Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118213904
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118213904.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobkyne: N. G., W.. XX.XX.XXXX, F. U. V., V. XX proti žalovaným: 1.
Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00151653, 2. DUPOS dražobná,
spol. s r.o. so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36233935, v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy o splátkovom úvere, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o určenie, že právne úkony
záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva sú neplatné, o povinnosti vymazať

žalobkyňu zo zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 7.11.2018 a doplnenou dňa 16.11.2018 domáhala, aby
súd určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 0324077442 zo dňa 5.9.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a

žalovanýmv1.radejeabsolútneneplatná, abyurčil,žežalovanýmpoužitáokamžitásplatnosťzáväzkov
- neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ďalej aby určil, že právne úkony žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa
smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
- rodinnému domu súp.č. XXX, zapísaného na LV XXXX, parc.č. XXXX a pozemky parc.č. XXXX o
výmere 345 m2 záhrada a č. XXXX o výmere 377 m2 zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. N. N.,

katastrálny úrad C. sú neplatné a ďalej, aby žalovanému v 1. rade prikázal vymazať žalobkyňu zo
zoznamu dlžníkov a odstrániť negatívny rating, aby si žalobkyňa mohla vziať iný úver.
2. Žalobkyňa zároveň navrhovala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému v
1. rade zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby vyššie špecifikovaných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, až do skončenia konania vo veci
samej.

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila skutočnosťami, že je vlastníčkou
vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, pričom dňa 5.8.2009 uzavrela so žalovaným v 1. rade úverovú
zmluvu, na základe ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 44.600 EUR, ktorý sa zaviazala splácať
v 358 splátkach mesačne vo výške 266,55 EUR. Žalobkyňa úver riadne a včas splácala do roku
2017. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 8.2.2018 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, v
ktorom vyčíslil svoju pohľadávku vo výške 43.018,46 EUR. Žalobkyňa mala za to, že výška pohľadávky

nesúhlasí, pretože v skutočnosti, po odpočítaní poplatku za úver vo výške 531,07 EUR, čerpala úver
vo výške 44.068,93 EUR, pričom za obdobie od roku 2009 do roku 2017 splatila na účet žalovaného
sumu v celkovej výške 25.898,83 EUR. Napriek tomu, z celkovej úverovej istiny neubudlo vôbec nič,
naopak,tátostúplao1.050,47EUR.Ďalejnamietala,žemimoriadnezosplatnenieúverunebolovzmluve
vopred dohodnuté, pričom sa odvoláva na bod 8.1 písm. e/ Produktových obchodných podmienok pre
hypotekárne a splátkové úvery, účinných od 1.1.2015, s ktorými žalobkyňa nikdy oboznámená nebola.

Zosplatnenie úveru preto žalobkyňa považuje za neplatné a to aj z dôvodu, že list o mimoriadnom
zosplatnení nebol podpísaný subjektmi, ktoré sú oprávnené konať v mene žalovaného v 1. rade vzmysle výpisu z obchodného registra. Žalobkyňa požiadala MS SR, Odbor ochrany spotrebiteľa o
posúdenie úverovej zmluvy, pričom listom zo dňa 17.1.2018 jej bolo oznámené, že táto zmluva obsahuje
množstvo neprijateľných podmienok (poplatky, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so

všeobecnými obchodnými podmienkami, právny režim zmluvy riadiaci sa Obchodným zákonníkom,
poistenie, poradie úhrad jednotlivých záväzkov). Spolu so zmluvou o úvere bola žalobkyňa donútená
uzavrieť aj záložnú zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Dňa 19.7.2018
jej žalovaný v 2. rade doručil výzvu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu
dražby, s tým, že súdny znalec sa dostaví na ohodnotenie predmetu dražby dňa 13.8.2018. Ďalej

namietala, že jej nebolo doručené do 8.8.2018 oznámenie žalovaného v 1.rade o výkone záložného
práva dobrovoľnou dražbou. Až na základe výzvy žalobkyne jej žalovaný v 1. rade zaslal Oznámenie o
výkone záložného práva zo dňa 11.5.2018, ktoré jej bolo doručené až 14.9.2018. Žalobkyňa vyslovila
obavu, že žalovaný nehnuteľnosť predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o určení neplatnosti úverovej
zmluvy, o určení neplatnosti záložnej zmluvy a bude sa snažiť žalobkyňu a jej rodinných príslušníkov
z nehnuteľnosti nedobrovoľne vypratať. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť jej náročnú

situáciu a pomôcť jej v ťažkej situácií, kedy nebola schopná zaplatiť splátku, sa dočkala oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, v ktorom ju banka vyzvala na zaplatenie celého dlhu. Žalovaný v 1.
rade jej neponúkol žiadnu reštrukturalizáciu úveru, ani odklad splátok. Mala za to, že súdnu ochranu
nemôže požívať výkon takého práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom a zasahuje
do práva žalobkyne na obydlie. Žalobkyňa namietala, že v zmluve o úvere bola dohodnutá splátka

jednou sumou vo výške 531,07 EUR, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a teda, ide o úver
bez úrokov a bez poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté do 20.7.2039. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti považovala žalobkyňa za nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku v zmysle ust.
§ 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a preto ide o

neplatný právny úkon, z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Žalobkyňa ďalej namietala, že
žalovaný v 1. rade pri uzatváraní úverovej zmluvy zanedbal povinnosť odbornej starostlivosti v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože jej poskytol úver bez ohľadu na to, aby si overil, či ho bude
schopná splácať alebo nie, neskúmal jej bonitu, nespýtal sa jej na situáciu v rodine. Postup žalovaného
v 1. rade prirovnala k úžere, ktorá predstavuje absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39

Občianskehozákonníka,pretožeodporujedobrýmmravom,zdôvodu,žeúverbolposkytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). Žalobkyňa mala za to,
že v prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie, do práva na
jej súkromný a rodinný život. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade môže zo dňa na deň vyvolať
proces dražby pri hrubom, nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva a teda, existuje

reálna hrozba, že žalobkyňa príde o strechu nad hlavou, žiadala, aby súd dočasne upravil pomery
medzi sporovými stranami a zakázal žalovanému v 1. rade neprimeraný výkon záložného práva. Mala
za to, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a je preto potrebné podrobiť ju súdnej kontrole.
Žaloba vo veci samej predstavuje vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, ktorou sa dosiahne
odstránenie spornosti práva a vytvorenie pevného právneho základu pre právny vzťah účastníkov sporu.

Bez takéhoto určenia je právo žalobkyne ohrozené a jej právne postavenie neisté.
4. Žalobkyňa k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila tieto listinné doklady:
čiastočný výpis z listu vlastníctva, zmluvu o hypotekárnom úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobkyne, výzvu žalovaného v 2. rade na
poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby, odpoveď žalobkyne na túto výzvu,

odpoveď žalovaného v 1. rade na list žalobkyne a oznámenie žalovaného v 1. rade o začatí výkonu
záložného práva.
5. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobkyňa je počnúc od roku 2009 zapísaná ako výlučná
vlastníčka nehnuteľností - pozemkov reg. „C“ parc.č. XXXX záhrada o výmere 345 m2, č. XXXX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2, ako aj stavby rodinného domu súp.č. XXX stojaceho

na parcele č. XXXX, kat. úz. N. N., obec N. N., okres C.. Na nehnuteľnostiach viazne záložné právo
v prospech žalovaného v 1. rade zapísané pod V 1742/2009. Zároveň bolo poznamenané začatie
výkonu záložného práva záložným veriteľom - žalovaným v 1. rade, predajom na dobrovoľnej dražbe
(P 224/2018; čz 160/18).
6. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0324077442 súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako banka a

žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 5.8.2009 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho
úveru zo strany žalovaného v 1. rade, na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru zo dňa
17.7.2009. Výška úveru bola dojednaná na 44.600 EUR, účelom úveru bola kúpa domu. Úroková
sadzba bola dojednaná ako fixná na 1 rok, vo výške 5,79 % ročne. Úver mal byť poskytnutýjednorázovo bezhotovostne. Dojednaný bol spracovateľský poplatok vo výške 531,07 EUR a poplatok
za správu úveru vo výške 2,99 EUR mesačne. Žalobkyňa sa zaviazala splácať úver vo výške 266,55
EUR mesačne, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.9.2009 a

konečnou splatnosťou úveru 20.7.2039. Účelom poskytnutého úveru bola kúpa vyššie špecifikovanej
nehnuteľnosti. Z článku 5 zmluvy (Zabezpečenie úveru) súd zistil, že pohľadávka banky bude
zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, na základe zmluvy o zriadení záložného práva a
mandátnej zmluvy zo dňa 5.8.2009, uzatvorenej medzi bankou a X. T..
7. Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 8.2.2018, adresovaného žalobkyni, súd zistil, že žalovaný v 1.

rade vyhlásil ku dňu 8.2.2018 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere, z dôvodu, že nastal
prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne
a splátkové úvery žalovaného v 1. rade s účinnosťou od 1.1.2015. Žalovaný v 1. rade zároveň vyzval
žalobkyňu na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy vo výške 43.018,46 EUR do 15 dní.
8. Súd ďalej zistil, že žalovaný v 2. rade výzvou zo dňa 19.7.2018 vyzval žalobkyňu na poskytnutie
súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby. Z obsahu výzvy vyplýva, že žalovaný v 1.

rade ako záložný veriteľ navrhol výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby vyššie uvedenej
nehnuteľnosti. Vykonanie ohodnotenia ohliadky nehnuteľnosti bolo stanovené na 13.8.2018. Zároveň
bola žalobkyňa vyzvaná na oznámenie všetkých skutočností, ktoré sú jej známe o stave predmetu
dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby.
9. Na predmetnú výzvu žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 8.8.2018, v ktorom namietala, že zo strany

žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa jej nebola doručená opakovaná urgencia, resp. vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, ani poverenie pre žalovaného v 2. rade na vykonanie dobrovoľnej dražby.
Zároveň požiadala o preloženie termínu ohliadky na čas po 5.9.2018.
10. Z listu žalovaného v 1. rade označeného ako odpoveď zo dňa 10.9.2018 súd zistil, že žalobkyňa
požiadala žalovaného listom zo dňa 12.8.2018 o poskytnutie informácií. Žalovaný v 1. rade uviedol, že

predmetný úver nebol dlhodobo splácaný, o čom bola informovaná výzvou zo dňa 9.11.2017. Nakoľko
napriek výzve neboli uhradené zameškané splátky, žalovaný v 1. rade dňa 8.2.2018 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a následne žalobkyni zaslal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Zásielku
žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote. Dňa 11.5.2018 žalovaný v 1. rade žalobkyni ako aj na príslušný
kataster zaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré žalobkyňa taktiež neprevzala v

odbernej lehote. Žalovaný v 1. rade v liste uvádza, že zásielky, resp. doručenky prikladá v prílohe tohto
listu.
11. Z listu žalovaného v 1. rade adresovaného žalobkyni zo dňa 11.5.2018 súd zistil, že žalovaný
v 1. rade oznámil začatie výkonu žalovaného práva pre pohľadávku žalovaného v 1. rade zo
zmluvy o hypotekárnom úvere č. 324077442 zo dňa 5.8.2009, viaznuceho na vyššie špecifikovaných

nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne. Pohľadávka banky sa stala splatnou dňa 8.2.2018. Žalovaný
v 1. rade oznámil, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v
zmysle zákona o dobrovoľných dražbách.
12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebná dočasná úprava
pomerov účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch
prípadoch musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej (i keď
len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia
tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj
osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného

opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však
potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súdlen podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať
k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v
krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z

procesnéhohľadiskajezákladnýmdeterminantomobsahnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má teda povahu osvedčovania.
16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného opatrenia z
hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a potrebnosti navrhovanej dočasnej
úpravypomerovúčastníkov.Neodkladnéopatrenieneprejudikujeaaninemôžeprejudikovaťnárok,ktorý

je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani nedeklaruje,
či tu právo je alebo nie je.
17. V predmetnej veci, po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v žalobe a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žalobkyňa
neosvedčila relevantné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana.

18. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný v 1.rade uzavreli zmluvu
o hypotekárnom úvere, na základe ktorej žalovaný v 1.rade poskytol žalobkyni úver vo výške 44.600
EUR, ktorý sa žalobkyňa spolu s dojednaným úrokom a poplatkami zaviazala splácať vo výške 266,55
EUR mesačne, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.9.2009 a
konečnou splatnosťou úveru 20.7.2039. Hoci súd nemal k dispozícii zmluvu o zriadení záložného práva,

žalobkyňa nespochybňovala, že poskytnutie úveru bolo zabezpečené záložným právom žalovaného v
1.rade k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Nebolo sporné a súd mal na základe listu vlastníctva za
preukázané, že záložné právo žalovaného v 1.rade k predmetnej nehnuteľnosti na základe záložnej
zmluvy vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností a doposiaľ trvá.
19. Záložné právo je právny prostriedok, slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Právny základ

pre vznik záložného práva a výkon tohto práva je upravený v ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
20. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka platného od 1.1.2009 do 31.12.2009 (ďalej Občianskeho
zákonníka), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

21. Podľa ust. § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva.
22. Z predložených listinných dôkazov taktiež vyplynulo, že žalovaný v 1.rade pristúpil k realizácii výkonu
záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a to formou dobrovoľnej dražby, v spolupráci
so žalovaným v 2.rade (dražobníkom). Občiansky zákonník v ust. § 151j ods.1 ustanovuje, že záložný

veriteľ môže začať výkon záložného práva, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, pričom záložný veriteľ sa môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (odkaz na zákon o dobrovoľných dražbách). Základným
predpokladom pre začatie výkonu záložného práva je teda nesplnenie pohľadávky, ktorú záložné právo
zabezpečuje.

23. Základná podstata tvrdení žalobkyne spočívala v spochybnení skutočnosti, že nastala predčasná
splatnosť celého úveru. Žalobkyňa totiž tvrdila, že vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru
predstavuje neprijateľnú a teda, neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda v neprospech
žalobkyne.

24.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.27. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

29. Je nesporné, že posudzovaná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. §
52 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na právnu formu - v danom prípade bola zmluva uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich zmluvu o úvere.

30. Vyššie citované ust. § 506 Obchodného zákonníka zakotvuje právo veriteľa zo zmluvy o úvere
jednostranným právnym úkonom (odstúpením) ukončiť záväzkovoprávny vzťah z dôvodu omeškania
dlžníka s plnením splátok. Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy je jeho oprávnenie požadovať od
dlžníka vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Uvedený inštitút vyhlásenia predčasnej splatnosti záväzku je
plne akceptovaný aj v spotrebiteľských vzťahoch - oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

z dôvodu omeškania zo splácaním úveru v súlade s dohodou zmluvných strán, zodpovedá zákonnej
úprave inštitútu straty výhody splátok, ako je obsiahnutá vo vyššie citovanom ust. § 565 Obč. zákonníka,
v spojení s ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka.

31. Oprávnenie žalovaného v 1.rade vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je teda premietnutím zákonnej

regulácie ( ust. § 565 v spojení s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka), ktorá je z povahy veci vyvážená
a prijateľná a teda, vylučujúca záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Uplatnenie predčasnej
splatnostiúverujereakciounaprotiprávnesprávaniedlžníka-omeškanieavediekvznikurovnocenného
záväzku na vrátenie úveru a zaplatenie dohodnutého príslušenstva.

32. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že v rámci pohľadávky, pre ktorú sa vedie výkon záložného
práva, by si žalovaný v 1.rade voči žalobkyni uplatňoval nejakú sankciu spojenú s nesplnením záväzku,
ktorá by predstavovala neprimerane vysokú sumu (ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka). Ako
už súd uviedol vyššie, dôsledkom predčasnej splatnosti úveru je vznik záväzku dlžníka na vrátenie
úveru a zaplatenie dohodnutého príslušenstva. Pohľadávka úverového veriteľa po vyhlásení predčasnej

splatnosti úveru štandardne pozostáva z omeškaných splatných splátok úveru do momentu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, ďalej zo zostatku úverovej istiny a z dojednaného príslušenstva úveru.
Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by si žalovaný v 1.rade v rámci výkonu záložného práva
uplatnil niečo iné.

33. Samozrejme, vyššie uvedený záver automaticky neznamená, že by sa súd nemal zaoberať otázkou,
či boli splnené podmienky pre uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu, vymedzené
v ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka.

34. Čo sa týka splnenia podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobkyňa netvrdila a

ani nepreukázala, že by riadne a včas plnila svoj záväzok zo zmluvy o úvere a teda, že sa nedostala
do omeškania s plnením dojednaných splátok. Naopak, sama uviedla, že po ôsmich rokoch od vzniku
úverového vzťahu (v roku 2017) nebola ďalej schopná plniť svoj záväzok v dojednanom rozsahu.
Z ust. § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalovaný v 1.rade mohol uplatniť právo na
vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky, ak zároveň (súčasne) upozornil žalobkyňu v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Ako vyplynulo z odpovede žalovaného v 1. rade zo dňa 10.9.2018 na žiadosť
žalobkyne o poskytnutie informácií, žalovaný v 1.rade listom zo dňa 9.11.2017 upozornil žalobkyňu
na uplatnenie tohto práva, vyzval ju na zaplatenie omeškaných splátok a následne, po uplynutí troch
mesiacov, ku dňu 8.2.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z obsahu tejto odpovede je zrejmé,

že žalovaný v 1.rade k nej ako prílohy pripojil aj doručenky, svedčiace o tom, že žalobkyni doručoval
upozornenie ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalobkyňa však tieto doručenky k
žalobe nepredložila, preto sa súd s nimi oboznámiť nemohol.35.Natomtomiestejepotrebnépoukázaťnato,žežalobkyňajednostrannevytýkažalovanémuv1.rade,
že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vytýka mu, že tak učinil svojvoľne a nezákonne (napriek tomu,
že ide o postup, predpokladaný a regulovaný zákonom), avšak opomína, že tento postup zavinila ona

sama ako dlžník z úveru, keď neplnila dojednané splátky v rozsahu a v čase, ktorý si zmluvné strany
dojednali a dostala sa do omeškania.

36. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nevyvstali dôvodné pochybnosti o tom, že by žalovaný
v 1.rade pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepostupoval v súlade so zákonom a teda, že by

nenastala splatnosť celého úveru.

37. Čo sa týka samotnej výšky pohľadávky, vyčíslenej v oznámení, žalovaná namietala, že v čase
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. po ôsmich rokoch od vzniku úverového vzťahu, nedošlo k
zníženiu dlhu na úverovej istine napriek tomu, že dovtedy zaplatila sumu 25.898,83 EUR. K tomu súd
uvádza, že vzhľadom na dojednanú dobu splácania úveru, ktorá bola stanovená ako skutočne dlhodobá

(takmer 30 rokov) je vzhľadom na dojednanie zmluvných strán prirodzené a štandardné, že po ôsmich
rokoch, kedy nebola splatená ani len jedna tretina dojednaných splátok, nedošlo k zníženiu úverovej
istiny.

38. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že v danom prípade sú splnené podmienky pre uplatnenie sankcie

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku ktorej je úver bezúročný a bez poplatkov. Vo
svojej podstate tak namietala samotnú výšku pohľadávky žalovaného v 1.rade, pre ktorú sa vedie výkon
záložného práva.

39. Je pravdou, že podľa ust. § 4 ods.3 zákona č.328/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o

spotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľaodseku2písm.a),b),d)ažj),k)al),poskytnutýúver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prvom rade však súd zdôrazňuje, že síce posudzovaná
zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy (podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka),
avšak nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú by sa vzťahoval právny režim podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch.

40. Podľa ust. § 1 ods.2 písm.e) zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru, tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru
do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR.

41. Aj podľa ust. § 1 ods.3 písm.c) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako
desať rokov.

42. Z negatívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľský úver v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy

(podľa oboch zákonov) je zrejmé, že hypotekárny úver, poskytnutý žalobkyni, nie je možné pokladať
za spotrebiteľský úver. Zmluva bola uzavretá v čase účinnosti zákona č.258/2001 Z.z., pričom úver
bol poskytnutý v rozsahu vyššom, ako 20.000 EUR (44.600 EUR). To isté platí aj podľa novšej
právnej úpravy, zákona č.129/2010 Z.z. (ktorý sa ale na predmetnú zmluvu nevzťahuje, pretože bola
uzavretá ešte pred účinnosťou tohto zákona); nesporne ide o úver, zabezpečený záložným právom k

nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov (259 mesiacov).

43. Zhrnúc vyššie uvedené, právny režim podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
teda, otázka obsahových náležitostí zmluvy a s tým súvisiaca otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru ako právneho následku absencie zákonom predpísaných obsahových náležitostí (t.j. § 4 ods.3

cit.zákona), sa na posúdenie predmetnej zmluvy o úvere nevzťahuje.

44. Vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej, vymedzeného petitom žaloby, konkrétne vo vzťahu k
otázke platnosti zmluvy o úvere, len z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého malo byť nariadené
požadovanéneodkladnéopatreniesúdkonštatuje,ženevyvstalidôvodnépochybnostioplatnostizmluvy

oúvere.Vpredmetnejzmluveoúverejeurčitoazrozumiteľneurčenácelkovávýškaposkytnutéhoúveru,
výška úrokovej sadzby, výška splátky, jej frekvencia (mesačne), lehota splatnosti jednotlivých splátok,
doba trvania úveru resp. lehota na úplné splatenie úveru. Súd má za to, že takto stanovené zmluvné
podmienky bez ťažkostí a s istotou umožňovali žalobkyni poznať všetky podmienky pre budúce plneniezmluvy a identifikovať rozsah svojho záväzku, predovšetkým výšku splátky, jej frekvenciu, deň splatnosti
každej splátky a lehotu na splatenie celého úveru. Pre uvedený záver svedčí aj fakt, že žalobkyňa v
priebehu trvania záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere vyššie uvedené námietky neuplatnila.

45. Súd mal za to, že nie sú namieste ani námietky žalobkyne, vzťahujúce sa k zanedbaniu povinnosti
odbornej starostlivosti žalovaného v 1.rade v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, keď žalobkyni
poskytol úver bez ohľadu na to, aby si overil, či ho bude schopná splácať, neskúmal jej bonitu, nespýtal
sa jej na situáciu v rodine, čo podľa názoru žalobkyne vedie k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy

v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože táto odporuje dobrým mravom. O opaku napokon
svedčí fakt, že žalobkyňa od r.2009 do r.2017 úver riadne splácala a do finančnej tiesne sa dostala až
po uvedenom čase.

46. Súd vo vzťahu k ďalším (podrobnejšie nešpecifikovaným) tvrdeniam žalobkyne o neprijateľnosti
ďalších zmluvných podmienok zároveň poznamenáva, že aj v prípade, že by niektorá zmluvná

podmienka bola neprijateľná, uvedená skutočnosť nevedie automaticky k záveru o neplatnosti celej
úverovej zmluvy.

47. Súd má za to, že by bolo v rozpore s účelom inštitútu záložného práva, keby za takejto situácie
zasiahol do výkonu práva záložného veriteľa a uložil mu, aby sa tohto výkonu zdržal. Súd poukazuje

na skutočnosť, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 44.600 EUR. Uzavretie záložnej zmluvy
slúžiacej na zabezpečenie úveru poskytnutého bankou v takejto, nie zanedbateľnej výške, nepochybne
predstavuje štandardný, bežný postup, ktorým sa banka ako veriteľ usiluje o zabezpečenie uspokojenia
svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

48. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože nepreukázala skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana a teda, ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto
návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.