Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212806
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115212806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,právnezastúpeného:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: G. U., bytom J. nad P., X. XXX/
X, o zaplatenie sumy 1.200,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 22C/79/2015-118 zo dňa 27. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba v ostatnej časti zamietnutá, p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 536,80 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 76,88 eur od 26.01.2013

do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 340,71 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v ostatnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že
žalovanýnemánároknanáhradutrovkonania.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol,žežalobca
sa domáhal voči žalovanému zaplatenia celkom sumy 1.200,68 eur s príslušenstvom. Skonštatoval,
že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona o elektronických komunikáciách
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom

žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry: č.
7300236373 splatnú 25.01.2013 na sumu 76,88 eur, č. 7301261219 splatnú dňa 25.02.2013 na sumu
340,71 eur, č. 7302381448 splatnú dňa 25.03.2013 na sumu 119,21 eur a č. 7400248995 splatnú dňa
25.01.2014 na sumu 663,88 eur. Mal za to, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a cenu za
riadne poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy. Neuhradením faktúr v lehote ich splatnosti sa dostal do omeškania a žalobca má teda

nárok na úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie
rozsudkom č. k. 22C/79/2015-73 zo dňa 24.01.2017. Výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 536,80 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 76,88 eur od 26.01.2013 do
zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 340,71 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy
119,21 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, do troch dní. V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a
o trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Na

odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Skonštatoval, že žalovaný je v zmluve o poskytovaní verejných služieb, ako i dodatku k nej jednoznačne
a zrozumiteľne označený ako fyzická osoba - podnikateľ, s miestom podnikania a IČO-m. Odvolaciemusúdu preto nebolo zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval, že je nepochybné,
že právny predchodca žalobcu v predmetom právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie mienil právny vzťah medzi stranami posudzovať

ako vzťah spotrebiteľský, spravujúci sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka a požívajúci zvýšenú
ochranu zo strany súdu, a nie obchodnoprávny vzťah, ako vyplýva z listín, preložených žalobcom, mal
svoje právne závery náležitým spôsobom odôvodniť. Pretože sa tak nestalo, odvolací súd skonštatoval,
že súd prvej inštancie zaťažil rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na
uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, a to v celom rozsahu, keďže nesprávne

právne posúdenie sa týka hlavného záväzkového vzťahu medzi stranami, od ktorého posúdenia je
následne závislé i rozhodnutie o akcesorickom právnom vzťahu medzi stranami (zmluvná pokuta) podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho
súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP). V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť
skutkový stav veci, prípadne vykonať ďalšie stranami navrhované dôkazy, vec právne posúdiť a vo veci
rozhodnúť rozsudkom s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo veci opätovne

rozhodol s poukazom na § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011
Z.z.; § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka; § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka s účinnosťou do 01.02.2013; § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Posudzoval charakter účastníkov konania za účelom
posúdenia aplikácie príslušného právneho predpisu, t.j. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného

zákonníka na uvedený právny vzťah. Dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že obaja účastníci sú v
zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie je predmetom
tohto konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikoval na predmetnú vec príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka. Následne žalobu, v časti zaplatenia ceny služieb, a to celkovo v
sume536,80eur,ktorápredstavujecenuposkytnutýchslužiebvzmyslezmluvy,ktorábolavyfakturovaná

právnym predchodcom žalobcu faktúrami, ktoré boli žalovanému riadne, v súlade so zmluvou vystavené
a ktorými boli žalobcom žalovanému vyfakturované poskytnuté telekomunikačné služby, považoval súd
prvej inštancie za dôvodnú. Uviedol, že využívaním právnym predchodcom žalobcu poskytovaných
služieb, vzniklo žalobcovi právo na úhradu ceny služieb, pričom žalovanému využívaním služieb vznikla
povinnosť cenu služieb v rozsahu vyúčtovania, uhradiť. Žalovaný si túto povinnosť zo zmluvy dobrovoľne

nesplnil, preto bola žaloba, podľa súdu prvej inštancie, v tejto časti podaná dôvodne. Žalovaný bol v
konaní pasívny, a nepreukázal, ako ani netvrdil, že došlo k zániku jeho záväzku splnením resp. iným
spôsobom. Napokon súd prvej inštancie posudzoval vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať nárok
vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute, samotné dojednanie zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru,
že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, ako bolo medzi účastníkmi dojednané, je zjavne neurčité a

nejednoznačné. Mal za to, že táto neurčitosť a nejednoznačnosť robí takéto dojednanie neplatné, čím
zároveň znemožňuje uplatnenie zo strany žalobcu akéhokoľvek nároku. V predmetnej zmluve v znení
jej dodatku, bola zmluvná pokuta dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností účastníka, a
to pre prípad porušení viacerých povinností (povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2
alebo bode 3 Dodatku č. 1), za splnenia ďalšej podmienky a to následného vypojenia SIM karty zo

strany podniku, pričom jednotlivé body obsahujú v sebe ďalšie povinnosti. Už len samotný bod 1 písm.
b) obsahuje povinnosť účastníka zmluvy dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a
všeobecnými podmienkami, pričom následne odkaz zmluvnej pokuty na tento bod zmluvy je skutočne
široko koncipovaný a zjavne neurčitý, čo všetko by mala zmluvná pokuta takto dojednaná zabezpečovať.
Podľa súdu prvej inštancie, oboznámením sa s obsahom predmetného ustanovenia to skutočne nie

je možné zistiť. Z takejto formulácie zmluvnej pokuty nie je zrejmé, na aké porušenie, konkrétnej
zmluvnej povinnosti resp. povinností bola zmluvná pokuta dohodnutá a za akých podmienok by vznikol
oprávnenej strane na ňu nárok. Uzavrel, že v uvedenom prípade, bola zmluvná povinnosť vymedzená
iba všeobecne, odkazom na porušenie zmluvných povinností v rámci jednotlivých ustanovení zmluvy,
bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, ktorá konkrétna zmluvná povinnosť má byť zmluvnou pokutou

zabezpečená a v akej výške. Takýto spôsob vymedzenia zmluvnej povinnosti pri dojednaní zmluvnej
pokuty je podľa názoru súdu prvej inštancie neurčitý, nejasný, čím je v rozpore ako s ustanoveniami
§ 544, 545 Obchodného zákonníka, tak aj s § 37 Občianskeho zákonníka, pričom takéto dojednanie
robí ustanovenie o zmluvnej pokute neplatné. Dohoda o zmluvnej pokute, vzhľadom k tomu, že dohoda
predstavuje právny úkon, musí spĺňať pre svoju platnosť všeobecné náležitosti právnych úkonov, tzn.

aj určitosť a zrozumiteľnosť, a to pod hrozbou neplatnosti. V uvedenom prípade v zmluve o pripojení v
znení jej dodatku, bola zmluvná povinnosť vymedzená iba všeobecne, čo robí takúto dohodu o zmluvnej
pokute pre svoju neurčitosť, ako aj pre rozpor so zákonom (pri nerešpektovaní určenia určitej povinnosti)
absolútne neplatnou. Z neplatného dojednania nie je možné priznať žalobcovi právo, preto žalobužalobcu v časti, ktorou si uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 663,88 eur
zamietol. Navyše bola zmluvná pokuta viazaná na následné vypojenie SIM karty zo strany podniku,
pričom uvedenú skutočnosť, súd prvej inštancie rovnako v konaní preukázanú nemal. S poukazom na

tvrdenia žalobcu v tom zmysle, že zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody z titulu porušenia
zmluvnej povinnosti žalovaným spočívajúcej v neuhradení splatných pohľadávok súd prvej inštancie
doplnil, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody skúmal, či boli splnené a preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu. Dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych
povinností žalovaného (neuhrádzanie faktúr riadne a včas a nezotrvanie v záväzkovom vzťahu so

žalobcom po dobu 24 mesiacov) malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného
mobilného telefónu z pôvodnej ceny na nákupnú cenu, lebo cena za mobilný telefón bola riadne
zmluvne účastníkmi dojednaná. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetný cenový rozdiel nemôže
byť majetkovou ujmou žalobcu, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi ním a žalovaným. S
tým úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu - žalovaného a vznikom škody. Žalobcom tvrdená škoda celkom

zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania žalovaného v tom zmysle, že porušil zmluvné záväzky
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu
poskytnutých služieb, ale je dôsledkom dojednania takejto zľavnenej kúpnej ceny v dodatku k zmluve.
Nakoniec, pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd
prvej inštancie platiť žalobcovi aj úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 262

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP. Vyhodnotil, že žalobca si uplatnil ku dňu podania žaloby sumu
1.200,68 eur, súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 536,80 eur čo predstavuje úspech
žalobcu v rozsahu 44,70% z uplatnenej sumy. V časti o zaplatenie 663,88 eur bola žaloba zamietnutá,
teda v 55,30% bol žalobca neúspešný. Nakoľko pomerne úspešnejšiemu žalovanému (55,3 - 44,7 =
10,6%) žiadne trovy nevznikli rozhodol súd tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že žalovaný
uzatváralzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebspolusdodatkamiakoživnostníkanieakospotrebiteľ-
nepodnikateľ. Žalovaný ako podnikateľský subjekt uzatvoril s pôvodným veriteľom Zmluvu o poskytovaní

verejných služieb spolu s Dodatkom dňa 21.12.2012, ktorého predmetom bola aktivácia programu -
Biznis Star 5 a poskytnutie mobilného telefónu. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli
zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti. Žalovaný sa dostal
do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé
aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby.

Žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal
faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že
toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil, a preto nemožno súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie zo strany žalovaného. Zároveň
mal za to, že v danom prípade je výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá

pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Poukázal na to, že zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje
návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení,
ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Mal teda za zrejmé, že právny predchodca
žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej

cene za poskytované služby. Uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným v danom prípade došlo k
jednoznačnej písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v dodatkoch k zmluve,
ktoré boli žalovaným podpísané a svojím podpisom vyjadril súhlas s ich obsahom, a teda aj s výškou
zmluvnej pokuty. Navyše skonštatoval, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela
sa považujú za nesporné. Žalovaný výšku zmluvnej pokuty nespochybnil, pričom zo strany súdu

predmetným postupom ide o popretie princípu spravodlivosti, kedy si žalobca voči žalovanému uplatňuje
primeranú kompenzáciu na dlhodobé porušovanie svojich povinností. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, resp. ho zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania
vo výške 99,61 eur.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu

nariaďovať pojednávanie.

5. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,
dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne
právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec

právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods.

2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

9. Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi

odvolania bola otázka platnosti alebo neplatnosti dohody o zmluvnej pokute ako súčasti Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.12.2012 a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
taktiež zo dňa 21.12.2012.

10. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie okrem iného namietal, že súd prvej inštancie

sa nijakým spôsobom nezaoberal a bližšie neskúmal, za porušenie akých povinností si zmluvné strany
dohodli zmluvnú pokutu.

11. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu
preventívnu, reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Jedná sa o dohodou určenú

peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Je
upravená v ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka a v ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka.
Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené
podmienky musia byť v dohode vymedzené určito, to zn. musí byť presne a určito špecifikované na

porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje. Tieto podmienky dohody o zmluvnej pokute
potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. M Obdo 4/2003 (judikát č. 92/2004).

12. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že zmluvné strany uzavreli dohodu o
zmluvnej pokute v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb dňa 21.12.2012. Na základe

dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie však nebol preukázaný právny základ žalobcom
uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Jednou z podmienok platného uzavretia dohody
o zmluvnej pokute je totiž určenie konkrétnej povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta
dohodnutá. Táto povinnosť musí byť jasne, zreteľne a určito špecifikovaná a nie je možné ju odvodzovať
od ostatných ustanovení zmluvy. V preskúmavanej dohode o zmluvnej pokute nie je špecifikovaná

konkrétna povinnosť, pre nesplnenie ktorej je vyhotoviteľ (žalobca) oprávnený vyúčtovať zmluvnú
pokutu,niejejasnéaurčité,čimusíísťoporušenievšetkýchzmluvnýchustanoveníuvedenýchvjednom
z bodov 1 písm. b) alebo jednej z povinností uvedených v bode 2 , alebo všetkých povinností súčasne.13. Keďže v prejednávanej veci nebola určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzená povinnosť, v
dôsledku porušenia ktorej by mal žalovaný platiť zmluvnú pokutu, odvolací súd zhodne s názorom súdu
prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v dôsledku jej neurčitosti. Pokiaľ žalobca v tomto smere namieta zhodné skutkové tvrdenia
strán, z ktorých má súd v zmysle § 151 CSP bez ďalšieho vychádzať, odvolací súd pripomína, že otázka
posúdenia (ne)platnosti právneho úkonu nie je otázkou skutkových tvrdení, ale otázkou právnou, ktorej
vyhodnotenie prináleží súdu.

14. Z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu ako neopodstatnené, keď súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).