Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010596
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6416010596.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.4.2019, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Petra Lukáča a prísediacich E.. L. E. a Š. A., v trestnej veci proti obžalovanému
E. E., nar. XX.X.XXXX, v F. T., trvale bytom E. Č.. X, Ž., prechodne bytom H. Č.. XXX, XXX XX H. XX,
pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona (Zákon č. 300/2005 Zb.), takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

E. E., nar. XX.XX.XXXX v F. T., trvale bytom E. Ž., prechodne bytom H. XXX, XXX XX H. XX,

j e v i n n ý , ž e

-dňa 27.06.2016 asi o 03.20 h. prišiel k vonkajšej zadnej časti podniku J. H., F. K. T. v Ž., pričom už
predtým, keď sa v nočných hodinách dňa 26.06.2016 nachádzal vo vnútorných priestoroch podniku ako
zákazník, tak prešiel na dámsku toaletu, kde pootvoril okno, pritlačil ho ale neuzamkol, kedy si nasadil
na ruky gumené rukavice, pritlačené okno otvoril, vošiel do vnútorných priestorov, odkiaľ v bare odcudzil
finančnú hotovosť 1 360,- €, čím majiteľke J. E., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške 1 360,- €,

t e d a

-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a spáchal čin závažnejším
spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l

-zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písmeno b/ Trestného zákona

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému E. E., nar. XX.X.XXXX v F. T. u k l a d á
povinnosť poškodenej J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XXX nahradiť spôsobenú škodu vo
výške 1.360 €. o d ô v o d n e n i e :

1. Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného E. E. bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry v Žiari nad Hronom, podaná na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 14.11.2016, pre zločin

krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2. Obžalovaný E. E. na hlavnom pojednávaní konaného dňa 27.8.2018 využil svoje ústavné právo a
odmietol výpoveď.

3.OkresnýsúdvŽiarinadHronomvovecirozhodolRozsudkomč.k.3T/149/2016-134zodňa28.9.2018.
V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný prostredníctvom advokáta opravný prostriedok. Krajský
súd Banská Bystrica o opravnom prostriedku rozhodol Uznesením č. k. 4To/136/2018-145 zo dňa
20.12.2018, Rozsudok Okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku Okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom

uznesení vytkol prvostupňovému súdu nesprávny procesno-právny postup, pokiaľ prvostupňový súd v
odôvodnení rozsudku argumentoval výpoveďou obžalovaného z prípravného konania s odôvodnením,
že v tomto smere prvostupňový súd sa neriadil Ustanovením § 2 ods. 19 Trestného poriadku, resp.
Ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku. Odvolací súd zároveň prvostupňovému súdu vytkol
argumentáciu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dôkazným prostriedkom a to vyjadrením

obžalovaného pri podaní objasnenia (č. l. 52 spisového materiálu), kde konštatoval, že vyjadrenie
obžalovaného pri podaní objasnenia (pred vznesením obvinenia) nie je možné považovať za dôkazný
prostriedok a to ani v prípade, že by tento bol vykonaný na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom,
nakoľko skutočnosti uvedené pri podaní objasnenia možno použiť len v konaní pred vznesením
obvinenia a tieto môžu prispieť len k rozhodnutiu, či konkrétnej osobe príslušný orgán vznesie obvinenie

z trestného činu alebo nie.

4. Súd v plnom rozsahu akceptujúc právny názor vyslovený odvolacím súdom vykonal vo veci
dokazovanie v smere naznačenom v zrušujúcom uznesení Krajského súdu Banská Bystrica, pričom na
hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahlejšie dokazovanie predovšetkým na návrh prokurátora prečítaním

výpovede obžalovaného z vyšetrovacieho spisu pod ČVS : ORP 355-1/VYS-ZH-2016 (č. l. 38-41),
výsluchom svedkyne poškodenej J. E., výsluchom svedka poškodeného S. E., výsluchom svedkyne
J. G., oboznámením sa prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisom materiály a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

5. Svedkyňa poškodená J. E. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 potvrdila,
že dňa 27.6.2016 po telefonickom hovore od svojho manžela svedka poškodeného S. E. sa dostavila
na inkriminované miesto činu zhruba o 12.00 hod. a to do prevádzky denného baru, ktorý spolu so
svedkom poškodeným prevádzkovali. Potvrdila skutočnosť, že pokiaľ sa zúčastnila na tvare miesta a
dotazovala sa manžela, čo sa stalo, bolo jej oznámené, že do prevádzky denného baru niekto násilne

vnikol a boli z tejto odcudzené finančné prostriedky vo forme finančnej hotovosti. Vo svojej výpovedi
konštatovala, že pri zbežnej ohliadke miesta činu zistila, že na dámskych toaletách bolo otvorené zadné
vetracie okno, ktoré sa nachádzalo cca. vo výške 1,70 m od zeme. Následne svedkyňa poškodená vo
svojej výpovedi potvrdila, že pri vykonaní inventúry zistila, že z prevádzky bola odcudzená finančná
hotovosť vo výške jej uplatneného nároku na náhradu škody. Konštatovala, že po rozhovore so svedkom

poškodeným svojím manželom, pri zohľadnení indícii dospeli k záveru, že krádež mohol vykonať práve
obžalovaný vzhľadom na jeho minulosť, vzhľadom na okolnosť, že predchádzajúci deň večer sedel
v prevádzke, kde sa zdržiaval pomerne často, nakoľko zrejme si chcel týmto vytvoriť bližší vzťah k
obsluhujúcej čašníčke na prevádzke. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej potvrdila skutočnosť, že mala
vedomosť o tom, že následne obžalovaný kontaktoval jej manžela svedka poškodeného S. E., pričom

dôvodom tohto kontaktu bol jeho prejav vôle vyrovnať sa s poškodenými vo forme náhrady škody
spôsobenejodcudzenímfinančnejhotovostinaprevádzkekrádežouinkriminovanéhodňa.Konštatovala,
že v ďalšom nemala vedomosť o tom, či sa obžalovaný s poškodeným E. osobne stretli. Svedkyňa
poškodenáďalejvosvojejvýpovedipotvrdila,žezrozprávaniasvedkyneJ.G.malavedomosťotom,žev
predchádzajúci večer, teda dňa 27.6.2016 odchádzala obsluhujúca čašníčka po záverečnej z prevádzky

práve spolu s obžalovaným E. E., ktorý bol posledným návštevníkom baru v inkriminovaný večer.6. Svedok poškodený S. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 vo svojej výpovedi
potvrdil okolnosť, že v inkriminovaný deň 27.6.2016 bol kontaktovaný svojou pracovníčkou svedkyňou

J. G., ktorá ho privolala asi o 12.00 hod. na prevádzku denného baru. Po príchode na inkriminované
miesto svedok potvrdil, že zistil násilné vniknutie do objektu denného baru a to cez zadné okno na
dámskych toaletách prevádzky, pričom pri kontrole vizuálnym spôsobom zistil, že toto okno, ktoré sa
nachádza vo výške asi 1,70 m od zeme bolo pootvorené. Čo sa týka pootvoreného okna na dámskych
toaletách potvrdil, že toto okno sa otváralo len sporadicky a to v letnom období, nakoľko bola ťažká

manipulácia s týmto dôvodu jeho technického stavu. Po väčšine bolo zatvorené a kontrolované pri
ukončení každodennej zmeny pracovníčkou, ktorá mala službu. Svedok ďalej potvrdil, že po týchto
zisteniach kontaktoval príslušníkov OOPZ v Žiari nad Hronom, ktorí urobili na tvare miesta prvotné
úkony. Čo sa týka osoby obžalovaného konštatoval, že tohto pozná, nakoľko sa pravidelne zdržiaval v
prevádzke denného baru. Potvrdil vo svojej výpovedi, že má vedomosť o tom, že obžalovaný prejavoval
náklonnosť práve k svedkyni J. G., ktorá ako službukonajúca čašníčka mala službu v inkriminovaný

večer. Ďalej konštatoval, že v časovom horizonte 3 až 5 mesiacoch sedel spolu s obžalovaným v boxe v
dennom bare, kde v priebehu rozhovoru príslušníci PZ zaistili osobu obžalovaného. Svedok poškodený
vo svojej výpovedi ďalej potvrdil, že po tomto úkone v časovom horizonte 2 až 3 hodiny osobu svedka
kontaktoval formou sms obžalovaný, ktorý mu navrhol osobné stretnutie. Pri osobnom stretnutí potvrdil,
že obžalovaný sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti, opísal skutok tak, ako sa stal a prejavil účinnú

ľútosť vo forme záujmu uhradiť svedkovi poškodenému celú vzniknutú škodu vo finančnom ekvivalente.

7. Svedkyňa J. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.9.2018 potvrdila okolnosť, že
v inkriminovaný večer 26.6.2016 mala v dennom bare službu. Konštatovala, že záverečná hodina v
dennom bare je stanovená na 24.00 hod.. Konštatovala, že osobu obžalovaného pozná, tento sa v

dennom bare zdržiaval pravidelne. Konštatovala jednoznačne okolnosť, že v inkriminovaný večer sa
zdržiaval taktiež na prevádzke, pričom tu sa zdržiaval ako posledný zákazník. Svedkyňa vo výpovedi
potvrdila, že po vyhlásení záverečnej o 24.00 hod. skontrolovala riadnym spôsobom celú prevádzku,
vrátanevizuálnejkontrolydámskychtoalietaoknanachádzajúcehosanadámskychtoaletách.Potvrdila,
že nezaznamenala v tomto smere žiadnu anomáliu oproti bežnému stavu. Taktiež potvrdila vo svojej

výpovedi, že spolu s obžalovaným opustili prevádzku spoločne a tento ju išiel odprevadiť. Konštatovala,
že prevádzku pri odchode riadnym a bežným spôsobom ako vždy zabezpečila. Svedkyňa vo svojej
výpovedi ďalej konštatovala okolnosť, že nasledujúci deň, keď prišla do práce ako prvá, potom čo
otvorila prevádzku si všimla, že na zemi je rozsypaný nejaký piesok. Kontaktovala majiteľa baru svedka
poškodeného E. a spoločne zistili, že po prevádzke je rozsypané korenie, okno na dámskych toaletách

pootvorené a následne bolo zistené, že z prevádzky, konkrétne chýbali finančné prostriedky.

8. Vzhľadom na obranu zvolenú obhajcom obžalovaného rešpektujúc využité ústavné právo
obžalovaným na hlavnom pojednávaní, súd vykonal v ďalšom dokazovanie prečítaním výpovede
obžalovaného z prípravného konania vypočutého v procesnom postavení obvineného (obvinenie

vznesené Uznesením Č. : Z.-XXX/X-R.-W.-XXXX zo dňa 6.9.2016). Na základe takto prevedeného
dokazovania súd konštatuje, že obžalovaný sa v priebehu prípravného konania k činu kladenému tomuto
za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom v plnom rozsahu doznal. Do podrobností
opísal postup a spôsob vykonania tejto činnosti a to takým spôsobom, že pokiaľ by sa tohto konania
nebol dopustil, nedisponoval by tak presnými informáciami o spôsobe vykonania trestnej činnosti, ako

ich opísal vo svojej výpovedi.

9. Zo zápisu o ohliadke miesta činu vyplynula pre súd jednoznačne okolnosť, že k odcudzeniu finančnej
hotovosti na prevádzkovej jednotke poškodených došlo tým spôsobom, že páchateľ vnikol do objektu
cez zadné okno na dámskych toaletách prevádzky, ktoré nebolo poškodené, z čoho je zrejmé, že toto

muselo byť pootvorené, resp. nedostatočne uzavreté na západku. Po celej prevádzke bolo rozsypané
korenie na zamedzenie zabezpečenia pachových stôp, resp. elimináciu použitia služobného psa. Z
fotodokumentácie tvoriacej súčasť ohliadky na tvare miesta súd zistil, že okno na dámskych toaletách
sa nachádza cca. vo výške 1,70 m od úrovne zeme.

10. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i vo
vzájomných súvislostiach tak, ako to predpokladá Ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, mal súd
priebeh skutku preukázaný tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby.11. Čo sa týka osoby, ktorá sa trestnej činnosti dopustila, z prevedeného dokazovania vykonaného
Okresným súdom v Žiari nad Hronom neomylne vyplynula skutočnosť, že obžalovaný E. E. je zo

skutku, ktorý je predmetom obžaloby usvedčovaný priamo a to predovšetkým výpoveďou svedka
poškodeného S. E.. Svedok S. E. usvedčuje zo spáchania trestnej činnosti práve obžalovaného na
základe skutočnosti, že krátko po zaistení osoby obžalovaného príslušníkmi policajného zboru ho
tento samostatne, bez akéhokoľvek donútenia kontaktoval, v priamom rozhovore s týmto sa doznal k
spáchaniutrestnejčinnosti,tútopodrobnebezakýchkoľvekpochybnostípopísalazároveňvrámciľútosti

svedkovi poškodenému navrhoval vyrovnanie náhrady škody, ktorá vznikla touto činnosťou. Je nutné
konštatovať, že v prípade, že by sa obžalovaný trestnej činnosti kladenej tomuto za vinu obžalobou
OP v Žiari nad Hronom nedopustil, bolo by proti akýmkoľvek pravidlám logiky počíňanie obžalovaného
opísané zhora. Okrem svedeckej výpovede svedka poškodeného S. E., obžalovaného nesporne z
činnosti, ktorá mu je kladená za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom usvedčuje i
svedecká výpoveď J. G.. Táto potvrdila, že v inkriminovaný večer zo dňa 26.6.2016 na 27.6.2016 bol

jediným hosťom pri záverečnej v prevádzke práve obžalovaný, ktorý svedkyňu čakal a túto odprevadil
domov. Prevádzku opúšťali svedkyňa G. spolu s obžalovaným spoločne. Svedkyňa následne riadnym
spôsobom uzatvorila prevádzku a do tejto prevádzky už nemal nikto následne vstup bežnými vchodovým
dverami. Zo svedeckej výpovede taktiež vyplýva aj okolnosť, že nasledujúceho dňa do prevádzky vošla
ako prvá bežným spôsobom cez vchodové dvere, ktoré neboli žiadnym spôsobom poškodené. Táto

svedeckávýpoveďúplnevylučujeokolnosť,žebyskutokmoholbyťspáchanýakoukoľvektreťouosobou.

12. Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností sa skutku,
ktorý je kladený obžalovanému za vinu obžalobou OP v ZH dopustil práve obžalovaný, z ktorej činnosti
ho priamo usvedčujú jednak svedecké výpovede, ale jednak i výpoveď samotného obžalovaného, v

procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní.

13. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o uloženom treste a to prečítaním
pripojených listinných dôkazov.

14. Obžalovaný E. E. mal v mieste trvalého bydliska v podstate dobrú povesť. Posledný zamestnávateľ
hodnotil tohto ako pracovníka, ktorý nebol nikdy disciplinárne prejednávaný, absencie v práci nemal. Zo
správy Okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Žiar nad Hronom vyplýva, že v minulosti
bol 1 x prejednávaný v priestupkovom konaní. Z odpisu z registra trestov mal súd zistené, že v minulosti
bol obžalovaný 3 x súdne trestaný. Posledným Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, spisovej

značky 3T/20/2010 zo dňa 10.3.2010 bol právoplatne odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a bol tomuto odložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 10
mesiacov. Dňa 27.2.2013 bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený s tým, že mu
bola určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov, pričom po uplynutí skúšobnej doby bolo dňa 17.5.2016
vyslovené, že tento sa osvedčil. V súčasnej dobe vykonáva prácu a má prechodný pobyt mimo územia

SR.

15. Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38
Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

16. Obžalovaný prostredníctvom svojho advokáta namietol predovšetkým nesprávnu právnu kvalifikáciu
skutku kladeného za vinu obžalovanému podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, a to z dôvodu
okolnosti, že konaním obžalovaného nedošlo k naplneniu formálneho znaku konania podľa § 122 ods.
4 tak, ako bolo uvedené v samotnej obžalobe.

17. Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do
uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky, použitím sily alebo ľsťi.

18. V zmysle hore uvedenej zákonnej úpravy, vec je uzamknutou aj vtedy, pokiaľ by bola opatrená
viditeľnou mechanickou prekážkou a prístup k nej je zamedzený alebo sťažený. Nezáleží na tom, či je k
odstráneniu prekážky potrebné väčšie či menšie vypätie síl alebo telesná námaha vôbec. Rozhodujúcim
hľadiskomje,čimalbyťprekážkoupodľaúmyslumajiteľazamedzenýaleboaspoňsťaženýprístupkvecinepovolaným osobám. Je nesporné, že v danom prípade okno, ktoré sa nachádza približne vo výške
1,70 m od úrovne zeme a je zabezpečené uzatvárateľným mechanizmom, ktorý plní účel zabezpečenia
pred vstupom nepovolených osôb. Je nutné teda konštatovať, že takéto zabezpečenie i v súvislosti s

umiestnením okna 1,70 m od úrovne zeme je prekážkou, ktorá bola konaním obžalovaného prekonaná.

19. Ľsťou vo forme omylu alebo úskoku je páchateľom ľahšie dosiahnutie určitého cieľa, aby poškodenej
osobe znemožnil aktívne konať a to či už brániť sa alebo uplatňovať svoje práva, prípadne plniť
povinnosti. Zo svedeckých výpovedí, v konečnom dôsledku i z výpovede samotného obžalovaného bolo

potvrdené, že obžalovaným v rámci spáchania trestnej činnosti bola takáto lesť použitá a to formou
prípravy otvorenia západky na okne na dámskych toaletách predmetnej prevádzky.

20. Zhodnotiac hore uvedené je nesporné, že trestný čin spáchaný obžalovaným, bol spáchaný
spôsobom § 122 ods. 4 Trestného zákona.

21. Podľa stanoviska trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 116/2012, ak si páchateľ prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. d/, b/ Trestného zákona. Takéto posúdenie činu je
podradenýmpodkvalifikovanúskutkovúpodstatujevpomerešpecialitykukvalifikáciiskutkupodľa§212
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí

ani malú škodu. V súdenej veci bolo nesporné, že vo vzťahu k vzniknutej škode konaním obžalovaného
bola spôsobená škoda malá. Súd teda v tomto smere kvalifikoval obranu obžalovaného ako účelovú.

22. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu pri samotnej právnej kvalifikácii skutkovej vety podľa
obžaloby namietol v náväznosti na hore uvedené i právnu skutočnosť, že to, či došlo ku skutku vlámaním

nie je konštatované ani v popise skutku samotnej obžaloby.

23. K námietke súd uvádza, že obžalovacia zásada nepožaduje aby išlo o úplnú zhodu skutku
uvedeného v obžalobe a skutku uvedeného v rozhodnutí súdu. Ako vyplýva z právnej teórie, ale i z
ustálenej súdnej praxe, totožnosť skutku bude zachovaná v nasledujúcich prípadoch : pri úplnej zhode

konania s rozdielnym následkom, pri úplnej zhode následku s rozdielnym konaním alebo pri čiastočnej
zhode v konaní, či následku, pričom táto čiastočná zhoda sa musí týkať podstatných skutkových
okolností charakterizujúcich konanie alebo následok z hľadiska právnej kvalifikácie. Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR spisovej značky 3To/2/2012 z 3.10.2012 vyplýva taktiež okolnosť, že totožnosť
skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne. Ustanovenie

§ 278 ods. 1 Trestného poriadku nebráni súdu, aby prípadne prihliadol k týmto zmenám skutkového
deja uvedeného v obžalobe, ku ktorým došlo pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní, ale ktoré
nemenia totožnosť skutku.

24. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR spisovej značky 8Tdo 474/2008 zo dňa 6.5.2009 vyplýva taktiež,

že popisom skutku v zmysle slovného vyjadrenia, ani právnej kvalifikácie skutku v obžalobe nie je súd
viazaný, a povinnosť súdu rozhodnúť o žalovanom skutku neznamená povinnosť prevziať z obžaloby
v celom rozsahu popis skutku.

25. Hore uvedená právna prax teda kvalifikuje obranu obžalovaného i v tejto časti ako účelovú.

26. Čo sa týka uloženého trestu, pri právnej kvalifikácii skutku kladeného za vinu samotnému
obžalovanému obžalobou je teda nutné tento skutok obžalovaného kvalifikovať v zmysle § 212 ods. 4
Trestného zákona, kde zákonodarca v základnej výmere stanovuje trest odňatia slobody v rozsahu 3
až 10 rokov.

27. Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/2; v takom prípade sa ustanovenie ods. 4 § 38 Trestného
zákona nepoužije.

28. Súd mal nesporne preukázané z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, že
obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu, ako to má na mysli Ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného
zákona a preto bolo nevyhnutné aplikovať toto ustanovenie trestného zákona pri ukladaní trestu. PriaplikovanícitovanéhoustanoveniaTrestnéhozákonapredstavujespodnáhranicatrestuodňatiaslobody
pri aplikácii zásad podľa Ustanovenia § 38 ods. 8 Trestného zákona 6,5 roka.

29. Pri ukladaní trestu súd zároveň vychádzal z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil
náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania
trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd po vyhodnotení všetkých vyššie
uvedených skutočností a tiež vychádzajúc zo zásady spravodlivosti trestu a jeho úmernosti k spáchaniu
trestného činu dospel k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj

generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného i trest odňatia slobody uložený na úplne
spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v zmysle Ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, v
náväznostinaUstanovenie§212ods.1,ods.4písm.b/Trestnéhozákona.Uloženýtrestodňatiaslobody
súd považoval za plne konformný pre dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 Trestného
zákona u obžalovaného.

30.Navýkonuloženéhotrestusúdobžalovanéhozaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňom
stráženia, vzhľadom na okolnosť, že tento bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

31. Súd zároveň v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť náhrady

škody poškodenému, nakoľko výška tejto nebola rozporovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná

náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.