Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215203030
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215203030.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., N. F. XXX/XX,
o vymoženie 987,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu

Komárno z 24. februára 2017, č. k. 12Er/231/2015-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60 vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju. Druhým výrokom rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré je povinný

uhradiť oprávnená. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
02880/14 zo dňa 08. 08. 2014 vydaného na základe porušenia Zmluvy o úvere č. 402800040 zo dňa
30. 04. 2013. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávnenou
ako formulár. Okrem toho oprávnenou bola predložená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 29. 04. 2013,
zmenka zo dňa 29. 04. 2013, ktorou bol zabezpečený záväzkový vzťah vzniknutý medzi oprávnenou

a povinným na základe zmluvy o úvere zo dňa 30. 04. 2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 18.
03. 2015 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a súdny
exekútor dňa 11. 04. 2016 postúpil súdu doplnenie návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo
dňa 21. 01. 2016. Oprávnená v doplnení uviedla, že exekučné konanie je vedené voči povinnému,
ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako

podnikateľ. Oprávnená bola toho názoru, že novela Exekučného poriadku, týkajúca sa doplnenia
návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky,
sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Vzťah medzi oprávnenou a povinným
posúdil ako spotrebiteľský, aplikujúc naň ust. § 39, § 52 ods. 1, 3, 4 a 5, § 53 ods. 1 a 5, § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Súd
prvej inštancie preskúmal oprávnenou predloženú zmluvu o úvere č. 402800040 zo dňa 30. 04. 2013,

zmenku zo dňa 29. 04. 2013 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 29. 04. 2013, uzavretú medzi povinným a
oprávnenou, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 402800040 uzatvorenej dňa
30. 04. 2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO:

35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jednýmrozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných

strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu.“ Zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 30. 04. 2013
bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie
povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť
nepovažovalzarelevantnúpreurčenie,ževdanomprípadenejdeospotrebiteľskýúver,nakoľkopovinný
je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 243/07). Dodal, že ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by
spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú, resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že
to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy

konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím
na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter
predkladanej zmluvy o úvere. Poznamenal, že údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán,
ktorébycharakterizovalipovinnéhoakopodnikateľa,súvoľnedostupnévoverejnejčastiživnostenského
registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného

ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo
poskytnutých povinným napr. z občianskeho preukazu. Za dostatočné preukázanie nepovažoval ani
uvedenie všeobecného údaja o poskytnutí úveru „na výkon podnikania“. Takýto údaj neposkytuje
odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie
zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné

prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Vyzdvihol, že povinný ani nemal možnosť
odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v
texte zmluvy predtlačené. Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, pretože takto formulovaná rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, keď oprávnenou je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Z obsahu spisu
nemal za preukázané, že by rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, predtlačené poučenie
oprávnenej v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje

za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Mal za to, že oprávnená si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnila. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Uzavrel, že ak v určitej

veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
vydať rozhodcovský rozsudok. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené
v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože
ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, preto exekúcia je neprípustná, čo
bolo dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Dodal, že v

danom prípade považoval za nadbytočné skúmať aj existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojitosti s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko
zistil, že existuje dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku.

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 196, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak
súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Mal za
to, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti. Na náhradu trovexekúcie zaviazal oprávnenú, pretože bol toho názoru, že k zastaveniu exekúcie došlo jej zavinením,
keďže predložila súdu nespôsobilý exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Dôvodila, že zmluvu uzavrela s povinným pod jeho obchodným menom, teda ako s
fyzickou osobou podnikateľom. Preto v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľa a zmluva mala byť

posúdená podľa Obchodného zákonníka. Tvrdila, že podľa judikatúry ESD nie je spotrebiteľom ani
podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania. (Rozhodnutie ESD zo dňa 14. 03. 1991, vo veci
361/89). Tvrdila, že nie je povinná preukázať, na čo v skutočnosti oprávnený použil peniaze, ale na
aký účel mu boli poskytnuté. Nesúhlasila s posúdením zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej. Vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny, nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné
prostriedky na svoju súkromnú potrebu. Zvýraznila, že v prípade jej postavenia treba akceptovať aj jej

dobrú vieru, s ktorou do správneho vzťahu s dlžníkom vstupovala (Rozhodnutie ESD C-464/01). Dodala,
že predmetná zmluva ako nespotrebiteľská, nemusí ani obsahovať údaj o RPMN a ďalšie náležitosti
požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Ďalej dôvodila, že rozhodcovská zmluva je nevýhradná, nakoľko
v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Zvýraznila, že povinný mal možnosť v zmysle

rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní, čo neurobil. Zvýraznila, že v prejednávanom
prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu
spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje a navyše rozhodcovská zmluva bola uzavretá na
samostatnom liste papiera. Svoje tvrdenia uvedené v odvolaní oprela o citáciu viacerých rozhodnutí
okresných a krajských súdov.

4. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§

362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom
adôvodmiodvolania(§379a§380CSP),prejednalodvolaniebeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd

prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.9. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 12. 01. 2015 sa
oprávnená domáhala voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 987,97 eura s príslušenstvom.

K návrhu priložila exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriedeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 02880/14 zo dňa 08. 08. 2014 vydaného
na základe porušenia Zmluvy o úvere č. 402800040 zo dňa 30. 04. 2013. Dňa 18. 03. 2015 súd
prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením.

10. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

12. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2011, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.Exekúciusúdmôžezastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovenítohtoaleboosobitnéhozákona.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, exekúciu súd zastaví na návrh

alebo aj bez návrhu.

15. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

16. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

17. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko správne zistil skutkový stav a

správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP odvolací
súd v závere uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa

považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku
spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere voforme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský
úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru a rozhodcovská zmluva, ktorých znenie povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už

vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah
použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. V ohľade zdôvodnenia vzťahu medzi
účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského napadnutým uznesením odvolací súd konštatuje, že v tomto
smere bolo napadnuté uznesenie vyčerpávajúco a správne zdôvodnené, pričom odpovedá aj samotným
námietkam odvolateľky uvedeným v odvolaní. Na zdôraznenie správnosti v tomto smere odvolací súd

len dodáva, že preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o
poskytnutí úveru- „na výkon podnikania“, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s
predmetnou činnosťou odberateľa, teda povinného, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Uvedené
možno vyvodiť aj zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne
adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinného, ktorej obsah
rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie

zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola
uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná
zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú
predtlač. Len všeobecný predtlačený údaj o uzavretí zmluvy na účel podnikania podpísaný povinným

nepreukazuje nespotrebiteľský charakter tejto zmluvy. Tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku, či
skutočne poskytnutý úver zodpovedá účelu podnikania povinného, a aký konkrétny súvis s takýmto
podnikaním, či predmetom podnikateľskej činnosti povinného vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
Argumentáciaoprávnenejvtomtorozsahujepretonedôvodná,aknaviacvprípadepochybnostíotom,či
ide, alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú, má dôkazné bremeno práve dodávateľ. Existujúce pochybnosti

treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3.septembra
2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank România SA, podľa ktorého „pojem
„spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych
vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k

dispozícii. Článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie
advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto
úveru, možno považovať v zmysle uvedeného ustanovenia za „spotrebiteľa“, ak táto zmluva nie je
spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta.

19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a rozhodcovskú doložku zakotvenú v
článku II. bod 1, 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29. 04. 2013 v znení citovanom vyššie považuje
aj odvolací súd za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože toto zmluvné dojednanie
nebolo individuálne dojednané. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj

v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Odvolací
súd konštatuje, že o Rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v
súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, že síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto
Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.

20. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve.
Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.
Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje

práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajúveritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne

individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka
namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale

rozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiťvšetkyprávnedôsledky,aposkytnúťnáležitúochranupred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať
proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie Rozhodcovských zmlúv
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom
na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a jeho vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú zmluvu. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou naformulované

zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovským zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú
zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k
uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ
- povinný si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne
relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie

povinný - spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávnenú - dodávateľku
zaťažuje dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú
zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však
takýto záver nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať, že oprávnená si dôkazné bremeno
o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe

rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie
sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnená s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že
nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Súd prvej inštancie teda
správnepostupoval,keďpreskúmalvzmysledôležitéhozáujmuštátunarešpektovanízákladnéhopráva

občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, a ktorým korešponduje povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Záverom odvolací súd dodáva, že Rozhodcovská zmluva síce v čl. III obsahuje poučenie o
rozhodcovskom konaní, ale takéto poučenie však podľa názoru súdu nepreukazuje, či bolo povinnému
skutočne poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá dodávateľ. Je nutné dodať, že samotné

poučenie o rozhodcovskom konaní je pre priemerného, právne nevzdelaného, spotrebiteľa značne
zavádzajúce, pretože v poučení sa rozhodcovský súd označuje ako obdoba všeobecného súdu a tak
spotrebiteľ nemusí vedieť, že v prípadnom spore na návrh oprávnenej bude rozhodovať súkromný
subjekt a nie štátny súd.

22. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
rozhodol vo výroku vecne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).