Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212173
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112212173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletých detí K. E. nar.
XX.X.XXXX a M. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyKošice,Staničnénámestieč.9,pracoviskoKošiceIIIdetirodičovF.K.nar.XX.XX.XXXXbývajúcej
v A. na C. č. X a F.. X. K. nar. X.X.XXXX bývajúceho v V. na G. č. XX v G. republike v konaní o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 27.3.2013 č.k. 21P 88/2012-60 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom z 22.1.2014 č.k. 21P 88/2012-80 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 27.3.2013 č.k. 21P 88/2012-60 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z

22.1.2014 č.k. 21P 88/2012 -80 zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Šumperk z 11.6.2007
č.k. 40P 38/2007-24 od otca pre maloletú E. K. nar. XX.X.XXXX z 1.300,- Kč na 2.322,- Kč a pre mal. M.
K. nar. XX.X.XXXX z 800,- Kč na 1.806,- Kč mesačne od 4.5.2012 do budúcna a zaviazal ho platiť matke
maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 4.5.2012 do 28.2.2013
pre E. X.XXX,XX Kč a pre mal. M. 10.967,58 Kč povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným po
1.290,- Kč pre každé dieťa až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal včas odvolanie otec maloletých detí z
dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal otázkou úhrady 340.000,- Kč, ktorú
sumu vyplatil po rozvode manželstva bývalej manželke z dedičstva po jeho rodičoch a túto úhradu
žiadal započítať do vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, na ktorých mu veľmi záleží. Matka

detí sa postavila k tomuto nezodpovedne, uvedenú sumu v konaní uznala, avšak ju vôbec nepoužila
zodpovedne, nekúpila si nehnuteľnosť, prípadne iným spôsobom nezhodnotila tento finančný obnos,
ktorý bol určený na podporu ich detí. Tiež uviedol, že súd v konaní nevzal do úvahy závažnosť jeho
ochorenia Diabetes Mellitus, ktoré sa veľmi negatívne odzrkadľuje na kvalite jeho života a zároveň
ho stojí 7.500,- Kč, ktorú finančne vynakladá na liečbu tohto nepríjemného ochorenia. Súd nevykonal
dokazovanie o jeho odôvodnených potrebách, ktoré spočívajú v značných výdavkoch na horeuvedené
ochorenie, ale ani náročnosťou jeho profesie a povolania kňaza v Českej republike, kde je značný

ateizmus a preto si musí svoje služobné náklady hradiť sám, bez pomoci tretej osoby, čo sa týka aj
cestovného po svojej farnosti, ktorá sa nachádza v Šumperskom regióne a teritórium jeho profesie je
celý šumperský okres, a to v sume 1.900,- Kč. Žiadal, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil prvostupňovému Okresnému súdu Košice I na nové prejednanie a rozhodnutie.Matka maloletých detí vo vyjadrení nesúhlasila s odvolaním otca, ktoré sa nezakladá na pravde a otec
svojím vyjadrením potvrdzuje iba postoj k svojim deťom, snaží sa vyhnúť povinnosti rodiča prispievať

na ich základné potreby pre ich zdravý vývoj. Zdôraznila, že zvýšenie výživného je v prioritnom záujme
maloletých detí a konajúci súd rozhodol správne, keď zvýšil výživné od otca, pretože na strane oboch
detísaichrastompodstatnezvýšilivšetkypotrebyajejpríjemnepostačujenazabezpečenieichvšetkých
základných potrieb.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho

podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre mal. E. a pre mal. M., ktorý
konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí a rovnako podstatné zvýšenie

reálnych zárobkových schopností a možností rodičov. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok
iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči mal. E. a mal. M.. Odvolací súd rovnako,
ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného

s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a
výživné 2.322,- Kč pre mal. E. a 1.806,- Kč pre mal. M. je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam
a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje jeho výdavky súvisiace so zdravotným
stavom a rovnako zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu

otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že výživné
určené súdom prvého stupňa pre maloleté deti zohľadňuje iba časť ich nevyhnutných potrieb a je
nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú
pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom
otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva a ktorá sa o maloleté

deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim v rozsahu zodpovedajúcom
svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom
rozsudku zvýšením výživného pre maloletú E. len na 2.322,- Kč a pre mal. M. na 1.806,- Kč, pretože
rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom
rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej

osobyrozhodujúcimhľadiskomprerozhodnutieovýživnom(§75ods.1Zákonaorodine),t.j.schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb
dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd
poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje
za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne

uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje
tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v
prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška
životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie resp. iných ekonomických
ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj

životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky
výživného (zvýšenie). Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období dostatok
finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného
štandardu,pretomožnoodnehospravodlivožiadať,abyaspoňtentoštandardposkytolsvojimmaloletýmdeťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať
takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd pri rozhodovaní zobral do
úvahy aj časové obdobie (5 rokov), ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného, počas ktorého

si otec plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej E. 1.300,- Kč a mal. M. 800,- Kč mesačne a tiež
absenciu záujmu otca o maloleté deti, na ktoré si nespomenul ani z príležitosti ich bežných sviatkov.
Odvolací súd tiež poznamenáva, že odvolacia námietka otca o vyplatení sumy 340.000,- Kč koncom
marca 2009 matke maloletých detí vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca je irelevantná, pretože
zjavne ide o dohodu bývalých manželov pri vyporiadaní ich spoločného majetku za trvania manželstva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vo výroku o zvýšení výživného pre maloleté deti E. a M. a podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia v tejto časti.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruš, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd po preskúmaní výroku o dlhu na výživnom dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore
s § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods.

1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení výroku o dlhu na výživnom neuviedol,
na základe akého výpočtu dospel k sume 1.141,73 Kč pre maloletú E. a 10.967,58 Kč pre maloletú
M.. Výrok o spôsobe zaplatenia dlžného výživného je nepreskúmateľný a v rozpore s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, z ktorého sa rovnako nedá zistiť, z akých dôvodov uplatnil výnimku zo zásady
upravenej v § 160 ods. 1 O.s.p. , že povinnosť je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v tomto rozsahu vec podľa ods. 2 tohto zák. ust. vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytýkané nedostatky, znova rozhodnúť o
dlhu na výživnom a rozsudok v tejto časti odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne
preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.