Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118205751
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118205751.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu R. T. D., s.r.o., so sídlom J., G. 5, IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného advokátom P. T., s.r.o., so sídlom v J., G. 5, proti žalovanému G. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., o zaplatenie 989,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. januára 2019, č.k. 15Csp/99/2018-73, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 17.januára 2019, č.k. 15Csp/99/2018-73 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 1.060,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 989,75
eur od 01.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 36,32%. V odôvodnení súd prvej inštancie

uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.10.2014 uzavretej medzi žalovaným a
žalobcom bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.000,- eur, ktorý mal splácať
v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, a to tým, že dojednané
splátky poskytnutého úveru riadne a včas nesplácal a poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, keďže
na splátkach zaplatil len sumu 502,50 eur nepravidelnými čiastočnými platbami. Na istinu z týchto
platieb bolo započítaných celkovo 10,25 eur, a teda výška dlžnej istiny aj podľa výpisu z úverového účtu

predstavuje sumu 989,75 eur. Keďže z vykonaného dokazovania nevyšiel najavo opak, že by žalovaný
uhradil pohľadávku žalobcu titulom nesplatených splátok v celkovej výške 989,75 eur, súd prvej inštancie
vychádzal z tvrdenia žalobcu, že záväzok žalovaného uhradiť mu tieto peňažné prostriedky naďalej trvá,
a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Predmetom konania boli ďalej úroky v celkovej výške 607,53
eur. Podľa oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru výška úrokov ku dňu predčasného zosplatenia
úveru predstavovala sumu 70,36 eur. V tomto rozsahu teda ide o kapitalizované úroky z úveru ku
dňu predčasného zosplatenia úveru. Len v tomto rozsahu je možné úroky z úveru žalobcovi priznať,

pretože rozhodovacia prax súdov SR sa priklonila k právnemu záveru, že dojednané úroky z úveru
patria veriteľovi len za dobu do splatnosti resp. zosplatenia úveru, pretože predčasným zosplatnením
záväzkudochádzakzmenezáväzku,čoveriteľoviumožňujepožadovaťjednorazovéaokamžitévrátenie
celej požičanej sumy vrátane istiny úveru i úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Po
zosplatnení úveru spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, preto
nie je dôvod, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby. Takýto právny

názor obsahuje aj uznesenie ÚS SR z 18.09.2012 sp.zn. IV. ÚS 476/2012. Opačný výklad by podľa
názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa§ 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych
vzťahoch kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť. Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať
za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate

obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto
umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Pri omeškaní dlžníka so splácaním
pohľadávky veriteľa tento má tak nárok iba na plnenia, ktoré mu priznáva § 517 ods. 2 Obč. zák. Má teda
nárok požadovať vrátenie úveru alebo jeho časti, ktorú ešte dlžník nesplatil a zároveň môže požadovať
od dlžníka úroky z omeškania. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí (sp. zn.:

4Obo/143/1998)jasnedefinoval,žeúrokyzposkytnutýchfinančnýchprostriedkov(zmluvnéúroky)patria
veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne splatnosti jeho jednotlivých splátok. Ohľadom dojednania bodu
5.8. obchodných podmienok, podľa ktorého v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle
bodu 6.8 obchodných podmienok, banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou úrokovou
sadzbou, ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal predčasne
splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splateného úveru, súd prvej inštancie poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého, ak
existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v
právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona,
čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka robí absolútne neplatnou. Preto súd ani na toto ustanovenie umožňujúce žalobcovi úročiť

predčasnesplatnúistinuúveruaždozaplatenianemoholprihliadať.Súdpretonemoholpriznaťžalobcovi
kapitalizované úroky presahujúce sumu 70,36 eur (kapitalizované ku dňu predčasného zosplatnenia
úveru), ale ani úroky 25,12% ročne zo sumy 989,75 eur od 01.06.2018 do zaplatenia, keď ide tiež o
úroky za obdobie po predčasnom zosplatnení úveru. V tejto časti z vyššie uvedených dôvodov súd
žalobu zamietol. V súčte tak súd žalobe vyhovel čo do istiny 989,75 eur a úrokov do dňa zosplatnenia

úveru 70,36 eur, čo je v súčte 1.060,11 eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2
CSP.Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §§ 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
zákon č. 129/2010 Z.z.).

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku podal žalobca včas odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie v tomto rozsahu.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne skutkové zistenie. Súdu prvej

inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s o záverom súdu, že mu nepatrí zmluvný úrok po
zosplatnení, takéto tvrdenie zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa, takáto ochrana spotrebiteľa
je nielen neprimeraná, ale popiera všetky zásady civilného konania, predovšetkým rovnosť strán. Trval
na tom, že mu zmluvné úroky patria, poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdp 2906/2000. V

prípade uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení dlhu je spornou otázka časového ohraničenia,
doktoréhomôževeriteľpožadovaťzmluvnéúroky.ÚstavnýsúdSRvykladápojemzosplatneniazánikom
pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Takýto výklad považuje žalobca
za nesprávny, zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej
splatnosti a stratu práva platiť v splátkach. Zosplatnenie úveru nespôsobuje zmenu všetkých zmluvných

podmienok. Následne žalobca v odvolaní rozoberá inštitút vyhlásenia predčasného splnenia záväzku
vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov. Poukazuje na to, že alternatíva plnenia dlhu v
splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať, že
záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru sa označuje v právnej praxi často ako „strata výhody splátok“. Predčasné vyhlásenie

splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných
dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. V zmysle rozsudku
NS ČR sp. zn. 33 Odo 399/2005 „nová dohoda zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce
zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť;
menia sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Je totiž potrebné rozlišovať

záväzok ku konkrétnemu plneniu (t.j. jednotlivé povinnosti) a celý záväzkový právny vzťah.“ Vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti
dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený
termín. Z tohto prejavu žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jehoprávach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na termín splnenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad
zákona tým spôsobom, aký uplatnil súd prvej inštancie vo vzťahu k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru, sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, ani o ustanovenia zákona o zmene záväzku,

ani o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Súdom prezentovaná koncepcia stavia veriteľa do
obzvlášť nevýhodného postavenia v porovnaní s dlžníkom. Veriteľ nielen že nemá v dispozícii vlastné
finančné prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník ešte nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže
poberať dohodnutý zákonný úrok. Podľa ust. § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľ zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom. Podľa ust. § 503 ods. 3 Obch. zák. platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času
riadnej úhrady poskytnutého úveru. Ani z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že by veriteľ nemal v
prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný
úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad,
že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenia úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok
až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať

celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s
istinou úveru, nakoľko k takému odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením úveru. V prípade
nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť
k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa plateniu
dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak

bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške
úrokovejsadzbyasúdbytakejtonepoctivejčinnostiposkytovalochranu.Súdtiežprisvojomrozhodovaní
nevzal do úvahy skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný
úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za
poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí

tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa.
Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Ak je v čase do
vyhlásenia predčasného zosplatnenia úveru v prípade omeškania dlžníka možné od neho požadovať tak
zmluvnýúrokakoajúrokzomeškania,vznikáotázka,zakéhodôvodupovyhlásenípredčasnejsplatnosti
úveru sa zrazu stáva vzťah medzi zmluvným úrokom a úrokom z omeškania iným, ide o totožné

právne i skutkové situácie. Súd navyše odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s
právnouzásadou,ženiktonemôžemaťprospechzvlastnéhoprotiprávnehokonania.Žalobcasvojnázor
podporil poukazom na ďalšiu judikatúru NS ČR, napr. rozhodnutia sp. zn. 32Cdo/3830/2014, sp. zn. 31
Cdo 2851/1999, sp. zn. 32Cdo 2782/1999, sp. zn. 29 Cdo 2606/2000, sp. zn. 33 Cdo 113/2008. Tiež
poukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43Co/1/2018,sp.zn.17Co/122/2017.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,

ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo

143/1998, (judikát R 59/1998 publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2000, str. 81-84), a na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, ktoré sa
zoberali obdobnou právnou vecou. V predmetnom uznesení sa ústavný súd vyporiadal s rovnakými
argumentmi (sťažovateľa), ako predniesol odvolateľ v tomto spore. Ústavný súd SR predmetným
uznesením odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ

nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne
splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru,
ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad
považoval ústavný súd za ústavne akceptovateľný.7. Výklad odvolateľa vedúci k záveru o oprávnenosti úrokov zo spotrebiteľského úveru po mimoriadnom
zosplatnení je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a výkladu v jeho prospech zakotvenou v § 52

ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.

8. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom súdu prvej inštancie, poukazujúc
opätovne na vyššie citovanú štandardnú judikatúru v tejto oblasti.

9. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo
možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu vo výroku II. potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho

konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251
C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).