Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712010886
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712010886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Róberta Veterníka a prísediacich Márie
Latiakovej a JUDr. Jozefa Ťapaja na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin dňa
25.06.2014 takto

r o z h o d o l :

E. S. K. E. I. F. Z. R. Á. , S.. Q., F.. XX. XX. XXXX R. E., trvale bytom
E. Č. Č.. XX, Z.. Q. Q., zamestnankyňa

spoločnosti DH-Personal, spol. s r. o., Staré Grunty č. 36, 841 04
Bratislava,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

- od presne nezistenej doby po 01. júli 2010 v mieste svojho trvalého bydliska v obci E. Č., Z.. Q. Q.,
R. rodinnom dome Č.. XX, maloletého E. Z., F.. XX. XX. XXXX, ktorý jej a C. S., F.. XX. XX. XXXX,

bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/215/2010 zo dňa 06. 10. 2009, počnúc dňom 01.
07. 2010, zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, opakovane a často trestala tak, že
ho bila remeňom, zväzovala mu ruky a nohy, neskôr mu ich lepila za chrbtom, nahého ho nechávala
spávaťnazemi,lebosapocikávalapokakával,zatváralahodoigelitovéhovrecanaodpadky,opakovane
ho sprchovávala studenou vodou, nepúšťala ho mimo priestorov vyššie uvedeného rodinného domu,
nenavštevovala s ním pediatrickú, ani inú odbornú ambulanciu aj napriek tomu, že si to jeho zdravotný

stav vyžadoval, pričom naposledy 14. 09. 2011 v čase okolo 11.30 hod. po tom, čo sa maloletý E. Z., nar.
XX. XX. XXXX, pocikal, vyzliekla ho donaha a vo vani ho osprchovala horúcou vodou, čím mu spôsobila
rozsiahle popáleniny hrudníka, brucha, oblasti prednej a zadnej časti trupu, genitálií, oboch stehien I.
až III. stupňa, ktoré zasiahli 42 % tela maloletého E. Z., a následne mu nezabezpečila včasnú lekársku
odbornú pomoc, liečila ho nesprávnym postupom, v dôsledku čoho dňa 16. 09. 2011 o 07.15 hod. mal.
E. Z., F.. XX. XX. XXXX, na následky rozvinutia popáleninového šoku zomrel,
t e d a

- týrala blízku osobu, ktorá bola v jej starostlivosti, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím,
spôsobením popálenín rôzneho druhu, pohŕdavým až zlostným zaobchádzaním, vyvolávaním strachu
a stresu, násilnou izoláciou, bezdôvodným odopieraním ošatenia, hygieny a zdravotnej starostlivosti, a
takým činom spôsobila smrť,

č í m s p á c h a l a

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. a/
Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.
Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin ešte pod pôvodnou sp. zn.
13T/107/2012 dňa 05.06.2012 obžalobu na obv. E. S. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa§208ods.1písm.a/,b/,ods.2písm.a/Tr.zák.,ktoréhosamaladopustiťskutkomvnejuvedeným.

Okresný súd v Martine rozhodol o veci rozsudkom pod pôvodnou sp. zn. 13T/107/2012 dňa 27.06.2013
tak, že obžalovanú uznal za vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. pre skutok v ňom uvedený a súčasne rozhodol o treste. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie
obžalovaná E. S., rovnako aj prokurátor Okresnej prokuratúry Martin, a o ktorom rozhodol Krajský súd v

Žilineuznesenímsp.zn.1To/87/2013dňa27.08.2013tak,žeodvolanímnapadnutýrozsudokOkresného
súdu Martin sp. zn. 13T/107/2012 zo dňa 27.06.2013 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po zmene senátu na základe Dodatku č. 8 k rozvrhu práce na rok 2013 bola táto trestná vec pridelená

na prejednanie a rozhodnutie novému sudcovi Okresného súdu Martin, ktorý nariadil termín hlavného
pojednávania na deň 22.10.2013, na ktorom nebol daný súhlas k zmene senátu, hlavné pojednávanie
tak bolo potrebné vykonať znova, a na ktorom vznikla možnosť a ochota obžalovanej a prokurátora
konať o dohode o vine a treste. Preto bola táto trestná vec vrátená prokurátorovi Okresnej prokuratúry
Martin na konanie o dohode o vine a treste, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.11.2013 a bolo neúspešné,

preto prokurátor podal na Okresný súd Martin obžalobu na obv. E. S. už pod sp. zn. 1T/88/2013 dňa
13.11.2013 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., ktorý mala spáchať skutkom v obžalobe uvedeným.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie prečítaním skorších výpovede

obžalovanej postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por., keďže na hlavnom pojednávaní využila svoje právo
nevypovedať s tým, že trvá na všetkých svojich výpovediach z prípravného konania a aj na skoršom
hlavnom pojednávaní, taktiež prečítaním výpovede svedkyne H. Z. z prípravného konania, keďže využila
svoje právo a k veci na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, výsluchom svedka D. Z., výsluchom
znalca MUDr. Andreja Hajtmana. Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané výpovede svedkov

C. S., E.. O. Q., H. E., J. E.. L. P., I. S., S. P.P., F. Z., E. Z.. Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por.
bola oboznámená fotodokumentácia z obhliadky tela E. Z., postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol
oboznámený a prečítaný znalecký posudok zo súdnej pitvy, znalecké posudky KEU PZ, k znaleckému
posudku výsluch znalkyne MUDr. Soni Fabiánovej na hlavnom pojednávaní. Postupom podľa § 269 Tr.
por. boli prečítané listinné dôkazy vo vzťahu k zdravotnému stavu, prešetrovania pomerov, lekárskych

správ, zápisnice o ohliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou a náčrtkom, správou obce,
zamestnávateľa, potrebné lustrácie vo vzťahu k osobe obžalovanej a po prečítaní aj ostatného
spisového a dokumentačného materiálu, taktiež postupom podľa § 269 Tr. por. bol ustálený skutkový a
trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom pri prejednávaní
veci bol Okresný súd Martin viazaný vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Žiline v uznesení

sp. zn. 1To/87/2013 zo dňa 27.08.2013, ním sa Okresný súd Martin riadil a spravoval, popri povinnosti
vykonať celé hlavné pojednávanie odznova.

Sama obžalovaná už v konaní pod novou sp. zn. 1T/88/2013 na hlavnom pojednávaní dňa 22.01.2014
vyhlásila, že sa necíti byť vinná zo skutku uvedeného v obžalobe a trestnú činnosť poprela. Poukázala

na svoje skoršie výpovede, v ktorých v podstate vypovedala, že má tri deti. Jednou z nich je aj H. Z., ktorá
mala problémy so svojím manželom v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o jej deti a po tom, ako ju
sociálka informovala, že H. deti chcú umiestniť v detskom domove sa s manželom rozhodli, že požiadajú
súd o zverenie detí, medzi nimi i mal. E. do starostlivosti, čo sa aj stalo. O mal. E. bolo vždy postarané,
tentobolhyperaktívny,bolajnapsychiatrickomliečenívKremniciaHrani,bolisnímzdravotnéproblémy.

E. sa viackrát cez deň pomočoval. Je pravda, že mu niekedy šuchla na zadok, ale nie je pravda, že by
ho bila remeňom, uväzovala ho o stoličku okolo pása. Vtedy mu však dali na stôl hračky alebo noviny,
aby si pozeral obrázky, a uväzovali ho k stoličke buď lepiacou páskou alebo fáčom. Robila to vtedy, keď
potrebovala vybehnúť vonku, „alebo čo“, alebo keď vyrušoval. Nebolo to každý deň, možno tak raz za
mesiac, raz za týždeň, „ako prišlo.“ E. spával na matracoch na zemi, lebo sa pomočoval, pretože by

postele „prehnili z toľkého moču.“ Niekedy sa povyzliekal donaha, keď sa pocikal. Vody sa niekedy bál,niekedy nie. Sprchovali ho vlažnou vodou, niekedy teplejšou, nikdy sa sám nesprchoval. Naposledy (v
čase skutku), keď sa stalo, že sa pocikal, vyzliekla ho a dala do vane, išla odtiahnuť polievku zo sporáka
a počula rev z vane, nevedela čo sa stalo. Keď tam prišla, zistila, že si mal. E. pustil sprchu. Vybrala ho z

vane, utrela, natrela slnečnicovým olejom, myslela si, že mu to prejde, že to nie je až také vážne. Dávali
mu aj olejček na opaľovanie a repík. E. normálne komunikoval, bol živý, normálne jedol, aj sa ho pýtala,
či mu niečo je. On vravel, že mu nič nie je. Videla na ňom červené oblasti na tele v oblasti brucha a panvy.
Na hlavnom pojednávaní naviac vypovedala, že mal. E. nebol samostatný, ubližoval si, predtým skôr bol
u psychiatričky, tiež na psychiatrickom liečení. Pomočoval sa asi trikrát do dňa, nikdy ho však za to nebili

ani netrestali. Priväzovala ho len vtedy, keď si potrebovala niečo vybaviť na možno 5-10 minút, býval
agresívny. Avšak keď bol priviazaný, dostal niečo na hranie. Ruky mu nezväzovala, ani členky, len okolo
pása. Ústa mu nelepila. E. sa nikdy nevyhrážala. Nikto iný na matracoch na zemi nespával, málokedy
sa stalo, že sa pokakal. Modriny mal. E. mával, spôsoboval si ich však sám. Pri kúpaní a sprchovaní
niekedy vyliezol z vane sám. Von chodieval s manželom, niekedy s dcérou. Na dvore sa mohol hrávať
kedy chcel. Do vreca ho nikdy nedávala. Niekedy sa tešil zo sprchovania, inokedy nie. Vôbec nevedela,

že má s E. chodiť k detskému lekárovi. Keď šla vtedy umyť mal. E., vyzliekla ho v kuchyni, odniesla na
rukách do kúpeľne, tu ho vložila do vane, v bojleri bola horúca voda, mali pákové batérie, potom šla
odstaviť polievku, keď zrazu počula z kúpeľne krik. To, čo sa stalo si vysvetľuje tak, že si musel pustiť
sprchu mal. Marek sám. Videla, ako mal. E. stojí vo vani a sprcha strieka, voda vytekala z hadice, lebo
nemali ružicu a striekala aj na neho a aj vedľa. Šikovne ho z vane vytiahla, poutierala. Voda striekala

silným prúdom. Keď k nemu prišla, skákal vo vani, plakal a nič nehovoril. Podskakoval nožičkami. Dcéra
H. so zaťom im výživné neplatili, čo ani od nich nežiadali. Problémy s mal. E. hlásila psychiatričke,
sociálnemu pracovníkovi, chodili k nim aj domov, a to asi trikrát za celú dobu. Popáleniny na chrbte u
mal. E. si nevie vysvetliť. Nevie prečo jej dcéra na ňu tvrdí tieto veci, ktoré sú jej kladené za vinu.

Aj keď sa sama obžalovaná k spáchaniu žalovaného zločinu skutkom uvedeným vo výrokovej časti
tohto rozsudku nepriznala, je okrem nie rozumne vysvetliteľnými spôsobmi jej „výchovy“, o ktorých
sama vo svojej výpovedi vypovedala v otázke uväzovania, nenavštevovania lekára napriek vedomosti
o zdravotnom stave dieťaťa, jeho nechaní samého vo vani, nelogickým vysvetľovaním dôvodov a
príčin, za ktorých malo dôjsť k popáleniu mal. E. a to i k nadväznosti na ďalšie vykonané dôkazy,

nemožnosťou vysvetliť popáleniny na chrbte mal. Mareka, usvedčovaná výpoveďami dvoch priamych
svedkov - H.B. Z. a D. Z., ktorí sú korunnými, očitými, svedkami konania a správania sa obžalovanej
vo vzťahu k mal. E. a k jej „výchovným“ spôsobom a zaobchádzaním s ním, pričom výpovede týchto
dvoch priamych svedkov sú jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, spĺňajúce atribúty plnohodnotných
a nespochybniteľných usvedčujúcich dôkazných prostriedkov tak, ako to konštatoval i Krajský súd v

Žiline vo svojom zrušujúcom uznesení, nebol zistený žiadny motív týchto svedkov krivo obviniť alebo
ublížiť obžalovanej, ktorá sa starala o ich deti, pričom vo výpovediach týchto svedkov neboli zistené
žiadne nezrovnalosti a vzájomné nezhody tak, ako to opätovne konštatoval i odvolací súd vo vzťahu k
pôvodnému rozsudku. Usvedčovaná je i výpoveďou znalcov MUDr. Soni Fabiánovej a MUDr. Andreja
Hajtmanavrátanenimivypracovanéhoznaleckéhoposudku,listinnýmidôkazmivovzťahukzdravotného

stavu maloletého E. a k potrebe lekárskej a zdravotnej starostlivosti u neho, rôznymi správami vrátane
zápisniceoohliadkemiestačinuspripojenoufotodokumentáciou,neopomínajúcanistavtelamal.E.Z.v
rámci jeho ohliadky a fotodokumentácie, pričom ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané sú už len nepriameho
charakteru alebo charakteru, ktorý svedčí o ignorácii, nezáujme, „nevidení- nepočutí“ toho, čo sa dialo
spoločensky neprípustne na už nebohom mal. E. vrátane zlyhaní, ktoré sú už neodvrátiteľné k osobe

mal. E. Z., pričom obhajoba obžalovanej značnú časť na uvedené zameriavala, vykresľujúc sa ako
vzorná stará matka, ktorá v iných sférach v starostlivosti o rodinu, o deti nemala mať problémy. Je však
nespochybniteľné a preukázané, že je potom otázne, prečo práve maloletý E. bol osobou, voči ktorej sa
takto správala, aj keď uvedené popiera. Je dostatočne jasne a bez pochybností preukázané, že maloletý
E. bol osobou takto trpiacou a v tomto smere nie je ani ospravedlniteľné poukazovanie obžalovanej

na to, že sa mala túto situáciu snažiť riešiť - kontaktovaním sa na úrade, sociálnych pracovníkov,
pretože i keď by mal maloletý E. správanie také, ako o ňom vypovedala, mal na to uvedenú svoju
diagnózu, o ktorej vedela, s ktorou bola uzrozumená, ktorej bola povinná sa prispôsobovať a starať sa
o neho riadnym a zákonom prípustným spôsobom a nie volenými „obludnými“ postupmi starostlivosti
a trestania maloletého E. Z.. Svedkovia z prostredia rodiny a spoločnej domácnosti obžalovanej využili

svoje zákonné právo a k veci odmietli vypovedať.

Bez ohľadu na subjektívne vnímanie a tvrdenia obžalovanej vrátane jej obhajobných konštrukcií o
podstate nevidení, nevedení ničoho protiprávneho spoločenského, stoja proti nej nielen dva priamedôkazy - očití svedkovia, ale aj výpovede obidvoch znalcov MUDr. Soni Fabiánovej a MUDr.
Andreja Hajtmana a nimi vypracovaný znalecký posudok, ktorý je nespochybniteľne objektívneho
charakteru, vychádzajúci z odborných lekárskych skúseností a stavu faktov, ktoré zistili a ktoré

vychádzajú z - bohužiaľ - len tela maloletého E. Z. a sú taktiež jednoznačným dôkazom o výchove
a starostlivosti obžalovanej a logicky podporujú a nadväzujú na výpovede dvoch priamych svedkov
konania obžalovanej, popri aj nepriamych dôkazoch vo vzťahu k neposkytovaniu potrebnej zdravotnej
starostlivosti, nezdržiavaní sa maloletého E. vonku, praktickej nevedomosti iných osôb o jeho živote,
ako u iných detí.

Svedkyňa H.B. Z. vo svojej výpovedi z prípravného konania potvrdila, že videla na vlastné oči, ako
jej matka - obž. E. S. lepila mal. E. hrubou priesvitnou lepiacou páskou, pričom mu lepila nohy v
oblasti členkov a ruky mu lepila za jeho chrbtom dozadu. Niekedy, keď pišťal, mu lepila aj ústa. Vie,
že obžalovaná mal. E. priväzovala aj o stoličku, aby nikam nechodil. A keď sa jej pýtala, prečo to robí,
odvrkla jej, že je hyperaktívny a robí zle. Koľkokrát jej aj obžalovaná povedala, aby sa do toho nestarala

a že by aj jej bola „usušila“, keby jej niečo povedala. Videla aj to, ako obžalovaná takto zlepeného mal.
E. vopchala do čierneho vreca na odpadky, ktoré mávajú v záchode. Robila to furt. Vravela jej, aby s
tým prestala, že sa tam aj sparí, na čo jej obžalovaná odvrkla, aby sa nestarala. Obžalovaná „furt ťala“
mal. E., hovorila mu, že „aj tak ťa zabijem.“ Voči tomuto sa mal. E. bránil, začal hrýzť, bol nervózny.
Obžalovaná mal. E. bila aj remeňom. Na zemi spával nahý, pretože sa mal obžalovanej pocikávať a

„posierať“, aby nemusela furt prať. Taktiež býval veľmi často domodrený. Veľakrát sa stalo, že prišla a
zobrala mal. E. na ruky na čo jej obžalovaná povedala, aby ho nechala tak, že je „bujak zlý.“ Tiež sa
veľakrát stalo, že keď mu priniesla sladkosti, tak si ich schoval do vrecka, lebo by ho mama (obžalovaná)
hrešila, že je zlý a že si nezaslúži. Toto, čo sa dialo, neoznamovala, lebo mala strach kvôli výživnému,
ktoré s manželom obžalovanej neplatili a báli sa, že ich dajú na políciu. Preto radšej mlčala. Vie, že

keď sa mal. E. „počúral alebo posral,“ tak ho sprchovali v ľadovej vode, lebo povedali, že si teplú vodu
nezaslúži. O tom, čo sa stalo jej mama povedala, že sa mal. E. popálil a že má „len trochu nožičky
popálené,“ a že ho do nemocnice zobrali kvôli záchvatom, ktoré mával. Nevedela (svedkyňa), že mal.
E. bol až toľko popálený. Ďalej poukázala na to, že mal. E. sa vody bál, priečil sa umývaniu a sám by
si vodu na seba nepustil. Takisto by do nej sám nevliezol, lebo mali hlbokú vaňu. Obž. E. S. tak, ako

vypovedala (svedkyňa) o jej správaní, tak sa takto správala k mal. E. „furt“. Za deťmi chodievala a matka
jej pritom hovorievala, že čo zlé jej mal. E. porobil. Často vykrikovala, že ho zabije. Obžalovaná mala
mal. E. za blázna.

Svedok D. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 22.01.2014 v podstate vypovedal, že by chcel radšej prečítať

svoju výpoveď, lebo sa k tejto veci nechce vracať. Následne uviedol, že čo si pamätá a videl, ako bol
mal. E. zviazaný, ležal na posteli, zviazané mal ruky aj nohy. K obžalovanej chodieval nepravidelne a to,
čo videl, neoznámil nikomu, nevie však prečo. Vie, že maloletého E. zverili obžalovanej do náhradnej
osobnej starostlivosti, a že aj pred ním obžalovaná mal. E. „sem tam vycapala po riti.“ Na vec sa už
bližšie nechcel rozpamätávať, poukázal na to, že to bol jeho syn, ktorý je už nebohý. Následne bol

konfrontovaný so svojou vlastnou prečítanou výpoveďou z prípravného konania, a v ktorej v podstate
vypovedal, že keď prišiel k svokre, videl mal. E. ležať oblečeného na posteli so zviazanými rukami aj
nohami. Ruky mal zviazané za chrbtom v oblasti zápästia, nohy zviazané pri členkoch, čoho sa zhrozil a
pýtal sa obžalovanej, že čo to má znamenať. Ona mu na to odpovedala, že bol zlý, že ho musela uviazať.
Ďalej poukázal na to, že s ním nechodili vonku, musel stále „trčať doma.“ Obžalovaná mu vravela, aby

to nechal tak, on to aj tak nechal, bol ticho, lebo sa bál, že by ho udala, že neplatí na deti. Ešte raz sa
stalo, že videl takto zviazaného mal. E. s rukami za chrbtom. V prvom prípade, keď ho videl uviazaného,
ho odviazala F. v tomto druhom prípade ho rozviazali deti, lebo išiel jesť. Od svojej ženy (svedkyne H.
Z.) vie, že aj ona videla kadečo, čo robila obžalovaná s mal. E.. Obžalovaná sa zamerala na mal. E..
Tiež jeho žene (svedkyni H. Z.) povedalo jedno z detí, že „mama ty ani nevieš, čo s ním doma robila, ale

ani ti to nepoviem“. Vie, že mal. E. nemal rád kúpať sa, bál sa vody, „škriekal,“ keď žena na neho pustila
vodu. Žena (svedkyňa H. Z.) mu aj párkrát povedala, že videla na mal. E. modriny, že ich mal po tele, ale
povedala, že to vyzeralo ako z bitky a on ich vtedy ešte zastával a povedal svojej žene, že E. asi spadol.

Svedok C. S. využil svoje zákonné právo a ako manžel obžalovanej odmietol vypovedať. Svedkyňa I. S.

taktiež využila svoje zákonné právo a ako dcéra obžalovanej k veci odmietla vypovedať. Obdobne tak aj
svedkyne F. Z. I. E. Z., ako vnučky obžalovanej využili svoje zákonné právo a k veci odmietli vypovedať.Svedok H. E. vypovedal, že občas S. pomáhal, keďže jeho krstná S. P. býva s nimi vo dvore. Pamätá si,
ževseptembri2011,voštvrtok,keďeštemal.E.žil,keďžezomrelvpiatok,boluS.pomáhaťsostrechou.
Videl mal. E., ktorý sa na neho usmial, sadol si vedľa neho, usmial sa a potom šiel pozerať televízor. Nič

si na ňom nevšimol, bol veselý, väčšinou sa takto smial na každého, inak bol tichý, zatrpknutý. S. pozná
ako pracovitých ľudí, deti ich poslúchali bez strachu. Nevidel, že by mal. Marekovi starí rodičia, teda
aj obžalovaná, sa k nemu správali inak, ako k deťom, i keď tam chodil málo. Obžalovaná sa s mal. E.
rozprávala normálne. Videl ho ísť málokedy na dvor, chodil s ním niekto, lebo bol prchký. Nikdy nevidel,
že by mal. E. chcel ísť na dvor, a že by mu to zakázali. Nevedel sa vyjadriť, či deti chodili po doktoroch

alebo na liečenia. S. sa mu nikdy nesťažovali, že deti sú neposlušné.

Svedkyňa S. P.P. vypovedala, že s rodinou S. sa stretávajú iba na dvore, pozdravia sa, nenavštevujú
sa. Je pravdou, že z ich domu bolo počuť krik a plač, brala to však tak, že aj ona má malé deti a tie
plačú a ona tiež na svoje deti pokričí. Chlapcov z rodiny S. nevidela na dvore, nepúšťali ich von a to
vraj preto, že sú ťažko zvládnuteľní a že zle robia. Chlapcov videla len párkrát, naozaj veľmi málo, že sú

vonku. Odpovedali jej len vtedy, keď sa im prihovorila, na nič sa nesťažovali. Nevidela na nich zranenia.
Vôbec nevie povedať, čo sa v rodine S. dialo, sama má v starostlivosti troch synov a má okolo nich čo
robiť, zaujíma sa len o svoju rodinu a nemá čas sledovať, čo sa deje v druhých domoch. Na hlavnom
pojednávaní naviac - i keď vypovedala o jej vnímaní normálnej starostlivosti obžalovanej o deti, - tak
konkrétne sa už k mal. E. úplne presne vyjadriť nevedela s odkazom na to, že sa s S. nenavštevovali.

Mal. E. sa jej zdal uzavretý, zväčša sa nehrával s deťmi. Stávalo sa, že občas vybehol von, vtedy za
ním niekto vybehol, s vyjadrením, že prečo jej ušiel.

Svedkyňa E.. L. P.S. vypovedala, že bola ustanovená poškodenému mal. E. Z. ako opatrovník na
vykonávanie jeho práv. Mal. E. Z. bol aj so svojimi súrodencami zverený do spoločnej náhradnej osobnej

starostlivosti starým rodičom, E. S. I. C. S. počnúc dňom 01.07.2010, pričom vypovedala o dôvodoch
takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k rodičom maloletých detí. Z dôvodu riešenia umiestnenia detí H. Z. v
detskomdomove,bolvykonanýpohovorsobžalovanou,ktorásaspolusmanželomrozhodla,žesabudú
o vnúčence starať. Následne podali návrh na zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom
aj bez tohto rozhodnutia deti bývali u starých rodičov. Párkrát ich úrad navštívila obžalovaná a uviedla,

že E. I. D. sú hyperaktívny, že s nimi majú výchovné problémy, a že si robia vzájomne zle. Naposledy
boli na šetrení v rodine pred skutkom 16.06.2011 a ďalšie mali naplánované v polovici septembra 2011.
Šetrením v rodine nezistili žiadne fyzické ani psychické týranie zo strany starých rodičov, a to ani u mal.
E.. Nedostali žiadny, ani anonymný, podnet zo strany susedov. Uviedla tiež, že dňa 30.09.2011 sa na ich
úrad dostavila H. Z., kde uviedla, že v rodine jej matky (obžalovanej) dochádzalo k tomu, že obžalovaná

mal. Mareka často lepila lepiacou páskou, pretože ho nezvládali, lepili mu ruky, nohy, ležal na zemi cez
deň aj v noci. Svedkyňa si pamätala ako jej H. Z. ukázala, ako E. nosil prekrížené ruky v zápästí pred
sebou, a že keď sa obžalovanej H. pýtala, že prečo ho neprikryjú, tak jej mala obžalovaná povedať,
že by museli stále prať, lebo sa pošpiní. H.B. Z. jej ďalej uviedla, že sama videla na vlastné oči, keď
ho obžalovaná sprchovala ľadovou vodou, keď plakal alebo sa pocikal. Nevedela sa vyjadriť k tomu,

že prečo k nim najprv chodila obžalovaná so snahou riešiť problémy a hľadať pomoc, prečo už potom
chodiť prestala, keď mala mať naďalej problémy. Boli im vždy nápomocní.

Svedok E.. T. Q. vypovedal, že rodinu Z. na ÚPSVaR Martin, pracovisko Turčianske Teplice riešili
z dôvodu nedostatočnej starostlivosti rodičov o maloleté deti a tiež pre problémy s nevyhovujúcim

bývaním. Prešetrením pomerov dospeli k záveru, že starostlivosť o deti by mohla byť zabezpečená u
starých rodičov S., ktorí vedeli o situácii v rodine, najmä o mentálnom postihnutí u dvoch z vnukov.
Situáciuvrodinesledovalizúradnejpovinnosti,avšakpribližnedvakrátdoroka.Natentofaktpoukazoval
aj v súvislosti s vyjadrením, že pri takýchto kontaktoch nezistili problémy v hygiene, v materiálnej
starostlivosti o dieťa, nevideli znaky po bitke či ubližovaní dieťaťu. Obžalovaná sa k nimi opakovane

dostavovala na konzultácie. Návštevy rodiny S. boli približne dva razy do roka aj preto, lebo nemali
žiadne negatívne poznatky a nemali dôvod na častejšie návštevy.

Zo znaleckého posudku vo veci súdnej pitvy nebohého mal. E. Z. vyplýva, že na jeho telo pôsobilo
vonkajšie násilie rôzneho účinku majúce za následok vznik zranení viacerých typov. Zistili zranenia

charakteru škrabancov, vyhodnotené ako úchopové, vzniknuté prstami a nechtami pri úchope a
poškrabaní rukou inej osoby, napr. z dôvodu pridržania, pri umývaní, sprchovaní, za stolom pri jedle
a podobne s tým, že nevylúčili, že tieto zranenia, alebo časť z nich si mohol spôsobiť aj mal. E.
Z. predovšetkým v súvislosti s hyperkynetickou poruchou správania sa, či v dôsledku bolesti poinkriminovanom popálení. Ďalej zistili na tele nebohého tri kruhovité krvné podliatiny s rozstupom cca 1
centimeter a 0,5 centimetra od seba vľavo, bočne na trupe, tiež krvnú podliatinu na vonkajšej a dolnej
ploche dolnej časti ľavého predlaktia s farebným zvýraznením troch priečnych pruhov s pravidelným

odstupom cca 1 centimeter od seba a menšie pruhovité krvné podliatiny na ľavej dlani, ktoré vznikli
účinkom tlaku na povrch tela. Taktiež ich vyhodnotili ako úchopové zranenia, ktoré mohli veľmi dobre
vzniknúť pri pevnejšom úchope v oblasti pri pevnejšom úchope rukou inej osoby zodpovedajúcej
inkriminovanému popáleniu, napr. pri jeho dávaní alebo vyberaní z vane, sprchovaní a podobne. Ďalej
zistili krvnú podliatinu vpravo na čele, tri odreniny v jej mieste, odreninu, prípadne povrchovú ranu vľavo

hore na čele, krvnú podliatinu nad pravou jarmovou kosťou a v pravej spánkovej krajine, odreninu v
mieste pri vonkajšom kútiku oka, odreninu pri brade, odreninu na zadnej ploche rozhrania hornej a
strednej tretiny ramena, krvnú podliatinu v okolí lakťa a na lakti, štyri odreniny v jej mieste a krvné
podliatiny pod lakťom z vonkajšej strany na zadnej ploche v dolnej tretine predlaktia z vonkajšej strany
a na zadnej ploche zápästia a hornej časti chrbta ruky z palcovej strany na pravej hornej končatine,
odreninu na zadnej ploche hornej tretine ramena a odreninu a krvnú podliatinu na zadnej ploche

hornej tretiny predlaktia na ľavej hornej končatine a viaceré krvné podliatiny a odreniny v oblasti kolien,
predkolení a nôh dolných končatín, ktoré boli rôzneho stária vzniknuté v časovom úseku dva dni až
2-3 týždne pred smrťou, pričom i tieto boli - z hľadiska príčiny smrti - nevýznamnými povrchovými
zraneniami. Zranenie najväčšieho rozsahu a najzávažnejšieho charakteru vedúce k smrti mal. E. Z.
predstavovali popáleniny prvého až tretieho stupňa postihujúce podľa rozsahu cca 42 % povrchu

tela: na tvári obojstranne v spánkových krajinách, na lícach, na prednej časti nosa, perách, brade, v
oblastiach pod dolnou čeľusťou, na pravej ušnici a v hornej oblasti krku vpravo, popálenina prvého
stupňa, v mieste okolo ľavého kútika úst, v oblasti a okolí brady a pod dolnou čeľusťou vpravo i vľavo
ložiská popálením druhého stupňa, na hrudníku od oblasti vpravo dole a vľavo od prsnej bradavky s
pokračovaním na oblasť podbruška popálenina tretieho stupňa, na hrudníku vpravo bočne dole, v dolnej

oblasti podbruška, nad panvovou oblasťou, na vonkajších genitáliách, perineu, v okolí anusu, vpravo a
prístredne v driekovej a krížovej oblasti chrbta, v pravej sedacej oblasti, v dolnej časti ľavej časti sedacej
oblasti a na stehnách dolných končatín popálenina druhého stupňa s obnaženou vlhkou spodnou
vrstvou pokožky po sekundárnom odstránení jej vrchnej vrstvy a na vnútornej ploche dolnej polovice
pravého predlaktia, zápästia a chrbta ruky popálenina prvého až druhého stupňa. Podľa dĺžky účinku a

stupňateplotyjeprvýstupeňpopálenímcharakterizovanýzačervenaním,častosprevádzanímopuchom.
Druhý stupeň je charakterizovaný tvorbou pľuzgierov alebo až búl. Tretí stupeň je charakterizovaný
tvorbou príškvarov s nekrózou (odumretím) pokožky a koria (časti kože pod pokožkou). Pri veľkosti
popálenej plochy na cca 40 % povrchu tela úmrtnosť rýchlo stúpa, pričom závažnosť popálením ďalej
stúpa v závislosti od stupňa popálenia a za život ohrozujúce sa pokladajú popáleniny tretieho stupňa

zasahujúce u detí už 5 % povrchu tela, pričom u mal. E. Z. popálenina tretieho stupňa situovaná na
hrudníku od oblasti vpravo dole a vľavo od prsnej bradavky s pokračovaním na oblasť podbruška
zasahovala približne 6-7 % povrchu jeho tela. Prvé tri dni od popálenia je jedinec ohrozený na živote
šokom tak, ako to bolo aj u mal. E. Z.. Javí sa pravdepodobným, že k vzniku týchto popálením
mohlo dôjsť veľmi dobre pri sprchovaní účinkom horúcej vody zo sprchy a počas účinkovania tejto

horúcej vody na telo sa mal. E. Z. nachádzal v stoji s hlavou aj trupom v predklone, pričom horúca
voda vytekajúca zo sprchy účinkovala na jeho telo pravdepodobne z pravej strany tela mal. E. Z..
Pri zistenom rozsahu popálenej plochy, ako aj topanatomické oblasti prednej i zadnej plochy trupu a
stehien mal. E. Z., je vznik popálením konaním samotného maloletého (pri samosprchovaní) nereálny
a bol spôsobený konaním inej osoby. Rozvoj popáleninového šoku bol celkovou reakciou organizmu

mal. E. Z. na vznik popálením. Obdobie šoku u neho nastúpilo ihneď po popálení a rozvinulo sa v
necelých dvoch dňoch. Pri zistených rozsiahlych a hlbokých popáleninách bolo bezpodmienečne nutné
okamžite privolať Rýchlu lekársku pomoc, prípadne ho dopraviť do zdravotníckeho zariadenia. Mal. E.
Z. po utrpení inkriminovaných popálením bol nedostatočne a nesprávne ošetrovaný, neboli dodržiavané
zásadysterility,nedostatočneboliošetrovanépopálenéplochy,nesprávnybolpostupprijehoošetrovaní,

neboli mu v dostatočnom množstve podávané tekutiny, keďže boli u neho zistené aj zjavné známky
dehydratácie, žiadnym spôsobom mu nebola tíšená bolesť. Prístupom k vzniknutej úrazovej situácii
došlo k zamedzeniu poskytnutia nutnej odbornej lekárskej pomoci, pri realizácii ktorej správnou liečbou
mal.E.Z.vnemocničnomzariadenímohlobyťrizikojehosmrtizníženénaminimum.Umal.E.Z.sahneď
po vzniku popálením začal rozvíjať popáleninový šok a v progresii rozvoja šoku, ako celkovej reakcii

organizmunapopálenierozsiahlejplochytelakrozvojudôsledkovšoku,ažnakoniecvrannýchhodinách
krátko pred 06.00 hod. dňa 16.09.2011 došlo k zlyhaniu obehu a dýchania, ktorých činnosť sa ani
resuscitačným úsilím privolanej Rýchlej lekárskej pomoci ani pokračujúcou resuscitáciou v Univerzitnej
nemocnici Martin nepodarilo obnoviť a stabilizovať a tým zvrátiť daný stav v prospech zachovania životamal. E. Z.. Resuscitácia bola ukončená ako neúspešná a 16.09.2011 o 07.15 hod. bola konštatovaná
jeho smrť. K zraneniu najväčšieho rozsahu a najzávažnejšieho charakteru vedúceho k smrti predstavujú
popáleniny prvého až tretieho stupňa, ku ktorým došlo dňa 14.09.2011. V závere znaleckého posudku

znalci ustálili, že v prípade úmrtia maloletého E. Z. ide o smrť násilnú pre jej všeobecnú podstatu, ktorá
je v priamej príčinnej a časovej súvislosti so vznikom popálením prvého až tretieho stupňa postihujúcich
42 % povrchu tela, ktoré utrpel dňa 14.09.2011 v rodinnom dome č. XX R. E. Č., Z. Q. Q., konaním
inej osoby.

Znalkyňa MUDr. Soňa Fabiánová na hlavnom pojednávaní predniesla znalecký posudok v zhode s tým,
ako bol písomne vyhotovený a naviac vypovedala, že pri danom rozsahu popálením nie je možné, aby
vznikli mal. E. Z. pri samosprchovaní. Je vylúčené, aby sa maloletý s takouto horúcou vodou sprchoval
na tak rozsiahlej časti svojho tela. K dobe pôsobenia horúcej vody je možné predpokladať, že zranenia
vznikli počas afektu konajúcej osoby s odhadom na niekoľko málo desiatok sekúnd, teda zrejme 10-20
sekúnd, nejakou určitosťou sa to bližšie ohraničiť nedá. Treba zohľadniť aj to, že dieťa bolo sprchované

spredu aj zozadu, stálo s hlavou v predklone, pričom voda pôsobila z pravej časti jeho tela, čo bližšie v
znaleckom posudku aj popísali. Pri takomto sprchovaní mohli dobre vzniknúť aj niektoré z popísaných
úchopových zranení. Hospitalizácia je u dieťaťa nevyhnutná už pri popáleninách nad 10 % povrchu
tela. Nevylúčila, vzhľadom k diagnostikovanej hyperkynetickej poruche správania, že v prvej fáze formy
šoku popálenia mohol pobehovať po byte, pozerať televízor, avšak muselo to byť s určitými bolestivými

obmedzeniami. Nevie si predstaviť, že by neplakal, že by tie popáleniny neboleli. V druhej fáze šoku už
upadal do apatie, dostavila sa bledosť, studený pot a následky dehydratácie, až nakoniec došlo k plnému
rozvoju šokového stavu so zlyhaním vitálnych funkcií a k smrti. K verzii obžalovanej uviedla, že túto
verziu vylučuje, lebo by nedošlo k tak rozsiahlemu popáleniu a normálnou reakciou by bolo, že sa dieťa
snaží pred horúcou vodou uniknúť a aj pri tvrdenej verzii položenej hadice na zemi vylučuje, vzhľadom

na zistený charakter a rozsah popálením tak, aby táto verzia bola akceptovateľná. Výslovne uviedla, že
z charakteru zranení je doslova vidieť, že mal. E. Z. bol striekaný hadicou inou osobou. Aj napriek tomu,
že mal. E. mal diagnostikovanú hyperkynetickú poruchu správania, nebol mentálne postihnutý a aj vo
svojom veku by sa snažil pred horúcou vodou uniknúť.

Znalec MUDr. Andrej Hajtman, ako druhý zo znalcov vypracujúci znalecký posudok vo veci súdnej
pitvy nebohého mal. E. Z., predniesol znalecký posudok v zhode tak, ako bol vypracovaný, potvrdil
jeho správnosť a úplnosť a potvrdil svoje súhlasné názory aj správnosť vyjadrení znalkyne MUDr.
Soni Fabiánovej na skoršom hlavnom pojednávaní a sám nemá dôvod ich meniť a ani dopĺňať.
Následne na otázky vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sprchovanie mal. E. Z. trvalo rádovo

niekoľko desiatok sekúnd, pričom minimálny čas bol desať sekúnd, skôr však niekoľko desiatok sekúnd.
Boli zistené poranenia, ktoré boli odlišné od popálením tak, ako sú uvedené v znaleckom posudku
a zodpovedajú úchopovým poraneniam. Berúc do úvahy polohu poškodeného, miesta poranení pri
utrpení popálením konštatoval, že tieto podliatiny a úchopové poranenia mohli veľmi dobre vzniknúť
pri polohe vyvodenej v znaleckom posudku - uchopením a pridržaním pri sprchovaní horúcou vodou. Z

charakteru poranení poškodeného, mechanizmu ich vzniku, rozsahu a umiestnenia konštatoval, že je
vylúčený vznik popálením pri samosprchovaní, tiež že by voda samovoľne, nekontrolovateľne striekala
z hadice, čo nie je možné v danej konkrétnej veci, resp. je to vysoko nepravdepodobné a to aj v
prípade striekania horúcej vody bez ružice. Pôsobenie horúcej vody bolo intenzívne a nie náhodné na
telo poškodeného. Súčasne je veľmi málo pravdepodobné až vylúčené, že by popáleniny vznikli pri

úteku poškodeného z vane, i v eventualite náhodného spustenia horúcej vody batériou a následným
samopohybom hadice, keďže by museli byť zasiahnuté a lokalizované následne popáleniny aj v nižších
etážach tela, predkolenie, spodná časť nohy, päta a podobne. Poukázal na to, že u detí je vnímanie
bolesti oveľa intenzívnejšie, vedie k obrane, prejavu bolesti plačom. Dospelý človek, nieto dieťa, by
teplotu vodu vzhľadom na stupeň zistených popálením, t.j. až tretieho stupňa musel vyhodnotiť ako

horúcu. Je vyslovene nepravdepodobné, že by sa poškodený začal oblievať touto vodou a neprestal by
s tým, berúc do úvahy, že poškodený bol fyzicky zdravý a to, čo sa stalo, by nedokázal sám absolvovať
vzhľadom na pôsobenie horúcej vody, minimálny čas tohto pôsobenia, lokalizáciu, rozsah a charakter
pôsobenia na telo poškodeného. V znaleckom posudku popísali hyperkynetickú poruchu správania v
rovine informatívnej, t.j. opisovo. Vylúčil, že by sa poškodený mal v stoji oblievať horúcou vodou sám

a že by s tým neprestal a za vyslovene nepravdepodobné, ako už skôr uviedol, by bola obhajobou
uvádzaná alternatíva pri úniku poškodeného z vane po náhodnou kontakte s prúdom horúcej vody. K
tomuto záveru uviedol, že sa stotožňuje so svojou kolegyňou, že poškodený bol striekaný hadicou inou
osobou - a to horúcou vodou. Poukázal aj na to, že v prípade nebráneného úniku poškodeného z vane,s poukazom na to, že išlo o hlbokú vaňu, by bol rozsah popálením viditeľný aj na úplne iných oblastiach
tela a to aj v jeho nižších etážach. Rovnako tak ďalšia uvádzaná varianta obhajobou, že by poškodený
chaoticky unikal z vane, je veľmi nepravdepodobná, lebo aj v tomto prípade by museli byť popáleniny aj

na iných lokalitách, t.j. v nižších dolných etážach tela. K prípadnej ružici na sprche uviedol, že táto má
väčší rozptyl, keďže hadica má prúd a vtedy by o to viac boli spôsobené poranenia aj v oblasti dolnej
časti nôh. Náhodnosť postriekania horúcou vodou za daných a zistených okolností uviedol za vysoko
nepravdepodobnú až vylúčenú.

Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru vypracoval znalecké posudky, z ktorých vyplýva, že
vo výteroch spod nechtov mal. E. Z. bola analyzovaná a izolovaná DNA pochádzala od osoby mužského
pohlavia a nebola zhodná s DNA profilmi C. S., E. S.I. a I. S.. Súčasne u nich prítomnosť DNA profilov
vo výtere spod nechtov nebola zistená. Z ďalšieho posudku vyplýva, že stopa, ktorá im bola predložená,
obsahovala olej na opaľovanie Nubian s ochranným faktorom 6, ktorý sa používa ako ochrana kože pred
nadmerným pôsobením slnečného žiarenia a išlo o olej, ktorým obžalovaná aj s dcérou mala natierať

poranené miesta nebohého E. Z..

Nebohý mal. E. Z. bol pre hyperkynetickú poruchu správania a atypickú situáciu v rodine hospitalizovaný
v detskej psychiatrickej liečebni, zle znášal odlúčenie od rodiny vzhľadom k svojmu veku a vyžadoval
dohľad sociálneho kurátora. Veľa písomností, ktoré sú obsahom spisu, sa vzťahovalo k problémom v

rámci výchovy a starostlivosti o deti v rodine Z.. Podľa psychiatrov bola u mal. E. Z. prognóza pozitívnej
zmeny veľmi dobrá s tým, že ak by problémy pretrvávali, mala byť daná potreba uvažovať nad jeho
umiestnenímvšpecializovanomzariadení.ZozáznamovÚPSVaRMartin,pracoviskoTurčianskeTeplice
vyplýva, že aj mal. E. Z. mal problematické správanie a že obžalovaná priznala, že jeho správanie
nezvláda, že vzhľadom k hospitalizácii v psychiatrii v Kremnici bolo doporučené, ak bude pretrvávať

výchovná a sociokultúrna deprivácia dieťaťa, zvažovanie ústavnej výchovy. Obžalovaná poukazovala
na nevhodné správanie mal. E. Z..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou vyplýva popísanie nehnuteľností
v smere ich kúpeľne s vaňou o dĺžke 170 cm, šírky 70 cm a výške 78 cm s pripojeným bojlerom nad

vaňou, s napojenou pákovou batériou s čiernou hadicou bez sprchovej ružice. Obsahom spisu je aj
fotodokumentácia z ohliadky tela nebohého mal. E. Z..

Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/215/2010 bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí
Z., v tom aj maloletého Mareka, do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom E.S. S.

a C. S., počnúc dňom 01.07.2010 a v rámci tohto rozhodnutia bolo rozhodnuté aj o povinnosti rodičov
uhrádzať výživné na maloleté deti k rukám starých rodičov.

Súčasťouspisovéhomateriálujeajzáznam,ktorýbolspísanýnaÚPSVaRMartin,pracoviskoTurčianske
Teplice dňa 30.09.2011 ako o ňom vypovedala svedkyňa E.. L. P..

Zo správy Detskej psychiatrickej liečebne Hraň je konštatovaná u mal. E. hyperkynetická porucha
správania, pri ktorej však nie je obvyklé sebapoškodzovanie a počas liečby u nich takéto prejavy u mal.
E. Z. neboli ani pozorované. Tento bol po nadviazaní kontaktu s okolím zvládnuteľným, pomočovanie
a pošpiňovanie nebolo prítomné, pričom ak by sa po prepustení z hospitalizácie uvedené vyskytlo,

považovali by to za dôsledok výchovného pôsobenia a nutného regresu v správaní dieťaťa. Keďže si
neboli istí prostredím, do ktorého mal. E. prepúšťali, odporúčali dispenzarizáciu u pedopsychiatria a
dohľad sociálneho kurátora. Stav dieťaťa si vyžadoval individuálny prístup, dohľad dospelej osoby a tiež
dohľad sociálneho kurátora. Detskú psychiatrickú ambulanciu mal. E. navštívil iba dvakrát, a to vždy iba
po skončení hospitalizácie v zdravotníckom zariadení. Prvá návšteva bola dňa 04.11.2010 a druhá dňa

07.04.2011, pri ktorej bola prítomná stará matka (obž.) a bol jej doporučený dohľad sociálnym kurátorom.

Zo správy MUDr. Martina Čiliaka, praktického lekára pre deti a dorast vyplýva, že vychádzajúc zo
zdravotnej dokumentácie, bol mal. E. Z. v dobrom fyzickom stave, jeho ambulanciu nenavštevoval
pravidelne, pričom posledná návšteva bola dňa 02.03.2010 a aj to v sprievode matky mal. E. z

dôvodu preventívnej lekárskej prehliadky v treťom roku života. Po pobyte v liečebni Hraň chodila
dávať predpisovať lieky stará matka, pričom však sa k fyzickému a psychickému stavu maloletého E.
od 02.03.2010 nevie vyjadriť, pretože mal. E. jeho ambulanciu nenavštívil. Uviedol, že stará matka
- obžalovaná mu pri predpisovaní liekov dvakrát spomenula, že mal. E. bol chorý a preto ním bolapožiadaná, že s ním musí prísť na vyšetrenie do ambulancie. Odporúčal jej aj opätovnú návštevu
spádového detského psychiatria. Tomuto však, vychádzajúc z dôkazov, reálne s efektívnym dosahom
na mal. E. Z. nedošlo.

Zo správy obce E. Č.L. vyplýva, že na rodinu S. neboli žiadne sťažnosti, neboli riešené s nimi problémy,
zobrali si do ich náhradnej osobne starostlivosti svoje vnúčatá, neboli nikdy obcou riešení, nemajú
vedomosť o tom, že by v ich rodine boli problémy. Obžalovaná sa do ich obce nasťahovala 14.07.2005
s manželom, dcérou a synom a žijú podľa nich obyčajný, verejnosti nie známym životom, obžalovaná sa

do života obce a organizácii nezapája, nenavštevuje kultúrne podujatia, ktoré obec organizuje, nebola
riešená na komisii pre ochranu verejného poriadku. Tiež obec poukázala na to, že obecný úrad je na
úplne inej strane, ako býva obžalovaná. Do roka ju vidia 1-2 krát. Z pracovného posudku na obžalovanú
vyplýva, že pracuje v spoločnosti DH-Personal, s.r.o., Bratislava od 15.1.2014, pričom na ňu nie sú
žiadne sťažnosti, ani na jej zverenú prácu, úlohy si plní podľa očakávania. Vychádzajúc z výpisu z
registra priestupkov obžalovaná nemá žiaden záznam o priestupku a vychádzajúc z lustrácii evidencie

Ministerstva Spravodlivosti, vrátane odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná doposiaľ súdom
trestaná nebola.

Okresný súd v Martine po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedením v Trestnom poriadku,
prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, predovšetkým stranami, pri

zachovaní ich rovnosti, viazaný byť aj právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu
Žilina sp. zn. 1To/87/2013 zo dňa 27.8.2013 a vzhľadom k výsledkom znova vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností v tejto trestnej veci jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či by ich obstaral sám alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto

mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obž. E. S. skutkom uvedeným aj vo
výrokovej časti tohto rozsudku svojim priamym úmyselným konaním naplnila všetky zákonné znaky
žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods.
2 písm. a/ Tr. zák., keď týrala blízku osobu - mal. E. Z., ktorý bol v jej starostlivosti, keď mal. E. Z. bol
príbuzný obžalovanej E. S. v priamom pokolení, t. j. starý rodič a vnuk, s definíciou blízkej osoby v zmysle

§ 127 ods. 4 Tr. zák., v starostlivosti bol mal. E. Z. na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin sp.
zn. 20P/215/2010 od 01.07.2010, spôsobujúc obž. E. S. mal. E. Z. fyzické a psychické utrpenie bitím,
spôsobením popálenín rôzneho druhu, pohŕdavým až zlostným zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a
stresu, násilnou izoláciou, bezdôvodným odopieraním ošatenia, hygieny a zdravotnej starostlivosti tým,
že ho opakovane sprchovala ľadovou vodou (za trest, keď sa pošpinil), keď mu opakovane zväzovala

ruky (dokonca za chrbtom) i nohy, keď ho zatvárala do igelitového vreca na odpadky, keď ho bila
remeňom, nahého ho nechávala spať na zemi (keď sa pocikával a pokakával), nepúšťala ho z domu,
nenavštevovala s ním pediatrickú ani inú odbornú ambulanciu aj napriek tomu, že mala vedomosť o
zdravotnom stave mal. E. Z. a tento si takéto návštevy vyžadoval a spôsobiac mu popáleniny dňa
14.09.2011 v takom rozsahu a takého charakteru, že to viedlo k smrti mal. E. Z., pričom k vzniku

rozsiahlych popálenín došlo v dôsledku konania obžalovanej, ktorá mal. E. osprchovala horúcou vodou
a tým, že mu neposkytla, resp. nezabezpečila nevyhnutnú, odbornú a správnu lekársku pomoc, nechala
ho v podstate umierať a v konečnom dôsledku i zomrieť. Napriek obhajobe obžalovanej a jej vyhláseniu
o nevine a neuvedomení si, že by sa dopustila trestnej činnosti je jej vina jednoznačne a bez pochybností
preukázanávykonanýmdokazovanímajehovýsledkamitak,akotoužbolovodôvodnenítohtorozsudku

uvedené, pričom ustálené konanie obžalovanej má znaky až „obludnosti“, je konštatované hrubé fyzické
aj psychické utrpenie a ťažké príkorie na mal. E. Z. priečiace sa normálnej výchove a starostlivosti o
dieťa, napriek tomu, že mal. E. Z. bol dieťaťom problematickým, v žiadnom prípade to však nemohlo
a nesmelo vyústiť do takého konania obžalovanej akého sa dopustila s fatálnym dôsledkom u mal. E.
Z.. Ako už okresný súd uviedol, vo veci vystupujú dvaja priami svedkovia v podstatnej časti konania a

zaobchádzania obžalovanej s mal. E. Z., a to sv. H. Z. I. D. Z., ktorí akokoľvek je to nepochopiteľné, -
keď ako rodičia videli, čo robí obžalovaná s ich synom, je to prejav nehodný, - avšak svoje nenáležité
správanie vysvetlili tým, že mali strach a obavu, že obžalovaná na nich podá trestné oznámenie pre
neplnenie si vyživovacej povinnosti, ktorá im bola určená súdnym rozhodnutím, a ktorú si neplnili. Bolo
tiež preukázané, že obžalovaná nevenovala dostatočnú pozornosť lekárskej starostlivosti, ktorá bola u

mal. E. Z. potrebná, a o ktorej vedela, boli jasne diagnostikované poruchy správania, nenavštevovala s
ním ani praktického lekára pre deti a dorast. Nedá sa v tejto súvislosti nekonštatovať, že obžalovaná je
pritom osobou, ktorá vychovávala svoje vlastné deti a musela byť schopná posúdiť, že u mal. E. Z. je o to
viactátopotrebná,popribežnejosobnejstarostlivosti,inakpovedané,žeobžalovanájeosobou,ktorámávlastné deti a má nepochybné skúsenosti s výchovou detí a aj teda vedomosť o povinnosti starostlivosti o
ich zdravotný stav. Bez akýchkoľvek pochybností bola obhajoba obžalovanej - v súvislosti so zraneniami,
ktoré boli spôsobené pri sprchovaní horúcou vodou, a ktoré viedli k smrti nebohého mal. E., - vyvrátená

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vypracovaným znaleckým posudkom a aj výsluchmi oboch
znalcov, ktorých výpovede sú celkom jasné, zrozumiteľné, logické a odborne fundovane podložené a
u súdu nespôsobili žiadnu nedôveryhodnosť alebo pochybnosť, napriek stále tvrdenej a opakovanej
obhajobe obžalovanej, táto tak ostáva osamotenou, nelogickou a ničím nepodporovanou. Výpovede
priamych svedkov H. Z. I. D. Z. v konaní obžalovanej sú logické, zrozumiteľné v tom podstatnom

a významnom z hľadiska Trestného zákona a žalovaného zločinu, súladné nielen samé o sebe ale
aj vzájomne, dokonca v niektorých častiach i s výpoveďou samotnej obžalovanej, ktorá napríklad
priznala, že mal. E. zväzovala, že ho dávala spať na zem, že býval nahý. Pri opätovnom vykonávaní
dokazovania súdom nedošlo k žiadnym skutočnostiam, ktoré by spochybňovali u týchto dvoch svedkov
to, čo konštatoval už krajský súd, že ich výpovede sú považované za jasné, zrozumiteľné, presvedčivé,
spĺňajúce všetky atribúty plnohodnotných a nespochybniteľných, usvedčujúcich dôkazných prostriedkov

popritom, že nebol zistený žiaden motív týchto svedkov krivo obviniť alebo ublížiť osobe, ktorá sa starala
o ich deti. V nadväznosti na výpovede ďalších vypočutých svedkov súd konštatuje, že i keď tieto neboli
priameho charakteru, ich obsah môže byť veľmi dobre ovplyvniteľný tým, že napr. u mal. E. Z. v súvislosti
s výpoveďou svedka H. E. v zhode so znaleckým posudkom, nemuselo byť jednoznačne viditeľné, že má
spôsobené zranenia takéhoto typu zvlášť vo fáze, v akej sa mohol nachádzať, v súvislosti s výpoveďou

svedkyne S. P., ktorá poukazovala na to, že v podstate nemali vzájomné vzťahy a nemala čas sledovať
situáciu v rodine S.. Tieto výpovede, obdobne tak výpoveď svedkyne E.. P. a sv. T. Q., vo vzťahu k
dôvodnosti nemohli byť vyhodnotené v prospech obžalovanej, pretože osobné prešetrovanie v rodine
a návštevy boli robené dvakrát do roka a sú teda v tom, čo súd prejednával, právne bezvýznamné ako
dôkaz, ktorý by mohol byť akceptovaný v smere vierohodnosti výpovede obžalovanej, v súvislosti s ich

vyjadreniami, že nevideli žiadne známky násilia na mal. E. Z.. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného
dokazovania súd precizoval skutok oproti obžalobe v tom, že obžalovaná nechávala nahého mal. E.
Z. spávať na zemi preto, lebo sa pocikával a pokakával tiež, že ho zatvárala do vreca na odpadky,
ktorý bol igelitový a že rozsiahle popáleniny boli mal. E. Z. spôsobené obžalovanou aj v oblasti prednej
a zadnej časti trupu, čo jest z dôvodu bližšej a presnejšej charakteristiky a konkretizácie jednej časti

zranení,ažesprávanieobžalovanejazaobchádzaniebolonielenpohŕdavé,aleažzlostné.Súdodmietol
vykonať obhajobou navrhované dokazovanie vyšetrením duševného stavu sv. H. Z. I. J.. D. Z., aj
následne na ďalšom hlavnom pojednávaní obhajobou navrhované vykonanie dokazovania znaleckým
posudkom znalcov z oblasti psychiatrie a psychológie, vo vzťahu k hyperkynetickej poruche správania
poškodeného a vplyvu na priebeh skutku, ako nedôvodné, nemajúce vzťah k veci a žiadané len v

snahe predĺžiť konanie, pričom na vyšetrenie duševného stavu svedkov H. Z. a D. Z. neboli splnené
vyžadované podmienky v zmysle ustanovenia § 150 Tr. por. navyše ani z ich vystupovania, či už pred
orgánmi prípravného konania, pred skoršou zákonnou sudkyňou a senátom, tak isto v tomto konaní pred
aktuálnym senátom, keď obaja svedkovia boli prítomní na súde, prejavovali sa a vystupovali, nebolo
zistené, že by mohli byť také pochybnosti o ich duševnom stave ako to predpokladá ust. § 150 Tr. por..

Takýto postup, keby súd prijal, by bol nadbytočný a neodôvodnený s poukazom tiež na to, že listiny,
ktoré k duševnému stavu H. Z. predložila obhajoba sú z dávnej doby (viac ako 20 rokov) a v žiadnom
prípade neboli zistené obhajobou tvrdené závažné pochybnosti v súvislosti s ich schopnosťou vnímať,
reprodukovať skutočnosti, o ktorých vypovedali. To, že v rodine Z., a teda aj u H. I. D., boli problémy je
jednoduchom faktom, ktorý je, a ktorým sa zaoberal súd v rámci civilného konania a v rámci dôvodov a

opodstatnenosti náhradnej osobnej starostlivosti. Rovnako tak druhý už uvedený návrh na dokazovanie
znaleckým posudkom znalca z oblasti psychiatrie a psychológie vo vzťahu k hyperkynetickej poruche
správania poškodeného - neb. mal. E. Z. a vplyvu na priebeh skutku, je bezpredmetný, keďže mal. E.
zomrel a znalecké dokazovanie by mohlo vychádzať len zo všeobecných vedomostí a znalostí znalcov,
ktoré už sú obsahom spisu, a ktorými sa v opisovej rovine zaoberal aj už vypracovaný znalecký posudok.

Popri tomto súd mal dostatok iných - už rozvedených - dôkazov, ktorými bol zistený potrebný skutkový
stav v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súčasne
tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1
Tr. zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, tiež na jeho pomery a možnosti nápravy. Okrem už uvedených
skutočností v odôvodnení tohto rozsudku súd nezistil u obžalovanej žiadnu priťažujúcu okolnosť, zistil

však poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. j/ Tr. zák., t. j. že pred spáchaním trestného činu
viedla riadny život. Následne v súlade s ust. § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery musel prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti jednej poľahčujúcej okolnosti k neexistencii
priťažujúcej okolnosti a za takéhoto stavu, musel podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby znížiť o jednu tretinu, a keď pri ust. § 208 ods. 2 Tr. zák. je ustanovený trest

odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov, po znížení hornej hranice takto zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu je dané rozpätie trestnej sadzby, v rámci ktorej mohol súd ukladať trest odňatia
slobody obžalovanej v dolnej hranici 7 rokov odňatia slobody a v zníženej hornej hranici trestu odňatia
slobody 12 rokov 4 mesiace. Pokiaľ súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v dolnej polovici takto
určenej trestnej sadzby, avšak pri jej strede, t. j. vo výmere 9 rokov, postupoval tak z dôvodu priebehu
a charakteru, typu - až obludnosti - jej konania, tiež dobu, po ktorú sa tak dialo - pravdepodobne viac

ako jeden rok, tiež k veku mal. E. v tom čase - 4 roky, jeho bezbrannosť a odkázanosť na iných, tiež na
fakt, čo všetko si musel vytrpieť, naposledy s prežívaním utrpenia od 14.09.2011 až po fatálny následok
- jeho smrť dňa 16.09.2011 s dôrazom na to, že ak by aspoň v tomto čase bola obžalovaná konala
a zabezpečila včasnú odbornú lekársku pomoc po vzniku rozsiahlych popálenín a ich nepochybného
prejavovania sa, mal. E. Z. s vysokou pravdepodobnosťou mohol žiť. Keďže zo zákona je trest uložený

v takejto výmere trestnom nepodmienečným, musel súd rozhodovať o jej zaradení na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody a pokiaľ ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, postupoval tak v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže
doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v
Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku prechádzalo