Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915206262
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915206262.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Alojza Palaja a členov senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Juraja Babjaka, v exekučnej veci
oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464,
právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti

povinnému: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX B., zast. Centrom právnej pomoci, so
sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, 979 01
Rimavská Sobota, vedenej pod sp. zn. EX 3610/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD.,ExekútorskýúradRimavskáSobota,sosídlomKálmanaMikszatha268,97901RimavskáSobota,
o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.326,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/520/2015-36 zo dňa 28.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v o v ý r o k u II. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. podľa ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f/ zák.
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zastavil

exekúciu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 1.326,35 Eur s 19,50 % ročnými úrokmi zo sumy 1.326,35
Eur od 29.01.2016 do zaplatenia a s 8,75 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1.326,35 Eur od
29.01.2016 do zaplatenia a v časti prevyšujúcej úroky a úroky z omeškania k 28.01.2016 v sume
1.037,89 Eur. Výrokom II. súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti.
Výrokom III. súd zamietol návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený dňa 30.03.2015 podal návrh na vykonanie
exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1.957,35 Eur s 19,50 % úrokom zo sumy 1.957,35 Eur
od 24.03.2015 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.957,35 Eur od
24.03.2015 do zaplatenia, kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1.399,33 Eur, a
to na základe rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/1590 zo dňa 13.06.2014.

Povinný podaním zo dňa 08.12.2015 požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b, l/
Exekučného poriadku. Namietal, že návrh na vykonanie exekúcie bol doručený až dňa 20.04.2015,
t.j. po uplynutí lehoty určenej v ust. § 243d ods. 1/ Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že namieta
procesné a hmotnoprávne pochybenia súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutie rozhodcovského
súdu trpí vadami podľa § 241 ods. 2 písm. b, c/ O.s.p. Rozhodcovský súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Opomenul sa zaoberať spotrebiteľskou

rovinou sporu. Rozhodcovský rozsudok nie je ani náležite odôvodnený. Povinný zároveň namietal
celkové znenie, formulárovosť a ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Všeobecnýchobchodných podmienok, o ktorých povinní neboli poučení a ani s nimi oboznámení. Poukázal aj na
absenciu nevyhnutných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z., ktorý v prípade nesprávne uvedenej RPMN a ďalších náležitostí robí úver tzv. bezúročným a bez

poplatkov. K návrhu povinného sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol u
súdneho exekútora podaný do 30.03.2015, t.j. pri dodržaní zákonnej lehoty. Poukázal na záväznosť
a nezmeniteľnosť predloženého exekučného titulu. Uznal, že povinný po podaní návrhu na vykonanie
exekúcie uhradil spolu 424,99 Eur, a to nasledovne: dňa 10.04.2015 sumu 24,96 Eur, dňa 07.05.2015
sumu 31,82 Eur dňa 10.06.2015 sumu 28,43 Eur, dňa 10.07.2015 sumu 26,21 Eur, dňa 10.08.2015

sumu 51,31 Eur, dňa 10.09.2015 sumu 49,19 Eur, dňa 09.10.2015 sumu 50,23 Eur, dňa 10.11.2015
sumu 49,64 Eur, dňa 10.04.2015 sumu 24,96 Eur, dňa 10.12.2015 sumu 63,60 Eur, dňa 08.01.2016
sumu 49,60 Eur. Všetky tieto čiastky boli započítané na istinu pohľadávky.

3. Po preskúmaní veci exekučný súd dospel k záveru, že povinný sa mylne domnieva, že návrh
bol podaný dňa 20.04.2015. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi. Z prezentačnej pečiatky súdneho exekútora vyplýva, že návrh mu bol doručený
dňa 30.03.2015, t.j. pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty. Návrh povinného na zastavenie
exekúcie preto v tomto smere nebol opodstatnený. Ďalej uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere posúdil
ako spotrebiteľskú. Z hľadiska skúmania obsahu rozhodcovského rozsudku poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. Exekučný súd sa nezameral na to, či rozhodca vec

správne posúdil zo skutkového a právneho hľadiska, prípadne či zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Priznaný nárok s prihliadnutím predovšetkým
na výšku priznaného príslušenstva súd nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi a rozhodcovský
rozsudok ani nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
prípadne právom nedovolené. Po oboznámení sa so spisom však exekučný súd zistil, že zo strany

oprávneného bola nesprávne vymedzená výška vymáhaného nároku, a to v dôsledku nesprávneho
započítania platieb povinného po začatí exekúcie, keď tieto boli oprávneným nesprávne započítané na
príslušenstvo, a nie na nezaplatenú istinu.

4. S prihliadnutím na povinným vykonané úhrady preto potom súd rozhodol o čiastočnom zastavení

exekúcie z dôvodu zániku nároku splnením. Nakoľko súd nezistil iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné
exekúciu zastaviť ako celok, návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň
súd ako nedôvodný zamietol aj návrh povinnéhona povolenie odkladu exekúcie, keďže nemožno
očakávať zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd exekúciu
nezastavil v celom rozsahu. Podľa povinného sa exekučný súd dostatočne nevysporiadal s ním
namietanými skutočnosťami, ako aj s tým, že rozhodnutie rozhodcovského súdu trpí vadami podľa
§ 241 ods. 2 písm. b, c/ O.s.p., že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň
namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Postupom súdu tak došlo k zásahu

do práv povinného, pretože okresný ani odvolací súd sa nezaoberal spotrebiteľskou rovinou sporu.
Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok nemá v odôvodnení jasne označené dôkazy, na základe
ktorých posúdil predmetný právny nárok, preto je rozsudok nepreskúmateľný a bolo porušené právo
povinnéhonaspravodlivýproces.Rozhodcovskýsúdvovecinemalnavyšekonaťvzhľadomnaprekážku
litispedencie, ktorá bola namietaná už v rámci rozhodcovského konania, nakoľko už predošlým podaním

bolo dňa 06.08.2013 začaté konanie vo veci určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, v rámci
ktorého bola spochybnená výška záväzku. Podľa povinného rozhodcovský súd navyše postupoval
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky umiestnenej vo všeobecných obchodných podmienkach
predchodcu oprávneného. V tomto smere povinný poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach.
Povinný zároveň namietal celkové znenie, formulárovosť a ustanovenia zmluvy o revolvingovom

úvere, ako aj Všeobecných obchodných podmienok, o ktorých obsahu a povahe nebol poučený,
ani s nimi oboznámený, pričom zmluva o úvere neobsahuje nevyhnutné základné náležitosti. Na
predmetný záväzkovo právny vzťah sa vzťahujú predpisy občianskeho práva vrátane ustanovení
ochrany spotrebiteľa. Nesprávny je preto aj záver rozhodcovského súdu, v ktorom pohľadávku
nepovažoval za premlčanú. Namietal tiež, že rozhodcovský, ako aj exekučný súd priznal úroky z

omeškania vo výške 19,50 % za obdobie po zosplatnení istiny. V tomto smere poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. Na základe uvedeného navrhol,
aby súd exekúciu zastavil v celom rozsahu alebo vec vzrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie.6. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Namietal, že určovacia žaloba nie je prekážkou
litispedencie pre žalobu na plnenie, a to aj v prípade, že táto je založená na rovnakom právnom

základe. Exekučný súd nemá oprávnenie rušiť právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým je
rozhodcovský rozsudok. Ďalej poukázal na to, že na ust. § 52 ods. 2/ Občianskeho zákonníka sa
vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli
pred 01.05.2014. Na úverové vzťahy, ktoré vznikli pred uvedeným dátumom je preto nevyhnutné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené je tak zrejmé, že pohľadávka

oprávneného v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde nebola premlčaná. Taktiež povinnosť
dlžníka zaplatiť popri istine aj úroky nemôže byť spochybnená, pretože táto je v súlade so zákonom,
je dohodnutá v zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach.
Pokiaľ ide o dojednanie rozhodcovskej doložky, oprávnený poukázal na to, že jeho právny predchodca
bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, a teda ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že tento mal možnosť ju neprijať. V tomto smere poukázal

na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Oprávnený tiež poukázal na to, že rozhodcovská doložka
spĺňa formálnu náležitosť, ktorou je písomná forma, pričom jej neplatnosť nespôsobuje ani to, že
bola uvedená na predtlačenom formulári, najmä keď povinný mal možnosť sa oboznámiť s obsahom
obchodných zmluvných podmienok pred uzavretím zmluvy a slobodne sa rozhodnúť, či zmluvu o úvere
bez výhrad uzatvorí. Oprávnený tiež nesúhlasil s tvrdením povinného, že ho súd zaviazal na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 19,50 % za obdobie po zosplatnení istiny. Z rozsudku je totiž zrejmé, že
nejdeoúrokyzomeškania,aleoúrokzúveru.Vdanomprípadepovinnýporušiljehozmluvnépovinnosti,
na základe čoho bol zaviazaný na zaplatenie nielen úroku ako odmeny za poskytnutý úver, ale aj
na úhradu úroku z omeškania, ako sankcie za nesplnenie svojich zmluvných povinností. Na základe
uvedeného preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania. Z obsahu odvolania povinného je
zrejmé, že sa odvoláva, proti výroku II. uznesenia, ktorým súd v časti zamietol jeho návrh na zastavenie
exekúcie. V nadväznosti na uvedené potom súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné

vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1/ CSP vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

8. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2/ CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Povinný podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470

ods. 2/ CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti zachované.

12. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto

exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve (§ 3, § 4
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.13. Súd pritom môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas
celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh

účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok
exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného
konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo
obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom

Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27.
januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna

exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

14. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave,
sp. zn. IA-C/0314/1590 zo dňa 13.06.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na
základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.

15. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je
podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej

uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka a na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy je preto potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzovať rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom

a spotrebiteľom. Spotrebiteľský charakter predmetného zmluvného vzťahu pritom konštatoval aj súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení a uvedenou skutočnosťou argumentoval aj povinný v podanom
odvolaní, ktorý zároveň namietal, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná.

16. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok

vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012).

17. Rozhodcovský súd v odôvodnení predloženého exekučného titulu cituje znenie rozhodcovskej
doložky, ktorá má byť uvedená v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok.

18. V čl. 3 bode 7 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.19. V článku 11 bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, ktoré sú nedeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré
vzniknúzozmluvyoúverebudúriešenédohodou.Vprípadenedosiahnutiadohodysauplatnínariešenie

sporov rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej
dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.

20. Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie prihliadol na platby
povinného, ktoré vykonal po začatí exekúcie a v nadväznosti na uvedené potom rozhodol o čiastočnom

zastavení exekúcie z dôvodu zániku nároku splnením. Nakoľko súd nezistil iné dôvody, pre ktoré by
bolo potrebné exekúciu zastaviť ako celok, návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti
zamietol. Uvedené závery však odvolací súd považuje za predčasné, nakoľko súd prvej inštancie
opomenul preskúmanie exekučného titulu z toho hľadiska, či vôbec bola platne založená právomoc
rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť. Z dôkazov predložených oprávneným, predovšetkým z
predloženej zmluvy o úvere a obchodných podmienok pre úver, ako jej neoddeliteľnej súčasti totiž

nevyplýva platné uzavretie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi, ktoré by založilo právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi nimi, nakoľko tieto len odkazujú na rozhodcovskú
doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli súdu prvej inštancie
predložené a súd prvej inštancie si ich od oprávneného nevyžiadal.

21. Nakoľko súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal v spise založený dôkaz
o uzatvorení rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať
spor medzi účastníkmi, pričom skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy je povinnosťou exekučného
súdu, odvolací súd považoval vyššie uvedené závery exekučného súdu za predčasné, keďže skutkový
stav veci nemohol súd pre absenciu samotnej rozhodcovskej zmluvy kvalifikovane zistiť. Napadnuté

uznesenie preto odvolací súd vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1/ CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie od oprávneného vyžiada Všeobecné obchodné podmienky,
obsahom ktorých má byť rozhodcovská doložka, na základe ktorej si odvodil rozhodcovský súd svoju

právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa
03.12.2009. Následne súd prvej inštancie posúdi, či bola rozhodcovská doložka platne dohodnutá, a to
z hľadiska jej formy a obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej podmienky.

23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou odvolania povinného je aj nový

návrh na odklad exekúcie, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).