Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110214898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110214898.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu I. F., O.. X.X.XXXX, Z. V. M., B. XX,
toho času bytom M., H. X, zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, Košice, Pri jazdiarni 1,
proti žalovanej W. Z., O.. XX.X.XXXX, V. M., B. XX, zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou,
Košice,Čajakova5,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,oodvolaniachstránproti

rozsudku 12C/129/2010-515 z 21.10.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do
výlučného vlastníctva žalobcovi prikázal nasledovné veci:
- reťazová píla v hodnote 30,-EUR,

- kosačka - bez hodnoty,
- osobné motorové vozidlo Renault Megane Scénic, rok výroby 1999, EČV: M. v hodnote 1.005,-
EUR a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal tieto veci:
- 2 x rohová gaučová súprava + 2 x kreslo v hodnote 100,-EUR,
- 2 x obývacia stena - bez hodnoty,
- 2 x konferenčný stolík - bez hodnoty,

- televízor PANASONIC v hodnote 30,-EUR,
- televízor ORAVA - bez hodnoty,
- 2 x DVD prehrávač - bez hodnoty,
- chladnička s mrazničkou ARDO v hodnote 50,-EUR,
- chladnička - bez hodnoty,
- automatická práčka - bez hodnoty,

- vysávač na tepovanie - bez hodnoty,
- 3-izbový byt č. 5 nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na ulici B. XX X. M., súpisné č.
2526, č. parcely 1999, zapísaný na LV č. XXXXX pre katastrálne územie: F. U., obec: M. - F., okres: M.
C., v spoluvlastníckom podiele 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch a zariadeniach
bytovéhodomusúpisnéč.2526voveľkosti1422/10000-in,spoluvlastníckypodielnapozemkochparcela
č. 1999 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 410 m2, na ktorom je obytný dom postavený a parcela

č. 2000 - záhrady o výmere 376 m2 vo veľkosti 1422/10000-in.
Žalobcovi tiež prikázal záväzok voči spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. vo výške
1.041,88EURsprísl.,ažalovanúzaviazaldojednéhorokaodprávoplatnosti rozsudkuzaplatiťžalobcovi
sumu 34.868,71 EUR na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržala vo väčšom
rozsahu, keď stranám náhradu trov konania nepriznal a štátu priznal voči stranám nárok na náhradu
trov vo výške 50 % proti každej z nich.2. Vychádzal z návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal vyporiadania spoločného majetku, zaniknutého
rozvodom, keď navrhol vyporiadať aj dlhy vzniknuté počas manželstva požadujúc vyporiadanie rovným
dielom. Žalovaná s navrhnutým okruhom hnuteľných aj nehnuteľných vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov súhlasila, avšak bola proti tomu, aby podiely oboch manželov boli rovnaké
a navrhla určiť pre seba podiel 4/5 a pre žalobcu 1/5 berúc do úvahy, že žalobca sa dopustil voči nej
trestného činu aj priestupku a viackrát neúčelne zobral pôžičky len pre svoju potrebu, pričom počas
trvania manželstva pravidelne požíval alkohol, pod vplyvom ktorého sa agresívne správal voči nej a
neplatil výživné voči synovi V. a ani nejavil záujem o chod domácnosti. Reprodukoval ďalej obsah

vyjadrení strán ako aj svedkov V. F. (syna strán sporu) a O. U.. Z rozsudku Okresného súdu Košice
I 11C/268/2009-57 z 2.3.2010 mal preukázané, že manželstvo účastníkov sporu bolo právoplatne
rozvedené ku 6.4.2010, keď podľa odôvodnenia rozhodnutia príčinou rozvratu manželstva okrem
iného bol aj nezodpovedný prístup manžela k manželskému spolužitiu a rodinnému životu (agresívne
správanie, požívanie alkoholických nápojov, známosť s inou ženou). Z trestného rozkazu Okresného
súdu Košice I 6T/25/2010-123 zo dňa 12.3.2010 mal preukázané, že žalobca dňa 10.8.2009 na B.

H.. Č.. XX X. M. fyzicky napadol žalovanú a spáchal tak prečin nebezpečného vyhrážania a bol mu
za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov. Z rozhodnutia Obvodného úradu Košice č. A/2009/07924 z 25.11.2009 mal
preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tak, že dňa 14.7.2009
na B. H. Č.. XX X. M. vulgárne vynadal žalovanej a vyhrážal sa jej ujmou na zdraví so slovami, že „do

nej strčí nožík“, za čo mu bola uložená pokuta. Z rozsudku Okresného súdu Košice I 13C/299/2009-165
z 13.7.2011 mal preukázané, že žalobca bol vylúčený z užívania bytu č. 6 na B. H. XX X. M. z dôvodu
psychického a fyzického násilia voči žalovanej a Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14.2.2012 toto
rozhodnutie potvrdil. Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice I 10T/30/2015-168 z 12.6.2015 ďalej
zistil, že žalobca bol uznaný za vinného pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči synovi V. F. a

trest odňatia slobody vo výmere 1 roka mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Uviedol, že všeobecná hodnota bytu č. 5 na B. H. Č.. XX X. M. bola zisťovaná znaleckými posudkami
č. 55/2015 vyhotoveným C.. F. F.Ő.U. a č. 29/2016 vyhotoveným C.. Ľ. L.. Zo zmluvy č. 20/2526 zo
dňa 22.12.1993 zistil, že strany sporu na základe nej nadobudli vlastníctvo k pôvodnému družstevnému
bytu č. X O. B. H. Č.. XX X. M.. Podrobne tiež reprodukoval zistenia o čistej mesačnej mzde žalobcu za

sledované obdobie ako aj údaje o splátkových úveroch z 22.4.2005 a 27.4.2006. Z rozsudku Okresného
súdu Košice I 17C/320/2015-88 z 10.3.2016 mal preukázané, že žalobca ním bol zaviazaný zaplatiť
spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. sumu 1.041,88 EUR s prísl. Právne vec posúdil
podľa § 143, § 144, § 148 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka a o hodnotách jednotlivých hnuteľných
vecí a ich pririeknutí do vlastníctva rozhodol v zmysle dohody sporových strán. Strany sa tiež dohodli na

tom, že trojizbový byt nachádzajúci sa na B. H. Č.. XX X. M. má hodnotu 90.000,- EUR a jeho výlučnou
vlastníčkou by mala byť žalovaná. Splátkový úver č. 04482/54850, ktorý bol predmetom rozhodnutia
Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 17C/320/2015 prikázal žalobcovi. Poukázal na to, že žalovaná
žiadala určiť disparitu podielov predovšetkým z toho dôvodu, že o nadobudnutie trojizbového bytu na
B.M. H. Č.. XX X. M. sa zaslúžila hlavne ona a to tým, že jej tento byt nepriamo výmenou daroval otec,

keď výmena trojizbového bytu za jednoizbový byt užívaný sporovými stranami na G. H. Č.. XX X. M. bola
schvaľovaná predstavenstvom družstva v roku 1990. Vychádzajúc z § 700 ods. 1,3 a § 703 ods. 2 Obč.
zák. mal za to, že účastníci sporu sa pôvodne spoločne stali členmi Ľudového bytového družstva Košice
a stali sa aj spoločnými nájomcami družstevného bytu č. X O. B. H.. X. M. a na základe zmluvy o prevode
vlastníctva k tomuto družstevnému bytu sa po povolení vkladu dňa 4.2.1994 stali aj jeho spoluvlastníkmi

a z právneho hľadiska sa tak spoločne zaslúžili o jeho nadobudnutie. Bol toho názoru, že o majetok
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zaslúžili obaja manželia v podstate rovnakým
dielom. Podľa jeho zistení problémy medzi účastníkmi nastali koncom roka 2008, kedy žalobca začal vo
väčšej miere chodiť domov pod vplyvom alkoholu, bol agresívny a jeho agresivita sa začala stupňovať,
pričom nedostatočne prispieval na domácnosť, aj na výživu syna V. a s prihliadnutím na toto zistenie

považoval za spravodlivé určiť disparitu v pomere 4 : 3 v prospech žalovanej. Vychádzajúc pritom z
ustálenej hodnoty hnuteľných vecí, ako aj bytu na B. H.. zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 34.868,71
€, a to po zarátaní vzájomne sa kryjúcich pohľadávok oboch účastníkov. Vychádzajúc z § 232 ods. 3
CSP umožnil žalovanej zaplatiť cenu na vyrovnanie majetkovej hodnoty v lehote do jedného roka od
právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal a v rovnakej miere ich

zaviazal na náhradu trov štátu.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a určiť disparitu podielov strán vo výške 1/5 pre žalobcu apre ňu vo výške 4/5, keďže rozhodnutie súdu podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Dôvodom pre takúto disparitu podielov je podľa nej správanie sa žalobcu, ktorý sa jej vyhrážal a
fyzicky ju napadol, za čo bol aj uznaný vinným v trestnom konaní, ako aj v konaní priestupkovom, za

čo bol aj vylúčený z užívania bytu na B. H.. X. M.. Trvala na tom, že žalobca si počínal nezodpovedne
voči rodine, nestaral sa o jej potreby, správal sa počas spolužitia s ňou márnotratne, holdoval alkoholu,
našiel si priateľku a neplatil ani výživné voči synovi V.. Žalobca po ukončení zamestnania v spoločnosti
EUROCAST Košice, s.r.o., jej zatajil vysoké odstupné, ktoré dostal a už si nenašiel stále pracovné
miesto, v dôsledku čoho nemohol vôbec rodinu finančne zabezpečiť. Zdôraznila tiež, že byt, ktorý je

predmetom vyporiadania, jej v podstate daroval otec, hoci mal k nemu silný citový vzťah a nechcel
sa z neho odsťahovať, vyjdúc jej v ústrety len na požiadanie ako dcéry. Bez jej účasti by sa takto
žalobca k bytu na B. H.. nikdy nedostal a o jeho nadobudnutie sa zaslúžila preto oveľa vo väčšej miere
a táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri určení disparity podielov. Neobstojí záver súdu, že z
právneho hľadiska sa obaja zaslúžili o nadobudnutie vlastníctva k tomuto bytu, keď podľa zmluvy o
prevode vlastníctva zaň nebola zaplatená žiadna kúpna cena. Disparita podielov stanovená súdom je

podľa nej nespravodlivá, keďže v konečnom vyjadrení pre ňu znamená cca 57 % a pre žalobcu 43 %.
Lehota jedného roka určená súdom na vyplatenie majetkového vyrovnania v sume 34.868,71 € je pre
ňu neprijateľná, keďže zo svojho mesačného príjmu 500 €, takúto sumu v lehote jedného roka nie je
schopná vyplatiť.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním aj žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP a navrhol ho zrušiť s vrátením veci na ďalšie konanie. Vytkol prvoinštančnému súdu, že v jeho
rozhodnutí absentuje odôvodnenie opodstatnenia určenej disparity. Problémy v manželstve podľa neho
nastali až v úplnom závere spolužitia, keď už aj prebiehalo konanie o rozvod manželstva. Uznal svoje
nevhodné správanie voči žalovanej, avšak za toto už bol potrestaný v rámci trestného a priestupkového

konania a z toho istého dôvodu by nemal prísť ani o časť jemu patriaceho majetku, keď sa oň po
desiatkach rokov práce zaslúžil. Na podporu svojej argumentácie citoval vybrané časti z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/3637/2010. Nesúhlasil ani so znášaním náhrady
nákladov súvisiacich s užívaním sporného bytu za obdobie od februára 2014 do februára 2016. Lehotu
stanovenú súdom na vyrovnanie majetkovej hodnoty v dĺžke jedného roka označil za neprimerane dlhú

a zvýhodňujúcu žalovanú. V závere podania uplatnil tiež námietku zaujatosti sudcov Krajského súdu v
Košiciach, keďže žalovaná je dlhoročnou pracovníčkou na tomto súde.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej toto navrhol zamietnuť trvajúc na svojej argumentácii.
Nesúhlasil s navrhnutou disparitou 4 : 1, keďže skutočnosti uvádzané žalovanou nastali až v úplnom

závere manželstva.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakovala svoju argumentáciu, podporujúcu disparitu
podielov v pomere 4 : 1.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovanej dňa 16.3.2017 trval na tom, že sa v značnej miere zaslúžil o
nadobudnutie trojizbového bytu na B.M. H.., keďže pri ňom došlo k oficiálnej výmene bytov a on pri nej
vymieňal byt pridelený mu zamestnávateľom na G. H...

8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu z 23.3.2017 trvala na navrhnutej disparite a v podstatnej

miere odkázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

9.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky,ktorémuvecbolapredloženánarozhodnutieouplatnenejnámietke
zaujatosti uznesením 2Nc/3/2017 zo 6.6.2017 rozhodol, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr.
Ľuboš Kunay, JUDr. Anna Slovinská a JUDr. Andrea Galdunová nie sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania predmetnej veci.

10. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolaní, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a

námietkami strán uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel
záveru,žeodvolaniežalovanejjedôvodné,pretorozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancie,pretože
neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.11. Žalovaná podané odvolanie podľa jeho obsahu odôvodnila tým, že súd nesprávne vec právne
posúdil, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery a nedostatočne zistil
skutkový stav.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a
aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný

právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

13. Žalovaná v rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci mala za to, že pri určovaní
disparity podielov súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil, akým spôsobom strany nadobudli
spoločnú nehnuteľnosť, a to byt na B. H.. X. M.. S týmto názorom možno súhlasiť.

14. Podľa ust. § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,

a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. V cit. ust. § 150 OZ sú príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj len „BSM“) prihliadnuť, uvedené ust. však svojou všeobecnou

formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie
skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade tohto ustanovenia súd musí
vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby rozhodnutím, ktorým sa vyporiadava BSM, upravil
v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy medzi manželmi, čo najúčelnejšie. Podstatou celého
procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z BSM, ktorému z bývalých manželov pripadnú do výlučného

vlastníctva, pričom sa vychádza z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp.
všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých manželov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť
prikázať veci, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých manželov (spoluvlastníkov)
s tým, že tomuto manželovi bude uložená povinnosť zaplatiť druhému manželovi peňažnú sumu na
vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza zo zásady obsiahnutej v prvej vete § 150 OZ, že podiely

oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie sú zistené podmienky pre odchýlne stanovenie podielov. V rámci
vyporiadania BSM musí súd bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na samostatný majetok niektorého z manželov a na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný
majetokprostriedky,ktorébolijehovýlučnýmvlastníctvom,jeoprávnenýpožadovať,abymubolavrátená
hodnota takto vynaložených prostriedkov (§ 150 druhá veta OZ).

16. Z judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky v súvislosti s odklonom od princípu rovnosti
podielov (tzv. disparita podielov) je možné vyvodiť, že vyporiadací podiel pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nemusí byť v zásade rovnaký (totožný), ale môže byť modifikovaný
dohodou manželov či súdom v rámci vyporiadania spoločného majetku manželov. Súdny odklon od

princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov) je však postupom, ktorý musí byť opodstatnený
konkrétnymi okolnosťami. Určenie výšky disparity vyporiadavaných podielov je na úvahe súdu na
základe zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Disparita sa pritom môže podľa konkrétnych okolností
prípadu vzťahovať na všetky položky patriace do spoločného majetku manželov či len na niektoré z nich.

17. Dôvodom k disparite vyporiadavacích podielov môžu byť v zmysle judikatúry negatívne okolnosti
v manželstve, ako aj princíp zásluhovosti, prípadne ďalšie okolnosti. Súd prvej inštancie pri stanovení
disparity podielov v danej veci správne zohľadňoval negatívne okolnosti v manželstve (spoločensky
neprijateľné správanie sa žalobcu vyúsťujúce v pre neho nepriaznivé rozhodnutia v trestnom a
priestupkovomkonaníapodobne),nedostatočnevšakpodľanázoruodvolaciehosúdureflektovalprincíp

zásluhovosti a tu je potrebné odvolacie námietky žalovanej vyhodnotiť ako opodstatnené.

18. Základným východiskom pri uplatnení princípu zásluhovosti je, že odklon od rovnosti podielov
manželov je namieste iba za situácie, kedy zvýšené úsilie (zásluhy) jedného z manželov zaistili získaniea udržanie majetku značnej hodnoty. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne posúdil
tvrdené skutočnosti, na základe ktorých žalovaná uplatňovala disparitu a ktoré spočívali v jej zásluhe na
nadobudnutí členských práv a povinností k pôvodnému družstevnému bytu sporových strán.

19. Z nepochybných skutkových zistení (stranami nenapadnutých) vyplýva, že sporové strany pôvodne
mali v užívaní jednoizbový družstevný byt na G. H. X. M. a tento vymenili za trojizbový družstevný byt
na B. H. X. M. v roku 1990 a to z jeho dovtedajším užívateľom X. Z. - otcom žalovanej. Niet pritom
pochýb, že i v tej dobe z hľadiska úžitkových vlastností byt na B. H. (rozmerovo značne väčší) bol

evidentnehodnotnejšímbytom.Súdprvejinštancietietookolnostinedostatočnevyhodnotilasvojeúvahy
bližšie neodôvodnil, hoci žalovaná opakovane navrhla brať do úvahy, že v dôsledku príbuzenských
väzieb a vzťahu s otcom zaistila (zabezpečila) najpodstatnejšiu hodnotu spoločného majetku, ktorou je
vyporiadavaný byt. Spôsob, akým strany sporu nadobudli k spornému bytu vzťah, a to najprv formou
užívania družstevného bytu a neskôr vzťah spoluvlastnícky, totiž nemožno nechať bez povšimnutia.
Pokiaľ za tejto situácie súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zásadnú námietku žalovanej uplatnenú

vkonaní,hocisazinéhopohľadu(tzv.negatívnychokolnostívmanželstve)otázkoudisparityajzaoberal,
je jeho právne posúdenie veci neúplné, a teda nesprávne. Odvolací dôvod nesprávneho právneho
posúdenia veci tak bol uplatnený oprávnene.

20. Už v tomto štádiu konania je možné uviesť, že zásluhovosť žalovanej je možné vidieť predovšetkým

v tom, že v rámci výmeny bytov jej otec sa bez poskytnutia adekvátnej protihodnoty vzdal užívania
väčšieho (hodnotnejšieho) bytu a s ohľadom na záujmy a potreby svojej dcéry prijal užívanie bytu
menšieho. Pritom prevod vlastníckeho práva k bytu na B. H. X. M. na strany sporu bol podmienený
ich predchádzajúcim družstevným vzťahom k nemu, keď pôvodne tento byt užívali dlhodobo rodičia
žalovanej ako členovia družstva. Zvláštny význam má fakt, že žalovaná sa takýmto spôsobom výrazne

zaslúžila o nadobudnutie spoločného majetku, keďže vyporiadavaný byt predstavuje najpodstatnejšiu a
najhodnotnejšiu časť spoločného majetku sporových strán.

21. Aj keď odvolací súd nemôže prejudikovať konečný záver súdu prvej inštancie, bude v ďalšom
konaní nevyhnutné, aby i vyššie uvedené skutočnosti (predstavujúce princíp zásluhovosti) sa prejavili

v miere, v akej sa do disparity premietol i tento princíp zásluhy žalovanej a aby tiež tieto okolnosti boli
zvažované a zohľadňované pri rešpektovaní všetkých individuálnych špecifík daného prípadu. Nemožno
rezignovať na korektív v podobe uplatnenia disparity podielov, ako nástroja slúžiaceho k rozumnému a
spravodlivému usporiadaniu právnych vzťahov v konaní o vyporiadanie spoločného majetku manželov,
keďže účelom disparity je zohľadňovanie aj tých okolností, s ktorých existenciou zákona úprava výslovne

nepočíta, ktoré sa však javí ako spravodlivé a žiaduce v konkrétnom prípade brať do úvahy. Vo
všeobecnosti navyše platí, že disparitu vyporiadacích podielov nemusí nutne založiť len jeden dôvod o
dostatočnej intenzite, ale je vhodné uvažovať tiež o tom, že v určitom prípade bude zistených viacero
okolností, ktoré by sami o sebe nemohli disparitu založiť, ale vo svojom súhrne či kombinácii uplatnenie
disparity (v spravodlivej miere) opodstatňujú. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vyporiada aj

s ostatnými odvolacími námietkami strán a obzvlášť starostlivo určí i lehotu na prípadné vyplatenie
vyrovnacieho podielu. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby zodpovedalo
požiadavkám na rozhodnutie, aby bolo presvedčivé a úplné.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).