Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010033
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617010033.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného T. Q., nar.

XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., prechodne bytom T. č. XXX, t.č. ÚVTOS Leopoldov, pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
17. septembra 2018 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., prechodne bytom T. č. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

v čase od 22.00 h do 23.00 h dňa 24.12.2015 z priestorov rodinného domu v C. na ulici T. č. XXX/XX
odcudzil mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A3 Silver, striebornej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX
spolu so SIM kartou spoločnosti Slovak Telekom a.s., č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, tento si ponechal,
napriek tomu, že vedel, že patrí poškodenému C. U. a následne tento predal neznámej osobe, čím
poškodenému C. U., trvale bytom Q., Q. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške 140,- Eur a konal tak
napriek tomu, že dňa 15.07.2015 bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bratislava II v blokovom konaní

postihnutý blokovou pokutou č. 11022618 vo výške 30,- Eur za priestupok proti majetku (spočívajúci
v krádeži tovaru) v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a dňa 30.07.2014 bol
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 4T 19/2014, právoplatným dňa 01.08.2014 odsúdený za
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zákona,

§ 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Tr.zákonasúdzrušujevýrokotreste,ktorýbolobvinenémuuloženýtrestnýmrozkazom
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/9/2016 zo dňa 27.01.2016, právoplatný dňa 28.01.2016, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo
zrušením stratili svoj poklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému C. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. XXXX/XX, škodu vo výške 100,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 26.01.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu
č. 1Pv 174/16/1106-17 na obžalovaného T. Q. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3

písm. b) Tr. zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. por.), že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného

súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a vo vzťahu k tomuto skutku,
zisťoval či obžalovaný :
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vykonal

dokazovanie len ohľadne trestu a náhrade škody.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, odborným vyjadrením k výške škody, pripojeným spisom OS Bratislava I sp. zn.
0T/9/2016.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len

v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol 4-krát
prejednávaný v priestupkovom konaní, z toho 1-krát bol uznaný vinným z priestupku proti majetku
(spočívajúci v krádeži tovaru), ktorého sa dopustil dňa 15.07.2015. Z odpisu registra trestov mal súd
preukázané,žeobžalovanýbolvminulosti22x súdnetrestanýnaúzemíSR,pričomvoväčšineprípadov
sa jednalo o majetkovú trestnú činnosť (krádeže), pričom bol obžalovanému opakovane ukladaný

nepodmienečný trest odňatia slobody. Trestným rozkazom OS Bratislava I sp. zn. 0T/9/2016 zo dňa
27.01.2016, právoplatným dňa 28.01.2016, bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zo skutku spáchaného obžalovaným ako aj z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaný

spáchal trestný čin skôr, ako bol Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 0T/9/2016 vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. Terajšia trestná činnosť sa teda zbieha s ďalšou trestnou činnosťou
obžalovaného, a to s trestným činom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona,
za čo bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.01.2016 pod sp. zn.
0T/9/2016 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, so zaradením

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Citovaný trestný rozkaz bol obvinenému
doručený dňa 27.01.2016.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú

škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch

postihnutý.

Podľa 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, Odňatím slobody na šesť
mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo , hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. Pri
ukladaní trestu musel súd teda vychádzať z viacerých ustanovení Trestného zákona a to jednak

všeobecných ustanovení o ukladaní trestu, t.j. §§ 34, 36, 37, 38 Tr. zákona, ako aj o použití ustanovení
súhrnného trestu, t.j. § 42 ods. 1 Tr. zákona.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť,
že k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne oľutoval. Naopak obžalovanému priťažovalo,

že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, a taktiež, že spáchal viac trestných činov. U obžalovaného
teda prevažoval pomer priťažujúcich okolností. V zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona súd zvýšil dolnú hranicu
trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j. zo 6 mesiacov na 16 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel
súd k upravenej trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 0T/9/2016 zo dňa
27.01.2016, súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia v zmysle ustanovenia
§ 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko skutku sa dopustil skôr ako bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci OS
Bratislava I pod sp. zn. 0T/9/2016 zo dňa 27.01.2016. Súd odsúdil obžalovaného podľa § 212 ods. 3
Tr. zákona, teda podľa najprísnejšie trestného činu, s upravenou trestnou sadzbou 16 mesiacov až 3
roky odňatia slobody, pričom prihliadnuc na okolnosti trestných činov, osobu páchateľa i na pomer a

mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 mesiacov, čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby (upravenej trestnej sadzby). Takýto
trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej
a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného
a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a

starostlivejšie zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná
osobe obžalovaného a jeho pomerom.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol, v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody a to dokonca opakovane.

Súd zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona o zrušení výroku o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/9/2016 zo dňa 27.01.2016, taktiež
zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného na
náhradu škody. Z uplatneného nároku vyplýva výška, ktorá bola potvrdená listinnými dôkazmi -
odborným vyjadrením. Na základe uvedeného súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody

tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.