Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204581
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2517204581.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. J., nar.
XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Piešťany, Krajinská cesta 5053/13, dieťa rodičov - matky: Mgr. Z. J.,
PhD., nar. XX.X.XXXX, adresa K., G. XXXX/XXX, zastúpená splnomocnencom: RS Legal, s. r. o., so

sídlom Piešťany, M. Waltariho 7, IČO: 36 864 358 a otca: Ing. arch. Y. J., nar. X.X.XXXX, adresa G. -
N. S., X. XXXX/X, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o návrhu otca na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, na odvolanie matky
proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/130/2017-276 zo dňa 30.11.2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým počas

víkendov m e n í tak, že

„Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým J. s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si v
určenom čase maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v detskom kútiku obchodného

domu Aupark v Piešťanoch. “

II. Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že mení
uznesenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/130/2017-75 zo dňa 14.11.2017, v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava, č.k. 11CoP/17/2018-147 zo dňa 28.02.2018, v časti úpravy styku otca s

maloletým J. tak, že: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas prvých 8 týždňov nasledujúcich
od vykonateľnosti tohto uznesenia každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., tiež každú
nepárnu nedeľu a každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. Po uplynutí uvedených 8
týždňoch je otec oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00
hod., tiež každú nepárnu nedeľu a každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si
maloletého prevezme v určenom čase v detskom kútiku Aupark v Piešťanoch a na rovnakom mieste

maloletého po skončení styku odovzdá matke. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne
pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“) a ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a

vecne tým, že vzhľadom na doterajší obsah spisového materiálu v predmetnej veci dospel k záveru, že
zmena nariadeného neodkladného opatrenia je dôvodná, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú narušené,na starostlivosti o maloletom sa nevedenia dohodnúť, pričom otec sa neodkladným opatrením domáha
rozšírenia styku s maloletým J., keďže doterajšia úprava styku je pre neho t. č. už nedostatočná,
vzhľadom na to, že jeho bydlisko je v G. a určený styk v rozmedzí dvoch hodín mu neumožňuje vziať

maloletého do miesta svojho bydliska, kde má pre neho zabezpečené adekvátne podmienky na jeho
rozvoj. Stanovený čas mu neumožňuje výchovne na dieťa vplývať v takom rozsahu, v akom by chcel
a potreboval, ale ho obmedzuje len na zotrvanie s maloletým v meste Piešťany. Otec pritom dôvodil,
že maloletý je už starší, ako pri prvej úprave styku neodkladným opatrením, nie je už cez deň dojčený
matkou, majú spolu vytvorený pekný vzťah, pričom maloletý je na neho zvyknutý a matka mu bez

relevantných dôvodov odmieta umožniť styk vo väčšom rozsahu, než aký je t. č. určený súdom. Matka
s rozšírením styku otca s maloletým nesúhlasila, uviedla, že chce počkať na výsledky mediácie, ako
aj na výsledky znaleckého dokazovania, uvádzala, že otec užíval návykové látky a nie je si istá, či
tieto mali, resp. majú nejaký vplyv na správanie otca. Tiež uviedla, že počas mediácie navrhla, aby
sa maloletý mohol stretávať s otcom každý druhý týždeň v sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a
v nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod. v jej neprítomnosti. Súd mal potom z obsahu spisu, najmä

zo správy procesného opatrovníka za osvedčené, že styk otca s maloletým J. sa realizuje v zmysle
právoplatného neodkladného opatrenia bez problémov, otec v čase styku starostlivosť o maloletého
riadne zabezpečuje, pričom sa snaží s matkou dohodnúť na širšej úprave styku, avšak táto to odmieta
a žiada znalecké dokazovanie.

3. Naposledy bol pritom styk otca s maloletým upravený uznesením Okresného súdu Piešťany
č. k. 9P/130/2017-75 zo dňa 14.11.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
11CoP/17/2018-147 zo dňa 28.2.2018, na základe ktorého sa otec s maloletým stýkal každý týždeň v
utorok a vo štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase
od 9.00 hod. do 11.00 hod. Súd uviedol, že odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý

je o rok starší, ako bol v čase prvej úpravy styku, nie je počas dňa dojčený, na otca je zvyknutý, styk
sa realizuje bez problémov bez prítomnosti matky, pričom je zrejmé, že uvedená úprava styku otca s
maloletým je t. č. pre otca obmedzujúca, keďže miesto jeho bydliska je vzdialené cca 80 km od bydliska
dieťaťa a tento dieťa nemôže vziať k sebe domov, ale musí s ním zotrvať v meste Piešťany. V záujme
dieťaťa však je, aby sa jeho vzťah k otcovi vekom utužoval, malo u otca vytvorené obdobné zázemie

a pocit istoty ako u matky a aby mal otec priestor na neho výchovne pôsobiť a byť mu vzorom, pričom
matka nesúhlasila s rozšírením styku otca s maloletým aj z dôvodu, že otec by mal užívať návykové
látky, ktoré by mohli negatívne vplývať na úroveň zabezpečenia starostlivosti otca o maloletého. Tieto
tvrdenia však matka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, ani neosvedčila, pričom neuviedla žiadny
ďalší relevantný dôvod jej nesúhlasu s rozšírením styku otca s maloletým v zmysle návrhu otca. Zo

záverečnej mediačnej správy pritom vyplýva, že matka mediáciu ukončila s tým, že k tomuto rozhodnutiu
ju viedla skutočnosť, že si uvedomila, že otec sa nechce vzdať myšlienky na striedavú starostlivosť o
maloletého J.. Súd uviedol, že takéto správanie považuje za bezdôvodnú svojvôľu matky, ktoré nie je v
najlepšom záujme dieťaťa. Zo správy procesného opatrovníka mal pritom súd osvedčené, že otec má
v mieste svojho bydliska vhodné podmienky na realizáciu styku s dieťaťom a je žiaduce, aby dieťa toto

prostredie dôverne poznalo a malo možnosť byť jeho súčasťou. Dieťa je vo veku, kedy sa jeho vzťah k
obom rodičom formuje, vytvárajú sa osobné väzby, ktorých rozvoj je v jeho najlepšom záujme. Preto súd
s poukazom na vek maloletého, ako aj doterajší priebeh konania a stanovisko procesného opatrovníka
uzavrel, že návrh otca na rozšírenie styku je dôvodný, pričom je vhodné tento styk rozširovať postupne.
Preto súd upravil styk otca s maloletým počas utorka a štvrtka od 16.00 hod. do 19.00 hod., a počas

párnej soboty a nepárnej nedele od 9.00 hod. do 15.00 hod., aby si dieťa na výchovné prostredie otca
zvykalo postupne a nebolo traumatizované dlhým pobytom v novom prostredí bez prítomnosti matky,
keď dieťa síce žilo v domácnosti otca prvý polrok po narodení, ale od júla 2017 doposiaľ sa nachádzalo
iba v domácom prostredí matky. Následne po uplynutí adaptačnej doby 8 týždňov súd rozšíril styk otca
s maloletým počas párnej soboty a nepárnej nedele od 9.00 hod. do 19.00 hod. v zmysle návrhu otca.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka s tým, že výslovne napáda len tú časť rozhodnutia,
ktorá sa týka stretávania sa otca s maloletým počas sobôt a nedieľ, pričom sa domáhala aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že upraví styk otca s maloletým každú nepárnu nedeľu a každú
nepárnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že vo zvyšku zostane napadnuté uznesenie

nezmenené. Dôvodila, že v dôsledku nariadenej úpravy styku nemá žiaden voľný víkend, ktorý by mohla
stráviť s dieťaťom podľa svojich predstáv, ako napr. vycestovanie s dieťaťom na návštevu, dlhší výlet
alebo krátku dovolenku. Uviedla, že ako matka má právo stráviť s dieťaťom nerušený voľný čas počas
soboty a nedele.5.Otecodvolacínávrhnepodal.Kodvolaniumatkypodalpísomnévyjadrenie,vktoromuviedol,žematka
dala konštruktívny návrh, ktorému otec rozumie, avšak zároveň je tu možnosť, aby odvolací súd zmenil

neodkladné opatrenie a umožnil otcovi stretnutia so synom už aj s prespaním, aby maloletý J. nemusel
stále cestovať hore - dole BA-PN-BA a aby mohol u otca prespať v prostredí, ktoré je mu blízke, kde
vyrastal a z tohto prostredia bol matkou vytrhnutý. Otec uviedol, že komunikácia s matkou nie je stále
ideálna, preto bola aj mediácia neúspešná. Tvrdenia matky, že otec berie drogy a že byt v ktorom býva je
plesnivý, nevhodný pre pobyt syna, sú účelové vymyslené tvrdenia, aby otca odstavila od syna. Žili spolu

ako manželia v jednej domácnosti, dieťa plánovali, tešili sa na neho. Otec sa podrobil testovaniu v Centre
drogových závislostí s negatívnym výsledkom na prítomnosť drog. V správe z ÚPSVaR v Bratislave je
pritom uvedený aj stav otcovho bytu. Maloletý J. je šťastný, keď je s otcom, teší sa na neho, tak ako
sa otec teší na maloletého na každom stretnutí. Napriek nariadenému neodkladnému opatreniu, je čas,
ktorý môže otec so synom stráviť veľmi krátky a nedostatočný na to, aby otec mohol na syna vplývať a
vychovávať ho. Aj vo veku 2 rokov otca veľmi potrebuje, aby mu mohol byť vzorom a dáva to najavo aj

pri odovzdaniach, keď je vyslovene smutný pri lúčení. Spolu sú 16 hodín čistého času za týždeň. Otec
sa snaží, aby sa maloletý čo najskôr dostal aj domov do G., do bytu kde žil od narodenia a odkiaľ bol
bez vedomia otca v júli 2017 odnesený. Maloletý J. je doma v G. spokojný, uvoľnený a byt mu aj po roku
ostal v pamäti, čo vidno z fotografií. Ďalším dôležitým krokom je, aby J. doma v G. začal aj čo najskôr
prespávať,nakoľkočímneskôrktomudôjde,týmťažšiabudejehoprvánoc.Otecbytiežrádsmaloletým

riešil výlety, návštevy rodiny tak, ako píše matka, ktorá má na to neporovnateľne viac časového priestoru.
Otec by tiež chcel mať s dieťaťom voľný celý víkend. V konaní o rozvod manželstva otec podal návrh na
striedavú starostlivosť, aby maloletý mohol byť rovnocenne s obidvoma rodičmi. Návrh otca, ako by to
mohlo fungovať do rozvodu je: 1. krok pred striedavou starostlivosťou: otec v párnom týždni - utorok od
16.00 hod. do 19.00 hod. preberanie aj odovzdanie v Auparku PN, piatok od 8.00 hod. do nedele 19.00

hod. preberanie aj odovzdanie v bydlisku matky; otec v nepárnom týždni - utorok od 16.00 hod. do 19.00
hod. preberanie aj odovzdanie v Auparku PN, štvrtok od 16.00 hod. do piatok 19.00 hod. preberanie
aj odovzdanie v bydlisku matky; 2. krok po 8 týždňoch striedavá starostlivosť: matka v párnom týždni
- pondelok od 8.00 hod. do stredy 8.00 hod. a piatok od 8.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa
8.00 hod., matka v nepárnom týždni - streda od 8.00 hod. do piatka 8.00 hod., otec v párnom týždni

- streda od 8.00 hod. do piatka 8.00 hod., otec v nepárnom týždni - pondelok od 8.00 hod., do stredy
8.00 hod. a piatok od 8.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa 8.00 hod., miestom odovzdania bude
bydlisko odovzdávajúceho rodiča. Pokiaľ ide o odôvodnenie prvého kroku, matka bude mať priestor už
počas 1. kroku tak ako si praje každý druhý víkend mať voľný so synom, vie realizovať výlety, návštevy
podľa svojich predstáv; zároveň je o niečo viac rozšírený styk s otcom, ktorý môže viac vplývať na syna

aj výchovne. Po ôsmich týždňoch sa plynule môže prejsť do striedavej starostlivosti. Otec striedavú
starostlivosť odôvodňoval tým, že má vytvorené nadštandardné podmienky pre mal. J. u seba v čerstvo
zrekonštruovanom 4-izbovom byte v G.. Otec je architekt, s kolegom majú vlastný architektonický ateliér,
nemá pevnú pracovnú dobu, teda je časovo flexibilný, vie skĺbiť starostlivosť o syna s manažérskou
prácou vo svojej firme. V čase, keď nie je so synom, vie sa venovať pracovnej činnosti intenzívnejšie, v

čase keď je so synom, nepotrebuje žiadnu opatrovateľku, o svojho jediného syna sa vie a chce postarať
a vie sa mu naplno venovať. Matka žije s maloletým u svojich rodičov v 3-izbovom byte, vzájomne si
vypomáhajú aj starí rodičia s J.. Otec má tiež rodičov, ktorí žijú v G. v O., tiež sa tešia z ich druhého
vnuka J. a tiež by sa mu radi venovali. Matka do tejto chvíle nebola ochotná ani raz umožniť nad rámec
stretnutie alebo dlhšie stretnutie J. s otcom, nad rámec neodkladného opatrenia. Dokonca ani na J.

narodeniny, ani cez vianočné sviatky. Preto bude potrebné presne špecifikovať aj letné prázdniny. Otec
by rád vzal maloletého už toto leto do Španielska k moru, na dva týždne. Matka chce tiež viať syna k
moru, preto otec navrhuje dva týždne s matkou a dva týždne s otcom.

6. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že si uvedomuje, že v odvolacom konaní bude súd rozhodovať o

neodkladnom opatrení a že uplynula krátka doba od rozhodnutia prvoinštančného súdu v Piešťanoch z
30.11.2018, no aj tak bude dobré, ak mu súd umožní byť so synom viac, pretože maloletý sa v tomto
veku rýchlo vyvíja a potrebuje tráviť s otcom čo najviac času. Návrh matky by však znamenal, že jeden
víkend bude otec chodiť 4x hore - dobe BA - PN, čo určite nie je ani v záujme syna J. a najdlhšia
medzera by bola od štvrtka do utorka (5 dní), čo je príliš dlhý čas bez kontaktu so synom, čo nie je

v záujme maloletého. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že je skoro vyhovieť návrhu otca 1. krok
pred striedavou starostlivosťou, otec navrhuje, aby súd aspoň zmenil matkou napadnuté neodkladné
opatrenie a rozhodol tak, že namiesto nepárnej nedele a párnej soboty od 9.00 hod. do 19.00 hod. mu
umožní byť so synom od soboty 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a teda matka bude mať pre seba asyna víkend v párnom týždni. Úpravu cez týždeň by otec v tom prípade nenamietal, nerobí tak ani matka
a zachoval by režim utorky a štvrtky od 16.00 hod. do 19.00 hod.

7. K písomnému vyjadreniu otec pripojil záverečnú správu z mediácie zo dňa 10.11.2018, výsledok
z vyšetrenia moču Centrom pre liečbu drogových závislostí z 20.12.2018 s negatívnym výsledkom a
fotografie o trávení času otca s maloletým.

8. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal. K odvolaniu matky podal písomné

vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s nariadeným neodkladným opatrením, avšak s
prihliadnutímnavyjadreniaobochrodičov,bystretávaniemaloletéhosotcompočassobôtanedieľmohlo
prebiehať tak, ako navrhuje matka maloletého, t. j. napr. každú sobotu a nedeľu v nepárnom týždni v
časeod9.00hod.do19.00hod.,čímbysirodičiadelilivíkendytrávenésmaloletýmaždorozhodnutiavo
veci samej. Stretávanie otca s maloletým počas pracovných dní by zostalo bez zmeny. Iná úprava styku,
resp. zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je predmetom riadneho konania v právnych veciach,

ktoré prebiehajú na OS Bratislava o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému (č.
k. 3P/175/2017) a o úpravu práv a povinností k maloletému na OS Piešťany (č. k. 9P/130/2017).

9. Matka podala k vyjadreniu otca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napriek tomu, že súd vyhovel
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, otec vlastne s týmto neodkladným opatrením nie

je spokojný a v rámci odvolacieho konania sa domáha zmeny neodkladného opatrenia - výrazného
rozšírenia jeho styku s maloletým J., vrátane prespávania u otca. S týmto návrhom otca, vrátane jeho
tzv. prvého a druhého kroku pred striedavou starostlivosťou matka nesúhlasí. Dôrazne sa ohradzuje
proti opakovanému tvrdeniu otca, že odniesla syna z G. bez otcovho vedomia. Dňa 24.7.2017 otcovi
oznámila, že spolu so synom definitívne odchádza zo spoločnej domácnosti. Bolo to potom, čo sa otec

snažil udrieť matku aj so synom na rukách. Bol to posledný incident. Predchádzali mu mnohé psychické
aj fyzické útoky, vulgárne nadávky aj vyhrážanie. Matka uviedla, že jej rozhodnutie opustiť spoločnú
domácnosť aj so synom bolo jednoznačne ovplyvnené tým, že začala mať z otca strach. Uviedla,
že nepopiera, že syn potrebuje aj výchovu a starostlivosť svojho otca. Táto však musí predovšetkým
vyhovovať jeho záujmom a nie želaniam a predstavám otca. Maloletý má dva roky, ešte nikdy nespal

bez matky. V noci, keď sa zobudí, matka ho ešte dojčí, čo je pre neho veľmi dôležité, pretože to pre neho
navodzuje pocit bezpečia v matkinej blízkosti, rýchlo sa upokojí a znovu zaspí. Podľa matky v žiadnom
prípade neprichádza do úvahy ani striedavá starostlivosť o maloletého, predovšetkým z dôvodu jeho
útleho veku. Odtrhnúť dieťa v tak útlom veku na niekoľko dní od matky bez vážneho dôvodu, je podľa
matky bezohľadnosť a bezcitnosť voči dieťaťu. Otec maloletého na jednej strane verbalizuje veľkú lásku

k synovi, no na druhej strane tvrdohlavo trvá na striedavej starostlivosti o syna, hoci ani odborníci, ani
súdna prax striedavú starostlivosť u detí v tak útlom veku neodporúčajú práve z dôvodu neprimeraného
zásahu do záujmu dieťaťa mať pocit istoty a bezpečia s človekom, s ktorým je od narodenia. Matka
nemá výhrady proti tomu, aby po uplynutí niekoľkých mesiacov, vo veku dva a pol- tri roky, začal
maloletý J. prespávať u otca. Nepovažuje to však za vhodné riešiť teraz formou neodkladného opatrenia.

Prespávanie u otca si určite bude vyžadovať veľmi citlivý prístup zo strany oboch rodičov a postupné
navykanie maloletého J..

10. Otec k vyjadreniu matky podal písomné vyjadrenie. Uviedol, že na dokreslenie psychicky a fyzicky
týranej manželky prikladá výpis sms komunikácie medzi ním a manželkou v júli 2017, kedy manželkin

otec prišiel do G. a odviezol manželku aj so synom bez toho, aby mu niečo povedali, k nim domov na
majer do O.. Od toho času bol syn vytrhnutý z domáceho prostredia a boli nasilu pretrhnuté otcove väzby
s ním, býva s matkou u jej rodičov, pričom otec má zákaz k nim chodiť. Maloletý má dva roky a v žiadnom
prípade už nie je kojený. Od narodenia bol prikrmovaný Nutrilonom, kvôli nedostatku materského mlieka.
Syn je v prítomnosti otca šťastný a spokojný. Otec od začiatku poukazuje na to, že u matky od pôrodu

nastali hysterické záchvaty zúrivosti, ktoré pred tým nemávala. O syna sa reálne starajú matkini rodičia,
tak isto aj o matku. Do tejto chvíle nebol žiadnym spôsobom šetrený zdravotný stav matky po psychickej
stránke. Obvinenia proti otcovi si matka postupne vymýšľa - týranie, fyzické napádanie, plesnivý byt,
užívanie drog, týranie J. otcovými rodičmi - nie sú z hlavy matky ale jej matky. K vyjadreniu otec pripojil
výpis sms - komunikácie z 7/2017, vyjadrenie pediatričiek MUDr. Z. Q. a MUDr. H. I. a ďalšie fotografie.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nepodali.12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie matky je v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletým počas víkendov dôvodné, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia v tejto časti podľa § 388 CSP, pričom vo zvyšnej
časti je napadnuté uznesenie súdu vecne správne, preto je dôvodné ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

13. Hoci odvolanie matky smerovalo iba proti časti výroku neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený

styk otca s maloletým počas víkendov, vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré možno začať aj
bez návrhu, odvolací súd nie je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 40, § 65, § 66 CMP),
preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom
spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní a
vyjadrenia otca a procesného opatrovníka, bolo v celom rozsahu posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol

vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým práve v
určenom rozsahu.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

17. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva (ods. 2).

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

19. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom

rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

22. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných

prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

26. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).

27. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o

neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní
všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom
ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení.
Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava
Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový

poriadok.

28. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie

dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania,
a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

29. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o
právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo
veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď
to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.30. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade

podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť
pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom
dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč.
procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)
odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným

záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach
návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere
riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž

súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho
výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým
výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na
riadneobjasnenieskutkovéhostavubezohľadunato,čiichúčastnícinavrhlialebočivtomtosmereostali
nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina

konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho
treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach.
Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo
veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným
preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú

stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä
za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť
zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30
dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie
sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich

dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom
na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie
dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre
zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení
vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

31. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletý J., nar. XX.X.XXXX, ktorý má 2 roky,
pochádza z manželstva rodičov, aktuálne býva so svojou matkou. Rodičia maloletého žili v spoločnej
domácnosti do júla 2017, kedy matka aj s maloletým spoločnú domácnosť opustila. Momentálne matka
žije so svojimi rodičmi. Prebieha konanie o rozvod manželstva pred Okresný súdom Bratislava I. pod

sp. zn. 3P/175/2017, ako aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/130/2017, v rámci ktorého už bolo nariadené
neodkladné opatrenie - uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/130/2017-75 zo dňa 14.11.2017,
ktorým bol maloletý ponechaný v starostlivosti matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške
150,- Eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým každý párny štvrtok od 17.00 hod. do 19.00

hod. a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. v prítomnosti matky. Predmetné uznesenie
nadobudlo vykonateľnosť 24.11.2017 a právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 11CoP/17/2018-147 dňa 12.12.2017, pričom odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie
v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý utorok
a štvrtok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod., každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu od 9.00

hod. do 11.00 hod. tak, že si maloletého prevezme a v detskom kútiku obchodného domu Aupark
v Piešťanoch a na rovnakom mieste matke po skončení styku maloletého vráti. Aktuálne sa otec s
maloletým pravidelne stretáva. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel
jeho návrhu na rozšírenie jeho styku s maloletým neodkladným opatrením, keď uzavrel, že vzťahy medzirodičmi sú vážne narušené, avšak je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa stretával so svojím otcom v
nariadenom rozsahu, za účelom upevňovania a rozvíjania väzieb otca s maloletým. Svojim odvolaním
pritom matka žiadala zmenu úpravy styku len čo stretávania sa otca s maloletým počas víkendov,

keď v zmysle návrhu otca bol tento styk (vzhľadom na to, že už uplynulo 8 týždňov od vykonateľnosti
napadnutého uznesenia) upravený (okrem pracovného týždňa vždy v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do
19.00 hod.) každú nepárnu nedeľu a každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., pričom
matka v odvolaní žiadala, aby to bolo každú nepárnu sobotu a nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00
hod., aby tak mohla s maloletým stráviť jeden celý víkend, mala tak možnosť vycestovať s ním, ísť na

výlet alebo krátku dovolenku. Otec uviedol, že návrh matky v odvolaní chápe, avšak žiadal, aby v tom
prípade bol otcovi umožnený styk s maloletým aj s prespaním maloletého u otca, t. j. súvisle každý
nepárnytýždeňodsoboty9.00hod.donedeledo19.00hod.,stým,žeutorkyaštvrtkypočaspracovného
týždňa zostanú zachované ako bolo upravené, prípadne navrhoval, aby tento styk bol zmenený tak, že
počas 8 týždňov bude prebiehať každý utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., a v párnom týždni od piatka
8.00 hod. do nedele 19.00 hod. a v nepárnom týždni vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a po uplynutí

8 týždňov by bola nariadená striedavá starostlivosť a to tak, že otec by bol s dieťaťom v párnom týždni
od stredy od 8.00 hod. do piatka 8.00 hod. a v nepárnom týždni od pondelka od 8.00 hod. do stredy do
8.00 hod. a potom od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. a vo zvyšnom čase
v rovnakom rozsahu by bola s dieťaťom matka.

32. Pretože vzťah medzi rodičmi je konfliktný, pričom na styku otca s maloletým sa rodičia nevedia
dohodnúť, je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ohľadom styku otca
s maloletým dieťaťom neodkladným opatrením, a to najmä v záujme zabezpečenia bezproblémového
vývinu maloletého dieťaťa a stabilizácie jeho výchovných pomerov. Maloleté dieťa má aktuálne dva roky,
je jednoznačne v jeho záujme, aby sa jeho citové väzby s otcom čo najviac rozvíjali a upevňovali, aby

otec mohol ovplyvňovať jeho vývin a uplatňovať na maloletého svoj výchovný vplyv, avšak v každom
prípade treba rešpektovať potreby maloletého dieťaťa, ktoré v tak nízkom veku potrebuje najmä pocit
istoty, stability a bezpečia. Procesný opatrovník maloletého vzhľadom na vyjadrenia rodičov navrhol
vyhovieť návrhu matky v podanom odvolaní, avšak prespanie maloletého u otca zatiaľ neodporúčal, ako
ani inú úpravu styku ako navrhoval otec, ktorá bude predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací

súd sa s názorom procesného opatrovníka plne stotožňuje. Vzhľadom na problematickosť vzťahu
rodičov, ktorá vyplýva aj z ich podaní adresovaných súdu v odvolacom konaní, bude pre vyriešenie
otázky či už zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne vhodnosti
striedavej osobnej starostlivosti potrebné vykonať podrobné dokazovanie, čo však v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia najmä pre krátkosť času nie je možné. Preto otcom navrhovaný styk v podanom

vyjadrení,ktorýsamáblížiťstriedavejstarostlivostizatiaľv štádiukonaniaoneodkladnomopatrenínieje
dostatočne osvedčený, a preto neprichádza do úvahy. Rovnako pokiaľ ide o prespávanie tak maloletého
dieťaťa u otca, odvolací súd nemá žiadnym spôsobom osvedčené, či to maloletý bude bez problémov
zvládať, aký je jeho presný nočný režim, či je naozaj tak silno viazaný na matku, že v noci potrebuje jej
blízkosť, prípadne či je jeho vzťah s otcom už tak silný, že dokáže u neho prespať aj v noci. Túto otázku

preto nateraz nie je vhodné riešiť inštitútom neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletým počas
pracovného týždňa vždy v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. účastníci konania nenamietali a
odvolací súd má za to, že takáto úprava styku otca s mal. dieťaťom je vhodná a prospešná. Pokiaľ potom
ide o návrh matky, aby stretávanie otca s maloletým bolo počas víkendov upravené tak, že v podstate
párne víkendy bude maloletý tráviť s matkou a nepárne víkendy bude v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.

s otcom, tu dospel odvolací súd k záveru, že je to v záujme maloletého dieťaťa, kedy si obaja rodičia
budú môcť plnohodnotnejšie naplánovať trávenie času s maloletým, maloletý bude mať zachovaný svoj
pravidelný režim ako aj kontakt s otcom. Pokiaľ otec namietal, že bude počas svojho víkendu musieť
4x s maloletým cestovať, odvolací súd uvádza, že je to úprava len dočasná, do rozhodnutia súdu vo
veci samej, prípadne, kým rodičia sami nedospejú k nejakej inej konštruktívnej dohode. Nateraz sa javí,

že takýto spôsob styku otca s dieťaťom, je vhodným riešením tak pre maloletého, ako aj jeho rodičov,
naďalej tým bude zohľadnený záujem otca stretávať sa so synom v čo najširšej miere, ako aj právo
matky tráviť spoločne s maloletým synom aspoň jeden celý víkend.

33. Odvolací súd dodáva, že rozvíjanie väzieb medzi dieťaťom a rodičom je nevyhnutné pre jeho

plnohodnotný vývoj. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločného maloletého dieťaťa
vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého
dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by
mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívaťna zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého
rodiča. Každý rodič má právo počas doby, kedy má maloleté dieťa vo svojej starostlivosti, na toto
dieťa výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. Konkrétna

úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti v budúcnosti,
bude potom výsledkom dokazovania vo veci samej.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti
úpravy styku otca s maloletým počas víkendov, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že dočasne upravil

styk otca s maloletým J. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým J. každý nepárny týždeň v
kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si maloletého prevezme
a po ukončení styku odovzdá matke v určenom čase v detskom kútiku obchodného domu Aupark v
Piešťanoch a v ostatnej účastníkmi konania nenamietanej a inak vecne správnej časti napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. K zániku resp. zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia potom dôjde v zmysle ust. § 333 až
339 CSP.

36. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného

opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v
rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods.
3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).