Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/144/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118261893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6118261893.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu JN. Š.S., P.. X.X.XXXX, Š.
A. H., D. X, E., práv. zast. Bardač s.r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovanému BH
SM, s.r.o., Pribišova 47, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 46 212 485 o zaplatenie náhrady
škody vo výške 6.759,- EUR s príslušenstvom a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/52/2018-141 zo dňa 15.5.2019,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/52/2018-141 zo dňa 15.5.2019
p o t v r d z u j e .

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
doručený súdu dňa 15.3.2019 v celom rozsahu zamietol a nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal, podaním doručeným
súdu dňa 4.4.2018 zaplatenia sumy 6.795,- Eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá
mala vzniknúť žalobcovi na jeho byte č. 5 na 3. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX na D. 1,
XXX XX E.. Žalovaný ako stavebník a vlastníci bytov v bytovom dome uzatvorili zmluvu o nadstavbe
bytov. Predmetom zmluvy je výstavba 5 nových bytových jednotiek formou nadstavby podkrovia na
streche bytového domu súp. č. XXXX a XXXX. Žalovaný odokryl strechu, pričom otvor nezabezpečil
proti zatečeniu. Následne došlo k atmosférickým zrážkam, ktoré vnikli do bytu žalobcu. Je nevyhnutná
oprava elektroinštalácie minimálne vo výške 1.800 EUR a rekonštrukčné práce vo výške 4.959,- EUR.
Podaním doručeným súdu dňa 15.3.2019 sa žalobca domáha zriadenia zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým by súd prvej inštancie zriadil k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu záložné právo k bytom vo
vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa v kat. území E., okres E. zapísanými na LV č. XXXX a to
byt č. 19, na 5. posch., vo vchode č. 1 v stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXX/XXXXXX na
pozemkoch parc. č. XXXX/XX o výmere 149 m2, zastavaná plocha a nádvorie a byt č. 21, na 5. posch.,
vo vchode č. 1 v stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č.
XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemkoch parc. č. XXXX/
XX o výmere 149 m2, zastavaná plocha a nádvorie na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa
vo výške 6.759 EUR. Žalobca návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil
tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť a to počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, povinnosť
rešpektovať nepredvídateľnosť počasia a zabezpečiť izolácie proti vlhkosti a zatekaniu . Výšku škody

preukazuje fotografiami a videami, z obdobia od 14.4.2016 do 24.7.2016. Ohrozenie pohľadávky vyplýva
z toho, že žalovaný neúspešne realizuje od roku 2014 developerskú činnosť, pričom nehnuteľnosti má
zaťažené záložným právom financujúcej banky. Žalovaný je zatiaľ vlastníkom troch bytov a to bytu
č. 18 na 5. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. 1 a spoluvlastníkom spoločných častí
a spoločného zariadenia o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, vlastníkom bytu č. 19 na 5. poschodí v
bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. 1 a spoluvlastníkom spoločných častí a spoločného zariadenia
o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX a vlastníkom bytu č. 21 na 5. poschodí v bytovom dome súp. č.
XXXX, vchod č. 1 a spoluvlastníkom spoločných častí a spoločného zariadenia o veľkosti podielu XXXX/
XXXXXX. Žalovaný iné nehnuteľnosti nemá, pričom platí, že všetky nehnuteľnosti, ktoré má, už zaťažil
aspoň jedným záložným právom. Dlží mestu Pezinok nájomné vo výške 2.821,- EUR. Žalovaný v odpore
proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca mu oznámil vznik škody zo dňa 14.4.2016 až v máji 2017 a
odhadol ju na 1.652,14 EUR, avšak skutočnú výšku škody doposiaľ v konaní nepreukázal. Žiadal, preto
aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane
predložených dôkazov dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:
Žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď
neposkytol súdu dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v
dôsledku hrozby zmarenia exekúcie . Žiadnym spôsobom nie je osvedčená minimálna ani maximálna
výška škody, keď nie je zrejmé, že náklady podľa rozpočtu z e-mailu z adresy D..Y..sk Z.A. Y. zo
dňa 28.2.2018 majú súvis so vzniknutou škodou, čo navyše nevyplýva ani zo žalobcom predložených
12 ks fotografií. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd prvej inštancie navyše za to, že
samotná existencia záložných práv ešte neosvedčuje ohrozenie exekúcie, ale svedčí len o financovaní
z externých zdrojov. V súvislosti s primeranosťou zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení
záložného práva na bytoch č. 19 a 21 oba na 5. posch., vo vchode č. 1 v stavbe so súpisným číslom
XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach súd prvej inštancie porovnal výšku tvrdenej
pohľadávky žalobcu a hodnotu bytov vychádzajúc z cien obvykle dosahovaných na trhu známych súdu
z jeho rozhodovacej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že zriadenie záložného práva k dvom bytom,
keď navyše nie je osvedčená výška pohľadávky žalobcu sa javí byť neprimerané, keď súčet hodnoty
bytov rádovo prekračuje výšku tvrdenej pohľadávky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 1994 sp. zn. 6 Obo 270/94.
Obmedzením práva žalovaného nakladať s bytmi je jeho neprimeraným obmedzením ako podnikateľa
nakladať s majetkom, keďže účelom zhotovenie bytov bol ich predaj a nie ich užívanie. Zriadením
záložného práva sa podstatne zníži trhová hodnota predmetných bytov a mohla by byť ohrozená
spôsobilosť žalovaného splácať svoje záväzky voči tretím osobám. Navrhovaný zásah by tak bol v
rozpore s čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. O trovách konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255ods.1 CSP tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok
na náhradu trov súdneho konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z odvolacích
dôvodov , a to podľa:
- § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces. Napadnuté uznesenie je arbitrárne (prekvapivé skutkové zistenia, prekvapivé
právne posúdenie, nelogickosť a nepresvedčivosť rozhodných častí odôvodnenia);
- § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie, a) pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa § 191 CSP, keď
súd prvej inštancie nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a súd
prvej inštancie pritom starostlivo neprihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a b) nepostupoval
podľa § 150, 151, 185 a 186 CSP, keď neprihliadol na rozhodné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia;
- § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, že a) údajne nie je osvedčená ani minimálna výška škody, b) údajne
nie je zrejmé, že „náklady podľa rozpočtu z emailu z adresy D..Y..sk Z. Y. zo dňa 28.2.2018 majú
súvis so vzniknutou škodou“, c) údajne „pokiaľ ide o obavu, že exekúcia bude ohrozená, túto odporca
žiadnym spôsobom neosvedčil, d) údajne navrhované zabezpečovacie opatrenie je neprimerané, e)

údajne by zriadením navrhovaného záložného práva bola narušená činnosť žalovaného a ohrozená
jeho spôsobilosť splácať svoje záväzky tretím osobám a f) údajne príslušný návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný; a
- § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia otázky, v akej miere má byť unesené dôkazné bremeno žalobcu
už pri podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie pre potreby
rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v neprospech žalobcu neprimerane
prísne až arbitrárne hodnotil unesenie dôkazného bremena. Žalobca je toho názoru, že postačujúco
preukázal výšku zabezpečovanej peňažnej pohľadávky, hoci sa žalobca domnieva, že k nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia postačuje len identifikácia zabezpečovanej pohľadávky. Z tohto dôvodu,
výška takejto pohľadávky nemusí byť ani len uvedená vo výroku, ktorým sa na jej zabezpečenie
nariaďuje príslušné zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie odkazom na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6Obo/270/1994, zo dňa 28. septembra 1994 poukazuje nenáležite na požiadavku
primeranosti pri nariadení predbežného opatrenia, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s
majetkom, pričom nereflektuje na odlišnosť toho času existujúceho právneho inštitútu predbežného
opatrenia a v súčasnosti existujúceho právneho inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovaným
zabezpečovacím opatrením sa navrhuje zriadenie záložného práva, ktorým sa žalovaný neobmedzuje
v nakladaní s navrhovaným zálohom a zabezpečovacie opatrenie nepostihuje navrhovaný záloh vo
vyššom rozsahu ako je práve zabezpečená peňažná pohľadávka, preto je navrhované zabezpečovacie
opatrenie nevyhnutne zo svojej podstaty primeraným. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby
odvolací súd napadnuté Uznesenie Okresného súdu Pezinok v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak,
že zriadi zabezpečovacie opatrenie a priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania, prípadne ak
odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú dané dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia aby rozhodol
podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods. 1 CSP tak, že Uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k.
36Cb/52/2018-141, zo dňa 15. 5. 2019 sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa ustanovenia § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť
podaného návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a v tomto smere vec i správne právne
posúdil v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 324 a nasl. C.s.p.). Odvolací súd v súlade s
obsahom spisu konštatuje, že žalobca v súlade s § 343 ods. 1 C.s.p. nepreukázal existenciu skutočností
osvedčujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
fakt, že žalobca sa domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti a to byty žalovaného.
Nebolo preukázané, že zriadenie záložného práva v prospech financujúcej banky súviselo s podaním
Návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň aj vo vzťahu k nedoplatku na nájomnom
žalovaného, nemožno konštatovať úmysel žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Preto v
súvislosti s argumentáciou žalobcu, že bola preukázaná obava žalobcu zo zmarenia uspokojenia jeho
pohľadávky, odvolací súd uvádza, že žalobca neosvedčil , že by žalovaný scudzoval nehnuteľnosti s
úmyslom zmariť žalobcovi vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že v súvislosti
so zriadením záložného práva má navyše za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa
chcel žalovaný zbavovať resp. že by sa zbavoval predmetu záložného práva alebo ho inak scudzoval,
predával za nízku cenu, daroval, zamieňal za veci nižšej hodnoty, či neúmerne zaťažoval záložným
právom alebo inými vecnými bremenami v rozpore s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Ohrozenie
nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť,
nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Ak žalobca poukazoval na
ohrozenie výkonu exekúcie tým, že žalovaný je v súčasnej dobe v zlej ekonomickej a finančnej situácii,
táto skutočnosť sama o sebe nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalovaný
síce zriadil záložné práva na svoje nehnuteľnosti, avšak súčasne jednotlivé nehnuteľnosti aj predáva a
teda napĺňa tak účel jeho podnikateľskej činnosti v rámci zisku ktorého je potom schopný uspokojovať
svoje záväzky voči veriteľom. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje,
že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená,
že sa žalovaný úmyselne „pod cenu“ zbavuje svojho majetku a že žalovaný nedisponuje dostatočným
majetkom na to, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, že tak bude súdom prvej inštancie
rozhodnuté v konaní o žalobe vo veci samej. Žalovaný uskutočňuje predaj bytových a tým realizuje výkon
svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je zrejmé i to , že tu existuje celkom zjavný nepomer
medzi pohľadávkou v tvrdenej výške 6.759,- EUR s príslušenstvom (naviac spornou pohľadávkou) a
hodnotou nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil,
nakoľko je vo výroku vecne správne.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania a ich výške rozhodne v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p.
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.