Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206462
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216206462.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcov 1/ Q. A., G..

XX.XX.XXXX,Ť.Q.XXX/XX,XXXXXK.,X/I.A.,P..K.,G..XX.X.XXXX,Ť.Q.XXX/XX,XXXXXK.,právne
zastúpení JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom, Baštova 6, Kežmarok, proti žalovanému P. K., G..
XX.X.XXXX, Q.. A. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpeným JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, ul.
Hlavná č. 11, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností (vlastníckeho
práva k predaným nehnuteľnostiam) takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území mesta K., zapísaných na LV č. XXXX a to bytu č. XXX

s príslušenstvom na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX G. F. E. Z. K. a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k bytovému domu súpisné
č. XXX v podiele 98/10000.

Žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 14.9.2016 domáhali, aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy

na predaj nehnuteľností z 24.6.2013 uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade
na strane predávajúcich a žalovaným na strane kupujúceho, ktorej predmetom bol odplatný prevod
nehnuteľnosti zapísaných na LV XXXX pre katastrálne územie K., okres: K., obec: K., byt č. XXX
nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na ulici Ť. Z. Č.. XX, K., na ktorý je pridelené súpisné
číslo XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných, častiach a zariadeniach domu v podiele 98/10000,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pod č. Z. XXXX/XXXX, ako aj
náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodňovali tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
- bytu, vo vzťahu ku ktorému mala byť uzavretá v návrhu špecifikovaná kúpna zmluva na jeho predaj.
Podľa tvrdení žalobcov sa títo v priebehu roka 2013 sa ocitli v nepriaznivej finančnej situácií, v dôsledku
čoho potrebovali požičať finančné prostriedky na úhradu svojich splatných záväzkov, z dôvodu ktorého
požiadali žalovaného o zapožičanie peňazí, ktorý s tým súhlasil, pričom za poskytnutie peňazí požadoval
úrok a poplatok. Žalovaný mal v súvislosti s tým požadovať uzatvorenie písomnej Zmluvy o pôžičke s

notársky legalizovanými podpismi žalobcov a navrhnúť, aby zmluvu vyhotovil advokát B.. P. I. s tým, že
odmenu za jej vyhotovenie budú znášať v celom rozsahu žalobcovia. V súčinnosti advokáta a notára
pri uzatváraní zmluvy o pôžičke mali žalobcovia vidieť istotu a preto sa 24.6.2013 stretli so žalovaným
v označenej advokátskej kancelárií B.. P. I., ktorý im bez bližšieho vysvetlenia predložil viacero zväzkovzmlúv s inštrukciou, že zmluvy, ktoré im odovzdal majú ísť odpísať k notárke B.. Ľ. I. a podpísané
a legalizované priniesť opätovne k advokátovi. Po splnení týchto pokynov mali od advokáta obdržať
jedno vyhotovenia zmluvy a 5.500,- Eur od odporcu, ako peňažné plnenie zo Zmluvy o pôžičke. Za

spísanie zmlúv zaplatili žalobcovia advokátovi B.. P.K. I. odmenu vo výške 180,- Eur. Ďalej tvrdili, že
do doby splatnosti peňažného záväzku, tak ako bol medzi stranami dohodnutý t.j. do 30.10.2013 mali
žiť v domnienke, že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o pôžičke, čomu malo zodpovedať aj samotné
chovanie sa žalovaného, ktorý sa ani v období, kedy mal byť povolený rozhodnutím Okresného úradu
Bardejov, katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech a ani neskôr

po prevode vlastníckeho práva nesprával ako výlučný, skutočný a dobromyseľný vlastník nehnuteľnosti.
Ďalej tvrdili, že žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevykonal žiadne úkony,
ktoré by mali u žalobcov evokovať stratu alebo spochybnenie ich vlastníckeho práva, títo stále platili a aj
platia poplatky, ktoré sú spojené s užívaním bytu, miestnu daň za nehnuteľnosť a poplatky za stavebný
a komunálny odpad, pričom v nehnuteľnosti majú nahlásený trvalý pobyt. Žalovaný mal žalobcom po
uplynutí dohodnutej lehote splatnosti peňažného záväzku, kedy žalobcovia neboli schopní splniť svoj

záväzok riadne a včas, ale iba čiastočne navrhovať, že so splatením celého záväzku počká, kým mu
ho žalobcovia nevrátia v celosti a odmietal žalobcami poskytované čiastkové plnenia. Podľa žalobcov
si žalovaný musel a bol plne vedomý toho, že protiprávny stav (prevod vlastníckeho práva), ktorý
sám úmyselne vyvolal a aj ho udržiaval je v jeho prospech. V tomto prípade sa nejednalo o zmluvne
dohodnutý úrok ako cenu obetovanej príležitosti za požičané peniaze, poplatku za poskytnutie peňazí

a úroku z omeškania ako istý druhu trestania za nevrátenie peňazí riadne a včas, ale o bezprávne
dožadovanie sa peňazí na ktoré žalovaný nemal ani zmluvný a ani zákonný nárok, nakoľko jeho
konanie napĺňalo hmotnoprávnu dispozíciu úžery podľa ust. § 39a Občianskeho zákonníka. Okamih
kedy sa žalobcovia s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu dozvedeli o tom, že vlastnícke právo
k nehnuteľnosti im nepatrí nastal v polovici roka 2016, kedy družka syna žalobcov - M. Š., ktorá žije

spoločne so žalobcami v predmetnej nehnuteľnosti, išla na Mestský úrad v Bardejove, odbor miestnych
dani a poplatkov zaplatiť miestnu daň za byt, kde jej pracovníčka mestského úradu oznámila, že
žalobcovianiesúvlastníkminehnuteľnosti,zaktoréchcezaplatiťmiestnudaň.Žalovanýsamalnásledne
žalobcom priznať, že vlastníkom bytu sa stal na základe Kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti, ktorá
bola vypracovaná advokátom B.. P. I., namiesto dohodnutej Zmluvy o pôžičke. Ako dôvod svojho

konania uviedol, že, prevod vlastníckeho práva mal slúžiť ako zabezpečovací titul na splnenie záväzku
žalobcov zo Zmluvy o pôžičke. Žalobcovia naliehali na okamžitom riešení situácie v ktorej sa ocitli
konaním žalovaného vzhľadom na to, že stav právnej neistoty sa bytostne dotýkal nie len ich, ale aj
osôb, ktoré s nimi žili v spoločnej domácnosti. Žalovaný pripustil spätný prevod vlastníckeho práva
na žalobcov za podmienky, že mu žalobcovia v prvej fáze rokovaní o navrátenie vlastníckeho práva

vyplatia sumu 23.500,- Eur, druhej fáze 25.000,- Eur a v tretej fáze 28.000,- Eur. Všetky tri návrhy
žalovaného boli pre žalobcov nereálne a neakceptovateľné, nakoľko nedisponovali takýmto objemom
peňazí a taktiež odmietali žalovanému zaplatiť peniaze iba z titulu jeho konania, na ktoré nemal
právny a ani morálny nárok. Syn žalobcov M. A., ktorý žalovaného dobre poznal inicioval stretnutie
za účelom čo najrýchlejšieho vyriešenia situácia, nakoľko daný stav pôsobil deštruktívne na zdravotný

stav žalobcov, ktorí sú osoby vyššieho veku a ich zdravotný stav nie je priaznivý. Žalobca v 1. rade
je osoba ťažko zdravotne postihnutá, ktorá v čase, keď malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bola
po dvoch mozgových príhodách, trpí závažnými srdcovocievnymi ochoreniami, ktoré sa prejavujú aj
v jeho kognitívnych schopnostiach. Zrakový hendikep žalobcu v 1. rade neumožňuje súvislé prečítať
text dlhší ako pár viet. Žalobkyňa v 2. rade je taktiež zdravotné indisponovaná, psychiatricky liečená

pacientka s poruchou osobnosti. Žalovaný si mal byť týchto skutočnosti plne vedomý, nakoľko žalobcov
dobre poznal, pričom využil aj ich dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, neskúsenosť a rozumovú nevyspelosť
vo svoj prospech. Syn žalobcov - M. A.Á. sa dohodol so žalovaným, že ak mu vráti 10.000,- Eur, tak
prevedie vlastnícke právo na žalobcov. K realizácií predmetnej dohody však nedošlo, nakoľko žalovaný
nereagoval na ďalšie žiadosti o stretnutie so synom žalobcov a ani žalobcami. Právne odôvodňovali svoj

nárokpoukazomna§34,§35ods.2,§37ods.1,§39,§588a§657Občianskehozákonníkauvádzajúc,
že vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu musí byť slobodná, vážna, zrozumiteľná a
určitá, pričom právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolnosti konajúci nechcel
vyvolať následky, ktoré sa s takýmto prejavom vôle spojené. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu
je možné posúdiť z objektívnych skutočnosti, za ktorých bol právny úkon uskutočnený, a to takých,

ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon
s takýmto prejavom vôle spája. Predmetná kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti nespĺňa náležitosti
vážnosti prejavu vôle žalobcov a je teda neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nemali
vôľuuzavrieťzmluvuvznení,podľaktorejmalžalovanýnadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnostiam,ktoré boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak nebolo vôľou žalobcov, aby previedli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na žalovaného, tak nebolo ani v ich vôli takúto kúpnu zmluvu na predaj
nehnuteľnosti platne uzavrieť. V dôsledku absencie náležitosti právneho úkonu a to vážnosti vôle je

absolútne neplatná celá kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade bolo skutočnou, zamýšľanou a vážnou vôľou žalobcov uzavrieť zmluvu o pôžičke, čo
možno vyčítať z okolností daného prípadu, keď žalobcovia oslovili žalovaného s návrhom na uzatvorenie
zmluvy o pôžičke, následnom dohodnutí obsahových náležitosti zmluvy a jej písomného vyhotovenia
advokátom. Vôľa žalobcov bola vždy spojená s kauzou požičanie druhových veci - peňazí na konkrétne

obdobie, a v žiadnom prípade ich vôľa nesmerovala k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného. Z
článku IV. a V. Kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplýva, že prevod
vlastníckeho práva sa mal uskutočniť odplatne a to za sumu 40.000,- Eur so splatnosťou pri podpise
kúpnejzmluvy.Akbymalodôjsťkzamýšľanémuprevoduvlastníckehopráva,ktorémubykorešpondovali
náležitosti vôle oboch zmluvných strán, tak základným hospodárskym dôvodom pre ktorý by žalobcovia
vstupovali do zmluvného vzťahu by bola odplata za prevod vlastníckeho práva, o ktorej existencii by

žalobcovia určite mali vedomosť. Taktiež je rozporuplná skutočnosť ohľadne miesta splatnosti kúpnej
ceny, ktoré bolo dojednané pred podpisom kúpnej zmluvy, teda pred advokátom, ktorý bol zhotoviteľom
predmetnej zmluvy a teda pred osobou právne erudovanou, že v tom čase už bol platný a účinný právny
predpis zák. č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti ktorý v § 4 písm. b) zakazuje platbu v
hotovosti, ktorá prevyšuje sumu 15.000,- Eur medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Z uvedeného je

zrejme, že predmetný právny úkon mal za účel zadovážiť jednostranný protiprávny prospech v podobe
nadobudnutia vlastníckeho práva bez majetkového protiplnenia žalobcom. Na základe toho žalobcovia
uvádzali, že sa žalobou domáhajú súdnej ochrany svojho porušeného vlastníckeho práva, na podaní
ktorej majú naliehavý právny záujem s ohľadom na stav právnej neistoty, ktorý je možné odstrániť
deklaratórnym súdnym rozhodnutím spôsobilým privodiť zmenu v evidencii vecných práv v katastrálnom

operáte nehnuteľnosti.

3. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk 7.3.2017 spolu s uznesením 7C/155/2016-19,
ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k žalobe, uviedol vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvolá a označil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bolo žalovanému doručené aj poučenie o procesných právach
a povinnostiach strán sporu, v ktorom bol poučený, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky) včas ako aj o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Poučený bol aj o tom, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredloží včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP)
a tiež že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). K doručenej žalobe sa žalovaný do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania písomne ani ústne pred súdom nevyjadril.

4. Žiada sa uviesť, že dňa 22.8.2017 bolo konajúcemu súdu doručené podanie, ktorým právny
zástupca žalovaného oznámil prevzatie právneho zastúpenia žalovaného vo veci, na dôkaz čoho pripojil

plnomocenstvo udelené žalovaným zo 4.4.2017 na jeho zastupovanie v konaní. Splnomocnený advokát
dňa 18.12.2017 nahliadol do súdneho spisu a zároveň požiadal o vyhotovenie aj kópií časti pripojeného
spisu 1C/197/2016 pod č. l. 10-14, 15, 17-20, 73-80 a 84-85 spisu. K žalobe sa do vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania písomne ani ústne pred súdom nevyjadril ani právny zástupca
žalovaného.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie najskôr na termín 18.1.2018 o 9.00 hod, na ktorý
predvolal žalobcov v 1. a 2. rade a právneho zástupcu žalovaného (doručenie u všetkých predvolaných
vykázané 20.11.2017), ktoré bolo z dôvodov na strane súdu odročené na termín 16.3.2018 o 9.00 hod
(upovedomenie o odročení vytýčeného termínu a určení nového termínu bolo doručené žalobcom v

1. a 2. rade 11.1.2018 a právnemu zástupcovi žalovaného 12.1.2018). Na žiadosť právneho zástupcu
žalovaného doručenú súdu 25.1.2018 z vážnych osobných a rodinných dôvodov s pripojenou žiadosťou
žalovaného, ktorým žalovaný prejavil výslovný nesúhlas s tým, aby sa predmetné pojednávanie
nariadené na 16.3.2018 konalo v neprítomnosti jeho právneho zástupcu súd odročil pojednávanie natermín 10.4.2018 o 9.00 hod., pričom upovedomenie o zmene termínu doručil žalobcom v 1. a 2.
rade (doručenie vykázané 30.1.2018) ako aj právnemu zástupcovi žalovaného (doručenie vykázané
31.1.2018). Podaním z 9.4.2018 právny zástupca žalovaného žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

jeho pracovnej neschopnosti, ktorá nastala deň pred určeným termínom pojednávania, t. j. 9.4.2018,
o čom pripojil kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. R 982826. Vzhľadom na náhlu
prekážku deň pred konaním pojednávania na strane právneho zástupcu žalovaného, ktorým bola
jeho pracovná neschopnosť, pre ktorú od neho nebolo spravodlivé žiadať, aby sa na pojednávaní
nechal zastúpiť iným zástupcom súd pojednávanie bez jeho otvorenia odročil na 28.5.2018 o 10.00

hod. s tým, že predvolanie doručil žalobcom v 1. a 2. rade (doručenie vykázané 12.4.2018) ako
aj právnemu zástupcovi žalovaného (doručenie vykázané 15.4.2018). Právny zástupca žalovaného
svojou v poradí treťou žiadosťou o odročenie pojednávania z 9.4.2018 žiadal o odročenie z dôvodu
kolízie s termínom hlavného pojednávania konaného vo veci vedenej Okresným súdom Poprad pod
sp. zn. 6T/20/2018, ktorého termín mal byť daný už 23.2.2018. Súd poslednej žiadosti o odročenie
pojednávania nevyhovel z dôvodu, že vzhľadom na termín nariadeného pojednávania (28.5.2018) bolo

možné od právneho zástupcu žalovaného žiadať, aby sa nechal zastúpiť iným advokátom. Zároveň
mu oznámil, že v súvislosti s jeho žiadosťou nebola preukázaná ani kolízia ním uvádzaných termínov
pojednávaní a nevyhnutnosť jeho účasti v uvedený deň na ňom, ako aj odôvodnené trvanie klienta
na osobnom zastúpení jeho osobou. Súd pri tomto rozhodnutí prihliadal tiež k skutočnosti, že k
odročeniu pojednávania z dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu došlo už skôr z termínu

nariadeného na 16.3.2018 o 9.00 hod, ako aj termínu nariadeného na 10.4.2018, preto dôvody ďalšieho
odročenia pojednávania nariadeného na 28.5.2018 uvádzané v podaní zo 17.4.2018 neakceptoval.
Zároveň procesným uznesením týkajúcim sa vedenia konania č. k. 7C/155/2016-53 zo 17.4.2018 uložil
právnemu zástupcovi žalovaného, aby sa na pojednávaní nariadenom súdom na 28.5.2018, o 10.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. 3 Okresného súdu Bardejov nechal zastúpiť iným advokátom v

prípade, ak sa na neho napriek predvolaniu riadne nedostaví a žalovaný bude trvať na svojom právnom
zastúpení. S ohľadom na zistenie, že k termínu pojednávania nariadeného na 28.5.2018 bola na oboch
stranách sporu dodržaná lehota 5 dní na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), pričom právny zástupca žalobcu bol bezodkladne po doručení žiadosti o odročenie termínu
upovedomený, že ním uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a súd ho neakceptuje

(§ 184 ods. 4 Civilného sporového poriadku), súčasne zastanúc názor, že od doručenia predvolania
mal právny zástupca žalobcu dostatočný časový priestor na zabezpečenie svojej substitúcie, pričom
dôvodnosť výslovného trvania žalovaného na právnom zastúpení jeho právnym zástupcom, ako bola
táto odôvodňovaná len v súvislosti so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania nariadeného na
16.3.2018 o 9.00 hod. nebola preukázaná, súd v deň nariadeného termínu pojednávania uznesením

podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) rozhodol, že sa bude pojednávať
v neprítomnosti žalobcu v 1. rade, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, vec prejednal,
uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vo veci vyhlásil rozsudok.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaný napriek tomu, že o žalobe vedel od 9.1.2017, kedy

požiadal o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópie žaloby a že uznesením z 22.2.2017 bol vyzvaný
v súlade s § 167 ods. 2 C.s.p. na písomné vyjadrenie k žalobe, pričom mu bol súčasne rovnopis žaloby
7.3.2017 doručený spolu s poučením o jeho procesných právach a povinnostiach a že od 4.4.2017
bol aj kvalifikovane právne zastúpený, do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania neprodukoval
žiadne vlastné skutkové tvrdenia, skutkové tvrdenia uvádzané žalobcami nepoprel, nenavrhol žiadne

dôkazy a nevzniesol ani žiadne hmotnoprávne námietky. Preto s poukazom na § 151 ods. 1 C.s.p. súd
považoval skutkové tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade za nesporné. Z takéhoto nesporného skutkového
stavu doplneného o niektoré stranou žalobcov navrhnuté dôkazy, ktoré súd považoval pre potvrdenie
svojho predbežného právneho posúdenia za vhodné vo veci vykonať potom vyvodil konečné právne
závery odôvodňujúce vydanie tohto rozsudku.

7. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade, ktorá sa dostavila na
pojednávanie ako aj listinnými dôkazmi z pripojeného spisu 1C/197/2016, a to: kúpna zmluva na predaj
nehnuteľnosti zo dňa 24.6.2013 na č.l.10-14, príjmový pokladničný doklad pod č.l. 15, čiastočný výpis z
LV č. XXXX z 3.8.2016, zmluva o pôžičke z 24.6.2013 na č.l. 17-20, lekárske správy na osobu žalobkyne

v 2. rade na č.l. 21-26, lekárske správy na žalobcu v 1. rade pod č.l. 27-35, kópie platobných dokladov
SIPO pod č.l. 39-44, výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX z 24.8.2016 na č.l. 47-56, uznesenie
Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/197/2016-57 zo dňa 24.8.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove
č.k. 4Co/113/2016-91 zo dňa 21.10.2016 na č.l. 91-93.8. Z nerozporovaných tvrdení uvedených v žalobe súdu vyplynulo, že žalobcovia v období mesiaca
jún 2013 požiadali žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov v sume 5.500,- Eur za účelom

pôžičky. Na návrh žalovaného sa žalobcovia 24.6.2013 dostavili do advokátskej kancelárie B.. P. I.,
ktorý im bez bližšieho vysvetlenia predložil viacero zväzkov zmlúv s inštrukciou, že zmluvy, ktoré im
odovzdal majú ísť podpísať k notárke B.. Ľ. I. a podpísané a legalizované priniesť. Žalobcovia po splnení
pokynov od advokáta obdržali jedno vyhotovenie zmluvy a 5.500,- Eur od odporcu, ako peňažné plnenie
zo Zmluvy o pôžičke. Za spísanie zmlúv zaplatili žalobcovia advokátovi B.. P. I. odmenu vo výške 180,-

Eur. V polovici roka 2016 žalobcovia na základe zistenia na Mestskom úrade v Bardejove v súvislosti
so splnením povinnosti zaplatiť miestnu daň zistili, že vlastníkom ich bytu špecifikovaného vo výroku
rozsudku je žalovaný. Žalovaný im situáciu objasnil tak, že vlastníkom bytu sa stal na základe kúpnej
zmluvy na predaj nehnuteľností, ktorá bola vypracovaná advokátom B.. P.K. I. namiesto dohodnutej
zmluvy o pôžičke. Prevod vlastníckeho práva mal slúžiť ako zabezpečovací titul na splnenie záväzku
žalobcov zo zmluvy o pôžičke. Žalobcovia trpia závažnými zdravotnými poruchami majúcimi vplyv na

ich kognitívne schopnosti. Žalobca v 1. rade je osobou ťažko zdravotne postihnutou s poruchami zraku
a žalovaná v 2. rade je liečenou pacientkou s poruchou osobnosti, čoho si bol žalovaný plne vedomý.

9. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu potvrdila, že si od žalovaného chceli požičať peniaze z
dôvodu, že sa nachádzali vo finančnej tiesni. Potvrdila že žalovaný im odovzdal peniaze v sume asi

150.000,- Sk, pričom uvedenú sumu žalovanému do dnešného dňa nevrátili, hoci mu ju chceli splácať
v splátkach, a vrátiť mu tak to, čo si od neho požičali. Ponúkané čiastočné splatenie ich dlhu žalovaný
neprevzal, splátky povoliť odmietal, pričom si pýtal stále viac finančných prostriedkov. Uvádzala, že mala
vedomosť o požičaní peňazí, nie však o tom, že by žalovanému previedla byt. Zmluvy mali podpisovať u
advokáta,ktorýimpredložilvyhotoveniazmlúv,niečoimktomuvysvetľoval,alejehoslovámnerozumela.

10. Z kópie kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti z 24.6.2013 v spise 1C/197/2016 súd zistil, že
žalobcovia sú v nej uvedení ako predávajúci, pričom predmetom kúpnej zmluvy je byt č. XXX na prízemí
bytového domu súp. č. XXX G. F. E. XX Z. K. a spoluvlastnícky podiel 98/10000-in na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Predávajúci mali nadobudnúť tieto nehnuteľnosti Zmluvou

o prevode vlastníctva bytu, zápis ktorej bol vykonaný pod Z. XXX/XXXX. Podpisy žalobcov na zmluve
boli overené notárkou B.. Ľ. I. 24.6.2013. Kúpna cena v nej bola dohodnutá v sume 40.000,- Eur.
Zmluva obsahuje ustanovenie, že kupujúci uhradil celú kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy. V čl. X
tejto zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany týmto vyhlasujú, že sa v plnom rozsahu oboznámili s
obsahom tejto zmluvy, plne mu porozumeli, ich prejavy vôle pri jej podpisovaní sú slobodné a vážne a

zmluvu nepodpísali v tiesni ani pod nátlakom. Zmluva je vyhotovená v 5 vyhotoveniach, z ktorých dve
vyhotovenia budú predložené Správe katastra Bardejov na povolenie vkladu vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností, po jednom vyhotovený pre zmluvných účastníkov a jedno vyhotovenie pre záložného
veriteľa.

11. Z kópie zmluvy o pôžičke z rovnakého dňa, t.j. z 24.6.2018, ktorá sa vyznačuje rovnakou formálnou
úpravou ako kúpna zmluva z 24.6.2013 a na ktorej absentujú podpisy zmluvných strán súd zistil, že
predmetom zmluvy malo byť poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.500,- Eur z titulu pôžičky.
Príslušenstvom pohľadávky mal byť mesačný úrok 1 % z požičanej sumy a mesačný poplatok za
poskytnutie prostriedkov vo výške 9 % z celkovej požičanej sumy. Dlh z tejto pôžičky pozostávajúci

z istiny v sume 5.500,- Eur a príslušenstva 2.200,- Eur sa dlžníci zaviazali splatiť do 30.10.2013. V
čl. IV tejto zmluvy bolo dohodnuté, že na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa a splnenia
záväzkov zo strany dlžníka vyplývajúcich z tejto zmluvy, poskytuje dlžník veriteľovi zabezpečenie a to
formou záložného práva na nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území Bardejov, zapísaných
v katastri nehnuteľností Správy katastra Bardejov, na liste vlastníctva číslo XXXX a to byt č. XXX na

prízemí a príslušenstvo vchodu č. XX bytového domu na ulici Ť. Z. K., na ktorý je pridelené súpisné číslo
XXX. Veriteľ je povinný potvrdiť súhlas dlžníkovi, resp. spísať kvitanciu v prospech dlžníka, o zrušení
záložného práva na vyššie uvedenú nehnuteľnosť pri splnení všetkých záväzkov z tejto zmluvy zo strany
dlžníka. V čl. V tejto zmluvy bolo dohodnuté, že sa strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 1 %
denne z celkovej dlžnej sumy v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky príslušenstva v dohodnutej

lehote. Ak dôjde k realizácii záložného práva predajom predmetu záložnej zmluvy, rozdiel medzi cenou,
za ktorú sa podarilo predmet záložnej zmluvy predať a sumou prevyšujúcou pohľadávku záložne vrátane
jej príslušenstva sa vždy dohodne ako zmluvná pokuta podľa § 544 až 545 Občianskeho zákonníka(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), s čím dlžník vyslovene súhlasí. Táto zmluvná
pokuta je splatná ihneď po predaji veci a preto uvedený rozdiel sa dlžníkovi nevypláca.

12. Z príjmového pokladničného dokladu z 27.6.2013 vyplýva, že žalobca v 1. rade uhradil za právne
služby B.. P. I. sumu 180,- Eur. Pripojené lekárske správy na žalobcov preukazujú žalobcami v žalobe
popisovaný zdravotný stav.

13. Zo žalobcami predloženého čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre kat. úz.

Bardejov z 23.8.2016 bolo zistené, že žalovaný je v celosti vlastníkom bytu č. XXX vo vchode bytového
domu č. XX na základe kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod Z.
XXXX/XXXX. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
z obsahu ktorého vyplynulo, že ani žalovaný ani žalobcovia nie sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
pripadajúceho na nich k pozemku parc. CKN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1498
m2.

14. Uznesením 1C/197/2016-57 z 24.8.2016 okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému zakázal scudzovať, zaťažovať a nakladať s nehnuteľnosťou - byt č. XXX na prízemí,
vchod XX, ktorý sa nachádza v Stavbe - bytovke súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/XX
vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

v podiele 98/10000, ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej a žalobcom uložil, aby v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia podali žalobu vo veci samej na Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcov 1. Q. A.,
G.. XX.XX.XXXX a 2. I. A., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Ť. XXX/XX, K. proti žalovanému P. K., nar.
XX.X.XXXX, K. Q.. A. XXXX/XX, K., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2013, predmetom

ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. XXX na prízemí, vchod XX, ktorý sa
nachádza v Stavbe - bytovke súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXX/XX vrátane spoluvlastníckeho
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 98/10000, ktorý
je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. s tým, že neodkladné opatrenie časovo ohraničil tak,
že toto bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy z 24.6.2013. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného uznesením č. k. 4Co/113/2016-91
z 25.10.2016 uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/197/2016-57 z 24.8.2016 potvrdil.

15. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 137 písm. d/ Cs.p. žalobou tiež možno požadovať, aby sa rozhodlo určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Pred uvedením právneho posúdenia je súd nútený sa vysporiadať s otázkou obsahu podanej žaloby
a to z hľadiska kvalifikácie nároku, ktorý bol v konaní uplatnený. V zmysle uznesenia 1C/197/2016-57 z
24.8.2016 žalobcovia podali návrh, ktorým sa podľa formulácie ich petitu domáhali určenia neplatnosti
Kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľností z 24.6.2013 uzatvorenej medzi žalobcami v 1. rade a 2. rade
na strane predávajúcich a žalovaným na strane kupujúceho, na podklade ktorej bol prevedený nimi

vlastnený byt zapísaný na LV XXXX pre katastrálne územie Bardejov č. XXX nachádzajúci sa na
prízemí bytového domu na ulici Ť. Z. Č.. XX, K., na ktorý je pridelené súpisné číslo XXX vrátane,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 98/10000-in. Právna
úprava vyplývajúca z § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu. V danom prípade podľa názoru

súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti napadnutého
právneho úkonu. Tá je totiž svojím charakterom žalobou na určenie právnej skutočnosti. V tejto súvislosti
však súd poukazuje na všeobecne akceptovaný komentár k Civilnému sporovému poriadku k § 137
písm. d) C.s.p., podľa ktorého ak „bol zápis vlastníckeho práva na kupujúceho vykonaný na základe
neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na

určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Súd
však napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu zrejmé, čoho sa
týka a čo sleduje, súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu a nie jeho formuláciou. V okolnostiachkonkrétneho prípadu je tak možný taký postup súdu, že súd na základe návrhu na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca
sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 505 s.). Súd zastáva názor, že aj v danom prípade sa žalobcovia vo svojej podstate
domáhajú určenia (navrátenia) vlastníckeho práva k svojmu bytu. Z obsahu žaloby totiž priamo vyplýva,
že žalobcovia sa podanou žalobou „domáhajú súdnej ochrany svojho porušeného vlastníckeho práva na
základe podanej žaloby, na podaní ktorej majú naliehavý právny záujem, nakoľko je daný stav právnej

neistoty, ktorý je možné odstrániť deklaratórnym súdnym rozhodnutím, ktoré bude spôsobilé privodiť
zmenu v evidencii vecných práv v katastrálnom operáte nehnuteľnosti“. Preto súd cítiac sa viazaný
obsahom a nie formuláciou petitu žaloby vo veci konal ako o žalobe na určenie vlastníckeho práva k
žalobcami označenému bytu a žalobu kvalifikoval ako návrh podľa § 137 písm. c/ C.s.p. na určenie, či
tu právo je alebo nie je, pokiaľ je na tomto určení naliehavý právny záujem.

18. Pred posúdením zisteného skutkového stavu podľa hmotného práva dopadajúceho na uvedený
prípad bol vzhľadom na charakter konania a jeho určovací petit súd povinný posúdiť existenciu
naliehavého právneho záujmu, keďže v zmysle vyššie uvedených procesnoprávnych noriem, jedným
z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcov existuje naliehavý
právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti

určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. V tejto otázke súd s poukazom na ustálenú súdnu prax dospel k záveru,
že ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným
stavom a stavom zapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností (čo je aj tento prípad), je naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

19. Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Obč. zák.“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

21. Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 41a Obč. zák. ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

24. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,Obč. zák.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou

zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

26.Podľa§553cods.2Obč.zák.dohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeuspokojenieveriteľatým,že
si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

27. Podľa ust. § 588 Obč. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.28. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorávskutočnostineexistuje,resp.síceexistuje,avšakvinejkvalite,nežtoukazujejejprejav.Ktakýmto
prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

29. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli

účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv.
simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol

sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka)UvedenýzávervyplývazrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/144/2010z30.3.2013,
ako aj uznesenia sp. zn. 7Cdo/12/2012 zo dňa 14.11.2012.

30. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku

(ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle
(konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky
aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Absolútne neplatný je tak právny úkon, ak trpí vadami vôle, a to
nebol urobený slobodne a vážne, alebo trpí vadami prejavu vôle, nebol urobený určite a zrozumiteľne.

Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky, a to ani v prípade, že na jeho základe
už bolo kladne rozhodnuté o vklade do katastra nehnuteľností.

31. V danom prípade z nerozporovaných skutkových tvrdení ako aj výsledkov vykonaného dokazovania
vzal súd za preukázané, že žalobcovia nemali skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode ich

bytu s príslušenstvom č. XXX na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súpisné č. XXX na ulici
E. Z. K., nachádzajúceho sa v katastrálnom území mesta Bardejov, zapísaného na LV č. XXXX a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k bytovému domu súpisné
č. XXX v podiele 98/10000-in. K podpisu tejto zmluvy došlo z ich strany domnievajúc sa, že podpisujú
zmluvu o pôžičke, po podpise ktorej im bola žalovaným poskytnutá suma 5.500,- Eur ako pôžička,

ktorú sa zaviazali vrátiť. Žalovaný vedel, že na strane žalobcov nie je skutočná vôľa trvale previesť
vlastníckeprávakpredmetnémubytuajehopríslušenstvu,pričomokolnosti,žezmluvupodpísalinapriek
nedostatku ich vážnej vôle sám vyvolal, resp. sa na ich vyvolaní podieľal. Tieto závery súdu potvrdzujú i
skutkové tvrdenia žalobcov, podľa ktorých sa im mal priznať k dôvodom predloženia tejto kúpnej zmluvy
k ich podpisu, ktorým bol úmysel zabezpečiť svoju pohľadávku voči žalobcom zo zmluvy o pôžičke, ktorú

im súčasne poskytol. Predmetná „kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon teda z oboch zmluvných
strán nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), a preto takto simulovaný
prejav vôle súd podľa § 37 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon.

32. Ak by adresát nevážneho právneho úkonu nemohol predpokladať nedostatok vážnosti právneho

úkonu, právny úkon by bol vo vzťahu k nemu platný, avšak v danom prípade obe zmluvné strany
(žalobcoviaajžalovaný)uskutočniliprávnyúkon,ktorýnebolzichstranyuzavretývážne.Natomnemôže
nič zmeniť ani text kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého jej účastníci sa mali v plnom rozsahu oboznámiť
s jej obsahom, plne jej porozumieť, pričom ich prejavy vôle mali byť slobodné a vážne, nepodpísané v
tiesni, ani pod nátlakom.

33. Označená kúpna zmluva je absolútne neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to pre
rozpor so zákonom, konkrétne s § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú všetky dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo,
ktoré boli uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky neplatné. V danom prípade totiž účelom

uskutočneného právneho úkonu bolo uspokojenie žalovaného ako veriteľa pohľadávky zo Zmluvy o
pôžičke voči žalobcom v 1. a 2. rade tým, že si natrvalo prenechá vlastnícke právo k označenému
bytu žalobcov a to pred splatnosťou jeho pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke. Žalobcami napádaná kúpna
zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.34. Pokiaľ zo strany žalovaného existovala vôľa k uzavretiu zmluvy, ktorá by len zabezpečovala záväzok
z poskytnutej pôžičky (tzv. disimulovaný právny úkon), súd dospel k záveru o neplatnosti aj takéhoto

právneho úkonu, a to jednak z dôvodu, že zo strany žalobcov vážna, t. j. právne relevantná vôľa k
uzavretiu takejto zmluvy zabezpečujúcej záväzok z poskytnutej pôžičky chýbala, ale tiež preto, že takýto
právnyúkonbybolopotrebnépovažovaťzaabsolútneneplatnýprávnyúkonpriečiacisadobrýmmravom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

35. S ohľadom na uvedené súd dospel k prejudiciálnemu záveru o absolútnej neplatnosti Kúpnej
zmluvy na predaj nehnuteľnosti uzavretej 24.6.2013 medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi
a žalovaným ako kupujúcim. Absolútne neplatná kúpna zmluva nemohla mať vecno-právne účinky v
zmysle § 132 ods. 1 Obč. zák., teda na jej podklade nemohlo dôjsť k zmene vlastníctva, pretože pokiaľ
je prevodná zmluva absolútne neplatná, má sa za to, akoby neexistovala. Žalovanému tak nesvedčí
žiaden nadobúdací titul k bytu č. XXX s príslušenstvom na prízemí vo vchode č. XX bytového domu

súpisné č. XXX na ulici E. Z. K. a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach k bytovému domu súpisné č. XXX v podiele 98/10000-in, zapísanému na LV č. XXXX,
katastrálne územie K.. Aby boli žalobcovia spätne zapísaní v katastrálnom operáte za bezpodielových
spoluvlastníkov označeného bytu, ktorý nadobudli Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, zápis ktorej bol
vykonaný pod Z. XXX/XXXX, bolo dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť a podľa jej obsahu za

bezpodielových spoluvlastníkov označených nehnuteľností určiť žalobcov v 1. a 2. rade, od ktorých mal
označenou neplatnou kúpnou zmluvou nadobudnúť vlastnícke práva žalovaný.

36. Súd spolu s vydaným rozsudkom nezrušil neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom v
Bardejove uznesením č. k. 1C/197/2016-57 z 24.8.2016 v spojení s uznesením č. k. 4Co/113/2016-91 z

25.10.2016, keďže označené neodkladné opatrenie bolo v zmysle § 330 C.s.p. časovo obmedzené len
do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 24.6.2013 (čo je toto
konanie) a v zmysle § 333 C.s.p. zanikne uplynutím času, t. j. dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie v tejto veci skončí.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Pri svojom rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia boli v konaní

plne úspešní, preto voči žalovanému majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadne
konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania
zistené neboli. Preto bolo aj o náhrade trov konania rozhodnuté tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.