Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202810
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8415202810.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, IČO: 50 361 368 proti povinnej: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X,. XXX XX Y., o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. 7Er/190/2015 - 22 zo dňa 03.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora E.. H. L. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že žiadosť bola súdu doručená dňa

XX.XX.XXXX, a to na základe návrhu oprávneného na vymoženie pohľadávky 1.242,33 eura s prísl. a
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.
Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 243d ods. 1, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm.
b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, §
853 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účinného v čase uzatvorenia zmluvy,

čl. 2 písm. b), c), čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 6 a čl. 10 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného
od 1.4.2006 do 30.6.2006 a uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Ak exekučný súd zistí, že

právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 Cdo 139/2012 z 22.1.2013). Uviedol, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnýmvznikolnazákladeZmluvyobežnomúčtezodňaXX.XX.XXXX,ktorejsúčasťousúVšeobecné
obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty účinné od 1.10.2005 (ďalej len VOP), pričom

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Exekučným
titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, z ktorého je okrem iného zrejmé, že rozhodcovský
súd založil svoju právomoc na ustanovení článku 17.5 VOP. Dospel k záveru, že táto rozhodcovská
doložka,ktorájesúčasťouobsahuVOPjeneprijateľná,pretoženútispotrebiteľa,abysapodrobilvýlučne
rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Za neprijateľné považuje súd i miesto rozhodcovského konania. Dojednaním rozhodcovskej

doložky sa spotrebiteľ dostal do znevýhodneného postavenia, ktoré ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ich ovplyvnenia. Rozhodcovský súd odvodzoval svojuprávomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá je neplatná, na rozhodovanie nemal dostatok právomocí v
dôsledku čoho jeho rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľný a preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby
príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je
toho názoru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie
exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké

právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný
súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Poukázal na to, že právny

predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Namietal nesprávne aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, porušenie § 215 Civilného sporového poriadku a absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne
závery v rozhodnutí. Súd prvej inštancie konštruovaním nového právneho stavu bez účasti oprávneného

a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov
Súdneho dvora EÚ, na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho
postavenia, ako aj na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo
právne obdobných veciach vydávajú aj zamietajú poverenia.

3. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Súdnemu exekútorovi bolo odvolanie
doručené na vedomie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj uplatnenými

odvolacími námietkami oprávneným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil,
skutkový stav vecí nevyhnutný pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu oprávneného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho

posúdenia vrátane nesprávne zisteného skutkového stavu nevyhnutného pre posúdenie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Je nesporné, že
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe uzatvorenej Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu zo dňa X.X.XXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver.Povinnývystupovalpriuzatváranízmluvyakospotrebiteľaoprávnenýakododávateľ.Súdprvejinštancie
preto správne postupoval ak skúmal dojednané zmluvné podmienky najmä článok 17 VOP, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a z ktorých vyplýva rozhodcovská doložka, podľa ktorej

sa zmluvné strany neodvolateľne dohodli, že prípadné spory, ak nedôjde k mimosúdnej dohode,
budú rozhodnuté prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu, ktorého rozhodnutie bude pre strany
záväzné, a ktorému sa zmluvné strany podrobia. Zo znenia tiež vyplýva, že ak spotrebiteľ nesúhlasí
s týmto riešením sporu, musí byť toto ustanovenie v zmluve vopred vylúčené. Pri posudzovaní
rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o jej neprijateľnosti pod

následkomabsolútnejneplatnostivzmysleust.§53ods.4OZ.Podľa§54Zmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V tomto prípade sa spotrebiteľ dojednaním riešenia sporov výlučne pred
rozhodcovským súdom vopred vzdal svojho práva na riešenie sporu pred príslušným všeobecným
súdom v mieste svojho bydliska, rozhodcovská doložka zároveň nebola individuálne dojednaná, bola

povinnému predložená formulárová štandardná zmluva, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť čo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V dôsledku toho je potrebné rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v
celistvosti za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie nedošlo k prekročeniu právomoci pri

preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, lebo exekučný súd je povinný okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j.
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a teda skúma nie len to či rozhodcovská zmluva
(resp. rozhodcovská doložka) bola medzi oprávneným a povinným uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. V spotrebiteľským veciach v konkrétnych súvislostiach v danej veci ustupuje princíp „vigilantibus

iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy/doložky a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu (Rozhodnutie
Najvyššieho sadu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo1/2012 zo dňa 21.03.2012). Súd prvej inštancie
správne poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie vo veci skúmania nekalej
povahy zmluvnej podmienky C-40/08, ktorý právny záver aplikoval lebo ex offo skúmal nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej spotrebiteľskej zmluvy. Právne posúdenie dojednanej rozhodcovskej

doložky bolo správne a preto uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná.

7. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu,
ktorý súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Rozhodcovské konanie nepredstavuje prekážku právoplatnej

rozhodnutej vec z dôvodu, že na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť založená
právomoc rozhodcovského súdu vo veci vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je
vykonateľný, nemôže byť ani exekučným titulom danej veci. Postupom súdu prvej inštancie preto
nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé konanie.

8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj uplatnenú námietku týkajúcu sa postupu právneho
predchodcu oprávneného v zmysle ust. § 93b Zákona o bankách. Obsahom spisu, najmä formulárových
štandardných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi účastníkmi nepochybne vyplýva, že zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo
je nepochybné, že povinný nemohol ovplyvniť ich obsah, t.j. zmenu. Boli povinnému predložené

pred podpisom zmluvy o úvere a preto povinný ako spotrebiteľ nemohol zmluvu len podpísať. Z
obsahu dojednanej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by povinný bol zo strany právneho predchodcu
oprávneného náležite poučený o význame rozhodcovského konania. Ak by mala byť rozhodcovská
doložka, resp. zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť dojednaná
individuálne a musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Kritériom pre záver, že

nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej
zmluvy v podobe vopred pripraveného formulára, ktorá bola povinnému predložená bez možnosti
zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú
zmluvu neuzavrieť. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniamia informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. V danom prípade bola dojednaná rozhodcovská
zmluva, z obsahu ktorej vyplýva, že všetky spory o ich vznik, platnosť i výklad budú riešené pred stálym
rozhodcovským súdom. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť svoje práva pred nezávislým súdom,

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky bol preto správny.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods.1, 2 CSP

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).