Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317212402
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317212402.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu : Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v zastúpení Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, substitučne zastúpená: JUDr.
Tibor Nagy, advokát, so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, proti žalovanej: Q. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G., o zaplatenie 712,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice č.k. 74/2017- 131 zo dňa 11. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (III.) a vo výroku o
trovách konania (IV.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd odvolanie žalobcu voči vyhovujúcemu výroku (II.) o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil v časti sumy 712,30 eura.
Ďalším výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1,75 eura, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 72 % s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 3,

4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), § 544 ods. 1,2, § 588, Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 43
ods. 1,2, § 44 ods. 1,2 zákona č. 351/2011 Z.z .ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
dospel k záveru, že žalobu je treba až na sumu 1,75 eura ako nedôvodnú zamietnuť. V odôvodnení
rozsudku poukázal na to, že strany sporu uzatvorili zmluvu o pripojení zo dňa 27.02.2003 č. A0674758
kde žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzatvorila so žalobcom zmluvu, na základe ktorej sa jej
zaviazal žalobca poskytovať program služieb Paušál 120. Z dohody o splátkach č. A0674758 zo dňa

23.12.2014 vyplýva, že strany sporu uzavreli dohodu o splátkach kúpnej ceny za zariadenie Samsung
Galaxy Trend Plus white, ktorý poskytol žalobca žalovanej na základe dodatku na služby a predal ho
žalovanejakokupujúcemustým,žekúpnacenaboladojednanávovýške25euražalovanáakokupujúci
sa zaviazala zaplatiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 4 eur bez odkladu po uzavretí takejto dohody.
Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 21 eur zaplatí kupujúca v
mesačnýchsplátkachpočas21mesiacov,pričomvýškamesačnejsplátkyboladohodnutá1euro.Strany

sporu uzavreli dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A0674758 zo dňa 23.12.2014 z
ktorého vyplýva, že žalobca poskytoval žalovanej účastnícky program Sova 5 eur s tým, že jej odpredal
mobilný telefón Samsung Galaxy Trend Plus white, so zľavou z kúpnej ceny vo výške 25 eur, pričom
žalovaná si bola vedomá, že bežná maloobchodná spotrebiteľská cena takéhoto telefónu je 120 eur.
Žalovaná tiež vyhlásila, že si je vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za zľavnenú kúpnu cenu
len z toho dôvodu, že sa zviazala užívať služby žalobcu poskytované prostredníctvom SIM karty a to po

dobu dohodnutú v dobe 2.3 tohto dodatku, t.j. 24 mesiacov. Uviedol, že okrem toho strany sporu si v
nadväznosti na takéto ustanovenie dohodli zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinnostízo strany žalovanej a to ak počas doby viazanosti (24 mesiacov) poruší svoju povinnosť včas a riadne
uhradiť cenu za služby alebo povinnosť včas a riadne uhradiť iný svoj peňažný záväzok, alebo ak
poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a po celú dobu viazanosti užívať bez

prerušenia služby prostredníctvom SIM karty. V takomto prípade žalovanej vznikla povinnosť uhradiť
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 95 eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia
tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že strany sporu
uzavreli ďalšie kúpne zmluvy a dohody o splátkach, na základe ktorých žalobca odpredal žalovanej

ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi rôzne telekomunikačné zariadenia. Z pokusu o pokonávku zo dňa
21.12.2015 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 732,30 eura
najneskôr do 30.01.2016 z dôvodu, že porušila svoje zmluvné povinnosti a nesplácala jednotlivé splátky
z titulu uzavretej kúpnej zmluvy a dohody o splátkach, preto jej vznikla povinnosť zaplatiť cenu za
poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 273,57 eura, ako aj zmluvnú pokutu vo výške
63,33 eura.

1.2 V priebehu konania žalovaná vykonala úhradu v prospech žalobcu vo výške 712,30 eura a to dňa
21.11.2017. Z písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.11.2017 vyplynulo, že žalobca
v zmysle § 145 ods. 2 CSP berie svoju žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie 712,30 eura a
žiada v tejto časti konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu úroky
z omeškania, ktoré vyčíslil na sumu 121,19 eura, pričom ide o úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne

zo sumy 712,30 eura od 31.01.2016 do 21.11.2017. K čiastočnému späťvzatiu došlo z dôvodu, že dňa
21.11.2017 uhradila žalovaná sumu vo výške 712,30 eura.
1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval žalobcu za dodávateľa v zmysle
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pričom medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah. Súd prvej inštancie

vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť v zmysle § 145 ods. 2 CSP,
zastavil konanie čiastočne, a to z dôvodu, že žalovaná vykonala počas konania úhradu dlžnej sumy
vo výške 712,30 eura. Zároveň súd považoval za nesporné, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
pričom výška úrokovej sadzby bola určená v súlade s právnymi predpismi nakoľko žalovaná sa dostala

doomeškaniaspeňažnýmplnením,pretoženezaplatilasvojdlhanivdodatočnejlehotenaplnenie,ktorú
jej poskytol žalobca v pokuse o pokonávku. Žalovaná okrem toho žiadnym spôsobom nespochybnila
uplatnený nárok žalobcu a to aj pokiaľ ide o úroky z omeškania a tento naopak uznávala o čom svedčí
tá skutočnosť, že vykonala úhradu dlžnej sumy - istiny počas priebehu konania. Súd považoval prvý
deň omeškania - 31.01.2016, ako aj deň kedy došlo k úhrade - 21.11.2017 za nesporný. Ďalej uviedol,

že považoval nárok žalobcu na úroky z omeškania za dôvodný s tým, že tie však podľa názoru súdu
neboli zo strany žalobcu v správnej výške vyčíslené, pretože úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne
predstavujú za obdobie od 31.01.2016 do 21.11.2017 sumu vo výške 65,08 eura. Úhradu žalovanej vo
výške 712,30 eura súd započítal na sumu 263,57 eura, ktorú si uplatňoval žalobca z titulu neuhradených
telekomunikačných služieb ako aj na sumu 385,40 eura z titulu neuhradených splátok kúpnej ceny a

sumu 63,33 eura započítal na úhradu úrokov z omeškania, ktoré súd vyčíslil vo výške 65,08 eura.
Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 1,75 eura, ktorá predstavuje
nezaplatený úrok z omeškania za vyššie uvedené obdobie.
1.4. Konštatoval, že pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 63,33 eura, ktorú si uplatňoval
žalobca z uzavretého dodatku tak takéto dojedanie je neplatné, pretože podľa názoru súdu takáto

zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a v
spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že nejde o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie, pretože žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu spotrebiteľom - žalovanou osobitne
nevyjednával, pričom tá je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch.
Takáto pokuta, ktorá slúžila na zabezpečenie záväzku nebola individuálne dojednaná, pretože je

zahrnutá v štandardnej typovej zmluve a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa. Poznamenal, že tzv. degresívna zmluvná pokuta musí zohľadniť nielen čas a rozsah
porušenej povinnosti, ale aj charakter a závažnosť porušenia povinnosti. Tiež takáto sankcia musí
zohľadňovať aj skutočnú a reálnu ujmu, ktorá žalobcovi porušením povinnosti vznikne. Poukázal na

skutočnosť, že aj keď je zmluvná pokuta dohodnutá degresívnym spôsobom v závislosti od toho kedy
dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti tak má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože
zaťažuje len jednu stranu záväzkovo-právneho vzťahu a to žalovanú. Zmluvná pokuta, ktorá bola
dohodnutá degresívnym spôsobom vo výške 95 eur vo svojej podstate zabezpečovala záväzok a tonezaplatenú bežnú maloobchodnú cenu mobilného zariadenia, ktoré poskytol žalobca žalovanej za
zľavnenú kúpnu cenu vo výške 25 eur. Uplatnená zmluvná pokuta vo výške 63,33 eura tak predstavuje
vo vzťahu k sume 120 eur, ktorá predstavuje bežnú maloobchodnú cenu zariadenia bez zľavy sankciu

vo výške takmer 53 % zabezpečeného nároku. Výška takejto sankcie je tak neprimeraná k hodnote
zabezpečovanej povinnosti. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu v časti uplatnenej
zmluvnej pokuty vo výške 63,33 eura. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal čiastočný úspech v konaní v rozsahu 86 % a žalovaná mala
úspech v rozsahu 14 %, pričom celkový úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 72%, a preto súd priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v takomto rozsahu. Súd zároveň poukázal na
skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť z dôvodu správania sa žalovanej, nakoľko tá
počas konania vykonala čiastkovú úhradu svojho dlhu a žalovaná tak svojím správaním zavinila takéto
čiastočné zastavenie konania.

2.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to voči vyhovujúcemu,

zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tvrdenie súdu, že spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
zmluvnúpokutudojednanúvDodatku.Účastník,ktorýsarozhodnevyužívaťslužbyžalobcumámožnosť
výberu. Môže sa rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo kreditom, môže si nastaviť výšku

mesačného paušálu, zvoliť si kúpu telekomunikačného zariadenia za akciovú cenu alebo nie. Proces
vzniku vzťahov je teda založený na voľbe daného účastníka. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že zmluvná
pokuta uvedená v Dodatku k zmluve č. A0674758 zo dňa 23.12.2014 spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach medzi žalobcom a žalovaným, súd izoloval zmluvnú pokutu od ostatných zmluvných dojednaní
vzmluveaneprihliadalnabenefity,ktorébolinazákladevyššieuvedených zmlúvadodatkovposkytnuté

žalovanému.

2.2 Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil z právneho hľadiska,
keďže uvedená zmluvná pokuta podľa žalobcu spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z § 544
Občianskeho zákonníka. Žalobca pri vyčíslení zmluvnej pokuty prihliadol na zotrvanie žalovanej v

dobe viazanosti. Žalovaná si svoje povinnosti neplnila od septembra 2015. Zmluvná pokuta sa teda
znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté
zmluvné podmienky. Výška zmluvnej pokuty bola pri podpise Dodatku stanovená sumou, ktorá sa rovná
rozdielu medzi maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia a predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia. Zdôraznil, že zmluvná pokuta vo výške 63,33 eura nepredstavuje

nárok priečiaci sa platnému právnemu poriadku SR a nemožno ho klasifikovať ani ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 298 CSP v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal
na to, že tým, že žalovaná zaplatila žalovanú sumu vo výške 712 eura, uznala žalobcom uplatňovaný
nárok čo do dôvodu a výšky. Žalobca mal za to, že konajúci súd sa nemal zaoberať s vecou samou,
ale iba v časti týkajúcej sa príslušenstva žalovanej pohľadávky. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol

nesprávne, keď nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 63,33 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,50 % ročne od 31.01.2016 do zaplatenia zamietol a úhradu žalovanej zo dňa
21.11.2017 v časti sumy 63,33 eura započítal ako úhradu úroku z omeškania. Uvedené malo potom
dopad aj na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 121 eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vo vyhovujúcom výroku bolo potrebné odvolanie žalobcu podľa § 386
písm.b) odmietnuť.

5.1 Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej
sumy vo výške 712,30 eura spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou
zmluvy č. A6875398, A7811464, A4668130, A0674758, na základe ktorých vypožičal žalovanej 4 ks SIM
kariet, ktoré jej umožnili využívať telekomunikačné služby. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že priuzavretí dodatku k zmluve č. A0674758 odpredal žalovanej mobilný telefón značky "Samsung Galaxy
Trend Plus white" za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške
63,33 eura, pričom pri určení výšky takejto pokuty zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji

mobilného telefónu. Z uvedených dôvodov, keďže žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých
služieb vo výške 273,57 eura porušila svoje zmluvné povinnosti a je povinná tak zaplatiť žalobcovi aj
zmluvnú pokutu vo výške 63,33 eura. Okrem toho žalovaná tiež riadne neuhrádzala mesačné splátky
za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia, čím porušila zmluvné povinnosti, a preto jej zosplatnil žalobca
zvyšné neuhradené splátky v sume 385,40 eura. Z uvedených dôvodov si žalobca uplatnil voči žalovanej

sumu 712,30 eura, ktorá pozostáva jednak z poplatkov za neuhradené služby vo výške 263,57 eura,
nezaplatených splátok vo výške 385,40 eura, ako aj z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
63,33 eura. Rovnako žiadal od žalovanej úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 712,30
EUR od 31.01.2016 do zaplatenia.

5.2 V priebehu konania žalobca v zmysle § 145 ods. 2 CSP písomným podaním zobral svoju žalobu

čiastočne späť a to v časti o zaplatenie 712,30 eura a žiadal v tejto časti konanie zastaviť z dôvodu,
že žalovaná uhradila uvedenú sumu dňa 21.11.2017. Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania, ktoré vyčíslil na sumu 121,19 eura.

6. V danej veci súd prvej inštancie správne postupoval, keď zastavil konanie v časti sumy 712,30 eura,

vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť v zmysle § 145 ods. 2 CSP. Je
nesporné, že žalovaná počas konania uhradila žalovanú istinu 712,30 eura, ktorá suma pozostávala
z poplatkov za neuhradené služby vo výške 263,57 eura, nezaplatených splátok vo výške 385,40
eura, ako aj z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 63,33 eura. Zostávajúci nárok žalobcu
potom predstavoval úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 712,30 eura od 31.01.2016

do zaplatenia, t.j. do 21.11.2017 ( úhrady istiny žalovanou), pričom tieto žalobca pri svojom späťvzatí
vyčíslil na sumu 121,19 eura. Súd prvej inštancie tiež v napadnutom rozhodnutí považoval za nesporné,
že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako
aj Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože žalovaná nezaplatila svoj dlh ani v dodatočnej lehote
na plnenie, ktorú jej poskytol žalobca v pokuse o pokonávku. Úroky z omeškania však nepovažoval zo

strany žalobcu za správne vyčíslené, pretože úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne za obdobie od
31.01.2016 do 21.11.2017 nepredstavujú žalobcom požadovanú sumu 121,19 eura. Odvolací súd sa
však nestotožnil s ďalším postupom súdu prvej inštancie, keď na úhradu žalovanej vo výške 712,30 eura
sám započítal iné nároky žalobcu, ako boli uplatnené v žalobe. Do úhrady žalovanej vo výške 712,30
eura zahrnul sumu 263,57 eura, ktorú si uplatňoval žalobca z titulu neuhradených telekomunikačných

služieb, sumu 385,40 eura z titulu neuhradených splátok kúpnej ceny a sumu 63,33 eura započítal na
úhradu úrokov z omeškania ( vyčíslené celkove súdom prvej inštancie na sumu 65,08 eura). Pôvodný
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 63,33 eura, ktorý bol obsiahnutý v žalovanej istine 712,30
eura žalobcovi nepriznal z vyššie uvedených dôvodov ( bod 1.4 odôvodnenia). Takýto postup súdu prvej
inštancie považoval odvolací súd za nedôvodný a tiež v rozpore s odôvodnením rozsudku, v ktorom súd

uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila uplatnený nárok žalobcu, a to aj pokiaľ ide o
úroky z omeškania a tento naopak uznala, o čom svedčí tá skutočnosť, že vykonala úhradu dlžnej sumy -
istiny v priebehu konania. Je nepochybné, že žalovaná zaplatila sumu 712,30 eura žalobcovi v priebehu
konania na základe podanej žaloby, čím uznala žalobcom uplatnený nárok uplatnený v žalobe čo do
dôvodu i výšky. Sumu 712,30 euro žalovaná zaplatila ako istinu, pričom 5,05 % úrok z omeškaniam

ktorý žalobca v žalobe uplatnil nezaplatila.
7. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v jeho zamietajúcom výroku vecne nesprávne, keď súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalovaná
v priebehu konania zaplatila žalobcom uplatnený nárok a to aj zmluvnú pokutu vo výške 63,33 eura .
Zaplatením sumy 712,30 eura pozostávajúcej z ceny služieb v sume 263,57 eura, z nezaplatených

splátok v sume 385,40 eura a zmluvnej pokuty 63,33 eura žalovaná nárok žalobcu uplatnený v konaní
uznala, pričom v tejto sume je zahrnutá aj zmluvná pokuta. Späťvzatím žaloby v tejto časti a zastavením
konania o uplatnených nárokoch zodpovedajúcich sume 712,30 eura odpadol v tomto rozsahu predmet
sporu a súd už nemal žiaden dôvod posudzovať dôvodnosť týchto nárokov a teda ani dôvodnosť
zaplatenej zmluvnej pokuty v sume 63,33 eura. Jeho povinnosťou bolo rozhodnúť už iba o úroku s

omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy od 31.01. 2016 do zaplatenia, ktoré žalovaná doposiaľ
nezaplatila, a ktorý nárok si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania, ako výroku závislého podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1CSP). V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie už bude zaoberať len zostávajúcim nárokom žalobcu
predstavujúcim vyčíslené úroky z omeškania, pričom zohľadní, že sumu 1,75 eura už titulom úrokov z
omeškania žalobcovi priznal. Následne vec opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní,

pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd ďalej dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo správne ani vo výroku o
trovách konania, keď súd celkový úspech žalobcu určil v rozsahu 72%. V sporových konaniach sa
ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Naproti tomu k zastaveniu konania môže
dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok
podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom
pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z
procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku

späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj
na strane žalovaného. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému uvádza, že súd prvej inštancie
nesprávne postupoval aj rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie jedným
výrokom rozhodol o celých trovách konania, pričom správne mal rozhodnúť dvomi samostatnými

výrokmi, v ktorých mal zohľadniť samostatne úspech vo veci, ako aj skutočnosť, ktorá strana sporu
zavinila zastavenie konania. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie potom rozhodne o náhrade trov,
vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
9. Odvolací súd odvolanie žalobcu voči napadnutému vyhovujúcemu výroku odmietol s poukazom na
§ 386 b) CSP. Súd druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 1,75

eura, ktorá predstavuje nezaplatený úrok z omeškania za vyššie uvedené obdobie. Uvedeným výrokom
súd prvej inštancie vyhovel časti žalovaného nároku. Odvolací súd dospel k záveru, že proti výroku II.
napadnutého rozsudku podala odvolanie neoprávnená osoba v zmysle § 386 písm. b) CSP. Osobou
oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým

rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je
existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z
hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Ujma
môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napádaného výroku rozhodnutia od
posledného návrhu sporovej strany vo veci samej jej neprospech. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy,

ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti, ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil
niečo iné, než čoho sa strana domáhala. V danom prípade súd prvej inštancie výrokom II. rozhodol
v prospech žalobcu, keď zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1,75 eura, preto s poukazom na §
386 písm. b) CSP odvolanie žalobcu voči vyhovujúcemu výroku (II.) odmietol, nakoľko bolo podané
neoprávnenou osobou.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).