Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18Pc/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118200288
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118200288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky- oprávnenej:

Z. t.č. W., proti povinným v 1. rade- otec, M. X.XX.XXXX, bytom K. X. rade- matka, K.ar. XX.X.XXXX,
bytom K. v konaní o zvýšenie výživného a o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre plnoletú navrhovateľku zo sumy 70 eur mesačne na sumu 120
eur mesačne od 11.1.2018 do 31.8.2018 a na sumu 150 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré
výživné je otec povinný platiť na účet navrhovateľky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím
sa m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 23.3.2016, č.k. 21P/190/2015-40.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi od 11.1.2018 do 30.9.2018 v sume 463,81 eur je otec povinný zaplatiť
na účet navrhovateľky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je povinná prispievať na výživu plnoletej navrhovateľky sumou 50 eur mesačne od 11.1.2018 do
31.8.2018 a sumou 70 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť na
účet navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo matke za obdobie od 11.1.2018 do 30.9.2018 v sume 453,81 eur súd
povoľuje matke splatiť spolu s bežným výživným po 20 eur mesačne, počínajúc mesiacom október 2018
na účet navrhovateľky až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok nemá náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka- oprávnená sa návrhom doručeným súdu dňa 11.1.2018 domáhala určenia výživného

zo strany povinnej v 1. rade- matky, ktorá ju vyhodila z domu a ich vzťahy sú naštrbené, zo strany
odporkyne až nenávistné. Žiadala, aby súd zaviazal platením výživného aj povinného v 2. rade- jej otca,
pretože keď nemala kam ísť a obrátila sa na neho s prosbou, či by u neho nemohla bývať, ani sa jej
neozval a neprejavuje o ňu žiaden záujem. Ani jeden z rodičov jej výživné neplatí, napriek tomu, že
na výživné od nich je odkázaná, lebo je študentkou X. ročníka A.. Navrhovateľka žiadala, aby každý z
rodičov bol zaviazaný platiť jej výživné v sume 300 eur mesačne, odo dňa podania návrhu.

2. Povinný v 1. rade- otec sa písomne vyjadril dňa 16.2.2018, uviedol, že má vedomosti o tom, že
navrhovateľka sa nesprávala dobre v domácnosti svojej matky, nedodržiavala pravidlá, bola v zlej
partii a preto odišla. On aj matka navrhovateľky majú podozrenie, že navrhovateľka užíva návykové
látky, alebo trpí poruchou správania psychiatrického charakteru. Uviedol, že výživné, ktoré bolo určenérozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 23.3.2016 č.k. 21P/190/2015-40 v sume 70 eur riadne
platí k rukám matky. V rovnakej výške platí výživné aj na mal. B. Jeho príjmové pomery sa nezmenili,
príjem predstavuje XXX . eur v čistom, príjem jeho družka XXX. eur v čistom a celkové výdavky

domácnosti 1.174 eur. Určenú sumu výživného v nezmenenej výške je ochotný poukazovať na účet
dospelej navrhovateľky, pokiaľ si ho zriadi.

3. Povinná v 2. rade- matka, podala vo veci písomné vyjadrenie dňa 28.2.2018. Nesúhlasila s tvrdením
navrhovateľky o tom, že ju z domu vyhadzovala, alebo k nej pociťuje nenávisť. Navrhovateľka odišla z jej

domácnosti z dôvodu, že keď sa dostala do puberty, našla si partiu, do ktorej zapadla a jej správanie sa
začalo zhoršovať až natoľko, že chodila domov v noci, nedodržiavala dohodnuté podmienky, nedvíhala
telefón a pod., teda ona, ako matka sa o ňu bála. Preto po nezhodách jej dala podmienku, že pokiaľ
nemieni rešpektovať pravidlá domácnosti, tak sa môže zbaliť a odísť. Dcéra až následne, dobrovoľne
opustila jej domácnosť v januári 2018 a odvtedy nevie kde býva a s kým. Povinná v 2. rade nesúhlasila
s navrhovaným výživným z toho dôvodu, že jej príjem predstavuje XXX eur mesačne, má ešte ďalšiu

vyživovaciu povinnosť voči B. a výdavky mesačne 474,78 eur.

4. Súd zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči oprávnenej bola naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Košice I zo dňa 23.3.2016, č.k. 21P/190/2015-40, kedy došlo k zvýšeniu výživného
na sumu 70 eur mesačne ( ale aj pre mal. B. na sumu 70 eur mesačne). V tom čase navrhovateľka

navštevovala X.. ročník strednej odbornej školy, mal. B. bol žiakom X. ročníka, matka maloletých detí
pracovala vo firme Q. ako A. a jej priemerný čistý mesačný zárobok je XXX,- EUR. Otec mal. detí
pracoval ako O. a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške XXX eur.

5. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že od X.X.XXXX bola prijatá na štúdium na vysokej škole,

predložila potvrdenie o tom, že navštevuje X. ročník dennej formy štúdia F. Fakulta verejnej správy,
bakalárskeho študijného programu so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Uviedla, že s rodičmi nežije v
spoločnej domácnosti, a preto od nich žiada výživné. Od matky odišla pre vzájomné nedorozumenia a
riešila svoj život sama takým spôsobom, že najprv bývala v období od januára do apríla 2018 v podnájme
s jednou starou pani, ktorej platila mesačne 100 eur, pričom tieto peniaze mala z brigád, alebo si musela

peniaze požičiavať, takže je zadlžená. Potom už musela z tohto podnájmu odísť, a odvtedy sa pretĺka
takým spôsobom , že v súčasnosti napr. býva u spolužiaka, ktorý je v podnájme. Má tam osobitnú izbu
a preto mu platí mesačne 100 eur. Príjem mala iba v letných mesiacoch, keď brigádovala, ale takým
spôsobom, že nemala kde bývať, takže mala stan a chodila som po rôznych štátoch
( I. s kamarátkami a keď potrebovala peniaze, prišla na Slovensko, zarobila som tak do XXX eur a

znova som išla do zahraničia. Takto som sa mohla vrátiť na Slovensko možno trikrát. Musela vyžiť z
tých peňazí, ktoré zarobila. Do 25.5.2018 navrhovateľka študovala na strednej škole, a to na Strednej
odbornej škole U. odbor informačných a sieťových technológií v C.. Štúdium ukončila maturitou. Do
budúcna chce riešiť svoje bývanie tak, že by si zohnala internát. Čo sa týka výživného zo strany otca,
tých 70 eur s k nej nedostávalo každý mesiac, pretože matka má výdavky s jej psom, ktorý zostal

u nej a o ktorého sa stará. Čo sa týka stravovania, mala by dodržiavať bezlepkovú diétu, ale na to
financie nemá, stravuje sa dosť zle, tak ako príde. Svoje veci má uložené v jednom vaku, ktorý buď
nosí so sebou, alebo ho má v súčasnosti v tom byte, ktorom býva, u spolužiaka. Výdavky spojené so
štúdiom navrhovateľka iba predpokladala, uviedla, že len jedna kniha bude stáť 30 eur a bude ich
treba zabezpečiť viacej.

6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že ona by aj súhlasila s nejakým výživným pre svoju dcéru,
nevie však uviesť v akej výške a rozhodnutie ponechala na zváženie súdu. Za tie mesiace, od kedy sa
dcéra odsťahovala od nej, tak sa vzťahy medzi nimi zlepšili, asi od leta 2018, v súčasnosti už spolu aj
komunikujú. V tomto období dávala dcére občas aj nejaké vreckové, ale nevedela uviesť ani výšku, ani

mesiace týchto príspevkov. Výživné nedávala dcére. Matka potvrdila tú skutočnosť, že navrhovateľka
v čase, keď od nej odišla, študovala vo štvrtom ročníku na strednej odbornej školy a vie o tom, že
veľmi dobre zmaturovala. Dcéra odišla a do bytu sa nechce vrátiť, pretože nie je ochotná dodržiavať
tie pravidlá, ktoré ona od nej požaduje. V tom je vlastne celý problém a celé nedorozumenie medzi nimi.
Matka žije v dvojizbovom byte spolu s maloletým synom, ktorý má 13 rokov a na ktorého otec dieťaťa,

platí 70 eur mesačne, rovnako ako na navrhovateľku. Tento dvojizbový patrí rodičom matky, za ktorý
matka platí 210 eur mesačne. Príjem matky predstavuje XXX. eur mesačne v čistom. Z tohto príjmu
základné výdavky predstavujú 160 eur mesačne, splátky, pôžičky, pričom pôžičku brala asi pred tromi
rokmi na základné živobytie, aby vedela vyžiť s deťmi, a bude splácať túto pôžičku ešte 4-5 rokov.Výživné, ktoré dostáva na dcéru 70 eur mesačne jej v podstate zostáva. Zatiaľ dávala dcére nejaké
vreckové, alebo som jej nakúpila potraviny, napr. vtedy, keď sa chystala do I. asi za 30 eur. Dcéra má aj
mobil, takže sú aj v telefonickom kontakte skoro každý deň. Matka má výdavky na stravovanie, výdavky

spojené s maloletým synom, alebo za mobil asi 30 eur mesačne.

7. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že návrh považuje za bezpredmetný aj z toho dôvodu, že
navrhovateľka dobrovoľne odišla z domácnosti svojej matky, teda nie je pravdou, že by matkou bola
vyhodená. Pomery na strane otca navrhovateľky sa zmenili tak, že žije asi 10 rokov so svojou družkou,

z tohto družobného pomeru mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému M. Spolu so svojou
rodinou žije v trojizbovom byte, ktorý si kúpili na hypotéku tak, že otec vlastní jednu tretinu tohto bytu a
družka dve tretiny tohto bytu. Za bývanie platia spoločne 250 eur mesačne, hypotéku splácajú sumou
340 až 350 eur mesačne zo spoločného účtu, pretože s družkou spoločne hospodária. Príjem otca
sa podľa neho za posledné tri mesiace znížil a predstavuje asi XXX eur mesačne v čistom. Je to v
súvislosti so zmenou jeho pracovného zadelenia. Jeho mzda je ovplyvnená nadčasmi a odmenou, ktorú

dostávajú raz ročne. Družka otca zarába asi XXX eur mesačne v čistom. Maloletý syn M. od septembra
XXXX navštevuje X. ročník ZŠ, takže aj v súvislosti s tým sa otcovi zvýšili výdavky. Čo sa týka plnoletej
dcéry- navrhovateľky, mimo výživného 70 eur mesačne, ktoré otec platí do rúk jej matky, ničím iným
neprispieva. Platí životné poistenie družky a syna 53 eur mesačne, ďalšie náklady sú s prevádzkou
motorového vozidla asi 80 eur mesačne, ktoré používa jednak na cestu do práce a jednak vozí mal. M.,

aj staršieho syna B. na výlety, alebo k svojim rodičom. Jedná sa o motorové vozidlo zn. Z. rok výroby
XXXX, zakúpený za XXXX . eur s tým, že o túto sumu bola navýšená hypotéka. Ostatné výdavky
súvisia so živobytím- stravovaním v ich domácnosti 200 eur mesačne.

8. Zo správy zamestnávateľa matky: Q. súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem za rok XXXX.

predstavoval XXX,XX eur, za obdobie od 2/2018 do 7/2018 616,83 eur. Na strane otca, podľa opisu
mzdového listu od Ministerstva vnútra SR, jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 8/2017
do 7/2018 predstavoval XXX,XX eur.

9. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z., ďalej iba CMP) rozsudok vo

veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa ust. § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.14. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností,
za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch

účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o
kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne
rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje
stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

15. Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného pre navrhovateľku nastala podstatná zmena pomerov
na jej strane z toho dôvodu, že od januára 2018 nežije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej
bola ako maloletá zverená po rozvode svojich rodičov. Navrhovateľka je plnoletá, žije samostatne a
preto vznikla vyživovacia povinnosť aj jej matke, povinnej v 2. rade. Čo sa týka výživného zo strany
povinného v 1. rade- otca navrhovateľky, toto výživné v sume 70 eur mesačne bolo platené do rúk matky
navrhovateľky, napriek tomu, že navrhovateľka s ňou nežila a po dovŕšení plnoletosti bol otec povinný

platiť výživné do jej rúk.

16. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti,
v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru,
že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca pre plnoletú navrhovateľku-

oprávnenú a na určenie výživného zo strany matky navrhovateľky. Podľa zváženia súdu je nesporné,
že na strane navrhovateľky nastala podstatná zmena pomerov nielen tým, že sa osamostatnila, ale
aj pokračovaním štúdia na strednej škole a najmä nástupom na vysokú školu v akademickom roku
2018/2019. Oprávnená nemá pravidelný vlastný príjem a nemá zabezpečené ani bývanie. Občasný
príjem z brigád mala iba v letných mesiacoch a tento príjem v plnej miere spotrebovala na svoje

nevyhnutné živobytie. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je dospelá, nie je možné stotožniť sa s
námietkami otca, že návrh je nedôvodný, lebo navrhovateľka sa sama rozhodla odísť od svojej matky,
matka ju nevyhodila. Tieto námietky sú v rozpore s cit. § 62 ods.1 Zákona o rodine, preto súd na ne
neprihliadal.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a
otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý

z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená
osobnoustarostlivosťoualebotiežčiastočnestarostlivosťouodomácnosť,poskytovanímvecnýchplnení
napr. bývania, treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného
príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Keďže ani jeden z rodičov neplní svoju vyživovaciu povinnosť
ani prvou ani druhou formou plnenia, prichádza do úvahy iba určenie ich vyživovacej povinnosti vo forme

peňažného príspevku na účet navrhovateľky.

18. Súd dospel k tomu záveru, že otec je schopný zo svojho príjmu, aj s prihliadnutím na jeho celkovú
finančnú a majetkovú situáciu prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným: za obdobie od
podania návrhu do 31.8.2018 sumou 120 eur mesačne t.j. za obdobie jej štúdia v poslednom ročníku

strednejškolyapočasprázdnin, asumou150eurmesačneoddátumunástupunavrhovateľkynavysokú
školu do budúcna s prihliadnutím na to, že dochádza k podstatnému zvýšeniu potrieb navrhovateľky,
čo je podľa zváženia súdu nesporné. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd nemohol prihliadať
na záväzky otca, pretože tieto nemajú prednosť pred výživným a vždy predstavujú určitú majetkovú
hodnotu, ktorú za tieto záväzky otec získal ( v tomto prípade byt a auto). Zároveň súd prihliadal na to,

že otec navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou spoločne hospodári, a ktorá má
svoj príjem, preto náklady domácnosti aj svoje záväzky splácajú spoločne.

19. Na strane matky navrhovateľky súd rozhodol o určení výšky jej vyživovacej povinnosti za obdobie
od podania návrhu sumou 50 eur mesačne s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery povinnej

do 31.8.2018 a sumou 70 eur mesačne od 1.9.2018 do budúcna. Súd má za to, že matka je schopná
takéto výživné zo svojho príjmu platiť, aj keď náklady svojej domácnosti znáša sama. Matke od januára
2018, odkedy nežije navrhovateľka v jej domácnosti ubudli výdavky súvisiace s navrhovateľkou, ktoréuvádzalaeštevčasepredchádzajúcehosúdnehorozhodnutia,pretojepodľazváženiasúdutakátosuma
výživného pre navrhovateľku dôvodná.

20. V dôsledku zvýšenia výživného vzniklo otcovi dlžné výživné od dátumu podania návrhu, t.j. od
11.1.2018 do 30.9.2018 t.j. do konca mesiaca v ktorom bol vyhlásený rozsudok za 21 dní v mesiaci
január 2018 v sume 33,81 eur ( 50:31x21), za 7 mesiacov po 50 eur a za 1 mesiac 80 eur, spolu 463,81
eur, ktorú sumu dlžného výživného je povinný zaplatiť v lehote určenej súdom.

21. V dôsledku určenia výživného vzniklo matke dlžné výživné od podania návrhu, t.j. od 11.1.2018 do
30.9.2018 t.j. do konca mesiaca v ktorom bol vyhlásený rozsudok za 21 dní v mesiaci január 2018 v
sume 33,81 eur ( 50:31x21), za 7 mesiacov po 50 eur a za 1 mesiac 70 eur, spolu 453,81 eur, ktorú sumu
dlžného výživného je povinná zaplatiť v splátkach, ktoré jej súd povolil s prihliadnutím na jej príjmové
pomery v sume 20 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným a určil je podmienky zročnosti
splátok.

22. Vzhľadom na to, že podľa zváženia súdu neboli splnené podmienky pre zvýšenie výživného na sumu
300 eur mesačne tak, ako to požadovala navrhovateľka od každého povinného rodiča, s prihliadnutím
na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, súd v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.

23. V súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.