Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200227
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7017200227.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcov: X/ K. S. H., R.. XX.XX.XXXX,

T. D. S.. K. Č.. XX, XXX XX K., U. V. S.. C. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S.. K. Č.. XX, XXX XX K.,
proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Saleziánov 1, 071 01 Michalovce,
o zaplatenie nemajetkovej ujmy 20 000,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 500,00 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Stranám súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletá žalobkyňa zastúpená zákonným zástupcom otcom, žiadala, aby súd uložil žalovanému
uhradiť pre žalobkyňu nemajetkovú ujmu v sume 20.000,00 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ju
nezaradil do zoznamu žiakov základnej školy ako osobu spĺňajúcu podmienky na štátny príspevok na
obedy v školskej jedálni s účinnosťou od 01.09.2016, hoci jej sociálne pomery zaradenie do takého to
zoznamu odôvodňovali. Zákonný zástupca maloletej žalobkyne uviedol, že zo strany žalovaného došlo
k porušeniu práv maloletej na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní so žiakmi, ktorí boli do zoznamu
zaradení a tento stav hodnotí ako priamu diskrimináciu maloletej žalobkyne zo strany žalovaného.

Zákonný zástupca maloletej žalobkyne vo svojich podaniach tiež uvádza, že maloletá žalobkyňa bola v
školskom roku 2016/2017 členkou jeho domácnosti a pokiaľ žalovaný nesplnenie nároku na príspevok
na obedy u maloletej žalobkyne odôvodňuje tým, že táto bola už od roku 2015 z jeho domácnosti
odčlenená a pričlenená do domácnosti matky, tak tieto tvrdenia žalovaného nezodpovedajú podľa otca
maloletej žalobkyne skutočnosti. Otec maloletej žalobkyne, ako zákonný zástupca ďalej tvrdil, že dieťa
sa zdržiavalo u matky len v čase, ktorý bol na tento účel určený v dohode rodičov o styku matky s
maloletým dieťaťom. Postup žalovaného hodnotí ako konanie vykazujúce znaky zaujatosti voči jeho

osobe, ako rodiča maloletej žalobkyne, a práve toto viedlo k diskriminácii maloletej žalobkyne.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že maloletá žalobkyňa už od roku 2015 bývala trvale
s matkou, v jej domácnosti, a preto neboli splnené zákonné podmienky na zaradenie maloletej
žalobkyne do zoznamu žiakov s nárokom na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom
dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením na začiatku školského roku 2016/2017. Žalovaný toto svoje
tvrdenie odôvodňuje právnou úpravou, ktorou je vyhláška Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky (ďalej len „ MPSVaR SR“) č. 22/2011 Z. z.. Podľa žalovaného, maloletá žalobkyňa
bola aj právne odčlenená z domácnosti otca spätne od roku 2015, čo je preukázané právoplatnými
rozhodnutiami žalovaného. Keďže v tom čase ešte nebolo rozhodnuté o právnom pričlenení maloletejžalobkyne do domácnosti matky, nemohla byť maloletá žalobkyňa posudzovaná ako osoba, ktorá má
byť zaradená do zoznamu žiakov spĺňajúcich podmienky na dotáciu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou strán a listinnými dôkazmi, ktoré strany predložili ako
prílohy k svojim podaniam, zistil toto:
Rodičmi maloletej sú S.. C. H., R.. XX.XX.XXXX, ktorý je jej otcom a S. K., R.. XX.XX.XXXX, ktorá
je jej matkou. Na Okresnom súde Michalovce a na Okresnom súde Rožňava sa od roku 2011 viedlo
súdne konanie o úprave rodičovských práv a povinností maloletej žalobkyne. Zo spisu Okresného súdu

Rožňava, sp. zn. 5P/202/2014 súd zistil, že ešte v roku 2014 maloletá žalobkyňa sa striedavo zdržiavala
v domácnosti matky a v domácnosti otca, keďže rodičia spolu nežili. Od druhého polroka školského roka
2014/2015 maloletá žalobkyňa navštevovala Základnú školu S.. O.. J. Č..X C. K.. Od začiatku druhého
polrokaškolskéhoroku2014/2015apocelýškolskýrok2015/2016bolamaloletážalobkyňazaradenádo
zoznamu žiakov ako osoba s nárokom na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného
sociálnym vylúčením. Takéto zaradenie znamená vznik nároku na bezplatné obedy v školskej jedálni. Od

01.09.2016 však do tohto zoznamu zaradená nebola. Tieto skutočnosti nie sú medzi stranami sporné.
Postup pri posudzovaní a priznávaní nároku na uvedenú dotáciu je upravený zákonom č. 544/2010 Z.
z. a vyhláškou č. 22/2011 Z. z..

4. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 544/2010 Z. z., za podmienok ustanovených týmto zákonom a

osobitným predpisom 1) možno poskytnúť dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom
dieťaťa.

5. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotáciu na podporu výchovy
k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením možno poskytnúť na zabezpečenie

obeda a iného jedla (ďalej len "strava") v materskej škole 33) a v základnej škole 34) na
a) každé dieťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo základnú školu a v materskej škole alebo v
základnej škole je najmenej 50 % detí z rodín, ktorým sa poskytuje dávka a príspevky, 31)

b) dieťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo základnú školu a žije v rodine, ktorej sa poskytuje dávka

a príspevky alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima podľa osobitného predpisu. 32)

6. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotáciu na podporu výchovy k
stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a dotáciu na podporu výchovy k plneniu
školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je

a) zriaďovateľ materskej školy alebo zriaďovateľ základnej školy okrem zriaďovateľa, ktorým je obvodný
úrad v sídle kraja, 34a)

b) obec podľa sídla školy, ak zriaďovateľom materskej školy alebo zriaďovateľom základnej školy je
obvodný úrad v sídle kraja, 34a)

c) občianske združenie, ktorého členmi sú rodičia alebo iní zástupcovia detí a priatelia školy, ak
zriaďovateľom materskej školy alebo zriaďovateľom základnej školy je obvodný úrad v sídle kraja, 34a)
alebo

d) v odôvodnených prípadoch materská škola alebo základná škola na základe písomnej dohody so
zriaďovateľom podľa písmena a) alebo s obcou podľa písmena b).

7. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotácia na podporu výchovy
k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením sa poskytuje v príslušnom

rozpočtovom roku v dvoch častiach, a to do 25. februára a do 25. septembra.

8. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotácia na podporu výchovy k
stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením sa poskytuje na každý deň, v ktorom
a)sadieťazúčastnilovýchovnéhoavzdelávaciehoprocesuvmaterskejškoleanavyučovanívzákladnej

škole a

b) odobralo stravu, obed alebo iné jedlo.9. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotácia na podporu výchovy
k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením sa poskytuje preddavkovo na každý
kalendárny mesiac školského roka do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca; na mesiac, v ktorom sa

podala žiadosť, sa dotácia poskytuje preddavkovo do 25. dňa tohto mesiaca.

10. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotácia na podporu výchovy
k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením sa poskytuje žiadateľovi na dieťa
uvedené v zozname detí podľa § 10 ods. 4 písm. b). Pri zmene zoznamu detí, na ktoré sa poskytuje táto

dotácia, žiadateľ aktualizuje prílohy k žiadosti podľa § 10 ods. 4 písm. b) a c).

11. Podľa § 4 ods. 9 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotáciu na podporu výchovy
k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením možno poskytnúť na dieťa počas
školského polroka, a to aj vtedy, ak sa počas tohto školského polroka zníži počet detí z rodín, ktorým
sa poskytuje dávka a príspevky, 31) pod 50 % celkového počtu detí v materskej škole alebo v základnej

škole alebo sa zmenia príjmové pomery rodiny uvedené v odseku 3 písm. b).

12. Podľa § 4 ods. 10 zákona č. 544/2010 Z. z., účinného k 01.09.2016, dotácia na podporu výchovy
k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením sa poskytuje v príslušnom
rozpočtovom roku najviac v sume 33,20 Eura na dieťa.

13. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 544/2010 Z. z., dotáciu podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
žiadateľovi, ktorý vykonáva aktivity a činnosti, na ktoré žiada dotáciu, na účel dosiahnutia zisku.

14. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 544/2010 Z. z., dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských

povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a dotáciu na podporu výchovy k stravovacím
návykom dieťaťa za predchádzajúci rozpočtový rok je žiadateľ povinný zúčtovať najneskôr do 31. marca
nasledujúceho roka. Do zúčtovania žiadateľ zahrnie aj dotáciu na dieťa neuvedené v zozname detí
podľa § 10 ods. 4 písm. b), ak žiadateľ takéto dieťa uviedol v oznámení o zmenách v skutočnostiach
rozhodujúcich pre výpočet sumy dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

15. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 544/2010 Z. z., úrad posudzuje žiadosť o dotáciu na podporu výchovy
k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením, žiadosť o dotáciu na podporu
výchovy k stravovacím návykom dieťaťa a žiadosť o dotáciu na zabezpečenie osobitného príjemcu,
schvaľuje poskytovanie tejto dotácie a jej sumu. Úrad písomne oznamuje žiadateľovi schválenie

poskytnutia dotácie podľa prvej vety a jej sumu alebo neschválenie poskytnutia tejto dotácie.

16. Medzi stranami nie je sporné, že Mestský úrad Michalovce ako zriaďovateľ základnej školy, ktorú
maloletá žalobkyňa navštevovala od druhého polroka roku 2014 predložil žalovanému zoznam žiakov
základnej školy S.. O.. J. Č.. X, K., ktorí sú v hmotnej núdzi, pričom ide zoznam z 29.06.2016 s tým,

že žalovaný mal podľa § 12 ods. 5 zákona č. 544/2010 Z. z. s konečnou platnosťou určiť, ktorí žiaci
tejto školy budú a ktorí nebudú zaradení ako osoby oprávnené na vyššie uvedenú dotáciu od začiatku
školského roku 2016/2017. Listom z 23.08.2016 žalovaný oznámil Mestskému úradu Michalovce,
aké podmienky zohľadnil pri zostavovaní záväzného zoznamu a zároveň predložil Mestskému úradu
Michalovce zoznam, do ktorého zaradil iba 17 žiakov tejto školy, ktorí sú podľa žalovaného v hmotnej

núdzi a pochádzajú z rodín, ktorých príjem je najviac vo výške životného minima. Aj keď v zozname
navrhovaným Mestským úradom Michalovce maloletá žalobkyňa bola vedená pod poradovým č. 45
ako žiačka, ktorá podľa Mestského úradu Michalovce spĺňa zákonné podmienky na predmetnú dotáciu,
žalovaný však vo svojom záväznom zozname z 23.08.2016 už maloletú žalobkyňu do tohto zoznamu
nezaradil.

17. Rozhodnutím zo 06.07.2016 č. MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0065, žalovaný rozhodol o znížení
preddavku otca maloletej žalobkyne S.. C.W. H. poberaného na pomoc v hmotnej núdzi, a to na sumu
96,30 Eur mesačne od 01.06.2016. V odôvodnení žalovaný uviedol, že dôvodom na zníženie preddavku
je práve skutočnosť, že maloletá žalobkyňa k 01.06.2016 už nebola členom jeho domácnosti, pretože

bývala s matkou S. K., trvale teda v domácnosti matky. Práve touto skutočnosťou žalovaný odôvodňuje
aj nezaradenie maloletej žalobkyne do zoznamu žiakov, ako osôb oprávnených na príspevok na obedy
v školskej jedálni. Keďže proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného otec maloletej žalobkyne
podal odvolanie, na základe ktorého nadriadený orgán žalovaného uvedené rozhodnutie zrušil, takďalšie úkony a rozhodnutia žalovaného o znížení dávky v hmotnej núdzi spôsobili, že celé konanie
sa predĺžilo až do 10.07.2017, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Ústredia práce sociálnych
vecí a rodiny z 03.07.2017 č. /UPS/US1/SSVOPHN/SOC/2017/33-011 KmZ, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie žalovaného z 02.05.2017 o znížení preddavku na pomoc v hmotnej núdzi u otca maloletej
žalobkyne, avšak už s účinnosťou od 01.07.2015. Podľa vyššie uvedených rozhodnutí, už v mesiaci
máji 2015 žalovaný vyhodnotil stav starostlivosti rodičov o maloletú žalobkyňu tak, že už od mája
roku 2015 nebola maloletá žalobkyňa v starostlivosti a v domácnosti otca, ale bola po celú dobu
v starostlivosti matky, v jej domácnosti. Podľa tvrdenia žalovaného, rozhodnutie o znížení dávky v

hmotnej núdzi otcovi zo 06.07.2016 bolo predbežne vykonateľné, a práve táto predbežná vykonateľnosť
zaväzovala žalovaného, aby právne vyhodnotil možnosť zaradenia maloletej žalobkyne do zoznamu
žiakov oprávnených na poberanie príspevku na obedy v školskej jedálni tak, že na zaradenie do
zoznamu žiakov nespĺňala maloletá žalobkyňa vyššie uvedené zákonné podmienky, keďže nebola v
starostlivosti otca, a že právne ešte nebola pričlenená do domácnosti matky, aj keď faktický stav bol
taký, že dieťa aj v čase vyhotovovania zoznamu v auguste 2016 bolo podľa žalovaného v starostlivosti

a v domácnosti matky.

18. Súd zistil a v konaní nie je sporné, že v čase keď podľa žalovaného mala byť maloletá žalobkyňa v
starostlivosti a v domácnosti matky nepretržite aj ku dňu vyhotovovania zoznamu žiakov oprávnených
na dotáciu na stravovanie v školskej jedálni od 01.09.2016, bola aj matka na základe rozhodnutia

žalovaného poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Žalovaný o tom predložil rozhodnutie zo 06.09.2010
z ktorého súd zistil, že s účinnosťou od 01.08.2010 je matka maloletej žalobkyne občanom v hmotnej
núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pričom sa jej priznáva aj dávka a príspevky v sume 76,00
Eur od 01.08.2010. Toto rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť dňa 10.09.2010. Ďalším rozhodnutím
žalovaného z 10.05.2012 bola vyššie uvedená dávka v hmotnej núdzi upravená na sumu 97,19 Eur od

01.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.05.2012. Aj v odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza,
že matka S. K. je občanom v hmotnej núdzi.

19.Vustanovení§4ods.3písm.b)zákonač.544/2010Z.z.,oprávnenýmžiakomnadotáciunapodporu
výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením, a to na zabezpečenie obeda

a iného jedla v základnej škole, je dieťa, ktoré navštevuje základnú školu a žije v rodine, ktorej sa
poskytuje dávka alebo príspevky alebo ktorých príjem je najviac vo výške životného minima podľa
osobitného predpisu. Žalovaný pri zaraďovaní maloletej žalobkyne do zoznamu žiakov oprávnených na
túto dotáciu však vôbec nebral na zreteľ skutočnosť, že ak maloletá žalobkyňa bola v rozhodnom období
od začiatku školského roka 2016/2017 podľa žalovaného v starostlivosti matky, tak z dôvodu, že matka

bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, potom maloletá žalobkyňa spĺňala podmienku podľa § 4 ods.
3 písm. b) zákona č. 544/2010 Z. z. na zaradenie do takého to zoznamu.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti. 1a.

21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je
potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

22. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na

diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

23. Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

24. Podľa § 2a ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax súobjektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu.

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa

uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z., pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa
neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké

zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

29. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal

zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

30. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

31. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd dospel k záveru, že
žalovaný nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania pri posudzovaní postavenia maloletej žalobkyne
ako osoby, ktorú nezaradil do zoznamu žiakov na poskytnutie dotácie na podporu výchovy k stravovacím
návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením, v mesiaci august 2016 na školský rok 2016/2017.

33. Podmienkou pre zaradenie do zoznamu podľa vyššie citovanej právnej úpravy je, že dieťa žije
v rodine, ktorej sa poskytuje dávka a príspevky, alebo ktorej je príjem najviac do výšky životnému
minima podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ školy Mestský úrad Michalovce ju do svojho zoznamu
pre účely dotácie navrhol zaradiť, ale žalovaný ako orgán verejnej správy ju do zoznamu nezaradil.
Žalovaný pritom nepoprel, že žalobkyňa splnila podmienky pokiaľ ide o faktický sociálny stav, avšak

podľa žalovaného nebola splnená ďalšia podmienka, a to formálnoprávna, ktorou je právoplatnosť
rozhodnutia o znížení dávky v hmotnej núdzi otcovi z dôvodu, že maloletá žalobkyňa mala byť
odčlenenázjehodomácnosti.Zároveňpodľažalovanéhonebolasplnenáďalšiapodmienka,atovydanie
nového rozhodnutia o dávke v hmotnej núdzi pre matku, z dôvodu pričlenenia maloletej žalobkyne do
jej domácnosti. Žalovaným uvádzané dôvody nezaradenia maloletej žalobkyne do zoznamu nemajú

žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Tvrdenia žalovaného, že len právoplatnosť jeho rozhodnutí
o znížení sociálne dávky v hmotnej núdzi otcovi z dôvodu odčlenenia maloletej žalobkyne z jeho
domácnosti a právoplatnosť nového rozhodnutia o dávke v hmotnej núdzi pre matku maloletej z dôvodu
zohľadňujúceho pričlenenie maloletej žalobkyne do jej domácnosti, by umožnili zadať údaje maloletej
žalobkyne do programovej aplikácie „Riadenie sociálnych dávok“ a upraviť programovo vygenerovaný

zoznam detí pre toto zaraďovanie, v žiadnom prípade nemôže mať oporu v platnej právnej úprave a
dokonca je v rozpore z vyššie citovanou platnou právnou úpravou.34.Žiadnyzvyššieuvedenýchcitovanýchprávnychpredpisovakopodmienkuzaradeniažiakazákladnej
školy do zoznamu žiakov oprávnených na vyššie uvedenú dotáciu neustanovuje tie podmienky, ktoré
žalovaný uvádza ako dôvod nezaradenia maloletej žalobkyne do zoznamu. Žalovaný totiž neodôvodňuje

nezaradenie do zoznamu právnou, ale administratívnou prekážkou.

35. V tejto veci súd právne kvalifikoval postup žalovaného ako nepriamu diskrimináciu podľa §
2 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z., ktorou je prax žalovaného spočívajúca v tom, že na základe
počítačových programov je zavedený taký administratívny proces (prax), ktorý znevýhodňuje osoby

v sociálnom postavení ako maloletá žalobkyňa v porovnaní s inými osobami v tom, že pri zmene
výchovného prostredia žiaka znemožňuje predpísaný administratívny postup zaradiť žiaka do zoznamu
osôb oprávnených na poskytovanie predmetnej dotácie, aj keď podmienky spĺňa. Ako je vyššie
uvedené, platná právna úprava pre vyhodnotenie oprávnenosti zaradenia žiaka do zoznamu pri zmene
výchovného prostredia ako podmienku neustanovuje existenciu právoplatných rozhodnutí o úprave
dávky v hmotnej núdzi zohľadňujúcich zmenu výchovného prostredia žiaka. Súd sa nestotožnil ani

s dôvodom žalovaného, že kvôli zmene výchovného prostredia nemal k dispozícií všetky údaje o
pomeroch rodičov a dieťaťa a bez nich neboli splnené zákonné podmienky na zaradenie maloletej
žalobkyne do zoznamu žiakov oprávnených na dotáciu. Súd poukazuje na to, že obaja rodičia žiačky
boli v tom čase žalovaným evidované ako osoby v hmotnej núdzi a poberateľmi sociálnej dávky, takže
žalovaný musel disponovať aktuálnymi údajmi o ich sociálnych pomeroch, ktoré sa zohľadňujú aj pri

zaraďovaní ich dieťaťa do zoznamu žiakov oprávnených na dotáciu. Žalovaný v tom čase vystupoval
ako kolízny opatrovník maloletej žalobkyne v konaní o úprave práv a povinnosti jej rodičov k nej na
Okresnom súde Rožňava vo veci sp. zn. 5P/202/2014, a preto jeho povinnosťou bolo mať k dispozícií
všetky potrebné údaje o sociálnych pomeroch rodičov maloletej žalobkyne.

36. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2, § 2a ods. 3, § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 365/2004 Z.
z., súd konštatuje, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaného došlo vo vzťahu
k maloletej žalobkyni k porušenia zásady rovnakého zaobchádzania pri zaraďovaní maloletej žalobkyne
do zoznamu detí ohrozených sociálnym vylúčením s možnosťou poskytnúť dotácie na zabezpečenie
obeda v základnej škole a to tým, že žalovaný tento svoj postup odôvodňuje podmienkou, ktorá nie je

právnym predpisom upravená ako dôvod nezaradenia maloletej žalobkyne do takého to zoznamu.

37. Nárok maloletej žalobkyne na nemajetkovú ujmu a výšku tohto nároku súd určil podľa zásad
uvedených v § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z.. Súd v prvom rade poukazujeme na to, že primerané
zadosťučinenie v tomto prípade nemožno určiť uložením povinnosti žalovanému vzhľadom na čas a

povahu postihnutia. Následkom spôsobenými porušením zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu
k maloletej žalobkyni došlo totiž ešte v roku 2016 a podľa tvrdenia zákonného zástupcu maloletej
žalobkyne, maloletá žalobkyňa sa vzhľadom k nezaradeniu do zoznamu vôbec nezúčastňovala odberu
jedla v školskej jedálni. Takýto stav nemožno napraviť priznaným primeraného zadosťučinenia, a preto
súd sa stotožnil so žalobným návrhom maloletej žalobkyne v tom, že v takom prípade vzniká žalobkyni

nárok na nemajetkovú ujmu. V tomto prípade súd poukazuje na to, že práve nedodržaním zásady
rovnakého zaobchádzania, bola znížená dôstojnosť maloletej žalobkyne tým, že pred nezaradením
do zoznamu na školský rok 2016/2017 maloletá žalobkyňa bola vzhľadom na sociálnu situáciu od
roku 2014 osobou, ktorej boli bezplatne poskytované obedy v školskej jedálni a aj napriek tomu, že
sa sociálna situácia od 01.09.2016 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím u maloletej žalobkyne

vôbec nezmenila vzhľadom k veku a stupňu mentálnej vyspelosti maloletej, možno u nej objektívne
predpokladať prežívanie stavu poníženia a pocitu krivdy, ktorá bola spôsobená vyššie uvedeným
postupom žalovaného.

38. Súd sa nestotožnil s výškou nároku uplatnenou maloletou žalobkyňou, ktorú odôvodňoval jej otec,

ako zákonný zástupca maloletej. Súd poukazuje na to, že obdobie, po ktoré porušovanie zásady
rovnakého zaobchádzania u maloletej dochádzalo trvalo od mesiaca septembra do mesiaca decembra
roku 2016, keďže v počnúc mesiacom január 2017 už žalovaný rozhodol o zaradení maloletej žalobkyne
do zoznamu osôb oprávnených na dotáciu. Zároveň súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy zohľadnil
aj hodnotu obeda v školskej jedálni a výšku dotácie na tento účel pre žiakov zaradených do zoznamu

(podľa vyjadrenia žalovaného 1 Euro na jeden obed ), ako aj vyššie uvedené obdobie nezaradenia.
Z uvedeného dôvodu, súd považoval za primeranú nemajetkovú ujmu vo výške 500,00 Eur, a preto v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.39. Žiadna zo strán v konaní nemala plný úspech, žiadna zo strán nepreukázala vznik trov ani sa
nedomáhala náhrady týchto trov, a preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal (§ 255 ods.
1. CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).