Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/187/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110220091
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110220091.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: EFEKTIM SLOVAKIA s.r.o., so

sídlomvBratislave,Moyzesova7,IČO:45602522,zastúpeného:Mgr.RichardPetrov,advokát,sosídlom
v Košiciach, Františkánska 3 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 31595545, zastúpeného: Mgr.Dalibor Tverďák, advokát, so
sídlom v Košiciach, Krmanova 1, v konaní o zaplatenie sumy 632,19 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 281,66 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 29.8.2011 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sumu
282,14 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

Sporové strany sú povinné nahradiť štátu trovy konania, žalovaný v rozsahu 90 % a žalobca v rozsahu
10 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť J&P Allimpex s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Szakkayho 1, IČO: 36568694 sa žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2010 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 632,19 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
350,05 EUR od 11.3.2008 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že dňa 12.2.2008 sa stala dopravná nehoda, pri ktorej došlo k

poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn.Ford Focus ev.č.D. XXXFB, pričom vinníkom dopravnej
nehody bol vodič motorového vozidla zn. Toyota Yaris ev.č. D. XXX-C. U.. Z. B., ktorý mal so žalovaným
uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Oprava motorového vozidla bola vykonaná u opravcu SZILCAR s.r.o. so sídlom v
Košiciach, pričom náklady na opravu podľa faktúry predstavovali 21.192,-Sk, t.j. 703,45 EUR. Havarijný
poisťovateľ žalobcu, spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. uhradila opravcovi náklady na opravu
vozidla vo výške 16.193,- Sk, t.j. 537,51 EUR; zvyšok (tzv. spoluúčasť) vo výške 5.000,- Sk, t.j.

165,97 EUR uhradil opravcovi žalobca. Poistná udalosť bola likvidovaná na základe zmluvy o PZP,
ktorú mal so žalovaným uzavretú vinník nehody, pričom žalovaný na základe oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 10.3.2008 refundoval havarijnému poisťovateľovi žalobcu sumu 16.193,- Sk, t.j. 537,51
EUR a žalobcovi sumu 5.000,- Sk, t.j. 165,97 EUR, čím vyčerpal celú faktúru za opravu. Vzhľadomna vek motorového vozidla a jeho stav pred poškodením si žalobca nechal vypracovať znalecký
posudok, z ktorého záverov vyplynulo, že v dôsledku poškodenia a opravy došlo k zníženiu všeobecnej
hodnoty motorového vozidla oproti stavu pred poškodením v sume 350,05 EUR, čo predstavuje

znehodnotenie vozidla t.j. časť skutočnej škody, ktorá bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody.
Žalovaný sa v rámci likvidácie poistnej udalosti k vplyvu poškodenia a následnej opravy motorového
vozidla nevyjadril. Žalobca si okrem vyššie uvedeného uplatnil aj sumu 282,14 EUR titulom nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky na náhradu škody, ktoré predstavujú odmenu za vypracovanie
vyššie uvedeného znaleckého posudku.

3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že žalobca, obchodná
spoločnosť J&P Allimpex s.r.o., v priebehu tohto konania zanikla,výmazom z obchodného registra dňa
28.11.2015 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou EFEKTIM SLOVAKIA s.r.o., ktorá sa stala jej
právnym nástupcom. Súd na pojednávaní konanom dňa 4.10.2016 vyhlásil uznesenie, v zmysle ktorého
pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalobcu.

4. Žalovaný voči nároku vzniesol námietku premlčania. Mal za to, že žalobca sa o výške poistného
plnenia, ktoré mu bolo priznané, dozvedel už na základe oznámenia zo dňa 10.3.2008 a v tento
deň mu musela byť známa osoba škodcu ako aj poisťovateľ, u ktorého bol škodca poistený. Napriek
tomu si dal vypracovať znalecký posudok na určenie výšky znehodnotenia až dňa 7.7.2009, teda so

značným časovým odstupom. Mal za to, že neexistovala objektívna prekážka, aby žalobca zistil výšku
znehodnoteniaužskôr,resp.bezprostrednepooznámenívýškypriznanéhopoistnéhoplnenia.Žalovaný
ďalej uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal z kalkulácie opravy vypracovanej pomocou
programu ABAKUS, ktorý používajú všetky poisťovne na základe metodiky Slovenskej kancelárie
poisťovateľov. Táto kalkulácia vyjadrovala primerané náklady na opravu vozidla a podľa toho bola

stanovená aj výška skutočnej škody. Žalovaný neakceptoval tvrdenie žalobcu, že došlo k znehodnoteniu
vozidla v dôsledku dopravnej nehody a následnej opravy. Navrhol v tomto smere vykonať znalecké
dokazovanie. Žalovaný nesúhlasil s východiskovou hodnotou vozidla VHV vyjadrenou v znaleckom
posudku, s poukazom na to, že je potrebné vychádzať v prvom rade z kúpnopredajnej ceny uvedenej vo
faktúre, pričom v danom prípade bolo vozidlo zakúpené za cenu 17.992,60 EUR. Mal za to, že znalec

tak umelo navýšil východiskovú hodnotu vozidla. Takisto namietal technický stav TS rezervy v rozsahu
100 % s poukazom na to, že pneumatika starne, aj keď sa nepoužíva a jej hodnota po roku určite nie je
100 %. Životnosť pneumatiky uvedenej v znaleckom posudku je cca 4-5 rokov.

5.Žalobcavovzťahukobranežalovanéhouviedol,ževrámcilikvidáciepoistnejudalostižalovanýuhradil

náklady na opravu motorového vozidla v plnej výške, čím akceptoval náklady na opravu motorového
vozidla v súlade s faktúrou za opravu. Výsledky predloženého znaleckého posudku preukazujú, že v
dôsledku dopravnej nehody došlo k poklesu hodnoty motorového vozidla v porovnaní s jeho hodnotou
pred poškodením a teda, že skutočná výšky škody je vyššia, než rozsah nákladov za opravu vozidla.
Rozdiel medzi týmito položkami predstavuje znehodnotenie a predstavuje skutočnú výšku škody na

veci. O tejto časti vzniknutej škody sa žalobca dozvedel až oboznámením sa so znaleckým posudkom a
vzhľadom na charakter posudzovaných údajov a ich odborné spracovanie sa bez znaleckého posúdenia
nemohol iným relevantným spôsobom dozvedieť o tom, že žalovaný nesprávne vypočítal výšku škody
na jeho vozidle a teda, pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval správne, pretože žalobcovi poskytol
náhradu škody v menšom rozsahu, než bolo jeho zákonnou povinnosťou. Vo vzťahu k námietke

premlčania žalobca uviedol, že deň, kedy sa stala dopravná nehoda, bol dňom vzniku poistnej udalosti
a zároveň dňom, kedy žalobca zistil, že mu vznikla škoda. V uvedený deň však nebola zrejmá jej
výška. Objektívna premlčacia lehota teda začala žalobcovi plynúť odo dňa nasledujúceho po dopravnej
nehode, teda od 13.2.2008 a uplynula dňa 12.2.2011. V rámci objektívnej lehoty plynula žalobcovi
lehota subjektívna a to odo dňa, kedy sa dozvedel o výške škody na poškodenom motorovom vozidle.

O tejto sa dozvedel až zo znaleckého posudku, teda najskôr dňa 30.7.2009, kedy bol znalecký posudok
vyhotovený. Dňa 31.7.2009 teda začala plynúť subjektívna dvojročná lehota pre uplatnenie práva na
náhradu škody. Koniec subjektívnej dvojročnej lehoty bol ohraničený uplynutím objektívnej lehoty, t.j.
najneskôr si žalobca mohol uplatniť svoj nárok v posledný deň objektívnej lehoty, teda dňa 12.2.2011.
Žaloba bola podaná dňa 12.8.2010, preto nárok nemôže byť premlčaný.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a znaleckým dokazovaním.7. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 12.2.2008 sa stala dopravná nehoda, pri ktorej
došlo ku kolízii motorových vozidiel žalobcu zn. Ford Focus ev.č. D. XXX-L. a motorového vozidla zn.
Toyota Yaris ev.č. D. XXX-I., pričom vinníkom dopravnej nehody bol vodič U.. Z. B., ktorý mal v čase

dopravnej nehody uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla so žalovaným (poistná zmluva č. 6800757308).

8. V konaní tiež nebolo sporné a súd mal za preukázané, že žalobca si dal motorové vozidlo opraviť
u opravcu SZILCAR s.r.o. so sídlom v Košiciach, Alejová 2, ktorý dňa 22.2.2008 vystavil faktúru č.

20830127, ktorou vyúčtoval náklady za opravu vo výške 21.192,62 Sk bez DPH.

9.Zkalkulácieopravyč.122/2008vyhotovenejhavarijnýmpoisťovateľomžalobcu,spoločnosťouAllianz-
Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 15.2.2008 súd zistil, že faktúrou vyúčtovaná suma zodpovedá tejto
kalkulácii (21.192,62 Sk bez DPH); havarijný poisťovateľ žalobcu ju vyhotovil s použitím systému
Audatex a zahŕňa náklady na prácu ako aj cenu náhradných dielov.

10. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný na základe povinného zmluvného poistenia motorového
vozidla U.. Z. B. likvidoval predmetnú poistnú udalosť a v súlade s oznámením o poistnom plnení zo
dňa 10.3.2008 poukázal na účet havarijného poisťovateľa žalobcu sumu 16.193,- Sk a na účet žalobcu
sumu 5.000,- Sk, teda spolu sumu 21.193,- Sk. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 7.3.2008.

11. Zo znaleckého posudku pripojeného k žalobe č.69/2009 vyhotoveného znaleckou organizáciou
Servisexperta s.r.o. so sídlom v Košiciach, Čajakova 1 súd zistil, že posudok bol vypracovaný na základe
objednávky žalobcu zo dňa 7.7.2009. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu, kedy sa dopravná
nehoda stala, t.j. k 12.2.2008. Znalec vychádzal z podkladov, ktorými boli osvedčenie o evidencii

motorového vozidla, faktúra opravcu, faktúra zo dňa 13.3.2007 ku kúpnej zmluve a kalkulácia opravy
vyhotovená havarijným poisťovateľom žalobcu.

12. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla pred poškodením je 13.825
EUR (s DPH), t.j.11.617,65 EUR (bez DPH) a všeobecná hodnota vozidla po poškodení a oprave je

13.488 EUR (s DPH), t.j. 11.334,45 EUR (bez DPH).

13. Z listiny označenej ako Vyúčtovanie znalečného súd zistil, že spoločnosť Servisexperta, s.r.o.
vyúčtovala žalobcovi za vyhotovenie znaleckého posudku č. 69/2009 znalečné vo výške 282,14 EUR.

14. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.7.2010 súd zistil, že spoločnosť Servisexperta, s.r.o.
prijala od žalobcu sumu vo výške 282,14 EUR titulom vyhotovenia znaleckého posudku č. 69/2009.

15. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, odvetvia odhad hodnoty
cestných vozidiel. Úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením, určiť skutočnú

výšku škody, ktorá vznikla v dôsledku nehody a určiť, či v danom prípade došlo k znehodnoteniu vozidla
v dôsledku nehody a opravy oproti stavu, aký tu bol pred poškodením a ak áno, v akom rozsahu.

16. Zo záverov znaleckého posudku č. 33/2012 vypracovaného Ing. Zoltánom Bérešom dňa 2.5.2012
vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred nehodou bola 419.715,43 Sk, t.j. 13.932 EUR s DPH a

po poškodení a vykonaní opravy ostala táto hodnota rovnaká. Znalec tak vyslovil, že v danom prípade
nedošlo k znehodnoteniu motorového vozidla v dôsledku opravy a to z dôvodu dodržania výrobcom
stanovených pracovných postupov pri oprave. Mal za to, že pri oprave poškodenia len mechanickými
prácami, teda len skrutkovými spojmi, za predpokladu, že sa vymieňajú značkové súčiastky, spravidla
nedochádza k znehodnoteniu vozidla opravou. K znehodnoteniu opravou dochádza spravidla u vozidiel

starších ako dva roky, v závislosti od toho, o aký spôsob opravy ide a aká veľká škoda bola spôsobená.

17. Žalovaný nemal námietky k znaleckému posudku vypracovanému Ing. Bérešom.

18. Žalobca námietky vzniesol a to námietku stanovenia koeficientu dopytu trhu KP1 a koeficientu

predajnostipredpoškodenímKP1, ďalejnámietkuzaradeniazadnéhonárazníkadotriedyCazaradenie
karosárskej práce do technickej skupiny výbava karosérie, ďalej námietku výpočtu zmeny technického
stavu skupín po oprave poškodenia, ďalej námietku stanovenia koeficientu poškodenia vozidla haváriou
K22, koeficientu dopytu trhu K52 a koeficientu predajnosti KP2. Vzhľadom na tieto námietky sa žalobcanestotožnil so znalcom vypočítanou výškou skutočnej škody. Taktiež vyjadril zásadný nesúhlas s
odpoveďou znalca na otázky 3. a 4. Mal za to, že k najväčšiemu znehodnoteniu dochádza u vozidiel
do troch rokov od prvého uvedenia do prevádzky, pričom sa posudzuje vek vozidla, technický stav a

použitá technológia opravy. Uvedené vyplýva z bodu 16.2 vyhlášky. Nesprávne znalec konštatuje, že v
danom prípade nedošlo k znehodnoteniu vozidla. Z iných posudkov je žalobcovi známe, že ak technická
hodnota opravovanej skupiny THS ? 60 %, vykonanie opravy znamená znehodnotenie opravovanej
skupiny. V prípade žalobcovho vozidla bola THS opravovaných skupín pred poškodením 77,43 %.
Použitie vyhlášky predpokladá opravu vozidla technológiou predpísanou výrobcom vozidla. Uvedené

znalec konštatuje, avšak ďalej podľa vyhlášky nepostupoval a opomenul tým premietnuť opravu vozidla
predpísanou technológiou za použitia rozoberateľných spojov do konkrétnej výšky koeficientu - K22 =
0,98.

19. K vyššie uvedeným námietkam sa vyjadril Ing. Béreš podaním zo dňa 5.3.2014 len všeobecne tak,
že trvá na svojich záveroch.

20. Žalobca vzhľadom na uvedené vyjadrenie Ing.Béreša navrhol nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania.

21. Zo záverov znaleckého posudku č. 17/2016 vypracovaného Ing.Jaroslavom Krempašským zo dňa

26.2.2016 vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 12.153,33 EUR bez DPH,
t.j. 14.584 EUR s DPH. Vo vzťahu k otázke súdu a to uviesť rozpätie doby prevádzky motorového
vozidla, o ktorom možno povedať, že pri dopravnej nehode jednoznačne dôjde k znehodnoteniu
takéhoto vozidla, znalec uviedol, že v reálnych prípadoch dochádza na jednej strane k znehodnocovaniu
skupín vykonanou opravou, na druhej strane k zhodnocovaniu skupiny, pretože použité diely majú

spravidla vyššiu pomernú technickú hodnotu oproti dielom pôvodným. Približné technické hranice
jednotlivýchprípadov,kedyuvažujemesozhodnotením,znehodnotenímalebozmenutechnickéhostavu
zanedbávame, sú nasledovné:
- ak sa THS1I opravovanej skupiny ? 60 %, vykonanie opravy mohlo znamenať jej znehodnotenie,
- ak THS1I bola ? ako 60 % a ? ako 40 %, zmenu THS za predpokladu kvalitného vykonania opravy

zanedbávame,
- ak THS1I bolo ? ako 40 % , vykonanie opravy mohlo znamenať jej zhodnotenie.

Podmienkou uplatnenia tejto metódy je vykonanie opravy na úrovni kvality predpokladanej výrobcom
za použitia predpísanej technológie a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni kvality

náhradných dielov originálnych. Technický stav, v akom bolo vozidlo pred opravou, nie je možné
spravidla úplne presne dosiahnuť. Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi zmenu technickej hodnoty skupiny
vozidla po oprave poškodenia sú: technická hodnota skupiny bezprostredne pred poškodením, druh
a rozsah poškodenia, druh, rozsah a spôsob opravy a druh a počet použitých náhradných dielov. Pri
použití tejto metodiky musí znalec diely použité na opravu poškodenia rozdeliť do troch kategórií: a/ diely

priamo a výrazne ovplyvňujúce THS opravovanej skupiny vozidla, b/ diely čiastočne ovplyvňujúce THS
opravovanej skupiny vozidla, c/ diely málo ovplyvňujúce THS opravovanej skupiny vozidla. Súdny znalec
v závere posudku jednoznačne uviedol, že v posudzovanej veci vplyvom opravy došlo k technickému
znehodnoteniu dvoch skupín a to skrine karosérie o 0,45 % a výbavy karosérie o 0,75 %.

22. Z obsahu tohto znaleckého posudku je ďalej zrejmé, že pri výpočte výšky škody znalec vychádzal zo
vzorca: výška škody = náklady na opravu + (všeobecná hodnota vozidla pred poškodením - všeobecná
hodnota vozidla po poškodení). Konkrétne, náklady na opravu činili 698,33 EUR, všeobecná hodnota
vozidla pred poškodením činila 12.153,33 EUR (bez DPH), všeobecná hodnota vozidla po poškodení
činila 11.871,67 EUR (bez DPH). Rozdiel vo všeobecnej hodnote vozidla pred a po poškodení teda činí

281,66 EUR.

23. Žalovaný vyslovil vo vzťahu k znaleckému posudku námietky. Nesúhlasil s koeficientom K51 vo
výške 1,047, ktorý navyšuje všeobecnú hodnotu vozidla, s tým, že znalec udal iba jednu vzorku, čo je
skresľovanie výsledku. V zozname vzoriek ponúkaných predajcami ojazdených vozidiel sa nachádzajú

vozidlá s menším počtom najazdených kilometrov a nižšou cenou. Pokiaľ znalec vybral aj inú vzorku,
ktorú veľmi precízne neodôvodnil, takéto konanie je možné pokladať za účelové, navyše pokiaľ ide o
vzorky z trhu, je všeobecne známe, že predávajúci navýšia cenu o 10 - 40 %. Žalovaný preto trval na
správnosti výšky koeficientu K51=1 a všeobecnej hodnote vo výške 13.929 EUR. Ďalej namietal, že vtabuľke materiálov ochranná lišta zadného nárazníka patrí do výbavy karosérie a nie do skrine karosérie.
Zadný nárazník nemá byť zaradený do triedy B, pretože nárazník vekom nemení svoje vlastnosti, teda
patrí do skupiny C. Výpočet zmeny technického stavu jednotlivých skupín po oprave poškodenia je

nesprávny, pretože pokiaľ ide o skriňu karosérie, skupina nemohla byť znehodnotená v rozsahu VO =
-0,45 %, pretože na skrini karosérie sa nič neopravovalo. Čo sa týka výbavy karosérie, táto skupina
taktiež nebola znehodnotená, pretože na vozidle nebola vykonaná žiadna oprava, ktorá by mala vplyv na
zmenu technických vlastností vozidla. Na vozidle boli iba vymenené diely skrutkované alebo násuvné,
ktoré nemajú žiaden vplyv na technické alebo jazdné vlastnosti vozidla. Dokonca ide o zhodnotenie

vozidla opravou, pretože boli použité nové diely.

24. Súdny znalec Ing.Jaroslav Krempašský vo svojom odbornom vyjadrení k námietkam žalovaného
uviedol,žepristanoveníkoeficientu1,047vychádzalzpublikácieEurotaxGlass´sSlovakia,pričompoužil
údaje z publikácie, ktorú bežne používajú autoopravovne, dovozcovia vozidiel, lízingové spoločnosti a
poisťovne z mnohých štátov; ide o profesionálny, nezávislý a neutrálny expertný systém. Za nesprávne

považoval tvrdenie žalovaného, že použil jednu vzorku. V publikácii sú totiž spracované údaje z reálnych
predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického
stavu na trhu s ojazdenými vozidlami. K námietke žalovaného, že K51=1, znalec uviedol, že tvrdenie
žalovaného je nesprávne, nezdôvodnené a preto nepreskúmateľné. Vo vzťahu k námietke žalovaného,
že v zozname materiálov ochranná lišta zadného nárazníka patrí do výbavy karosérie a nie do skriňa

karosérie, sa znalec s námietkou stotožnil; uviedol, že k tomu došlo nie úmyselne, ale nedopatrením.
Tento preklep však nemal vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, výšky škody a znehodnotenia
vozidla. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zadný nárazník nemal byť zaradený do triedy B ale
do triedy C, znalec uviedol, že toto tvrdenie je nesprávne, pretože všetky plasty ako aj každý lak
podliehajú starnutiu, držiaky a priečnik zadného nárazníka korodujú, preto zadný nárazník správne

zaradil do triedy B. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že výpočet zmeny technického stavu jednotlivých
skupín po oprave poškodenia je nesprávny, pretože pokiaľ ide o skriňu karosérie, skupina nemohla byť
znehodnotená v rozsahu VO = -0,45 %, keďže na karosérii sa nič neopravovalo, súdny znalec pokladal
toto tvrdenie za nesprávne, nekorešpondujúce s ohliadkou a kalkuláciou poisťovne Allianz. Vo vzťahu
k námietke žalovaného, že čo sa týka výbavy karosérie, táto skupina taktiež nebola znehodnotená,

pretože na vozidle nebola vykonaná žiadna oprava, ktorá by mala vplyv na zmenu technických vlastností
vozidla, znalec uviedol, že toto vyjadrenie alebo tvrdenie je v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Poukázal na znalecký posudok, kde uviedol, aké sú približné
technické hranice jednotlivých prípadov, kedy by mohlo ísť o znehodnotenie, o zhodnotenie alebo keď
sa zanedbáva zmena technického stavu. V danom prípade je technická hodnota skupiny 77,44 %, to

znamená, že v súlade s cit. vyhláškou došlo opravou vozidla k jeho technickému znehodnoteniu. Znalec
uviedol, že trvá v celom rozsahu na záveroch, ktoré uvádza v posudku č. 17/2016 a ospravedlnil sa za
preklep, ktorý však nemal žiaden vplyv na výpočty.

25. Žalovaný namietal, že zo znaleckého posudku Ing. Krempašského nevyplýva, v akom rozsahu došlo

k znehodnoteniu motorového vozidla a vzhľadom na rozpory medzi výsledkami jednotlivých znaleckých
posudkov žiadal, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu
zamietol.

26. Podľa ust. § 4 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších zmien, poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

27. Podľa ust. § 4 ods.2 písm.b/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

28. Podľa ust. § 4 ods.4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.29. Podľa ust. § 11 ods.6 písm.a/ citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný.

30. Podľa ust. § 11 ods.7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31.Podľaust.§11ods.8citovanéhozákona,akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku6,jepovinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (odkaz na Občiansky zákonník).

32. Podľa ust. § 15 ods.1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

33. Podľa ust. § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

34. Podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

35. Podľa ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

36. Podľa ust. § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to

poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

37. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

38. Na právne posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa
vzťahuje zákon č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. V predmetnej veci nebolo sporné, že podľa ust. § 4 ods.2 písm.b/
citovaného zákona poistenému U..Z. B. vzniklo z poistenia zodpovednosti právo, aby žalovaný ako
poisťovateľ za neho nahradil žalobcovi ako poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

škody vzniknutej poškodením veci, v danom prípade poškodením motorového vozidla, samozrejme za
predpokladu, že poistený za škodu zodpovedá (ust. § 4 ods.1 citovaného zákona).

39. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. §
420 Občianskeho zákonníka sú: 1.protiprávny úkon, 2.spôsobenie škody, 3.príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.

40. Súd konštatoval , že zodpovednosť vyššie uvedeného poisteného je daná podľa ust. §
427 Občianskeho zákonníka, keďže ako držiteľ a prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného
u žalovaného, zodpovedá za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky tohto dopravného

prostriedku. Zodpovednosť je založená podľa citovaného zákonného ustanovenia na princípe
objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že zodpovednosť je daná bez ohľadu na zavinenie. Pre jej vznik
teda postačuje splnenie prvých troch predpokladov.

41. V konaní nebolo sporné splnenie všetkých základných predpokladov pre záver o zodpovednosti

poisteného za škodu. Škoda bola nepochybne vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla, poistený ako vodič motorového vozidla porušil základné pravidlá cestnej premávky, teda
povinnosti uložené mu zákonom a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním došlo k škode
na motorovom vozidle žalobcu.42. Sporným bol rozsah škody, pretože žalobca tvrdil, že škoda pozostáva nielen z nákladov na samotnú
opravu vozidla, ale aj zo znehodnotenia motorového vozidla v dôsledku nehody a následnej opravy.

Žalovaný popieral, že by došlo k znehodnoteniu veci.

43. Škodou sa chápe ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. V zmysle ust. § 442 ods.1 Občianskeho
zákonníka sa hradí skutočná škoda. Právna teória i súdna prax za skutočnú škodu považujú zmenšenie

existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody a teda
ujmu, ktorá znamená zníženie hodnoty veci v dôsledku jej poškodenia oproti stavu pred poškodením.

44. Náhrada škody v peniazoch potom predstavuje predovšetkým náklady (majetkové hodnoty), ktoré
bolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu napr. náklady na opravu. Pri
škode, ktorá vznikla na veci už používanej a čiastočne opotrebovanej, sa však od nákladov na opravu

veci v zmysle ustálenej judikatúry odpočítava čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou
oprotipôvodnémustavu,abypoškodenémunevzniklobezdôvodnéobohateniezhodnotenímveci,pokiaľ
by opotrebené súčiastky boli nahradené novými.

45. Výšku skutočnej škody však nemusia predstavovať len reálne náklady na opravu veci. Škodu môže

predstavovať aj tzv.ekonomické znehodnotenie vozidla v dôsledku jeho poškodenia a následnej opravy.
V takom prípade sa vychádza z porovnania všeobecnej hodnoty veci, akú mala táto v dobe poškodenia,
s jej všeobecnou hodnotou po poškodení.

46. Primárne sa však súd zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku.

47. Podľa ust. § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

48. Podľa ust. § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

49. Podľa ust. § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

50. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
presiahnuť.

51. V danej veci nebolo sporné, že objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň, kedy došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla, t.j. dňa 12.2.2008 a uplynula dňa 12.2.2011.

52.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho

a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej

alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti
či s protiprávnym konaním;
b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

53. Je nepochybné, že žalobca ako poškodený sa síce o tom, kto je zodpovedný subjekt, dozvedel
oznámením žalovaného o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 10.3.2008, avšak o rozsahu škody v časti
predstavujúcej znehodnotenie vozidla, objektívne vyčíslenej v peniazoch do takej miery, aby mohol svojnárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, sa dozvedel až na základe znaleckého posudku pripojeného
k žalobe, vyhotoveného dňa 30.7.2009. Je pritom irelevantná námietka žalovaného, že žalobca mal
možnosť dozvedieť sa o rozsahu škody aj skôr, keby si znalecký posudok zaobstaral bezprostredne po

tom, čo obdržal poistné plnenie. Ako to vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry, pri posudzovaní otázky,
kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy
začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

54. Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca nadobudol skutočnú vedomosť o rozsahu škody uplatniteľnej na
súde až dňa 30.7.2009, preto dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť uvedeného dňa a
uplynula najneskôr posledným dňom trojročnej objektívnej premlčacej doby, t.j. dňa 12.2.2011. Žalobca
podalžalobunasúdedňa12.8.2010,t.j.včas,vrámcipremlčacejdoby.Jehonároktedaniejepremlčaný.

55. V posudzovanej veci nebolo sporné, že časť skutočnej škody predstavovali náklady na opravu

vozidla, ktoré boli opravcom vyúčtované vo výške 21.192 Sk, t.j.703,45 EUR. Ich výšku nespochybňoval
ani žalovaný, o čom napokon svedčí aj fakt, že bezo zvyšku refundoval žalobcovi, ako aj jeho
havarijnému poisťovateľovi celú opravcom vyúčtovanú sumu nákladov na opravu.

56. Otázka, či došlo k znehodnoteniu vozidla, bola predmetom znaleckého dokazovania. Zo znaleckého

posudku Ing.Zoltána Béreša vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred poškodením ako aj po
poškodení a vykonaní opravy ostala rovnaká, vo výške 13.932 EUR (s DPH), na základe čoho znalec
konštatoval, že k znehodnoteniu vozidla nedošlo. Z kontrolného znaleckého posudku Ing. Jaroslava
Krempaského vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla pred poškodením bola 12.153,33 EUR /bez
DPH), t.j.14.584 EUR s DPH a všeobecná hodnota vozidla po poškodení bola 11.871,67 EUR (bez

DPH), t.j.14.246 EUR s DPH, na základe čoho znalec konštatoval, že došlo k znehodnoteniu vozidla v
dôsledku poklesu všeobecnej hodnoty a to v rozsahu 281,66 EUR (bez DPH).

57. Z uvedeného je zrejmé, že znalci pri výpočte vychádzali jednak z rozdielnych zistení o výške
všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením, kedy sa ich zistenia odlišovali v rozsahu o 652 EUR (s

DPH) a jednak z rozdielnych zistení o výške všeobecnej hodnoty vozidla po poškodení a oprave, kedy
sa ich zistenia odlišovali v rozsahu o 314 EUR ( s DPH).

58. Súd svoje rozhodnutie založil na výsledkoch kontrolného znaleckého posudku Ing.Jaroslava
Krempaského. Jeho závery totiž potvrdzujú správnosť záverov posudku č.69/2009, ktorý predložil

žalobca. Znalecká organizácia Servisexperta určila všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením vo
výške 11.617,65 EUR (bez DPH), t.j.13.825 EUR s DPH a všeobecnú hodnotu vozidla po poškodení a
oprave vo výške 11.334 EUR (bez DPH), t.j.13.488 EUR s DPH, čo znamená, že došlo k znehodnoteniu
vozidlavdôsledkupoklesuvšeobecnejhodnotyvrozsahu283,65EUR(bezDPH).Ideovýsledoktakmer
totožný s výsledkom podľa posudku Ing.Krempaského. Pokiaľ žalovaný v posudku Ing.Krempaského

namietal údaj o všeobecnej hodnote vozidla pred poškodením, súd poukazuje na to, že znalecká
organizácia pri výpočte vychádzala ešte z nižšej hodnoty (13.825 EUR), ako znalec Ing.Béreš (13.932
EUR).

59. Naviac, súdny znalec Ing.Zoltán Béreš nijako neodpovedal na relevantné, precízne odôvodnené

námietky žalobcu voči ním podanému posudku. Naopak, Ing. Krempaský sa v doplňujúcom odbornom
stanovisku podrobne vyjadril k námietkam žalovaného a dokonca uznal, že v jednej položke pochybil,
čo však nemalo vplyv na výpočty. Súd nemal dôvod pochybovať o správnosti jeho záverov; ide
o erudovaného súdneho znalca, ktorý v danom odbore a odvetví znaleckej činnosti dlhodobo
pôsobí a podáva kvalitné znalecké posudky. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalovaného na

vykonanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorého potreba aj vzhľadom na výšku uplatneného nároku,
je neopodstatnená a nehospodárna.

60. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že v danom prípade žalobcovi vznikla škoda,
reprezentovaná nielen nákladmi na opravu vozidla, ale aj vo forme zníženia jeho hodnoty oproti stavu

pred poškodením. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 281,66 EUR, predstavujúcej
znehodnotenie vozidla, v súlade so záverom znaleckého posudku Ing.J.Krempaského. V prevyšujúcej
časti (o zaplatenie sumy 68,39 EUR) žalobu zamietol.61. Žalobca sa okrem vyššie uvedeného domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 282,14 EUR titulom
nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku č.69/2009. Znalecký posudok
bol vyhotovený na žiadosť žalobcu, po oprave motorového vozidla, za účelom zistenia výšky skutočnej

škody na motorovom vozidle po jeho oprave. Po právnej stránke súd predmetný nárok posúdil ako
náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka
predstavujú jeden z druhov príslušenstva pohľadávky. Je totiž nesporné, že na uplatnenie pohľadávky
titulom náhrady takéhoto druhu škody žalobca musel disponovať znaleckým posudkom, ktorý potvrdil
existenciu, druh a rozsah tejto škody. Dôvodnosť vynaloženia týchto nákladov napokon vyplýva aj z

výsledkov tohto konania, kedy bolo preukázané, že k znehodnoteniu motorového vozidla došlo takmer
v zhodnom rozsahu, ako vyplynul z tohto posudku. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca
vynaložil v súvislosti s vypracovaním predmetného posudku náklady v uplatnenej výške. Uvedená
skutočnosť vyplynula jednak z vyúčtovania znalečného, ako aj z príjmového pokladničného dokladu. Na
základe vyššie uvedeného preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 282,14 EUR.

62. Žalobca sa okrem istiny domáhal aj priznania úrokov z omeškania zo sumy predstavujúcej škodu
od 11.3.2008, teda odo dňa nasledujúceho po oznámení žalovaného o ukončení likvidácie a poukázaní
poistného plnenia.

63. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

64. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

65. Omeškanie a jeho začiatok sa odvíja od splatnosti pohľadávky. Pohľadávka vo výške 281,66 EUR

bola žalobcovi priznaná titulom nároku poškodeného proti poisťovateľovi v zmysle ust. § 15 ods.1
zákona č.381/2001 Z.z., preto na posúdenie dátumu jej splatnosti bolo potrebné vychádzať z ust. § 11
ods.6 písm. a/ v spojení s ust. § 11 ods.7 citovaného zákona, podľa ktorých poisťovateľ je povinný bez
zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné
plnenieadotrochmesiacovododňaoznámeniapoškodenéhooškodovejudalostiskončiťprešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom je povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení tohto prešetrovania.

66. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri likvidácii poistnej udalosti žalovaný vychádzal z toho,
čo si žalobca ako poškodený uplatnil a čo pri uplatnení svojho nároku predložil - t.j. z faktúry za

opravu. Nárok na ďalšiu časť škody vo forme znehodnotenia si žalobca pred podaním žaloby voči
žalovanému neuplatnil a ani ho nepreukázal. V tomto smere súd poukazuje na znenie ust. § 15 ods.1
vyššie citovaného zákona, podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Pokiaľ sa žalobca v tomto smere bráni
tvrdením, že bolo povinnosťou žalovaného sa už v rámci likvidácie poistnej udalosti, ukončenej dňa

10.3.2008 zaoberať sa a vyjadriť sa k vplyvu poškodenia a následnej opravy motorového vozidla na
všeobecnú hodnotu vozidla, potom súd poukazuje na fakt, že ani vlastný havarijný poisťovateľ žalobcu
sa pri likvidácii poistnej udalosti touto zložkou škody nezaoberal.

67. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo

forme znehodnotenia vozidla a svoj nárok preukazoval znaleckým posudkom č.69/2009 až podaním
žaloby, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13.5.2011. Až od uvedeného dňa bol žalovaný povinný
bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť,
prešetrovanie skončiť do troch mesiacov skončiť a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
tohto prešetrovania. Uvedená lehota uplynula dňa 28.8.2011. Dňa 29.8.2011 sa žalovaný dostal do

omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 181,66 EUR
počnúc od 29.8.2011 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania za
obdobie od 11.3.2008 do 28.8.2011 žalobu zamietol.68. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa vykonávacieho predpisu, nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.,
v znení účinnom do 31.1.2013, na ktorý odkazuje ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 1,5 % ročne; po

zvýšení o 8 perc.bodov je výška úrokov z omeškania 8,5 % ročne.

69. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

71. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobcovi súd z celkovo uplatnenej sumy priznal spolu 563,80 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 90 % úspech. Neúspech mal v zamietnutej časti žaloby (68,39 EUR), čo predstavuje 10

%. Pomer úspechu a neúspechu teda činí 80 %. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

72. V konaní vznikli trovy aj štátu a to v súvislosti so zaplatením znalečného ustanoveným súdnym
znalcom. Na rozhodnutie o náhrade trov štátu je potrebné analogicky vychádzať z výsledkov konania.

Súd preto rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu svojho neúspechu, t.j. 10 %
a žalovaný v rozsahu svojho neúspechu, t.j.90 %.

73. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).