Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/116/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213175
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6111213175.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBanskáBystricavkonanípredsudkyňouJUDr.LibušouZáthureckouvprávnejvecižalobcu

1/ K.. N. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, A., žalobkyne 2/ K.. O. Q., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom A. XXX, A., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária AK SK, s. r. o., JUDr. Martin
Dolník, advokát so sídlom Námestie SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36859711 proti žalovanému 1/ A..
W.. T. T., P.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. 5, J., žalovanému 2/ X.. A. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom L. I. XXX/XX, D., obaja právne zastúpení JUDr. Daniel Šintaj, advokát so sídlom Majerská
cesta 96, Banská Bystrica, IČO: 42190771, o žalobe na určenie priebehu hranice pozemkov a vzájomnej
žalobe na určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov 1/, 2/ v celom rozsahu zamieta.

Súd vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/ v celom rozsahu zamieta.

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v plnej výške.

Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov tohto konania zo vzájomnej žaloby voči žalovaným 1/, 2/

v plnej výške.
Znalec Ing. S. C., H. N. XXX, N. má nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania voči žalobcom 1/, 2/.

Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Banská Bystrica
istinu vo výške 297,66 Eur pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami kat. ú. A.,
obec A., evidovaných na katastrálnej mape parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, parcela

č. XXXX, parcela č. XXXX, ktorá prebieha tak ako je uvedená a zakreslená vo vytyčovacom náčrte č.
XXX/XXXX, ktorý vyhotovila I. geodetická spoločnosť, s. r. o. zo dňa 19. 08. 2009 a prechádza bodmi
83 - 318, 83 - 509, 83 - 302 a 83 - 301.

2. Žalovaní 1/, 2/ dňa 02. 10. 2015 podali vzájomnú žalobu, ktorú po poučení súdu doplnili písomne dňa
20. 10. 2015, doručili súdu dňa 22. 10. 2015 a navrhli, aby súd rozhodol tak, že žalovaný 1/ je vlastníkom
dielu č. 2 o výmere 12 m2 odčleneného GP spoločnosti Z., s. r. o. č. XXXXXXXX-XX/XXXX z parcely C-

KNč.XXXXzastavanáplochaovýmereXXXmXvedenejnaLVč.XXXkat.ú.A.,ktorýsastávasúčasťou
novovytvorenej parcely C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2 a žalovaný 2/ je
vlastníkom dielu č. 1 o výmere 2 m2 odčleneného z parcely C-KN č. XXXX zastavaná plocha o výmere
333 m2 vedené na LV č. XXX kat. ú. A., ktorý sa stáva súčasťou novovytvorenej parcely C-KN č. XXXXzastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 titulom vydržania s poukazom na ustanovenie § 134 OZ
a § 135a OZ.

3. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť a vyhovieť ich vzájomnej žaloby.

4. Žalobcovia 1/, 2/ k vzájomnej žalobe uviedli, že nie sú splnené zákonné dôvody pre vydržanie. Nie
je zrejmé, čo mal oprávnený držiteľ držať a vydržať, od kedy tomu tak malo byť a kedy malo dôjsť k
začatiu dobromyseľnej držby.

5. Súd na pojednávaní dňa 16. 02. 2016 pripustil zmenu petitu žaloby žalobcov tak, že hranica medzi
pozemkami prebieha tak ako je uvedená a zakreslená v znaleckom posudku č. 18/12 znalca Ing. S. N. v
prílohe č. 1 znaleckého posudku v súlade s Vytyčovacím náčrtom č. XXX/XXXX vyhotoviteľa Slovenská
geodetická spoločnosť, s. r. o. zo dňa 19. 08. 2009 a prechádza bodmi 83 - 300, 83 - 301, 83 - 526, 83
- 302, 83 - 509, 83 - 520, 83 - 318.

6. Zo žaloby, z písomných podaní žalobcov a ich výsluchov bolo zistené, že sa domáhajú určenia hranice
medzi pozemkami žalobcov a pozemkami vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ tak ako došlo k zmene petitu
žaloby po vykonaní znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 18/2012 znalca Ing. S. N..

7. Žalobcovia 1/, 2/ v žalobe uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností kat. ú. A., obec
A., okres D. D., zapísanej na LV č. XXX parcela registra C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 333 m2 podľa B poradové č. 1 na meno žalobcu 1/ v 1 a pod B poradové č. 2 na žalobkyňu
2/ v pomere 1.

8. Žalovaný 1/ T. T. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti kat. ú. A. zapísaných na LV č. XX ako parcela
C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 a parcela C-KN č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 71 m2, ktoré sú zapísané podľa B poradové č. 2 na meno žalovaného 1/ v pomere
1 a podľa B poradové č. 3 na meno žalovaného 1/ v 1 pomere.

9. Žalovaný 2/ A. Z. je výlučným vlastníkom nehnuteľností, kat. ú. A. zapísané na LV č. XX ako parcela
registra C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, ktorá je vedená podľa B poradové
č. 2 na meno žalovaného 2/ v celosti v pomere 1/1. Ďalej je výlučným vlastníkom parcely C-KN č. XXXX
vedenej na LV č. XXXX TTP o výmere 149 m2 podľa B poradové č. 4 na žalovaného 2/ v celosti v
pomere 1/1.

10. Parcela C-KN č. XXXX sa v prírode nachádza v bezprostrednom susedstve parciel C-KN č. XXXX
a č. XXXX žalovaného 1/ a parciel C-KN č. XXXX a č. XXXX žalovaného 2/.

11. Žalobcovia 1/, 2/ ako manželia v roku XXXX získali parcelu C-KN č. XXXX darovacou zmluvou od

rodičov žalobcu 1/ O. Q., rod. I. a E. Q.. Na darovaných pozemkoch postavili rekreačnú chatu súp. č.
XXX, v čase darovania sa jednalo o rozostavanú stavbu. W. žalobcu 1/ vlastnili darované pozemky od
roku XXXX, kedy ich zdedili po matke otca žalobcu 1/ K. Q., jednalo sa o starorodičovský pozemok. V
prírode nikdy nebol problém s hranicami, ich právni predchodcovia pozemky užívali ako záhradu, ktorú
kosili, pestovali na nej zemiaky a zeleninu. Nebol nikdy spor so susedmi o hranice. Problém nastal v

roku 2006, kedy žalovaní rozkopali ich pozemok a položili tam kanalizáciu. Upozorňovali ich, že ide o
pozemok žalobcov a odvtedy sa snažia vyriešiť spor o hranice medzi pozemkami cez kataster a obecný
úrad. Od roku 2006 boli vyhotovené tri vytyčovacie náčrty. Objednávateľom prvého boli žalobcovia, bol
vypracovaný Vytyčovací protokol č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 02. 09. 2006 a oni s výsledkom
vytyčovania súhlasili. Druhý bol vypracovaný na základe objednávky žalovaných, a to Vytyčovací náčrt

č. XXXXXXXX-81/2008 zo dňa 20. 07. 2008 s ktorým nesúhlasili, lebo nezodpovedal skutočnému stavu.
Tretí Vytyčovací náčrt bol vyhotovený pod č. 135/2009 zo dňa 19. 08. 2009 na objednávku obce A.. S
tretím náčrtom žalobcovia súhlasili, nesúhlasili žalovaní a žalobcovia tvrdia, že hranica prebieha presne
tak ako je to vo vytyčovacom náčrte vyhotovenom ako tretí v poradí na základe objednávky obce A..

12. Spor o hranice sa neskončil, chceli si vybudovať na svojom pozemku plot, ktorý postavili a podľa
žalobcov bol postavený pred ich hranicou, aby nevyvolávali spory so žalovanými, žalovaní však napriek
tomu, že si postavili plot na vlastnom pozemku podali sťažnosť, dodatočne ohlásili postavenie drobnej
stavby plotu stavebnému úradu, ktorý vydal dňa 09. 05. 2011 rozhodnutie OÚ-7/11 Ka, ktorým rozhodolo prerušení stavebného konania do rozhodnutia súdu a boli odkázaní podať žalobu o určenie vlastníctva
k pozemku, na ktorom bola realizovaná stavba oplotenia k určeniu hraníc pozemkov. V minulosti sa o
vyriešenie sporu a ustálenie hranice medzi pozemkami snažila aj Správa katastra D. D. a v konaní bolo

konštatované, že žalobcami uznávaná hranica je správna a kataster odkázal žalovaných na podanie
žaloby, ktorú však nepodali, ale ani neuznali priebeh hranice v správnom konaní.

13. Spor vznikol v roku 2006, kedy si žalovaní bez ich súhlasu vybudovali cez pozemok žalobcov
kanalizáciu, čím začali spochybňovať reálnu hranicu pozemkov v prírode a nie sú ochotní rešpektovať

vytyčovací náčrt, ktorého zadávateľom bola obec Donovaly. Aby mohli pozemok pokojne a nerušene
užívať, chceli si ho oplotiť a boli nútení podať návrh na súd, lebo zo strany stavebného úradu im hrozia
sankcie. Touto skutočnosťou odôvodnili naliehavý právny záujem v zmysle CSP a v prípade, ak súd by
nerozhodol o priebehu spornej hranice ich postavenie zostáva neisté. Navrhli určiť priebeh hranice tak
ako bola zakreslená vo Vytyčovacom náčrte č. XXX/XXXX zo dňa 19. 08. 2009 a hranica prechádza
bodmi 83 - 318, 83 - 509, 83 - 302 a 83 - 301. Žalobcovia po vykonaní znaleckého posudku v danom

spore požiadali o zmenu petitu s tým, že priebeh spornej hranice ide bodmi, tak ako bolo ustálené v
znaleckom posudku Ing. N.

14. Žalovaní 1/, 2/ k doručenej žalobe sa písomne vyjadrili listom, ktorý doručili súdu dňa 11. 07. 2011
uviedli, že súhlasia s tvrdením žalobcov, že do roku 2006 neboli spory o hranice pozemkov. Sú dlhodobí

vlastníci parciel č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX a rodina pána Z. vlastnila tieto pozemky a
rodinný dom už pred druhou svetovou vojnou. V roku 1968 polovicu domu a parcely č. XXXX a č.
XXXX odkúpila rodina T.. W. Q. získala parcelu č. XXXX až v roku XXXX. Predmetné parcely boli v
minulosti oddelené hranicou v prírode, ktorá bola rešpektovaná desaťročia aj pred aj po postavení chaty
žalobcami. Dôkazom o existencii prirodzenej hranice je skutočnosť, že žalobcovia písomne požiadali

žalovaného 1/ o súhlas, aby si mohli postaviť dreváreň, veľmi blízko spomínanej hranice. Ďalším
dôkazom môže slúžiť aj výsledok šetrenia z roku 1991 pred digitalizáciou ROEP, kde sa píše hranice
v prírode označené prirodzenými hranicami a samotný žalobcovia aby túto hranicu v prírode zvýraznili,
nasadili na nej stromčeky neskôr, aby hranicu zneistili, časť stromčekov odstránili, za čo im bola uložená
pokuta. Súhlas podpísala sestra žalovaného 1/ ako spolumajiteľka spoločnej nehnuteľnosti a parciel č.

XXXX a č. XXXX. Žalobcovia tvrdia, že žalovaní 1/, 2/ narušili rešpektovaný stav tým, že v roku 2006
rozkopali ich pozemok a položili si tam kanalizáciu. Jedná sa o vodovodnú prípojku a vodomernú šachtu.
Vodárnevyvíjalitlaknapostaveniesamostatnejvodomernejšachtyprejednotlivéchaty,pretosarozhodli
postaviť spoločnú vodomernú šachtu podľa inštrukcií pracovníkov vodární priamo na mieste v rohu ich
pozemku, na mieste, kde sa štyridsať rokov nachádzala odbočka z hlavného vedenia z uzatváracím

ventilom a výmenu vodovodnej prípojky na rovnakom mieste, kde bola posledných štyridsať rokov. Túto
skutočnosť oznámili stavebnému úradu, ktorý vydal súhlas dňa 10. 05. 2006 (OÚ-XX/XXXX Ka). Súhlas
bol zaslaný aj žalobcom, ktorý nemali námietky. Zároveň v teréne ukázali žalobcom lokalizáciu šachty,
ktorí súhlasili a skrátili konáriky svojich stromčekov na prirodzenej hranici, aby im neprekážala pri práci.
Čo sa týka vodovodnej prípojky došlo k jej výmene, stará vodovodná rúra bola nahradená dvomi novými,

nemenilo sa ich umiestnenie, boli položené na mieste pôvodnej trasy. V čase, keď väčšina prác na
vodovodnej prípojke bola urobená žalobcovia vzniesli požiadavku, že hranica vedie inak, dali si vytýčiť
predmetnú hranicu Ing. C., a to vytyčovacím náčrtom zo dňa 20. 07. 2008, podľa ktorého vodovodná
šachta a prípojka sú v celosti na pozemku žalovaných. Ing. C. vychádzal z dostupných informácii a
katastrálnej mapy z roku 1944 poľného náčrtu č. 10. K meraniu na základe objednávky obce A. geodeti

neboli informovaní o existencii pôvodných máp z roku 1944 a nepresnosti v zameraní z 90-tych rokov
ani o stanovisku UG KK SR.

15. Medzi stranami sporu bolo sporné, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami žalobcov 1/, 2/ a
žalovanými 1/, 2/. K dohode medzi stranami sporu nedošlo ani vzhľadom na tri vytyčovacie náčrty

a tvrdenia strán boli rozdielne. Žalovaní tvrdili, že medzi pozemkami bola prirodzená hranica, a to
kameň, kde z listiny vyšetrovanie dňa 16. 09. 1991 vyplýva, že hranice c prírode označené prirodzenými
hranicami. Žalobcovia mali za to, že hranica ide podľa vytyčovacieho náčrtu v zmysle ktorého sa
domáhali určenia spornej hranice.

16. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli vykonať znalecké dokazovanie vzhľadom na rozdielne tvrdenia a úlohou
znalca bolo určiť priebeh hranice medzi pozemkami, parcelami C-KN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č.
XXXX podľa poľného náčrtu č. 10 z roku 1944 a podľa nového mapovania z roku 1994 určiť priebeh
hranice medzi pozemkami podľa súčasnej katastrálnej mapy evidovanej na správe katastra a ak jemedzi takto určenými hranicami rozdiel vysvetliť ako vznikol, aký je správny priebeh hranice a ktorý z
uvedených vytyčovacích náčrtov vyššie uvádzaných je správny a zároveň vytýčiť hranice v prírode.

17. Súdom ustanovený znalec Ing. Jozef Polka podal znalecký posudok č. 18/12. Zo záveru znaleckého
posudku bolo zistené, že podľa poľného náčrtu č. 10 z roku 1944 tvoria hranicu body č. 1, 2, 3, 4, 5,
6, 7 ako sú uvedené v prílohe č. 1, z toho dôvodu sa nestotožňuje so závermi a hranicou určenou
vytyčovacím náčrtom Ing. S. C. zo dňa 20. 07. 2008. Podľa aktuálneho a platného stavu evidovaného
v katastri nehnuteľností podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona v nadväznosti na § 71 ods. 1 zákona

je hranica medzi pozemkami určená tak ako je zobrazená vo Vytyčovacom náčrte č. XXX/XXXX zo dňa
26. 08. 2009. Rozdiel medzi hranicami zakreslenými v platnej katastrálnej mape a v mape z roku 1944 je
minimálny v rozmedzí bodu č. 7 je rozdiel medzi novou a starou hranicou 0,01 m, v rozmedzí bodu 6 je
rozdiel 0,06 m, v rozmedzí bodu 5 je rozdiel 0,15 m, v rozmedzí bodu č. 83 - 302 je rozdiel medzi novou a
starou hranicou 0,21 m, v rozmedzí bodu 3 je rozdiel medzi novou a starou hranicou 0,21 m, v rozmedzí
bodu 2 je rozdiel 0,21 m, v rozmedzí bodu 1 je rozdiel 0,18 m, rozdiel vznikol pri novom mapovaní

ZMVM, keďže pri prešetrovaní a zameraní hraníc pri novom mapovaní nebola hranica medzi spornými
pozemkami v prírode stabilizovaná, t. j. označená v teréne a bola prevzatá z pôvodného mapového
operátuavnovejmapeoznačenáakoneznateľná.Prevzatiebolopravdepodobnevykonanéodsunutím-
zmeranímmierzpôvodnejmapy.Vrámcipresnostimierpôvodnejmapyzroku1944môžemepovažovať
zobrazenie hranice v štvrtej triede presnosti za identické, krajná odchýlka je 0,26 m. Znalec uviedol, že v

danom prípade je hodnoverná a záväzná hranica medzi pozemkami hranica, ktorá je evidovaná v platnej
katastrálnej mape a ktorá vznikla pri novom mapovaní ZMVM, nakoľko v rámci presnosti zobrazenia
bodovniejemožnépreukázaťopak.Znalecuviedol,ževzhľadomnazáveryvbode3jehranicavytýčená
vo Vytyčovacom náčrte zo dňa 26. 08. 2009 č. XXX/XXXX.

18. Znalec k námietkam žalovaných 1/, 2/, že v znaleckom posudku je chyba, a to v určení bodu
staničenia poľného náčrtu č. 10, keď namiesto kvóty 36,80 určil kvótu 36,30, ktorá je značne nečitateľná
v danej mape a správne by mala byť 36,80, čím by došlo k posunu hranice smerom k pozemku žalobcov.
Znalec vo svojom vyjadrení uviedol, že v poľnom náčrte je ťažko čitateľné staničenie, ktoré právny
zástupca žalovaných označuje hodnotou 36,80 m, v znaleckom posudku je označené hodnotou 36,30

m. Zápis v poľnom náčrte v kópii, ktorú mal k dispozícii pripúšťa rôzne varianty čítania tejto hodnoty.
Základná hodnota 36 je jasne zreteľná a čitateľná. Hodnota za desatinnou čiarkou pripúšťa rôzne
druhy čítania, a to 30 aj 80. Podľa jeho osobného názoru sa podobá na hodnotu 36,30 m, ktorú použil
v znaleckom posudku. Nemôže vylúčiť správnosť čítania 36,80 m. Znalec uviedol, že v prípade, ak
katastrálny odbor potvrdí čítanie hodnoty 36,80 m tak k prednesu právneho zástupcu žalovaných nemá

pripomienky.

19. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor v odpovedi na žiadosť oznámenia hodnoty
staničenia uvedenej v poľnom náčrte č. 10 z roku 1944 oznámil, že číslo udávajúce hodnotu
staničenia nie je jednoznačne čitateľné ani na originály poľného náčrtu a vychádzajúc z údajov

náčrtu po zrekonštruovaní polohy 4 susedných bodov pomocou ortogonálnych vytyčovacích prvkov -
staničenia a kolmice a následným porovnaním omerných mier uvedených v náčrte, s omernými mierami
zodpovedajúcimi zrekonštruovanej polohe 4 susedných bodov sa omerné miery viac približujú k hodnote
staničenia 36,80 m.

20. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava na žiadosť o oznámenie, kto je oprávnený v
prípade sporného údaju, uviesť správnu hodnotu údaju, pričom ide o údaj hodnoty staničenia na poľnom
náčrte č. 10 z roku 1944 kat. ú. A. uviedol, že úrad ani katastrálny odbor okresného úradu ako orgán
štátnejsprávynaúsekukatastranemávkompetenciiurčiť,ktorýúdajvprípadejehospornostijesprávny,
je potrebné obrátiť sa na znalca v odbore geodézie a kartografie.

21. Žalovaní 1/, 2/ navrhli vykonať vo veci znalecké dokazovanie vzhľadom na sporný údaj hodnoty
staničenia podľa poľného náčrtu 10 z roku 1944 i vzhľadom na vyjadrenie znalca Ing. N., a to kontrolný
znalecký posudok.

22. Súd vo veci ustanovil znalca Ing. S. C., z odboru geodézie a kartografie za účelom vypracovania
kontrolných znaleckého posudku, ktorého úlohou bolo určiť, aká je správna hodnota sporného bodu
staničenianameračskejpriamkepoľnéhonákresuč.10,ktorýzodpovedárekonštrukciiboduspoločného
pre pôvodné parcely č. XXXX, č. XXXX/X a č. XXXX s prihliadnutím na kontrolné omerné miery a vprípade, ak sporný bod nezodpovedá hodnote, ktorú uviedol znalec Ing. S. N. v znaleckom posudku
č. 18/12 alebo nepostupoval pri určení hranice správne (použil nesprávnu metódu alebo nesprávne
podklady, alebo vyvodil nesprávne závery) určiť správne hranice medzi pozemkom C-KN č. XXXX a

pozemkami C-KN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX kat. ú. A. s prihliadnutím na povolenú krajnú
odchýlku pre zobrazenie polohy podrobných bodov a umiestnenie šachty na hranici pozemkov.

23. Bol vypracovaný znalecký posudok č. 15/17 a zo záveru znaleckého posudku bolo zistené, že
porovnaním kontrolným omerných mier na susedné body PN č. 10 a to body č. a/, b/, c/, d/ (viď. tabuľka č.

1 na str. 5 posudku), grafické znázornenie príloha č. 9 znalec zistil, že pri staničení 36,30 m sú príliš veľké
odchýlky od skutočne meraných omerných mier a pri staničení 36,80 m sú tieto odchýlky v dovolenej
hodnote a po zhodnotení týchto argumentov dospel k záveru, že za správnu hodnotu je potrebné
považovať 36,80 m, t. j. podrobný bod vo výpočte označený ako bod č. 8 a z toho dôvodu považuje
bod vo výpočte označený ako č. 7 za nesprávny. Porovnaním zistil a potvrdil, že postup zvolený Ing. N.
bol zvolený správne, použil správnu metódu, vychádzal zo správnych podkladov a súradnice bodov č.

1 až 6 transformoval správne zo Stereografického súradnicového Systému do platného Súradnicového
Systému S - JT SK. Bod č. 7 aj keď je transformovaný správne nie je správne určený, lebo vychádza
z nesprávne odčítaného staničenia na meračskej priamke a preto ho nahradil bodom č. 8. Pri tvorbe
ZMVM novým mapovaním neboli hranice v teréne trvale stabilizované, sú v meračskom náčrte č. 83 a
v katastrálnej mape označené ako neznateľné, je to zrejmé aj v teréne, neboli z PN č. 10 z roku 1944

prevzaté v tretej triede presnosti mapovania s dovolenom odchýlkou 0,24 m, boli určené digitalizáciou
pôvodnej mapy, nie počítané, hoci to podklady umožňujú. Hranica medzi parcelou C-KN č. XXXX na
jednej strane a parcelami C-KN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX na druhej strane nemá priebeh
po bodoch U. č. 83 - 301, č. 83 - 302, č. 83 - 509, č. 83 - 318, ale správne má mať priebeh po bodoch
3, 4, 5, 6 a 8 - zoznam súradníc príloha 10 str. 22. Na správne zobrazenie uvedenej hranice do KN je

potrebné vyhotoviť nový geometrický plán, v ktorom budú hranicu určovať lomové body č. 3, 4, 5, 6 a
8 očíslované podľa záznamu podrobného merania zmien prideleného katastrom.

24. Po podaní znaleckého posudku nedošlo k dohode medzi stranami sporu. Žalobcovia 1/, 2/ uviedli,
že predložený znalecký posudok je v podstate totožný so znaleckým posudkom vypracovaným Ing.

Jozefom Polkom, jediná odlišnosť je v umiestnení bodu 8, čo je jediný badateľný rozdiel, s určením
bodu 8 nemožno súhlasiť, nakoľko znalec pracoval s nesprávnom hodnotou 36,80 m namiesto 36,30
m. Navrhli výsluch znalcov.

25. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení

povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

27. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Súd konal a rozhodoval dňa 12. 04. 2018 v neprítomnosti žalobcov 1/, 2/ a v neprítomnosti ich

právneho zástupcu, ktorý bol predvolaný ako právny zástupca strán sporu na termín pojednávania
dňa 12. 04. 2018 elektronicky s tým, že bolo súdu oznámené, že dňa 05. 03. 2018 bola správa
úspešne doručená, spôsob doručenia doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia a vypršanie
úložnej lehoty s fikciou doručenia. Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, súd je
povinný doručovať písomnosti len tomuto zástupcovi, čo bolo v danom prípade i pri doručovaní termínu

pojednávanianasídloprávnehozástupcu.Súduvedenúzásielkupovažovalzadoručenú,keďženedošlo
k ospravedlneniu na strane žalobcov a ich právneho zástupcu konal a rozhodoval v ich neprítomnosti
za prítomnosti strany sporu na strane žalovaných 1/, 2/.30. Všetky strany sporu sa prostredníctvom právnych zástupcov vo veci vyjadrili s poukazom na
ustanovenie § 182 CSP.

31. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi
susednými pozemkami je medzi stranami sporu sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom
dosiahnuťjejurčenie.Spravidlasúčasťousporuopriebehhranicepozemkujeichsporovlastníckeprávo
k určitej ploche. Žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej žaloby a keďže je prostriedkom
ochrany práv majiteľa pozemku je svojou podstatou vlastníckou žalobou.

32. Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií
katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru
geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa
nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku
nemá konštitutívny účinok, ale má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej

dokumentácie autorizovanou osobu (geodetom) na tvar miesta v prírode. Potom i rozsudok o určení
priebehu hranice pozemkov má deklaratórny charakter, keď takýmto rozsudkom sa nevytvára nový
právny stav, súd iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice.

33. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam). V prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby držiteľa,
predmetu držby a vydržacej doby dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k
vydržaniu. Oprávnenosť držby je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním a za držiteľa
sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie

veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle
vyjadruje vnútorný stav držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je treba vždy hodnotiť
objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska, t. j. osobného presvedčenia samého účastníka a vždy
treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu, od každého požadovať nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti

o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda k právnemu titulu vzniku vlastníctva.

34. V danej právnej veci nebola sporná skutočnosť, že strany sporu sú vlastníkmi vyššie označených
susediacich nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., vedených na LV č. XXX, LV č.

XX, LV č. XX. Nespornou je skutočnosť, že hranica dotknutých pozemkov je sporná, pričom žalovaní
1/, 2/ v rámci procesnej obrany tvrdili a podali i v priebehu konania vzájomnú žalobu, že k ploche,
ktorej sa zásah týkal nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Poukazovali na výpovede svedkov v konaní,
výpoveďou matky žalovaného 2/ preukazovali, že v roku 1980 žalobcovia vysadili medzi pozemkami
stromčeky na dovtedy rešpektovanej hranici, čím vytvorili prirodzenú prírodnú hranicu, ktorá bola až do

roku 2006 všetkými rešpektovaná. Orientačným bodom pre hranicu bol stĺp, pôvodný elektrický drevený
stĺp a medza a predmetné pozemky po stĺp a neskôr po vysadené stromčeky, zo strany parciel C-KN č.
1960 a č. XXXX, č. XXXX boli užívané vždy len žalovanými a ich predchodcami a zo strany parcely C-
KN č. XXXX žalobcami alebo ich predchodcami. Potvrdila, že na časti pozemku, kde bola vybudovaná
vodomerná šachta bolo potrubie, prípojka slúžiaca domom žalovaných, nová prípojka sa neposúvala,

vymenila sa v pôvodnom osadení a časť pozemku svedkyňa vždy považovala za pozemok patriaci jej
a žalovanému. Výsluchom svedkov K. a T. W. mali za to, že parcely žalovaného 1/ a dom do roku
2005 nikdy neboli so žalobcami žiadne spory, keďže sa vychádzalo z dohodnutej hranice, k dohode
došlo medzi jeho manželkou a žalobcami na základe ktorej vysadili žalobcovia na hranici stromčeky
a vychádzalo sa z dovtedajšieho užívania a z osadeného kameňa na hranici pozemkov, ktorý neskôr

zmizol. Žalovaní mali za to, že parcely boli užívané ich predchodcami, niekedy od štyridsiatich rokov
minulého storočia, nakoľko hranica medzi pozemkami bola neznateľná, je zrejmé, že užívali pozemky
podľa dohôd a do roku 2006 žiadne problémy ohľadne užívania neboli, čo nerozporujú ani žalobcovia.
Skutočnosť, že pôvodný elektrický drevený stĺp sa nachádzal na pozemku patriaceho predchodcom
žalovaných potvrdila aj K. Q. a S. C., ktorý potvrdil obvyklosť v lokalite N., že vlastníci si oddeľovali

pozemky prírodnými hranicami napríklad vysádzaním stromčekov. Výpoveď K. Q. o tom, že hranica
bola len 30 cm za maštaľou, súčasnou drevárňou žalovaných je účelová, pravdepodobne vyplývajúca
z príbuzenského vzťahu so žalobcami. Tvrdenie nekorešponduje s tým, kde sa nachádzal pôvodný
drevený stĺp a pôvodné suché WC. Neznateľnosť hranice v teréne a zvyklosti na N.e vytvorili predpokladpre vznik dobromyseľnosti vlastníkov parciel odvíjajúcu sa od ich dohôd skutočného užívania pozemkov
a mali za preukázané, že najneskôr od roku 1991 keď bola dostavaná rekreačná chata žalobcov
existovala dohoda o spornej hranici, ktorá bola až do roku 2006 rešpektovaná minimálne od uvedeného

obdobia žalovaní a ich právni predchodcovia užívali spornú časť pozemku ako svoju. Po zákonnú dobu
mali v nepretržitej dobromyseľnej držbe časť sporného pozemku, na ktorom sa nachádza vodovodná
šachta a prípojka do dohodnutej prírodnej hranice vyznačenej v teréne pôvodne kameňom, dreveným
elektrickým stĺpom a žalobcami osadenými stromčekmi.

35. Určenia priebehu hraníc v administratívnom konaní sa možno domáhať v prípade, že nedošlo
súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susednými pozemkami treba len
rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva má vlastník právo domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva aj žalobou na určenie hranice medzi spornými pozemkami a v takom prípade aj o
určenie, ktorému z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha.

36. Súd žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol z dôvodu, že vyhotovený znalecký posudok v súdnom konaní
č. 18/12 Ing. JV. neurčoval správnu hranicu vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie znaleckým
posudkom č. 15/17 X.. S. C., ktoré bolo zistené, že znalec Ing. S. N. pracoval s nesprávnou hodnotou
staničenia bodov, keďže pri hodnote 36,30 m s ktorou pracoval Ing. S. N. sú veľké odchýlky od skutočne
meraných omerných mier a správna je hodnota staničenia 36,80 m, čo potvrdil aj Ing. N. vo vyjadrení, v

prípade, že mal pracovať s takouto hodnotou je jeho znalecký posudok v časti nesprávny a teda nebolo
možné predmetný posudok použiť v danom konaní na určenie hranice medzi spornými pozemkami,
napriek tomu, že postup, ktorý zvolil Ing. N. bol zvolený správne, použil správnu metódu a vychádzal
zo správnych podkladov, ale bod č. 7 aj keď je transformovaný správne nie je správne určený, pretože
vychádza z nesprávne odčítaného staničenia na merackej priamke a uviedol zároveň aká má byť

správna hranica, ktorá má mať priebeh po bodoch 3, 4, 5, 6 a 8 avšak na zobrazenie správnej hranice
je potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorý žalobcovia nenavrhli. Pokiaľ uviedli vo svojom vyjadrení,
že s určením bodu 8 podľa posudku X.. C. nemožno súhlasiť ničím túto skutočnosť neodôvodňujú a
súd s poukazom na vyjadrenie vyššie uvádzaných orgánov jednak okresného úradu, odbor katastrálny
a úradu geodézie a kartografie a katastra a jednak na skutočnosť, že určiť správnu hodnotu staničenia

má znalec považuje za účelové najmä ak znalec odôvodnil správnu hodnotu staničenia.

37. Súd v konaní zamietol výsluch znalcov, keďže takýto dôkaz považoval za neúčelný a nehospodárny,
navyše žalobcovia neuviedli k čomu sa znalci mali v konaní vyjadriť. Súd tento dôkaz nevykonal i
s poukazom na písomné vyjadrenie Ing. Jozefa N. k hodnote staničenia a na zdôvodnenie hodnoty

staničenia v znaleckom posudku Ing. S. C..

38. Súd zamietol i vzájomnú žalobu žalovaných 1/, 2/, ktorí mali za to a domáhali sa určenia vlastníctva
spornej plochy, a to titulom vydržania. Súd mal za to, že žalovaní 1/, 2/ nepreukázali naplnenie všetkých
zákonných predpokladov vydržania. Pokiaľ boli v konaní vypočutí svedkovia z výpovedí jednoznačne

nevyplynula skutočnosť, kadiaľ išla hranica medzi pozemkami, v prírode bola označená ako neznateľná,
neoznačuje ju žiadny kameň. Pokiaľ tvrdili, že hranicou bol drevený stĺp alebo výsadba stromčekov
žalobcami výpovede svedkov sú rozporné a nie je z nich možné ustáliť, kadiaľ viedla pôvodná hranica
a či žalovaní ako dobromyseľní užívali uvedené sporné časti parciel v presvedčení, že sú ich vlastníkmi
i odvodením od právnych predchodcov. Na obhliadke na mieste samom strany sporu uvádzali rôzne

skutočnosti ohľadne hranice, kde žalobcovia tvrdili, že hranica medzi pozemkami je tak ako si postavili
drevený plot. Pokiaľ tam boli posadené smreky, boli posadené od plota. Udávali rozdielne skutočnosti,
kde sa nachádzal pôvodný elektrický stĺp. Žalovaní tvrdili, že kde sa začína betónový elektrický stĺp
nachádzal sa ako pôvodná hranica kameň. Žalobcovia tvrdili, že v roku 1993 stavali dreváreň, nie na
hranici, lebo im to nedovolili, je tam odstup a stromčeky sadila v čase, keď sa postavila dreváreň, nie na

hranici pozemku, ale na pozemku žalobcov. Žalovaní tvrdili, že hranica medzi ich pozemkami je 30 cm
od koreňa stromčekov smerom k ich pozemkov a v podstate by kopírovala roh domu žalovaného 1/.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu mali vedomosť o tom, že hranica v prírode
je neznateľná, čo vyplýva aj z rozhodnutí Katastrálneho úradu Banská D. a Správy katastra Banská

D., z ktorých vyplýva, že hranica medzi parcelami bola vyznačená ako neznateľná, t. j. v mape KN
vytvorená, ale v teréne jej priebeh nie je merateľným a technickým podkladom na určenie priebehu
hraníc parciel C-KN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX bola katastrálna mapa a poľný náčrt č. 10
z roku 1944. Súd teda uvádza, že strany sporu vedeli, že hranica je neznateľná. Ani na ohliadke anivýsluchom svedkov nebolo preukázané pokiaľ žalovaní tvrdili uznávanú hranicu medzi parcelami, kadiaľ
hranicaviedlaalebovedie,alebomalaviesťapotomniejemožnédomáhaťsaurčeniavlastníctvatitulom
vydržania a i zo znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v zmysle mapy z roku 1944 a poľného

náčrtu č. 10 vyplýva, že hranica tak ako bola určená alebo kadiaľ by mala viesť podľa posledného
znaleckého posudku preukazuje, že šachta zasahuje naďalej v časti do pozemku žalobcov. Na uvedenú
mapu a poľný náčrt sa žalovaní odvolávali. Žalovaní nepreukázali dobrú vieru a nemohli mať vedomosť,
keďže hranica v prírode je neznateľná, že užívajú cudziu vec v dobrej viere ako vlastnú.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovaným 1/,
2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ z podanej žaloby o určenie priebehu hranice ako
úspešným stranám sporu, o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
podľa § 262 ods. 2 CSP.

41. Súd žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov tohto konania zo vzájomnej žaloby voči žalovaným

1/, 2/ v plnej výške s poukazom na § 255 ods. 1 CSP ako úspešným stranám v spore. O výške trov bude
rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

42. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

43. V predmetnom spore bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veci žaloby, dôkaz navrhli žalobcovia
1/, 2/ a znalecké dokazovanie vo veci žaloby navrhnutého žalovanými 1/, 2/.

44. Uznesením č. k. 20C/116/2011-288 zo dňa 23. 12. 2013 súd priznal odmenu znalcovi Ing. S. N. za

podaný znalecký posudok, a to za účasť na pojednávaní vo výške 150,64 Eur, suma bola vyplatená z
rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č. k. 20C/116/2011-175 zo dňa 27. 08. 2012 súd priznal
znalcovi Ing. S. N. za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 497,66 Eur s tým, že vyplatená suma
z rozpočtových prostriedkov bola 247,66 Eur, znalcovi bol vyplatený preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 250 Eur zo zálohy zloženej žalobcami vedenej pod položkou denníka D14 22

2012 vo výške 200 Eur a 50 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu.

45. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/116/2011-644 zo dňa 12. 12. 2017 bola
priznaná odmena znalcovi Ing. S. C. vo výške 443,23 Eur s tým, že 200 Eur bolo znalcovi vyplatené zo
zálohy vedenej pod položkou denníka D14 353 2017 vo výške 200 Eur s tým, že znalcovi bol vyplatený

preddavok 200 Eur, na zaplatenie zostala suma 243,23 Eur.

46. Uvedené znalecké posudky súviseli s podanou žalobou žalobcami. Súd potom priznal znalcovi, tak
ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške
243,23 Eur voči žalobcom 1/, 2/ ako neúspešným v konaní. O výške bude rozhodnuté samostatným

uznesením s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

47. Súd uložil žalobcom 1/, 2/ zaplatiť na účet tunajšieho súdu istinu vo výške 297,66 Eur suma,
ktorá predstavuje trovy znaleckého dokazovania znalcom Ing. S. N., ktorá bola hradená z rozpočtových
prostriedkov súdu ako neúspešným stranám sporu, keďže zvyšok odmeny bol vyplatený nie zo

zloženého preddavku žalobcami, ale z prostriedkov štátu, o ktorom bolo rozhodnuté za účinnosti
občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.