Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. marec 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 13C/43/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215388
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2511215388.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Ľ. V., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom Y.. F. XX/X, XXX XX Q., zastúpeného JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom
so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: L. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. W.
U. XXX, XXX XX N. W. U., zastúpený Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová
dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, o zaplatenie 5.500,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 5.500,- eur od 5.8.2011 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.11.2011, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 24.11.2011,
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 5.500,- eur od 5.8.2011 do zaplatenia titulom nevrátenia pôžičky. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobný nárok odvodzoval od záväzkového právneho vzťahu strán sporu založeného ústnou zmluvou

o pôžičke zo dňa 14.7.2011, ktorou žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v sume 5.500,- eur,
ako aj od písomného uznania dlhu žalovaným zo dňa 14.7.2011. Žalovaný bol povinný vrátiť žalovanému
pôžičku do 4.8.2011. Keďže tak neurobil, dostal sa do omeškania s platením peňažného dlhu, preto
popri nároku na zaplatenie istiny pôžičky si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy
od prvého dňa omeškania žalovaného až do zaplatenia.

3. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 13C/43/2011-17 zo dňa 3.12.2012, proti ktorému podal

žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona,
a to podľa § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom ku
dňu vydania platobného rozkazu. Žalovaný uznal, že si od žalobcu požičal 5.500,- eur bezúročne, ktorú
mu bol povinný vrátiť do 4.8.2011. Uviedol, že žalobcovi vrátil v splátkach časť pôžičky v celkovej sume
3.500,- eur a že mu žalobca opakovane odmietal vydať o splácaní pôžičky doklad s tým, že pri každej
splátke požadoval 10 % naviac. Preto žalovaný prestal pôžičku splácať a obrátil sa na orgány činné v
trestnom konaní (ďalej len „OČTK“).

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami, a to uznaním dlhu zo
dňa 14.7.2011, pokusom o zmier, potvrdením banky z 5.10.2016, oznámeniami banky zo dňa 17.2.2017,
12.4.2017, 22.11.2017, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. Q. I., čestným vyhlásením Y.C. J., výsluchmia vyjadreniami strán sporu, výsluchmi svedkov R. C. ml., Y. C., R. C. st., písomnými svedeckými
výpoveďami svedkov Y. J. a Y. N., a zistil tento skutkový stav:

5. Z uznania dlhu zo dňa 14.7.2011 súd zistil, že žalovaný dňa 14.7.2011 písomne uznal dlh voči
žalobcovi z dôvodu, že si od žalobcu požičal sumu 5.500,- eur a zaviazal sa ju vrátiť do 4.8.2011 s
0 %-ným úrokom. Podpis na písomnom uznaní dlhu bol úradne osvedčený na notárskom úrade dňa
14.7.2011.

6. Z pokusu o zmier zo dňa 3.11.2011 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na
vrátenie sumy 5.500,- eur, ktorú bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi titulom pôžičky zo dňa 14.7.2011,
čo žalovaný potvrdil v písomnom uznaní dlhu zo dňa 14.7.2011. Žalovaného zároveň upozornil, že ak
tak neurobí v dodatočnej lehote do 10.11.2011, žalobca sa obráti so svojím nárokom na vrátenie pôžičky
na súd.

7. Z potvrdenia banky z 5.10.2016 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 5.10.2016 o 11.10 hod. na
obchodnom mieste Nitra Mlyny prijala podanie žalovaného, ktorým požiadal banku o vystavenie dokladu
o vklade na účet žalobcu, ktorý je klientom banky, ktorý vklad urobil žalovaný v hotovosti v roku 2011 v
sume 500,- eur. Odpoveď banky na žiadosť žalovaného o vystavenie dokladu o vklade na účet žalobcu
žalovaný súdu v priebehu celého konania nepredložil.

8. Z oznámení Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 17.2.2017, 12.4.2017 a 22.11.2017 súd zistil, že tento
peňažný ústav vedie na meno žalobcu 4 bankové produkty, a že za obdobie od 11.4.2012 do 11.4.2017
neboli na účtoch žalobcu realizované žiadne vklady od žalovaného. Údaje o vkladoch do 10.4.2012
banka nie je povinná archivovať, pretože uplynula 5-ročná archivačná doba podľa zákona o bankách.

9. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. Q. I. vytvoreného cez katastrálny portál k 10.10.2016 súd zistil, že
žalovaný je vedený ako výlučný vlastník rodinného domu so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. XX/X,
pozemku pod domom a priľahlého pozemku. Tieto nehnuteľnosti sú zaťažené množstvom exekučných
a daňových záložných práv. Časť C príslušného LV obsahuje 1 a 1 strany husto písaného textu formátu

A4 o záložných právach, ktorými sú tieto nehnuteľnosti zaťažené.

10. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 12.10.2016 súd zistil, že žalovaný mal rôzne dlhy, a že mu
žalobca požičal 5.500,- eur na úhradu dlhu v Sociálnej poisťovni. Ten žalovaný vyrovnal, o čom mu aj
priniesol potvrdenie. Neskôr žalobca zistil, že na majetok žalovaného boli vedené rôzne exekúcie zo

Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne aj z daňového úradu. Neskôr mu žalovaný prestal dvíhať
telefón a prestal s ním úplne komunikovať.

11. Z tvrdení žalobcu v priebehu konania súd zistil, že pokiaľ žalovaný tvrdí že mu žalobca odmietal
vydať potvrdenie o prevzatí jednotlivých splátok pôžičky, žalovanému nič nebránilo splatiť dlh prevodom

na účet žalobcu alebo poštovou poukážkou alebo zložením dlžnej sumy do úradnej úschovy, aby
predišiel omeškaniu, a zároveň mal by o splnení dlhu písomný doklad, s ktorým žalovaný nedisponuje.
Jediným pravdivým tvrdením žalovaného je, že skutočne podal vo veci pôžičky podanie adresované
OČTK. Žalobca sa dostavil k všetkým úkonom, na ktoré bol zo strany OČTK predvolaný, na ktoré sa
nedostavil žalovaný, a to napriek riadnemu predvolaniu, čo iba svedčí o účelovosti podania žalovaného

adresovaného OČTK.

12. V výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 12.10.2016 súd zistil, že potom, čo žalovaný prestal
splácať pôžičku, sa mu žalobca vyhrážal, že mu poláme ruky - nohy, ak mu nebude dávať viac peňazí.
Dlh splácal po 500,- eur. O jednotlivých platbách nemá žiadny doklad, okrem potvrdenia zo Slovenskej

sporiteľne, a. s. o prijatí podania klienta z 5.10.2016.

13. Z tvrdení žalovaného v priebehu konania vyplynulo, že žalobca mu odmietol dať číslo účtu, na ktoré
mu chcel poukázať sumu pôžičky, príp. jej časť. Splátky pôžičky platil na výslovný pokyn žalobcu sám,
jeho brat R., jeho otec a matka. Niektoré splátky prevzal Y. J. v pohostinstve V. U. Q. a niektoré priateľka

žalobcu v kancelárii žalobcu v Q..

14. Z výsluchu svedka R. C. ml. na pojednávaní dňa 21.4.2017 súd zistil, že je bratom žalovaného.
Žalobca je jeho kamarátom z Q., s ktorým sa už niekoľko rokov nestretáva. Svedok vie o tom, že sižalovaný požičal peniaze od žalobcu. Svedok osobne zaniesol 2 x po 500,- eur titulom uhradenia pôžičky
za žalovaného, pretože svedok bol v Q. v predajni, a žalovaný v M., tak chcel ušetriť cestu žalovanému z
M.. Svedok tak urobil potom, čo žalobca zatelefonoval. Nepamätal si, či žalobca zatelefonoval svedkovi

alebo žalovanému. Ani jednu z dvoch splátok nedal svedok do ruky priamo žalobcovi. Asi v auguste 2011
odovzdal sumu 500,- eur sekretárke žalobcu Y., ktorá je teraz jeho manželkou, a to v kancelárii žalobcu
na T. G. U. Q.. Potom, čo žalobca zase zatelefonoval, svedok osobne odniesol asi v septembri 2011
druhú splátku v sume 500,- eur nájomcovi žalobcu Y. J. v pohostinstve V. v Q.. Nedostal potvrdenie o
úhrade ani jednej z dvoch splátok. Strany sporu boli niekoľkoroční kamaráti, preto sa svedok domnieval,

že žalobca požičal žalovanému peniaze bez písomného potvrdenia. Ak by vedel, že existuje nejaký
písomný doklad o prevzatí pôžičky žalovaným, svedok by pýtal potvrdenie o zaplatení oboch splátok
pôžičky, ktoré platil za žalovaného brata. Svedok pozná Y. J. zo základnej školy, ktorý býval na vedľajšej
ulici v I.. Aj mama svedka a žalovaného bola osobne zaniesť nejaké splátky za žalovaného, ktorá bola 1
x odniesť 500,- eur do kancelárie a 2 x po 500,- eur do pohostinstva, mohlo to byť v mesiacoch november
2011 a december 2011 a január 2012. V oboch prípadoch svedok viezol matku do pohostinstva, kde

zaplatila 2 x po 500,- eur Y. J.. Do kancelárie išla matka pešo, nakoľko je iba 100 metrov od obchodu
žalovaných. Žalobca sa vyhrážal žalovanému v prítomnosti otca žalovaného a svedka (pozn. brata
žalovaného) v pizzerii La Stela, že dá žalovanému ruky polámať, že naňho zavolá mafiánov, že sa
postará o to, aby mu zmizlo auto v prípade, že žalovaný nebude pokračovať v splácaní pôžičky. Svedok
situáciu v pizzerii pochopil tak, že sumu 500,- eur, ktorú zaplatil žalovaný, žalobca považoval len za úroky

z požičanej sumy. Svedok uviedol, že žalovanému napokon auto aj zmizlo, ale bolo to až roku 2014.
Raz žalovanému volal aj nejaký diskotékový bitkár, že ho zbije alebo niečo podobné, avšak nakoniec sa
nič nestalo. Jedna splátka v sume 500,- eur, asi vo februári 2012, bola uhradená priamo v Slovenskej
sporiteľni, a. s., avšak svedok si nevedel spomenúť, kto odniesol peniaze do banky. Celá rodina
zaplatila žalobcovi celkom 3.500,- eur, ale žalobca napriek tomu stále tvrdil, že mu svedkov brat (pozn.

žalovaný)dlhuje5.000,-eur.Peniazenasplácaniepôžičkypoužilarodinažalovanéhozpokladne,ztržby
v obchode spoločnosti Botex Fin, s.r.o., kde bola konateľkou mama svedka a žalovaného. Finančná
situácia v ich obchode bola vtedy ťažšia. O týchto výberoch z pokladne nie sú žiadne záznamy.

15. Z výsluchu svedkyne Y. C. na pojednávaní dňa 21.4.2017 súd zistil, že je matkou žalovaného, že

žalobcu pozná z Q., pretože sa kamarátil s jej synom. Žalovaný si požičal od žalobcu 5.500,- eur. Keď
svedkyňa pracovala v Q., bola 3x osobne zaniesť po 500,- eur potom, čo je žalovaný zavolal o tom, že
mu telefonoval žalobca, že treba zaniesť peniaze. Bolo to v mesiacoch november a december 2011 a
január 2012. Dvakrát odovzdala peniaze Y. J. do pohostinstva, kde pracoval, a raz sekretárke žalobcu
v kancelárii žalobcu na T. ulici v Q., pretože vtedy tam nebola priateľka žalobcu, ktorej mala svedkyňa

odovzdať peniaze, tak ich odovzdala sekretárke. Ak boli v pohostinstve ľudia, pán J., si ju zobral bokom,
aby ich nikto nevidel, potom mu dala peniaze. Keď si pýtala doklad o prevzatí peňazí, odpovedal jej,
že nevie o tom, že jej má dať nejaký doklad. Od sekretárky si nepýtala peniaze, lebo strany sporu si
vtedy navzájom verili, keďže boli kamaráti. Celkom zaplatila za žalovaného sumu 1.500,- eur. Svedkyňa
nevedela uviesť súdu, v akom poradí odovzdávala peniaze Y. J. a sekretárke žalobcu. Vedela, že tretiu

platbu uhradila Y. J.. Svedkyňa vedela o tom, že žalobca sa vyhrážal žalovanému, ale nebola toho
svedkom. Dve splátky po 500,- eur bol osobne zaniesť aj syn svedkyne R., jednu jej manžel, tri zaniesla
svedkyňa a jedna mala ísť na účet, čo je spolu 3.500,- eur. Žalovaný býval vtedy v M., a keď volal
žalobca, bol žalovaný v M., preto žalovaný vždy zavolal matke, otcovi či bratovi, ktorí vtedy boli v Q.,
a oni následne odovzdali peniaze príslušným osobám pre žalobcu v Q.. Na jednotlivé splátky veľakrát

použili peniaze z tržby v obchode, t.j. z pokladne. Neskôr do pokladne vložili peniaze, aby nechýbali.
Finančná situácia v spoločnosti bola vtedy horšia než inokedy. Napriek tomu, že ju k Y. J. odviezol jej
syn R., raz jej manžel alebo obaja, peniaze vtedy odovzdávala Y. J. iba ona sama, verila mu, keďže bol
spolužiakom jej syna R., sú z jednej dediny a poznajú sa.

16. Z výsluchu svedka R. C. st. na pojednávaní dňa 21.4.2017 súd zistil, že je otcom žalovaného. Potom,
čo žalobca telefonoval synovi R., že treba zaplatiť peniaze, svedok odovzdal Y. J. v pohostinstve sumu
500,- eur titulom splátky pôžičky pre žalobcu, ktoré mu svedok odovzdal potom, čo si ho Y. J. zavolal
nabok, aby ich nikto nevidel. Y. J. mu povedal, že žalobca mu zakázal dať doklad o tom, že prevzal od
svedka peniaze. Do pohostinstva sa svedok prepravil autom, pričom v aute bola aj manželka. Išli tam

potom, čo zavreli obchod o šiestej večer. Y.Á. J. je spolužiak svedkovho syna. Svedok odovzdal 500,-
eur Y. J. iba raz, a to v októbri 2011. Pôžičku žalovaného splácali jeho otec, matka aj brat R. potom,
čo zatelefonoval žalobca synovi svedka R., a povedal kam majú zanieť peniaze. Jedna splátka bolahradená v banke. Ostatné v hotovosti. Svedok bol pri tom, ako sa v pizzerii La Stela žalobca vyhrážal
žalovanému, že ho zlikviduje, že mu ukradne auto.

17. Z čestného vyhlásenia Y. J. zo dňa 19.4.2017 s úradne osvedčeným podpisom súd zistil, že Y.
J. neprevzal od žalovaného žiadne peniaze na úhradu akéhokoľvek dlhu žalobcovi, že žalobca Y. J.
nikdy nesplnomocnil ani ho nepoveril, aby v mene žalobcu, na jeho účet alebo na účet tretej osoby
prevzal od žalovaného akékoľvek finančné prostriedky, a nerobil tak ani bez príkazu. Uviedol, že je si
vedomý trestnoprávnych následkov krivej svedeckej výpovede. Túto listinu súd nepovažoval za písomnú

svedeckú výpoveď, pretože čestné vyhlásenie bolo spísané a predložené súdu skôr, než súd nariadil
výsluch Y. J. ako svedka, a teda skôr než bol súdom poučený o trestnoprávnych následkoch krivej
svedeckej výpovede a bez toho, aby mu boli súdom položené otázky. Tento dôkaz súd vyhodnotil ako
dôkaz listinou.

18. Z písomnej svedeckej výpovede svedka Y. J. zo dňa 1.2.2018 súd zistil, že o predmete sporu vie

od žalobcu, ktorý je jeho kamarát. Svedok žalovaného pozná veľa rokov, je to sused z I., sú priatelia, nie
je medzi nimi žiadny zmluvný vzťah, dlhšiu dobu sa nestretli. Pozná aj rodičov žalovaného aj jeho brata
R., pretože všetci boli susedia. Svedok bol spolužiakom R. C. ml., brata žalovaného. Svedok uviedol,
že bol prevádzkovateľom pohostinstva V.. Od R. C. ml. svedok neprevzal žiadnu hotovosť a neprevzal
od neho ani žiadne splátky pre žalobcu. Žiadne peniaze neprevzal ani od matky žalovaného, ani od

otca žalovaného, ani od žalovaného, a to ani na úhradu dlhu žalovaného voči žalobcovi. S rodinou
žalovaného boli susedia, pretože bývali v jednej obci.

19. Z písomnej svedeckej výpovede svedkyne Y. N. zo dňa 31.1.2018 súd zistil, že svedkyňa vie o
predmete sporu od žalobcu, ktorý je otcom jej detí. Žalovaného pozná, nakoľko vyrastala v Q. M., čo je

vedľajšia dedina od Q. I., kde žalovaný žil. Rodičov žalovaného a brata žalovaného, R., svedkyňa pozná
od detstva. Neskôr sa s nimi stretla ako s klientmi, ktorým žalobca vybavoval úver. U žalobcu pracovala
ako administratívny zamestnanec v kancelárii na T. G. U. Q., kde prišla do kontaktu s matkou žalovaného
a s bratom žalovaného, R., avšak iba pri odovzdávaní podkladov pre žalobcu. Od žalovaného žiadnu
hotovosť neprevzala.

20. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o pôžičke (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

23. Podľa § 566 ods. 1 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo
povahe pohľadávky.

24. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z

omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o
osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len
„ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

27. Žalobca si uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úroky z omeškania od prvého dňa omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa bezprostredne nasledujúceho po uplynutí lehoty
na plnenie, t. j. od 5.8.2011.28. Základná úroková sadzba ECB platná k 5.8.2011 bola 1,50 %. Výška zákonných úrokov z omeškania
v danom prípade zodpovedala 1,50 % ročne + 8 percentuálnych bodov, t. j. 9,50 % ročne z dlžnej sumy.

29. Podľa § 215 zákona č. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č.
87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

30. Vykonaným dokazovaním listinami, a to uznaním dlhu zo dňa 14.7.2011, pokusom o zmier,

potvrdením banky z 5.10.2016, oznámeniami banky zo dňa 17.2.2017, 12.4.2017, 22.11.2017, výpisom
z LV č. XXX pre kat. úz. Q. I., čestným vyhlásením Y. J., výsluchmi a vyjadreniami strán sporu,
výsluchmi svedkov R. C. ml., Y. C., R. C. st., písomnými svedeckými výpoveďami svedka Y. J. a
svedkyne Y. N., súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový právny vzťah
založenýzmluvouopôžičke,uzavretouústnouformoudňa14.7.2011,nazákladektorejžalobcaposkytol
žalovanému bezúročnú pôžičku vo výške 5.500,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do

4.8.2011. Žalovaný v ten istý deň uznal dlh voči žalovanému z pôžičky čo do dôvodu a výšky, a teda platí
vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že dlh v čase uznania trval (§ 558 OZ). O uzavretí pôžičky súd
nemal pochybnosti aj z dôvodu, že táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná rovnako, ako nebolo
sporné, že žalovaný nevrátil žalobcovi pôžičku v sume 2.000,- eur.

31. Spornými medzi stranami zostali tvrdenia o zaplatení, resp. nezaplatení pôžičky v časti 3.500,-
eur. Žalobca sa snažil svedeckými výpoveďami a vyžiadaním oznámenia zo Slovenskej sporiteľne, a.
s. preukázať, že žalovanému uhradil časť pôžičky mesačnými splátkami po 500,- eur tým spôsobom,
že brat žalovaného, R. C. mal v auguste 2011 odovzdať sumu 500,- eur sekretárke žalobcu, Y. N., v
kancelárii žalobcu na T. G. v Q.. Ďalších 500,- eur mal R. C. ml. odovzdať osobne Y. J. v septembri

2011 v pohostinstve V. v Q., ktorý pohostinstvo v danom čase prevádzkoval, a bol nájomcom žalobcu.
V októbri 2011 splátku v sume 500 eur odniesol osobne otec žalovaného, pričom peniaze odovzdal Y.
J. v pohostinstve V.. Matka žalovaného mala zaňho uhradiť celkom 3 splátky pôžičky po 500,- eur, a to
v mesiacoch november 2011, december 2011 a január 2012, z ktorých dve uhradila Y. J. v pohostinstve
a jednu sekretárke žalobcu v kancelárii v Q.. Všetky platby v celkovej sume 3.000,- eur mali uhradiť

rodinní príbuzní žalovaného buď Y. J. alebo Y.É. N. na základe predchádzajúcich telefonátov žalobcu
pre brata žalovaného R. s pokynmi o tom, kam majú odniesť peniaze. Sumu 500,- mal vložiť osobne
na účet žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a. s. samotný žalovaný, ktorý nevedel uviesť dátum vkladu, ani
sa nevedel preukázať potvrdením z banky o tomto vklade. Banka na výzvu súdu o tom, či v období od
14.7.2011 do 10.4.2012 žalovaný vložil na účet žalobcu sumu 500,- eur, odpovedala, že nie je povinná

archivovať informácie o uskutočnených bankových prevodoch z daného obdobia. Žalovaný v priebehu
celého konania nepreložil súdu ani odpoveď banky na jeho žiadosť o vystavenie potvrdenia o tom,
že vložil na účet žalobcu sumu 500,- eur v rozhodnom období. Súdu preložil iba žiadosť o vydanie
potvrdenia, nie však samotné potvrdenie.

32. Zo svedeckých výpovedí Y. J. a Y. N., ako aj z čestného vyhlásenia Y. J., ktorým mali príbuzní
žalovaného odovzdávať splátky pôžičky po 500,- eur v hotovosti, súd zistil, že títo že neprevzali ani od
žalovaného, ani od jeho rodičov, ani od brata žalovaného Jozefa žiadnu finančnú hotovosť.

33. Obsah svedeckých výpovedí rodičov žalovaného a jeho brata R. sa diametrálne odlišuje od

svedeckých výpovedí Y. J. a Y. N., ktorým mali príbuzní žalovaného odovzdávať splátky pôžičky v
hotovosti.

34. Pri dokazovaní sa súd nezaoberal podrobne skúmaním pravdivosti tvrdení žalovanej strany a jeho
príbuzných tom, či a ako sa žalobca vyhrážal žalovanému, nakoľko zisťovanie a objasňovanie týchto

skutočností nebolo podstatné pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo
veci samej.

35. Napriek tomu, že z písomného uznania dlhu nevyplýva, že by žalovaný mal splácať pôžičku
v splátkach, vychádzajúc z § 566 ods. 1 OZ žalobca ako veriteľ bol povinný prijať aj čiastočné

plnenie. V danom prípade tieto čiastočné plnenia žalovaný a jeho príbuzní nazvali splátkami. Žalovaný
nepreukázal vierohodným spôsobom, že by zaplatil žalobcovi akúkoľvek časť predmetnej pôžičky.
Svedecké výpovede jeho rodinných príbuzných iba nasvedčovali tomu, že títo platili zaňho po 500,- eur
osobámodlišnýmodžalobcu,atedažežalovanýuhrádzalčasťpôžičkyvrovnakýchsumáchpo500,-eurvždy prostredníctvom dvoch osôb, z ktorých jednou bol vždy jeden člen jeho rodiny ako odovzdávajúci
a druhou osobou bol vždy preberateľ peňažnej hotovosti, ktorým mali byť raz kamarát žalobcu Y. J. a
inokedy sekretárka žalobcu, t. č. priateľka žalobcu, Y.C. N.. Zo svedeckých výpovedí rodičov a brata

žalovaného nevyplynulo, či pri odovzdávaní peňazí výslovne povedali, za koho, pre koho a z akého
titulu peniaze odovzdávajú. Navyše, žiadny z dôkazov o osobnom odovzdávaní časti pôžičky po 500,-
eur nenasvedčuje tomu, že takto odovzdané peniaze sa reálne dostali do dispozičnej sféry žalobcu,
t. j. veriteľa, a teda že došlo k čiastočnej úhrade dlhu žalovaným. Žalovaný neplnil svoj peňažný dlh
priamo veriteľovi, t. j. žalobcovi. Iba dlžník sám zodpovedá za to, že dlh uhradí priamo veriteľovi alebo

spôsobom dohodnutým, pričom by sa nemal spoliehať na neštandardné spôsoby splácania pôžičky,
medzi ktoré patrí úhrada prostredníctvom dvoch rôznych osôb. V danom prípade žalovaný mohol, a mal
mať, dôvodné pochybnosti o tom, či peniaze, ktoré mali byť týmto spôsobom zaplatené, budú reálne
odovzdané veriteľovi, t. j. žalobcovi. Vychádzajúc zo zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí
bdelým) žalovaný mal pristupovať k plneniu svojho dlhu s náležitou starostlivosťou a ostražitosťou, a
neplniť dlh prostredníctvom dvoch „medzičlánkov“ hlavne potom, čo mu o jednotlivých platbách nebolo

vystavené žiadne potvrdenie, a dohliadnuť na to, aby peniaze uhrádzané titulom splácania pôžičky
žalobcovi sa aj dostali do dispozičnej sféry veriteľa, t. j. žalobcu.

36. Jedinou priamou platbou žalovaného na účet žalobcu mal byť vklad v hotovosti v banke, ktorej je
žalobca klientom, o čom žalovaný nemal žiadny písomný doklad. Pokiaľ sumu 500,- eur naozaj zaplatil

týmto spôsobom, banka mu musela logicky vystaviť o tejto transakcii potvrdenie, a to aj vtedy, ak by o
vystaveniedokladuvýslovnenepožiadal.Neuchovaniedokladuotakejtotransakciijepriplnenízáväzkov
nerozumné. Žiadnym potvrdením ani dokladom z banky o vykonanej transakcii sa žalovaný nepreukázal.
Je ťažko pochopiteľné, že tento spôsob plnenia dlhu žalovaný nepoužil aj pri splácaní zvyšku pôžičky,
ak by to bolo vôbec možné, pokiaľ nedisponoval s číslom účtu žalobcu, s ktorým vraj nedisponoval. Nič

mu však nebránilo zaplatiť pôžičku alebo jej časť poštovou poukážkou, kedy by logicky disponoval s
dokladom o zaplatení.

37. Keďže žalovaný nepreukázal súdu, že uhradil časť pôžičky v sume 3.500,- eur žalobcovi, t. j. že táto
úhradasadostaladodispozičnejsféryžalobcuakoveriteľa,zvyššieuvedenýchskutočnostíacitovaných

zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko
žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd žalobe vyhovel aj časti uplatnených
úrokov z omeškania, nakoľko sú v súlade s citovanou právnou úpravou.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Nakoľko žalobca bol vo veci plne úspešný, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.