Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618010154.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci odsúdeného S. U., o sťažnosti prokurátorky
Okresnej prokuratúry Topoľčany proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 15.07.2019, sp.zn.
2T/38/2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 Trestného poriadku napadnuté uznesenie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 97 odsek 1 Trestného
poriadku rozhodol o vrátení veci odňatej odsúdenému S. U. dňa 03.08.2017 - konkrétne originálu listiny
„Dohodyouznanízáväzkuajehozaplatení“,ktorámalabyťuzavretámedziS.U.aO.O.dňa03.03.2016.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej

„prokurátor“) namietajúc, že v posudzovanom prípade nejde o vec, o ktorej možno rozhodnúť vyššie
uvedeným spôsobom, pretože ide o listinný dôkaz, ktorý bol nosným dôkazom pre odsúdenie S. U.,
je súčasťou spisu a k jeho odňatia došlo preto, že ho menovaný odmietol v prípravnom konaní vydať
orgánom činným v trestnom konaní.
Vrátením podstatného dôkazu odsúdenému by v trestnom spise nezostal rozhodujúci dôkaz, je preto
toho názoru, že v tomto prípade nie je možné listinný dôkaz, ktorý usvedčoval páchateľa z trestnej

činnosti, tomuto po právoplatnom skončení veci vrátiť.
Navyše nie je vylúčené, že odsúdený podá mimoriadny opravný prostriedok a dovolaciemu súdu by bolo
odňaté právo oboznámiť sa s celým trestným spisom.
Zastáva preto názor, že v danom prípade nejde o vec, ktorá už nie je potrebná a bolo by ju možné vrátiť
tomu, komu bola odňatá.
Sťažovateľ preto navrhol, aby nadriadený súd postupom podľa § 194 odsek 1 písmeno b/ Trestného

poriadku zrušil napadnuté uznesenie a súdu I. stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený prostredníctvom zvoleného obhajcu,
nestotožňujúc sa so sťažnostnou argumentáciou. Primárne namietal, že napadnuté uznesenie mu
nebolo doručené a preto ani nepozná argumentáciu súdu I. stupňa. Napriek tomu poukázal na rozsudky
súdu I. stupňa a odvolacieho súdu v danej veci, z ktorých vyvodzuje záver, že predmetná listina už nie

je potrebná v trestnom konaní a ani neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie.
Sťažnostný argument, že ak by odsúdený podal mimoriadny opravný prostriedok, dovolaciemu súdu
by bolo odňaté právo oboznámiť sa s celým trestným spisom, hodnotí ako špekulatívny a rozporný
s § 97 odsek 1 Trestného poriadku. Ak by teoreticky chcel podať mimoriadny opravný prostriedok,
musel by práve argumentovať iba touto listinou a preto by ju musel opätovne predložiť. V opačnom
prípade by akýkoľvek mimoriadny opravný prostriedok nemal žiaden význam a vopred by bol odsúdený

k neúspechu.Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Napadnutým uznesením totiž bolo rozhodnuté o vrátení veci odsúdenému, ktorá mu bola odňatá už v
štádiu prípravného konania (03.08.2017) postupom podľa § 91 Trestného poriadku a tým zabezpečená
ako dôkaz v trestnom konaní, kde ide o originál listiny - „Dohody o uznaní záväzku a jeho zaplatení,“
ktorá v zmysle odsudzujúcich rozhodnutí v danej trestnej veci bola vyhodnotená ako falšovaná listina

a súčasne prostriedok na spáchanie trestného činu marenia spravodlivosti tým, že ju odsúdený použil
v konaní pred súdom ako pravú.

K rozhodnutiu o zhabaní ani prepadnutí uvedenej listiny v pôvodnom konaní nedošlo. Z uvedených
inštitútov do úvahy prichádzajúci trest prepadnutia veci v prípade falšovanej listiny ani nemá logiku,
pretože právoplatným uložením tohto druhu trestu by sa jej vlastníkom stal (v zásade) štát, pričom ďalší

režim nakladania s touto vecou predpokladá, že ide o vec aj naďalej využiteľnej povahy (s možnosťou
jej ďalšieho uvedenia do obchodovateľného obehu napr. i na základe dražby), ktorú povahu falšovaná
listiny nepochybne nemá.

Zničeniu uvedenej veci ako veci bezcennej alebo veci nepatrnej hodnoty v zmysle § 98 odsek 3

Trestného poriadku bráni zasa samotná povaha posudzovanej listiny ako podstatného dôkazu v danej
trestnejveci,ktorýnemallenusvedčujúcivýznamvovzťahukodsúdenémualeideosúčasneovec,ktorá
predstavovala samotný prostriedok na spáchanie trestného činu a len na tento účel bola vyhotovená
a použitá.

Svojou povahou je preto falšovaná listina vecou, ktorá nemá ďalšie ani ekonomické ani právne využitie
a jej vrátenie páchateľovi, ktorý ju použil na spáchanie trestného činu by navyše bolo nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi.

Hoci je nepochybné, že ide o vec, ktorá patrila obžalovanému a tomuto bola i odňatá, nemožno voči nej

použiť právny režim upravený v § 97 Trestného poriadku a v jeho rámci túto vec páchateľovi vrátiť.

Ide totiž o vec, ktorej samotná držba kýmkoľvek je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky
a jej status je obdobný ako status akejkoľvek inej veci, ktorej držba, resp. akékoľvek či už faktické alebo
právne nakladanie s ňou je contra legem (obdobne ako napr. u zakázaných psychoaktívnych látkach.)

Uvedenú listinu je preto nevyhnutné ponechať ako súčasť listinných dôkazov v predmetnom spise.

Pokiaľ sa odsúdený bude domáhať jej znaleckého skúmania, napr. na účely uplatnenia opravných
prostriedkov proti právoplatnému odsudzujúcemu rozhodnutiu v danej trestnej veci, za predpokladu,

že uvedená listina nebude potrebná na ďalšie úkony trestného konania, znalcovi možno zapožičať
relevantný spisový materiál.

K námietke odsúdeného, že napadnuté uznesenie mu nebolo riadne doručené, nadriadený súd uvádza,
že toto uznesenie mu bolo súdom I. stupňa doručované do vlastný rúk na adresu, ktorú uviedol ako

adresu na doručovanie písomností v tomto trestnom konaní.
Poštová zásielka s týmto uznesením sa však súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“ (viď č.l. 515
spisu). Na doručenie napadnutého uznesenia odsúdenému sa preto aplikuje tzv. fikcia doručenia podľa
§ 66 odsek 4 Trestného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov nadriadený súd na podklade sťažnosti prokurátora zrušil napadnuté
uznesenie bez ďalšieho, pretože ďalšie rozhodovanie o posudzovanej otázke nie je potrebné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.