Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118281633
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:6118281633.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: H..

X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, XXX XX B., Č. Y., zastúpený advokátkou JUDr. Martinou
Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: S. J., nar. XX.
XX. XXXX, O.tR. V. XXX/XX, XXX XX J. Z., zastúpená advokátkou. JUDr. Andreou Kelemenovou, so
sídlom Piaristická 1, 949 01 Nitra, v spore o zaplatenie 77.783,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 77.783,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
18. 05. 2018 do zaplatenia, všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NávrhomdoručenýmOkresnémusúduBanskáBystricasažalobcadomáhalprotižalovanejzaplatenia
sumy 77.783,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 77.783,- eur od 18. 05. 2018 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že medzi ním a žalovanou došlo niekedy v mesiaci
marec 2015 k dojednaniu, že jej požičia na ňou plánovanú výstavbu penziónu, ktorý mal byť postavený
na pozemku v jej vlastníctve nachádzajúcom sa v Liptovskom Hrádku, finančné prostriedky postupne
až do výšky 100.000,- eur. Dohodli sa, že tieto finančné prostriedky jej požičia tak, že jeho dlhoročný
známy X. P., ktorý bol zaťom žalovanej, zriadi v niektorej z bánk pôsobiacich na území SR bankový účet

na svoje meno, ku ktorému bude mať žalovaná dispozičné právo, pričom žalobca tam bude postupne
podľa potreby vkladať finančné prostriedky ako pôžičku žalovanej a z ktorých bude žalovaná financovať
výstavbu penziónu v Liptovskom Hrádku. So žalovanou sa dohodli, že po kolaudácii penziónu mu budú
požičané finančné prostriedky vrátené, k čomu malo dôjsť ku koncu roka 2016, t. j. do 31. 12. 2016.
Na základe uvedenej dohody dňa 02. 05. 2015 X. P. zriadil vo B., a. s. bankový účet, na ktorý žalobca
postupne previedol finančné prostriedky spolu vo výške 90.000,- eur. Žalovaná disponovala platobnou
kartou, ako aj prístupom do elektronického bankovníctva k danému účtu a na základe toho čerpala

požičané finančné prostriedky na dohodnutý účel, t. j. výstavbu penziónu v Liptovskom Hrádku a všetky
náklady s tým spojené. Približne v októbri 2016 sa žalobca od X. P. dozvedel o rodinných problémoch s
jeho manželkou, preto začal mať obavu o to, či v dôsledku týchto rodinných problémov X. P. jeho svokra,
t. j. žalovaná, splní to, na čom sa dohodli, a teda či požičané finančné prostriedky vráti. Z tohto dôvodu
sa s X. P. dohodol, aby svoj bankový účet zrušil a zvyšné finančné prostriedky vrátil. Stalo sa tak dňa
17. 10. 2016, kedy došlo k zrušeniu účtu a následne mu X. P. zvyšok finančných prostriedkov z tohto
bankového účtu vrátil spolu vo výške 12.217,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že na daný účet zaslal v

prospech žalovanej ako pôžičku sumu spolu vo výške 90.000,- eur, avšak z tejto sa mu už vrátilo 12.217,-
eur, celková požičaná suma, ktorú je žalovaná povinná vrátiť, je 77.783,- eur. Žalovaná do dnešného
dňa nevrátila ani len časť požičaných finančných prostriedkov, a to aj napriek tomu, že ju na ich vrátenie
niekoľkokrát ústne aj písomne vyzval. Žalovaná v odpovediach na dané výzvy potvrdila svoj záväzoka prisľúbila vrátenie predmetných požičaných prostriedkov, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. K
návrhu boli pripojené výpisy z bankových účtov, doklady o vyporiadaní obchodu z IPÚ, list žalobcu zo
dňa 27. 07. 2017, list Q.. X. W. zo dňa 06. 09. 2017 a list X.. X. X. zo dňa 05. 10. 2017.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 11. 06. 2018 platobný rozkaz, ktorým žalovanej uložil
povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatila žalobcovi istinu vo výške
77.783,- eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77.783,- eur od 18. 05. 2018 do zaplatenia,
alebo v tej istej lehote podala odpor. Zároveň bolo rozhodnuté o trovách konania.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že sa so
žalobcom nikdy ústne ani písomne na uzavretí zmluvy o pôžičke nedohodla, nedojednala s ním žiadne
podmienkypožičaniapeňazí,t.j.sumu,úroky,splatnosťpôžičkyaspôsobjejvrátenia.Všetkypodmienky
poskytnutia pôžičky so žalobcom dohadoval bývalý zať žalovanej X. P., ktorý je dlhodobým známym
žalobcu. Žalobca je pre žalovanú neznámou osobou, videla ho približne trikrát. Nikdy sa však s ním o

poskytnutí finančných prostriedkov nerozprávala. X. P. ako vtedajší zať žalovanej pri jednej z návštev
v Liptovskom Hrádku navrhol stavbu rodinného domčeka na pozemku žalovanej namiesto drevenice,
ktorá tam už vtedy stála. Neskôr X. P. navrhoval postavenie niečoho väčšieho s tým, že má známeho,
ktorý by mal záujem do stavby investovať peniaze. Nič však nebolo zmluvne dojednané. Žalovaná
sa so žalobcom nikdy o poskytnutí pôžičky a podmienkach jej poskytnutia nerozprávala. Ohľadom

financovania stavby dohadoval všetko X. P.. Následne vo B., a. s. v Liptovskom Mikuláši založil X. P. účet
a žalovaná sa na jeho návrh stala na účte spoludisponentkou. Na základe čoho poukazoval žalobca na
predmetný účet patriaci X. P. peniaze, žalovaná nemala vedomosť. Pre účely stavby žalovaná postupne
vybrala z účtu žalovanú sumu. S poukazom na uvedené skutkové okolnosti mala žalovaná za to, že
žalobca nie je vo vzťahu k nej veriteľom. Žalobca je veriteľom vo vzťahu k X. P., s ktorým poskytnutie

pôžičky a podmienky poskytnutia dohodol. Žalovaná vyberala peniaze z účtu X. P., ktorého za veriteľa
považuje a je ochotná mu v dohodnutých splátkach sumu 77.783,- eur aj vrátiť. Do dnešného dňa však
bola vyzývaná na úhradu dlhu len zo strany žalobcu H.. X. Z., ku ktorému nemá postavenie dlžníka.
Vyjadrila presvedčenie, že zmluva o pôžičke sumy 90.000,- eur bola uzavretá ústne medzi veriteľom H..
X. Z. a dlžníkom X. P.. Plnenie z uvedenej zmluvy poukázal veriteľ H.. Z. v splátkach na účet založený

X. P. na jeho meno. Ďalšia zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne medzi veriteľom X. P. a dlžníčkou H..
S. J.. Menovanej umožnil X. P. čerpať pôžičku tým, že jej udelil pozíciu spoludisponenta na svojom účte,
na ktorý H.. Z.Á. poukazoval peniaze. H.. J. si touto formou od X. P. požičala sumu 77.783,- eur. Pokiaľ
žalobca doložil k svojmu návrhu podanie JUDr. Slišku (právny zástupca žalovanej v septembri 2017),
žalovaná následne po zmene zástupcu informovala zástupcu žalobcu o zmene právneho posúdenia

veci. Vo veci trestného oznámenia, ktoré podal žalobca na žalovanú, bolo vedené konanie na OR PZ
Liptovský Mikuláš, pričom však vec bola odmietnutá. Žalovaná navrhla na základe podaného odporu
platobný rozkaz zrušiť a postúpiť vec miestne príslušnému súdu a následne žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. K odporu bolo pripojené vyjadrenie zástupkyne žalovanej JUDr. Kelemenovej zo dňa 07. 03.
2018.

4.Žalobcavovyjadreníkpodanémuodporunavrhol,abysúdpokračovalvkonanínasúdepríslušnomna
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, pričom zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej
v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zmluvu o pôžičke uzatvoril so žalovanou, nie s X. P.. X.Ř. P.
bol len osobou, prostredníctvom ktorej požičal žalovanej finančné prostriedky. Tento postup zvolil, a teda

že finančné prostriedky poskytol na účet vedený na meno X. P., pretože mu dôveroval. Táto forma sa mu
osvedčila práve z dôvodov, ktoré neskôr nastali, a teda problémy v rodine X. P.. O tom, že v manželskom
zväzku X. P. s jeho manželkou, t. j. dcérou žalovanej, problémy nastanú, síce v danom čase nevedel,
ale tým, že si ako miesto poskytnutia pôžičky vybral účet X. P., sledoval jediný úmysel, a to lepšiu
kontrolupoužitiafinančnýchprostriedkov,keďžeišlooúčelovoviazanépeniaze.Keďnadobudolpocit,že

v dôsledku rodinných problémov X. P. bude ohrozené vrátenie ním požičanej sumy zo strany žalovanej,
požiadal X. P. o zrušenie účtu a vrátenie zostatku. Odmietol, že by mal zmluvný vzťah s X. P., pretože
účet X. P. bol len platobným miestom, resp. miestom poskytnutia pôžičky. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej
o tom, že v marci 2018 oznámila prostredníctvom svojej novej zástupkyne zmenu právneho posúdenia
veci, uviedol, že toto právne posúdenie vníma ako účelovú obranu zo strany žalovanej, pričom sa s

tým nestotožnil. Prostredníctvom predchádzajúceho zástupcu žalovanej prebehlo viacero komunikácií,
pričom v nich žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu potvrdzovala svoj záväzok voči žalobcovi a nie
voči inej osobe, a teda potvrdzovala, že chce požičané peniaze vrátiť. Okrem toho žalovaná bola vo veci
vypovedať aj na polícii na základe žalobcom podaného trestného oznámenia, ktorá vec bola postúpenáz Českej republiky do Liptovského Mikuláša, kde bola na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej
polícieLiptovskýMikuláš,vedenápodČVS:ORP-405/02-Vys-LM-2017.Vosvojejvýpovedipredpolíciou
žalovaná uviedla a potvrdila, že chcela uzatvoriť so žalobcom písomnú zmluvu, že sa zaujímala o to,

ako sa mu budú poskytnuté peniaze vracať a kedy a pod. Preto nie je pravdou, že by sa žalovaná
so žalobcom o poskytnutí pôžičky a jej podmienkach nikdy nerozprávala. Sama žalovaná v podstate
potvrdila, že jej zať X. P. bol sprostredkovateľom pôžičky. Hoci bolo trestné oznámenie odmietnuté, nič
to nemení na skutočnostiach, ktoré vo svojej výpovedi produkovala žalovaná, a preto navrhol, aby súd
pripojilspispolíciektomutokonaniu.Žalobcazotrvalnatom,žezmluvuopôžičkeuzatvorilsožalovanou,

ktorá svoj dlh však doposiaľ nesplatila. K vyjadreniu bola pripojená e-mailová komunikácia bývalých
zástupcov sporových strán.

5. V zmysle ustanovenia § 13 v spojení s § 14 CSP a podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní bola vec postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených v odpore
proti platobnému rozkazu. Vyjadrila názor, že v danej veci je aktívne legitimovaným na vymáhanie
žalovanej čiastky X. P.. Žalobca ako jeden z dôkazov svojich tvrdení predložil e-mailové správy
predchádzajúceho právneho zástupcu žalovanej, Mgr. Slíšku. Právne závery ohľadom účastníkov
predmetného zmluvného vzťahu, prezentované Mgr. Jozefom Slíškom v jeho komunikácii s X.. X.,

považovala za nesprávne, a teda mala názor, že komunikácia predchádzajúceho právneho zástupcu
nemôžeslúžiťakorelevantnýdôkaz,keďžetátovychádzalalenznázorujejzástupcu.Samotnážalovaná
nijakým spôsobom neovplyvnila formulácie uvedené v komunikácii právnych zástupcov. Poukázala tiež
na to, že nemá právne vzdelanie a právna analýza daného vzťahu bola preto v kompetencii právneho
zástupcu.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

8.Medzižalobcomažalovanounebolosporné,ževtermínoch,takakoboliuvedenévnávrhunavydanie

platobného rozkazu, čerpala žalovaná finančné prostriedky z účtu zriadeného X. P. vo B., a. s. v celkovej
výške 77.783,- eur. Tiež nebolo sporné, že tieto finančné prostriedky na daný účet vkladal žalobca.

9.Žalobcaprivýsluchunapojednávaníuviedol,žejekmotromsynovpánaP.ajehobývalejmanželky.Na
prelome rokov 2014 a 2015 prišla reč, že by bolo možné vybudovať rodinný dom v Liptovskom Hrádku na

pozemku p. J. s tým, že by sa následne tento mohol prenajímať. Bolo to zaujímavé, rozhodol sa požičať
peniaze s tým, že by sa to prevádzkovalo, teda prenajímalo. Peniaze by sa vrátili do konca roka 2016.
Súhlasil s tým v rámci rodinných vzťahov. S p. J. sa veľmi nepoznali, stretli sa párkrát v rodine P.. Na
začiatku roku 2015 sa dohodli, že by mohol poskytnúť peniaze vo výške približne 80.000,- až 100.000,-
eur. Pán P. by otvoril bankový účet a žalobca by tam posielal peniaze a z toho by sa financovala stavba.

Bral to ako záležitosť v rámci rodinných vzťahov, nemal nedôveru. Peniaze požičal p. J., keďže bol to
jej pozemok a aj stavba je na jej meno. Bol tam zriadený spojovací účet, nemal čas sa tomu venovať a
chcel kontrolovať výdavky. Bolo to pre neho takto jednoduchšie. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo v
byte p. P.. Bola tam prítomná aj p. J. a jej dcéra Q.. Dcéra Q. však nebola priamym účastníkom rokovaní.
Dohodlo sa, že sa to prejedná v rámci rodiny tak, aby to bolo prijateľné a aby sa stavba mohla realizovať.

Postavenie pána P. v procese poskytnutia pôžičky bolo také, že tento založil účet na jeho meno s tým,
že takto mohol lepšie sledovať pohyb finančných prostriedkov. K účtu bola vydaná platobná karta, na
základe ktorej mohla žalovaná čerpať financie. K určeniu výšky sumy pôžičky žalobca uviedol, že túto
stanovil on, keďže si vedel spočítať náklady na stavbu a túto bol aj schopný požičať. Išlo o maximálnu
sumu. Na miesto plánovanej stavby ešte pred dojednaním pôžičky sa nebol pozrieť, ale stavbu bol

skontrolovať v roku 2016. Výška sumy pôžičky bola stanovená na jednaní v rodine P.. Žalobca potvrdil,
že za účelom zabezpečenia záväzku ukazoval pánovi P. zmenku a následne na konci roku 2016 predložil
žalovanej a jej dcére listiny za účelom uznania záväzku, avšak žiadna z týchto nebola podpísaná.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že bola majiteľkou drevenice, chcela ju zrekonštruovať, ale nikdy

k tomu nedošlo. Pri návšteve jej zaťa sa dohodlo, že by bolo možné túto zbúrať a postaviť novú stavbu,
ktorá by bola malou rodinnou chatkou. Najprv bola proti búraniu drevenice, ale ak sa dohodli deti, tak
súhlasila. Začali premýšľať nad projektom, následne prišiel zať s nápadom, že má známeho, ktorý
má peniaze a že by sa to mohlo urobiť vo väčšom, následne prenajímať a by sa to zhodnotilo. P. Z.nepoznala, stretla ho prvý krát na krste vnúčat. Zať ju zmanipuloval, nakoniec súhlasila. Projekt sa začal
meniť z malého na väčší. Nevedela, že sa tento pán volá Z., všetci ho volali Z.. Ona sa nestarala,
všetko dohodol zať, nebola pri jednaniach. Druhýkrát žalobcu videla u P., kde sa zať bavil so žalobcom.

Nakoniec súhlasila s projektom, že dá na to pozemok. Nevedela o tom, že pôžička mala byť splatená
do konca roku 2016. Najprv išlo o nezáväznú návštevu, následne sa začala riešiť stavba. Povedala
žalobcovi a p. P., že by všetko malo byť na papieri, ale ich to nezaujímalo. Stavba sa riešila len medzi
nimi dvoma, nie medzi ňou a p. Z.. Je pravda, že tu bola reč aj o úvere a že tento úver mal byť čerpaný za
účelom dokončenia stavby. O úvere sa bavili v rámci rodiny, nie s p. žalobcom. Nemala vedomosť o tom,

akopresneaočomsadohodolp.Z.sp.P..Žalovanápotvrdila,žemaladispozičnéprávokpredmetnému
bankovému účtu, avšak pokiaľ ide o komunikáciu ohľadom nakladania s nimi, vždy komunikovala s p.
P.. P. P. vedel, že žalovaná nemá finančné prostriedky na stavbu a povedal, že tieto zabezpečí. Vedela,
že všetko rieši s kamarátom. Ich vzťahy nemala dôvod riešiť. Bola si vedomá toho, že je dlžná p. P., nie
však p. Z., nikdy by ju nenapadlo zakomponovať niekoho cudzieho do tejto stavby. O vrátení peňazí sa
s pánom P. nebavila, nezaplatila mu ešte nič.

11. Svedok X. P. pri výsluchu uviedol, že žalobca je jeho dlhodobý kamarát a žalovaná jeho bývalá
svokra. Žalobca je zároveň krstný otec jeho detí. K uzavretiu spornej zmluvy o pôžičke došlo podľa
jeho tvrdení u neho vo Vsetíne, a to za prítomnosti jeho, žalobcu a p. J.. Bola tam prítomná aj jeho
bývalá manželka, ktorá sa však jednaní nezúčastňovala. Potvrdil, že žalobca požičal peniaze p. J.. Ďalej

vysvetlil, že v roku 2014 vznikla vízia, že by bolo dobré postaviť domček na pozemku p. J.. Svedok sa s
uvedeným zveril p. Z., a to o možnosti stavby tejto nehnuteľnosti. Následne p. Z. tým, že mal vedomosť
o turistickom ruchu v danej oblasti, navrhol, že by na stavbu požičal peniaze. Svedok tlmočil uvedené
rodine J.. Žalovaná povedala, že sa musí v rodine poradiť a následne s tým súhlasila. Zišli sa v byte vo
Vsetíne s tým, že sa dohodlo, že p. Z. poskytne finančné prostriedky vo výške 100.000,- eur, s čím p. J.

súhlasila. Následne sa mal zobral úver, z ktorého by sa čiastočne dlh voči žalobcovi splatil a zo zbytku
by sa dostavala nehnuteľnosť. Svedok potvrdil, že k stretnutiu, kde sa dojednalo poskytnutie pôžičky,
sa uskutočnilo začiatkom roku 2015, približne vo februári alebo v marci. Pôžička mala byť poskytnutá v
sume 100.000,- eur. Svedok potvrdil, že peniaze si chcela žalovaná požičať od p. Z.. Dôvod, pre ktorý
neboli finančné prostriedky priamo poukázané na účet žalovanej, bol ten, že žalobca je rodinný priateľ

svedka, plne mu dôveroval a takto mohol lepšie kontrolovať peniaze.

12. Svedok B.Y. E. pri výsluchu uviedol, že žalobcu nepozná, avšak pokiaľ ide o žalovanú, pre túto
pracoval. Uviedol, že na konci leta roku 2015 sa prvýkrát stretol so žalovanou, keď začal u p. J. so
stavbou v Liptovskom Hrádku. V čase, keď spoznal p. J., sa zoznámil aj s pánom P.. Svedok uvádzal,

že p. Z. videl na pojednávaní prvýkrát a mal vedomosť, že investorom stavby je pán P. a že to celé
platí, pretože to tak pán P. uvádzal.

13. Svedkyňa Q. P. pri výsluchu uviedla, že žalobca je krstným otcom jej synov a žalovaná je jej
matka. Uviedla, že peniaze na stavbu pochádzajú od p. Z.. Nebola prítomná pri dojednávaní podmienok

poskytnutia finančných prostriedkov. V čase, keď sa táto zmluva uzatvárala, prítomnými v ich byte bola
ona, jej exmanžel, jej matka a p. žalobca. P. Z. chcel byť zainteresovaný do stavby, keď sa ho svedkyňa
spýtala, či nebude potrebné niečo spísať na papieri, žalobca toto neriešil, keďže má vraj veľa peňazí.
Nemala vedomosť o tom, že by bola uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovanou. Pamätala si, že
raz prišiel jej exmanžel domov s podpísanou zmenkou, ona však nebola do toho nijako zainteresovaná.

Pokiaľ ide o danú zmenku, vedela o tom len minimum. Pokiaľ ide o rozhovory o zmluve o pôžičke, bola
síce v byte prítomná, avšak vtedy mali malé deti, takže často odbiehala. Všetko to vyzeralo tak, že
exmanžel a žalobca už sú dohodnutí, brala to len ako návštevu. Mama bola vtedy pri nej, pretože jej
pomáhala s deťmi.

14. Z obsahu uznesenia OR PZ, odboru kriminálnej polície, sp. zn. ČVS: ORP-405/2-Vys-LM-2017
zo dňa 03. 11. 2017 vyplýva, že oznámenie X. Z. bolo v zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného
poriadku odmietnuté, keďže nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ani na odovzdanie veci, ani na
odloženie veci. Z obsahu uznesenia vyplýva, že predmetom oznámenia X. Z. bolo prevzatie finančných
prostriedkov v sume 77.783,- eur S. J. a ich následné nevrátenie.

15. Žalovaná pri výsluchu pred vyšetrovateľom Policajného zboru dňa 25. 10. 2017 uviedla, že niekedy v
roku 2014 bola pomáhať svojej dcére, ktorá v tom čase bývala vo Vsetíne. Jej zať jej vtedy navrhol, že by
mohli postaviť niečo na jej pozemku v Liptovskom Hrádku a zbúrať drevenicu, ktorá sa tam nachádzala.Ten jej uviedol, že má známeho, ktorý má peniaze a vedel by tie peniaze investovať. Bola proti tomu,
pretože toho známeho nepoznala a nechcela tam postaviť niečo veľké, keďže by sa to v prípade ťažkostí
tažšie predávalo. Zať ju však zmanipuloval, tak pre pokoj v rodine súhlasila. Spomínala si, že tento

známy jej zaťa, pán X. Z., prezývaný Z., prišiel k zaťovi na návštevu a prejavil vôľu investovať do daného
projektu. Žalovaná navrhla, aby bolo všetko na papieri, avšak žalobca len mávol rukou a išiel preč.
Povedal, že to bude dlhodobá bezúročná pôžička. Nebola reč o tom, že poskytnuté peniaze sa budú
musieť vrátiť v nejakej konkrétnej určenej lehote. Začal sa vybavovať projekt na výstavbu tohto domu a
keďže pozemok patril jej, vybavovala to ona. Všetko konzultovala so zaťom X.Ř. P.. Dokonca minimálne

raz bol s ňou aj vybavovať veci na úradoch. Vybavilo sa stavebné povolenie, urobil sa projekt a začalo
sa s výstavbou domu, príp. penziónu. Žalovaná podpísala vo B. banke zmluvu, ktorá ju oprávňovala
disponovať s prostriedkami na účte, ktorý účet založil jej zať X. P. v Liptovskom Mikuláši a na tento
účet mali chodiť peniaze pána Z.. Peniaze prišli na účet na viackrát, výpisy sú k dispozícii, z týchto
peňazí sa financovalo všetko, čo sa týkalo stavby. Na stavbu išlo z daného účtu 77.783,- eur, žalovaná
to nikdy nepopierala. Uviedla, že nebol určený termín vrátenia finančných prostriedkov. Pán Z. sa prišiel

prvýkrát pozrieť na stavbu 25. 10. 2015, prišiel aj s nejakým pánom, ktorého nechcel predstaviť, doteraz
žalovaná nevie, kto to bol. Popozerali stavbu, povedal, čo treba najskôr ukončiť, aby to začalo zarábať
a pri rozlúčke v aute predložil dcére smlouvu o zápujčce a zmenku, ktorú žalovaná pripojila. Listiny však
nepodpísala ona ani jej dcéra. Následne ju X.W. Z. vyzval na vrátenie jeho investície, kde je uvedený
aj jej zať, nie je podpísaný ani jedným, sú tam len ich iniciály, bola tam tiež uvedená suma 77.783,-

eur. Žalovaná to vyhodnotila ako anonym a nereagovala. Bola vyzvaná, aby vrátila peniaze do 31. 12.
2016. Následne jej prišiel ďalší list z 01. marca 2017, kde ju opätovne vyzvali k vráteniu investície do
30. 04. 2017. Nevedela, za akých podmienok bola poskytnutá pôžička pánom Z. na účet X. P. a pretože
ešte stále je X. P. manžel s jej dcérou, nevedela, akú zmenku pán P. podpísal pánovi Z. a potom by
sa dlh delil na polovicu. Žalovaná prejavila vôľu mať všetko na poriadku, uznala, že peniaze jej boli

poskytnuté, boli preinvestované, ale nebol určený termín vrátenia peňazí. Následne dostala list zo dňa
27. 07. 2017, kde je uvedené podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, kde bol podpísaný pán
Z.. V liste boli uvedené viaceré nezmysly. Napríklad, že stavba mala byť ukončená v roku 2016, hoci na
stavebnom úrade v Liptovskom Hrádku je uvedená kolaudácia dňa 31. 12. 2017. V liste je tiež uvedené,
že po kolaudácii sa mala vybaviť na dom hypotéka a požičané peniaze sa mali vrátiť a za túto službu

mal mať pán Z. províziu v podobe podielu na zisku z prenájmu. O tom žalovaná nič nevedela, nevedela,
ako sa dohodli so zaťom, ona pri tom nebola. Na tento list napísal jej advokát nasledovné, a to návrh
na vysporiadanie finančného záväzku, kde advokát podrobne vysvetlil jej stanovisko a predložil návrhy
na vysporiadanie dlhu z predaja nehnuteľnosti s tým, že túto nehnuteľnosť sám odkúpi, kde sa započíta
jeho pôžička, prípadne, že bude pôžičku splácať formou mesačných splátok. Následne prišiel advokátovi

žalovanej list z advokátskej kancelárie JUDr. Josefa Jančaříka, kde už požadujú sumu 91.425,- eur aj s
úrokmi, aj s rozdielom kurzu. Vo veci sa podľa jej názoru jedná o občiansko-právny spor, ktorý sa snažila
vyriešiť, nerozumela, prečo pán Z.S. podal trestné oznámenie.

16. Z obsahu Stavebného povolenia zo dňa 28. 07. 2015 vydaného Mestom Liptovský Hrádok vyplýva,

že H.. S. J. podala dňa 29. 06. 2015 Žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinný dom
- novostavba v katastrálnom Ú. J. Z. na parcele č. KN-C 1066 a parcele č. KN-C 1067. Uvedený typ
stavby sa v zmysle rozhodnutia povolil s tým, že rozhodnutie v podrobnostiach obsahuje popis stavby.

17. Z obsahu tlačiva Smlouva o zápujčce vyplýva, že ako „zápujčitel“ je označený žalobca a ako

„ vydlužitelé“ tu figurujú žalovaná a jej dcéra Q. P.. Uvedená zmluva, resp. tlačivo, nie je podpísané.

18. Z obsahu predloženej „Směnky“ vyplýva povinnosť zaplatiť sumu 80.000,- eur v prospech H.. X.
Z.. Ako vystaviteľ je uvedená Q. P. s tým, že ako zmenečný ručiteľ tu figuruje žalovaná. Zmenka nie
je podpísaná.

19. Z obsahu Úradného záznamu o podanom vysvetlení podľa § 158 ods. 6 Trestního řádu zo dňa 29.
08. 2017 vyplýva, že žalobca pred komisárom Krajského riaditeľstva polície Zlínskeho kraja uviedol, že
pani S.T. J. pozná prostredníctvom jeho známeho X. P.. Niekedy na začiatku roku 2015 pri osobnom
stretnutí s X. P. mu tento uviedol, že jeho svokra pani J. plánuje výstavbu domu, príp. apartmánu na

komerčný prenájom na svojom pozemku v obci Liptovský Hrádok. Žalobca ponúkol možnosť investície
do takéhoto projektu. Pán X. P. dohodol schôdzku s pani J. v byte vo Vsetíne, kde chceli projekt
prejednať. Asi niekedy v mesiaci marec 2015 sa osobne stretol s X. P. a pani J. s tým, že bolo dohodnuté
poskytnutie finančných prostriedkov na výstavbu domu na pozemku žalovanej v Liptovskom Hrádku, ato do sumy 100.000,- eur. Keďže pani J. nepoznal dostatočne k tomu, aby jej mohol dôverovať, došlo k
dohode, že pán X. P. založí na Slovensku bankový účet na jeho meno, prostredníctvom ktorého budú
pani J. poskytnuté finančné prostriedky. Keďže pánovi P. dôveroval, upustil od nejakého štandardného

zabezpečovacieho prostriedku. Finančné prostriedky sa mali vrátiť do konca roku 2016, kedy mal byť
dom postavený a zhotovenú stavbu mala pani J. vybaviť úver alebo pôžičku, z ktorého by boli finančné
prostriedky vrátené a následne sa mohli dohodnúť na prerozdelení prípadného zisku z komerčného
prenájmu domu. Podľa ústnej dohody pán X. P. zriadil vo B. banke v Liptovskom Mikuláši bankový
účet, z ktorého mohla žalovaná čerpať finančné prostriedky na výstavbu zmieňovaného domu. Až do

04. 10. 2016 si myslel, že všetko funguje na základe dohody, avšak v októbri 2016 bol od X.Ř. P.
informovaný o manželskej kríze pána P. a jeho manželky Q. P.. Z tohto dôvodu sa žalobca dohodol s X.
P., že dôjde k zrušeniu spomínaného bankového účtu a zostávajúce finančné prostriedky sa žalobcovi
vrátia. Na základe uvedeného následne žalobca prevzal od X. P. čiastku 12.217,- eur. Zdôraznil, že
na daný účet vkladal finančné prostriedky len on, čo dokazuje zmieňovanú dohodu. Následne žalobca
kontaktovalpaniJ.achcelsasňoudohodnúťnavyriešenídanejinvestície.PaniJ.uviedla,žesažalobca

nemusí báť, že všetky peniaze budú vrátené a uistila ho, že dôjde k podpisu zmluvy o pôžičke. Ako sa
dohodli, žalobca spísal dohodu o uznaní záväzku a zmenku medzi ním a pani J.. S týmito dokumentmi
navštívil na konci novembra 2016 pani J., ktorá však listiny odmietla podpísať. Po tomto stretnutí s ním
prestala pani J. komunikovať. Z uvedeného dôvodu jej zaslal písomnú výzvu na vrátenie finančných
prostriedkov, na to však žalovaná nereagovala. Keď sa snažil o vrátenie peňazí urgovať u Q. P., dcéry

pani J., Q. P. ho informovala o zmene prístupu k dlhu z ich strany, keď uviedla, že požadovanú čiastku
si požičala ona a jej manžel X. P. a nimi budú peniaze vrátené s tým, že jej matka nemá nič s dlhom
spoločné. Žalobca zdôraznil, že nehnuteľnosť sa stavala na pozemku S. J., projekt bol na jej meno, ona
disponovala zverenými finančnými prostriedkami a jej bola zverená platobná karta, ako aj prístupové
práva k internetovému bankovníctvu.

20.ZobsahuÚradnéhozáznamuzodňa28.08.2017opodanomvysvetlenípodľa§158ods.6Trestního
řádu pred komisárom Krajského riaditeľstva polície Zlínskeho kraja vyplýva, že X. P. je dlhoročným
známym X. Z.. X. Z. je kmotor dvojčiat X. P.. X. P. pri vysvetlení uviedol, že niekedy na prelome roku
2014 a 2015 pri návšteve jeho svokry vo Vsetíne sa bavili, že by nebolo zlé postaviť na jej pozemku v

obci Liptovský Hrádok rodinný dom s možnosťou prístavby ku komerčnému prenájmu. S. J. na počiatku
roku 2015 s uvedeným súhlasila, o čom bol vyrozumený X. Z., ktorý bol ochotný poskytnúť na stavbu
finančné prostriedky s tým, že následne by mal podiel na zisku z prenájmu komerčnej časti domu. Za
účelom dohodnutia podmienok si dali schôdzku vo Vsetíne, asi v marci 2015 sa zišiel so svokrou S.
J., X. Z., nikto iný na schôdzke nebol prítomný. Doma bola ešte prítomná jeho žena Q., ktorá však sa

do jednaní nezapájala, nebola teda prakticky prítomná. Na schôdzke sa dohodli, že X. Z. poskytne na
výstavbu domu čiastku približne 100.000,- eur a keďže X. Z. S. J. dobre nepoznal, tak si dal podmienku,
že X. P. založí na Slovensku účet, kde bude X. Z. vkladať finančné prostriedky, ktoré budú použité na
výstavbu domu. Peniaze mali byť vrátené do konca roku 2016, kedy mal byť dom postavený. Následne
mala S. J. na základe poskytnutého úveru alebo pôžičky vrátiť pánovi Z. peniaze a z prípadného zisku

z prenájmu časti by sa splácala pôžička, prípadne by sa prerozdelil zisk z prenájmu i medzi investora,
teda pána Z.. Podľa uvedenej dohody X. P. zriadil vo B. banke účet, ku ktorému bola poskytnutá jediná
platobná karta, ktorá bola zverená pani J., takže jedine ona mohla s účtom nakladať, a tak aj činila.
V októbri 2016 bez jeho vedomia, v čase, keď bol v práci, ho opustila manželka s deťmi a odišla na
Slovensko. O tejto skutočnosti vyrozumel pána Z., pretože vedel, že kríza v manželstve môže mať vplyv

na návratnosť jeho investície. Následne preto zrušil účet založený na Slovensku a na pokyn pána Z.
zvyšok finančných prostriedkov v celkovej sume 12.217,- eur vrátil. Vedel, že pán Z. S. J. kontaktoval,
táto spočiatku uviedla, že sa nemusí o investíciu obávať, až po nejakej dobe pánovi Z. odmietla podpísať
uznanie dlhu a svoj záväzok voči X. Z. poprela s tým, že peniaze neboli poskytnuté jej, ale X. P. s Q.
P. ako manželom. X. P. uviedol, že peniaze od pána Z. boli zverené S. J. za účelom výstavby domu na

jej pozemku a malo sa jednať o jej dom. X. P. ani jeho manželka nemali a ani nemajú žiadne majetkové
právo k stavbe, teda je vylúčené, aby záväzok k pánovi Z. prešiel na manželov P.. Pán Z. sa snažil pani
J. kontaktovať, avšak tá na písomné výzvy nereagovala.

21. Z obsahu Úradného záznamu zo dňa 30. 08. 2017 o doplnení podaného vysvetlenia X. P. podľa

§ 158 ods. 6 Trestního řádu vyplýva, že jeho manželka v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/322/2016
uvádzala, že nehnuteľnosť sa začala stavať v roku 2015 na pozemku jej matky a že stavebníkom je jej
matka, ktorá by sa mohla k stavbe bližšie vyjadriť. Uvedené nasvedčuje tomu, že stavbu vykonávala
matka jeho manželky, S. J., ktorej na výstavbu domu poskytol peniaze pán X. Z.. Z uvedeného je zrejmé,že manželka o stavbe prakticky nič nevedela, nič nevybavovala, o nič sa nestarala, preto je nezmysel,
že finančné prostriedky na výstavbu domu boli X. Z. poskytnuté manželom P., ako sa v súčasnej dobe
snaží uvádzať S. J.. Je teda nezmysel, aby pán Z. poskytol peniaze manželom P. na stavbu domu pani

J., na čo by nikdy nepristúpil.

22.ZobsahuDohodyouznanídlhu(ktorájesúčasťoutrestnéhospisu)vyplýva,žetátomalabyťuzavretá
medzi H.. X. Z. ako veriteľom a H.. S. J. ako dlžníčkou. Uvedená dohoda nie je podpísaná.

23. Z obsahu J. H.. X. Z. zo dňa 27. 07. 2017 adresovaného S. J., označeného ako Vec: Podozrenie zo
spáchania trestného činu podvodu, vyplýva požiadavka žalobcu na zaplatenie dlhu vo výške 77.783,-
eur, ktoré boli poskytnuté na výstavbu penziónu (dom) v obci Liptovský Hrádok.

24. Z obsahu listu Mgr. Jozefa Slíšku (predchádzajúceho zástupcu S. J.) zo dňa 06. 09. 2017
adresovaného H.. X. Z. vyplýva, že začiatkom roka 2015 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu

ústnej dohody o spolupráci pri financovaní výstavby penziónu na pozemku žalovanej. Do tohto kontraktu
bol zapojený t. č. ešte zať žalovanej, X. P., ktorý zriadil účet a na ktorý žalobca dotknutú sumu zaslal.
Všetky investície boli investované iba do predmetnej stavby. Keďže sa pomery v rodine P.Ý. zmenili, v
prácach na penzióne sa nepokračuje, tak zástupca navrhol nasledovné spôsoby vyriešenia predmetnej
záležitosti: 1. nehnuteľnosť sa odpredá v stave, v akom sa momentálne nachádza, z obdržanej kúpnej

ceny bude vrátená suma 77.783,- eur, 2. nehnuteľnosť môže žalobca odkúpiť od žalovanej a uhradiť jej
cenu za pozemok, na ktorom sa stavba nachádza a 3. žalovaná ponúkla možnosť splatenia uvedenej
sumy formou mesačných splátok a dohodnutého splátkového kalendára. Zástupca uviedol, že zmluvný
vzťah vznikol medzi žalobcom, X. P. a žalovanou. Navrhol spor urovnať mimosúdne, keďže mimosúdne
doriešenie veci bude prospešné pre obe strany. Žalovaná nepopierala, že došlo k zhodnoteniu jej

nehnuteľnosti na základe vkladu žalobcu za predpokladaného spoločného podnikania. Nepredpokladalo
sa v danom čase dobudovanie penziónu, a preto zástupca navrhol uvedené spôsoby vyrovnania.

25. Z obsahu listu JUDr. Josefa Jančaříka (predchádzajúceho zástupcu žalobcu) zo dňa 05. 10. 2017
vyplýva, že žalobca požadoval na vyrovnanie predmetného záväzku S. J. vrátiť čiastku vo výške 91.425,-

eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 77.783,- eur, zo 6 % ročného úroku v sume 8.745,- eur a kurzového
rozdielu v sume 4.897,- eur.

26. Z obsahu listu JUDr. Andrey Kelemenovej zo dňa 27. 03. 2018 adresovaného X.. X. X. vyplýva,
že táto sa ako nová zástupkyňa žalovanej nestotožnila s predchádzajúcim právnym posúdením sporu,

pričomuviedla,žezmluvnývzťahzprvejzmluvyopôžičkevznikolmedziH..X.Z.akoveriteľom,X.P.ako
dlžníkom. Jej klientka nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu o pôžičke s H.. Z.. Uviedla, že zmluva o pôžičke
sumy 90.000,- eur bola uzavretá medzi veriteľom H.. X. Z. a dlžníkom X. P., plnenie z uvedenej zmluvy
poukázal veriteľ H.. Z. v splátkach na účet založený X. P. na jeho meno a ďalšia zmluva o pôžičke bola
uzavretá ústne medzi veriteľom Jiřím Davidom a dlžníčkou H.. S. J.. Menovanej umožnil X. P. čerpať

pôžičku tým, že jej udelil pozíciu spoludisponenta na svojom účte, na ktorý H.. Z. poukazoval peniaze. H..
J. si touto formou od X. P. požičala sumu 77.783,- eur. Keďže splatnosť dlhu H.. J. nebola do dnešného
dňa zo strany veriteľa X. P. určená, dlh sa doteraz nestal splatným, a preto nesúhlasila s uplatňovaním
si nároku na akékoľvek úroky z omeškania.

27. Z predloženej e-mailovej komunikácie medzi advokátmi JUDr. Josefom Jančaříkom a Mgr. Jozefom
Slíškom zo dňa 15. 11. 2017 až 18. 12. 2017 je zrejmá snaha sporových strán vyriešiť spor mimosúdne
s tým, že zástupca žalovanej deklaroval vedomosť žalovanej o jej dlhu voči žalobcovi v sume 77.783,-
eur a jej snahu dlh zaplatiť.

28. Z listu zo dňa 07. 12. 2016 adresovaného S. J. vyplýva, že ním Ing. X. Z. a X. P. požiadali žalovanú
o zaplatenie dlhu v sume 77.783,- eur.

29. Z listu zo dňa 01. 03. 2017 adresovaného S. J., ktorý bol rovnako podpísaný H.. X. Z. a X. P., vyplýva
požiadavka na úhradu dlhu v sume 77.783,- eur.

30.Žalobcavovyjadreníkdokazovaniuakprávnejstránkeveciuviedol,žepriuzatvoreníspornejzmluvy
o pôžičke boli prítomní len žalobca, žalovaná a X. P.. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu danej zmluvy,
potvrdzuje predžalobná komunikácia právnych zástupcov strán sporu, konkrétne Mgr. Jozefa Slíškuzástupcu žalovanej a JUDr. Josefa Jančaříka zástupcu žalobcu. V rámci tejto komunikácie žalovaná
uznala svoj záväzok a navrhla niekoľko mimosúdnych riešení. Žalobca sa nestotožnil s tým, že by u
žalovanej malo aktuálne ísť o zmenu právneho názoru, pretože otázka toho, komu žalobca poskytol

pôžičku a komu sa cíti byť žalovaná zaviazaná, je otázkou skutkovou, nie právnou. Hoci žalovaná už
niekoľko mesiacov tvrdí, že je dlžníčkou X. P., ktorý ju ešte na vrátenie dlhu nevyzval, doposiaľ, ako aj
sama uviedla, nijako dlh nenahradila ani to len čiastočne a ani sa o to nepokúsila. Žalobca odkázal na
výpoveď žalovanej pred orgánmi činnými v trestnom konaní, kde táto potvrdila, že sa stretla so žalobcom
a X. P., že sa dohodli na pôžičke, akurát že ona navrhla, aby sa to dalo na papier, čo žalobca v danej dobe

nepovažovalzapotrebné.Jenelogické,abyžalovanánavrhovalapísomnúformuzmluvy,kebynebolajej
účastníčkou. Na skutočnosti, že zmluvný vzťah o pôžičke bol uzatvorený medzi žalobcom a žalovanou,
nemení nič ani fakt, že na prvotných výzvach žalobcu na vrátenie požičaných finančných prostriedkov
adresovaných žalovanej bol podpísaný aj X. P.. Za podstatné žalobca tiež nepovažoval fakt, že X.Í. P.
chcel dať podpísať zmenku, pretože malo ísť len o poskytnutie záruky za žalovanú. Keďže predložené
listiny - Smlouva o zápujčce a Směnka neboli podpísané, nepreukazujú absolútne nič. Žalobca navrhol,

aby súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP neprihliadal na listinné dôkazy, ktoré boli predložené na pojednávaní
dňa 22. 11. 2018. Konkrétne sa jednalo o výzvy na vrátenie peňažných prostriedkov zo dňa 07. 10.
2016 a zo dňa 01. 03. 2017, ako aj nepodpísaný návrh Smlouvy o zápujčce a nepodpísaná Směnka
na meno vystaviteľa Q. P.. Výsluch svedka B. E. žalobca nepovažoval za relevantný, keďže išlo o
osobu,ktorázjavnenemalapodrobnéznalostizmluvnýchvzťahovohľadomfinancovaniaspornejstavby.

Rovnako podrobné vedomosti o uzatváraní zmluvy nemala ani svedkyňa Q. J.. Skutočnosť, že zmluva
o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, potvrdilo už len to, že stavebné povolenie
bolo vydané na meno žalovanej, ona bola teda stavebníkom stavby, ona bola vlastníčkou pozemku,
na ktorom sa stavba realizovala, a teda ona mala byť aj vlastníčkou novostavby. X. P. nemal žiaden
dôvod si finančné prostriedky od žalobcu požičiavať, keďže on nebol osobou, ktorá by ich potrebovala

na rozdiel od žalovanej.

31. Žalovaná vo vyjadrení k dokazovaniu a k právnej stránke veci uviedla, že by sa súd mal zaoberať
hodnovernosťou svedka X. P., keďže on a žalobca sú dlhoročnými priateľmi. Poukázala na časovú
postupnosť jednotlivých relevantných udalostí, ktoré viedli k vzniku sporu medzi žalobcom a žalovanou

a zdôraznila, že dôvodom postupu žalobcu keď z pôžičkového vzťahu vynecháva svojho dlhoročného
priateľa X. P. a vrátenie pôžičky žiada len od žalovanej, je snaha o obídenie osoby X. P. ako dlžníka
voči žalobcovi. X. P. a dcéra žalovanej Q. P. od októbra 2016 spolu nežijú, X. P. udal Q. P., že mu
uniesla deti, od roku 2016 prebiehalo na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 32P/322/2016
súdne konanie vo veci zverenia troch maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov. Vzťahy medzi

manželmi sú od októbra 2016 až do súčasnosti napäté a nepriaznivé. X. P. podal dokonca na Q. P.
aj trestné oznámenie pre únos detí. Práve táto skutočnosť má od októbra 2016 na jednotlivé kroky
žalobcu a X. P. podstatný vplyv, kedy obaja začali vytvárať konštrukciu zmluvy o pôžičke dohodnutej
medzi žalobcom a žalovanou, s lehotou splatnosti 31. 12. 2016 (t. j. 2 mesiace po odchode Q. P. od X.
P.) aj napriek tomu, že takáto dohoda medzi žalobcom a žalovanou nikdy uzavretá nebola. Celý proces

poskytnutia peňazí na výstavbu dohodol so žalovanou začiatkom roku 2015 vtedajší zať žalovanej X.
P., ktorý sa od októbra 2016 po evidentnej dohode so žalobcom svojimi výpoveďami v pozícii svedka
tak v trestnom konaní, ako aj v aktuálnom súdnom konaní, snaží o prehodenie záväzku zo zmluvy o
pôžičke, ktorú uzavrel so žalobcom on sám, na žalovanú. Až po odchode manželky X. P. v októbri 2016
začal žalobca podnikať kroky na zabezpečenie svojej pôžičky, čo je úplne nelogické, ak by sa jednalo

o pôžičku žalovanej, keďže rozpadom manželstva P. by sa na právnom vzťahu žalobcu a žalovanej, ak
by bol skutočne medzi nimi uzavretý, nič nezmenilo. Žalovaná odkázala na výpoveď V. O. na polícii vo
Vsetíne zo dňa 29. 08. 2017. Pre reálne posúdenie, medzi ktorými osobami došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke, je potrebné sústrediť sa na prvotné listiny a vyjadrenia žalobcu a X. P., z ktorých ešte v
čase, kedy nebežalo žiadne civilné ani trestné konanie, vyplývalo postavenie jednotlivých osôb v tomto

právnom vzťahu tak, ako ho skutočne v tomto období vnímali. Žalovaná sa so žalobcom nikdy nedohodla
na podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 657 Občianskeho
zákonníka. Nedohodla sa so žalobcom ani na výške sumy, ani na lehote splatnosti. Poskytnutie pôžičky
samotné, ako aj podmienky dohadoval so žalobcom X. P.. Z výpovede svedkyne Q. P. je zrejmé, že
z dovtedajších vyjadrení žalobcu a X. P. mala vedomosť o tom, že vec ohľadom poskytnutia peňazí

riešil so žalobcom len pán P.. Ani svedkyňa samotná nepovažovala nikdy poskytnutie peňazí žalobcom
ako pôžičku žalovanej. Je zrejmé, že žalovaná ako jej matka by ju o požičaní peňazí od žalobcu, ako
od pre ňu neznámej osoby, nepochybne bola informovala. Tvrdenie žalovaného a svedka X. P., že k
uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou došlo práve v okamihu, kedy svedkyňa Q. P.odbehla k deťom, považovala len za účelovo vytvorenú konštrukciu. Ďalej žalovaná odkázala na výzvu
žalobcu a X. P. zo dňa 07. 12. 2016. Z jej obsahu je zrejmé, že uvedené osoby píšu o spoločnej investícii
do výstavby a vymáhaní ich spoločnej pohľadávky. Z výzvy vyplýva určenie splatnosti pôžičky, čo je

v rozpore s tvrdením žalobcu aj svedka, že splatnosť pôžičky do 31. 12. 2016 bola dohodnutá už pri
osobnom jednaní v marci 2015. Rovnako žalovaná odkázala aj na výzvu žalobcu a X. P. zo dňa 01. 03.
2017, kde sa tiež uvádza dlh ako spoločná investícia týchto osôb. V priebehu konania však X. P. svoje
postavenie veriteľa vylúčil. Uvedený rozpor by mal mať vplyv na hodnotenie pravdivosti jeho svedeckej
výpovede o tom, že pôžičku poskytol H.. Z. H.. J.. Výzvy z roku 2016 sú písomným dôkazom toho, že X.

P. sa vo vzťahu k H.. J. za veriteľa sám považoval. Jeho neskoršie výpovede o tom, že veriteľom voči H..
J. bol H.. Z., boli len dodatočne modifikované tak, aby on sám z tohto záväzku nemusel nič plniť voči H..
Z., vzhľadom na to, že v októbri 2016 sa rozišiel s dcérou žalovanej a takto chcel dosiahnuť, aby bola
jeho osoba v postavení dlžníka voči Z.Á. vypustená a aby celý dlh bol len dlhom žalovanej voči žalobcovi.
Nejasnosti v danom skutkovom stave sú spôsobené aj predloženou Smlouvou o zápujčce zo dňa 07.
06. 2016 a Směnkou zo dňa 07. 07. 2016, ktoré síce neboli podpísané, avšak nejasne sa tu uvádzajú

mená dlžníčok, Q. P. a H.. S. J. (Smlouva o zápujčce) a Q. P. ako dlžníčky s tým, že jej matka mala byť
len ručiteľka (Směnka). Žalovaná tiež poukázala na výpoveď žalobcu, ktorý poukázal na to, že výstavba
domu mala byť ukončená v roku 2016, pričom aj splatnosť pôžičky bola v rovnakom termíne. Uvedené
je rozporné, keďže až po výstavbe si mala žalovaná zabezpečiť pôžičku na splatenie dlhu žalobcovi. V
rozpore s tvrdeniami žalobcu je tiež predložené stavebné povolenie, z ktorého vyplýva termín ukončenia

stavby najneskôr do 31. 12. 2017. Žalovaná zdôraznila, že vo veci financovania výstavby komunikovala
len s X. P., nikdy nie so žalobcom. Skutočnosť, že termín vrátenia peňazí nebol medzi žalobcom a
žalovanou dohodnutý, potvrdzuje aj záver vyšetrovateľa Policajného zboru v uznesení OR PZ, odbor
kriminálnej polície Liptovský Mikuláš, zo dňa 03. 11. 2017. Zdôraznila, že všetky listiny uvádzané v
záverečnej reči, a teda aj listiny predložené právnou zástupkyňou žalovanej na pojednávaní dňa 22. 11.

2018 sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, ktorý bol pripojený na základe zhodných návrhov oboch
strán. Zdôraznila, že prevzatie peňazí H.. J. od H.. Z. v konaní preukázané nebolo. Preto vyjadrila
presvedčenie, že H.. Z. pôžičku poskytol X. P. na jeho účet a X. P. následne poskytol pôžičku H.. J..
Pôžičkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou však uzavretý nebol. Tvrdenie o zriadení účtu X. P. pre
účely zabezpečenia kontroly čerpania peňazí žalovanou s tým, že tento účet bol len platobným miestom,

považovalazaúčelové.Žalobcovi,akbyuzavrelzmluvuopôžičkesožalovanou,ničnebránilovtom,aby
peniaze poukazoval priamo na jej účet s tým, že X. P. mohol v postavení spoludisponenta kontrolovať
pohyb peňazí na účte. Žalovaná tiež odkázala na list Mgr. Slíšku zo dňa 06. 09. 2017 a tiež na e-mail
zo dňa 18. 12. 2017, z ktorých jednoznačne nevyplýva tvrdenie o tom, že by tu došlo k vzniku právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná nepopierala výber žalovanej sumy z účtu X. P. a X. P.

je aj ochotná pôžičku vrátiť po tom, ako X.Í. P. určí jej splatnosť. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na

strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

33. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto

sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).34. Súhrn priamych,, ako aj nepriamych dôkazov tvorí v danom spore ucelenú dôkaznú reťaz, ktorá
na základe voľného hodnotenia dôkazov v zmysle článku 15 Základných princípov CSP a ustanovenia
§ 191 CSP podľa názoru okresného súdu bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že žalovaná

prevzala finančné prostriedky od žalobcu, že svedok X. P. figuroval v procese ich poskytnutia len ako
sprostredkovateľ a že tieto neboli vrátené ani po výzve veriteľa, z ktorého dôvodu bolo nutné žalobe
vyhovieť.

35. Ako už bolo uvedené vyššie, medzi stranami nebolo sporné čerpanie finančných prostriedkov z účtu

zriadeného svedkom X. P.. Sporné však bolo, či medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke, či teda má v danom právnom vzťahu žalobca postavenie veriteľa a žalovaná postavenie
dlžníčky a aký je obsah tohto právneho vzťahu.

36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že začiatkom roka 2015, resp. v marci 2015 došlo k stretnutiu
sporových strán za prítomnosti svedka P. a jeho manželky v byte manželov P. vo Vsetíne. Súd nemal

pochybnosti, že práve na tomto mieste sa žalobca so žalovanou dohodli, že žalovanej budú poskytnuté
finančné prostriedky na výstavbu rekreačného domu, a to až do sumy 100.000,- eur. Žalovaná, ako aj jej
dcéra nepriamo potvrdili, že k takémuto dojednaniu došlo, ak naznačili nespokojnosť s ústnou dohodou.
Následne, keďže žalobca nepožadoval spísanie dohody, strany sa uspokojili s tým, že zmluva bude mať
ústnu podobu. Súd to za daných okolností nepovažoval za nelogické, keďže v relevantnom čase boli

uvedené osoby v blízkych rodinných zväzkoch - žalovaná bola svokrou svedka X. P. a žalobca bol a aj je
krstným otcom detí manželov P.. Ak žalobkyňa spomínala istú formu manipulácie a že pre pokoj v rodine
súhlasila s výstavbou domu, uvedené súd na účely posúdenia vzniku zmluvného vzťahu nepovažoval
za relevantné. Pri tak vysokej sume, aká bola investovaná do majetku žalovanej možno ťažko uvažovať
o tom, že by žalobkyňa nevedela, čo robí. Vďaka finančným prostriedkom žalobcu získala hodnotnú

nehnuteľnosť. Za obdobie poukazovania financií na zriadený účet vyčerpala sumu 77.783,- eur. Ak by
bola pravda, že sa jej investícia nemala týkať, potom bolo ťažko pochopiteľné, že akceptovala výstavbu
nehnuteľnosti na jej vlastnom pozemku v uvedenej hodnote. Súd považoval na tomto mieste dodať, že
potreba písomnej formy dohody o pôžičke bola skôr v záujme žalobcu, ktorý pri neštandardne vysokej
investícii do cudzieho majetku mohol pre zachovanie svojich práv preventívne postupovať tak, aby mal

zmluvné práva a povinnosti zachytené v listinnej podobe. Pokiaľ tak neučinil, uvedené súd pripisoval
vyššie zmieneným rodinným vzťahom, v rámci ktorých sa dotknutá investícia a výstavba realizovala.

37. Rovnako za logické považoval súd aj mechanizmus čerpania peňazí na výstavbu nehnuteľnosti.
Žalovaná sama potvrdila, že so žalobcom sa stretla len párkrát, rovnako vypovedal aj žalobca, čo viedlo

k potrebe kontroly čerpania financií, najmä ak zmluva o pôžičke nebola uzavretá v písomnej forme.
Žalobca a svedok P. sa dlhodobo poznali, preto súd nepovažoval za neobvyklé zabezpečiť kontrolu
peňazí spôsobom, akým sa to stalo v posudzovanom prípade - svedok P. zriadil na Slovensku bankový
účet a následne z neho žalobkyňa čerpala potrebné financie na výstavbu. Išlo o zabezpečenie dôvery a
ochranu majetkových práv, čo sa napokon aj ukázalo ako praktické, keďže po rozpade vzťahu manželov

P. mohol žalobca zvyšné nepoužité peniaze získať okamžite späť.

38. Súd nepovažoval za dôvodné námietky žalovanej, ktorá poukazovala na fakt, že jej veriteľom je
svedok P., ktorý si požičal peniaze od žalobcu. V zmysle uvedenej konštrukcie tak mali vzniknúť dve
zmluvy o pôžičke. Podstata týchto vzťahov by však aj prijatím tvrdení žalovanej nedávala zmysel.

Prakticky v danom prípade išlo o zabezpečenie financií pre nehnuteľnosť vo vlastníctve a na pozemku
žalovanej.Súdunebolzrejmýekonomickýdôvod,ktorýbymalviesťktomu,abysvedokP.čerpalpeniaze
od žalobcu a následne tieto požičiaval ďalej. Označený svedok, ako aj žalobca mali a stále majú k
sebe vzťah dôvery, preto takýto reťazec pôžičkových vzťahov nepovažoval súd za pravdepodobný, a to
najmä za situácie, že sám svedok sa necíti byť veriteľom. Svedkyňa P., ktorej výsluch navrhla žalovaná,

potvrdila, že peniaze pochádzali od žalobcu.

39. Pre posúdenie skutkového stavu považoval súd za potrebné priznať osobitnú relevanciu dôkazom,
ktoré sú časovo najstaršie - emailová komunikácii zástupcov sporových strán pred začatím konania a
výsluchom vykonaným v trestnom konaní. Už pri predbežnom právnom posúdení veci na pojednávaní

súd vysvetlil, že žalovaná prostredníctvom svojho predchádzajúceho zástupcu Mgr. Slíšku prejavila
voči žalobcovi vôľu splatil svoj dlh a deklarovala viaceré možnosti jeho úhrady - predaj nehnuteľnosti a
vrátenie dlhu z výťažku, kúpa nehnuteľnosti žalobcom a splácanie dlhu. Zástupca žalovanej obdobne
vyjadril ochotu žalovanej splatiť dlh v e-mailoch zo dňa 23. 11. 2017 a zo dňa 18. 12. 2017. Pri výsluchuv trestnom konaní žalovaná rovnako uviedla, že uznáva poskytnutie a investíciu peňazí, tvrdila len, že
nebol určený termín ich vrátenia. Následnú zmenu v postoji žalovanej (po výmene zástupcu), nemohla
byť pre súd relevantná. Zástupca totiž koná v mene zastúpeného a všetky jeho úkony zakladajú práva

a povinnosti tomu, za koho koná (§ 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Treba prisvedčiť argumentácii
žalobcu,žezmenapostojažalovanejniejezmenouvprávnomposúdení,ktorúbysúdmoholakceptovať,
ale zmenou v tvrdeniach o skutkových okolnostiach prípadu. Žalovaná spočiatku akceptovala svoj dlh
voči žalobcovi a mala ho záujem splatiť, jej náhla zmena názoru vyznieva v kontexte ostatných dôkazov
nedôveryhodne.

40. Z uvedených skutočností nemal súd pochybnosti o tom, že žalobca mal pri poskytnutí financií
postavenie veriteľa a žalovaná postavenie dlžníčky a že tento vzťah treba podriadiť pod znenie
ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ však ide o lehotu splatnosti dlhu, táto nebola
jednoznačne určená pri uzavretí zmluvy o pôžičke, preto bolo na mieste vychádzať zo znenia § 563
Občianskeho zákonníka, kedy sám veriteľ na základe požiadavky určí zročnosť dlhu. Žalobca totiž

nepreukázal, že sa strany jednoznačne zhodli na termíne splatnosti ku konci roka 2016 a žalovaná tiež
nedisponovala dôkazmi o dlhodobej bezúročnej pôžičke (výpoveď podaná v trestnom konaní dňa 25.
10. 2017). Potom bolo logické vychádzať z prvej výzvy žalobcu učinenej listom zo dňa 07. 12. 2016, kde
určil lehotu splatnosti na 31. 12. 2016.

41. Súd nevidel dôvod neveriť žalobkyni, že organizačne bola výstavba nehnuteľnosti zabezpečovaná
svedkom P. spolu so žalobcom, čo však nemohlo nič zmeniť na záveroch súdu o vzniku zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ktorá po prijatí tak vysokej sumy musela vedieť, že táto nie je
poskytnutá bez potreby vrátenia, čo aj sama potvrdila. Je zjavné, že vzťahy rodinných príslušníkov
fungovali spočiatku na neformálnej báze, čo však následne viedlo k vzniknutým problémom a nutnosti

riešiť spor pred súdom.

42. Vzhľadom na viaceré námietky žalovanej týkajúce sa nelogickosti niektorých krokov žalobcu sa
považoval súd za potrebné vyjadriť aj k týmto skutočnostiam. Je pravdou, že v decembri 2016 a v marci
2017 boli žalovanej adresované výzvy na zaplatenie dlhu, ktoré nepodpísal len žalobca, ale aj svedok

X.Ř. P. a vyplýva z nich existencia spoločnej pohľadávky (spojenie „naší pohledávky“). Uvedené by
mohlo vyvolať predstavu, že vo veriteľskom vzťahu voči žalovanej bol aj tento svedok. Pokiaľ by aj
uvedené bolo pravdou, potom v aktuálnom konaní mohol žalobca pri vzniku aktívnej solidarity podľa
§ 513 Občianskeho zákonníka vymáhať celé plnenie len v pre seba. Obsah vzťahu žalobcu a svedka
nebol súdu v kontexte aktuálneho sporu známy a strany k uvedenému neponúkli podstatné tvrdenia

či dôkazy, preto súd nepovažoval uvedené za potrebné bližšie preskúmavať. K uvedenému treba len
spomenúť výpoveď svedka E., ktorý označil za investora stavby svedka P., čo by potvrdzovalo skôr
verziu o spoločnej pohľadávke svedka a žalobcu. Súd už vyššie vysvetlil úvahy, ktoré ho viedli k záveru
o existencii právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, na ktorých (najmä ak sa svedok P. necíti
byť veriteľom) zotrváva. Spomínané výzvy na plnenie zároveň popierajú tvrdenia žalovanej o tom, že

by tu mali vzniknúť dve nadväzujúce zmluvy o pôžičke. Ak by to bola pravda, potom by dané výzvy
nespomínali spoločnú pohľadávku, ale zrejme by z nich vyplýval dlh svedka voči žalobcovi a žalovanej
voči svedkovi. Tu treba zdôrazniť, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej, že je dlžná svedkovi
P., potom na základe výziev na plnenie (podpísaných svedkom P.) už mohla dávno svoj dlh splatiť, čo
však neurobila.

43. Za podstatné nepovažoval súd predložené tlačivá - Smlouva o zapujčce a Směnka, keďže tieto
neboli podpísané, hoci nejasne označovali ako dlžníčku aj Q. P.. Postavenie tejto osoby však v zmysle
ostatných dôkazov nemalo pri vzniku spornej zmluvy o pôžičke žiaden význam. Vyhotovenie daných
listín skôr znamenalo snahu žalobcu zabezpečiť si svoju pohľadávku.

44. Ak žalovaná namietala dôveryhodnosť svedka P., k tomu súd pripomína, že v prospech žalovanej
vypovedali svedkovia, ktorí by mohli byť eventuálne aj na základe ich vzťahu k strane sporu zaujatí.
Všetcisvedkoviabolipoučeníopovinnostivypovedaťpravduažiadnazvýpovedínebolaprirozhodovaní
súdu hodnotená izolovane, ale v kontexte ostatných svedeckých výpovedí a tiež listinných dôkazov.

45. Pokiaľ ide o odkaz na výsluch svedka O. vo vyjadrení žalovanej zo dňa 08. 01. 2019, jeho výpoveď
bola realizovaná v trestnom konaní a žiadna zo strán ju nenavrhla prečítať, preto na tento dôkaz nebolo
možné prihliadnuť.46. K návrhu žalobcu neprihliadnuť na niektoré listinné dôkazy v zmysle princípu koncentrácie konania
súd uvádza, že je na úvahe súdu, či aplikuje inštitút sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP.

47. Súd na základe podrobnej analýzy vykonaných dôkazov dospel k presvedčeniu, že tu existuje
záväzok žalovanej voči žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke, preto rozhodol spôsobom uvedeným
vo výroku rozsudku. Žalobcovi zároveň patria úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovaná sa dostala do

omeškania dňa 01. 01. 2017, avšak žalobca požadoval úroky z omeškania až od 18. 05. 2018. Pokiaľ
ide o lehotu splatnosti, túto súd určil dlhšiu (dva mesiace) vychádzajúc z výšky žalovanej sumy a zo
skutočnosti, že v predžalobnej komunikácii žalovaná prejavila ochotu splácať dlh v splátkach, z čoho
možno vyvodiť, že nedisponuje dostatkom financií, aby okamžite svoj dlh uhradila (§ 232 ods. 3 veta
druhá CSP).

48. Napokon súd venoval pozornosť aj čiastkovej procesnej otázke. Po skončení dokazovania na
pojednávaní dňa 22. 11. 2018, predovšetkým s ohľadom na jeho rozsah, bolo stranám umožnené
zaslať záverečné reči písomne, ktoré súd následne zaslal protistrane. Týmto spôsobom súd zohľadnil
aj vzdialenosť sídel zástupcov, čo umožnilo stranám ušetriť náklady spojené s účasťou na ďalšom
pojednávaní.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol
v spore v plnej miere úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.