Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204543
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7811204543.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Andrey Galdunovej, v spore žalobcu: Obec Plešivec, Čsl.
armády 1, Plešivec, IČO: XXXXXX, zast. JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka, Čučmianska dlhá 26,
048 01 Rožňava, proti žalovanej H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Č.. M. XX, XXX XX K., zast. JUDr.
Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o zaplatenie 501,90 Eur s prísl., o odvolaní

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4C 154/2011-278 z 21.11.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením konanie zastavil, priznal

žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodol tak o trovách konania vo veci
predmetom ktorej bolo zaplatenie 101,90 eur s prísl..

2. O zastavení konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 a § 145 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že
žalobca podaním doručeným súdu 21.9.2018 zobral žalobu späť, keďže dňa 13.8.2018 medzi sporovými

stranami došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní. Domáhal sa náhrady trov konania poukazujúc na
článok 2 Dohody o urovnaní.

3.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1a§256ods.1C.s.p..Vychádzajúczdohodyourovnaní
uzavretej medzi stranami sporu 13.8.2018 predloženej žalobcom k písomnému podaniu, ktorým došlo
k späťvzatiu žaloby zistil, že z čl. II bodu 2 vyplýva : „Účastníci sa dohodli na zámene pozemkov, a

to na základe žiadosti od žalovanej (H.J. T.) zo dňa 24.04. 2018, kde sa zamení parcela reg. „C“ č.
XXX/X o výmere XXX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. vo vlastníctve žalovanej za
časť parcely reg. „C“ č. XXX/X, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. vo vlastníctve žalobcu
(obec K.) vo výmere 20 m2 vymedzenej Geometrickým plánom č. 21/2018 podľa uznesenia žalobcu
č. 32-36/XXXXIII-2018-OS zo dňa 26.04. 2018. Dôjde k započítaniu celkovej pohľadávky žalobcu voči
žalovanej vyplývajúcej zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.01. 2008 oproti rozdielu v

cene pozemkov v zámennej zmluve, ktorú uzatvorí žalobca so žalovanou. Žalovaná sa zaväzuje znášať
náklady súvisiace s prevodom vlastníckeho práva k vyššie pomenovaným nehnuteľnostiam a to najmä
náklady na vypracovanie znaleckého posudku, správne poplatky prípadne právne služby súvisiace s
vypracovaním zámennej zmluvy. Žalobca oproti tomu do 5 pracovných dní od podania návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností, zoberie žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn.:
4C/154/2011 v celom rozsahu späť. Zmluvné strany sa dohodli, že náhradu trov konania bude znášať

žalovaná v rozsahu 100%“.4. Mal za to, že dohoda o náhrade trov konania je obsahom tejto dohody o urovnaní a súd na ňu
musí prihliadať. Konštatoval, že strany sporu navodili stav, keď „vinnú“ zo zastavenia konania označili
žalovanú. Z uvedených dôvodov o trovách konania rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku uznesenia.

5. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ C.s.p.. Navrhla zmeniť napadnutý výrok uznesenia tak, aby právo
na náhradu trov prvostupňového konania stranám nebolo priznané a bola jej priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Alternatívne navrhla uznesenie v napadnutom výroku zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd sa nevyporiadal
dôsledne s jej obranou, podľa ktorej síce v konaní žiadna zo strán sporu nemala úspech, ale že uzavretie
dohody bolo v záujme oboch sporových strán. Poukázala na ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p.. Bola toho názoru,
že žalobkyňa vo veci nemala úspech, o čom svedčí samotný návrh na zastavenie konania pre uzavretie
mimosúdnej dohody, ako aj to, že nie je možné dopracovať sa k záveru o tom, že by bola procesne
zavinila zastavenie konania. Išlo o uzavretie vzájomnej dohody za účelom ukončenia trvajúceho stavu

právnej neistoty medzi stranami sporu a za účelom deklarovania dosiahnutia vzájomného konsenzu.
Z tohto uhla pohľadu podľa nej nie je dôležité, či formálne je zachytená v predmetnej dohode aj otázka
náhrady trov konania, pretože podľa jej presvedčenia, rozhodovanie o trovách konania je vecou súdu
a nie dohody strán sporu. V danom prípade je podľa nej potrebné zohľadniť aj predmet konania, ako
aj výsledky dokazovania. Osobitne poukazovala na opakovanú výpoveď dlhoročného starostu obce

svedka G., hlavne však na fakt, že usporiadanie si vzájomných práv a povinností strán bolo v ich
obojstrannom záujme. Poukazovala na to, že za žalobkyňu koná zástupkyňa na základe pripojenej
zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 2.1.2015 za tzv. paušálnu mesačnú odmenu, v ktorej je
zahrnutá i právna služba spočívajúca aj v právnom zastupovaní v súdnych sporoch. Z tohto plynie záver,
že ani v prípade, keby sa žalobkyni nepriznalo právo na náhradu trov konania, táto by o nič neprišla,

keďže za svoje zastupovanie okrem paušálnej náhrady osobitne platiť nemusí. Poukazovala na to, že pri
uzatváraní zámennej zmluvy v záujme toho, aby sa vyhla zbytočnému súdnemu konaniu previedla na
žalobkyňu nehnuteľnosť podstatne vyššej hodnoty než ona na ňu, podľa jej odhadu rádovo 10x väčšej
hodnoty. Uvedené skutočnosti podľa jej názoru predstavujú také okolností hodné osobitného zreteľa aké
má na mysli § 257 C.s.p., čo rovnako odôvodňuje také rozhodnutie, aby sa žalobkyni nepriznalo právo

na náhradu trov konania. Akékoľvek iné rozhodnutie by podľa nej bolo zároveň aj v rozpore s dobrými
mravmi. Túto časť dohody (o trovách konania - poznámka odvolacieho súdu) považovala za neplatnú,
pretože ide o úkon, ktorý svojím obsahom obchádza zákon, navyše ide o úkon s neurčitým obsahom.
Zdôrazňovala, že súd o trovách rozhoduje nezávisle od vôle sporových strán, čiže v prípade súdneho
rozhodnutia sa zákonite nemôže jednať o omyl, ale ani o neurčitosť právneho úkonu. Všetky skutočnosti

uvádzané v odvolaní namietala aj pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania,
avšak súd na túto jej argumentáciu nijako, najmenej však adekvátne nereagoval, hoci dôvody jej obrany
čiastočne citoval. Opakovane namietala, že súd nereagoval na jej námietku o tom, že dohoda o trovách
konaniajezviacerýchdôvodovakorelatívne,takajabsolútneneplatná,akoaninaňouuvádzanédôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré konkretizovala. Rozhodnutie v napadnutom výroku preto považovala

za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

6. Opis odvolania žalovanej bol zástupcovi žalobcu doručený 14.1.2019. Žalobca sa k odvolaniu
žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ C.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a v rozsahu vylývajúcom
z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie súdu v napadnutom výroku II o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi proti
žalovanej v plnom rozsahu je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej
proti žalobcovi v plnom rozsahu a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

12. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie sa žalovanej, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania.

13. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovanej, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanej, znáša trovy konania žalovanej
žalobca.

14. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby došlo písomným podaním žalobcu, ktoré doručené súdu

prvej inštancie 21.9.2018 (čl. 219 spisu ) z dôvodu, že medzi sporovými stranami 13.8.2018 došlo k
uzatvoreniu dohody o urovnaní. V zmysle tejto dohody zobral žalobu späť, žiadal konanie zastaviť.
Uplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% poukazujúc na článok 2 dohody, ktorú k
späťvzatiu žaloby pripojil.

15. Z obsahu spisu teda vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby je uzavretie dohody o urovnaní. Z
obsahu dohody o urovnaní vyplýva uzavretie zmieru sporových strán v zmysle ktorej došlo k zámene
pozemkovmedzistranamisporu,pričomdošlokzapočítaniucelkovejpohľadávkyžalobcuvočižalovanej
vyplývajúcej zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1.1.2008 oproti rozdielu v cene pozemkov v
zámennej zmluvy a dohoda zmluvných strán, že náhradu trov konania bude znášať žalovaná v rozsahu

100%.

16. Ako už bolo uvedené v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť
žaloba,ktorábolapodanádôvodne,ježalovanýpovinnýnahradiťtrovykonania,pretoženespornezavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku

čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil
to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

17. V danom prípade z obsahu mimosúdnej dohody vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k zámene

pozemkov s cieľom urovnať spor, zároveň však z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že pohľadávka žalobcu
(ktorá bola predmetom tohto konania) sa započíta oproti rozdielu k cene pozemkov v zámennej zmluve,
ktorú uzatvárali. Za takýto okolností je potrebné mať za to, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie
sa žalovanej, pretože pri posudzovaní ceny pozemkov vzájomne vymieňaných, bola započítaná aj
pohľadávka žalobcu, t.j. je potrebné mať za to, že žalovaná po začatí konania uhradila žalobcovi

žalovanú čiastku vo forme započítania. Boli teda splnené podmienky cit. § 256 ods. 1 C.s.p., že žalovaná
procesne zavinila zastavenie konania, preto nárok na náhradu trov konania má protistrana.

18. Žalovaná síce v stanovisku k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania a k obsahu
dohody o urovnaní ako aj v odvolaní namietala existenciu dôvodov § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady

trov konania, ktoré videla predovšetkým , že v skutočnosti došlo medzi nimi k uzavretiu zámennej
zmluvy a z dôvodu, že hodnota zamieňaného pozemku, ktorého bola vlastníčkou bola podstatne vyššia,
než bola hodnota pozemku vlastnícky patriaceho žalobcovi. Uzavretie zámennej zmluvy samo o sebe
nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, z obsahu zámennej zmluvy vyplýva, že
výška žalobcovej pohľadávky bola započítaná na rozdiel v cenách zamieňaných pozemkov. Za takýchto

okolností nemožno považovať námietku žalovanej o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa
spočívajúcich v rozdielnosti cien zamieňaných pozemkov za dôvodný, nakoľko nebolo preukázané,
aby hodnota ňou zamieňaného pozemku bola podstatne vyššia než hodnota pozemku žalobcu so
započítaním sumy, ktorá je predmetom konania a bola započítaná na vyrovnanie cien pozemkov.

19. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať tvrdenie žalovanej o tom, že právna
zástupkyňa žalobcu má uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych služieb za tzv. paušálnu mesačnú
odmenu, teda že v prípade nepriznania náhrady trov konania žalobca uhradí iba paušálnu sumu a
nebude platiť žiadnu čiastku naviac. Uvedená okolnosť nemôže byť považovaná za dôvod hodnýosobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p. podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť
vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, alebo z aspektov sociálnych.

Tvrdenie žalovanej , že žalobca nebude ukrátený, pretože v prípade nepriznania náhrady trov konania
uhradí advokátke iba paušálnu sumu podľa zmluvy o zastupovaní, nemožno považovať za dôvod hodný
osobitnéhozreteľaanizhľadiskaurčitéhodruhukonania,prípadneurčitejprocesnejsituáciestránsporu,
ani z aspektov sociálnych.

21. Keďže neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania žalobcovi, je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi bola
priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu, za vecne správne.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o nároku na
náhradu trov konania žalobcu proti žalovanej ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, keďže odvolaniu žalovanej nebolo
vyhovené, žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná preto jej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy odvolacieho konania. Žalobcovi však v súvislosti s odvolacím konaní žiadne preukázateľné trovy

nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).