Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010076
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Serbová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6913010076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov

JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí 21. marca 2018 v
Bratislave podľa § 382a Trestného poriadku, s následným verejným vyhlásením rozsudku v trestnej veci
obvineného W.. arch. I. K., pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
ods. 3 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného W.. arch. I. K. proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/16/2013 z 28. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/

Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra
2016 a v konaní, ktoré mu predchádzalo

bol porušený zákon

v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v
ustanovení § 40 ods. 1 Trestného poriadku, § 208 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného

W.. arch. I. K..

Podľa§386ods.2TrestnéhoporiadkurozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystrici,sp.zn.5To/110/2015
zo 4. októbra 2016, sa z r u š u j e .

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici
sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/16/2013 z 28. apríla 2015, bol obvinený
W.. arch. I. K., uznaný za vinného v bode 1/ až 4/ rozsudku zo spáchania pokračovacieho zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a v bode 5/ a 6/ rozsudku
zo spáchania pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

1/ ako štatutárny zástupca spoločnosti A-Y., a. s. v konkurze (od 16. apríla 2008) so sídlom B., E. XX,
W.: XX XXX XXX,- zrazil z vymeriavacieho základu zo mzdy zamestnancov spoločnosti A-Y., a. s. poistné na nemocenské
poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti za obdobie mesiaca marec 2004
vo výške 1.707,79 € (51.449,-Sk), za obdobie mesiaca apríl 2004 vo výške 1.830,11 € (55.134,- Sk),

za obdobie mesiaca máj 2004 vo výške 1.880,27 € (56.645,- Sk), za obdobie mesiaca august 2004 vo
výške 1.786,60 € (53.823,- Sk), za obdobie mesiaca október 2004 vo výške 2.112,49 € (63.641,- Sk),
- zrazil z vymeriavacieho základu zo mzdy zamestnancov spoločnosti A-Y., a. s. poistné na nemocenské
poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti za obdobie mesiaca máj 2005 vo
výške 1.759,74 € (53.014,-Sk), za obdobie mesiaca jún 2005 vo výške 1.643,46 € (49.511,- Sk),

- zrazil z vymeriavacieho základu zo mzdy zamestnancov spoločnosti A-Y., a. s. poistné na nemocenské
poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti za obdobie mesiaca júl 2006 vo
výške 573,92 € (17.290,- Sk),
a hoci na tieto odvody mal dostatok finančných prostriedkov, tieto v lehotách splatnosti neodviedol do
Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec, čím jej spôsobil škodu v celkovej výške 13.294,40 € (400.507,-
Sk),

2/ ako zodpovedný zástupca spoločnosti N.-W. spol. s r. o. od 27. júna 2008 v konkurze, so sídlom B.,
L. S. prameňov 1, W.: XX XXX XXX,
- zrazil z vymeriavacieho základu zo mzdy zamestnancov spoločnosti N.-W. spol. s r. o. poistné na
nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti za obdobie mesiaca

január 2004 vo výške 2.814,81 € (84.799,-Sk), za obdobie mesiaca február 2004 vo výške 2.680,61 €
(80.756,- Sk), za obdobie mesiaca marec 2004 vo výške 2.708,62 € (81.600,- Sk), za obdobie mesiaca
apríl 2004 vo výške 2.669,79 € (80.430,- Sk), za obdobie mesiaca máj 2004 vo výške 2.608,44 €
(78.582,- Sk), za obdobie mesiaca jún 2004 vo výške 2.325,57 € (70.060,- Sk), za obdobie mesiaca
september 2004 vo výške 2.391,49 € (72.046,- Sk), za obdobie mesiaca október 2004 vo výške 2.513,14

€ (75.711,- Sk), za obdobie mesiaca december 2004 vo výške 2.424,68 € (73.046,- Sk),
- zrazil z vymeriavacieho základu zo mzdy zamestnancov spoločnosti N.-W. spol. s r. o. poistné na
nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti za obdobie mesiaca
november 2006 vo výške 356,50 € (10.740,- Sk), za obdobie mesiaca december 2006 vo výške 220,01
€ (6.628,- Sk),

a hoci na tieto odvody mal dostatok finančných prostriedkov, tieto v lehotách splatnosti neodviedol do
Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec, čím jej spôsobil škodu v celkovej výške 23.713,67 € (714.398,-
Sk),

3/ ako štatutárny zástupca spoločnosti A-Y., a. s. v konkurze (od 16. apríla 2008), so sídlom B., E. č.

XX, W.: XX XXX XXX, zrazil zo mzdy zamestnancov
- zrážkovú daň bez podania daňových priznaní alebo hlásenia, splatnej ku dňu 15. apríla 2003 vo výške
2.423,- Sk, splatnej ku dňu 15. mája 2003 vo výške 4.404,- Sk, splatnej ku dňu 15. júla 2003 vo výške
4.860,- Sk, splatnej ku dňu 15. júla 2003 vo výške 5.083,- Sk, splatnej ku dňu 16. septembra 2003 vo
výške 4.218,- Sk, splatnej ku dňu 15. októbra 2003 vo výške 3.544,- Sk, splatnej ku dňu 15. októbra

2003 vo výške 4.348,- Sk, splatnej ku dňu 18. novembra 2003 vo výške 3.559,- Sk, splatnej ku dňu 15.
januára 2004 vo výške 1.518,- Sk, splatnej ku dňu 16. februára 2004 vo výške 2.129,- Sk, splatnej ku
dňu 15. marca 2004 vo výške 1.389,- Sk,
- zrážkovú daň bez podania daňových priznaní alebo hlásenia, splatnej ku dňu 15. mája 2006 vo výške
2.964,- Sk, splatnej ku dňu 18. apríla 2006 vo výške 2.964,- Sk, splatnej ku dňu 15. marca 2006 vo výške

2.964,- Sk, splatnej ku dňu 15. februára 2006 vo výške 2.964,-Sk, splatnej ku dňu 15. júna 2006 vo výške
3.754,- Sk, splatnej ku dňu 15. augusta 2006 vo výške 3.089,- Sk, splatnej ku dňu 18. septembra 2006
vo výške 1.425,- Sk, splatnej ku dňu 16. októbra 2006 vo výške 1.425,- Sk, splatnej ku dňu 15. novembra
2006 vo výške 1.425,- Sk, splatnej ku dňu 15. decembra 2006 vo výške 1.425,- Sk, splatnej ku dňu 15.
januára 2007 vo výške 4.341,- Sk, splatnej ku dňu 15. novembra 2006 vo výške 1.425,- Sk, splatnej ku

dňu 15. decembra 2006 vo výške 1.425,- Sk, splatnej ku dňu 15. januára 2007 vo výške 4.341,- Sk, v
celkovej výške 2.436,63 € (73.406,- Sk), ktorú však neodviedol určenému príjemcovi a to Daňovému
úradu Lučenec, čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu o 2.436,63 € (73.406,- Sk),

4/ ako zodpovedný zástupca spoločnosti N.-W., spol. s r.o., „v konkurze" (od 27. júna 2008), so sídlom

B., L. S. prameňov 1, W.: XX XXX XXX zrazil
- splatnú daň zo závislej činnosti na základe podaných hlásení, alebo dodatočných daňových priznaní
na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti zo dňa 11. mája 2004 za rok 2004, pôvodne splatnej
ku dňu 31. marca 2005 vo výške 4.918,- Sk (163,2477,- €), zo dňa 11. mája 2004 za rok 2004, pôvodnesplatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške 69.474,- Sk (2.306,1143 €), zo dňa 2. augusta 2004 za rok
2004, pôvodne splatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške 70.855,- Sk (2.351,9551 €), zo dňa 2. augusta
2004 za rok 2004, pôvodne splatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške 71.549,- Sk (2.374,9917 €), zo dňa

2. augusta 2004 za rok 2004, pôvodne splatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške 67.891,- Sk (2.253,5683
€), zo dňa 27. októbra 2004 za rok 2004, pôvodne splatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške 59.125,- Sk
(1.962,5905 €), zo dňa 27. októbra 2004 za rok 2004, pôvodne splatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške
79.508,- Sk (2.639,1821 €), zo dňa 1. decembra 2004 za rok 2004, pôvodne splatnej ku dňu 31. marca
2005 vo výške 72.284,- Sk (2.399,3892 €), zo dňa 31. januára 2005 za rok 2004, pôvodne splatnej ku

dňu 31. marca 2005 vo výške 90.843,- Sk (3.015,4352 €), zo dňa 31. januára 2005 za rok 2004, pôvodne
splatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške 85.478,- Sk (2.837,3498 €), zo dňa 22. februára 2005 za rok
2004, pôvodne splatnej ku dňu 31. marca 2005 vo výške 79.481,- Sk (2.638,2859 €), teda v celkovej
výške 24.942,11 € (751.406,- Sk), ktorú však neodviedol určenému príjemcovi a to Daňovému úradu
Lučenec, čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu o 24.942,11 € (751.406,- Sk),
-zrážkovúdaňbezpodaniadaňovéhopriznaniaalebohlásenia,pôvodnesplatnej15.júna2006vovýške

691,- Sk (22,9370 €), pôvodne splatnej 15. augusta 2006 vo výške 1.299,- Sk (43,1189 €), pôvodne
splatnej 18. septembra 2006 vo výške 431,- Sk (14,3066 €), pôvodne splatnej 15. novembra 2006 vo
výške 364,- Sk (12,0826 €), pôvodne splatnej 15. januára 2007 vo výške 608,- Sk (20,1819 €), pôvodne
splatnej 15. februára 2007 vo výške 608,- Sk (20,1819 €), pôvodne splatnej 16. apríla 2007 vo výške
136,- Sk (4,5144 €), pôvodne splatnej 17. septembra 2007 vo výške 323,- Sk (10,7216 €), pôvodne

splatnej 15. októbra 2007 vo výške 323,- Sk (10,7216 €), pôvodne splatnej 15. novembra 2007 vo
výške 323,- Sk (10,7216 €), pôvodne splatnej 17. decembra 2007 vo výške 323,- Sk (10,7216 €), teda v
celkovej výške 180,21 € (5.429,- Sk), ktorú však neodviedol určenému príjemcovi a to Daňovému úradu
Lučenec, čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu o 180,21 € (5.429,- Sk), v celkovej výške 25.122,32
€ (756,835,- Sk), ktorú však neodviedol určenému príjemcovi a to Daňovému úradu Lučenec, čím znížil

príjmovú časť štátneho rozpočtu o 25.122,32 € (756.835,- Sk),

5/ ako štatutárny zástupca spoločnosti A-Y., a. s. od 16. apríla 2008 „v konkurze" so sídlom B., E. č.
XX, W.: XX XXX XXX nezaplatil:
- časť splatnej daňovej povinnosti na základe daňovým subjektom podaných daňových priznaní na dani

z príjmu právnických osôb (DPPO) zo dňa 29. marca 2004 za rok 2003, splatnej dňa 30. apríla 2004 vo
výške 20.900,- Sk, zo dňa 29. marca 2004 za rok 2003 splatnej dňa 30. júna 2004 vo výške 20.900,- Sk,
zo dňa 29. marca 2004 za rok 2003, splatnej dňa 30. septembra 2004 vo výške 20.900,- Sk, zo dňa 29.
marca 2004 za rok 2003 splatnej 31. decembra 2004 vo výške 20.900,- Sk, zo dňa 10. marca 2005 za
rok 2004, splatnej 31. augusta 2005 za rok 2004 vo výške 24.137,- Sk, zo dňa 10. marca 2005 za rok

2004, splatnej 31. októbra 2005 vo výške 44.550,- Sk, teda v celkovej výške 5.055,- € (152.287,- Sk),
čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu o 5.055,- € (152.287,- Sk),
- časť vlastnej daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty (DPH) priznanej na základe podaných
daňových priznaní k DPH zo dňa 24. novembra 2004 za obdobie 10/2004, splatnej dňa 25. novembra
2004 vo výške 299.794,- Sk, zo dňa 22. decembra 2004 za obdobie 11/2004, splatnej dňa 27. decembra

2004 vo výške 400.481,- Sk, zo dňa 23. februára 2005 za obdobie 1/2005 splatnej 25. februára 2005
vo výške 187.613,- Sk, zo dňa 17. marca 2005 za obdobie 02/2005, splatnej 29. marca 2005 vo výške
82.191,- Sk, zo dňa 21. septembra 2005 za obdobie 08/2005, splatnej 26. septembra 2005 vo výške
388.455,- Sk, zo dňa 25. januára 2006 za obdobie 12/2005, splatnej 25. januára 2006 vo výške 403.414,-
Sk, zo dňa 27. februára 2006 za obdobie 01/2006, splatnej 27. februára 2006 vo výške 134.099,- Sk, zo

dňa 22. septembra 2006 za obdobie 08/2006, splatnej 25. septembra 2006 vo výške 10.861,- Sk, teda v
celkovej výške 63.297,75,- € (1.906.908,- Sk), čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu o 63.297,75.-
€ (1.906,908,- Sk).

6/ ako zodpovedný zástupca spoločnosti N.-W., spol. s r.o. „v konkurze". so sídlom B., L. S. G., W.:

XX XXX XXX, nezaplatil:
- časť splatnej daňovej povinnosti dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti na základe daňovým
subjektom podaných daňových priznaní k dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti zo dňa 5. marca
2004 za rok 2004, splatnej dňa 26. apríla 2004 vo výške 200,- Sk (6,6388 €), zo dňa 5. marca 2004 za
rok 2003 splatnej dňa 26. apríla 2004 vo výške 17.000,- Sk (564,2966 €), zo dňa 5. marca 2004 za rok

2004, splatnej 26. apríla 2004 vo výške 23.200,- Sk (770,0989 €), teda v celkovej výške 1.341,034 €
(40.400,- Sk), čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu o 1.341,034 € (40.400,- Sk),
- časť vlastnej daňovej povinnosti dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH"), priznanej na základe podaných
daňových priznaní zo dňa 27. septembra 2004 za 8/2004, pôvodne splatnej dňa 27. septembra 2004vo výške 152.349,80 Sk (5.057,0869 €), zo dňa 25. októbra 2004 za 9/2004, pôvodne splatnej dňa
25. októbra 2004 vo výške 1.085.548,90 Sk (36.033,6221 €), teda v celkovej výške 41.090,71 €
(1.237.498,70,- Sk), čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu o 41.090,71 € (1.237.498,70,- Sk),

- splatnú daň z motorových vozidiel, ktorú priznal daňovými priznaniami zo dňa 27. januára 2005 za
rok 2005, pôvodne splatnej ku dňu 31. januára 2005 vo výške 8.600,- Sk (285,4677 €), zo dňa 25.
novembra 2005 za rok 2005, pôvodne splatnej ku dňu 1. decembra 2005 vo výške 272,- Sk (9,0287
€), zo dňa 25. novembra 2005 za rok 2005, pôvodne splatnej ku dňu 5. decembra 2005 vo výške 354,-
Sk (11,7506 €), zo dňa 16. januára 2006 za rok 2006, pôvodne splatnej ku dňu 31. januára 2006 vo

výške 3.000,- Sk (99,5818 €), zo dňa 16. januára 2006 za rok 2006, pôvodne splatnej ku dňu 31. januára
2006 vo výške 8.675,- Sk (287,9572 €), zo dňa 2. februára 2006 za rok 2005, pôvodne splatnej ku dňu
29. decembra 2005 vo výške 140,- Sk (4,6471 €) a na základe rozhodnutia č. 664/230/7089/06/Kuk zo
dňa 6. februára 2006, pôvodne splatnej ku dňu 13. februára 2006 vo výške 2.000,- Sk (66,3878 €) a
bez podania daňového priznania, pôvodne splatnej dane ku dňu 31. januára 2007 vo výške 11.200,- Sk
(371,7719 €), teda v celkovej výške 1.136,59 € (34.241,- Sk), čím znížil príjmovú časť štátneho rozpočtu

o 1.136,59 € (34.241,- Sk).

Za to súd obvinenému W.. arch. I. K. podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného
zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
e/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2

(dva) roky, výkon ktorého bol obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne
odložený. Podľa § 50 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd určil obvinenému skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti
vykonávať súkromno-podnikateľskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie vo výroku o vine a treste obvinený W..
arch. I. K., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu I.. Ladislava Kováča, advokáta v
Lučenci, písomným podaním z 22. septembra 2015; v zákonnej lehote podala odvolanie smerujúce do
výroku o treste obvineného aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici si plne osvojil skutkové závery
prvostupňového súdu a rozsudkom, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016 rozhodol tak, že podľa §
321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.
zn. 2T/16/2013 z 28. apríla 2015 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na základe
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému W. I. K. uložil podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona, §

36 písm. j/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého bol
obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený a podľa
§ 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd určil obvinenému skúšobnú dobu 4 (štyri) roky s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona uložil súd obvinenému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona obvinenému zároveň uložil trest zákazu činnosti
vykonávať súkromno-podnikateľskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

V ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený; podľa § 319 Trestného
poriadku odvolanie obvineného W.. arch. I. K. krajský súd zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/16/2013 z 28. apríla 2015 podal obvinený
W. I. K. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Švarca, advokáta v Banskej Bystrici, vo svoj prospech
dovolanie (č. l. 780).

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil
rozsudkom porušenie zákona v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/ a písm. i/ Trestného
poriadku a súčasne podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v BanskejBystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016 a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
2T/16/2013 z 28. apríla 2015 vo výroku o vine a treste a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal
Okresnému súdu Rimavská Sobota, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Dovolanie podal z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, že bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu, z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného
poriadku, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý
mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. g/ Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom, z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, že napadnuté
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že uznesenie o

pribratí znalkyne Ing. I. C. a ani samotné znalecké posudky z prípravného konania (znalecký posudok
č. 3/2009 z 31. marca 2009, znalecký posudok č. 4/2009 zo 14. apríla 2009 a znalecký posudok č.
5/2009 z 25. apríla 2009) neboli obvinenému a ani obhajcovi do dnešného dňa doručené. Orgány
činné v trestnom konaní odopretím doručenia týchto uznesení obvinenému ako aj jeho obhajcovi ako
aj osobám oprávneným v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Trestného poriadku a odopretím možnosti

podať proti uzneseniam o pribratí znalca sťažnosť porušili ústavné ako aj Dohovorom garantované právo
na obhajobu a právo na spravodlivý proces aj v otázke dvojinštančnosti trestného konania.

Obvinený uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici z 26.
mája 2010 pod sp. zn. ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 došlo k spojeniu trestného konania obvineného

W. I. K. stíhaného za obzvlášť závažný zločin sprenevery vedený pod ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 s
ostatnými konaniami vedenými na Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008,
ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008, ČVS: ORP-1238/OEK-LC-2008, ČVS: ORP-625/OEK-LC-2009, ČVS:
ORP-906/OEK-LC-2009 a v dôsledku organizačných zmien došlo k prevzatiu trestného konania na
Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec pod ČVS: ORP-20/OEK-LC-2011. Trestné konanie týkajúce sa

obzvlášť závažného zločinu sprenevery bolo uznesením vyšetrovateľa z 21. februára 2012 vylúčené
na samostatné konanie vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec pod ČVS:ORP-160/OEK-
LC-2012. V dôsledku spojenia trestného konania, v ktorom bolo obvinenému vznesené obvinenie za
obzvlášť závažný zločin sprenevery došlo k vzniku nutnej obhajoby podľa ustanovenia § 37 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku dňom 26. mája 2010, pričom k zániku nutnej obhajoby došlo vylúčením

predmetnej veci z konania vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec pod ČVS: ORP-20/OEK-
LC-2011 dňa 21. februára 2012. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v časovom termíne od 26.
mája 2010 do 21. februára 2012 musel mať obvinený obhajcu, trestné konanie nemohlo prebiehať
bez toho, aby mal zvoleného, resp. ustanoveného obhajcu. Obvinenému bol síce ustanovený obhajca
JUDr. Jaroslav Klátik, PhD., ten bol na základe jeho písomnej žiadosti oslobodený od povinnosti

vykonávania obhajoby. Následne bola opatrením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 z 8.
decembra 2010 ustanovená ako obhajkyňa JUDr. Soňa Mareková, ktorá však obhajobu obvineného
odmietla vykonať a obvinenému bol opatrením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 z 29.
decembra 2010 ustanovený ako obhajca JUDr. Ladislav Kováč. Obhajca JUDr. Ladislav Kováč však
obhajobu obvineného vykonával len vo vzťahu k časti konania týkajúcom sa obzvlášť závažného zločinu

sprenevery, nikdy sa nezúčastňoval a ani nebol vyrozumený v zmysle ustanovenia § 213 Trestného
poriadku o vykonávaných úkonoch v priebehu vyšetrovania vo vzťahu k časti konania, ktorá sa týkala
daňových trestných činov. Obhajca JUDr. Ladislav Kováč sa v trestnom konaní vedenom na Okresnom
riaditeľstve PZ Lučenec pod ČVS: ORP-20/OEK-LC-2011 nezúčastnil žiadneho úkonu v priebehu
vyšetrovania daňových trestných činov a nikdy nebol zo strany orgánov činných v trestnom konaní

vyrozumený o možnosti predmetných úkonov sa zúčastniť. Po zániku dôvodu nutnej obhajoby obvinený
opakovane žiadal o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku, čo vyšetrovateľka
opakovane odmietla s tým, že vzhľadom na vylúčenie časti konania o obzvlášť závažnom zločine
sprenevery došlo k zániku dôvodov pre nutnú obhajobu a teda podmienky pre ustanovenie obhajcu nie
sú splnené, čo je v rozpore s ustanovením § 40 ods. 2 Trestného poriadku. Obvinený písomne žiadal o

ustanovenieobhajcupodaniamiz27.marca2012,resp.28.marca2012aajprivýsluchuzo4.novembra
2011. Orgány činné v trestnom konaní neobstarali ustanovenie obhajcu na základe žiadosti obvineného,
a to jednak v konaní do vylúčenia časti konania, v dôsledku čoho odpadli dôvody nutnej obhajoby a
jednak v ďalšom konaní po 21. februári 2012, čím závažným spôsobom zasiahli do ústavného právaobvineného vykonávať obhajobu v trestných veciach za pomoci obhajoby. Postupom orgánov činných v
trestnomkonanídošlokzávažnýmpochybeniamvprípravnomkonaní,pričomvšetkydoposiaľvykonané
úkony bez účasti obhajcu je nutné považovať za ničotné.

Ďalej uviedol, že v zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu sa nachádza len tá skutočnosť,
že obvinený je neprítomný bez udania dôvodu a nie je uvedené prečo nebol predvolaný obhajca
obvineného, ani či vôbec bol predvolaný, takýto záznam sa v spise nenachádza a ide o hrubé porušenie
ustanovení § 208 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, lebo boli porušené ustanovenia zabezpečujúce

právo na obhajobu obvineného. Po ukončení vyšetrovania nebolo vo veci vykonané preštudovanie
s vyšetrovacím spisom v zmysle ustanovenia § 208 Trestného poriadku. Obvinený nikdy nebol na
možnosť preštudovať spis upozornený a ak orgány činné v trestnom konaní uvedenú skutočnosť
dokladajú podpísanou doručenkou, nikdy neprevzal písomnosť, ktorá by upozorňovala na možnosť
preštudovať si vyšetrovací spis. Využitie práva preštudovať spis bolo obvinenému odopreté, pretože
vyšetrovanie bolo účelovo ukončené tým, že došlo k vylúčeniu časti trestného konania do samostatného

konania, čím de facto stratil obhajcu a tým pádom mu bola pri ukončení vyšetrovania odopretá možnosť
obhajovať sa prostredníctvom obhajcu. Tým, že vyšetrovateľka svojvoľne zamenila doručenky a vôbec
neumožnila obvinenému preštudovať vyšetrovacie spisy a oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania,
nielenže postupovala v rozpore s ustanovením § 208 Trestného poriadku, ale porušila právo obvineného
využiť účinnú ľútosť a privodiť si tak zánik vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §

86 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.

Celý trestný spis 2T/16/2013 vedený na Okresnom súde Rimavská Sobota je zoradený v rozpore s
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom
konaníasúdmi,nakoľkovovyšetrovacomspiseniejevzmysleustanovenia§6ods.1citovanejvyhlášky

vôbec priložené trestné oznámenie alebo iné podanie ako podnet na trestné konanie. Pri podnete na
začatie trestného stíhania, ktorý predkladalo Prezídium PZ Banská Bystrica sa nenachádzajú povinné
prílohy tohto podnetu. Ide o 1/ úradný záznam z 10. októbra 2008 z vyťaženia správcom konkurznej
podstaty, 2/ úradný záznam z 10. októbra 2008 z vyťaženia W.. M. N., 3/ potvrdenie o vydaní veci podľa
§ 29a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, 4/ poskytnutie informácie zo Sociálnej poisťovne

a. s., pobočka Lučenec. Týmto konaním orgány činné v trestnom konaní porušili ustanovenie § 6 ods.
1 citovanej vyhlášky.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku boli preto porušené
podľa obvineného ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 9, § 33, § 36, § 37, § 40, § 44, § 62, § 208 ods.

1 Trestného poriadku, ustanovenie § 86 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, článku 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní
a súdmi.

K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku obvinený uviedol, že prípravné
konanie v danej veci dozoroval počas celej doby vyšetrovania zaujatý prokurátor, ktorému bola v
dôsledku jeho pochybení a následne priznanej zaujatosti odňatá celá vec (uznesenie prokurátora
krajskej prokuratúry z 13. februára 2013, sp. zn. 3KPt/625/09, prípis prokurátora krajskej prokuratúry
z 13. februára 2013, sp. zn. 3KPt/625/09), čím možno mať zásadné pochybnosti o zákonnosti celého

prípravného konania. Podľa obvineného, ak celé prípravné konanie vykonal vylúčený orgán, nemožno
naň prihliadať, pretože je neplatné od samého počiatku vrátane uznesení o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Tým, že prípravné konanie bolo vykonané týmto vylúčeným orgánom, nebolo
možné prihliadať na žiaden úkon a ani na rozhodnutia v ňom vykonané týmto vylúčeným orgánom.
Nestrannosť a spravodlivý priebeh trestného konania sa okrem iného zaručuje tým, že z vykonávania

úkonov trestného konania je vylúčený orgán činný v trestnom konaní, u ktorého možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti. Právo na vykonanie vyšetrovania nestranným orgánom činným v trestnom konaní
je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a súčasťou práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Konanie nesmie prebiehať za takých okolností, ktoré sú spôsobilé vyvolať

podložené pochybnosti o správnosti procesného postupu, o spravodlivosti, objektívnosti a nestrannosti
orgánu činného v trestnom konaní. Nestrannosť orgánu činného v trestnom konaní je obyčajne
definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci. Z tohto hľadiska preto nezáleží
ani na tom, že orgán činný v trestnom konaní sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že savnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych
skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť. Podľa obvineného rozhodli orgány činné v
trestnom konaní, ktoré nie sú nestranné a nezaujaté.

Poukázal na zaujatosť vyšetrovateľky Y. dozorujúcej prokurátorky ale aj samotného sudcu JUDr. I. J.,
ktorá je predmetom vyšetrovania na Okresnom riaditeľstve PZ v Rimavskej Sobote a to na základe
odstúpenia Generálnej prokuratúry SR, sp. zn. XV Gn 140/15/1000 z 20. júla 2015. Výsledkom námietok
obvineného vo vzťahu k zaujatosti vyšetrovateľky Y. je uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry

Zvolen, sp. zn.: 4Pn/290/16/6611 zo 16. augusta 2016, ktorým dozorujúca prokurátorka vyhovela
sťažnosti obvineného proti uzneseniu o odmietnutí veci vo vzťahu k prevereniu trestného oznámenia
a konštatovala, že vyšetrovateľka Y. pre možnú pochybnosť o zaujatosti pre pomer k veci podľa § 31
ods. 1 Trestného poriadku nemôže byť orgánom činným v trestnom konaní, ktorý rozhoduje o trestnom
oznámení obvineného.

Trestné konanie je v celom rozsahu napadnuté ďalšou vadou súvisiacou s podanou námietkou zaujatosti
voči sudcovi JUDr. I. dňa 10. júna 2015, v ktorej okrem iného namietal skutočnosť, že existuje
pochybnosť o nezaujatosti sudcu, ktorú odvodzoval zo skutočnosti, že sudca bol pri svojom rozhodovaní
ovplyvnený jeho kolegyňou JUDr. V.. JUDr. V. je totiž manželka JUDr. V., ktorý je vo funkcii správcu
konkurznej podstaty a to v konaní 2R/4/2009 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. JUDr.

V. má s obvineným nepriateľský vzťah, ktorý pramení z niekoľkých trestných oznámení, na základe
ktorých prebieha vyšetrovanie za podozrenie zo spáchania trestných činov podozrivého JUDr. V.. JUDr.
V. sa snažil ovplyvniť výsledky v predmetnej konkurznej veci. JUDr. V. sa snaží osobne vplývať na
prebiehajúce trestné konanie, v ktorom bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu aj cez svoju
manželku sudkyňu JUDr. V., ktorá je dlhoročnou kolegyňou sudcu JUDr. JH., prostredníctvom ktorého

sa JUDr. V. pokúšal presadzovať svoje záujmy v predmetnom trestnom konaní. Do dnešného dňa
nebolo obvinenému rozhodnutie súdu o podanej námietke zaujatosti doručené. Po vyhlásení rozsudku
okresného súdu prišiel za obvineným člen senátu prísediaci pán I., ktorý uviedol, že bol ovplyvňovaný
predsedom senátu JUDr. I.. Uviedol, že tam boli veľké tlaky. Samotný sudca JUDr. I. pánovi I. povedal,
že nechce ísť proti vplyvným osobám, ale že nemá na výber. Podľa vyjadrenia pána I. sudca JUDr. I. na

neho naliehal, aby pán Juhász hlasoval za nepodmienečný trest odňatia slobody pre obvineného.

K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku obvinený opätovne zopakoval, že
uznesenie o pribratí znalkyne Ing. I. a znalecký posudok č. 3/2009 z 31. marca 2009, č. 4/2009 zo 14.
apríla 2009 a č. 5/2009 z 25. apríla 2009 neboli obvinenému a ani obhajcovi doručené.

Ďalej uviedol, že nikdy nebolo obvinenému vo vzťahu k spoločnostiam A-Y., a.s. a N.-W. spol. s r. o.
vznesené obvinenie za pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona. Okresný súd obvineného uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona avšak bez toho, aby bolo

za skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu, vôbec začaté trestné stíhanie podľa § 199 Trestného
poriadku.

Namietol, že znalecké posudky neboli vypracované v súlade so zákonom. Znalecký posudok Ing.
C. č. 5/2009 bol vypracovaný pre trestný čin neodvedenia dane podľa § 277 Trestného zákona,

pričom v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-1231/OEK-LC-2008 bolo obvinenému na podklade tohto
znaleckého posudku vznesené obvinenie pre trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku uviedol, že krajský súd v napadnutom

rozhodnutí opomenul na konanie obvineného aplikovať ustanovenie § 24 Trestného zákona o konaní v
krajnej núdzi. Boli dané všetky zákonom požadované predpoklady pre posúdenie konania obvineného
ako konania v krajnej núdzi. Okresný súd nijakým spôsobom neozrejmil, prečo mal za to, že v danom
prípade obvinený nekonal v krajnej núdzi, v tomto smere nijakým spôsobom dokazovanie nedoplnil, čím
pochybil nielen zo skutkového hľadiska a súbežne sa však dopustil obdobného pochybenia z právneho

hľadiska v tom smere, že na posudzovaný prípad neaplikoval správnu právnu normu.

Uviedol, že obchodná spoločnosť X.. a obchodná spoločnosť N. spol. s r. o. sa domáhala žalobou
náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavyv dôsledku čiastočného statického zosuvu stavby vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, keď došlo k ohrozeniu rozostavaných objektov umiestnených pod hradnými schodmi.
Stavebníkom ohrozených objektov bola X. spoločnosť, a. s. a subdodávateľom stavebníka bola

spoločnosť N. spol. s r. o. So súhlasom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uvedené
spoločnosti vynaložili náklady na opravu stavby hradných schodov a súčasne museli súbežne pozastaviť
dočasne vlastnú stavebnú činnosť, v dôsledku čoho im vznikla škoda vo výške viac ako 14 miliónov
eur. Hoci všeobecné súdy žalobu zamietli, s havarijným stavom a nutnosťou sanovať hroziace škody
sa okamžite stotožnil generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý proti uvedeným rozhodnutiam

všeobecných súdov podal dňa 22. júna 2010, sp. zn. VI/2 Pz 113/10-mimoriadne dovolanie, v
ktorom konštatoval, že konajúce súdy zaťažili konanie procesnou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci tým, že v odôvodnení rozsudkov opomenuli vyhodnotiť tie sporné
skutkové tvrdenia účastníkov, ktoré boli relevantné pre právne posúdenie, či je zodpovednosť Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy daná. Vzhľadom na opodstatnenosť predmetných námietok
mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora SR Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo

14. júna 2011, sp. zn. 5MCdo/10/2010 vyhovel a rozhodnutia všeobecných súdov zrušil.

Orgány činné v trestnom konaní mali predovšetkým znalecky skúmať, aké stavebné práce boli zo
strany predmetných spoločností vo vzťahu k sanácii vzniknutej havárie na stavbe realizované, aké
finančnéprostriedkyaaképlneniavovšeobecnostipredmetnéspoločnostiposkytlinazáchranu,resp.na

odstránenie havarijného stavu, v akom rozsahu, resp. v akej časti boli finančné prostriedky spoločností
A-Y. a. s. a N.-W. spol. s r. o. použité na záchranné práce spojené s odstraňovaním havarijného stavu a
so sanáciou hroziaceho pádu stavby hradné schody. Práve v dôsledku vynaloženia všetkých dostupných
finančných zdrojov predmetných spoločností na záchranné práce, ktorých cieľom bolo odvrátiť hroziace
zrútenie stavby hradných schodov v Bratislave nemohli byť hradené predmetné daňové a odvodové

povinnosti.Všetkyfinančnézdrojepredmetnýchspoločnostíišlinaúhraduplneníspojenýchsrealizáciou
stavebných prác spojených so sanáciou predmetnej havárie na stavbe hradných schodov. V danom
prípade obvinený odvracal haváriu, ktorá spočívala v priestorovom posune a prasklinách hradných
schodov tvoriacich oporný múr hradného vrchu a hradného masívu, pričom došlo k narušeniu stability
hradných schodov. Zo znaleckého skúmania jednoznačne vyplýva, že ak by sa nepristúpilo k stabilizácii

hradného vrchu, bezprostredne hrozili škody, ktoré odvrátili spoločnosti X. spoločnosť a. s. a N.-W. spol.
s r. o.

Ďalej namietol, že orgány činné v trestnom konaní sa vôbec nezaoberali, či obvinený svojim konaním
porušil povinnosť uloženú právnym poriadkom alebo zmluvou. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1

Obchodného zákonníka predstavenstvo riadi spoločnosť a koná v jej mene. Podľa ustanovenia § 192
ods. 2 Obchodného zákonníka predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva. Obchodný
zákonník teda predstavenstvo akciovej spoločnosti konštruuje ako kolektívny štatutárny orgán, ktorý za
riadenie spoločnosti a vedenie účtovníctva zodpovedá ako celok. Obchodný zákonník neustanovuje,
že za riadenie činnosti spoločnosti a za vedenie účtovníctva spoločnosti zodpovedá predseda

predstavenstva teda obvinený, ale že za uvedené činnosti zodpovedá predstavenstvo spoločnosti ako
celok. Súd obvineného automaticky uznal obvineného za vinného zo spáchania uvedených trestných
činov ako predsedu predstavenstva, pričom na to súdu stačil fakt, že predmetné spoločnosti si nesplnili
svoje daňové a odvodové záväzky a skutočnosť, že podľa pochybných znaleckých posudkov mali
spoločnosti dostatok disponibilných zdrojov v pokladni. Orgány činné v trestnom konaní sa vôbec

nezaoberali tým, že v spoločnosti A-Y., a. s. malo predstavenstvo troch členov, kde síce obvinený
bol predsedom predstavenstva, avšak nemal prakticky žiaden dopad na chod spoločnosti. V rámci
predstavenstva spoločnosti došlo k delegácii úloh a zodpovednosti za prijímanie a vyplácanie úhrad
menom spoločnosti na ostatných členov predstavenstva. Orgány činné v trestnom konaní mali skúmať či
obvinený porušil nejakú povinnosť v rámci obchodného vedenia spoločnosti a ak tak urobil, mali zisťovať

či toto porušenie bolo dostatočným dôvodom pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti predovšetkým
vzhľadom na delegáciu obchodného vedenia z predstavenstva ako celku
na jednotlivých členov predstavenstva. Za riadenie spoločnosti nezodpovedá predseda predstavenstva
ako jednotlivec, ale zodpovedá predstavenstvo ako štatutárny orgán spoločnosti ako celok. Ide o
uplatnenie princípu kolektívnej zodpovednosti, ktorá je v slovenskom právnom poriadku neprípustná.

Slovenské trestné právo je založené na individuálnej trestnej zodpovednosti, teda na zodpovednosti
konkrétnej fyzickej osoby za jej vlastné konanie.Orgány činné v trestnom konaní sa absolútne opomenuli venovať subjektívnej stránke skutkovej
podstaty uvedených trestných činov. Vzhľadom na to, že predmetné spoločnosti mali v danej dobe
blokované bežné účty v bankách, všetky platby museli prebiehať v režime hotovostného styku, samotné

bankyposkytujúceúveryovzniknutejsituáciivedeli,onirozhodovaliotom,načosauvoľnenéprostriedky
z úverov použijú, o tejto situácii vedeli aj poškodené subjekty, teda úmyselné neuhradenie daňových a
odvodových povinností obvineným je vylúčené.

Obvinený neporušil ani povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou podľa § 194

Obchodného zákonníka, nakoľko konal informovane, o vzniknutej situácii informoval veriteľov, banky,
poškodenésubjekty(K.úrad,D.poisťovňa).Akpretoobvinenýakočlenpredstavenstvakonalsnáležitou
starostlivosťou, konal informovane a lojálne voči spoločnosti, neporušil štandard kladený na výkon
pôsobnosti člena predstavenstva, a preto sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. P. kde niet
protiprávnosti, nemôže vzniknúť ani trestnoprávna zodpovednosť.

Ďalej namietol, že súd opomenul aplikovať ustanovenia o súhlase poškodeného ako okolnosti
vylučujúcej protiprávnosť. Daňový úrad Lučenec a Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec udelili súhlas
s odkladom termínu splatnosti predmetných daňových a odvodových záväzkov. V tomto smere nastali
skutočnosti, ktoré možno vo svojom súhrne vyhodnotiť ako okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť -
súhlas poškodeného podľa § 29 Trestného zákona.

Konaním obvineného nemohli byť naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa §
277 a § 278 Trestného zákona, nakoľko v oboch prípadoch objektívna stránka vyžaduje, aby páchateľ
zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, resp. splatnú daň nezaplatil. V dôsledku dohôd
o odklade termínu splatnosti daní nešlo o splatné dane.

Boli podľa obvineného porušené ustanovenia o časovej pôsobnosti Trestného zákona. Rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania skutkov, ktoré sa stali
v roku 2003,2004 a 2005, pričom bol uznaný za vinného zo spáchania trestných činov podľa Trestného
zákona č. 300/3005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, teda v rozpore so zásadou

trestného práva hmotného vyjadrenou v článku 49 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej sa trestnosť
činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol spáchaný. Okresný súd v
napadnutom rozsudku aplikoval prípad pravej retroaktivity, ktorá spočíva v tom že účinnosť právneho
predpisu začne skôr než jeho platnosť a znamená, že sa podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej
úpravy posudzujú právne vzťahy, právne skutočnosti i právne správanie a chovanie, ktoré sa uskutočnilo

skôr, čo je ústavne neprípustné (pravá retroaktivita).

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila písomným podaním z 2. februára 2017 prokurátorka Okresnej
prokuratúry Zvolen, ktorá uviedla, že znalecký posudok bol znalcom vyhotovený pred vznesením
obvinenia a obvinenému alebo jeho obhajcovi nikdy nebolo odopreté právo do vyšetrovacieho spisu

nazrieť, resp. požadovať kópie vykonaných dôkazov. K povinnej obhajobe obvineného uviedla, že
opatrením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 z 29. decembra 2010 bol obvinenému
obhajca ustanovený podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku, t. j. z dôvodu povinnej obhajoby pre konanie o obzvlášť závažnom zločine,
kde v kontexte opatrenia je vyslovene uvedené, že obhajca sa obvinenému ustanovuje za obzvlášť

závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, § 21 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona. Obvinený bol pre obzvlášť závažný zločin sprenevery stíhaný do 21. februára 2012
v spoločnom konaní vedenom aj pre iné trestné činy, medzi iným aj tie, ktoré sa týkajú predmetného
konania. Uznesením o vylúčení veci obvineného pre obzvlášť závažný zločin sprenevery zo spoločného
na samostatné konanie, pri iných trestných veciach dovtedy vedených v spoločnom trestnom konaní

dôvod povinnej obhajoby týmto zanikol. Obvinený vo svojich podaniach uvádzal, že nemá obhajcu, nikde
v spise sa však nenachádza jeho požiadavka na ustanovenie obhajcu. Keďže po 21. februári 2012 už
vo veci nešlo o prípad povinnej obhajoby, nebolo povinnosťou vyšetrovateľa predvolať obhajcu
na preštudovanie spisu a tiež zisťovať dôvody, pre ktoré sa na tento úkon nedostavil obvinený. Obvinený
dňa 16. marca 2012 osobne od vyšetrovateľa prevzal predvolanie na procesný úkon oboznámenia

sa s výsledkami vyšetrovania, na ktorý sa bez udania dôvodov nedostavil. Znalecké posudky boli
v predmetnej veci vypracované za účelom objasnenia skutočnosti dôležitej pre trestné konanie a to
znalcom v príslušnom odbore. Závery znalca v znaleckom posudku nie sú založené na hodnotení
dôkazov, boli ako dôkaz vykonané po začatí trestného stíhania a teda sú použiteľné v rámci dokazovaniaaj v súdnom konaní. Ide o dôkaz, ktorý sa nevzťahuje k osobe obvineného, ale k odbornému posúdeniu
otázky dôležitej pre trestné konanie. K zaujatosti prokurátora uviedla, že je pravda, že predmetná trestná
vec bola príkazom námestníka krajského prokurátora Banská Bystrica odňatá Okresnej prokuratúre

Lučenec,stalosavšakažpopodaníobžalobynaOkresnýsúdLučenecadôvodomtakéhotorozhodnutia
bolo podanie trestného oznámenia obvineným na okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec
a dozorovú prokurátorku Okresnej prokuratúry Lučenec na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry. Teda už po podaní obžaloby vznikli také okolnosti, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o
nestrannosti trestného konania. K námietke zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu Rimavská Sobota

uviedol, že túto vzniesol až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku okresným súdom a Krajský súd v
Banskej Bystrici sa uvedenou skutočnosťou aj zaoberal. K inštitútu krajnej núdze prokurátorka uviedla,
že s touto skutočnosťou vysporiadal okresný ako aj krajský súd. Poukázala na uznesenie vyšetrovateľa
Okresnej prokuratúry Lučenec z 27. novembra 2008 a 27. apríla 2009, kde pod sp. zn. ORP-1143/
OEK-LC-2008 procesne rozhodol podľa § 199 a § 206 ods. 1 Trestného poriadku o začatí trestného
stíhania a následnom vznesení obvinenia Ing. arch. I. K. za zločin neodvedenia dane a poistného.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že zodpovednou osobou za obe spoločnosti bola práve osoba
obvineného,ktorýsaaktívnepodieľalnariadeníarozhodovanívpredmetnýchspoločnostiach.Vprípade
pripustenia argumentácie obvineného o kolektívnej zodpovednosti by nemohla byť stíhaná žiadna osoba
konajúca za obchodnú spoločnosť. K odkladu splatnosti dane prokurátorka poukázala na odôvodnenie
rozhodnutia krajského súdu, ktorý sa uvedenou skutočnosťou zaoberal. Konanie obvineného bolo

kvalifikované podľa Trestného zákona účinného od 1. januára 206 z toho dôvodu, že ide o pokračujúce
trestné činy a v prípade oboch trestných činov niektoré čiastkové útoky sú aj v roku 2006, teda dokonanie
trestnýchčinovnastalozaúčinnostinovéhoTrestnéhozákonaúčinnéhood1.januára2006.Navrhla,aby
dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného
poriadku odmietol.

K vyjadreniu prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen sa vyjadril obvinený v tom smere, že namieta
skutočnosť, že uznesenie o pribratí znalca nebolo obvinenému, obhajcovi a osobám oprávneným podľa
§ 142 ods. 3 Trestného poriadku doručené. Ku skutočnostiam uvádzaným prokurátorkou ohľadom
povinnej obhajoby uviedol, že ustanovený obhajca JUDr. Ladislav Kováč nevykonával obhajobu aj v tej

časti konania netýkajúceho sa obzvlášť závažného zločinu. Zároveň uviedol, že má právo kedykoľvek
v priebehu trestného konania žiadať, aby bol obvinenému obhajca kedykoľvek v priebehu trestného
konania ustanovený z radov advokátov. Využitie tohto práva bolo obvinenému odopreté, pretože došlo k
vylúčeniu časti trestného konania do samostatného konania, čím stratil obhajcu a tým mu bolo odopretá
možnosť obhajovať sa prostredníctvom obhajcu. K predvolaniu na procesný úkon oboznámenia sa

s výsledkami vyšetrovania obvinený uviedol, že žiadne predvolanie na preštudovanie vyšetrovacieho
spisu v danej trestnej veci nikdy nebolo obvinenému doručené, pričom súd na tieto tvrdenia obvineného
nijakýmspôsobomnereagoval.Kzaujatostiuviedol,žedôvodyzaujatostitrvaliužvpriebehuprípravného
konania a nenastali až po podaní obžaloby a až po podaní trestného oznámenia na niektorých
prokurátorov Okresnej prokuratúry Lučenec. O zaujatosti sudcu Okresného súdu Rimavská Sobota

JUDr.JánaBodnárasaobvinenýdozvedelažbezprostrednepovyhlásenírozsudkusúduprvéhostupňa.
Obvinený uviedol, že nemal možnosť vypracovať si vlastný znalecký posudok, nakoľko po vyhlásení
konkurzu boli účtovné doklady odovzdané správcovi konkurznej podstaty a následne bolo účtovníctvo
odovzdané orgánom činným v trestnom konaní a následne nebolo účtovníctvo vrátené správcovi, ale
išlo o skartáciu a bolo zničené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie
bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku), bolo podané
prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm.

b/ Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol
v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti
dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje
právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento
dôvod opiera.Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší
napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu
predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší

aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého
rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací
súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste
ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo
niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu
prerokoval a rozhodol.

Podľa § 382a Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní,

ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je
zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1.

Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval
dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382a Trestného poriadku, so zameraním na dôvod

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku.

Dovolací súd preskúmaním veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4. októbra 2016 v neprospech obvineného W.. arch. I. K. z
dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenie zákona povedie k postupu

podľa § 386 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom
porušené právo na obhajobu.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Dovolanie možno aplikovať iba
v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Aby sa
uplatnením tohto inštitútu nezakladala prípadne ďalšia riadna opravná inštancia, Trestný poriadok jasne
ustanovuje pravidlá a vymedzuje taxatívne dovolacie dôvody, za ktorých možno dovolanie podať.

Preto aj uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je upravené
takým spôsobom, že prichádza do úvahy len v prípadoch, keď k namietanému porušeniu práva na
obhajobu došlo zásadným spôsobom. Trestný poriadok upravuje jednotlivé čiastkové práva na obhajobu
obvineného v rôznych štádiách trestného konania, pričom ak dôjde k porušeniu len niektorého z nich, a
toto sa zásadným spôsobom prejaví v postavení obvineného v trestnom konaní, takéto porušenie samo

osebe zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť
zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je
zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože aj bezchybné

rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého
rozhodnutia. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie
procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom
konaní a súdu na uplatnenie každého práva na obhajobu.

V súvislosti s dovolateľom konštatovaným porušením jeho práva na obhajobu dovolací súd zistil, že
obvineným prednášané argumenty v konaní o dovolaní sú totožné s tými, ktoré prednášal už v priebehu
konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, čím bola splnená podmienka podľa § 371 ods. 4
Trestného poriadku.

Z obsahu spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil nasledovné skutočnosti:

Obvinenému W.. arch. I. K. bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie:- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1143/
OEK-LC-2008 z 27. apríla 2009 za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona (č. l. 32, I. zväzok),

- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1179/
OEK-LC-2008 z 29. apríla 2009 pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona (č. l. 52, I. zväzok),
- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1231/
OEK-LC-2008 z 30. apríla 2009 pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona (č. l. 69, I. zväzok),
- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1238/
OEK-LC-2008 z 11. februára 2010 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (č. l. 11, VII. zväzok),
- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-922/
OEK-LC-2009 zo 6. júla 2010 pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (č. l. 58, VIII. zväzok),
- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-906/
OEK-LC-2009 z 9. februára 2010 pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (č. l. 14, IX. zväzok),
- uznesením KR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica, ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010

zo 14. apríla 2010 pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného
zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (č. l. 10, zväzok XI),
- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-18/
OEK-LC-2008 z 29. januára 2010 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (č. l. 16, XII. zväzok),

- uznesením OR PZ Lučenec, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-625/
OEK-LC-2009 z 9. februára 2010 pre zločin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (č. l. 14, XIII. zväzok).

Z obsahu spisu zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že:

- plnomocenstvom z 29. septembra 2009 (č. l. 380, zväzok I) obvinený splnomocnil obhajkyňu JUDr.
Renátu Endr?dyovú, advokátku v Lučenci, a to do 15. júna 2010 (č. l. 211, zväzok XI),
- plnomocenstvom z 22. marca 2010 (č. l. 382, zväzok I) obvinený splnomocnil obhajcu JUDr. Mariána
Dzurošku, advokáta v Rimavskej Sobote vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Lučenec ČVS:
ORP-1143/OEK-LC-2008, a to do 23. júna 2010 (č. l. 210, zväzok XI),

- opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 z 25. júna
2010 bol obvinenému ustanovený obhajca JUDr. Jaroslav Klátik, PhD. (č. l. 208, XI. zväzok), a to do 8.
decembra 2010, kedy bol opatrením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 podľa § 43 ods. 1
Trestného poriadku oslobodený od povinnosti obhajovania obvineného (č. l. 209, XI. zväzok),
- opatrením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 z 8. decembra

2010 bola obvinenému ustanovená obhajkyňa JUDr. Soňa Mareková (č. l. 205, XI. zväzok), a to do 29.
decembra 2010, kedy bola opatrením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 podľa § 43 ods.
1 Trestného poriadku oslobodená od povinnosti obhajovania obvineného (č. l. 206, XI. zväzok),
- Okresný súd Lučenec, sp. zn. 0Tp/563/2010 dňa 29. decembra 2010 podľa § 40 ods. 1 Trestného
poriadku z dôvodu § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ustanovil obvinenému pre obzvlášť závažný

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva podľa §
21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obhajcu JUDr. Ladislava Kováča, advokáta v Lučenci (č. l. 204,
XI. zväzok),
- plnomocenstvom z 13. mája 2013 (č. l. 470, zväzok XV) obvinený splnomocnil obhajcu JUDr. Ladislava
Kováča, advokáta v Lučenci v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.

2T/16/2013 pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona,
- plnomocenstvom z 19. apríla 2016 (č. l. 720, zväzok XV) obvinený splnomocnil obhajcu JUDr. Jozefa
Švarca, advokáta v Banskej Bystrici v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 5To/110/2015.

Dôvod povinnej obhajoby u obvineného Ing. arch. I. K. vznikol dňom 14. apríla 2010, kedy bolo
obvinenému uznesením Krajského riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica,
ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 zo 14. apríla 2010 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. (č. l. 10, zväzok XI).
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec ustanovil obvinenému Ing. arch. I. K. obhajcu
JUDr. Ladislava Kováča dňa 29. decembra 2010, sp. zn. 0Tp/563/2010 (č. l. 204, zväzok XI) explicitne

len pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona z dôvodu, že išlo o konanie o obzvlášť
závažnom zločine podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. V tom čase teda JUDr. Ladislav
Kováč mohol vykonávať obhajobu obvineného Ing. arch. I. K. len pre skutok vo veci ČVS: KRP-4/OEK-
BB-2010 právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm.

a/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z predloženého spisového materiálu okrem iného vyplýva i to, že dňa 26. mája 2010 (č. l. 137,
zväzok I) došlo podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku k spojeniu trestnej veci ČVS: KRP-4/OEK-
BB-2010 obvineného stíhaného uznesením KR PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica,
ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 zo 14. apríla 2010 pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213

ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona s trestnou vecou obvineného ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008, ČVS: ORP-1179/OEK-LC-2008,
ČVS: ORP-1231/OVK-LC-2008, ČVS: ORP-18/OEK-LC-2008, ČVS:ORP-1238/OEK-LC-2008, ČVS:
ORP-625/OEK-LC-2009, ČVS: ORP-906/OEK-LC-2009 na spoločné konanie pod ČVS: KRP-4/OEK-
BB-2010.

Tým, že obvinenému bol ustanovený obhajca JUDr. Ladislav Kováč dňa 29. decembra 2010 len na
obhajobu pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a
JUDr. Soňa Mareková bola dňa 29. decembra 2010 oslobodená od povinnosti obhajovania obvineného,

stalo sa to, že po spojení veci do spoločného konania vedenom pod ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010, resp.
ČVS: ORP-20/OEK-LC-2011 pri skutkoch, pre ktoré bola aj podaná obžaloba v konaní vedenom na
Okresnom súde Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/16/2013, nemal kto obvineného v prípravnom konaní
obhajovať. V spoločnom konaní o obzvlášť závažnom zločine a ďalších trestných činoch, na ktoré sa
nevzťahuje povinná obhajoba v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku (prečiny a zločiny)

musí byť totiž zabezpečené právo na obhajobu vo vzťahu ku všetkým trestným činom, pretože vždy
ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine tak ako to predpokladá ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c/
Trestnéhoporiadku,pričomprocesnéúkonyvykonanévspoločnomkonanívovzťahukzločinučiprečinu
bez toho, aby bolo obhajcovi a obvinenému umožnené pri výkone procesných úkonov realizovať právo
na obhajobu, najmä § 213 Trestného poriadku trpia procesnou nespôsobilosťou a nepoužiteľnosťou v

ďalšom trestnom konaní (Rozhodnutie č. 18 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky č. 2/2016). Ak preto obvinený Ing. arch. I. K. nesplnomocnil na obhajobu obhajcu na
ostatné skutky, ktoré sú zahrnuté v uznesení o spojení veci, ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010 z 26. mája 2010
azostranyorgánovčinnýchvtrestnomkonanívprípravnomkonaníaninebolnatútoskutočnosťvyzvaný
(obhajkyňa JUDr. Soňa Mareková bola od povinnosti obhajovania dňa 29. decembra 2010 oslobodená)

a predmetné splnomocnenie pre JUDr. Ladislava Kováča sa vzťahovalo len pre obzvlášť závažný zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, vznikla povinnosť súdu ustanoviť
obvinenému obhajcu na výkon obhajoby k ostatným skutkom v spoločnom konaní vo veci ČVS: KRP-4/
OEK-BB-2010. Odo dňa 29. decembra 2010 teda nebolo celé konanie "pokryté" legitímne ustanoveným
obhajcom, a preto právo obvineného na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom a to práve ku

skutkom vo veci ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008 (bod 1. a 2. rozsudku), ČVS: ORP-1179/OEK-LC-2008
(bod 3. a 5. rozsudku), ČVS: ORP-1231/OVK-LC-2008 (bod 4. a 6. rozsudku). Nemožno sa spoľahnúť,
že uplatňovanie osobnej obhajoby obvineného ako osoby bez právnického vzdelania by mohlo byť samo
o sebe efektívne. Práve preto je nevyhnutnou súčasťou práva na obhajobu možnosť zvoliť si obhajcu,
resp. povinnosť ustanoviť obhajcu obvinenému. Úlohou obhajcu je poskytnúť obvinenému potrebnú

právnu pomoc, na obhajobu jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené
v Trestnom poriadku, najmä starať sa o to, aby v konaní boli náležite a včas objasnené skutočnosti,
ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú a rovnako možnosť vyjadriť sa prostredníctvom
obhajcu k akémukoľvek procesnému úkonu naviac za stavu, keď je daný dôvod povinnej obhajoby a to
bez ohľadu na počet (rozsah) procesných úkonov či ich samotnú realizáciu; v tomto smere obhajoba

obvineného nebola zabezpečená. Naviac bolo zrejmé, že obvinený si obhajcu nezvolí a to z dôvodu,
že hoci už pred spojením veci do spoločného konania dňa 26. mája 2010 obvinený sám žiadal o
ustanovenie obhajcu dňa 10. augusta 2009 vo veci ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2009 a ako dôvod uvádzal,
že nemá finančné prostriedky na zvolenie si obhajcu (č. l. 376 - zväzok I). Okresný súd Lučenec prípisomadresovaným Okresnému riaditeľstvu PZ, ÚJaKP, Lučenec dňa 14. augusta 2009 (č. l. 375 - zväzok I)
nevyhovel žiadosti obvineného z dôvodu, že jeho príjem je 295,- €.

K možnosti preštudovať vyšetrovací spis podľa § 208 Trestného poriadku vo vzťahu k naplneniu
dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolací súd uvádza, že právo
na preštudovanie celého spisového materiálu je významnou súčasťou práva obvineného na obhajobu.
To napokon vyplýva aj z rozsahu oprávnení obvineného a ďalších osôb uvedených v citovanom
ustanovení, vrátane práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo musí byť uvedené v zázname o

preštudovaní spisu. Tento inštitút slúži zároveň aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a
citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné
pochybnosti. Významu tohto inštitútu musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní a
súdu tak, aby bol reálne v plnom rozsahu naplnený. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresné riaditeľstvo
PZ Lučenec, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality upovedomilo obvineného
o termíne úkonu záverečného preštudovania spisu na deň 20. marca 2012, nakoľko obvinený si

prevzal upovedomenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis dňa 16. marca 2012, čo preukazuje
vlastnoručne podpísaná doručenka obvineným založená v obsahu spisu (č. l. 466, zväzok II) a to pri
dodržaní lehoty podľa § 208 ods. 1 druhá veta. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou obvineného,
že upovedomenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis mu nebolo doručené. Dovolací súd však
dáva do pozornosti, že v obsahu spisu absentuje pri zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu

založené samotné znenie upovedomenia obvineného podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku. Dovolací
súd nemohol preto verifikovať, či vyšetrovateľ Policajného zboru upovedomil obvineného (v čase
keď policajt považoval vyšetrovanie za skončené v štádiu pred podaním návrhu na obžalobu) aj o
možnosti podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, nakoľko pri preštudovaní spisu nebol prítomný,
a preto takéto poučenie o možnosti podať návrh na doplnenie vyšetrovania malo byť obsiahnuté v

upovedomení o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, aby bol v čase pred podaním návrhu na podanie
obžaloby oboznámený s možnosťou podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Naviac v rozhodnom
čase preštudovania spisu obvinený pre skutky, ktoré boli predmetom podania návrhu na podanie
obžaloby, obhajcu nemal, a preto kvalifikovane upovedomiť obvineného o tejto možnosti podať návrhy
na doplnenie vyšetrovania nemal ani kto iný. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na znenie

ustanovenia § 208 ods. 1 vety prvej Trestného poriadku „ak policajt považuje vyšetrovanie alebo
skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu
alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo
opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať
návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania". Z obsahu spisu ani nevyplýva, že

by sa obvinený tohto práva podať návrh na doplnenie vyšetrovania výslovne vzdal podľa § 208 ods. 1
Trestného poriadku prvá veta za bodkočiarkou.

V kontexte a súhrne vyššie uvedeného bolo preto možné konštatovať, že bolo porušené právo
obvineného na obhajobu zásadným spôsobom.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa však nebolo možné
stotožniť s námietkou obvineného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom
tým, že mu nebolo doručené uznesenie o pribratí znalkyne Ing. Julianny Mužíkovej z 3. decembra
2008 a ani samotné znalecké posudky z prípravného konania (znalecký posudok č. 3/2009 z 31.

marca 2009, znalecký posudok č. 4/2009 zo 14. apríla 2009 a znalecký posudok č. 5/2009 z 25. apríla
2009) a nemohol podať proti uzneseniu o pribratí znalca sťažnosť. Uznesenia vydané vyšetrovateľom
v čase, keď bolo začaté trestné stíhanie len vo veci od 27. novembra 2008, nie je potrebné doručovať
obvinenému, nakoľko v čase ich vydania obvinený nemal ešte procesné postavenie obvineného a teda
v tomto čase nebol ani osobou, ktorej by sa uznesenie o pribratí znalca týkalo, nakoľko sa viedlo

trestné stíhanie len vo veci. Takéto postavenie obvinený mal počnúc dňom 27. apríla 2009. Obvinenému
nebránila v tomto smere žiadna skutočnosť, aby do spisu nahliadol a to počas celého konania.

Ak obvinený namieta, že vyšetrovací spis je vedený v rozpore s § 6 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, nakoľko v

ňom absentuje trestné oznámenie alebo iné podanie, táto námietka je v rozpore so skutočným obsahom
spisu. V obsahu spisu sú založené podnety Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, odbor STRED (napr. č. l. 1, zväzok I) a rovnako trestné oznámenie Daňového riaditeľstva SR(napr. č. l. 5, č. l. 12, zväzok I). Námietku preto dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú naviac nemajúcu
akýkoľvek vzťah k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu.

Napriek naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku považoval
dovolací súd za potrebné uviesť k dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Trestného
poriadku nasledovné:

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na

dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Ako ďalší uplatnil obvinený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, podľa
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob získavania dôkazu v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku
sa považuje splnenie formálnych (procesných) podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom na

vykonanie konkrétneho dôkazu, ako aj splnenie materiálnych (obsahových) podmienok, t. j. aby úkon
- použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie skutočností, na ktoré
zameraný a použitý môže byť. Ak preto obvinený v tomto smere namietal nezákonnosť znaleckých
posudkov Ing. Julianny Mužíkovej, ktorú nezákonnosť obvinený odvodzoval zo skutočnosti, že mu
neboli doručené, je nevyhnutné uviesť, že znalecký posudok nemôže byť nezákonný len preto, že bol

vypracovaný pred vznesením obvinenia obvinenému Ing. arch. I. K. a určujúce je, že k vypracovaniu
znaleckých posudkov (31. marec 2009, 14. apríl 2009, 25. apríl 2009) došlo po začatí trestného stíhania
vovecipodľa§199ods.1Trestnéhoporiadku(od27.novembra2008).ZustanoveníTrestnéhoporiadku
nie je možné vyvodiť záver, že vykonávanie dôkazov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania vo veci,
avšak pred vznesením obvinenia, t. j. v dobe keď obvinený nemohol realizovať svoje právo na obhajobu,

majú len z tohto dôvodu charakter nezákonného dôkazu. Trestný poriadok priestor na takéto úvahy v
tomto smere neposkytuje.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou obvineného, že obvinenému nebolo nikdy vznesené obvinenie
pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona vo

vzťahu k spoločnostiam A-Y., a. s. a N.-W.
spol. s r.o. Hoci dovolací súd uzatvára, že námietka obvineného v tomto smere nezodpovedá vecne
dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
považoval za potrebné nad rámec uvedeného poukázať na uznesenie OR PZ Lučenec, úradu justičnej
a kriminálnej polície Policajného zboru, ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008 z 27. apríla 2009, ktorým bolo

obvinenému ako zodpovednému zástupcovi oboch vyššie uvedených spoločností vznesené obvinenie
za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona (č. l. 32, I. zväzok);
rovnako vyššie uvedenému postupu predchádzalo začatie trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku uznesením ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008 z 27. novembra 2008 (č. l. 18, I. zväzok).

Nebolo preto možné konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného
poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol
orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v
tomto konaní. Uvedené ustanovenie Trestného poriadku v záujme zabezpečenia dôvery verejnosti v
nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom konaní vylučuje z vykonávania úkonov trestného
konania ten orgán, u ktorého mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Uplatnenie inštitútu §

31 ods. 1 Trestného poriadku o vylúčení orgánov trestného konania prichádza do úvahy len vtedy, ak
je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. V konkrétnom prípade sa však nič takého
nezistilo a takéto skutočnosti nemožno odvodzovať len z toho, že obvinený podal na okresného
prokurátora Okresnej prokuratúry Lučenec, dozorujúcu prokurátorku Okresnej prokuratúry Lučenectrestné oznámenia hoci z tohto dôvodu bola následne odňatá Okresnej prokuratúre Lučenec trestná vec
obvineného. Takáto skutočnosť však nemôže vyvodzovať záver, že dovtedy rozhodoval orgán činný v
trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený. Uplatnenie tohto inštitútu o vylúčení orgánov trestného konania

prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia takého vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Nebude tomu
tak vtedy, keď obvinený bez ďalšieho podá na orgány činné v trestnom konaní trestné oznámenie.

Pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku nie je možné zaradiť ani
také námietky, ktoré sa týkajú údajného zaujatého prístupu sudcu k prejednávanej veci a ktoré majú

len abstraktný resp. všeobecný charakter. Táto sa opiera o údajné ovplyvňovanie zákonného sudcu
okresného súdu JUDr. Bodnára zo strany jeho kolegyne JUDr. V., ktorá je manželkou JUDr. V., s ktorým
nemá obvinený priateľský vzťah. Všeobecný a abstraktný charakter takejto námietky obvineného tzv.
„nepriateľského vzťahu", ktorá nie je naviac preukázaná, nemohol vyvodiť také skutočnosti, ktoré by
viedli k pochybnostiam, že sudca nemohol v predmetnej veci nestranne rozhodnúť, ako sa toho domáhal
obvinený. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že obvinený takéto abstraktné a

všeobecné námietky musel mať už v priebehu konania. Podľa § 31 ods. 4 Trestného poriadku námietku
zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, ako sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie.
Podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti procesnej strany, ktorá je založená na tých
istých dôvodoch, pre ktoré už bolo raz rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne, ako v
danom prípade, sa nekoná. Citované ustanovenia Trestného poriadku majú za cieľ zabrániť účelovému

vznášaniu námietok zaujatosti s tým, aby sa nepredlžovalo zbytočne trestné konanie. Potom treba
uzatvoriť, že námietku zaujatosti neuplatnil bezodkladne a konajúci súd preto o nej ani nemohol konať
a správne o nej ani nekonal a vo veci naviac už v čase vznesenia námietky dňa 10. júna 2015 okresný
súd meritórne rozhodol, keď vyhlásil rozsudok už dňa 28. apríla 2015. (Rozhodnutie č. 11 uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 2/2009). Nebolo preto možné

konštatovať ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku.

V tejto súvislosti dovolací súd ešte uvádza, že sa nezaoberal dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Trestného poriadku z dôvodu, že dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok z procesných dôvodov
a úvahy (závery) súdu k právnemu posúdeniu zisteného skutku alebo použitiu iného hmotnoprávneho

ustanovenia v tomto smere by boli predčasné.

Ako závažný nedostatok v postupe krajského súdu, hoci to obvinený výslovne nenamietal a dovolací
súd musel na tento nedostatok upozorniť, možno v tomto smere hodnotiť i to, že krajský súd vo výroku
rozsudku ukladal obvinenému opätovne podľa § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona trest

zákazu činnosti vykonávať súkromno - podnikateľskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov,
hoci tento trest zákazu činnosti vykonávať súkromno - podnikateľskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov
uložil aj okresný súd. Krajský súd však zrušil rozsudok okresného súdu len vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a nie aj výrok okresného súdu o treste zákazu činnosti, čím de facto bol
obvinenému trest zákazu činnosti za tie isté skutky uložený dva razy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené zistenia podľa § 386
ods. 1 Trestného poriadku vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech
obvineného Ing. arch. I. K. z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, podľa § 386 ods.
2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 4.

októbra 2016 a chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom
rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.

Podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom,
ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

Podľa § 391 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania
podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho

neprospech.

Uvedený postup súdov nižších stupňov, keď akceptovali, že obvinený v priebehu prípravného konania
nebol zastúpený obhajcom v spoločnom konaní, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby a obvinený nebolschopný sa sám kvalifikovane obhajovať a na túto skutočnosť aj poukazoval, nebol správny a v súlade
so zákonom. Úlohou krajského súdu s ohľadom na uvedené závery dovolacieho súdu bude v rámci
odvolacieho konania preskúmať zákonnosť dôkazov získaných v priebehu prípravného konania a ich

použiteľnosť (procesnú spôsobilosť) v konaní pred súdom. Bude preto potrebné primárne podrobiť
prieskumu súdu, či pri procesných úkonoch, z ktorých súdy vyvodzovali dôkaznú situáciu v neprospech
obvineného, mal obvinený v čase povinnej obhajoby obhajcu.

Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody, uložený

mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne
o väzbe.

Z obsahu predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že u obvineného sa nejedná o
prípad vyššie citovaného ustanovenia § 380 Trestného poriadku, preto nebolo potrebné rozhodovať o
jeho väzbe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.