Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716210193
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716210193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: O. Š., G.. XX. XX. XXXX,
K. B.. K. XXXX/XX, M., zastúpeného advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom
Daniela Dlabáča 35, Žilina, IČO: 36806498, proti žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545, zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom,
advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, v konaní o zaplatenie 3.649,67 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 14Csp/17/2016-97 z 29. 9. 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 3.649,67 eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému priznal
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške 100 %.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.649,67 eur s prísl. predstavujúcej neuhradenú
čiastku poistného plnenia z poistnej udalosti.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 2 ods. 3, § 39, § 788 ods. 1, 3, § 790 písm. a/, § 795 ods. 1, § 797
ods. 1, 2, 3, § 799 ods. 1, 2, 3, § 806, § 809 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, 2 OZ s prihliadnutím
na § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že v danom prípade medzi stranami bolo nesporné, že poistnou zmluvou z 30. 08. 2013 bolo uzavreté
havarijné poistenie motorového vozidla K. XXXD N. M. XXXCT. Nebola medzi stranami sporná ani
skutočnosť, že v čase od 06.00 hod. dňa XX. XX. XXXX V. XX.XX I.. V.Q. XX. XX. XXXX došlo za trvania

poistného vzťahu k poistnej udalosti - odcudzeniu tohto osobného motorového vozidla krádežou, na
základe čoho vzniklo žalobcovi voči žalovanej právo na poistné plnenie vo výške všeobecnej hodnoty.
Všeobecná hodnota motorového vozidla bola stanovená žalovanou vo výške 9.604,40 eur. Napokon
nebolo medzi stranami sporné ani to, že v čase odcudzenia vozidla sa v tomto nachádzali doklady o
evidencii motorového vozidla. Spornou zostala otázka, či žalovaný bol oprávnený v danom prípade krátiť
poistné plnenie v rozsahu 30 % všeobecnej hodnoty motorového vozidla, t.j. v rozsahu 2.737,25 eur,
a v rozsahu 10 % všeobecnej hodnoty, t.j. v rozsahu sumy 912,42 eur, prihliadajúc na obsah ust. §

799 ods. 1 OZ, v ktorom sú určené povinnosti poisteného, ktoré je potrebné dodržiavať. V prípade ich
porušenia nastávajú sankcie, ustanovené buď zákonom alebo dohodnuté účastníkmi právneho vzťahu.
Povinnosti upravené v § 799 ods. 2 OZ vznikajú v štádiu poistnej udalosti. Ust. § 799 ods. 3 OZ
obsahuje sankciu za vedomé porušenie povinnosti uvedených v § 799 ods. 1, 2 OZ. Nevzťahuje sa napovinnosti uvedené v iných ustanoveniach OZ. Otázku oprávnenia poistiteľa plnenie zo zmluvy znížiť
posudzoval aj s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009 z 27. 01. 2011, z obsahu ktorého
o.i. vyplýva: „Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby

podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti /poisteným/ mohol korigovať výšku poistného
plnenia upravuje ust. § 799 ods. 3 OZ, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na
ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade,
ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na
zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery

tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti resp. jej následkov. Z povahy tohto ust. vyplýva, že ak vedome
porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené.
Záver odvolacieho súdu o tom, že ust. § 799 ods. 3 OZ v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno
preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 OZ a tieto mali
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal
je správny. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že už žalovanú v konaní

zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia podmienok vyplývajúcich z § 799 ods. 3 OZ,
pri plnení ktorých by bolo zníženie poistného plnenia, či jeho základu žalovanou oprávnené. V súvislosti
s posúdením otázky oprávnenosti zníženia poistného plnenia žalovanou, v prvom rade sa súd prvej
inštancie vyporiadaval s platnosťou ust. čl. 6 bod 11 zmluvných dojednaní, na základe ktorého žalovaná
bola ako poisťovateľ oprávnená primerane znížiť poistné plnenie už len z toho dôvodu, že žalobca ako

poistený ponechal doklad o evidencii vo vozidle v prípade jeho odcudzenia. Konštatoval, že ust. § 799
ods. 3 obdobne aj ust. § 809 ods. 2 OZ má povahu kogentnej normy (§ 2 ods. 3 OZ), od ktorej úpravy
sa nemôžu účastníci občiansko-právnych vzťahov odchýliť, pokiaľ citované ustanovenie zmluvných
dojednaní umožňovalo žalovanej znížiť poistné plnenie bez ohľadu na to, či porušenie povinnosti
žalobcommalopodstatnývplyvnavznikpoistnejudalostialebonazväčšenierozsahunásledkovpoistnej

udalosti možno uzavrieť, že toto oprávnenie žalovanej ako poisťovateľa bolo dojednané v rozpore s
cit. ust. § 799 ods. 3 obdobne aj cit. ust. § 809 ods. 2/OZ, preto je cit. ust. čl. VI. bod 11 zmluvných
dojednaní v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatné /na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej
moci - ex offício. V kontexte tohto záveru súd poukázal na právny záver vyslovený Najvyšším súdom
SR v cit. odôvodnení rozsudku sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27. 01. 2011, v ktorom NS SR vyslovil

jednoznačný právny záver o kogentnosti ust. § 799 ods. 3 OZ. Uvedené skutočnosti sa týkajú aj čl. VII.
bod 8/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie MV, kde požiadavka žalovanej bola špecifikovaná
tým, že zabezpečovacie zariadenia musia byť certifikované a mať vystavený doklad o ich montáži a
zariadenie musí byť funkčné počas celej doby trvania poistenia. Súd mal za to, že aj na tento článok sa
vzťahujú hore uvedené ustanovenia a podľa názoru súdu aj toto oprávnenie žalovanej ako poisťovateľa

bolo dojednané v rozpore s cit. ust. § 799 ods. 3 obdobne aj s cit. ust. § 809 ods. 2 OZ, a preto je
toto ustanovenie v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné. Poukázal na to, že žalovaná nepreukázala, že
v motorovom vozidle nebolo namontované certifikované funkčné zabezpečovacie zariadenie (alarm),
že toto zabezpečovacie zariadenie v čase krádeže nefungovalo, naopak mal za to, že žalobca v
konaní preukázal, že v motorovom vozidle bolo namontované certifikované zabezpečovacie zariadenie,

ktoré pred krádežou bolo funkčné, keďže pred krádežou na ňom bola vykonaná oprava, čo bolo
preukázanéfaktúrouooprave,ajsvedeckouvýpoveďouopravára.Boltohonázoru,ženeobstojítvrdenie
žalovanej,že žalobcapripoistenímotorovéhovozidlanepredložildokladocertifikáciizabezpečovacieho
zariadenia, ako aj o montáži, nakoľko bolo poisťované jazdené motorové vozidlo, v ktorom v čase kúpy
žalobcom zabezpečovacie zariadenie vo vozidle sa nachádzalo, o ktorom žalobca pri kúpe vozidla

nedostal žiadny doklad a žalovaná pri ohliadke motorového vozidla pred poistením tohto vozidla zistila,
že v tomto vozidle sa nachádza zabezpečovacie zariadenie. Mala možnosť vyskúšať si funkčnosť
tohto zariadenia a de facto uzavretím poistnej zmluvy žalovaná so žalobcom o poistení predmetného
motorového vozidla uznala, že vozidlo spĺňa všetky podmienky pre uzavretie poistnej zmluvy, a tým
pádom aj uznala, že vozidlo je zabezpečené zabezpečovacím zariadením (alarmom). Za takýchto

okolností žalovaná bola oprávnená znížiť poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 OZ a súčasne aj podľa
§ 809 ods. 2 OZ, v spojení s ust. čl. VII. bod 8, VI., bod 11. zmluvných dojednaní v prípade, že
žalobca vedome porušil svoju povinnosť v čase opustenia vozidla ponechať vo vozidle doklad o evidencii
poisteného vozidla a súčasne toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na
zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pričom obe podmienky museli byť splnené kumulatívne.

Konštatoval, že žalobca porušil svoju povinnosť v zmysle čl. VII. bod 11 zmluvných dojednaní. Túto
podľazáverusúduporušilvedome,keďžemalnepochybnevedomosťjednakotom,žedokladoevidencii
motorového vozidla sa nachádza vo vozidle a jednak o tom, že má povinnosť neponechať tento doklad
pri opustení motorového vozidla. Prvá podmienka pre vznik oprávnenia žalovanej znížiť poistné plnenietak bola naplnená. Pokiaľ však ide o druhú podmienku konštatoval, že musí uzavrieť, že žalovaná jej
naplnenie nepreukázala. Žalovanej skutková argumentácia vychádzala iba z možnosti (hypotézy), že
skutočnosť, že ponechanie dokladu o evidencii poisteného motorového vozidla znamená pre páchateľa

uľahčenie manipulácie s motorovým vozidlom. Súd mal za to, že pre naplnenie druhej podmienky
pre vznik oprávnenia poisťovateľa znížiť poistné plnenie musí byť nepochybne preukázané, že medzi
porušením povinnosti poisteného a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením rozsahu jej následkov
musí byť príčinná súvislosť, t.j. že bez konania poisteného, ktoré znamená porušenie jeho povinnosti, by
poistná udalosť vôbec nenastala, resp. by nenastal taký rozsah jej následkov, aký nastal za porušenia

povinnosti poisteným. Z uvedených dôvodov žalovanou uvedená hypotetická možnosť podľa názoru
súdu prvej inštancie nie je spôsobilá sama osebe viesť k záveru o naplnení druhej podmienky pre vznik
oprávnenia žalovanej znížiť poistné plnenie. Bol toho názoru, že neobstojí argumentácia žalovanej,
že nie je spravodlivé od nej požadovať, aby preukazovala reálne nastanie ňou tvrdenej hypotetickej
situácie. Žalovaná totiž ako poisťovateľ zmluvne žalobcovi ako poistenému sa zaviazala na poistné
plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti, ktorá nesporne v danom prípade nastala, a ak chce obmedziť

výšku plnenia, na ktoré sa zaviazala, je na nej, aby preukázala predpoklady pre vznik takéhoto svojho
oprávnenia. Ak predpoklady pre vznik tohto oprávnenia preukázať nedokáže, musí plniť svoj zmluvný
záväzok v plnom rozsahu. Zdôrazňoval, že uvedený názor podporuje aj právny názor vyslovený NS
SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/ 152/2009. Súd poukázal na to, že v konaní vyšlo (správne nevyšlo) najavo,
že by po odcudzení poisteného osobného motorového vozidla žalobcu došlo vôbec k jeho kontrole

alebo kontrole jeho vodiča policajtom alebo k jeho vyvezeniu do zahraničia, resp. k jeho registrácii v
zahraničí alebo k akejkoľvek udalosti, kedy by doklad o evidencii poisteného osobného motorového
vozidla žalobcu bol páchateľom akokoľvek použitý, s čím by bolo spojené prípadné zväčšenie rozsahu
následkov predmetnej poistnej udalosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobcovi
vzniklo právo na poistné plnenie v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o čas poistného plnenia, žalovaná mala

povinnosť v zmysle cit. ust. § 797 ods. 3 OZ poskytnúť poistné plnenie v celom jeho rozsahu do 15 dní od
skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. K ukončeniu vyšetrenia došlo
03. 10. 2014, keď listom zo dňa 06. 10. 2014 žalobcovi oznámila, že likvidovala škodu na jeho poistenom
osobnommotorovomvozidle.Taktomalažalovanápovinnosťposkytnúťpoistnéplnenievcelomrozsahu
najneskôr do 18. 10. 2014. Vzhľadom k tomu, že svoju povinnosť v rozsahu žalovanej sumy 3649,67

eur nesplnila, pričom k splatnosti tohto plnenia už došlo, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy
a aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania, nakoľko žalovaný bol v omeškaní od 19. 10. 2014.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti rozsudku o ich

výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov

odvolacieho konania alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie, že ju zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie
naplnenia podmienok podľa kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, že článok 6 bod 11 Zmluvných
dojednaní je v rozpore s kogentným ustanovením ustanovením § 799 ods. 3 OZ a § 809 ods. 2 OZ,
preto je absolútne neplatné, že nepreukázala, že vo vozidle žalobcu nebolo namontované certifikované

zabezpečovacie zariadenie a že v čase krádeže nefungovalo a že v súvislosti s porušením povinnosti
neponechať doklady o evidencii motorového vozidla vo vozidle v čase jeho opustenia preukázala
splnenie prvej podmienky, a to vedome porušenie povinnosti žalobcu, avšak nepreukázala naplnenie
druhej podmienky, a to príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom poistnej udalosti.
Uviedla, že v poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy sú uvedené povinnosti,

ktorými sa konkretizujú podmienky tohto poistenia. Obsah povinnosti, ktoré zakotvuje poistná zmluva
odzrkadľujúcharakteraúčeldojednanéhopoistenia.Medzipovinnostipoistnéhopatrianajmätie,ktorých
rešpektovanie, dodržanie, prípadne splnenie je podstatné pri prevencii vzniku poistnej udalosti. Po
špecifikácii, aké povinnosti vyplývajú z článku VII. bod 8 a článku VI. bod 11 Zmluvných dojednaní
zakotvujúcich povinnosti žalobcu ako poistníka s cieľom prevencie vzniku poistnej udalosti uviedla, že

nie je zrejmé, na základe čoho sa súd mohol dopracovať k záveru o neplatnosti týchto dojednaní,
keďže plne korešpondujú so znením § 809 OZ. Poukazovala na svedeckú výpoveď žalobcu a svedka
O. O., z obsahu ktorých vyplýva, že zabezpečovacie zariadenie vo vozidle žalobcu hlásilo chybu,
preto bola nutná jeho oprava a faktúra o oprave preukazuje, že malo dôjsť k oprave autoalarmuk výmene riadiacej jednotky autoalarmu. Uvedená faktúra však je bez právnej relevancie, nakoľko
nemôže nahradiť doklad o montáži alarmu, ktorý vyžadujú zmluvné dojednania a ani certifikáciu alarmu.
Zdôrazňovala, že pokiaľ by autoalarm fungoval bezvadne, ku krádeži motorového vozidla by nedošlo.

Žalobca mal podľa nej dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že vozidlo je zabezpečené
certifikovaným zabezpečovacím zariadením a na preukázaní dokladu o jeho montáži. Toto dôkazné
bremeno žalobca neuniesol. Uviedla, že pri vykonávaní obhliadky pred začatím poistenia podľa VII.
bod 2 Zmluvných dojednaní sa zabezpečenia autoalarmom nekontroluje, keďže povinnosťou žalobcu
je zabezpečiť motorové vozidlo proti krádeži. Zo žiadneho zmluvného ani zákonného ustanovenia

nevyplýva, že by mala pri uzatváraní zmluvného vzťahu povinnosť kontrolovať splnenie povinnosti
žalobcu poistníka. Ďalej zdôrazňovala, že povinnosť neponechávať doklady o evidencii motorového
vozidla v čase jeho opustenia je daná aj zákonom. Súd ustálil za nesporné, že v čase odcudzenia vozidla
sa v tomto vozidle nachádzali doklady o evidencii motorového vozidla. Žalobca teda porušil povinnosť
v § 799 ods. 1, ako aj § 809 ods. 1 OZ vedome. Zanechanie dokladu o evidencii vo vozidle podľa nej
je objektívne spôsobilé zväčšiť rozsah následkov poistnej udalosti a uľahčiť jej samotný vznik, ako aj

jej dokonanie. Opakovala, že ponechanie dokladov v motorovom vozidle má vplyv na vznik poistnej
udalosti, resp. zväčšenie jej následkov v zmysle § 799 ods. 3 OZ a § 809 ods. 2 OZ. Zároveň týmto
vedomým porušením došlo k porušeniu nielen ustanovení poistnej zmluvy, ale aj všeobecne záväzného
právneho predpisu, čí je založené jej právo poistné plnenie primerane znížiť. Trvala na tom, že žalobca
ako poistený je povinný dodržiavať povinnosti nielen v zmysle § 799 ods. 1 OZ, ale rovnako v oblasti

prevencie. Absencia certifikovaného zariadenia namontovaného alarmu má podľa nej vždy zásadný
vplyv na vznik poistnej udalosti, keďže páchateľovi sa výrazne uľahčuje možnosť pre odcudzenie
motorového vozidla. Porušenie týchto povinností podľa nej páchateľovi uľahčilo nakladanie s vozidlom a
zároveň sťažilo možnosť vyšetrenia krádeže a zistenie páchateľa orgánmi PZ, preto primerané krátenie
poistného plnenia je dôvodné.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré považuje za presvedčivé a má za to, že súd jasne a výstižne vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ako

ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Súd podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní, tak ako tomu bolo aj v priebehu konania uvádzala iba
tvrdenia, ktoré ničím nepreukazovala a súčasne si účelovo zamieňa inštitút zníženia poistného plnenia
s inštitútom zmluvnej pokuty. Prezentovala svoj právny názor, podľa ktorého pre zníženie poistného

plnenia postačuje len samotné porušenie zákonnej, resp. zmluvnej povinnosti bez toho, aby bol
preukázaný vplyv takéhoto porušenia na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej následkov.
Zdôrazňoval, že žalovaná mu vytýka a zároveň to uvádza ako aj dôvod zníženia poistného plnenia, že
nepredložil doklad o montáži autoalarmu a ani certifikáciu autoalarmu. Z odvolania, ani z iných podaní
však nie je zrejmé, aký konkrétny vplyv na vznik poistnej udalosti malo mať nepredloženie dokladu o

montáži autoalarmu, najmä s poukazom na skutočnosť, že vozidlo autoalarmom zabezpečené bolo. V
ďalšej časti podľa neho prezentovala ničím nedokázanú hypotézu o tom, že ak by autoalarm fungoval,
ku krádeži motorového vozidla by nedošlo. Ak by táto hypotéza bola pravdivá, znamenalo by to, že
autoalarm je neprekonateľné zabezpečovacie zariadenie, teda že ku krádeži vozidiel zabezpečených
autoalarmom nemôže dôjsť a nedochádza, čo nie je pravdou. Nestotožnil sa ani s ďalším tvrdením a to,

že zo žiadneho zmluvného ani zákonného ustanovenia nevyplýva, že by mala pri uzatváraní zmluvného
vzťahu povinnosť kontrolovať splnenie povinnosti poistníka (žalobcu). Týmto svojím tvrdením podľa
neho žalovaná v podstate popiera význam a dôvodnosť obhliadky poisťovaného vozidla pri vstupe
do poistenia, a to najmä s poukazom na povinnosť vykonať inštaláciu a aktiváciu zabezpečovacích
zariadení pred dojednaním poistenia a ich funkčnosť počas celej doby poistenia (článok VII. ods. 7, 8

zmluvných dojednaní), ako aj na znenie § 415 OZ, na ktorý žalovaná poukazuje. Podľa neho skutočnosť,
že údajné porušenie povinnosti je spôsobilé spôsobiť vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu jej
následok vo vzťahu k oprávneniu poisťovateľa znížiť poistné plnenie nie je relevantná, keďže v danom
konkrétnom prípade je povinnosťou poisťovateľa preukázať, že vytýkané porušenie povinnosti malo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo rozsahu jej následkov, nestačí len tvrdenie o spôsobilosti

tak urobiť. Poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR v obdobných prípadoch, okrem už
označených rozhodnutí aj napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/103/2012 z 08. 03.
2013, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/490/2014 z 27. 11. 2014, rozsudok Krajskéhosúdu v Košiciach sp. zn. 9Co/23/2016 z 02. 02. 2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
6Co/60/2016 z 27. 06. 2017 časť odôvodnenia, ktorých aj citoval.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd
podanémuodvolaniuvyhovel.Namietalaničímneodôvodnenéaúčelovétvrdeniežalobcu,žesizamieňa
inštitút zníženia poistného plnenia s inštitútom zmluvnej pokuty. Zdôrazňovala, že inštitút zníženia
poistného plnenia má v prvom rade plniť preventívnu funkciu, t.j. dodržiavanie povinnosti poisteného
predchádzať vzniku poistnej udalosti. Preventívna funkcia dohodnutých záväzkov na strane žalobcu sa

zjavne minula účinku, preto nutne nastupuje sankcia za nerešpektovanie a nedodržiavanie povinnosti
poisteného. Namietala, že vo vyjadrení žalobca sa vyjadruje výhradne iba ku kráteniu poistného plnenia
z dôvodu nedostatočného zabezpečenia vozidla, vôbec sa nevyjadrovala ku kráteniu poistného plnenia
z dôvodu porušenia ponechať doklady o evidencii motorového vozidla vo vozidle. Poukazujúc na popis
autoalarmu predloženého žalobcom na pojednávaní 26. 05. 2017 konštatovala, že ak by autoalarm
fungoval bezvadne, ku krádeži motorového vozidla by nedošlo. Spochybňovanie a zľahčovanie funkcie

autoalarmu žalobcom vyplývajúce z jeho vyjadrenia je podľa nej účelové v snahe odviesť pozornosť od
skutočnosti, že nemal funkčný certifikovaný autoalarm v jeho motorovom vozidle. Napokon poukazovala
na to, že z predloženého zápisu o obhliadke v žiadnom prípade nevplýva, že by predmetom kontroly
zo strany žalovanej bol/mal byť aj certifikovaný autoalarm. Žalobca podľa nej nepreukázal, že by sa sa
v odcudzenom motorovom vozidle nachádzal certifikovaný a riadne fungujúci autoalarm. Opakovane

zdôrazňovala, že absencia certifikovaného a riadne namontovaného alarmu má vždy zásadný vplyv na
vznik poistnej udalosti, pretože páchateľovi sa výrazne uľahčuje možnosť pre odcudzenie motorového
vozidla. Keďže nedošlo k vypátraniu odcudzeného motorového vozidla, nejde o jej hypotetické tvrdenie.
Vo vzťahu k argumentácii žalobcu jednotlivými rozhodnutiami krajských súdov namietala, že tieto
rozhodnutie neboli priložené k podanému vyjadreniu. Nie je zrejmé. či jednotlivé vety sú citáciou týchto

rozhodnutí alebo len ich parafrázou.

8. Žalobca v písomnom stanovisku k stanovisku žalovanej navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny, priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Zdôrazňoval, že v
celom rozsahu zotrváva na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach vo vzťahu k stanovisku

žalovanej opakoval názory vyslovené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Namietal, že žalovaná uvádza,
že nemal funkčný certifikovaný alarm v motorovom vozidle, ktoré tvrdenie nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, z ktorého vyplynulo, že vozidlo alarmom zabezpečené bolo. Nestotožnil sa s tvrdením
žalovanej, že zo žiadneho zmluvného ani zákonného ustanovenia nevyplýva, aby mala pri uzatváraní
zmluvného vzťahu povinnosť kontrolovať splnenie povinnosti poistníka. Týmto tvrdením podľa neho

popiera význam a dôvodnosť obhliadky poisťovaného vozidla. Opakovane v tejto súvislosti opakoval
tvrdenia uvádzané vo svojom vyjadrení k odvolaniu. V súvislosti s argumentáciou, resp. poukazovaním
naustálenúrozhodovaciupraxuviedol,ževšetkynímoznačenérozhodnutiasúzverejnené,tedaverejne
prístupné, preto nepovažoval za potrebné prikladať označené rozhodnutia k svojmu vyjadreniu.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p..
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniam žalovanej nie je možné
vyhovieť.

10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 06. 03. 2019 o 9.55 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 28. 02. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 C.s.p.

12. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., t.j. že prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom prejeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinnou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
- § 194 C.s.p.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 až §
194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
takéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutievoveci.Aniodvolacienámietkyžalovanejnemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu
povinnosti, lebo v čase odcudzenia motorového vozidla sa v ňom nachádzalo i osvedčenie o evidencii
vozidla, ale zníženie plnenia za porušenie tejto povinnosti je v rozpore s § 809 OZ, pretože konanie
žalobcu žiadnym spôsobom neprispelo k vzniku poistnej udalosti, ani k zväčšeniu rozsahu jej následkov.
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru udáva:

19. K zníženiu poistného plnenia môže dôjsť len v prípade, ak porušenie povinnosti poisteného
bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej
následkov. Vedomé porušenie povinnosti pritom nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad
úmyselnéhoporušeniavsebezahŕňa.Ikeď,akotokonštatovalajsúdprvejinštancie,žalobcasadopustil

vedomého porušenia povinnosti tým, že osvedčenie o evidencii vozidla ponechal vo vozidle v čase,
keď sa v ňom nezdržiaval, nie je však možné ustáliť taký právny záver, že toto porušenie povinnosti
malo vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. že by toto porušenie povinnosti bolo bezprostrednou a
rozhodujúcou príčinou vzniku poistnej udalosti s následnou možnosťou krátenia poistného plnenia.
Medzi vedomým porušením povinnosti a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením jej následkov musí

byť totiž daná príčinná súvislosť, ktorú preukazuje poisťovateľ. V predmetnej veci nie je možné ustáliť
taký právny záver, že by žalobca naplnil dané zákonné predpoklady pre krátenie poistného plnenia. V
tejto súvislosti odvolací súd akcentuje právny názor vyslovený v rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009
z 27. 01. 2011, podľa ktorého „záver odvolacieho súdu o tom, že ust. § 799 ods. 3 OZ v súdnom konaníprenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2
§ 799 OZ a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom
prípade nepreukázal, je správny“. Z uvedeného právneho názoru vychádzal pri svojom rozhodovaní aj

súd prvej inštancie. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obdobný právny názor bol zaujatý v
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/136/2010 z 29. 09. 2010, ktorý je podľa rozhodnutia
Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 56/2011 z 10. 02. 2011 právne akceptovateľný.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej. Bolo povinnosťou žalobcu

preukázať, že motorové vozidlo bolo zabezpečené certifikovaným zabezpečovacím zariadením a
predložiť doklad o jeho montáži a že nebolo jej povinnosťou pri uzatváraní zmluvného vzťahu kontrolovať
toto plnenie povinnosti žalobcu.

21. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná predtým, ako uzavrela poistnú zmluvu
so žalobcom, vykonala obhliadku predmetného motorového vozidla a technik žalovanej vykonávajúci

obhliadku skonštatoval zabezpečenie vozidla, pričom neskontroloval funkčnosť tohto zabezpečenia,
pričom žalobca preukázal plnenie podmienky vyplývajúcej z čl. VII. bod 8 zabezpečenie funkčnosti
zabezpečovacieho zariadenia predložením dokladu o úhrade nákladov za opravu alarmu (faktúra zo
dňa 15. 05. 2014). Neobstoja špekulácie odvolateľky, že nebola povinná pri uzatváraní poistnej zmluvy
kontrolovať splnenie povinnosti vyplývajúcej z čl. VII. bod 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie

motorových vozidiel.

22. Pokiaľ žalovaná pri uzatváraní poistnej zmluvy mala vedomosť o existencii namontovaného alarmu
a nevyžadovala doklad o montáži, nepreverovala jeho funkčnosť, pričom žalobca preukázal náležitú
starostlivosť pri zabezpečení funkčnosti alarmu počas celej doby poistenia, nemožno hovoriť v danom

prípade o vedomom porušení povinnosti zo strany žalobcu, keďže v zmysle VI. bod 2 Zmluvných
dojednaní, poistník/poistený je povinný podľa pokynov zástupcu poisťovne pred začiatkom poistenia
podrobiť sa obhliadke poisteného motorového vozidla s tým, že pri nesplnení tejto povinnosti sa uvedená
okolnosť bude považovať za porušenie povinnosti poisteného a následne je poisťovňa oprávnená pri
vzniku poistnej udalosti primerane znížiť alebo odmietnuť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv mohlo

toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť; poisťovňa môže v takom prípade poistnú zmluvu vypovedať
do 1 mesiaca odo dňa poskytnutia poistného plnenia alebo jeho zamietnutia. Navyše, ako to správne
konštatoval aj súd prvej inštancie, na poistiteľovi je dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a škody vzniknutej poistenému nesplnením povinnosti, ako to vyplýva z § 799
ods. 3 OZ.

23. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej, preto odvolací súd žalobcovi priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).