Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cbi/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112225523
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112225523.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom

v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814
99 Bratislava 1, IČO: 00 603 481 proti žalovanému INTERMONT, a.s. so sídlom Kukučínova 20, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 30 840 198, právne zast. Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o.,
sosídlomKoceľova15,82108Bratislava,IČO:47233681,ourčeniepravostipopretejpohľadávky,takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizačného konania na majetok žalovaného
INTERMONT, a.s., Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198, vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica, pod spisovou značkou 1R 2/2012, v prihláške pohľadávky pod poradovým číslom

9 až 30 a pod číslom 35 zo dňa 09. 08. 2012, v celkovej výške 53 836,35 Eur je oprávnená, čo do
právneho dôvodu a výšky.
Súd určuje, že:
- Pohľadávka vo výške 51 948,48 Eur vznikla zo zmluvy o nájme
č. 07 83 0176 06 00 zo dňa 31. 03. 2006,
- Pohľadávka vo výške 1 887,87 Eur vznikla z nedoplatku na dani z nehnuteľnosti vyrubenej žalobcom
ako správcom dane na rok 2012 podľa zákona č. 582/2001 Z. z. o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

V časti o určení pravosti pohľadávky vo výške 611 360,34 Eur prihlásených pod poradovým číslom 1
až 4 súd žalobu zamieta.
V časti o určení pravosti pohľadávky vo výške 9,12 Eur prihlásenej pod poradovým číslom 31 až 34 súd
konanie zastavuje.
Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanémutrovykonaniavovýške2025,15Eurnaúčetprávnehozástupcu
žalovaného vedeného vo VÚB, a.s. Bratislava, č. účtu:

U. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy zmareného pojednávania vo výške 15,- Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť časť súdneho poplatku vo výške 6,46 Eur na účet Okresného súdu Banská
Bystrica, vedený v Štátnej pokladnici SR, č. účtu: N.: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, U.: U., VS:
XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne svojou žalobou domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky v celkovej výške
832 465,40 Eur, pričom vzhľadom na sčítaciu chybu mala byť správne uplatnená pohľadávka vo
výške 832 464,74 Eur. V priebehu konania vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o určenie pravosti
pohľadávky vo výške 140 747,56 Eur a 26 511,37 Eur a po zastavení konania v tejto časti predmetomkonania ostal nárok na určenie pravosti prihlásených pohľadávok vo výške 665 205,81 Eur. Pred
posledným pojednávaním vo veci dňa 26. 06. 2014 vzal žalobca svoju žalobu späť aj v časti o určenie
pravostipohľadávkyvovýške9,12Eurprihlásenejdoreštrukturalizačnéhokonaniavočižalovanémupod

poradovým číslom 31 až 34 a súd preto konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. opätovne zastavil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po vyššie uvedených čiastočných späťvzatiach žaloby
predstavoval nárok voči žalobcovi o určenie pravosti popretých pohľadávok vo výške 665 196,69 Eur.
Po čiastočnom späťvzatí si uplatnil žalobca určenie pravosti popretej pohľadávky, a to úhradu dlžného
nájomného podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania č. 18 88 0050 01 00 zo dňa 01.

02. 2001, a to za obdobie dlžného nájomného od 01. 01. 2009 do 30. 06. 2012 vo výške 277 503,- Eur
a 46 250,50 Eur, spolu vo výške 323753,50,- Eur podľa prihlášky pod poradovým číslom 1 a 2. Ďalej
po čiastočnom späťvzatí sa domáhal z vyššie uvedenej nájomnej zmluvy úhrady úrokov z omeškania
za oneskorenú úhradu vyššie uvedeného nájomného za obdobie od 01. 02. 2009 do 09. 07. 2012 z
dôvodu omeškania s úhradou dlžného nájomného splatného od 01. 02. 2009, a to vo výške 56 517,28
Eur a 1 824,68 Eur podľa prihlášky pod poradovým číslom 1 a 2. Ďalej sa domáhal zaplatenia zmluvnej

pokuty za oneskorenú úhradu dlžného nájomného, a to za omeškanie od 01. 02. 2009 do 09. 07. 2012
vo výške 221 861,25 Eur a 7 400,- Eur. Z uvedenej nájomnej zmluvy týkajúcej sa prenájmu pozemkov
si teda po čiastočnom späťvzatí uplatnil žalobca svojim nárokom určenie pravosti pohľadávky vo výške
611 360,34 Eur pozostávajúcich z neuhradeného nájomného za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 06.
2012, vyúčtovaných úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty.

Ďalej si žalobca po čiastočnom späťvzatí uplatnil určenie pravosti popretej pohľadávky vo výške 51
948,48 Eur na základe zmluvy o nájme č. 07 83 0176 06 00 zo dňa 31. 03. 2006, a to za dlžné
nájomné za obdobie od 01. 10. 2009 do 30. 06. 2012 vrátane vyúčtovanej zmluvnej pokuty a úrokov z
omeškania za uvedené obdobie podľa prihlášok pod poradovým číslom 9 až 30. Žalobca si ďalej uplatnil

určenie pravosti popretej pohľadávky vo výške 1 887,87 Eur podľa prihlášky pod poradovým číslom 35
ako nedoplatok na dani z nehnuteľnosti vyrubenej žalobcom ako správcom dane za rok 2012 podľa
platobného výmeru č. 1/12/012233-36/54/154883.

Žalovaný vo vzťahu k určeniu pravosti popretej pohľadávky pod poradovým číslom 35 vo výške 1

887,87 Eur ako nedoplatku na dani z nehnuteľností túto uznal, pričom rozhodnutie o určenie pravosti
ponechal na úvahu súdu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku po čiastočnom späťvzatí na určenie pravosti
popretej pohľadávky vo výške 611 360,34 Eur podľa zmluvy o nájme pozemku č. 18 88 0050 01 00
zo dňa 01. 02. 2001 prihlásených pod poradovým číslom 1 až 4, žiadal žalovaný žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Voči takto uplatnenému nároku vzniesol žalovaný viacero výhrad.

Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že vyššie uvedená zmluva o nájme uzavretá medzi účastníkmi
konania je neplatná vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia tejto zmluvy neexistoval predmet nájmu, a
to konkrétne pozemky vzhľadom k tomu, že tieto boli vytvorené až na základe geometrického plánu
po uzatvorení vyššie uvedenej zmluvy o nájme. Ďalej žalovaný poukazoval na ďalší dôvod neplatnosti
nájomnej zmluvy z dôvodu, že vyššie uvedený predmet nájomnej zmluvy bol v správe tretieho subjektu,

a to mestskej organizácie Hlavného mesta Bratislava, t. j. žalobcu, ktorý jediný subjekt bol oprávnený
disponovať s týmto majetkom, to znamená predmet zmluvy nebol právne voľný a žalobca nemal
dispozičné oprávnenie uzavrieť so žalovaným uvedenú nájomnú zmluvu. Žalovaný ďalej poukazoval
na skutočnosť, že spôsob určenia ceny nájmu uvedený v zmluve medzi účastníkmi konania bol v
rozpore s obsahom rozhodnutia mestského zastupiteľstva, ktoré schvaľovalo uvedený nájomný vzťah

a preto aj z dôvodu rozporu určenia ceny nájmu v zmluve oproti rozhodnutiu mestského zastupiteľstva
je uvedená nájomná zmluva neplatná. Ďalej poukazoval žalovaný na skutočnosť, že zmluva je neplatná
aj z dôvodu, že mestské zastupiteľstvo rozhodlo o inom predmete nájomného vzťahu, a to konkrétne
vo vzťahu k výmere pozemkov, kedy mestské zastupiteľstvo len približne určilo výmeru pozemku cca
6 900 m2, pričom následne došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy v rozsahu vyššom, a to 7 390 m2,

čím opätovne došlo k rozporu medzi obsahom zmluvy a rozhodnutím mestského zastupiteľstva, čo
podľatvrdeniažalovanéhospôsobujeabsolútnuneplatnosťnájomnejzmluvy.Ďalejžalovanýodpočiatku
namietal, že predmet nájomnej zmluvy nebol v celom rozsahu, ale ani v žiadnej časti reálne nikdy
odovzdaný žalovanému na splnenie účelu zmluvy, ktorým bolo prenajatie uvedených pozemkov za
účelomvýstavbyaprevádzkovanieobjektovslužieb-funkčnýprofilobčianskavybavenosť.Vzhľadomna

všetky vyššie uvedené tvrdenia žalovaný teda tvrdil, že uvedená zmluva je z týchto dôvodov absolútne
neplatným právnym úkonom a zároveň poukazoval na skutočnosť, že nikdy nedošlo k reálnemu
odovzdaniu predmetu nájomnej zmluvy, čím od počiatku nevznikla žalovanému povinnosť uhradiť
žalobcovi dohodnuté nájomné. Vo vzťahu k ďalšej časti uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí,a to v časti určenia pravosti pohľadávok v sume 51 948,48 Eur podľa zmluvy o nájme uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 31. 03. 2006 pod č. 07 83 0176 06 00 žalovaný opätovne namietal neplatnosť
tejto zmluvy, vzhľadom k tomu, že viaceré ustanovenia tejto zmluvy presúvajú povinnosti vlastníka, t. j.

žalobcu na žalovaného, ďalej poukazoval žalovaný na skutočnosť, že uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom tejto nájomnej zmluvy mali byť zo zákona zverené do správy mestskej časti Ružinov, a teda
žalobca nebol oprávnený disponovať s týmito nehnuteľnosťami, pričom žalovaný ďalej poukazoval na
skutočnosť, že v prípade aj keby tieto nehnuteľnosti patrili do dispozičného oprávnenia žalobcu malo o
nájomnom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam rozhodovať mestské zastupiteľstvo, čo sa v danom

prípade nestalo. Na poslednom pojednávaní 27. 08. 2014 zároveň žalovaný vzhľadom na tvrdenie o
absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi 01. 02. 2001 vzniesol započítaciu
námietku voči uplatnenému nároku zo zmluvy o nájme č. 07 83 0176 06 00 do výšky žalobcom určenej
pohľadávky 51 948,48 Eur, a to z titulu, že vyššie uvedená zmluva zo dňa 01. 02. 2001 je absolútne
neplatným právnym úkonom a keďže žalovaný uhrádzal žalobcovi dohodnuté nájomné až do prvého
polroka roku 2008, všetky úhrady, respektíve akúkoľvek z úhrad vykonanú žalovaným z tejto neplatnej

zmluvy za obdobie od roku 2005 do prvého polroka roku 2008 žiadal započítať na pohľadávku žalobcu
z uvedenej zmluvy zo dňa 31.03.2006 do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky 51 948,48 Eur.

Súd vykonal dokazovanie z výsluchom účastníkov konania oboznámením sa so zmluvou o nájme
pozemku č. 18 88 0050 01 00, s geometrickým plánom v spise na č. l. 9 pv a nasledujúce, s

dodatkom č. 1 ku tejto zmluve, s kópiou platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I spisová
značka 30Rob/230/2011, so zmluvou o nájme č. 07 83 0176 06 00, s výpisom z pozemkovej mapy v
spise na č. l. 19, so zmluvou o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č.
08-83-0232-07-00/2899, s kópiou pozemkovej knihy v spise na č. l. 27 PV, s prílohou č. 2 - prehľadom
užívania pozemkov žalobcu na Kamennom námestí, s dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve o nájme

pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, s dodatkom č. 2 k tejto zmluve, s písomným
oznámením o úprave nájomného zo dňa 13. 04. 2011, vrátane doručenky žalovanému, s rozhodnutím
žalobcu zo dňa 07. 03. 2012 v spise na č. l. 34. s prihláškami žalobcu pod poradovým číslom 1
až 35, so súhrnným prehľadom uvedených prihlášok v spise na č. l. 70, so zoznamom pohľadávok
reštrukturalizačného správcu žalovaného v spise na č. l. 71 a nasledujúce, s kópiou zápisu z odovzdania

a prevzatia zo dňa 12. 06. 2011, s kópiou plnomocenstva zo dňa 19. 06. 2001, s odpisom uznesenie
mestského zastupiteľstva žalobcu č. 449/2000, s kópiou záväzného stanoviska žalobcu zo dňa 05. 10.
2005, zo dňa 26. 11. 2008, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 05. 11. 2012, s písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 05. 03. 2013, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 16. 05. 2013, so
všeobecne záväzným nariadením žalobcu č. 14/2002 s prílohou k tomuto nariadeniu v spise na č. l.

165, so štatútom Hlavného mesta SR, s uznesením mestského zastupiteľstva žalobcu č. 1008/2010
z 27. 05. 2010, s výpisom z listu vlastníctva č. 1201, s výpisom z obchodného registra Dopravného
podniku, akciová spoločnosť, s písomným odstúpením žalovaného od nájomnej zmluvy č. 18 88 0050
01 00 zo dňa 18. 04. 2013, s kópiou zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a
spoločnosťou Transprojekt s.r.o., s odpisom uznesenia mestského zastupiteľstva žalobcu č. 1189/2006

zo dňa 26. 10. 2006, s kópiou písomného vyjadrenia generálneho investora Bratislavy v spise na č. l.
216-218, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 14. 06. 2011 adresovaného spoločnosti VERUS,
spol. s r.o., s kópiou geometrického plánu v spise na č. l. 223 a nasledujúce, s písomným súhlasom
s uzatvorením podnájomnej zmluvy žalobcu zo dňa 18. 07. 2011, s kópiou listín z internetovej stránky
žalobcu v spise na č. l. 226-237, s kópiou geometrického plánu v spise na č. l. 238 a nasledujúce, s

písomným vyjadrením mestskej časti Bratislava- Ružinov zo dňa 28. 06. 2013, s rozhodnutím uvedenej
mestskej časti o určenie súpisného čísla zo dňa 27. 07. 2007, s výpisom z listu vlastníctva č. 201, s
informatívnej kópie z katastrálnej mapy v spise na č. l. 273, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
12. 07. 2013, s kópiou zmluvy o spravovaní majetku uzavretej medzi žalobcom a Dopravným podnikom
Bratislava, a.s., vrátane dodatku č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8, s protokolom o vecnom odovzdaní a prebratí

mestského majetku v spise na č. l. 297 a nasledujúce, s prehľadom spravovaného majetku v spise na č.
l. 299-302, so spisom nehnuteľného majetku žalobcu v správe Dopravného podniku Bratislava v spise
na č. l. 303 a nasledujúce, s písomným súhlasom s uzatvorením podnájomnej zmluvy v spise na č. l.
311, s písomnou výzvou žalovaného zo dňa 14. 06. 2011, s geometrickým plánom v spise na č. l. 314
a nasledujúce, s písomným vyjadrením spoločnosti VERUS, spol. s r.o. zo dňa 21. 06. 2011, zo dňa 19.

07. 2011, s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 08. 08. 2013, s písomným vyjadrením žalobcu zo
dňa 02. 08. 2013, s uznesením mestského zastupiteľstva žalobcu č. 1008/2010, s písomným vyjadrením
žalobcu zo dňa 31. 10. 2013, s kópiou uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/146/2012-66,
s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17. 03. 2014, s uznesením mestského zastupiteľstva žalobcuč. 449/2000, s kópiou záverečného protokolu zo dňa 06 až 08. 11 2001, so záväzným stanoviskom
žalobcu zo dňa 05. 12. 2007, s dokumentáciou na vydanie územného rozhodnutia v spise na č. l.
375 a nasledujúce, so záväzným stanoviskom žalobcu zo dňa 26. 11. 2008, s výpisom z obchodného

registru obchodnej spoločnosti GALLARD s.r.o., s výpisom z Obchodného vestníka č. 131/2012 zo dňa
10. 07. 2012, s výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti Transprojekt s.r.o., s kópiou
uznesenia 1R3/2012-301 zo dňa 21. 01. 2013, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 26. 06. 2014, s
kópiou odstúpenia od zmluvy zo dňa 13. 06. 2012 a jeho doručení žalovanému, s písomným vyjadrením
žalovaného zo dňa 05. 08. 2014, s čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. 1201, s delimitačným

protokolom č. 4/92, s prílohou k tomuto delimitačnému protokolu a zistil nasledovný skutkový stav:

Mestské zastupiteľstvo žalobcu dňa 07. 12. 2000 uznesením č. 449/2000 (odpis v spise na č. l. 89)
schválilo dlhodobý nájom pozemku na 50 rokov s predkupným právom časti pozemku v katastrálnom
území Staré mesto, parcela č. 23093/1- ostatná plocha vo výmere cca 6 900m2 žalovanému na
výstavbu objektu služieb, okrem iného s podmienkami: cena nájmu počas doby výstavby maximálne

na dobu 36 mesiacov vo výške 220,- Sk/m2/rok a ceny nájmu po realizácií výstavby, najneskôr po
uplynutí 36 mesiacov vo výške 550,- Sk/m2/rok. V zmysle bodu 7 tohto uznesenia, parcelné číslo
a výmera pozemku mali byť spresnené následne spracovaným geometrickým plánom. Na základe
takéhoto schválenia mestským zastupiteľstvom uzavrel žalobca a v jeho mene konajúcim primátorom
so žalovaným zmluvu o nájme pozemku č. 18 88 0050 01 00, a to dňom 01. 02. 2001. V článku 1

bod 1 sa konštatovalo, že žalobca ako prenajímateľ je vlastníkom pozemku v katastrálnom území Staré
mesto parcela č. XXXXX/X, ostatná plocha o výmere 1091 m2 vedenom na LV č. XXXX. Podľa článku 1
bod 2, žalobca mal prenechať žalovanému do nájmu pozemky, ktoré vznikli na základe geometrického
plánu č. 245-314/2000, a to parcelu č. XXXXX/X ostatná plocha vo výmere 5 214m2, parcelu č. XXXXX/
XX ostatná plocha vo výmere 1 448 m2 a parcelu č. XXXXX/XX o výmere 728 m2, t. j. o celkovej

výmere 7 390 m2. Účelom nájmu podľa článku 1 bod 3 mala byť výstavba a prevádzkovanie objektov
služieb - funkčný profil občianska vybavenosť. Podľa článku 1 bod 4 žalovaný ako nájomca prehlásil, že
bol so stavom prenajímaného pozemku oboznámený a preberá ho v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie. Doba nájmu bola určená od 01. 02. 2001 do 31. 01. 2051, a to za dohodnutú cenu nájmu
podľa článku 3 počas doby výstavby najdlhšie do 31. 12. 2003 vo výške 5,007Eur/m2/rok, t. j. vo

výške 37 002,- Eur ročne a počas ostatnej doby nájmu najneskôr od 01. 01. 2004 vo výške nájomného
12,517Eur/m2/rok spolu vo výške 92 501,- Eur ročne. Podľa článku 3 bod 3 si účastníci zmluvy dohodli
splatnosť nájomného vždy vopred k 31. 01. a 31. 07. príslušného roku počnúc rokom 2004. Zároveň
v článku 5 bod 3 sa žalovaný ako nájomca zaviazal na vlastné náklady zaobstarať dokumentáciu
pre komplexné urbanisticko-architektonické riešenia územia a zároveň v článku 5 bod 5 sa žalovaný

ako nájomca zaviazal rešpektovať na prenajatých pozemkoch trvalú prevádzku súčasnej koľajovej
dopravy a súvisiacich činností s tým, že v prípade nevyhnutnej krátkodobej výluky dopravy zvýšené
náklady Dopravného podniku Bratislava a.s., súvisiace so zabezpečením náhradnej dopravy nahradí
nájomca. Týmto sa malo rozumieť podľa citovaného článku aj dočasná preložka električkovej trate počas
výstavby. Z citovaných ustanovení zmluvy teda vyplýva, že žalovaný bol uzrozumený s existujúcou

koľajovou električkovou dráhou na prenajatých pozemkoch. Predmet nájmu bol vymedzený na základe
geometrického plánu v spise na č. l. 9pv vypracovaného ku dňu 05. 02. 2001, pričom z pôvodnej parcely
XXXXX/X boli geometrickým plánom vyčlenené parcely, ktoré boli predmetom nájmu: č. XXXXX/X o
rozlohe 5 214 m2, parcela č. XXXXX/XX o výmere 1 448 m2 a parcela č. XXXXX/XX vo výmere 728
m2, pričom ďalšia takto vytvorená parcela XXXXX/XX o výmere 2 701 m2 nebola predmetom nájmu

medzi účastníkmi konania. Zároveň si zmluvné strany v článku 3 bod 6 dohodli zmluvnú pokutu v prípade
oneskorenej úhrady nájomného vo výške 0,1% denne. Dňa 12. 06. 2001 došlo k spísaniu zápisu o
odovzdania a prevzatia priestorov v areáli na Žabotovej ulici medzi odovzdávajúcim, a to Dopravný
podnikom Bratislava a.s. a preberajúcim vlastníkom, t. j. žalobcom a preberajúcim nájomcom, t. j.
žalovaným, v zmysle ktorého mali byť predmetom odovzdania priestory užívané Dopravným podnikom

na základe zmluvy o spravovaní majetku zo dňa 20. 04. 1994 z dôvodu ukončenia ich užívania,
pričom sa malo jednať o kancelárie, chodby, sklady, dielňa, sociálne zariadenia, rozvodne, kotolňa a
pozemky parciel č. XXXXX/X a XXXXX/XX. Za žalovaného prebral tieto priestory N.. T. J., na základe
plnomocenstva od štatutárneho orgánu žalovaného v spise na č. l. 88. Na základe vyššie uvedenej
nájomnej zmluvy mal teda žalovaný ako nájomca uhrádzať vždy k 31. 01. a k 31. 07. kalendárneho

roka dohodnuté nájomné vo výške 42 250,50 Eur od 01. 01. 2004. Dňa 31. 03. 2006 uzavreli účastníci
konania ďalšiu zmluvu o nájme 07 830176 06 00, predmetom ktorej bolo zo strany žalobcu ako vlastníka
prenechanie žalovanému ako nájomcovi do užívania nehnuteľnosti, a to pozemku parcelné č. XXXX/XX
o výmere 989 m2 - zastavané plochy v katastrálnom území Ružinov a stavby na pozemku č. XXXX/XX ovýmere 393m2 bez súpisného čísla. Účelom nájmu podľa článku 1 bod 3 bolo usporiadanie majetkových
práv k uvedenej stavbe a jej užívanie ako garáží a pozemku ako prístupu k tomuto objektu. Uvedená
zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 01. 04. 2006 za dohodnuté nájomné 165,-Sk/m2/rok za

uvedený pozemok a 640,- Sk/m2/rok za uvedenú stavbu, t. j. v celkovej výške 404 910,- Sk. Podľa článku
3 bod 3 sa žalovaný zaviazal na úhradu dohodnutého nájomného štvrťročne po 101 227,50 Sk, t. j. vo
výške 3 360,14 Eur vždy do 15-dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka, t. j. k 15. 01., k 15. 04., k
15.07. a k 15. 10. príslušného kalendárneho roka. Zároveň si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu
podľa článku 3 bod 4 vo výške 0,05% za každý deň omeškania s úhradou dlžného nájomného.

Dňa 07. 03. 2012 žalobca ako správca dane vydal rozhodnutie č. 1/12/012233-36/54/154883(v spise na
č. l. 34), ktorým vyrubil žalovanému v zmysle Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, daň zo stavieb a pozemkov v celkovej výške
2 517,17 Eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 03. 2012. Z takto vyrubenej dane
podľa tvrdenia žalobcu ostala neuhradená jej časť vo výške 1 887,87 Eur, pričom oprávnenosť tohto

nároku ani zostatok vyrubenej dane sporný medzi účastníkmi konania nebol.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1R/3/2012 zo dňa 02. 07. 2012, ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. OV 131/2012 dňa 10. 07. 2012 (v spise na č. l. 391) tunajší súd začal
reštrukturalizačné konanie voči žalovanému. Následne dňa 17. 07. 2012 v konaní 1R 3/2012 tunajší sud

povolil reštrukturalizáciu žalovaného, ktoré uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 140/2012 dňa 23. 07. 2012. Po povolení reštrukturalizácie si žalobca svojimi
prihláškami zo dňa 09. 08. 2013 pod poradovým číslom 1 až 35 uplatnil celkovo voči žalovanému
svoje pohľadávky vo výške 832 464,74 Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatnil voči
žalovanému pohľadávku za dlžné nájomné podľa nájomnej zmluvy číslo 18 88 0050 01 00 za obdobie

dlžného nájomného od 01. 01. 2009 do 30. 06. 2012 vo výške 277 503,- Eur a 46 250,50 Eur, t. j. vo
výške 323 753,50 Eur. Jedná sa teda o uplatnenie nároku za 7 splátok nájomného splatných vždy k
31. 01. a 31. 07. príslušného kalendárneho roka. Zároveň si v prihláške pod poradovým číslom 1 a 2
uplatnil aj úroky z omeškania, a to po čiastočnom späťvzatí žaloby za obdobie od 01. 02. 2009 do 09.
07. 2012, a to v sadzbe o 8% bodov vyššie ako základná úroková ECB splatná ku dňu omeškania v

splnení dlhu, v celkovej výške po čiastočnom späťvzatí v sume 56 514,28 Eur a 1 824,68 Eur, spolu
vo výške po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 58 338,96 Eur. V prihláške pod poradovým číslom
3 si zároveň žalobca uplatnil vyúčtovanú zmluvnú pokutu pôvodne vo výške 288 415,- Eur za dlžné
nájomné od 01. 07. 2008 do 31. 12. 2011, a to za obdobie od splatnosti jednotlivých polročných platieb
nájomného, t. j. od 01. 08 2008 do 09. 07. 2012 (do začatia reštrukturalizačného konania), t. j. za 6 236

dní omeškania z dlžného nájomného pri dohodnutej zmluvnej pokute 0,1% denne vo výške 288 415,-
Eur. Na základe čiastočného spätvzatia si uplatnil žalobca zmluvnú pokutu za dlžné nájomné za obdobie
od 01. 01. 2009 so splatnosťou prvej polročnej splátky 01. 02. 2009, a to z dlžného nájomného 277 503,-
Eur ku 31. 12. 2011 v celkovej výške po späťvzatí v čiastke 221 861,25 Eur. V prihláške pod poradovým
číslom 4 si zároveň uplatnil žalobca zmluvnú pokutu vo výške 7 400,- Eur za oneskorenú úhradu dlžného

nájomného za prvý polrok roku 2012 so splatnosťou 31. 01. 2012, t. j. zo sumy 46 250,- Eur ku dňu
09. 07. 2012, t. j. za 160 dní omeškania vo výške 7 400,- Eur. Spolu po čiastočnom späťvzatí potom
predstavuje žalobcom uplatnený nárok na určenie pravosti pohľadávky z titulu dlžného nájomného za
obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 06. 2012, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty v sume 611 360,34 Eur.

Po čiastočnom spätvzatí si žalobca uplatnil svojimi prihláškami zo dňa 09. 08. 2012, a to prihláškami
pod poradovým číslom 9 až 30 nároky na úhradu dlžného nájomného, zmluvnej pokuty a úrokov z
omeškania v celkovej výške 51 948,48 Eur na základe zmluvy o nájme č. 07 83 0176 06 00 zo dňa
31. 03. 2006. Uvedenými prihláškami si teda uplatnil žalobca určenie pravosti pohľadávky za dlžné
nájomné za posledný kvartál roku 2009, t. j. za obdobie od 01. 10. do 31. 12. 2009 so splatnosťou k

15. 10. 2009, ďalej za 4 štvrťročné splátky nájomného za rok 2010, 2011 a dve splátky nájomného za
obdobie od 01. 01. do 30. 06. 2012 v celkovej výške 36 961,54 Eur. Žalobca si ďalej uplatnil v uvedených
prihláškach pod poradovým číslom 9 až 30 zákonný úrok z omeškania, a to vo výške o 8% bodov vyššie
ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom
žalobca vyúčtoval uvedený úrok z omeškania za dlžné nájomné za posledný kvartál roku 2009, t.j. od 16.

10. 2009 až ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t. j. 09. 07. 2012, pričom takto vyúčtoval úrok z
omeškania zo všetkých dlžných splátok štvrťročného nájomného až po nájomné splatné 15. 04. 2012, t.
j.zaobdobieod01.04. do30.06.2012.Spolupotompredstavuježalobcomuplatnenýúrokzomeškania
z tejto nájomnej zmluvy sumu 4 975,82 Eur. Ďalej si uplatnil žalobca voči žalovanému zmluvnú pokutu vcelkovej výške po čiastočnom späťvzatí v sume 10 111,12 Eur, a to v dohodnutej sadzbe 0,05% denne
odo dňa nasledujúceho po vzniku splatnosti nájomného za štvrtý kvartál roku 2009 splatného 15. 10.
2009, t. j. od 16. 10. 2009 až do dňa začatia reštrukturalizačného konania, t. j. do 09. 07. 2012, a takisto

zo všetkých splatných splátok štvrťročného nájomného s posledným vyúčtovaním zmluvnej pokuty za
dlžné nájomné za druhy kvartál roku 2012 splatné 15. 04. 2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni
splatnostiod16.04.2012do09.07.2012.Spolupotompredstavujetaktožalobcomvyúčtovanázmluvná
pokuta 10 111,12 Eur. Spolu si teda žalobca uplatnil prihláškami pod poradovým číslom 9 až 30 nárok
na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie od 4-tého kvartálu roku 2009 do 2 kvartála roku 2012

vo výške 36 961,54 Eur, úrokov z omeškania vo výške 4 975,82 Eur, a to vyúčtovaných z nájomného
splatného 15. 10. 2009, a to zo všetkých štvrťročných splátok nájomného až po nájomné splatné za
druhý kvartál roku 2012, t. j. ku dňu 15. 04. 2012, a to až do 09. 07.2012 (začatie reštrukturalizačného
konania). Ďalej si žalobca uplatnil uvedenú zmluvnú pokutu 10 111,12 Eur za dlžné nájomné počnúc
dlžným nájomný za 4 kvartál roku 2009 až po dlžné nájomné za druhý kvartál roku 2012 a spolu si teda
uplatnil z tejto nájomnej zmluvy čiastku 51 948,48 Eur. Prihláškou pod poradovým číslom 35 ako bolo

uvedené vyššie si uplatnil žalobca vyrubenú daň z nehnuteľnosti v jej zostatku vo výške 1 887,87 Eur,
ktorá suma ani právny dôvod medzi účastníkmi konania sporný nebol.
Voči nároku uplatneného žalobcom zo zmluvy o nájme pozemkov č. 18 88 0050 01 00 zo dňa
01. 02. 2001 zniesol žalovaný niekoľko výhrad a námietok vo vzťahu k absolútnej neplatnosti tohto
právneho úkonu. Na prvom mieste žalovaný poukazoval, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi

konania je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená
na neexistujúci predmet plnenia vzhľadom k tomu, že bola uzavretá k 01. 02. 2001, avšak konkrétne
vymedzenie parciel, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, bolo určené až na základe geometrického
plánu vypracovaného po podpise a nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy, ktorých geometrický plán
bol vypracovaný dňa 05. 02. 2001. Žalovaný teda tvrdil, že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy

neexistoval predmet plnenia, ktorý bol určený v nájomnej zmluve, nakoľko konkrétne parcely, ktoré
mali byť predmetom užívania a nájomného vzťahu mali byť vytvorené z pôvodnej parcely XXXXX/
X až následne po účinnosti tejto zmluvy. S takýmto právnym posúdením zo stany žalovaného súd
nesúhlasí a odkazuje v tomto zmysle na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka
30Cdo 3109/2005, v zmysle ktorého „vecou v právnom zmysle môže byť aj pozemok (neoznačený

v katastre nehnuteľností parcelným číslom), ktorý je len časťou parcely; taký pozemok môže byť
aj predmetom nájomnej zmluvy, ak je v tejto zmluve vymedzený dostatočne určite a zrozumiteľne“.
Súd odkazuje v tomto zmysle na článok 1 bod 2, kde zmluvné strany jednoznačne identifikovali
predmet nájmu a to určením novovytvorených parciel vrátane ich príloh v zmysle vyššie uvedeného
geometrického plánu, a teda nájomná zmluva je plne totožná s neskôr vypracovaným geometrickým

plánom, pričom obidve zmluvné strany svojim podpisom prejavili súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy.
Aj keď v čase podpisovania zmluvy o nájme neboli vyššie uvedené parcely predmetom zápisu v katastri
nehnuteľností, avšak obidvom účastníkom konania bola zrejmá identifikácia, označenie ako aj výmera
týchto parciel podľa následne vypracovaného geometrického plánu, pričom súd len predpokladá, že v
čase uzatvárania tejto zmluvy už boli k dispozícii podklady uvedeného geometrického plánu, pretože

zmluvné vymedzenie predmetu nájmu s geometrickým plánom je totožné a zhodné. Súd je preto toho
názoru, že v danom prípade sa nejedná o neexistujúci predmet plnenia, ale naopak o jednoznačne a
dostatočne určitým spôsobom vymedzený predmet nájmu na základe odkazu na uvedený geometrický
plán, a teda súd neprihliadol v danom prípade na námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy
z dôvodu neexistencie predmetu plnenia. Predmet nájomného vzťahu bol určený dostatočne, určite,

zrozumiteľne a jednoznačne, čo zmluvné strany odsúhlasili svojim podpisom na tejto zmluve. Ďalšou
námietkou žalovaného, ktorou poukazoval na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.
02. 2001 medzi účastníkmi konania, mala byť skutočnosť, že uvedený predmet nájmu, a to pozemky
neboli právne voľné, keďže boli v správe Dopravného podniku Bratislava a.s.. Žalovaný teda tvrdil,
že na základe zmluvy o správe okrem iného aj týchto predmetných nehnuteľností a v zmysle obsahu

zmluvy o správe uzavretej medzi žalobcom a Dopravným podnikom mesta Bratislava sa žalobca vzdal
dispozičných oprávnení v prospech svojej mestskej organizácie, a teda nebol oprávnený nakladať s
uvedenými pozemkami a uzavrieť so žalovaným predmetnú nájomnú zmluvu. Žalovaný zdôrazňoval,
že pokiaľ mienil žalobca so žalovaným uzavrieť predmetnú zmluvu o nájme, malo byť vydané príslušné
rozhodnutie mestského zastupiteľstva v zmysle všeobecne záväzného nariadenia žalobcu o nakladaní

s majetkom mesta Bratislavy a v zmysle štatútu mesta Bratislavy, ktorým rozhodnutím mestské
zastupiteľstvo malo rozhodnúť o odňatí správy mestskému podniku Bratislava a až následne mohol
žalobca disponovať s právne voľným predmetom nájmu, v danom prípade predmetnými pozemkami.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca uzavrel s Dopravným podnikomBratislava a.s., zmluvu o spravovaní majetku dňa 20. 04. 1994 v znení jej 8 dodatkov ( v spise na .č l.
276 a nasledujúce). Tak isto nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že vyššie uvedené
pozemky, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania boli podľa odovzdávajúceho

protokolu odovzdané do správy mestskej organizácie žalobcu, v danom prípade Dopravnému podniku
Bratislava. V tejto súvislosti súd len upozorňuje a odkazuje na článok 1 bod 3 uvedenej zmluvy o správe
majetku, v zmysle ktorej žalobca odovzdal jeho konkrétny majetok vrátane predmetných pozemkov
mestskej organizácií, a to Dopravnému podniku Bratislava a.s., do užívania na zabezpečenie prevádzky
mestskej hromadnej dopravy a na zabezpečenie doplnkových činností súvisiacich so zabezpečovaním

prevádzky MHD. Účel odovzdania predmetného majetku bol teda jednoznačne špecifikovaný a určený
v článku 1 bod 3, a to zabezpečenie hromadnej dopravy, v danom prípade koľajovej električkovej
dráhy. Len za týmto účelom plnenia činností mestskej organizácie žalobcu bol teda predmetný majetok
odovzdaný do správy a užívania mestskej organizácie žalobcu. Súdu je známa judikatúra Najvyššieho
súdu SR a ČR, v zmysle ktorej predpokladom platnosti nájomného vzťahu je právna voľnosť a možnosť
disponovať s predmetom nájmu zo strany prenajímateľa, to znamená aby predmet nájmu bol voľný

a k dispozícií na účely dohodnuté v nájomnej zmluve. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že účel
prenechania mestského majetku, t. j. majetku žalobcu do správy jeho mestskej organizácie Dopravného
podniku mesta bol vymedzený výhradne za účelom prevádzkovania mestskej hromadnej dopravy. Za
iným účelom tento majetok mestskej organizácií žalobcu prenechaný do správy nebol. Účelom a fakticky
aj jediným a hlavným dôvodom nájomného vzťahu uzavretého medzi účastníkmi konania malo byť

zabezpečenie výstavby a prevádzkovanie objektov služieb- funkčný profil a občianska vybavenosť,
okrem iného aj na časti tých pozemkov, ktoré boli odovzdané mestskej organizácie do užívania za
účelom zabezpečenia mestskej hromadnej dopravy. Z uvedeného je zrejmé, že účel zmluvy o správe
majetku medzi žalobcom a jeho mestskou organizáciou bol zásadne odlišný od účelu nájomnej zmluvy
medzi účastníkmi konania, ktorým bolo poskytnutie pozemkov za účelom zabezpečenia výstavby

konkrétnych objektov. Žalovanému bola známa skutočnosť prevádzky električkovej koľajovej dráhy
a v tej súvislosti spravovanie tohto majetku mestskou organizáciou žalobcom. Uvedenú skutočnosť
potvrdil žalovaný priamo svojim podpisom na zmluve v článku 1 bod 4, kde žalovaný prehlásil, že
pozná stav prenajímaného pozemku, dokonca v článku 5 bod 5 sa zaviazal rešpektovať prevádzku
koľajovej dopravy a dokonca sa podieľať aj na nákladoch v prípade prekládky koľajovej trate počas

výstavby. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že účel zverenia majetku do správy mestskej
organizácie žalobcu nevylučuje aby následne žalobca ako vlastník predmetného majetku uzavrel
nájomný vzťah týkajúci sa tej časti majetku, ktorý bol zverený mestskej organizácií vzhľadom k tomu,
že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pri využívaní uvedených pozemkov mal plniť odlišný
účel od zmyslu a účelu zmluvy o spravovaní majetku uzavretej medzi žalobcom a jeho mestskou

organizáciou. Súd zdôrazňuje, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo sporné medzi
účastníkmi konania nebolo, je oprávnený nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a vzhľadom na
odlišný účel zverenia predmetného majetku do správy mestskej organizácie od účelu poskytnutia týchto
pozemkov žalovanému, nevylučuje podľa názoru súdu aby žalobca platne uzavrel nájomnú zmluvu
so žalovaným napriek existencii zmluvy o správe majetku medzi žalobcom a mestskou organizáciou.

V tejto súvislosti súd odkazuje na názor zverejnený v publikácií Švestka, Spáčil , Škárová, Hulmák a
kol.: Občanský zákonník II., C .H.BECK 2. vydání strana 1 877, v zmysle ktorého „právna voľnosť nie
je podľa názoru autorov podmienkou platnosti nájomnej zmluvy. Rozpor s predchádzajúcou zmluvou
nemôže zakladať neplatnosť nájomnej zmluvy pre rozpor so zákonom. Nejde ani o prípad počiatočnej
nemožnosti plnenia. Objektívne totiž možnosť plnenia vylúčená nie je“. Ak je súd v danom prípade

toho názoru, že zmluva o výkone správy majetku uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na
účel využitia tohto majetku mestskou organizáciou na zabezpečenie prevádzky mestskej hromadnej
dopravy nevylučuje poskytnutie týchto pozemkov žalovanému za účelom investičnej výstavby, potom je
súd toho názoru, že existujúca predchádzajúca zmluva o správe majetku nie je prekážkou v platnosti
nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Súd preto neprihliadol ani na túto námietku neplatnosti zmluvy

tvrdenej žalovaným z dôvodu prekážky existencie predchádzajúceho užívacieho práva k predmetu
nájmu medzi žalobcom a jeho mestskou organizáciou. V tejto súvislosti súd len zdôrazňuje, že nevidel
ani objektívnu nemožnosť plnenia, pokiaľ na predmetných pozemkoch mala byť realizovaná koľajová
preprava električkami, vzhľadom na samotný záväzok žalovaného v nájomnej zmluve rešpektovať
uvedenú prevádzku koľajovej dopravy.

Žalovaný ďalej namietal, že vyššie uvedená nájomná zmluva zo dňa 01. 02. 2001 je neplatná aj
z ďalšieho dôvodu, a to preto, že dohodnutá výška nájomného v uzavretej zmluve je v rozpore so
spôsobom schválenia nájomného mestským zastupiteľstvom v jeho uznesení č. 449/2000 zo dňa 07. 12.2000 v spise na č. l. 89. Podľa tohto uznesenia mestské zastupiteľstvo schválilo nájomné za prenechanie
pozemkov do nájmu žalovaného vo výške 220.- Sk/m2/rok, počas doby výstavby maximálne na dobu
36 mesiacov a ďalej po realizácií výstavby najneskôr po uplynutí 36 mesiacov vo výške 550,- Sk/m2/

rok. Znamená to, že mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo dvojakú sadzbu nájomného, a to počas doby
výstavby maximálne však po dobu 36 mesiacov v nižšej sume čo znamená, že pokiaľ by došlo ku
ukončeniu výstavby pred uplynutím 36 mesiacov nastupuje schválená vyššia sadzba nájomného. Ďalej
mestské zastupiteľstvo schválilo, že počas realizácie výstavby, avšak najneskôr po uplynutí 36 mesiacov
sa nájomné zvyšuje čo opätovne znamená, že aj keby výstavba nebola ukončená do 36 mesiacov,

nájomné sa zvyšuje na 550,- Sk/m2/rok. V článku 3 bod 1 v zmluve medzi účastníkmi konania bola
určená výška nájomného v sadzbe nižšej a to 5,007 Eur/m2/rok (zodpovedajúcej výške odsúhlaseného
mestským zastupiteľstvom po prepočte príslušným kurzom) do 31. 12. 2003, t.j. počas doby výstavby.
Najdlhšie teda do 31. 12. 2003 čo opätovne znamená, že ak by došlo k ukončeniu výstavby skôr ako
pred určeným dátumom, dochádza k zvýšeniu nájomného na vyššiu sadzbu, ktorá bola určená od
01. 01. 2004, a to počas ostatnej doby nájmu najneskôr od 01. 01. 2004. Súd zdôrazňuje, že zmysel

tohto ustanovenia uvedený v zmluve o nájme je rovnaký ako v uznesení mestského zastupiteľstva a aj
zmluva mienila dosiahnuť stav, aby najneskôr v dohodnutej lehote do 31. 12. 2003 platila nižšia sadzba
nájomného počas výstavby, ale bez ohľadu na ukončenie výstavby od 01. 01. 2004 už dochádza k
zvýšeniu výšky nájomného. Súd preto nevidel rozpor v obsahu uznesenia mestského zastupiteľstva s
dohodnutou výškou nájomného podľa nájomnej zmluvy, a ani na túto výhradu o neplatnosti zmluvy z

dôvodu rozporu uznesenia mestského zastupiteľstva o odsúhlasenej výške nájomného s dohodnutou
výškou nájomného súd neprihliadol.

Po povolení reštrukturalizácie ako bolo uvedené vyššie a po prihlásení a uplatnení pohľadávok žalobcu,
došlo k popretiu žalobcom prihlásených pohľadávok v celom rozsahu, a to podľa zoznamu pohľadávok v

spise na č. l. 71 a nasledujúce, konkrétne v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 9, pričom došlo
k popretiu pohľadávok v celom rozsahu z dôvodu, že podľa tvrdenia správcu si žalobca nesplnil zákonnú
povinnosť podľa § 664 Občianskeho zákonníka, kedy žalovanému neprenechal ani nedal do užívania
vecvstavespôsobilomnadohodnutéužívanie,ztohtodôvoduaninevznikloprávonazaplateniedlžného
nájomného, pričom voči uplatnenému nároku žalobcu v konaní pred Okresným súdom Bratislava I pod

spisovou značkou 30Rob 230/2011 bol podaný odpor.

Žalovaný namietal ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o nájme zo dňa 01. 02. 2001 z dôvodu, že podľa
tvrdenia žalovaného je zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, pretože mestské zastupiteľstvo
nerozhodlo o schválení predmetu nájmu v rozsahu a vo vymedzení tak, ako bola uzavretá zmluva o

nájme. Žalovaný poukazoval na vyššie uvedené uznesenie mestského zastupiteľstva č. 449/2000, v
zmysle ktorého mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo prenájom na dobu 50 rokov v prospech žalovaného,
a to časti pozemku parcelné č. XXXXX/X o výmere cca 6 900m2, pričom podľa bodu 7 tohto uznesenia
parcelné číslo a výmera budú spresnené následne spracovaným geometrickým plánom. Žalovaný
namietal, že pokiaľ žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme, predmetom ktorej boli pozemky o

celkovej výmere 7 390 m2 , potom tým došlo k prekročeniu rozhodnutia mestského zastupiteľstva o
schválenípredmetunájmu,pričompodľatvrdeniažalovanéhovdanomprípadejenevyhnutnévychádzať
z rozdelenia kompetencií orgánov žalobcu medzi mestské zastupiteľstvo a primátora ako štatutárneho
zástupcu, ktorý je pri právnych úkonoch realizovaných navonok voči tretím osobám viazaný v zákonom
určených prípadoch prejavenou vôľou v rámci rozhodovacej činnosti mestského zastupiteľstva pokiaľ

do kompetencie mestského zastupiteľstva patrí schvaľovanie úkonov pri nakladaní s majetkom. Ďalej
žalovanýpoukazovalnaskutočnosť,žesamotnérozhodnutiemestskéhozastupiteľstva,ktorýmschválilo
prenájom pozemkov cca 6 900m2 je neurčité, ktoré nie je spôsobilé na jednoznačnú identifikáciu prejavu
vôle ohľadne rozsahu schváleného predmetu nájmu. Žalobca s takýmto tvrdením zásadne nesúhlasil
a poukazoval na skutočnosť, že uvedená nájomná zmluva v celom rozsahu rešpektuje rozhodnutie

mestského zastupiteľstva.

Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní
od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

Podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od
uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou voči dlžníkovi domáhať aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.Podľa § 124 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné
voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka

v rozsahu určenom súdu považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi
vymáhať.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 Ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 9 ods. 1 písm. c) Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 31. 12. 2001 zásady
hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo upravia najmä postup prenechávania
majetku do užívania.

Podľa § 9 ods. 2 písm. c) Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom k 31. 12. 2001

schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej
hodnote.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení k 31. 12. 2001
obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať

zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným
do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať
hospodárenie s ním.

Podľa § 13 ods. 3 písm. d) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom k 31. 12.

2001 starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným
poriadkom obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Podľa § 24 ods. 1 písm. c) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, mestské zastupiteľstvo je
orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom

zastupiteľstve. Okrem toho mestské zastupiteľstvo najmä schvaľuje štatút mesta.

Podľa § 11 ods. 5 písm. b) Zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave v znení účinnom k 30. 06. 2007, mestskému zastupiteľstvu je vyhradené určovať zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom patriacim hlavnému mestu a s majetkom vo vlastníctve

štátu prenechaným hlavnému mestu a schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a
kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 377/1990 Zb. v znení účinnom k 30. 06. 2007, primátor hlavného mesta je
výkonným orgánom hlavného mesta a zastupuje ho navonok.

Podľa § 29 Zákona č. 377/1990 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak vzťahujú sa na hlavné mesto
ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

V súlade s citovaným ustanovením § 9 ods. 1 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a s ustanovením §

11 ods. 5 písm. b) z.č. 377/1990 Zb. žalobca, t. j. hlavné mesto vydalo všeobecne záväzné nariadenie o
zásadách hospodárenia s majetkom hlavného mesta v úplnom znení pod č. 14/2002 v spise na č. l. 159.
Podľa článku 9 bod 2 uvedeného všeobecného záväzného nariadenia nájom nehnuteľného majetku nadobu dlhšie ako 10 rokov, vrátane každého predĺženia na túto dobu, okrem bytov, podlieha schváleniu
mestským zastupiteľstvom.

V súlade s citovaným zákonom o obecnom zriadení, o majetku obcí, ako aj zákona o hlavnom meste
vyplýva, zákonomurčené rozdelenie právomocí a kompetencií orgánov mesta v danom prípade žalobcu.
Je nepochybné, že v danom prípade primátor hlavného mesta je štatutárnym orgánom žalobcu, ktorý
vystupuje voči tretím osobám navonok podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 377/1990 Zb. to znamená, vykonáva
právne úkony voči tretím osobám a týmito úkonmi zaväzuje žalobcu. V určitých prípadoch však priamo

zákon zveruje rozhodovaciu právomoc inému orgánu, a to v danom prípade mestskému zastupiteľstvu,
a to konkrétne podľa § 9 ods. 1 písm. b) podľa Zákona o majetku obcí, mestské zastupiteľstvo určuje
zásady hospodárenia s majetkom obce pri jeho prenechávaní do užívania tretím osobám. Takisto v
zmysle § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje a schvaľuje
najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, pričom v zmysle § 13 ods. 3 písm. d) Zákona č. 369/1990
Zb. starosta mesta rozhoduje vo veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným

poriadkom obecného zastupiteľstva vyhradené obecnému zastupiteľstvu. V zmysle § 29 Zákona č.
377/1990Zb.,akzákonohlavnommesteneustanovujeinak,vzťahujúsaajnahlavnémestoustanovenia
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z citovaného ustanovenia potom nepochybne vyplýva, že
kompetencie medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom sú rozdelené tak, že primátor rozhoduje
vo všetkých veciach, ktoré nie sú zákonom alebo organizačným poriadkom obecného zastupiteľstva

vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Jedná sa o zákonné rozdelenie právomocí medzi primátorom ako
štatutárnym zástupcom a mestským zastupiteľstvom ako najvyšším orgánom obce. Ak teda zákon o
majetku obcí v § 9 zveril rozhodovať o zásadách hospodárenia s majetkom obecnému zastupiteľstvu,
ktoré vo vyššie uvedenom všeobecne záväznom nariadení v úplnom znení pod č. 14/2002 zverilo
obecnému zastupiteľstvu kompetenciu schvaľovať nájom nehnuteľného majetku na dobu viac ako

10 rokov, potom bola v zmysle zákona delegovaná táto právomoc schvaľovania nájomných zmlúv
týkajúcich sa nehnuteľného majetku na mestské zastupiteľstvo. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej
osoby, ktorým je nepochybne v danom prípade primátor, tak ako bolo uvedené vyššie, znamená
výhradné oprávnenie konať v mene hlavného mesta, t. j. žalobcu navonok, t. j. vyjadrovať vôľu obce
vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa výlučné oprávnenie vytvárať

túto vôľu primátorom, ktorá je potom prejavená navonok práve v podobe právnych úkonov urobených
na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j.
o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí je zo zákona rozdelená medzi štatutárny orgán,
obecné zastupiteľstvo, prípadne ďalšie orgány. V tejto súvislosti je potrené zdôrazniť, že rozhodovanie
znamená vytváranie vôle vo vnútri v rámci organizačnej štruktúry mesta o tom, či, respektíve aký

právny úkon mesto vykoná, pričom konanie štatutárneho orgánu je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretím osobám s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Ak v zmysle § 9 ods.
1 Zákona č. 139/1991 Zb. o majetku obcí patrí právo schvaľovať zásady hospodárenia s majetkom
mestskému zastupiteľstvu, ktoré v týchto zásadách určilo a vymedzilo kompetenciu tak, že schvaľuje
zmluvy o nájme nehnuteľného majetku nad 10 rokov, potom v súlade s ustanovením zákona, a to

citovaného § 9 ods. 1, je to mestské zastupiteľstvo, ktoré rozhoduje, t. j. vytvára vôľu vo vnútri o
prenechaní do užívania majetku mesta, t. j. žalobcu tretím osobám. Prejav vôle žalobcu sa v danom
prípade tvorí uznesením obecného zastupiteľstva, avšak právne účinky môže vyvolať len vtedy, ak spĺňa
formálne a meritórne náležitosti. Je nepochybné a medzi účastníkmi konania nebola sporná otázka, že
v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 138/1991 Zb. a následne schváleného všeobecne záväzného nariadenia

o nakladaní s majetkom žalobcu, patrilo právo schvaľovať nájomné zmluvy k nehnuteľnostiam nad
10 rokov mestskému zastupiteľstvu. Ak žalovaný namieta platnosť zmluvy uzavretej so žalobcom ako
obcou, predmetom ktorej je niektorý z majetkoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného
zastupiteľstva,musísúdvždyskúmaťplatnosťprejavuvôle,takzhľadiskaformálnych(prijatieuznesenia
stanoveným spôsobom v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav

vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom
úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Pokiaľ teda nedošlo
k rozhodnutiu obecného zastupiteľstva o majetkovom právnom úkone, ktoré podlieha jeho schváleniu,
nevznikol ani prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu
(pri uvedenej argumentácií súd odkazuje v celom rozsahu na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisová

značka 3Odo 21/2002). Ak by teda absentovalo rozhodnutie mestského zastupiteľstva o schválení
predmetného nájomného vzťahu, nemohlo vôbec dôjsť k založeniu účinkov platného právneho úkonu
vzhľadom na absenciu prejavu vôle. V danom prípade však súd zdôrazňuje, že mestské zastupiteľstvo
žalobcu ako orgán oprávnený na schválenie uvedeného nájomného vzťahu schválilo 07. 12. 2000dlhodobý nájom pozemku žalovanému na 50 rokov, a to časti pozemku XXXXX/X cca o výmere 6
900 m2. Ako bolo citované z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu 3Odo 21/2002 aj prejav
vôle obce prostredníctvom uznesenia mestského zastupiteľstva musí spĺňať okrem iného aj meritórne

náležitosti prejavu vôle, pretože práve rozhodnutím mestského zastupiteľstva sa vytvára vôľa, ktorá je
následne prejavená navonok primátorom ako štatutárnym orgánom. Samotné rozhodnutie mestského
zastupiteľstva preto musí spĺňať podmienky platnosti právneho úkonu, vo vzťahu k jeho určitosti,
zrozumiteľnosti a jasného prejavenia vôle, pretože práve uznesenie mestského zastupiteľstva vytvorí
predpoklad na prejav takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe. Ak mestské zastupiteľstvo

schválilo dlhodobý prenájom pozemku žalovanému cca o výmere 6 900 m2, súd je toho názoru, že
takto prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva nespĺňa podmienku určitosti prejavenej vôle vo vzťahu
k následne prejavenému právnemu úkonu vo forme nájomnej zmluvy. Vôľa mestského zastupiteľstva
odsúhlasiť dlhodobý prenájom pozemku je neurčitá v časti rozsahu nakladania s majetkom obce, t.
j. žalobcu, pretože nie je zrejmé pri schválení tohto dlhodobého nájmu v akom konkrétnom rozsahu
schválilo mestské zastupiteľstvo prenájom vo vzťahu k žalovanému. Nie je zrejmé či primátor ako

štatutárny orgán žalobcu bol zaviazaný uzavrieť nájomnú zmluvu výhradne v rozsahu schváleného
mestským zastupiteľstvom 6 900 m2, respektíve pri použití pojmu „cca“, či to mohlo byť 6 500 m2 alebo či
to mohlo byť aj 8 000 m2. Na neurčitosti takto schváleného dlhodobého nájmu nič nemení ani bod 7 tohto
uznesenia mestského zastupiteľstva, podľa ktorého parcelné číslo a výmera bude spresnená následne
spracovaným geometrickým lánom. Súd zdôrazňuje, že ani po vypracovaní geometrického plánu

následne mestské zastupiteľstvo nerozhodlo o konkrétnej výmere, ktorá bude predmetom nájomného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd ďalej zdôrazňuje, že ani dodatočné schválenie mestským
zastupiteľstvom, ktoré by mohlo nasledovať po uzavretej zmluve o nájme by nekonvalidovalo absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Súd v danom prípade konštatuje, že primátor nemôže vytvárať vôľu žalobcu
navonok sám vo veciach, ktoré sú zo zákona zverené do rozhodovania mestského zastupiteľstva.

Ak následne preto primátor ako štatutárny zástupca žalobcu uzavrel nájomnú zmluvu vo výmere
odlišnejodjejschváleniamestskýmzastupiteľstvom,potomnataktovykonanýprávnyúkonštatutárneho
zástupcu obce chýba zákonný predpoklad jeho platnosti, a to v danom prípade schválenie mestským
zastupiteľstvom o konkrétnej výmere, t. j. rozsahu pozemkov prenechaných do dlhodobého nájmu
žalovaného. Ak teda v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako napríklad aj

rozsudku Najvyššieho súdu ČR spisová značka 30Cdo 3130/2005, vyplýval ako zákonný predpoklad
platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a treťou osobou schválenie mestským zastupiteľstvom vo
veciachzverenýchdojehokompetencie,pričompodľavyššiecitovanéhorozsudkuNajvyššiehosúduSR
aj na prejav vôle obce je nevyhnutné aplikovať základné zásady určitosti právneho úkonu pri prejavení
vôle, potom v danom prípade rozhodnutie mestského zastupiteľstva o odsúhlasení nájmu pozemkov o

výmere cca 6 900 m2 nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu, určitosti prejavenej vôle zo strany
obecného zastupiteľstva a na dohodnutý predmet a rozsah nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania preto absentuje schválenie mestského zastupiteľstva. Súd preto dospel k záveru, že vyššie
uvedenázmluvaonájmeuzavretámedziúčastníkmikonaniazodňa01.02.2001jeabsolútneneplatným
právnym úkonom pre neurčitosť prejavu vôle mestského zastupiteľstva pri prijímaní jeho rozhodnutia zo

dňa 07. 12. 2000 a následne je tento úkon je neplatný podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor zo zákonom pretože na obsah uzavretej zmluvy v časti
predmetu plnenia absentuje súhlas mestského zastupiteľstva ako podklad na platnosť tohto právneho
úkonu. Súd len zdôrazňuje, že výkladom tak ako ho uvádzal žalobca, že v danom prípade je uvedená
zmluva platná, by znamenal právnu neistotu v realizovaných právnych úkonoch obcí navonok, pretože

prejavvôlemestskéhozastupiteľstvapokiaľbypostačoval jehovšeobecnékonštatovanie(vkonkrétnom
prípade o presnej výmere prenajatých pozemkov) by neprípustným spôsobom rozširovalo oprávnenie
štatutárneho orgánu obce, na ktorého vôle by malo následne byť určenie konkrétneho právneho
úkonu, v danom prípade presnej výmery prenajatých pozemkov a zároveň by spôsobovalo možnosť
spochybňovania právnych úkonov štatutárneho orgánu obce, ktorých právne úkony by neboli podložené

jednoznačne prejavenou vôľou mestského zastupiteľstva ako orgánu oprávneného na tvorbu vôle v
rámci štruktúry mesta. Ďalej súd zdôrazňuje, že postavenie a rozdelenie kompetencií medzi starostom a
mestským zastupiteľstvom je oblasťou úpravy verejného práva. Vo všeobecnosti je možné konštatovať,
že orgány verejného práva môžu vykonávať len tie činnosti a kompetencie, ktoré sú im zverené priamo
zo zákona a z neho vyplývajú. Starosta nemá oprávnenie upresňovať, meniť alebo iným spôsobom

zasahovať do prejavenej vôle obecného zastupiteľstva pri schvaľovaní právnych úkonov patriacich
do kompetencie obecného zastupiteľstva, je len viazaný takto prejavenú vôľu vykonať navonok voči
tretím osobám. Preto pokiaľ mestské zastupiteľstvo dostatočne určite neuviedlo rozsah predmetu
dlhodobého nájmu nemohla byť ani vôľa prejavená navonok v konaní štatutárneho zástupcu obce vsúlade so zásadou prejavenia vôle navonok v rozsahu a v medziach daných rozhodnutím mestského
zastupiteľstva. Na základe vyššie uvedeného súd preto dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
zmluve o nájme uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 01. 02. 2001 z dôvodu nedostatočne určite

prejavenej vôle mestského zastupiteľstva a z dôvodu vykonania právneho úkonu navonok, v danom
prípade podpísania tejto zmluvy štatutárnym zástupcom obce nad rámec prejavenej vôle mestského
zastupiteľstva vo vzťahu k rozsahu predmetu plnenia. Keďže v danom prípade súd dospel k záveru, že
určenie rozsahu predmetu plnenia v danom prípade nájomnej zmluvy je jeho podstatnou náležitosťou,
súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti celej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Podľa

názoru súdu nebolo možné odčleniť mestským zastupiteľstvom prejavenú vôľu vo vzťahu pri pozemkoch
v rozsahu 6 900 m2 oproti skutočne uzavretej zmluve v rozsahu 7 390 m2, pretože vzhľadom na zhodné
tvrdenie účastníkov konania, daný investičný zámer, t. j. naplnenie účelu zmluvy bolo možné realizovať
len na prenajatých pozemkoch ako celku. Zároveň
v prípade posudzovania či by nemohlo dôjsť k určeniu neplatnosti uvedenej nájomnej zmluvy len v časti,
a to nad rozsah mestským zastupiteľstvom schváleného nájmu, t. j. nad 6 900 m2 nie je možné podľa

názoru súdu identifikovať, z ktorej troch novovytvorených parciel by malo dôjsť k zníženiu výmery o 490
m2 tak, aby ostala nájomná zmluva platná v časti
6 900 m2 tak, ako bolo schválené mestským zastupiteľstvom. Podľa nájomnej zmluvy je podľa názoru
súdu jednoznačne prejavená vôľa prenechať vyššie uvedené pozemky ako celok v celkovej výmere
7 390 m2 a nebolo podľa názoru súdu z tohto dôvodu možné preto určiť len v časti neplatnosť tejto

zmluvy. Keďže žalobca si uplatnil svojimi prihláškami pod poradovým č. 1 až 4 po čiastočnom späťvzatí
celkový nárok vo výške 611 360,34 Eur pozostávajúci z dlžného nájomného, úrokov z omeškania a
zmluvnej pokuty, súd žalobu v tejto časti o určenie pravosti tejto pohľadávky žalobu zamietol, a to z
dôvodu neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého si uplatnil žalobca svojou žalobou nárok o
určenie pravosti pohľadávky na základe nájomnej zmluvy.

Súd na základe vyššie uvedeného určenia neplatnosti nájomnej zmluvy sa ďalej zaoberal otázkou,
či žalobcovi nepatrí bezdôvodné obohatenie spočívajúce v získaní plnenia žalovaným tým, že bez
právneho dôvodu užíval uvedené nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že súd 2x vyzval na
pojednávaní dňa 27. 08. 2014 žalobcu, či trvá na právnej kvalifikácií a na dôkazoch, ktoré sú predložené

do súdneho spisu. Žalobca opakovane trval na tomto pojednávaní na tom, že si uplatňuje nárok na
zmluvné plnenie z titulu neuhradeného nájomného, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Pokiaľ by
aj súd mienil žalobcovi priznať nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie týchto nehnuteľností zo
strany žalovaného bez právneho dôvodu, na priznanie takéhoto nároku je nevyhnutné aby žalobca
definoval rozsah užívania týchto pozemkov zo strany žalovaného, obdobie jeho užívania a obvyklú

cenu s prihliadnutím na rozsah a účel tohto užívania. Žalobca žiadnym spôsobom neidentifikoval
svoj nárok pri výške bezdôvodného obohatenia, neurčil obdobie trvania užívania týchto nehnuteľností
žalovaným, neurčil obvyklú výšku odplaty ani jej rozsah, pričom ako obdobie tak aj rozsah užívania
týchto pozemkov boli od počiatku zo strany žalovaného sporné. Súd zdôrazňuje, že účastníci konania
teda aj žalobca bol poučený o povinnosti predložiť a označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom žalobca žiadne dôkazy okrem tých, ktoré sa nachádzajú v spise neoznačil a nepredložil.
Takéto ďalšie dokazovanie v prípade posudzovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by
bolo nevyhnutné nakoľko žalovaný namietal od počiatku, že mu reálne nebola odovzdaná žiadna
časť predmetu nájomného vzťahu, neskôr štatutárny zástupca priznal užívanie týchto pozemkov v
rozsahu cca 2 000 m2, avšak najneskôr do konca prvého polroka roku 2008. Súd ďalej zdôrazňuje,

pokiaľ by aj žalobca identifikoval konkrétnou výškou svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
žalovaný vzniesol námietku premlčania na takto prípadne uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný odôvodňoval túto námietku premlčania tým, že prestal s akýmkoľvek užívaním
týchto pozemkov najneskôr ku koncu prvého polroku roka 2008 a ak by malo teda žalobcovi vzniknúť
bezdôvodné obohatenie za užívanie do tohto obdobia, vzniesol námietku premlčania. Súd ďalej

zdôrazňuje, že aj v prípade uplatnenia zo strany žalobcu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
do tohto nároku žalobcu vstupuje právne postavenie jeho mestskej organizácie Dopravného podniku
mesta Bratislava vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by ku dňu vydania tohto
rozhodnutia došlo ku odňatiu správy tohto majetku od uvedenej mestskej organizácie mesta. Keďže
žalobca nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami jeho prípadný nárok na výšku bezdôvodného

obohatenia voči žalovanému, súd preto nemohol priznať žalobcovi ani tento nárok odlišný od uplatnenia
v prihláške do reštrukturalizačného konania a v tejto incidenčnej žalobe.Súd preto v časti uplatneného nároku zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 01. 02.
2001 zamietol žalobu v časti určenia pravosti pohľadávok pod poradovým číslom 1 až 4 to znamená,
ako v časti uplatnenia nájomného tak aj v časti úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré sa viažu

na dojednané zmluvné podmienky, pričom súd ako celok určil nájomnú zmluvu za absolútne neplatný
právny úkon.

K zamietnutiu žaloby došlo vrátane určenia pravosti popretej pohľadávky z titulu nevrátenej časti
súdneho poplatku z predchádzajúceho súdneho konania, ktorá je svojou povahou príslušenstvom k

istine, t. j. nájomnému podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Pri nájomnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 31. 03. 2006 pod číslom 07 83 0176 06
00 sa po čiastočných späťvzatiach žalobca domáhal určenia pravosti popretej pohľadávky vo výške 51
948,48 Eur. V popretí reštrukturalizačným správcom sa uvádza len popretie celkovej pohľadávky, čo do
právneho dôvodu a výšky, avšak konkrétny dôvod popretia z tejto nájomnej zmluvy nevyplýva. Keďže

však správca poprel právny dôvod a výšku celkovej žalobcovej pohľadávky vrátane tej, ktorá vyplýva
z uvedenej nájomnej zmluvy súd sa v konaní musel vysporiadať s obranou žalovaného. Žalovaný v
prvom rade namietal, že uvedená zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu, že presúva povinnosti
žalobcu ako vlastníka na ťarchu žalovaného ako nájomcu vo viacerých ustanoveniach tejto zmluvy.
Súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejedná o podstatnú náležitosť uvedenej nájomnej zmluvy

a súd nedospel zo žalovaným tvrdených dôvodov k záveru o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy ako
celku. Súd preto vychádzal v danom prípade pri posudzovaní nároku žalobcu z dohodnutej výšky
nájomného, dohodnutej zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Zásadná výhrada žalovaného voči
nárokom z takto uplatnenej zmluvy vyplývala z toho, že sa jedná o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území mestskej časti Ružinov, pričom podľa tvrdenia žalovaného v zmysle § 6 ods. 4

Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, bol žalovaný povinný zveriť práve túto časť majetku do správy
mestskej časti Ružinov. Podľa tvrdenia žalovaného, ak by aj žalobca nesplnil svoju povinnosť a fyzicky
nezveril a neodovzdal uvedený majetok do správy mestskej časti Ružinov, zo zákona podľa tvrdenia
žalovaného je subjektom oprávneným nakladať s týmto majetkom práve mestská časť Ružinov, a preto
žalovaný namietal oprávnenie žalobcu na uzatvorenie uvedenej nájomnej zmluvy. Súd v danom prípade

zdôrazňuje, že žalobca popieral akékoľvek zverenie tohto majetku, ktorý bol predmetom uvedenej
nájomnej zmluvy do správy mestskej časti Ružinov. Na základe písomného dožiadania súdu mestská
časť Ružinov dňa 28. 06. 2013 v spise na č. l. 267 oznámila, že predmetné nehnuteľnosti neboli nikdy
odovzdané do správy tejto mestskej časti. Súd zdôrazňuje, že samotný text § 6 ods. 4 Zákona č.
138/1991 Zb. hovorí a používa pojem „zverí“, čo znamená reálne, aktívne konanie hlavného mesta vo

vzťahu k mestským častiam pri odovzdávaní a zverení majetku týmto mestským častiam do správy
tak ako sa to udialo v ostatných prípadoch na základe delimitačných protokolov. Súd je toho názoru,
že nie je v konaní preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca zveril tento majetok do správy
mestskej časti Ružinov, čím by sa zbavil svojho oprávnenia na nakladania s týmto majetkom a súd
nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že aj keby k takémuto odovzdaniu do správy nedošlo,

zo zákona spravuje tento majetok mestská časť. Súd je v danom prípade toho názoru, že tento
právny názor žalovaného o spravovaní majetku zo zákona bez jeho reálneho odovzdania hlavným
mestom je v rozpore s citovaným ustanovením § 6 ods. 4 Zákona o majetku obcí a je v rozpore s
jeho účelom. Žalovaný ďalej vo vzťahu k tejto zmluve namietal jej neplatnosť opätovne z dôvodu,
že ak nedošlo k zvereniu tohto majetku mestskej časti Ružinov tak potom v zmysle článku 9 ods. 2

všeobecného záväzného nariadenia žalobcu o zásadách hospodárenia s majetkom hlavného mesta,
pokiaľ mestské zastupiteľstvo schvaľuje nájom nehnuteľného majetku na dobu dlhšiu ako 10 rokov
malo tento nájomný vzťah schváliť mestské zastupiteľstvo. S takýmto právnym názorom súd nesúhlasí
práve z dôvodu, že uvedená nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola dohodnutá na
dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania alebo ukončenia kedykoľvek počas trvania nájomného

vzťahu. Súd je toho názoru, že článok 9 bod 2 všeobecne záväzného nariadenia žalobcu, pokiaľ
zveril kompetenciu schvaľovania zmlúv o nájme nehnuteľného majetku na dobu dlhšiu ako 10 rokov
mestskému zastupiteľstvu, jeho účelom bolo práve schvaľovanie takých právnych úkonov, ktoré by
obmedzovali dispozičné práva žalobcu vzhľadom na uzavretie nájomného vzťahu na dobu určitú, a
to na dobu dlhšiu ako 10 rokov s obmedzenými možnosťami jeho ukončenia pred takto dohodnutou

dobou nájmu. O takýto prípad však nejde, pretože zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bolo možné
kedykoľvek ukončiť podľa dohodnutých podmienok článku 4 tejto zmluvy. Samotná výška dohodnutého
nájmu ani užívanie týchto priestorov zo strany žalovaného nebolo sporné, tento však namietal, že
dojednanie zmluvnej pokuty popri úrokoch z omeškania je v rozpore so zákonom. Súd nevidí žiadenrelevantnýdôvodnato,abypoprizákonnýchúrokochzomeškaniasizmluvnéstranynedojednaliajvznik
nároku na zmluvnú pokutu, ktorá je samostatným nárokom vznikajúcim na základe porušenia povinnosti
dlžníka. Na túto námietku žalovaného súd preto neprihliadol. Keďže súd má v konaní preukázané platné

uzavretie nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania dňa 31. 03. 2006, súd má ďalej preukázanú
dohodu o výške nájomného a pretože súd má v konaní preukázané nesplnenie povinnosti žalovaného
uhradiť žalobcovi dohodnuté nájomné po čiastočnom späťvzatí za obdobie štvrtého štvrťroku roku
2009 do druhého štvrťroku roku 2012, súd preto určil, že nárok žalobcu na určenie pravosti a výšky
pohľadávky z titulu dlžného nájomného za toto obdobie z uvedenej zmluvy v celkovej výške 36 961,54

Eur je oprávnený tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Takisto úroky z omeškania uplatnené
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti nájomného za štvrtý štvrťrok roku 2009, t. j. od 16. 10. 2009
a následne všetky úroky z omeškania vyčíslené žalobcom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých štvrťročných splátok nájomného až ku dňu začatia reštrukturalizácie do 09. 07. 2012 v
celkovej výške 4 975,82 Eur tak ako sú uplatnené žalobcom v rámci reštrukturalizačného konania sú
oprávnené, čo do právneho dôvodu a výšky, vzhľadom na ich správne vyúčtovanie, správne uvedený

dátum splatnosti a vzniku nároku na úroky z omeškania ako aj správne použitej úrokovej sadzby, t. j.
o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB existujúca v prvý deň omeškania.
Takisto súd rozhodol o oprávnenosti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty, čo do právneho dôvodu a
výšky v celkovej sume 10 111,12 Eur v dohodnutej sadzbe 0,05% denne za každý deň omeškania odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej štvrťročnej splátky nájomného počnúc splátkou splatnou 15.

10. 2009 až po splátku splatnú 15. 04. 2012, a to ku dňu začatia reštrukturalizácie žalovaného, t.j. 09. 07.
2012. Celkovo preto súd určil za oprávnenú takto žalobcom uplatnenú pohľadávku z nájomnej zmluvy
č. 07 83 0176 06 00 vo výške 51 948,48 Eur čo do právneho dôvodu a výšky podľa prihlášok žalobcu
pod poradovým číslom 9 až 30 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd ďalej určil oprávnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v
sume 1 887,87 Eur z titulu nedoplatku na dani z nehnuteľnosti vyrubenej rozhodnutím žalobcu č.
1/12/012233-36/54/154883 pôvodne vo výške 2 517,- Eur, z ktorej ostala neuhradená jej časť 1 887,87
Eur.Právnyzákladakoanivýškataktouplatnenejpohľadávkyzostranyžalovanéhospornánebola,asúd
preto vychádzal z predloženého vyššie uvedeného rozhodnutia žalobcu vyrubení dane z nehnuteľností

za rok 2012.

Voči nároku žalobcu na určenie pravosti popretej pohľadávky zo zmluvy o nájme uzavretej medzi
účastníkmikonaniazodňa31.03.2006pospäťvzatívovýške51948,48Eurvzniesolžalovanýnámietku
započítania a voči takto uplatnenej pohľadávke žalobcu si žalovaný mienil započítať pohľadávku z

titulu bezdôvodného obohatenia. Toto bezdôvodné obohatenie podľa žalovaného malo vzniknúť tým,
že na základe zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi konania 01. 02. 2001, ktorú súd určil za
neplatnú, uhrádzal žalovaný žalobcovi dohodnuté platby až do prvého polroka roka 2008. Keďže podľa
tvrdenia žalovaného táto zmluva bola neplatná, vyplatené sumy považoval za bezdôvodné obohatenie
získané žalobcom a všetky platby realizované žalovaným, respektíve ktorúkoľvek z nich uhradené od

roku 2005 do prvého polroka roka 2008, žiadal započítať na nárok žalobcu podľa zmluvy o nájme z 31.
03.2006,atodovýškyuplatnenéhonárokužalobcu,t.j.51948,48Eur.Medziúčastníkmikonanianebolo
sporné, že žalovaný uhradil poslednú platbu v prvom polroku roku 2008. Žalobca voči takto vznesenej
námietke započítania uplatnil premlčanie tvrdiac, že vzhľadom na úhradu z roku 2008 a uplatnenie
započítacej námietky až 25. 08. 2014 si uplatnil žalovaný túto započítaciu námietku neskoro, t. j. po

uplynutídvojročnejsubjektívnejakoajtrojročnejobjektívnejpremlčacejlehotynavydaniebezdôvodného
obohatenia. Žalovaný v prvom rade namietal, že v danom prípade nie je možné použiť dvoj respektíve
trojročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné uplatniť 10 ročnú premlčaciu lehotu, pretože podľa
tvrdenia žalovaného zo strany žalobcu došlo k úmyselnému získaniu bezdôvodného obohatenia. Súd

konštatuje, že takéto tvrdenie žalovaného o úmyselnom konaní žalobcu, ktorého dôsledkom by malo
byť získanie bezdôvodného obohatenia v konaní žiadnymi dôkazmi preukázané nie je. Súd konštatuje,
že od roku 2001 až do polovice roka 2008 postupovali účastníci konania podľa dohodnutej nájomnej
zmluvy, žalovaný po dobu 8 rokov poskytoval žalobcovi dohodnuté plnenie, pričom úmyselné konanie
žalobcu pokiaľ súd prejudiciálne vyslovil absolútnu neplatnosť uvedenej nájomnej zmluvy, súd v konaní

preukázané nemá, a to ani vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Žalovaný ďalej namietal,
že žalobca nemôže vzniesť námietku premlčania podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd
zdôrazňuje, že citované ustanovenie § 107 ods. 3 chráni pri synalagmatických zmluvných plneniach,
z ktorých sú povinné si vydať plnenie obdive strany, obidvoch účastníkov zmluvného vzťahu tým,že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sú povinní vrátiť si navzájom všetko čo
dostali s tým, že na námietku premlčania sa prihliadne len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať. Žalovaný tvrdil, že žalobca neposkytol žalovanému podľa zmluvy o nájme z

01. 02. 2001 žiadne plnenie. Pokiaľ by súd vychádzal z takéhoto konštatovania žalovaného, potom
by vôbec nebola aplikovateľná zásada podľa§ 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v danom
prípade sa nemožnosť uplatnenia námietky premlčania vzťahuje práve na synalagmatické plnenia.
Na druhej strane súd zdôrazňuje, že obidve strany tohto konania si uplatnili námietku premlčania z
tejto nájomnej zmluvy, a to žalobca voči žalovanému pri započítaní žalovaným tvrdeného nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný takisto vzniesol námietku premlčania voči prípadným
nárokom žalobcu v prípade posúdenia jeho nároku ako nároku na vydanie z bezdôvodného obohatenia.
Súd je preto v danom prípade toho názoru, že aj v prípade synalagmatického plnenia z tejto zmluvy
(čo nakoniec potvrdil samotný štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25. 08. 2014)
obidvaja účastníci zmluvy môžu a aj využili právo uplatniť námietku premlčania. Súd je preto v danom
prípade toho názoru, že nič nebránilo súdu prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú zo strany

žalobcu voči započítaciemu prejavu vôle zo strany žalovaného. Žalovanému predsa vzniklo právo, a aj
ho uplatnil, vnášať námietku premlčania voči prípadnému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pokiaľ súd konštatoval absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, pričom toto bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného malo vzniknúť z titulom užívania, respektíve čiastočného užívania
predmetných pozemkov a žalobcovi vzniklo právo, a aj ho uplatnil, vzniesť námietku premlčania voči

žalovanému, ktorý sa domáhal vydania toho plnenia, ktoré uhradil žalobcovi z titulu úhrad nájomného do
prvého polroka roku 2008. Na tvrdenie žalovaného o nemožnosti uplatnenia námietky premlčania voči
započítaciemu úkonu proti nároku žalobcu súd preto neprihliadol.
Pôvodne sa žalobca domáhal určenia pravosti ním prihlásenej pohľadávky v celkovej výške 832 465,40
Eur. Súd uznal nárok žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v celkovej výške 53

836,35 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu v konaní v rozsahu 6,5% a jeho neúspech v rozsahu 93,5%.
V časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 611 340,34 Eur súd žalobu zamietol a vo zvyšnej
časti súd konanie zastavil. Žalovaný bol preto úspešný v konaní v rozsahu 93,5% a po odčítaní jeho
neúspechu v konaní 6,5% potom predstavuje pomer úspech žalovaného v konaní 87%. Súd preto
zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v 87% pomere podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a to v

celkovej výške 2 025,15 Eur, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcužalovanéhopodľa§149ods.1O.s.p.Vzhľadomktomu,žepredmetomtohtokonaniajeurčenie
pravosti popretých pohľadávok jedná sa o konanie, ktorého hodnotu nie je možné určiť, a preto základom
tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 je 1/13 výpočtového základu, ktorá predstavuje v roku 2012 sumu
58,69Eur,vroku2013sumu60,07Euravroku2014sumu61,87Eur.Keďževdanomprípadesajednalo

o uplatnenie zo strany žalobcu troch nárokov zo zmluvných vzťahov a jedného verejnoprávneho nároku,
vzniklo žalovanému právo na náhradu trov tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.
z., t. j. základná tarifa odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci z najvyššou hodnotou sa zvyšuje 3x o
1/3 tarifnej odmeny z ďalších troch spojených vecí. Za úkony právneho zástupcu žalovaného od 05. 08.
2014, kedy došlo k späťvzatiu jedného zmluvného nároku, patrí potom zvýšenie tarifnej odmeny 2x o

1/3 z ďalších spojených nárokov. Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu trov právneho
zastúpenia za 9 úkonov právnej pomoci, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia v roku 2012 vo výške
58,69 Eur zvýšenej 3x o 1/3 z tejto tarifnej odmeny a režijný paušál 7,63Eur spolu 125,01 Eur, v takej istej
výške bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia zo dňa 05. 11. 2012, t. j.
vo výške 125,01 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 22. 04. 2013 predstavuje základná tarifná odmena

za jeden úkon právnej pomoci 60,07 Eur a pri jej zvýšení 3x o 1/3 potom predstavuje 120,14 Eur, avšak
vzhľadom k tomu, že na tomto pojednávaní došlo k odročeniu bez prejednania vo veci samej, podľa §
13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí právnemu zástupcovi žalovaného 1 tarifnej odmeny, t. j. vo
výške 30,04 Eur čo pri zvýšení o režijný paušál 7,81 Eur predstavuje 37,85 Eur. Za účasť na pojednávaní
dňa 16. 05. 2013 bola priznaná základná tarifná odmena 60,07 Eur pri zvýšení 3x o 1/3 z tejto tarifnej

odmeny spolu vo výške 120,14 Eur, čo pri zvýšení o režijný paušál 7,81 Eur predstavuje 127,95 Eur. Za
účasť na pojednávaní dňa 03. 04. 2013 pri základnej výške tarifnej odmeny 120,14 Eur pri jej zvýšení o
dvojnásobokvzhľadomnadobutrvaniapojednávanianad2hod.apopripočítanípaušálu7,81Eurpotom
predstavuje za tento úkon náhrada 248,09 Eur. Za podanie vyjadrenia zo dňa 08. 08. 2013 predstavuje
náhrada trov právneho zastúpenia sumu 127,95 Eur, za účasť na pojednávaní 11. 12. 2013 v rozsahu

nad 2 hod. jeho trvania predstavuje náhrada odmeny 248,09 Eur, za podanie vyjadrenia zo dňa 05.
08. 2014 pri výške tarifnej odmeny 61,87 Eur a jej zvýšení 2x o 1/3 a po pripočítaní paušálu 8,04 Eur
predstavuje náhrada trov vzájomného zastúpenia 111,156 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 25. 08.
2014vtrvanínad2hod.potompredstavujenáhradatrovprávnehozastúpeniavrátanerežijnéhopaušálu214,272 Eur. Spolu potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia 1 365,38 Eur. Za účasť na
pojednávaní dňa 22. 04. 2013, 03. 06. 2013, 11. 12. 2013 a 25. 08. 2014 si uplatnil právny zástupca
žalovaného náhradu za stratu času, a to za čas strávený na trase Bratislava- Banská Bystrica a späť,

t.j. 10 polhodín pri účasti na každom pojednávaní a náhrade za stratu času za každú polhodinu 12,35
Eur, spolu 4x po 123,50 Eur vo výške 494,- Eur. Hoci v roku 2013 predstavovala náhrada za stratu času
13,01 Eur a v roku 2014 sumu 13,4 Eur za jednu polhodinu, žalovaný si uplatnil náhradu za stratu času
v sume nižšej a ním uplatnená nižšia suma mu bola aj priznaná. Ďalej si uplatnil náhradu cestovného
v zmysle jeho doplnenia zo dňa 10. 09. 2014 v celkovej výške 460,96 Eur, a to za použitie osobného

motorovéhovozidlaprijehopriemernejspotrebe6,4lapridĺžketrasy416kmnatraseBratislava-Banská
Bystrica a späť. Pri účasti na pojednávaní dňa 22. 04. 2013 pri cene pohonných hmôt za jeden liter
1,479 Eur a paušálne náhrady za 1 km jazdy 0,183 Eur potom predstavuje náhrada cestovného 115,50
Eur. Pri účasti na pojednávaní 03. 06. 2013 pri cene pohonných hmôt 1,478 Eur potom predstavuje
náhrada cestovného 115,48 Eur, pri účasti na pojednávaní 11. 12. 2013 pri cene pohonných hmôt 1,452
Eur za jeden liter predstavuje náhrada cestovného 114,79 Eur a pri účasti na pojednávaní dňa 25. 08.

2014 pri cene pohonných hmôt 1,467 Eur predstavuje náhrada cestovného 115,19 Eur. Spolu potom
predstavuje náhrada cestovného sumu 460,96 Eur. Žalovanému preto vznikol nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 2 320,34 Eur a keďže bol žalovaný úspešný v 87% pomere tento
pomer potom z takto vyčíslených a uplatnených trov predstavuje 2018,69 Eur. 87% pomer súd priznal nie
len z trov právneho zastúpenia, ale aj z cestovného a z náhrady za straty času, pretože trovami konania

sú nielen trovy právneho zastúpenia, ale aj hotové výdavky podľa § 137 O.s.p. Keďže súd zaviazal
žalovaného aj na zaplatenie pomernej časti súdneho poplatku 6,46 Eur, súd zaviazal žalobcu na celkovú
náhradu trov konania žalovanému vo výške 2 025,15 Eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že žalobca je v tomto konaní osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa

§4ods.2písm.r)Zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,bolsúdpovinnýpodľa§2ods.2zaviazať
žalovaného na zaplatenie pomernej časti súdneho poplatku. Keďže žalovaný bol v konaní neúspešný
len v rozsahu 6,5% súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto pomernej časti zo súdneho poplatku
99,50 Eur, t. j. v rozsahu 6,5% čo predstavuje 6,46 Eur tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Keďže pojednávanie 23. 06. 2014 bolo odročené na základe žiadosti žalovaného z dôvodu na jeho
strane, ktorý zavinil a žalobca bol prítomný na tomto pojednávaní, uplatnil si žalobca voči žalovanému
právo na náhradu trov zmareného pojednávania podľa § 147a ods. 1 O.s.p. Súd preto zaviazal
žalovaného na náhradu trov zmareného pojednávania žalobcovi vo výške 15,- Eur tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení
dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané
a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..