Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13P/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206635
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tvrdá

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2515206635.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: N. G.,

nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa
rodičov: S.. K. H., občianka SR, trvale bytom U., K. XXX/X, pr. zast. PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou,
advokátkou so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2 a S.. I. G., občan SR, trvale bytom Y., W. Q. XXXX/XX,
pr. zast. spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31,
IČO: 36 865 281, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletá N., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletú N. sumou 160,- eur mesačne k rukám
matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 08.10.2015.

Dlh na výživnom za obdobie od 08.10.2015 do 31.10.2018 pre mal. N. vo výške 3.035,81 eur súd otcovi
p o v o ľ u j e splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 85 eur až do
úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého

plnenia.

Z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/248/2015-16 zo dňa 22.10.2015.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby súd zveril mal. N. do jej osobnej starostlivosti s tým, že by

dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia, výživné pre mal. N. navrhla stanoviť sumou
200 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 08.10.2015.

2. Otec dieťaťa súhlasil so zverením N. do starostlivosti matky s tým, že by obaja rodičia zastupovali
mal. dieťa a spravovali jeho majetok, výživné žiadal stanoviť pôvodne sumou 75 eur mesačne k rukám
matky do 15. dňa v mesiaci vopred, následne na pojednávaní konanom 11.07.2018 uviedol, že navrhuje
výživné stanoviť sumou 100 eur mesačne od podania návrhu do dnešného dňa a do budúcna na 110

eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rodný list mal. N., výpis z
Tatrabanky, daňové priznanie matky za rok 2017, PPD, ústrižky poštových poukážok, faktúry, listinnédôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, čiastočný výpis z LV Č.. XXXX, k. ú. Trnava, pracovné
ponuky, čestné vyhlásenia, správy ÚPSVaR Piešťany a ÚPSVaR Trnava, správy od ČSOB, osvedčenie
o evidencii vozidla, správy o príjme matky a príjme otca dieťaťa, správy Sociálnej poisťovne - ústredie

Bratislava a pobočka Trnava, ako i ostatný obsah spisu.

4. Takto bolo súdom zistené, že rodičia mal. N. nežijú v spoločnej domácnosti od 09/2015.

5. Súdom bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/116/2016- 61 zo dňa

01.02.2017, bolo upravené stretávanie otca s mal. N.. Ďalej bolo súdom zistené, že na tunajšom súde
pod sp. zn. 13P/162/2017 prebieha konanie o zmenu úprav styku otca s mal. dieťaťom, predmetné
konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

6. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania dňa 11.07.2018 uviedla, že je slobodná, od
roku 2015 býva s dcérou a partnerom, s ktorým aj spoločne hospodária v rodinnom dome, ktorý je vo

vlastníctve jej rodičov. Na náklady na bývanie prispieva sumou mesačne vo výške 150 eur. Priateľ Z.
Š. má jednu vyživovaciu povinnosť, v období od 10/2015 do 01/2017 podnikal, nevie sa vyjadriť, aký
dosahoval príjem, odvtedy je nezamestnaný, brigáduje s príjmom cca 300 eur mesačne v čistom. V
rodinnom dome bývajú aj jej rodičia, títo majú však samostatnú bytovú jednotku. Do 10/2017 bola na
MD, poberala v tom čase rodičovský príspevok cca 203 eur mesačne a tiež prídavok na dcéru v tomto

období. Od 10/2017 podniká na živnosť v oblasti kaviarní, má 1 prenajatý priestor, kde uhrádza 200
eur mesačne a čo sa týka zamestnancov, má len 1 brigádnika. Dosahuje priemerný mesačný zárobok
v čistom do 400 eur. Má ukončenú VŠ 2. stupňa, odbor sociálna práca, podniká len prvý rok, tak dúfa,
že bude dosahovať vyšší príjem. Stále poberá prídavok na dcéru 23 eur mesačne, iný príjem počas
predmetného obdobia nemala a ani nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, majetok výraznejšej hodnoty

žiaden nevlastní, spláca úver, ktorý si brala pri otvorení kaviarne po 75 eur mesačne. S otcom dieťaťa
nežijú v spoločnej domácnosti od 09/2015. Za 10/2015 jej otec prispel na výživu dieťaťa sumou 75 eur,
za 11/2015 sumou 100 eur, 12/2015 - 55 eur, 01/2016 - 70 eur, od 02/2016 do 04/2018 sumou 75 eur
mesačne a od 05/2018 doposiaľ sumou 90 eur mesačne, otec dcére síce zakúpil sandále, ale tieto jej
dal do daru. Otec sa t. č. málo stretáva s dcérou. Okrem dcéry N., iné deti nemá žiadne. Matka ďalej

uviedla, že by súhlasila so sumou výživného 160,- eur mesačne. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako
účastníčka konania dňa 31.10.2018 uviedla, že na jej strane sa nič nezmenilo od výpovede v júli 2018,
mesačné výdavky na dcéru má 25 až 35 eur na stravné v ŠJ, 15 eur do MŠ, náklady na ortopedické
vložky od júna 2018 zakúpila dvoje spolu za 28 eur, na stravu v domácnosti - 50 až 60 eur, na bývanie
- 50 eur, na oblečenie, obuv, kozmetiku - mesačne 40 eur a za plávanie 24 eur mesačne, otec si plní

vyživovaciu povinnosť tak, ako dokladala do spisu. V záverečnej reči matka uviedla, že navrhuje, aby
súd určil vyživovaciu povinnosť v súlade s jej podaním, navrhuje maloletú zveriť do svojej starostlivosti s
tým, že by obaja rodičia mal. dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok, vyživovaciu povinnosť stanoviť
v zmysle jej návrhu, prihliadnuc na potreby maloletej, návrh bol podaný ešte v roku 2014, opravuje, v
roku 2015, od podania návrhu sa potreby maloletej zmenili, uhrádza nielen potreby dcéry, ktoré uvádzala

na pojednávaní, ale i iné voľnočasové aktivity okrem plávania, je v možnostiach a schopnostiach otca
platiť stanovené výživné.

7. Mal. N. má 4 roky, MŠ navštevuje od 09/2015, kde matka uhrádza mesačne poplatky cca 55 eur.
Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevovala a ani nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho

charakteru nemá žiadne, z výpovede matky vyplynulo, že nosí ortopedické vložky od júna 2018, zatiaľ
dcére zakúpila dvoje takéto ortopedické vložky, doplácala za ne 28 eur.

8. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania dňa 11.07.2018 uviedol, že je slobodný, býva
sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 95

eur. Pracuje ako asistent živočíšnej výroby už 10 rokov, s priemerným mesačným zárobkom v čistom
cca 890 eur, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, má vo vlastníctve byt, v ktorom t. č. býva,
ďalej osobné motorové vozidlo Škoda, rok výroby 2008. Spláca iba úver, ktorý si zobral na zakúpenie
bytu v máji 2016 v celkovej výške 58.400 eur, byt zakúpil za sumu 73.500 eur, ide o 2-izbový byt, úver
mesačne spláca po 241,64 eur. Platí za RTVS sumu 4,64 eur mesačne a ročne poistku bytu 70,76

eur, daň - 22,16 eur ročne, internet uhrádza 14,99 eur mesačne. S matkou dieťaťa nežijú v spoločnej
domácnosti od 09/2015, za 10/2015 prispel matke na výživu dieťaťa sumou 75 eur, za 11/2015 sumou
100 eur, 12/2015 - 55 eur, 01/2016 - 70 eur, od 02/2016 do 04/2018 sumou 75 eur mesačne a od 05/2018
doposiaľ sumou 90 eur mesačne, dcére ešte popri tom zakupoval darčeky. S dcérou sa stretáva t. č.málo. Okrem dcéry N., iné deti nemá žiadne. Otec ďalej uviedol, že by súhlasil so sumou výživného
140,- eur mesačne. Otec dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastník konania dňa 31.10.2018 uviedol, že
na jeho strane sa od posledného pojednávania nič nezmenilo, výživné si plní tak, ako doložila do spisu

listinný dôkaz matka, s týmto súhlasí. V záverečnej reči otec uviedol, že v súlade so Zákonom o rodine
je dôvodné predpokladať, že v schopnostiach a možnostiach matky je možné dosahovať vyšší príjem
aký deklarovala v tomto konaní. Jej rozhodnutie podnikať rovnako nemôže ísť na ťarchu dieťaťa, v
jej schopnostiach a možnostiach je dosahovať oveľa vyšší, podnikateľskú činnosť vykonáva niekoľko
rokov a je zjavné, že z nej nedosahuje ani príjem rovný minimálnej mzde, uvedené by súd mal vziať do

úvahy, tak ako to robí súdna prax na ťarchu tých rodičov, ktorí nie sú osobami, ktoré poskytujú osobnú
starostlivosť dieťaťu, uvedené musí byť vzaté do úvahy aj vo vzťahu k tomu rodičovi, ktorý má dieťa v
osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o jeho výdavky ako povinného, je si vedomý svojej povinnosti vyživovať
dieťa, túto plní formou peňažných plnení ako bolo dokázané, sporadicky aj formou nepeňažných plnení,
avšak vzťahy medzi navrhovateľkou a ním sa zhoršili v minulosti, vyústili aj do začatia tohto súdneho
konania a zásadne môžeme vravieť o tom, že navrhovateľka ako jeho bývalá družka ho z vtedajšej

spoločnej domácnosti deložovala. To, že si vzal úver a nadobudol do výlučného vlastníctva byt, je len
dôsledkom uvedeného a zároveň to bolo jedinou možnosťou, ako si zaobstarať vlastné bývanie a teda
v rovine ústavného práva garantovaného každému zabezpečiť si obydlie. Pokiaľ ide o stav konania má
za to, že zo strany matky neboli riadne a náležite preukázané výdavky spojené so starostlivosťou o mal.
N. a naopak z obsahu tvrdení, ktoré zazneli na pojednávaní matka výdavky spojené so starostlivosťou

o spoločné dieťa uvádza v sume 170 až 180 eur mesačne, v rozsahu takto tvrdenej potreby dieťaťa,
má za to, že vyživovacia povinnosť, tak ako si ju plní, je dostatočná. Má tým na mysli sumu 90 eur
mesačne, tak ako je platené v ostatnom období. V nadväznosti na niektoré právne okolnosti by si dovolil
poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS730/2014-17 : „Pri posudzovaní otázky, čo
súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov

na oboch a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú ale aj tie, ktoré sa opakujú väčšinu
mesiacov v roku, je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby ako je
napr. kúpa zdravotných pomôcok sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú, t. z. vydelia sa 12 mesiacmi,
pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napr. telekomunikačného pripojenia
sa do nákladov dieťaťa započítavajú iba vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny.“ Zároveň je

nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keďže
za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako
sú preukázané náklady na dieťa, s tým, že ústavný súd výslovne uvádza, že tak nie je možné urobiť
ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali. Má za to, že takto vyslovený právny názor
ÚS SR ako najvyššej súdnej autority, je povinný rešpektovať každý súd v SR a v tomto konkrétnom

prípade, preto nie je možné zaviazať otca k plneniu vyživovacej povinnosti tak, ako požaduje matka,
nakoľko ani ňou tvrdené priemerné mesačné výdavky na dieťa nedosahujú sumu 200 eur, čo by inak
znamenalo, že by bol povinný znášať vyživovaciu povinnosť vo výške vyššej ako je 100% potrieb
dieťaťa. V schopnostiach a možnostiach oboch rodičov je možné nájsť pomer, akým sa majú podieľať
na oprávnených výdavkoch mal. dieťaťa, preto jeho návrh na určenie vyživovacej povinnosti v rozsahu

90 eur je v intenciách Zákona o rodine primeraný.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasia s návrhom matky, dieťa navrhujú zveriť do jej starostlivosti,
s tým, že by ho obaja rodičia zastupovali a spravovali jeho majetok, výživné navrhujú stanoviť sumou,
akú navrhuje matka.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa
do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.13. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

16. V danom prípade zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že títo nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosťomal.N. zabezpečujematka.Súdmal.N.zverildoosobnejstarostlivostimatkyvzmysle jej
návrhu, za súhlasu otca dieťaťa, ako i kolízneho opatrovníka, nakoľko v jej starostlivosti o dcéru neboli

zistené žiadne nedostatky s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť,
prečo by mal dieťa sám zastupovať, či spravovať jeho majetok, a preto aj súd rozhodol tak, ako
je vyššie uvedené.

17. Súdom bolo zistené, že matka od 22.08.2014 nastúpila na MD, dňa 17.04.2015 na rodičovskú
dovolenku, poberala v predmetnom období 10/2015 do 10/2017 rodičovský príspevok spočiatku vo
výške 203,20 eur mesačne, následne 213,20 eur mesačne a prídavok na dcéru 23,52 eur mesačne.
Súdom bolo zistené, že od 13.02.2017 do 30.04.2017 matka pracovala na základe Dohody o pracovnej
činnosti u zamestnávateľa Peter Ševčík- PMTECH, mala vymeriavací základ v 02/2017 vo výške

35 eur, v 03/2017 vo výške 40 eur, v 04/2017 vo výške 20 eur. Z výpovede matky vyplynulo, že
od 10/2017 podniká na živnosť v oblasti kaviarní, má 1 prenajatý priestor, kde uhrádza 200 eur
mesačne, má 1 brigádnika, dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom do 400 eur. Matka má
ukončenú VŠ 2. stupňa, odbor sociálna práca, z výpovede matky vyplynulo, že podniká len prvý
rok, tak dúfa, že bude dosahovať vyšší príjem. Z daňového priznania matky za rok 2017 vyplynulo,

že matka za rok 2017 mala príjmy zo živnosti 8.293,66 eur, výdavky 8.611,91 eur, daňovú stratu -
318,25 eur. Matka i naďalej poberá prídavok na dcéru t.č. 23,68 eur mesačne. Súdom bolo zistené,
že matka bola zamestnaná od 18.06.2007 do 13.10.2017 u zamestnávateľa Respect Slovakia, s.r.o.,
kde dosahovala hrubú mesačnú mzdu 920,- eur, po skončení rodičovskej dovolenky bola medzi
predmetným zamestnávateľom a matkou uzatvorená Dohoda o ukončení pracovného pomeru, matka

mala, ako vyplynulo zo správy od predmetného zamestnávateľa, od 05/2016 do 13.10.2017 príjem
výlučnezdôvoduposkytnutiapeňažnej náhrady za nevyčerpanú platenú dovolenku-peňažné plnenie
vo výške 376,36 eur v hrubom, a to v mesiaci 10/2017. Súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti
posúdil konanie matky, t.j. ukončenie pracovného pomeru u zamestnávateľa Respect Slovakia, s.r.o.
dohodou, keďže nemal za preukázané, že by došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou z

dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce, ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku
bez dôležitého dôvodu, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri
rozhodovaní vychádzal v období od 13.10.2017 naďalej z príjmu matky, ktorý by táto dosahovala, keby
bolazamestnanáuvyššieuvedeného zamestnávateľa RespectSlovakia,s.r.o.,ato 920,-eur mesačne
brutto, pričom skutočnosť, že by matka mohla dosahovať vyšší príjem, súd poukazujúc i na pracovné

ponuky nachádzajúce sa v spise, za preukázanú nemal. Z výpovede matky vyplynulo, že majetok
výraznejšejhodnotyžiadennevlastní.Zvýpovedematkyďalej vyplynulo,žeodroku2015býva sdcérou
a partnerom, s ktorým aj spoločne hospodária v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, na
náklady na bývanie prispievajú sumou mesačne vo výške 150 eur, priateľ Z. Š. má jednu vyživovaciu
povinnosť, v období od 10/2015 do 01/2017 podnikal, nevie sa vyjadriť, aký dosahoval príjem, odvtedy

je nezamestnaný, brigáduje s príjmom cca 300 eur mesačne v čistom, pričom v rodinnom dome bývajú
aj jej rodičia, títo majú však samostatnú bytovú jednotku. Matka okrem N. iné deti nemá žiadne.18. Mal. N. má 4 roky, MŠ navštevuje od 09/2015, kde matka uhrádza mesačne poplatky cca 55 eur.
Krúžky, za ktoré by sa platilo, nenavštevovala a ani nenavštevuje žiadne. Zdravotné problémy vážneho
charakteru nemá žiadne, z výpovede matky vyplynulo, že nosí ortopedické vložky od júna 2018, zatiaľ

dcére zakúpila dvoje takéto ortopedické vložky, doplácala za ne 28 eur. Z výpovede matky vyplynulo,
že mesačné výdavky na dcéru má 25 až 35 eur na stravné v ŠJ, 15 eur do MŠ, náklady na ortopedické
vložky od júna 2018 zakúpila dvoje spolu za 28 eur, na stravu v domácnosti - 50 až 60 eur, na bývanie
- 50 eur, na oblečenie, obuv, kozmetiku - mesačne 40 eur a za plávanie 24 eur mesačne. Súdom bolo
zistené, že výdavky na odôvodnené potreby mal. N. predstavujú mesačne sumu minimálne vo výške

cca 230,- eur.

19. Súdom bolo zistené, že otec dieťaťa počas predmetného obdobia až doposiaľ pracuje ako asistent
živočíšnej výroby s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 900,- eur. Z výpovede otca vyplynulo,
že má vo vlastníctve byt, v ktorom t. č. býva, ďalej osobné motorové vozidlo Škoda, rok výroby 2008.
Z výpovede otca ďalej vyplynulo, že býva sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, náklady na

bývanie uhrádza mesačne vo výške cca 95 eur. Otec okrem N. iné deti nemá žiadne.

20. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec
uvádzal, že spláca úver, ktorý si zobral na zakúpenie bytu v máji 2016 v celkovej výške 58.400 eur, 2-

izbový byt zakúpil za sumu 73.500 eur, úver mesačne spláca po 241,64 eur, platí za RTVS sumu 4,64
eur mesačne, ročne poistku bytu 70,76 eur, daň - 22,16 eur ročne, internet uhrádz 14,99 eur mesačne,
tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k
maloletýmdeťom,aZákonorodinekladiepredpotrebyrodičapotrebydieťaťa.Každýrodičmápovinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky

na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné
potreby. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento
dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok
finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Zákon o
rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a

schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu,
aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú
vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní
prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli
potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Ako vyplýva

napr. z rozsudku KS Trenčín 6Co/1162/2015, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná
životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa
na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi
dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v
jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné,

napr.úvery,životnépoistky,nákladynamobilnýtelefónapod.Jednýmzrozhodujúcichfaktorovpriurčení
jej výšky je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú
výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek.
Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní

svoju vyživovaciu povinnosť. Je potrebné ďalej zo strany súdu uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery
na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom
rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri
rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd určil

otcovi dieťaťa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k dcére sumou
160,- eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti,
schopnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, zdôrazňujúc
obsah § 62 ods. 2 , druhá veta , Zák. o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať

na výživu mal. N. vyššie uvedenou sumou. Súd určil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť s účinnosťou
od 08.10.2015, t.j. od podania návrhu matkou na súd. Súd mal v konaní zo zhodných výpovedí rodičov
za preukázané, že za predmetné obdobie otec prispel na výživu dcéry za obdobie od 08.10.2015 do
31.10.2018 celkovo sumou 2.848,06 eur. Dlh na výživnom za obdobie od 08.10.2015 do 31.10.2018 premal. N. vo výške 3.035,81 eur /160 eur x 36 mesiacov + 123,87 eur za 24 dní v mesiaci 10/2015 -
suma 2.848,06 eur, t.j. suma, ktorú otec uhradil za obdobie od 08.10.2015 do 31.10.2018 /súd otcovi
povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 85,- eur až do úplného vyrovnania

dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia /§ 232 ods. 4
CSP/ tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti.
21. Súčasne súd s poukazom na § 337 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil uznesenie
Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/248/2015-16 zo dňa 22.10.2015, ktorým bolo nariadené predbežné
opatrenie tak, že mal. dieťa sa ponecháva v starostlivosti matky.

22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku -
Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.