Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216195
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715216195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu S.. Y. H. -
Lekáreň OPIUM, s miestom podnikania Námestie SNP č. 71, 960 01 Zvolen, IČO: 35 190 779, právne
zastúpeného Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen,
IČO:50 492 934, proti žalovaným 1/ DÔVERA, zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851
01 Bratislava, IČO: 35 942 436, 2/ B. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. D. XX, XXX XX O., o
zaplatenie 158,68 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 15C/397/2015-89 z 7. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj ,,okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 11. 2017 rozhodol, že žalobu voči
žalovanému 1/ zamieta (prvý výrok). Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 158,68 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol
tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (tretí výrok).

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 % (štvrtý výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanému 1/, 2/ uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 155,68 Eur. V priebehu
konania rozšíril žalobu o sumu 3,12 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/ sú v zmysle
ustanovenia § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v

texte len „Zákon o zdravotných poisťovniach“) na základe Zmluvy č. 4982/2006 v zmluvnom vzťahu
poskytovateľ lekárenskej starostlivosti a poisťovateľ. Predmetnom tejto zmluvy je záväzok poisťovne
uhrádzať poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v
spojení s ustanoveniami zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť
(ďalej aj „VZP“) náklady lekárenskej starostlivosti. Žalobca uviedol, že žalovaný 1/ svoje Všeobecné
zmluvné podmienky pre lekárenskú starostlivosť jednostranne s účinnosťou k 01. 04. 2015 zmenil
(ustanovenia bodov 5.3., 5.4., 4.4. a 5.2.), s tým že ich zmenu avizoval listom zo dňa 09. 04. 2015

zaslanom hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti. Citované ustanovenia VZP
považoval žalobca za ustanovenia, ktoré sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zakladajú v
zmluvných vzťahoch medzi žalovaným 1/ a jeho zmluvnými partnermi výraznú nerovnováhu naklonenú
v prospech žalovaného 1/. Sú vydávané typovo ako formulár s nemožnosťou iniciácie individuálnehodohodnutia iných podmienok zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. Ako
poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nemá inú možnosť, ako akceptovať takéto podmienky zmluvného
vzťahu určené žalovaným 1/ ako poisťovňou alebo ukončiť so žalovaným 1/ zmluvný vzťah. Takýto

postup s poukazom na množstvo zdravotných poisťovní na trhu v rámci Slovenskej republiky hodnotil
ako likvidačný. Uviedol, že nevidí dôvod, prečo by mal na neho žalovaný 1/ prenášať zodpovednosť
za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov a musí ich takýmto spôsobom
vymáhať cez svojich zmluvných partnerov. Poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú navyše povinní v
zmysle príslušných ustanovení Zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárenského

predpisu, bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo
zdravotných poisťovní.

3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že v zmysle príslušných ustanovení zmluvy
s prihliadnutím na zmenené VZP vystavil žalobca žalovanému 1/ dňa 30. 06. 2015 faktúru č. 20150059
na sumu 14.012,59 Eur so splatnosťou dňa 30. 07. 2015, dňa 30. 06. 2015 faktúru č. 20150069 na

sumu 87,54 Eur so splatnosťou 30. 07. 2015. Suma z faktúry č. 20150059 (prvá faktúra) zodpovedá
v časti 88,96 Eur dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného 2/ v rozsahu, v
ktorom ju žalovaný 1/ na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietol uhradil (lekárenská
starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a bola poskytnutá žalovanému 2/ ako osobe
evidovanej v evidencii dlžníkov žalovaného 1/). Išlo o 1 ks liečiva D. p.o. tbl. obd XXxXXX.mg (A.)

predpísaného R.. K. R., Y. dňa 18. 06. 2015 na lekárskom predpise č. I. XXXXXXX a 3ks liečiva D.
p.o. tbl. obd XXxXXXmg (A.) predpísaného R.. K. R., Y. dňa 18. 06. 2015 na lekárskom predpise č. X.
XXXXXXX.Vofaktúryč.20150069žalobcazahrnuldocelkovejsumyčiastku66,72Eur,ktorázodpovedá
dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného 2/ v rozsahu, v ktorom ju žalovaný
1/ odmietol uhradiť. Išlo o lekárenskú starostlivosť spočívajúcu v poskytnutí 3ks liečiva D. p.o. tbl. obd

XXxXXXmg (A.) predpísaného R.. K. R., Y. dňa 07. 05. 2015 na lekárskom predpise č. X. XXXXXXX.
Zároveň žalobca vystavil žalovanému dňa 31. 03. 2016 faktúru č. 20160049 na sumu 38,80 Eur so
splatnosťou 30. 04. 2016, vyfaktúrovaná suma z uvedenej faktúry zodpovedá v časti 3,12 Eur dlžnej
sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre žalovaného 2/ v rozsahu, v ktorom ju žalovaný 1/ na
základe tvrdení v protokole sporných dokladov zo dňa 17. 04. 2016 odmietol uhradiť. Jednalo sa o

1ks Q. p.o. predĺžené uvoľňovanie XXX mg TBL (Z.) predpísané neznámym lekárom na lekárskom
predpise č. D. XXXXXXX a 1ks K. p.o. Xmg TBL (A.) predpísaného neznámym lekárom dňa 23. 02.
2016 na predpise č. D. XXXXXXX. Žalovaný 1/ ako reakciu na zaslané faktúry č. 20150059 vystavil
dňa 16. 07. 2015 prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra 2015LP7600005494
s protokolom sporných dokladov a na faktúru č. 20150069 prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej

starostlivostifaktúrač.2015LP7600005500sprotokolomspornýchdokladov,6alovaný1/vrátilžalobcovi
faktúry s tým, že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov
žalovaného 1/, lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter a teda poistencovi nemal byť
vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného
poistenia. Rovnako to bolo aj v prípade faktúry č. 20160049 kedy vystavil žalovaný 1/ prehľad zúčtovania

poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra č. 2016LP7600002054 s protokolom sporných dokladov.
Na základe postupu žalovaného 1/ bol žalobca nútený prostredníctvom právneho zástupcu vymáhať
dlžnú sumu za vydané liečivá najskôr od žalovaného 2/ formou predžalobnej výzvy zaslanej žalovanému
2/, s tým že v zmysle výzvy poskytol žalovanému 2/ lehotu piatich dní na plnenie. Žalovaný 2/ bol
nečinný. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný 1/ dopustil protiprávneho konania v rozpore s dobrými

mravmi. V dôsledku konania žalovaného 1/ mu vznikla škoda vo výške 158,68 Eur, ktorá suma je za
liečivá vydané žalovanému 2/ na základe lekárskeho receptu a nepreplatené žalovaným 1/ z dôvodu,
že nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre žalovaného 2/. Žalovaný 2/ tak získal bezdôvodné
obohatenie, s vedomím že je dlžníkom žalovaného 1/. Prostredníctvom lekárskeho predpisu vyzdvihol
liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a preto nemohli byť v zmysle nových

Všeobecných zmluvných podmienok žalovaného 1/ preplatené. Týmto mu vznikla podľa ustanovenia
§ 454, veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) škoda (tým, že za žalovaného 2/ plnil to čo
mal žalovaný 2 / plniť žalovanému 1/. Žalobca za to, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní vydať mu predmet
bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 438 ods. 1 OZ spoločne a nerozdielne, keďže za škodu
zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

4. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému 1/ nie je dôvodná.
Žalobca voči žalovanému 1/ uplatnil v konaní nárok na náhradu škody s tým, že žiadal povinnosť na
plnenie uložiť obom žalovaným spoločne a nerozdielne, hoci voči žalovanému 2/ uplatňoval nárok nazaplatenie dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca uplatňujúci nárok voči žalovanému
1/ na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 OZ bol povinný v konaní preukázať tri zo štyroch
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pričom žalobca v konaní žiaden z týchto predpokladov

zodpovednosti za škodu u žalovaného 1/ nepreukázal. Ak mu mal žalovaný 1/ škodu spôsobiť porušením
zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom
lekárenskej starostlivosti a žalovaným ako poisťovateľom na základe § 7 Zákona o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou s odkazom na v žalobe popísané jednotlivé body
všeobecných zmluvných podmienok pre lekárenskú starostlivosť, bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu

v konaní preukázať, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť žalovaný 1/ zakladajúcu nárok žalobcu na
náhradu škody, porušil. V tomto ohľade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal porušenie
zmluvnej povinnosti žalovaného 1/. Okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by na základe
jednostranného dispozitívneho úkonu zo strany žalovaného 1/ došlo k zmene VZP s účinnosťou od
01. 04. 2015, ktorý postup by zakladal žalobcom tvrdené konanie žalovaného 1/ súvisiace s nárokom
žalobcu na náhradu škody tak, ako si ho uplatňoval v žalobe. Prvoinštančný súd konštatoval, že vo

vzťahu k prvému predpokladu porušenia právnej povinnosti žalobca uvádzal, že žalovaný 1/ mal konať
v rozpore s dobrými mravmi pokiaľ jednostranne zmenil VZP v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Keďže
súdnezistilporušenieprávnejpovinnostimalzato,ženiesúsplnenéaniďalšiezákonnépredpokladyato
príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiaexistenciaalebovzniksamotnejškody.Okresný
súd konštatoval, že nie sú preukázané ani podmienky pre vznik samotného nároku na náhradu škody

voči žalovanému 1/ a preto žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Pokiaľ žalobca uplatňoval v konaní
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 2/, okresný súd žalobu považoval žalobu
voči žalovanému 2/ za dôvodnú, pretože žalovaný 2/ na základe lekárskeho predpisu získal predpísaný
liek a nevykonal zaň zodpovedajúcu úhradu a ako dlžník zdravotnej poisťovne, nemal nárok na to,
aby liečivá boli uhradené zo zdrojov verejného zdravotníctva, pretože nešlo o neodkladnú zdravotnú

starostlivosť. Žalovaný 2/ bol povinný za výdaj liekov zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi lekárenskej
starostlivosti plnú sumu liečiv, t.j. aj časť sumy, ktorú podľa lekárskeho predpisu mala uhrádzať poisťovňa
v žalovanej výške. Žalobca teda plnil žalovanému 2/ bez právneho dôvodu a preto je žalovaný 2/ povinný
bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca vyzval žalovaného 2/ na úhradu dlžnej sumy, avšak
bezúspešne. Na základe uvedeného považoval súd žalobu voči žalovanému 2/ za dôvodnú.

5. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), a plne úspešnému žalovanému
1/, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Voči žalovanému 2/ bol v
plnom rozsahu úspešný žalobca, ktorému súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ uloží povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu spoločne a nerozdielne a prizná mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
aj voči žalovanému 1/.

7. V odôvodnení odvolania konštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
nesprávne z dôvodu nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a pre nesprávne
právne posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 23 ods.
2 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „Zákon o liekoch“) môže držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
vybrať finančnú úhradu za výdaj lieku zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu
inak patrila náhrada podľa osobitného predpisu iba v prípade, ak je na lekárskom predpise uvedené
„HRADÍ PACIENT“ alebo „NEZMLUVNÝ LEKÁR“. Vzhľadom k tomu, že lekár v predmetných prípadoch
takúto poznámku na recepte nevyznačil, nebol oprávnený peňažnú úhradu od pacienta (žalovaného

2/) za liek vybrať. Skúmanie skutočnosti, či daný pacient bol aktuálne dlžníkom žalovaného 2/ nie je
priamo uložené vzájomnou zmluvou alebo zákonom. Neuhradenie poistného poistencom žalovaného
1/ nie je právnym dôvodom na odmietnutie vydania riadne predpísaného lieku alebo požadovanie
plnej úhrady za liek priamo od poistenca nad rámec ustanovení v 23 ods. 1 písm. x) Zákona o
liekoch. Pokiaľ lekársky predpis obsahuje všetky náležitosti je lekáreň povinná liek pacientovi vydať

a nevyberať od poistenca finančnú úhradu na rámec citovaného ustanovenia ( 23 ods. 1 písm. x)),
pretože v opačnom prípade sa vystavuje možnej právnej zodpovednosti za iný správny delikt, prípadne
trestnoprávnej/občianskoprávnej zodpovednosti za ujmu pacienta na zdraví. Konštatoval osvojenie
názoru súdu prvej inštancie s názorom žalovaného 1/ o aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 Zákonao zdravotnom poistení o neuhrádzaní inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti za poistencov -
dlžníkov žalovaného 1/. Žalovaný 1/ má zákonnú povinnosť zverejňovať zoznam dlžníkov, v ktorého
záver je však uvedené poučenie, že: „Údaje v uvedenom zozname majú len informatívny charakter, nie

sú použiteľné pre právne úkony a nenahrádzajú potvrdenia o stave pohľadávok.“ Žalovaný 1/ svojím
postupom prenáša negatívne dopady svojej neschopnosti vymáhať nedoplatky voči svojím poistencom
na lekárnikov, pričom však ide o vzájomný zmluvný vzťah medzi žalovaným 1/ a 2/. Žalovaný 1/
svoje VZP pre lekárenskú starostlivosť jednostranne zmenil s účinnosťou k 01. 04. 2015 a ich zmenu
oznámil listom zo dňa 09. 04. 2015 hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti.

Namietal oprávnenie žalovaného 1/ jednostranne meniť VZP, resp. zmeniť ich výklad a aplikáciu bez
dohody so zmluvným partnerom. Zdôraznil, že pokiaľ došlo k porušeniu právnej povinnosti a vzniku
škody spočívajúcej vo výške poisťovňou (žalovaným 1/) nepreplatených úhrad doplatkov za lieky
vydané žalovanému 2/, medzi protiprávnym úkonom a peňažnou škodou bola jednoznačná príčinná
súvislosť, existencia škody žalovaného 1/ bola preukázaná vydaním protokolu sporných dokladov, v
ktorom odmietol uhradiť doplatky za lieky vydané pacientovi. Tým nastal rozdiel v prvotnom vyúčtovaní

a reálnej úhrade vykonanej žalovaným 2/, spočívajúci v doplatku za liek, ktorý mal byť hradený zo strany
žalovaného 1/ z verejného zdravotného poistenia. K námietke žalovaného 1/ o solidarite žalovaných,
uviedol,ženemožnoichúčasťnavznikuškodyvyhodnotiťformoudelenejzodpovednosti,pretoaplikoval
ustanovenie § 438 ods. OZ o solidárnej zodpovednosti oboch žalovaných. Napriek tomu, že na strane
žalovaného1/išloozodpovednosťzaškoduvzniknutúporušenímjehozáväzkuzozmluvyoposkytovaní

lekárenskej starostlivosti, VZP a zo zákona, na strane žalovaného 2/ išlo o bezdôvodné obohatenie,
pretože plnil plnú kúpnu cenu na základe lekárskeho predpisu, čo mal v zmysle zákona hradiť žalovaný
2/ formou doplatku za vydaný liek. V súvislosti poukazujúc na existenciu dôvodov hodné osobitného
zreteľa, vzhľadom na výšku uplatňovanej istiny, ktorá je v zjavnom nepomere k možnej výške trov
konania na strane žalovaného 1/. Priznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ by mu privodilo väčšiu

finančnú ujmu, ako uplatňovaná suma. Rozdiel videl aj v jeho majetkových pomeroch v porovnaní s
pomermi na strane žalovaného 1/. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ nebude mať na
jeho činnosť negatívny dopad. Konštatoval možnosť žalovaného 1/ trovy konania znížiť tým, že by konal
prostredníctvom svojich regionálnych pobočiek v sídle súdu (Zvolen, Banská Bystrica).

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietal, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, nakoľko v predmetnom prípade rozhodol súd prvej inštancie v prospech
žalobcu v celom rozsahu. Rozsudok prvoinštančného súdu považuje za správny, zákonný a vydaný v
súlade s vykonaným dokazovaním. Zdôraznil, že zdravotná poisťovňa nie je povinná ani oprávnená
uhradiť všetko zdravotnú starostlivosť, ktorú jej žalobca vyfakturuje, ale len tú, ktorú je oprávnená

uhradiť v zmysle príslušných právnych predpisov. K listu zo dňa 09. 03. 2015, ktorým oznámil
poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, že nebude hradiť lieky vydané dlžníkom vedených v zozname
dlžníkov zdravotnej poisťovne uviedol, že zdravotná poisťovňa nepostupovala v súlade so Zákonom o
zdravotnom poistení, keď hradila lieky za dlžníkov v rámci odkladnej zdravotnej starostlivosti. K námietke
žalobcu týkajúcej sa solidárnej zodpovednosti na strane žalovaných I/ a II/ uviedol, že v predmetnom

prípade nejde o spoločné práva alebo povinnosti. Zdôraznil, že mu zákon nepriznáva právomoc ani
povinnosť zisťovať či preverovať, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý neuviedol poznámku
„NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“ na rubovej strane lekárskeho predpisu náhodou
takúto neodkladnú zdravotnú starostlivosť aj neposkytoval. Ak žalobca tvrdí porušenie povinnosti
uvádzať vyššie uvedenú poznámku ošetrujúcimi lekármi žalovaného 2/, mal sa obrátiť so žiadosťou o

náhradu škody priamo na lekárov a nie na neho. Zároveň konštatoval, že predmetom sporu je úhrada
lieku, nie jeho výdaj. Žalobca môže liek vydať, má zaň priamo žiadať úhradu od pacienta, ako je to i v
prípade iných liekov, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. V prípade výdaja lieku
dlžníkovi preto lekárnik postupuje úplne rovnako ako v iných prípadoch plnej úhrady lieku poistencom.
Tvrdenie žalobcu, že nie je jeho povinnosťou skúmať, či je poistenec vedený v zozname dlžníkov

neobstojí, pretože je v záujme žalobcu, aby sa so zoznamom oboznámil a tak by dospel k záveru od
kohomupatríúhradazavydanélieky.UvedenýzáverpodporujeajstanoviskoMinisterstvazdravotníctva
Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že: „Poskytovateľ lekárenskej starostlivosti síce nie je povinný
zisťovať, či je poistenec dlžníkom, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o
tejto skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2

Zákona o zdravotnom poistení neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak
sa nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.“ Nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.9. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci náležite zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom
rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

14. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je

presvedčivé a závery ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu
uvedené v odvolaní.

15. Kargumentomžalobcuuvedenýchvodvolaní,odvolacísúduvádza,žežalobcavodvolaníneuviedol
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným
súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť
relevantným odvolacím dôvodom.

16. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebola sporná skutočnosť evidencie žalovaného 2/ v
rozhodnom čase v zozname dlžníkov žalovaného 1/. V čase výberu liekov bol žalovaný 2/ oprávnene
evidovaný v zozname dlžníkov žalovaného 1/ a preto mal právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti. V danom prípade nešlo o lieky predpísané pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej

starostlivosti, preto žalovaný 1/ nie je povinný uhrádzať zdravotnú starostlivosť a povinnosť úhrady
lieku znáša žalovaný 2/. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak ide o lieky, ktorých poskytnutie nie je
súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, a žalovaný 2/ bol vedený v rozhodnom čase v zozname
dlžníkov žalovaného 1/, je žalovaný 2/ povinný za výdaj liekov zaplatiť žalobcovi plnú sumu liečiv,
teda aj príslušnú časť doplatkov, ktoré by pri štandardnom režime mala uhrádzať zdravotná poisťovňa

poistenca. Tvrdenie žalobcu, že nemohol od žalovaného 2/ požadovať úhradu tej časti doplatku za liek,
ktorý by bol štandardne hradený žalovaným 1/, z dôvodu neuvedenia tejto povinnosti v zákone, odvolací
súd uvádza, že aj keď príslušné právne predpisy explicitne neupravujú povinnosť žalobcu poskytujúceho
lekárenskú starostlivosť vydať liek žalovanému 2/ za daných okolností len po uhradení plnej sumy lieku
žalovaným 2/, výkladom príslušných zákonných ustanovení mal žalobca možnosť zvoliť tento postup

voči žalovanému 2/ bez toho, aby konal v rozpore so zákonom.

17. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní plne úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1
s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konaniarozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).