Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201013
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217201013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Mariou Mészárosovou v sporovej veci žalobcu: U. D., T..

XX. B. XXXX, H. D. W. XXX, W., zastúpeného splnomocnenkyňou: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska
kancelária, s.r.o., Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Bratislava, o zaplatenie 440,57 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 440,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 440,57 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 23.01.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že 19.09.2013 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej mu bol vyplatený úver 750 €, žalobca však vrátil 1.190,57 €. Zmluva o revolvingovom
úvere je podľa žalobcu neplatná pre absenciu náležitostí ustanovených v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.
(RPMN, výška splátok, doby trvania, adresy veriteľa), ako aj pre rozpor úrokovej sadzby 70,02 % ročne
s dobrými mravmi. V dôsledku toho je zmluva neplatná ako celok a úver je bezúročný a bez poplatkov.

Neplatnosť zmluvy zakladá žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého tým, že
od neho prijal viac, než na čo mal nárok. Okrem toho žalobca namietol neplatnosť dohody o revolvingu,
dohody o poskytovaní služieb a zanedbanie informačnej povinnosti.

2. Žalovaný v replike žiadal žalobu zamietnuť. Podľa neho sa na zmluvu o revolvingovom úvere
nevzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale len Obchodného zákonníka, a pre absenciu
prechodných ustanovení (čl. XIV zákona č. 102/2014 Z. z.) sa Obchodný zákonník použije aj naďalej.

Žalovaný poprel úžernícky charakter úrokov, pričom podľa neho sa v spotrebiteľských zmluvách môže
posudzovať len celková výška odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a len rozpor s
ňou by viedol k následkom podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poprel, že by zákon č.
129/2010 Z. z. vyžadoval rozlíšenie splátky na istinu, úroky a poplatky, čo podporuje výklad Súdneho
dvora EÚ v rozsudku C-42/15. Revolving nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, pretože
charakter revolvingového úveru je zrejmý už z nadpisu zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby je podľa
žalovaného individuálne dojednaná, pretože ju žalobca mohol odmietnuť, v dôsledku čoho je vylúčené

jeho posúdenie ako neprijateľnej podmienky; okrem toho sa za neprijateľnú podmienku nepovažuje cena
plnenia. Záverom vzniesol námietku premlčania.3. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom
v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
a to: žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere (č. l. 8 a 9), zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom

úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., (č. l. 10 a 11), výzva (č. l. 12), oznámenie o schválení
úveru (č. l. 26) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a §
151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z
vlastných zdrojov. Žalobca v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonal ako
podnikateľ ani v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

b) Žalovaný ako veriteľ 19.09.2013 a žalobca ako dlžník 17.09.2013 podpísali listinu označenú ako
„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX (č. l.
8 a 9). V časti tejto listiny označenej „5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ sa uvádza,
že dlžník žiada veriteľa o poskytnutie úverového limitu 750 € splatného v 36 splátkach po 42,58 €,

pričom celkovo mal dlžník splatiť 1.021,92 €. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov, ako aj
úroková sadzba bola 70,02 %. Okrem toho bola uvedená priemerná RPMN a účel úveru „rekonštrukcia
nehnuteľnosti“. V časti listiny označenej „6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte)“ sú
uvedenévpodstatezhodnéúdaje,lenRPMNbolavyčíslenána67,53%. Vbode7tejtolistinysauvádza,
že „Dlžník... a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o

revolvingovom úvere (na zadne strane tejto Žiadosti/Zmluvy) a zaväzujú sa ich dodržiavať. ...“
Pred podpisom celej listiny je obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia:
„13. Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami
uzatvoril veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné
dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/Zmluvu

vrátane zmluvných dojednaní prečítali.“

c) Listina označená ako „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o.“ (č. l. 10 a 11) obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:
„2. Uzatvorenie zmluvy o RÚ a čerpanie úveru

2.1. Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom... je návrhom na uzavretie Zmluvy o RÚ. Dlžník... súhlasí
s tým, že Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a
schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti...
2.2. Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie... o schválení úveru... [ktoré] bude okrem vyššie

uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: ... schválenú výšku úver..., splatnosť úveru, výšku mesačnej
splátky úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu
splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru... ročnú
úrokovú sadzbu úveru... Ak Veriteľ nepošle Dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jednu kópiu Zmluvy
o RÚ podpísanú za stranu Veriteľa Dlžníkovi do 30 dní odo dňa podpísania Zmluvy o RÚ Dlžníkovi

(správne zrejme „Dlžníkom“), nemá Dlžník právo na poskytnutie úveru... a Zmluva o RÚ sa od začiatku
zrušuje.
2.3. Veriteľ poskytne Dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet Dlžníka uvedený v Zmluve o RÚ v deň
nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy...
3. Celková výška úveru, RPMN

3.1. Celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. ... Celková výška
úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných mesačných splátkach, vo výške a v časovom rozvrhnutí
podľa platného splátkového kalendára. ...
5. Úroky za poskytnutie úveru a revolvingu
5.1. Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6

Žiadosti.../Zmluvy... a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Úroky
súsplatnévmesačnýchsplátkachspolusistinouúverupodľasplátkovéhokalendáravbode6Žiadosti.../
Zmluvy..., pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny....
8. Práva a povinnosti Dlžníka...8.2. Dlžník... sa zaväzuj[e] poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti
uhradiť na bankový účet Veriteľa...
13. Porušenie Zmluvy o RÚ

13.1. V prípade (I) omeškania Dlžníka... s úhradou splátky úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ o viac ako
tri mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade (II) omeškania Dlžníka... s úhradou iného peňažného
záväzku, podľa tejto Zmluvy o RÚ, ktoré Dlžník neplní v splátkach o 35 a viac dní po termíne splatnosti
alebo (III) v prípade, že Dlžník... poruší niektoré z ustanovení tejto Zmluvy o RÚ... alebo (VI) v prípade
porušenia povinností uvedených v bode 8.1. a bode 11.2. tejto Zmluvy o RÚ...:

a)všetkyzáväzkyDlžníka...,ktorésapodľatejtoZmluvyoRÚmalistaťsplatnýmivbudúcnostisastávajú
okamžite splatnými...“

d) Listom z 19.09.2013 (č. l. 26) žalovaný potvrdil žalobcovi uzavretie zmluvy, pričom uviedol aj splatnosť
prvej splátky 01.11.2013 a poslednej 01.10.2016. Inak v ňom boli uvedené v podstate tie isté údaje ako
v zmluve. Žalobca postupne uhradil žalovanému dohodnuté splátky (nesporná skutočnosť), nebolo však

dokázané, kedy konkrétne boli uhradené aké sumy.

e) Listom zo 3. novembra 2016 (č. l. 12) žalobca zastúpený advokátom vyzval žalovaného, aby s ním
uzavrel dohodu o urovnaní, „na základe ktorej príde k... určeniu povinnosti klienta uhradiť úver Zmluvy
len vo výške istiny, t.j. určenie..., že úver je bezúročný a bez poplatkov; vrátenie preplatku, ktorý má

charakter bezdôvodného obohatenia“. Nebolo dokázané, kedy bol tento list žalovanému doručený.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až c) v podstate neboli medzi stranami sporné a sú len potvrdené
vykonanými listinnými dôkazmi. Takisto v podstate nebolo sporné, koľko žalobca zaplatil [bod 4 písm.
d)], žalovaný však netvrdil (§ 150 C. s. p.) ani nedokázal, kedy presne prijal plnenia žalobcu a v akej

konkrétnej výške; pritom práve tieto skutkové tvrdenia sú podstatné pre posúdenie, od kedy plynie
premlčania doba vo vzťahu k akej výške bezdôvodného obohatenia. Skutkový záver v bode 4 písm.
e) je čiastočne reprodukciou listu žalobcu. Žalobca pritom v žalobe konkrétny dátum doručenia listu
žalovanému netvrdil (tvrdil len jeho odoslanie emailom 03.11.2016 na bližšie neurčenú adresu), takže
nemožno dátum jeho doručenia považovať za nesporné skutkové tvrdenie (§ 151 ods. 1 C. s. p.).

Na pojednávaní PZ žalobcu dňa 22.01.2018 uviedol, že 16. splátkou splatnou dňa 01.05.2015 zaplatil
žalobca sumu úveru bez úrokov a poplatkov, nasledujúce platby predstavujú bezdôvodné obohatenie.
Žaloba bola podaná včas v 2-rončj subjektívnej i v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Dátum
uplatnenia úroku z omeškania od 21.11.2016 žalovaný v konaní nenamieta.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je

podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalobca plnil
žalovanému celkovo 1.190,57 € na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, o ktorej
tvrdí, že je neplatná.

7. Z ods. 2.3 a 8.2 zmluvných dojednaní k tejto zmluve vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi

peňažné prostriedky a záväzok dlžníka tieto prostriedky splatiť v splátkach, ktoré podľa ods. 3.1 v sebe
obsahujú aj určený úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, kedy ide o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d),
takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalovaný ako veriteľ poskytoval
túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalobca ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa

a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k
17.09.2013 (deň podpisu žiadosti o úver), a žiadosť/zmluva by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej formeúveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Zároveň je takáto zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych
vzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch.

zák.).

8.Včasti5a6žiadosti/zmluvajeokreminéhodohodnutáročnáúrokovásadzbavovýške70,02%ročne.
Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka
na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem

dohody o zrážkach zo mzdy a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví
relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry
Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza

dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom
medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 70,02 %
je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než dvojtretinové zhodnotenie
peňažných prostriedkov, teda viac než dvojtretinové zvýšenie ceny tovaru oproti prípadu, kedy by

žalobca ako kupujúci zaplatil tovar ihneď. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych
údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká
úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani
hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že
dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho

je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

9. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v prípade spotrebiteľských zmlúv môže súd skúmať
len celkovú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 17.09.2013 a
pokiaľ táto odplata podstatne neprevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu, nemôže vyvodiť jej

neplatnosť. Podľa názoru súdu ani z cit. ustanovenia, ani z dôvodovej správy k nemu nemožno vyvodiť,
že by malo predstavovať špeciálnu normu voči § 39 Obč. zák. a že by malo vylučovať prípadné skúmanie
rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Naopak, ustanovenie § 53 ods. 6 Obč.
zák. dopĺňa iné normy obmedzujúce výšku odplaty (odmeny) veriteľa pri poskytovaní úverov a pôžičiek.
Súčasťou odplaty je totiž nielen samotný úrok, ale aj ďalšie poplatky a plnenia pri uzavretí zmluvy alebo

počas jej trvania. Účelom § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo brániť tomu, aby nízky úrokový výnos (nízky úrok,
ktorý bol v súlade s dobrými mravmi) bol vyrovnávaný prostredníctvom týchto vedľajších poplatkov a
plnení. Inak povedané, účelom bolo brániť tomu, aby veriteľ cenu úveru alebo pôžičky prenášal z úroku
(úrokovej sadzby) do iných plnení a tým (aspoň navonok) sťažoval možnosť prípadného vyslovenia
neplatnosti úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Súlad celkovej odplaty

s odplatami na finančnom trhu podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. nebráni súdu skonštatovať nemravnosť
úrokovej sadzby podľa § 39 Obč. zák. a vysloviť jej neplatnosť. Podobne je v prerokúvanej veci
nepodstatné ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie vyslovene normuje
čiastočnú neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe, ktorá prevyšuje najvyššiu prípustnú zákonnú hranicu.
V prerokúvanej veci však nie je vôbec sporné, že žiaden zákon konkrétne neobmedzuje výšku úrokovej

sadzby pri úvere. Z toho však nemožno vyvodiť, že by bola prípustná dohoda o akejkoľvek úrokovej
sadzbe. Súd je aj pri neexistencii zákonného obmedzenia výšky úrokovej sadzby oprávnený a povinný
skúmať jej súlad s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v
predošlom bode, zmluva o revolvingovom úvere z 19.09.2013 obsahuje úrokovú sadzbu práve vo výške,
ktorá odporuje dobrým mravom.

10. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o úrokovej sadzbe 70,02 % ročne je právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná. Podľa vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (5 Cdo 26/2011) je pritom dohoda o úroku
v zmluve o pôžičke resp. úvere neoddeliteľnou časťou zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák., takže neplatnosť

tejto časti má za následok celkovú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa
už citovaného ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. potom platí, že plnenie z neplatného právneho
úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať tomu, na čí úkor sa získalo. Podľa zisteného
skutkového stavu žalovaný vyplatil žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere z 19.09.2013sumu 750 €. Žalobca mala žalovanému takto získané bezdôvodné obohatenie vrátiť, zaplatil však vo
výsledku 1.190,57 €. Žalobca tak v skutočnosti nielenže získané bezdôvodné obohatenie vrátil, ale
naopak, žalovanému na splatenie úveru z tejto neplatnej zmluvy splnil viac než mal. Tým sa žalovaný

obohatil na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu o sumu (1.190,57 - 750 =) 440,57 € a
toto bezdôvodné obohatenie je povinný jej podľa § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák. vydať.

11. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu, hoci bez bližšieho odôvodnenia svojej námietky.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Súd sa v tomto smere nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalobca sa dozvedel, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, až okamihom, kedy vyhľadal odbornú právnu pomoc. Podľa judikatúry sa
totiž oprávnený dozvie o bezdôvodnom obohatení vtedy, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach
zakladajúcich dôvod neplatnosti zmluvy a o osobe povinného (porov. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1.
Veľký komentár. Bratislava : EUROKODEX 2011, s. 515). Nie je potrebné, aby oprávnený si bol vedomý

aj právnej kvalifikácie tohto nároku, teda že ide o nárok na bezdôvodné obohatenie. Napriek tomu však
súd námietku premlčania žalovaného nepovažuje za dôvodnú. Ako z cit. § 107 ods. 1 Obč. zák. vyplýva,
najskôr môže začať plynúť premlčacia doba bezdôvodného obohatenia najskôr okamihom plnenia, ktoré
je bezdôvodným obohatením. Žalovaný vznášajúci námietku premlčania je potom podľa čl. 8 základných
princípov, ale aj § 150 C. s. p. podoprieť túto námietku riadnymi skutkovými tvrdeniami a dôkazmi. Je

teda povinný tvrdiť a dokázať, kedy došlo k plneniam, ktoré tvoria bezdôvodné obohatenie, resp. že k
nim došlo viac ako dva roky pred podaním žaloby. V prerokúvanej veci bola žaloba podaná 23.01.2017,
v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného tvrdiť a dokázať, že už pred 23. januárom 2015 žalobca
zaplatil zo sumy 1.190,57 € viac než 750 €, teda že po tomto dátume plnil menej než žalovaných 440,57
€. Pokiaľ žalovaný takéto skutkové tvrdenia nepredniesol, ani ich nedokázal, nemožno jeho námietku

premlčania považovať za opodstatnenú.

12. Súd preberá z rozsudku KS Trenčín zo dňa 19.01.2017, sp.zn. 19Co/839/2015:
Pokiaľ ide o posúdenie otázky o začiatku behu premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia je
potrené poukázať na ust. § 107 Občianskeho zákonníka, ktorý túto otázku rieši vo všeobecnej rovine.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo
na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí zatri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107ods. 2 Občianskeho zákonníka.). V prvom odseku
tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba
objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich a je
vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku

práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je
rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho
úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v
konkrétnom prípade. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,

aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia
doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania

v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. ( § 100 ods.
1tretiavetaObčianskehozákonníka).Preposúdenieokamihuvznikuvedomostižalobcuobezdôvodnom
obohatení je významné, kedy žalobca preukázateľne získal informácie, na základe ktorých si mohol
urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby titulom zmluvy o úvere presiahli v úhrne sumu, ktorú mal
podľa jeho názoru žalovanému zaplatiť. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške,

je možné úsudok o okamihu zaplatenia sumy nad rámec poskytnutej istiny stotožniť s okamihom, kedy
uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení
vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka, ktorý je nad rámec poskytnutej istiny, tak ako to je aj
v prípade platieb na úroky a poplatky úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankciezakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca splácal
úver žalovanému v mesačných splátkach 42,58 €, spolu zaplatil žalovanému ku dňu 01.05.2015 sumu
750 € (15 splátok), t.j. zaplatil úver vrátane časti odplaty za jeho poskytnutie a časti nákladov úveru

(podľažalobcuajto,načonemalžalovanýprávo),začiatokpremlčacejdobyjepotrebnéviazaťnajneskôr
k uvedenému dátumu, t.j. 01.05.2015. S poukazom na uvedené začala dvojročná premlčacia doba
plynúť najneskôr od zaplatenia poslednej splátky žalobcu žalovanému, t. j. dňa 01.05.2015 a uplynula
by 01.05.2017. Žaloba bola podaná na súde dňa 23.01.2017.

13. Žalovaný je teda povinný sumu 440,57 € prijatú ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť.
Splatnosť záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovaným
dohodnutá, ani zákonom určená. Preto bol žalovaný podľa § 563 Obč. zák. povinný plniť prvého
dňa potom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Žalobca tvrdí, že ho o plnenie požiadal listom svojho
právneho zástupcu zo 03.11.2016. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka však tento prejav
mohol voči žalovanému pôsobiť až od okamihu, kedy mu došiel. Žalobca dôjdenie tohto prejavu, ani

konkrétny dátum dôjdenia nedokázal. Na pojednávaní dňa 22.01.2018 žalobca uviedol, že žalovaný
dátum splatnosti bezdôvodného obohatenia dňom 20.11.2016 nenamietol. Žalovaný žiadne skutkové
tvrdenie v tomto smere nepredniesol. Súd má za to, že síce za kvalifikovanú výzvu na plnenie v zmysle
citovaného ustanovenia podľa judikatúry možno považovať žalobu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 ObdoV 2/2006, resp. 7 MCdo 5/2014), to, že žaloba žalobcu s platobným rozkazom bola

žalovanému doručená 31.01.2017, i to, že žalovaný bol povinný plniť 01.02.2017 a 02.02.2017 sa dostal
s plnením do omeškania, i to že od tohto dňa by patrila žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. nárok na
úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky účinnej k prvému dňu omeškania + 5 %, avšak v tomto smere
žalovaný svoje právo neustrážil (zásada „vigilantibus iura“) a musí znášať zodpovednosť za výsledok i

tohto konania, teda, že žalobcovi patrí úrok z omeškania od 21.11.2016.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

15. Plnú náhradu trov konania súd priznal úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C. s. p.

16. Žalobca ako spotrebiteľ je od súdneho poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, v dôsledku
čoho súdny poplatok platí žalovaný. Súd preto vydá podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch uznesenie o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 26,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.