Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/52/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912201481
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6912201481.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Obec Stará

Bašta, IČO: 00 649 716, so sídlom Stará Bašta 97, zastúpeného JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou
so sídlom v Rimavskej Sobote, Svätoplukova 28 proti žalovanej: P. C., H..Č.. XXXXXX/XXXX, S. W. S.
XX, zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5,
o zaplatenie sumy 4.808,50 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti týkajúcej sa sumy 1.375,65 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 31.01.2012 až do zaplatenia s a z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.432,85 Eur spoločne s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.01.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť štátu na účet tunajšieho súdu sumu vo výške 477,12 Eur

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.02.2012 v zmysle jej zmien a čiastočných späťvzatí zo dňa 03.05.2012,
06.06.2012, 15.10.2012 a 17.06.2013 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 4.808,50 Eur z dôvodu,
že žalovanej, ako starostke obce X. W. (žalobcu), bol v období rokov 2009 a 2010 vyplácaný funkčný plat
vo vyšších sumách než bol jej zákonný nárok. Súčasne si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne od 31.01.2012 až do zaplatenia.

2.1 Súd pôvodne vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 14C/52/2012-23 zo dňa 08.06.2012, proti

ktorému podala žalovaná odpor zo dňa 20.06.2012. V odpore žiadala žalobu zamietnuť, pričom uviedla,
že žalobca jej, po skončení funkčného obdobia starostky obce, nevyplatil funkčný plat za december 2010
a nemocenské dávky za 9 dní mesiaca december 2010. Ďalej poukázala na neochotu žalobcu poskytnúť
obvyklé podklady k tomu, aby ňou oslovený znalec (G.. D. W.) mohol vykonať výpočet jej mzdových
nákladov za kalendárne roky 2009 a 2010.
2.2 V následnom podaní zo dňa 28.09.2012 žalovaná navrhla súdu pribrať do konania znalca z odboru
účtovníctvo a daňovníctvo, ktorého úlohami by bolo prekontrolovať jej mzdové doklady a zistiť, či jej bol

v rokoch 2009 a 2010 vyplácaný vyšší funkčný plat než bol zákonný nárok, a ak áno, tak v akej výške,
čím by sa vyvrátili alebo potvrdili výsledky auditu žalobcu vykonaného G.. O. O., obsiahnuté v správe
zo dňa 19.05.2011, ktorým sa zistilo poberanie platu zo strany žalovanej nad rámec zákonného nároku.3.1 Následne súd vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/52/2012-130 zo dňa
17.06.2013 takto:
"Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.808,50 Eur spoločne s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne od 31.01.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.560,32 Eur (z toho sumu
1.072,32 Eur za trovy právneho zastúpenia, sumu 288,- Eur za súdny poplatok a sumu 200,- Eur za
preddavok na trovy znaleckého dokazovania), ktoré je povinná zaplatiť JUDr. Ivete Tóthovej do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť štátu na účet tunajšieho súdu sumu vo výške 477,12 Eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku."
3.2 Voči uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie zo dňa 03.09.2013.
3.3 Odvolací súd uznesením č.k 12Co/461/2013-159 zo dňa 29.12.2016 napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to,

že bude potrebné ustáliť právny základ (titul) uplatneného nároku a až následne bude môcť súd prvej
inštancie riešiť otázku opodstatnenosti uplatňovaného nároku z hľadiska jeho výšky, pričom sa bude
musieť vysporiadať aj s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej.

4.1 Listom zo dňa 10.04.2017 v spojení s opravou zo dňa 23.11.2017 (vykonanou na pojednávaní) vzal

žalobca žalobcu späť v časti týkajúcej sa sumy 1.375,65 Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol súd tak, že konanie v predmetnej časti zastavil.
4.2 Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4.3 Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ostala predmetom konania istina už len vo výške 3.432,85 Eur

spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.01.2012 do zaplatenia.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výzvou na mimosúdnu dohodu zo dňa 30.05.2011,
žiadosťou žalovanej o odklad termínu súdneho vymáhania zo dňa 03.11.2011, audítorskou správou G..
O. O. zo dňa 19.05.2011 vrátane príloh, predžalobnou výzvou na úhradu zo dňa 23.01.2012, odpoveďou

žalovanej na predžalobnú výzvu zo dňa 30.01.2012, poslednou výzvou na mimosúdnu dohodu zo dňa
17.10.2011,písomnýmvyjadrenímžalovanejzodňa08.06.2011,odpoveďoužalobcuzodňa14.06.2011,
mzdovým listom žalovanej za december 2010, potvrdením o dočasnej PN žalovanej zo dňa 27.12.2010,
potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského za obdobie od 01.12.2010 do 31.12.2011,
výpisom z účtu žalobcu zo dňa 31.01.2011, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 25.02.2011, výpismi z

účtu žalobcu zo dňa 01.02.2011, 31.03.2011, 01.04.2011, 26.04.2011, finančným výkazom žalobcu
obsahujúcim údaje o vyplatení odstupného žalovanej, audítorskou správou G.. O. zo dňa 31.05.2011,
znaleckým posudkom G.. U. T. č. X/XXXX zo dňa 26.04.2013, listom Obecnému zastupiteľstvu zo strany
G.. O. O. zo dňa 19.05.2011, výpočtami žalovanej týkajúcimi sa jej funkčných platov v rokoch 2009 a
2010, ako aj výpočtami žalovanej týkajúcimi sa ročného zúčtovania danej z príjmov za roky 2009 a 2010,

výpisom z účtu žalobcu z 15.03.2010, výpočtami rozdielov na čistom plate žalovanej za rok 2009 a za
obdobie apríl až november 2010 vyhotovenými G.. O.A. O. v roku 2017 bez bližšieho uvedenia dátumu
ich vypracovania a výpoveďou žalovanej na pojednávaní dňa 23.11.2017.

6.1 Z Osvedčenia miestnej volebnej komisie v X. W. zo dňa 02.12.2006 vyplýva, že žalovaná bola dňa

02.12.2006 zvolená za starostku obce X. W. (žalobcu).
6.2Zpísomnéhopodaniažalobcuzodňa04.02.2013súdzistil,žežalovanávykonávalafunkciustarostky
obce do 27.12.2010.
6.3 Z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaná si počas svojho funkčného obdobia starostky obce, konkrétne
v mesiacoch január až december 2009 a v mesiacoch apríl až august, október a november 2010,

vyplácala čistý funkčný plat nad rámec zákonného nároku v zmysle zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom
postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest vo výške 3.432,85 Eur.

7.1 Súd v konaní ustálil, že uplatnený nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne majetkového prospechu získaného žalovanou

na úkor žalobcu plnením bez právneho dôvodu - v rozpore so zákonom č. 253/1994 Z.z. Stotožnil
sa tak s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku uvedenou žalobcom v písomnom vyjadrení zo dňa
10.04.2017.7.2 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
7.3 Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7.4 Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.
7.5 Súd len pre úplnosť poznamenáva, že uplatnený nárok nie je nárokom na vydanie bezdôvodného

obohatenia podľa § 222 Zákonníka práce (viď rozhodnutie odvolacieho súdu na s. 5, odsek 9.2), nakoľko
podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. sa starosta počas výkonu funkcie posudzuje ako zamestnanec
v pracovnom pomere len pre účely zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia, poistenia
v nezamestnanosti a podpory v nezamestnanosti.

8.1 Nakoľko súd ustálil právny základ (titul) uplatneného nároku, mohol následne pristúpiť ku posúdeniu

dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovanou v odvolaní zo dňa 03.09.2013.
8.2 V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd na pojednávaní dňa 23.11.2017 uviedol, že
námietku premlčania žalovanej považuje za nedôvodnú, nakoľko v čase podania žaloby na súd (dňa
02.02.2012) premlčacia doba v súvislosti s celým uplatneným nárokom žalobcu ešte plynula, pričom:
- 3-ročná objektívna premlčacia doba súvisiaca s najskôr vzniknutým čiastkovým nárokom žalobcu na

vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. nezákonného rozdielu (preplatku) na čistom plate za mesiac
január 2009 (vyplateného žalovanej dňa 03.02.2009) so začiatkom plynutia od 03.02.2009 by uplynula
dňa 03.02.2012 ,
- 2-ročná subjektívna premlčacia doba tohto čiastkového nároku so začiatkom plynutia od 19.05.2011
(z dôvodu oboznámenia sa žalobcu s výsledkami auditu dňa 19.05.2011) by v necelom svojom rozsahu

uplynula rovnako dňa 03.02.2012, keďže nemôže plynúť ďalej po poslednom dni 3-ročnej premlčacej
doby.
8.3 Na pojednávaní dňa 23.11.2017 zástupca žalovanej uviedol, že súhlasí s tým, ako sa súd vysporiadal
s námietkou premlčania, pričom spoločne so žalovanou nemajú voči takémuto posúdeniu ich obrany
žiadne výhrady.

8.4 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákoneuvedenej.Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka. Aksadlžníkpremlčaniadovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8.5 Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo ku bezdôvodnému obohateniu a

kto sa na jeho úkor obohatil.
8.6 Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9.1 Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa výšky rozdielov medzi vyplatenými čistými funkčnými platmi
žalovanej a jej zákonným nárokom na čistý funkčný plat v rokoch 2009 a 2010, tak súd poukazuje na
to, že z tabuliek vyhotovených audítorkou Ing. Katarínou Karczagovou, tvoriacich prílohu ku vyjadreniu
žalobcu zo dňa 10.04.2017 (ďalej len "vyčíslenie audítorky"), vyplýva, že žalovaná, ako štatutárna
zástupkyňa žalobcu (starostka obce), si vyplatila čisté funkčné platy nad rámec zákonného nároku v

zmysle zákona č. 253/1994 Z.z. v celkovej výške 3.432,85 Eur s tým, že
- za január 2009 predstavuje rozdiel navyše 147,- Eur
- za február 2009 predstavuje rozdiel navyše 11,21 Eur
- za marec 2009 predstavuje rozdiel navyše 134,13 Eur
- za apríl 2009 predstavuje rozdiel navyše 26,- Eur

- za máj 2009 predstavuje rozdiel navyše 166,24 Eur
- za jún 2009 predstavuje rozdiel navyše 81,49 Eur
- za júl 2009 predstavuje rozdiel navyše 262,33 Eur
- za august 2009 predstavuje rozdiel navyše 165,35 Eur
- za september 2009 predstavuje rozdiel navyše 196,68 Eur

- za október 2009 predstavuje rozdiel navyše 3,24 Eur
- za november 2009 predstavuje rozdiel navyše 825,16 Eur
- za december 2009 predstavuje rozdiel navyše 262,33 Eur,
t.j. za rok 2009 ide o sumu vo výške 2.282,- Eur,- za apríl 2010 predstavuje rozdiel navyše 60,24 Eur
- za máj 2010 predstavuje rozdiel navyše 71,98 Eur
- za jún 2010 predstavuje rozdiel navyše 155,06 Eur

- za júl 2010 predstavuje rozdiel navyše 80,46 Eur
- za august 2010 predstavuje rozdiel navyše 463,53 Eur
- za október 2010 predstavuje rozdiel navyše 204,29 Eur
- za november 2010 predstavuje rozdiel navyše 115,29 Eur,
t.j. za uvedené mesiace roka 2010 ide o sumu vo výške 1.150,85,- Eur.

9.2 Súd považuje výpočty jednotlivých rozdielov medzi vyplateným čistým funkčným platom žalovanej
a jej zákonným nárokom na čistý funkčný plat za roky 2009 a 2010, uvedené vo vyčíslení audítorky, za
správne a relevantne preukazujúce výšku nároku žalobcu, nakoľko predmetné vyčíslenie prehľadným a
zrozumiteľným spôsobom uvádza údaje o správnej výške hrubého platu, o nezákonnej výške hrubého
platu, o správnej výške čistého platu, o nezákonnej výške čistého platu, o výške odvodovej a daňovej
povinnosti, o plate za odpracované dni, o náhrade platu za dovolenku, za sviatok, prípadne iné náhrady,

o počte odpracovaných dní, o počte dní dovolenky a sviatkov, pričom matematicky možno verifikovať
správnosť týchto výpočtov.
9.3 Súčasne súd považuje údaje o rozdieloch v čistom plate vyčíslené audítorkou za nesporné z toho
dôvodu, že na pojednávaní dňa 23.11.2017, na otázku súdu - či sa žalovaná stotožňuje s výpočtom
rozdielov na čistom plate vyplácaných žalovanej za roky 2009 a 2010, tak ako sa nachádzajú vyčíslené

audítorkou na č. l. 183-185 súdneho spisu (tzv. vyčíslenie audítorky) - žalovaná uviedla, že tieto rozdiely
vyčíslila audítorka správne.
9.4 Súd považuje za nesporné aj skutočnosti týkajúce sa výšky zákonného nároku žalovanej na hrubý
funkčný plat (ktoré sú východiskom pre výpočet čistého funkčného platu), keďže sa žalobca, žalovaná
aj audítorka zhodli na tom, že v roku 2009 prináležal žalovanej plat vo výške 1.193,- Eur a v roku 2010

vo výške 1.228,- Eur.

10. Podľa § 3 ods. 1, prvá veta zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátorov miest, starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej

republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí
a primátorov miest, plat podľa odseku 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu.

12. Podľa § 4 ods. 1, bod 1. zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátorov miest, starostovia sa na účely § 3 ods. 1 zaraďujú do deviatich platových
skupín podľa počtu obyvateľov obce alebo mesta, pričom v obci do 500 obyvateľov sa ustanovuje 1,65
násobok.

13. Súd konštatuje, že medzi stranami ostala sporná skutočnosť týkajúca sa toho, či súčet údajov o
jednotlivých rozdieloch na čistom funkčnom plate žalovanej za rok 2009 vo výške 2.282,- Eur a za rok
2010 vo výške 1.150,85 Eur, sa má znížiť o nároky žalovanej, o ktorých tvrdí, že jej vznikli zo zúčtovania
dane z príjmov za roky 2009 a 2010.

14.1 Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2017 žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že
audítorkou vypočítané rozdiely na čistom plate vo výške 2.282,- Eur a 1.150,85 Eur majú byť znížené o
jej nároky voči žalobcovi vyplývajúce z ročného zúčtovania dane za roky 2009 a 2010. Poukazovala na
to, že žalobca si nesplnil voči nej povinnosť vykonať ročné zúčtovanie dane, ktorá pre neho vyplýva z
§ 38 Zákona o dani z príjmov, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie správnosti uplatneného

nároku v aktuálnej výške 3.432,85 Eur.
14.2 Žalovaná ďalej uviedla, že si je vedomá toho, že predmetom tohto konania nie je mzda vyplatená
za december 2010, ale za podstatné považuje to, že tento nárok jej bol zo strany žalobcu vyplatený
po častiach v roku 2011 a 2013, v dôsledku čoho jej mal žalobca vydať opravné potvrdenie o výške
príjmu za rok 2010, avšak žalobca tak neurobil. Podľa žalovanej táto skutočnosť ovplyvnila výšku jej

daňových povinností, pričom bližšie nezdôvodnila, prečo by mala ovplyvniť aj výšku daňovej povinnosti
za rok 2009.
14.3 Žalovaná spoločne s podaním zo dňa 10.04.2017 predložila súdu aj ňou vyhotovené listiny
obsahujúce:- tzv. "pôvodné" údaje z ročného zúčtovania dane za rok 2009 a z daňového priznania (nahrádzajúceho
ročné zúčtovanie dane) za rok 2010, ktorých výšku vypočítala samotná žalovaná v čase ich vyhotovenia
v roku 2010, resp. v roku 2011,

- tzv. "opravené" údaje predstavujúce výsledky súčasných výpočtov žalovanej v súvislosti s ročným
zúčtovaním dane za rok 2009 a daňovým priznaním za rok 2010,
- údaje o rozdieloch na čistom plate v jednotlivých mesiacoch roka 2009 vyčíslené žalovanou spolu vo
výške 1.928,17 Eur, údaj o rozdiele na dani z príjmov (preplatku) žalovanej za rok 2009 vo výške 536,34
Eur s tým, že celkový rozdiel na čistom plate je 1.391,83 Eur (1.928,17 mínus 536,34),

- údaje o rozdieloch na čistom plate v jednotlivých mesiacoch roka 2010 vyčíslené žalovanou spolu
vo výške 1.019,61 Eur, údaj o rozdiele na dani z príjmov (preplatku) žalovanej za rok 2010 vo výške
2.615,81 Eur s tým, že celkový rozdiel na čistom plate je mínus 1.596,20 Eur (1.019,61 mínus 2.615,81),
- rekapituláciu za roky 2009 a 2010 s mínusovou výslednou sumou 204,37 Eur.
14.4 V písomnom vyjadrení zo dňa 10.04.2017 žalovaná prezentovala svoje stanovisko vyplývajúce z
vlastných výpočtov, v ktorom dospela k záveru, že ešte žalobca by jej mal doplatiť sumu 204,37 Eur,

pričom takýto výsledok je zapríčinený hlavne vplyvom ročného zúčtovania dane a odvodov.

15. Žalobca na pojednávaní dňa 23.11.2017 uviedol, že:
- ročné zúčtovanie dane za rok 2009 si vyhotovila samotná žalovaná, ako vtedajšia starostka (aj
účtovníčka) obce, vrátane výpočtu preplatku dane vo výške 890,33 Eur, ktorý jej bol vrátený žalobcom,

- ročné zúčtovanie dane za rok 2010 (vo forme daňového priznania) si opäť vyhotovila žalovaná, avšak
nie ako starostka obce, keďže v roku 2011 už nevykonávala túto funkciu, pričom si vyčíslila preplatok
dane vo výške 437,95 Eur, ktorý jej bol vrátený daňovým úradom.

16.1 Súd má za preukázané, že nároky žalovanej titulom rozdielov na dani z príjmov (preplatkov) za rok

2009 vo výške 890,33 Eur a za rok 2010 vo výške 437,95 Eur jej boli uhradené. Uvedené skutočnosti
vyplývajú z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 15.03.2010 a z potvrdenia Daňového úradu Banská Bystrica,
pobočka Rimavská Sobota zo dňa 09.05.2017.
16.2 Tzv. "opravené" údaje vyčíslené žalovanou v prílohách ku podaniu zo dňa 10.04.2017 vrátane
údajov o rozdieloch na dani z príjmov (preplatkoch) súd považuje za nesprávne a nepravdivé, keďže

žalovaná pri ich výpočtoch vychádzala z vlastných zistení rozdielov na čistom funkčnom plate, ktoré sa
však nezhodujú s údajmi nachádzajúcimi sa vo vyčíslení audítorky, a ktoré samotná žalovaná neskôr (na
pojednávaní dňa 23.11.2017) odsúhlasila ako správne. Z uvedeného vyplýva, že ak sú predmetné údaje
audítorky správne a vzhľadom na odsúhlasenie zo strany žalovanej aj nesporné, tak skoršie odlišné
údaježalovanej(z10.04.2017)musiabyťnesprávne,apretozákonitemusiabyťnesprávneajjejvýpočty

rozdielov na dani z príjmov.

17.1 Súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala existenciu tvrdených nárokov voči žalobcovi titulom
rozdielu na dani z príjmov za roky 2009 a 2010 vo výške 2.615,81 Eur a 536,34 Eur.
17.2 Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane

stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť
v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad
pre prijatie záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav
dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze.
V podstate ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia

a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
17.3 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného
bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo
zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva
a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho

uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom
neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.

18. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k rozhodnutiu, že nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.432,85 Eur je dôvodný, a preto ho žalobcovi v plnom rozsahu

priznal.

19. Nakoľko žalobca vyzval žalovanú na vrátenie neprávom vyplatených rozdielov na funkčnom plate
listom zo dňa 23.01.2012, kde jej určil lehotu na plnenie do 30.01.2012, možno mať za to, že sa žalovanádostala do omeškania s úhradou svojho dlhu voči žalobcovi od 31.01.2012. Z uvedeného dôvodu preto
priznal súd žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny od 31.01.2012
až do zaplatenia. Ku dňu 31.01.2012 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o osem percentuálnych bodov podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č.
87/1995 Z.z. predstavuje 9 %.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013) - výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22.1 O nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 20 % rozhodol súd podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca bol v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v
rozsahu 60 % s prináležiacou mierou úspechu 20 %.
22.2 Súd pri výpočte miery úspechu žalobcu vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 5.695,60 Eur, ktorú

žalobca bez zavinenia žalovanej postupne znižoval až na sumu 3.432,85 Eur.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

26. Súd zaviazal žalovanú na náhradu trov štátu predstavujúcich časť odmeny znalca vo výške 477,12
Eur z nasledovných dôvodov:
26.1 Znaleckého dokazovania znalcom z odboru účtovníctvo a daňovníctvo sa v konaní dožadovala

žalovaná (stalo sa tak v písomnom podaní zo dňa 28.09.2012), nakoľko nesúhlasila so závermi
oficiálneho auditu ročnej účtovnej závierky žalobcu ku 31.12.2010 vykonaného audítorkou G.. O. O.. V
písomnom podaní zo dňa 30.11.2012 naformulovala žalovaná otázky, na ktoré by mal znalec v posudku
odpovedať.
26.2 Žalobca vyslovil nesúhlas s týmto dôkazným návrhom žalovanej, pretože nie je dôvod na

pribratie znalca do konania. Poukázal na audítorskú správu zo dňa 19.05.2011 vypracovanú nezávislou
audítorkou G.. O. O. a zároveň navrhol súdu vypočuť uvedenú audítorku ku sporným skutočnostiam.
26.3 Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a za znalkyňu určil G.. U. T., ktorá v znaleckom
posudku č. X/XXXX zo dňa 26.04.2013 dospela k záveru, že zákonná výška hrubého funkčného platu
žalovanej bola za rok 2009 prekročená o sumu 3.149,94 Eur a za rok 2010 o sumu 1.658,56 Eur. Súd

poznamenáva, že aj samotná žalovaná vo svojich výpočtoch (v prílohách ku podaniu zo dňa 10.04.2017)
dospela pri vyčíslovaní rozdielov v hrubom funkčnom plate k rovnakým výsledkom.
26.4 Po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie a po vyslovení stanoviska odvolacieho
súdu v prejednávanej veci, bolo zrejmé, že znalkyňou zistené údaje sú nepostačujúce, nakoľko sa týkajú
hrubého funkčného platu žalovanej. Súd však pre účely

preskúmania správnosti výšky nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia potreboval údaje
o čistom funkčnom plate žalovanej (a to zákonnom, ako aj skutočne vyplatenom), nakoľko len tak mohla
byť zistená výška skutočne vyplateného nezákonného rozdielu žalovanej (t.j. získaného prospechu
žalovanou). Žiadna strana sporu však nepodala v zmysle § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku
návrh na znalecké dokazovanie (jeho doplnenie) za účelom zistenia predmetných údajov, v dôsledku

čoho ostal uvedený znalecký posudok nepoužiteľný pre rozhodnutie súdu. Súd pri svojom rozhodovaní
nakoniec vychádzal z odborného vyjadrenia vyhotoveného G.. O. (tzv. vyčíslenie audítorky).
26.05 Znalkyňa si vyúčtovala odmenu vo výške 877,12 Eur, ktorá bola v časti vo výške 400,- Eur
uhradenázpreddavkovzloženýchstranamisporuvovýške2krátpo200,-Eur.Nakoľkovšakbolzostatokodmeny znalkyne vo výške 477,12 Eur uhradený učtárňou tunajšieho súdu, vznikol štátu nárok na
náhradu týchto trov.
26.6 Napriek pomeru úspechu (60 % na strane žalobcu) a neúspechu (40 % na strane žalovanej) v

konaní súd zaviazal žalovanú na zaplatenie celého zostatku odmeny vo výške 477,12 Eur, aj hoci v súčte
s už zloženým preddavkom žalovanou vo výške 200,- Eur tvoria 77 % odmeny znalkyne, nakoľko súd
zohľadnil, že žalobca sa vyslovil proti tomuto znaleckému dokazovaniu, tohto dokazovania sa domáhala
žalovaná, jeho závery neboli použiteľné pre rozhodnutie súdu, pričom žalobca zabezpečil odborné
vyjadrenie, ktoré už relevantné pre rozhodnutie súdu bolo.

27. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.

V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov proti žalovanej prostredníctvom exekúcie.