro.
Celkom zrazená čiastka 1460,55 eura. Uvedená suma bola na základe došlého zrušenia Príkazu na
začatie exekúcie Ex 1715/2007 od exekútorského úradu V.. F. M. O. na účet p. W. X. dňa 16.11.2010.
V uvedenom období sa zrážali aj exekúcie od súdnej exekútorky W.. F. M. - Ex166/05 a V.. W. M., Ex
292/08.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 25.11.2009
(deň doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) do 30.12.2009 (ďalej len
„zák.č.514/2003Z.z.“),štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,ktorábola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
14. Podľa § 4 ods.1 písm. a) bod 3 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do
31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná

v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2014 do 31.12.2012,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

16. Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

18. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 zák.č.514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému

v spoločenskom uplatnení.

21. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu podľa zák.č. 514/2003 Z.z. predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1.nesprávny úradný postup, 2. vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, 3. príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu,
komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a
to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

22. Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

23. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a
ktorápredstavujemajetkovéhodnoty,ktorétrebavynaložiťpreuvedenievecidopredošléhostavu(pokiaľ

niejevylúčené).Ušlýziskpredstavujezmarenýmajetkovýprospech(prekazenézväčšeniealebobudúce
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, ale nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

24. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak

škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou zák.č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto
vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav (príčina),
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným
postupomaškodouvzťahpríčinyanásledku.Preposúdenievznikuzodpovednostizaškodumázásadný

význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná.
Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak
je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama

je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne, predchádza následku a
vyvoláva ho.

25. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba
sprostredkovaný.

26. Súd mal preukázané, že žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na
základe žiadosti, ktorá bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená 8.10.2013 o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej iba zák.č. 514/2003
Z.z.). Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že ministerstvo posúdilo
žiadosť ako nedôvodnú. Z dôvodu, že došlo k prerokovaniu žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a k uspokojeniu nároku na náhradu škody, majetkovej ujmy a nemajetkovej

ujmy žalobcu nedošlo v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, je daná právomoc súdu na
rozhodnutie o žalobe žalobcu na náhradu škody, majetkovej a nemajetkovej ujmy. Žalobca si nárok proti
žalovanému v 2. rade na náhradu majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy uplatnil s poukazom na to, že
žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú mu súdnou exekútorkou, v zmysle zák.č. 514/2003
Z.z. V mene Slovenskej republiky koná v tomto súdnom konaní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, nakoľko ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mala spôsobiť súdna exekútorka
V..F. M. pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu v exekučnom konaní vedenom u
nej pod sp.z. Ex 1715/2007.27. Žalobca v konaní poukazoval na to, že súdna exekútorka nesprávne úradne postupovala v exekúcii
vedenej pod sp.zn. Ex 1715/2007. Poukázal na to, že Rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2007-517,
ktorý vydal dňa 25.7.2007 Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom v Bratislave, Komora

pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, mu nikdy nebol
doručený a napriek týmto skutočnostiam súdna exekútorka začala s exekučným konaním. Uviedol,
že súdna exekútorka si nevyžiadala podklady spojené s doručovaním písomností jemu povinnému, ale
vykonávala exekúciu až do novembra 2010. Súdnej exekútorke muselo byť zrejmé, že v rovnakom
čase bola v rozhodcovskom rozsudku - exekučnom titule uvedená jedna jeho adresa, na ktorej sa v

skutočnosti nezdržiaval a pritom v exekučnom konaní Ex 2/2007, ktoré sa viedlo proti nemu, bola súdnej
exekútorke známa jeho vtedy aktuálna adresa Z. XXX. W. Y. bola jeho predchádzajúca adresa. Keďže v
rozsudku sa uvádzala jeho adresa W. Y., nemohol rozhodcovský rozsudok dostať a prevziať si ho. Podľa
žalobcu súdna exekútorka mala si splniť povinnosť podľa § 40 ods.1 Exekučného poriadku. Predmetný
rozhodcovský rozsudok sa nikdy nemohol stať exekučným titulom. Súd mal preukázané, že súdnej
exekútorke bol doručený návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému bol pripojený ako exekučný titul

Rozhodcovský rozsudok spisová značka II/2007 - 517 zo dňa 25.7.2007 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov pred rozhodcom V.. X. E.. Vzhľadom na to, že
rozhodcovský rozsudok, ktorý bol k návrhu na vykonanie exekúcie predložený, bol opatrený doložkou
právoplatnosti 9.8.2007 a vykonateľnosti 12.8.2007, súdna exekútorka nemala dôvod na postup podľa

§ 40 ods.1 Exekučného poriadku, keď k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojil rovnopis
rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul), tak ako sa to vyžaduje v
§ 39 ods. 2 Exekučného poriadku. Nemožno preto hodnotiť ako nesprávny úradný postup súdnej
exekútorky, že nezisťovala, či povinný (žalobca) rozhodcovský rozsudok prevzal vzhľadom na to, aká
jeho adresa bola v záhlaví rozsudku uvedená, ak exekučný titul bol opatrený doložkou vykonateľnosti

tak, ako to ustanovuje § 39 ods.2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu nemožno za nesprávny
úradný postup súdnej exekútorky považovať ani vydanie upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. Ex
1715/2007 dňa 13.11.2007 na základe uvedeného exekučného titulu, ktoré upovedomenie vydala súdna
exekútorka po doručení jej poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava IV v tejto exekučnej
veci. V upovedomení o začatí exekúcie súdna exekútorka poučila povinného (žalobcu) o možnosti

podať námietky proti exekúcii, pričom povinný (žalobca) túto možnosť využil, námietky proti exekúcii
podal na poštovú prepravu 17.12.2007. Súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie doručovala
povinnému na adresu tak, ako to bolo uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie a následne, po tom, čo
sa zásielka vrátila ako nedoručená, doručovala povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na adresu
Z. XXX. Nebolo zistené, že by súdna exekútorka neprávne úradne postupovala v súvislosti s vydaním

príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy súdna
exekútorka doručila len zamestnávateľovi povinného (žalobcu) podľa § 66 ods. 2 Exekučného poriadku,
keď z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť súdnej exekútorky príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo
mzdy doručiť aj oprávnenému a povinnému. Z Exekučného poriadku nevyplýva ani možnosť podať proti
príkazu na začatie exekúcie odvolanie. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 202 ods.2 O.s.p. (v znení

do 30.6.2006), v zmysle ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, pričom týmto osobitným zákonom
je Exekučný poriadok. V konaní, o námietkach povinného proti exekúcii, ako to vyplýva z uznesenia
Okresného súdu Malacky č.k.23Er/864/2008-62 zo dňa 6.8.2009, súd námietkam vyhovel s poukazom
na to, že predmetný exekučný titul nebol povinnému ku dňu uvedeného uznesenia doručený v súlade s

Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu a tak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.9.2010
č.k. 20 CoE/515/2009-91 potvrdil uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/864/2008-62 zo dňa
6.8.2009. Odvolací súd, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia, sa stotožnil s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so

sídlom v Bratislave č.k. II/2007-517 nebol povinnému riadne doručený, čo bráni jeho vymáhateľnosti.
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave opatril rozhodcovský
rozsudok z 25.7.2007 sp.zn. II/2007-517 potvrdením o jeho právoplatnosti a o jeho vykonateľnosti,
preto súdna exekútorka ani žalovaný v 2. rade nemôže niesť zodpovednosť za to, že exekučný titul
bol opatrený týmto potvrdením, hoci povinnému nebol riadne doručený. Uznesenie Okresného súdu

Malacky č.k.23Er/864/2008-62 zo dňa 6.8.2009 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 16.9.2010 č.k. 20 CoE/515/2009-91 nadobudlo právoplatnosť 3.11.2010. Súdna exekútorka dňa
5.11.2010 oznámila platiteľovi mzdy žalobcu, že ruší príkaz na začatie exekúcie Ex1715/2007 zrážkami
zomzdyprotipovinnému,nakoľkosúdvyhovelnámietkamprotiexekúcii.Žalobcatiežnamietal,žesúdnaexekútorka nedodržala ustanovenie podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa tohto zákonného
ustanovenia exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním
exekučného príkazu. K vydaniu exekučného príkazu nedošlo a ani neboli splnené podmienky pre jeho

vydanie. Nebolo preukázané, že súdna exekútorka vykonala zámenu exekučného príkazu a príkazu na
začatie exekúcie. Z obsahu príkazu na začatie exekúcie, ktorý súdna exekútorka vydala, vyplýva, že
ho vydala podľa § 66 Exekučného poriadku a a na základe príkazu dochádza k vykonávaniu zrážok zo
mzdy povinného a nevyplácaniu zrazených súm oprávnenému. Dochádza teda k blokovaniu časti mzdy
povinného. Na základe exekučného príkazu, ak by bol vydaný podľa § 67 Exekučného poriadku, by

dochádzalo už k reálnemu vyplácaniu zrazených súm oprávnenému, teda k uspokojovaniu pohľadávky
oprávneného. V upovedomení o začatí exekúcie , ktoré súdna exekútorka vydala, uviedla, že vykoná
exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, v prípade nesplnenia
tam uvedenej výzvy na uspokojenie pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ako aj trov exekúcie v
lehote 14 dní od doručenia tohto upovedomenia. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
uvádzaakospôsobnavykonanieexekúcievykonanieexekúciezrážkamizomzdy.Kvykonávaniuzrážok

zo mzdy povinného (žalobcu), ku ktorým došlo na základe príkazu na začatie exekúcie v rozsahu v
ňom uvedenom, ktorý súdna exekútorka bola oprávnená vydať a ich deponovanie od doručenia príkazu
na začatie exekúcie v rozsahu uvedenom v príkaze na začatie exekúcie do zrušenia tohto príkazu,
nedošlo na základe nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky, pretože súdna exekútorka
bola oprávnená príkaz na začatie exekúcie vydať, pričom po právoplatnosti uznesenia súdu o tom,

že sa námietkam povinného vyhovuje, oznámila zrušenie príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy
povinného.

28. Súd nezistil nesprávny úradný postup súdnej exekútorky v konaní pod sp.zn. Ex 1715/2007 pri
vykonávaní exekučnej činnosti na základe poverenia súdu, z dôvodov vyššieuvedených.

29.Žalobcažiadal,abysúdstanovilžalovanémuv2.radepovinnosťzaplatiťmuztitulumajetkovejškody
3100,26 eur a úroky z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1455,73 eur od 15.10.2006 do zaplatenia a
aby stanovil žalovanému v 2. rade zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 2000 eur. Keďže podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom

sú stanovené kumulatívne, už nepreukázaním nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky V..
F. M. v uvedenej exekučnej veci, nie je daná zodpovednosť žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je z uvedených dôvodov daná zodpovednosť
žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých náhradu si žalobca od žalovanej v podanej
žalobe uplatňuje. Súd preto žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o

uplatnenú majetkovú ujmu žalobcu, bolo preukázané, že suma, ktorá bola zrazená z jeho mzdy a ktorá
bola deponovaná v zmysle príkazu na začatie exekúcie bola žalobcovi vyplatená v celej výške po zrušení
príkazu na začatie exekúcie, takže k zmenšeniu majetku v uvedenej sume na jeho strane nedošlo.
Súd sa v odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal vznikom a výškou škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
žalobcovi mala vzniknúť, náhradu ktorej žalobca si v konaní uplatňuje, nakoľko náhradu majetkovej ujmy

a nemajetkovej ujmy, by bolo možno priznať len v prípade zistenia príčinnej súvislosti vzniku škody a
nemajetkovej ujmy na strane žalobcu a nesprávneho úradného postupu súdnej exekútorky.

30. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

31. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie v tejto časti zastaví.

32. Žalobca vzal žalobu späť proti žalovanej v 1.rade v celom rozsahu, s čím žalovaní prejavili súhlas.
Súd preto rozhodol, že konanie proti žalovanej v 1. rade v celom rozsahu zastavuje.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalovaný v 2. rade mal v konaní úplný procesný úspech, súd preto rozhodol, že žalovaný v 2. rade
má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.36. Žalobca späťvzatím žaloby proti žalovanej procesne zavinil zastavenie konania,súd preto rozhodol,
že žalovaná v 1. rade má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.