Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dušan Miškovčík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1P/172/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419202831
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419202831.2
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa
rodičov: matky J. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Q. XX, XXX XX P., t. č. bytom Q. XX, XXX
XX P. a otca A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. T. X, XXX XX P., t. č. bytom H. A. XX, XXX XX
Ľ., zastúpený splnomocnencom E. J., bytom H. A. XXX/XX, XXX XX Ľ., na návrh matky o nariadenie
neodkladného opatrenia, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Dočasne z v e r u j e maloletého A. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky J. J., rod.
J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude spravovať majetok maloletého a zastupovať maloletého v bežných
veciach.
II. Otec A. J., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. J., nar. XX.XX.XXXX
sumou 80 EUR mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. J., rod. J., nar.
XX.XX.XXXX počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom spísaným do zápisnice na tunajšom súde dňa 20.08.2019 sa matka (manželka) domáha
vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s A. J. rozviedol, maloletého A. by na čas po rozvode
zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otca
maloletého by zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou, ktorú určí súd alebo na ktorej sa rodičia
dohodnú a styk otca s maloletým Lukášom by upravil v rozsahu, na ktorom sa rodičia dohodnú. Matka
(manželka) sa zároveň domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozvodu
manželstva zveril maloletého A. do jej osobnej starostlivosti. Súd návrh matky (manželky) na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdnačasdorozvodumanželstvazverilmaloletéhoA.dojejosobnej
starostlivosti uznesením, č. k.: 1P/149/2019-44 zo dňa 19.09.2019 vylúčil na samostatné konanie.
2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tvrdeniami, že manželstvo
účastníkov konania bolo harmonické do času, kým sa nenarodil maloletý A., ktorý sa predčasne narodil
dňa 05.05.2017. V čase, kedy bola ona s maloletým v nemocnici začal otec maloletého vo väčšej miere
požívať alkoholické nápoje. Po tom čo sa v júli 2017 nasťahovali do spoločného bytu na adrese F. T.
X, začal alkoholické nápoje požívať tak, že rovno z práce chodieval do krčmy, domov sa vracal okolo
ôsmej večer, s maloletým jej v tom čase vôbec nepomáhal. V októbri 2017 začal pracovať ako murár
na stavbách v Holandsku, kde pracoval asi do marca tohto roku. Jeho mesačný zárobok v tom čase
bol okolo 3.000,- eur. Do Holandska chodieval na 6 týždňov a 2 týždne bol doma. V čase, kedy bol
doma, celý čas pil, nie vždy si vypil veľa, ale vypil si každý deň. Po návrate z Holandska poberal otec
maloletého dávku v nezamestnanosti vo výške 460,- eur a príležitostne pracoval ako murár. V júni 2018
otec maloletého vyhodil matku maloletého zo spoločného bytu, pričom keď si matka začala baliť svojeveci začal ju biť, a to mala v náručí ich spoločného syna A.. Po týždni sa matka k otcovi spolu s maloletým
vrátila, nakoľko jej otec maloletého sľúbil, že prestane piť a ona dúfala, že sa zmení. Následne otec
maloletého opäť odišiel pracovať do Holandska. Po návrate domov otec maloletého zasa pil, pred dvoma
mesiacmi si začal pravidelne každý deň kupovať fľašu vodky. Matka sa snažila mu fľaše schovávať,
aby nepil, no otec maloletého jej vykričal, nech sa neopovažuje mu tie fľaše vziať. Matka následne
odišla spolu s maloletým zo spoločnej domácnosti ku svojim rodičom. Otec maloletého bol skoro dva
týždne sám v byte, celý čas pil, nikomu neotváral, do bytu sa nedalo dostať, nakoľko nechal kľúče v
zámku vchodových dverí, následne zavolal matke, aby k nemu prišla, že mu je veľmi zle a celý sa trasie,
matka následne privolala otcovi záchranku, tá ho previezla do NsP Kežmarok, kde bol hospitalizovaný
na internom oddelení, mal zlé výsledky pečeňových testov, vysoký krvný tlak. Lekári mu odporúčali
protialkoholické liečenie, ktoré však otec odmietol. Matka sa po tomto incidente k otcovi začiatkom júla
2019znovavrátila.Ponávrateznemocniceotecmaloletéhovyšemesiacanepil,nosmatkoumaloletého
sa aj tak hádali, už si po tom všetkom čo sa udialo prestali rozumieť. Minulý štvrtok (15.08.2019) matka
otcovi oznámila, že chce od neho aj spolu s maloletým odísť, na čo jej mal otec oznámiť, že ona môže
ísť, no maloletého jej nedá. Nakoniec sa s otcom dohodli a matka odišla zo spoločnej domácnosti spolu
s maloletým. Následne sa s otcom cez sociálnu sieť dohodli, že si pre maloletého môže otec prísť
v piatok 16.08.2019, no nedohodli si presný čas, kedy má otec maloletého matke vrátiť. Po tom, čo
si otec maloletého v piatok ráno prevzal, začal matke písať cez aplikáciu Messenger, že maloletého
vezme ďaleko a na dlho, že jej maloletého nevráti a bude ho mať on. Matka následne začala hľadať
otca, hľadala ho asi do pol desiatej večer, pričom bola skontrolovať aj ich spoločný byt na adrese F.
T. X. Matka bola túto skutočnosť oznámiť aj na polícii, kde je však bolo povedané, že ak nemá súdne
rozhodnutie, že má byť maloletý u nej, tak nemôžu nič urobiť. Na druhý deň, t. j. v sobotu 17.08.2019
matka poslala do ich spoločného bytu svoju sesternicu, s ktorou má otec maloletého dobrý vzťah, či jej
otec maloletého neotvorí dvere, aby aspoň skontrolovala maloletého, či je v poriadku. Sesternica matke,
po tom čo dorazila k bytu telefonovala, že spoza dverí počuje plač maloletého. Následne k bytu dorazila
aj matka maloletého. Pokúšali sa dostať do bytu, zvonili aj búchali na dvere, no nikto im neotváral. Celý
čas bolo spoza dverí počuť plač maloletého A.. Matka následne privolala policajnú hliadku, ktorej sa po
trištvrte hodine podarilo presvedčiť otca maloletého, aby otvoril dvere. Matka našla maloletého A. úplne
vyzlečeného,následnehooblieklaavzalapreč.Policajtisanáslednesnažilidohovoriťotcovimaloletého,
ten ich len počúval, no nič nehovoril. Matka sa domnieva, že bol otec maloletého opitý. Matka spolu s
maloletým ešte ani nedošla k svojim rodičom, kde teraz býva, a otec maloletého jej volal, že si príde pre
maloletého A., no napokon neprišiel. Keď šla matka maloletého večer okúpať, našla na jeho zadočku
otlačky ruky a myslí si, že ho otec bil. Keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, maloletý dostal niekedy
od otca po zadku, no nikdy nie tak, aby mal z toho modriny. V nedeľu ráno otec matke znova písal, že
si príde pre maloletého, na čo mu už matka neodpisovala. Potom sa jej otec ohľadom maloletého už
neozval a ani za ňou neprišiel. Matka maloletého má obavy z toho, žer by otec mohol vziať a nechcel
by jej ho vrátiť. K návrhu pripojila aj kópiu rodného listu maloletého, kópiu sobášneho listu a výpis z
komunikácie medzi matkou a otcom prostredníctvom aplikácie Messenger.
3. Z kópie rodného listu maloletého mal súd preukázané, že maloletý A. J. sa narodil dňa XX.XX.XXXX
v H. matke J. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a otcovi A. J., nar. XX.XX.XXXX.
4. Lustráciou v súdnom registri mal súd preukázané, že navrhovateľka dňa 20.08.2019 spísala do
zápisnice tunajšieho súdu návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Rozvodové konanie je vedené na tunajšom súde
pod spisovou značkou 1P/149/2019.
5. Uznesením č. k.: 1P/172/2019 - 22 zo dňa 20.09.2019 súd ustanovil maloletému A. na zastupovanie
v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
6. Zo správy zo šetrenia pomerov maloletého podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny súd
zistil, že matka spolu s maloletým býva v domácnosti svojich rodičov na adrese Q. XX, P. v rodinnom
dome. Jedná sa o dvojpodlažný rodinný dom, ktorého súčasťou je dvor a záhrada. Prízemie domu
pozostáva z 3 izieb, kuchyne, sociálneho zariadenia, ktoré obývajú starí rodičia, 3 súrodenci matky,
matka a maloleté dieťa. Matka spolu s maloletým Lukášom majú k dispozícií jednu izbu, ktorá je
vkusne a účelne zariadená (2 postele, skriňa na šatstvo, stolík, hračky,..). Celá domácnosť je kompletne
zariadená, udržiavaná v absolútnom poriadku a čistote. Matka s dieťaťom v tejto domácnosti býva od
15.08.2019. Poschodie domu užíva brat starej matky so svojou rodinou. Matka je zamestnaná akoekonómkavH.S.C.P.,okrempríjmuzozávislejčinnostipoberárodičovskýpríspevokaprídavkynadieťa
v mesačnej sume 245 EUR. Mesačne spláca pôžičky v sume 370 EUR a poplatok za užívanie telefónu
v sume 23 EUR mesačne. Podľa vyjadrenia matky by sa otec toho času mal nachádzať v zahraničí
vo Francúzsku, kde by mal pracovať. Otec na výživu syna od augusta 2019 neprispel žiadnou sumou,
2krát sa písomnou formou zaujímal o syna. V čase šetrenia bol maloletý A. v starostlivosti starej matky,
nakoľko matka bola v práci. Dieťa bolo najprv hanblivejšie, avšak neskôr sa osmelilo, reagovalo na
otázky, ukazovalo na hračky a smialo sa. Dieťa pôsobilo pokojným dojmom. Dieťa je primerane vyvinuté
svojmu veku. V súčasnej dobe má matka vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin maloletého
dieťaťa, zabezpečuje mu riadnu starostlivosť a opateru. O dieťa je riadne postarané.
7. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a
tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i
vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť
jej rozširovaniu.
14. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má
osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení
je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U
maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa,
výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.
15. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičovzverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.
16. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami,
vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať
v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie,
vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
17. V konaní mal súd za osvedčené, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný matkou
dôvodne. Z obsahu spisu vyplýva, že manželia majú konfliktný vzťah a nevedia spolu komunikovať.
Okrem toho, aj splnomocnená zástupkyňa otca, jeho matka, na neformálnom stretnutí potvrdila okolnosť
požívania alkoholu otcom maloletého dieťaťa v čase, keď je doma a nie je pracovne v zahraničí.
Následne potom medzi rodičmi maloletého dochádza k hádkam a konfliktné partnerské situácie rodičia
maloletého riešia cez maloleté dieťa a starostlivosť o neho. Tu treba poukázať na to, že je v záujme
maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v stabilnom výchovnom prostredí bez hádok medzi jeho rodičmi.
Maloletý je už toho času vo faktickej starostlivosti svojej matky. V danom prípade však vzhľadom na
potrebu stabilizovať rodinné prostredie maloletého a závažnosť okolností v jeho rodine súd pristúpil
k rozhodnutiu, ktorým zveril maloletého A.Á. do starostlivosti matky v súlade s § 325 ods. 2 písm. d)
CSP. S poukazom na pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi považoval súd za potrebné a v záujme
maloletého neodkladným opatrením ho dočasne zveriť do starostlivosti matky s cieľom zabezpečiť
maloletému bezpečie, pokoj, istotu, zdravý psychický a fyzický vývin. Súd zdôrazňuje, že nariadené
neodkladné opatrenie je len dočasné, nakoľko bude trvať len do času, kým bude prebiehať konanie o
rozvod manželstva medzi rodičmi dieťaťa, kde rovnako sa bude riešiť aj otázka výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Pre úplnosť je potrebné poukázať aj na tú
skutočnosť, že otec maloletého je v súčasnosti zamestnaný v zahraničí, kde chodí na 6 až 8 týždňové
turnusy a následne je 2 týždne na Slovensku. Za tejto situácie by pre stabilizovanie prostredia
maloletého, vzhľadom aj na jeho vek, nebolo v jeho záujme, aby bol nateraz zverený do starostlivosti
otca, ktorý je väčšinu času pracovne v zahraničí. Na druhej strane je bezpochyby v záujme maloletého
budovať si vzťahy s oboma rodičmi a teda aj so svojim otcom. Súd s poukazom na to, že otec pracuje v
zahraničínaturnusyalenvurčitomčasesazdržiavadoma,prenemožnosťpresnezadefinovaťintervaly,
kedy bude otec z práce doma, stretávanie sa otca s maloletým po dobu trvania neodkladného opatrenia
osobitne neupravoval, avšak tu súd apeluje na matku maloletého, aby v prípade, ak sa otec s maloletým
bude chcieť stretnúť, aby na realizácii stretnutia bola súčinná, keďže ako už bolo uvedené, je v záujme
maloletého udržiavať vzťahy s oboma rodičmi.
18. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
21. Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Kežmarok súd zistil, že otec maloletého
od mesiaca august neprispieva na výživu maloletého. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej
výživy maloletého súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto otca
zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. sumou 80 EUR mesačne, nakoľko mal
lustráciou v Sociálnej poisťovni osvedčené, že v aktuálnych schopnostiach a možnostiach otca, je
prispievať v takejto nevyhnutnej miere na výživu maloletého (II. výrok). Výživným určeným neodkladným
opatrením, prihliadnuc aj na vek maloletého A., sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa,
nevyhnutné na jeho prežitie. Výška výživného bola stanovená vzhľadom na matkou uvedené výdavkymaloletého a aj vzhľadom na doposiaľ zistené majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti oboch
rodičov.
22. Súd má za to, že do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva spojeného s úpravou
výkonu rodičovských a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, je vzhľadom na rodinnú
situáciu maloletého potrebné dočasne upraviť pomery medzi ním a jeho rodičmi. Nakoľko vo veci
rozvodurodičovmaloletéhobolvytýčenýtermínpojednávania,súddoposiaľzúradnejpovinnostinezačal
konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A.Š. na čas do
rozvodu manželstva. Je však potrebné uviesť, že konanie o úpravu týchto práv k maloletému je možné
začať aj na základe návrhu podaného niektorým z rodičov maloletého.
23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
24. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
25. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
26. Týmto uznesením súd vzhľadom na obsah neodkladného opatrenia ako aj na skutočnosť, že súd vo
veci nezačal konanie z úradnej povinnosti a zo strany rodičov doposiaľ nebol podaný návrhu na úpravu
práv k maloletému na čas do rozvodu, týmto uznesením súd rozhodol vo veci samej. O trovách konania
súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a napokon
im v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP je toto uznesenie vykonateľné doručením uznesenia
všetkým účastníkom konania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.