Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417207962
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417207962.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne:

Y. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. W.. I. XXX/X, Ž. C. N., v konaní právne zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35724803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, v konaní právne zastúpená: Advokátska kancelária
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2017 proti žalovanej domáhala zrušenia
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2,
811 03 Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod spisovou značkou
SRSAspA 00853/17 dňa 03.05.2017. Žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku:

2.1. Uviedla, že dňa 13.10.2008 uzavrela ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovanej,
spoločnosťou VÚB, a.s. zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli zo strany právneho predchodcu žalovanej žalobkyni poskytnuté
finančné prostriedky. Dňa 25.05.2015 uzatvoril právny predchodca žalovanej spolu so žalovanou zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich právnemu
predchodcovi žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy na žalovanú. Po tomto postúpení došlo medzi
stranami dňa 08.09.2016 k uzavretiu Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej žalovaná

dňa 27.02.2017 podala na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhala, aby
rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jej údajnému dlhu z predmetnej
zmluvy o úvere. Na základe predmetného návrhu na začatie rozhodcovského konania bol následne dňa
03.05.2017 rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn.: SRSAspA 00853/17.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa zákona
č. 335/2014 Z. z. § 45 ods. 1:

písm. e) z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovské
súdu, je nutné považovať za neplatnú,písm. i), j), k) z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a na ktoré nemá žalovaný nárok

písm. l) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
zmluvu o úver neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a v rozpore s dobrými mravmi.

2.2. Žalobkyňa preložila dôkaz: Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 03.05.2017, vydaný pod sp. zn.: SRSAspA 00853/17, Spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva zo dňa 08.09.2016, Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
konta VUBasic Plus č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2004, Zmluva o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 13.10.2008, Žiadosť o poskytnutie kontokorektného úveru -
flexidebetu zo dňa 13.10.2008 Žiadosť o poskytnutie kontokorektného úveru - flexidebetu zo dňa
10.11.2008, Prehľad priemerných úrokových mier za poskytnutie úverov vydávaných Národnou bankou
Slovenska za rok 2008, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 08.09.2016

a návrh na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania (žaloba) zo dňa 17.02.2017.

2.3. Podľa žalobkyne uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne v postavení
spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi žalobkyňou a žalovanou zo zmluvy o

úvere. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku
(§ 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) ide najmä z dôvodu, že žalovaná si
priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určila pre prípad vzniku sporu z
predmetnej úverovej zmluvy, že prípadný spor bude predložený stálemu rozhodcovskému súdu,
ktorý daný spor prejedná a rozhodne podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Na

základe uvedeného tak spotrebiteľ nemal akúkoľvek možnosť domôcť sa toho, aby prípadný spor
z predmetnej úverovej zmluvy prejednal a rozhodol príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.
Takto dojednaná rozhodcovská doložka (zmluva) tak podľa názoru žalobkyne predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Uvedené vyplýva zo samého účelu a teleologického výkladu predmetných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je nutné vykladať taktiež vo svetle únijnej právnej úpravy.

2.4. Podľa názoru žalobkyne, uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v takomto znení si ako spotrebiteľ
jednoznačne zhoršila svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1) Občianskeho zákonníka). Bez nej by
sa konanie uskutočnilo v mieste jej bydliska, a to podľa príslušných ustanovení procesných predpisov
upravujúcich civilný proces a s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie

než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie - známe
omnoho väčšou benevolenciou postavenou v prospech podnikateľa, o. i. kratšími lehotami na podanie
opravného prostriedku proti rozhodnutiu, vyššími trovami konania. Žalobkyňa zároveň uviedla, že
podľa jej názoru aj konanie vedené výlučne v písomnej forme môže znamenať zhoršenie postavenia
spotrebiteľa, nakoľko tento nemá možnosť priamo komunikovať s rozhodcovským súdom, namietať

tvrdenia protistrany alebo inak účinne sa brániť v konaní. Žalobkyňa zároveň nemala na rozdiel od
oprávneného reálnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu, čím
došlo taktiež k znevýhodneniu spotrebiteľa. Táto zmluva predstavuje podľa žalobkyne ukážkový príklad
zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej
strane - spotrebiteľovi.

2.5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa predmetnú rozhodcovskú zmluvu
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola platne individuálne
dojednaná tak ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 53 ods. 2. Z
predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre skúmanie individuálnosti dojednania

je nutné posúdiť taktiež objektívnu možnosť ovplyvniť znenie tej ktorej podmienky zo strany spotrebiteľa
a nielen to, či k dojednaniu podmienky došlo formálne na osobitnom liste papiera alebo nie.
Samotnú rozhodcovskú zmluvu nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť znenie jej textu,
vylúčiť niektoré jej dojednanie) nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená
spotrebiteľovi.Žalovanásamapredložilarozhodcovskúzmluvunapodpisspotrebiteľovibeztoho,abyho

upozornila na právne dôsledky, ktoré preňho plynú z uzatvorenia takejto zmluvy. Žalobkyňa poukázala
na ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dôkazné bremeno v otázke individuálnosti
dojednania spočíva na strane žalovanej (veriteľa). Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za to,že rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne uzatvorená, čo vyplýva z nemožnosti
ovplyvniť jej formulárový obsah.

2.6. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná na základe predmetnej úverovej zmluvy nemá nárok
na akékoľvek plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, nakoľko z povahy samotnej
úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v prejednávanom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorej obligatórnymi náležitosťami v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2) zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch sú údaje o celkovej výške a mene poskytnutého úveru, termíne konečnej

splatnosti úveru, údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj ročnej
percentuálnej miere nákladov a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom
absenciu daných náležitostí samotný zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojom ustanovení § 4
ods. 3) poslednej vety sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Nakoľko
predmetná úverová zmluva tieto údaje neobsahuje, na jej základe žalovaná rovnako ako aj jej právny
predchodca nemajú nárok na akékoľvek plnenie na rámec istiny poskytnutých finančných prostriedkov,

a to z dôvodu bezúročného a bezpoplatkového charakteru predmetnej úverovej zmluvy v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 3) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

2.7. Žalobkyňa zároveň poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia zmluvy, ktoré
sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a

hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Odplata
za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 16,90 %, čo výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so
zákonom, ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať
dohodu o výške ročnej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 16,90 % za dohodu, ktorá je v

rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti žalobkyňa uviedla, že
v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru
dosahovalaúroveň13,99%(viďprehľadpriemernýchúrokovýchmierzaposkytnutieúverovvydávaných
Národnou bankou Slovenska za rok 2008), čo znamená, že v prejednávanom prípade podľa jej názoru

hodnota ročnej úrokovej sadzby výrazne prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier za poskytnutie
úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere.

2.8. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 5) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy je jednou zo základných povinností veriteľa vopred

písomne oboznámiť spotrebiteľa o základných zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere.
Žalobkyňa poukázala na to, že k takému informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa pred uzavretím
zmluvynedošlo,nakoľkosamotnéuzatváraniezmluvyprebiehalotak,žezostranyprávnehopredchodcu
žalovanej bola spotrebiteľovi predložená vopred predformulovaná úverová zmluva spolu s inými listinami
k tejto zmluve, pričom spotrebiteľovi nebol poskytnutý dostatočný priestor na ich preštudovanie,

oboznámenie sa s jednotlivými parametrami úveru a vyhodnotenie výhodnosti ponúkaného úverového
produktu. Takéto konanie pôvodného veriteľa je tak nutné považovať za závažné porušenie ustanovenia
§ 3 ods. 5) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny predchodca žalovanej
nielenže neinformoval žalobkyňu o základných náležitostiach úveru vopred a včas, ale daný priestor na
preštudovanie si podmienok žalobkyni neposkytol ani pri samotnom uzatváraní zmluvy.

2.9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spolu s uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy došlo
dňa 08.09.2016 medzi žalobkyňou a žalovanou aj k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou žalobkyňa uznala svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej
zmluvy o úvere. K uvedenému žalobkyňa v zastúpení uviedla, že predmetnú dohodu o uznaní

záväzku žalovaná žalobkyni predložila na podpísanie bez toho, aby porozumela jej obsahu, nakoľko
žalovaná žalobkyňu nijako nepoučila o právnych dôsledkoch uzavretia takejto dohody. Podľa názoru
žalobkyne uzavretím takejto dohody sa žalovaná snažila o účelové uznanie dlhu spotrebiteľom, ktorý
pri uzatváraní tejto dohody konal bez akejkoľvek odbornej starostlivosti, pričom jej uzavretím mohlo
dôjsť k narušeniu ekonomického správania žalobkyne ako spotrebiteľa. Uznaním predmetného záväzku

sa tak žalovaná snažila o podstatné zlepšenie svojho postavenia voči spotrebiteľovi. Uzavretie takejto
dohody je tak možné považovať za nekalú obchodnú praktiku ako aj neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne akoneinformovaného spotrebiteľa. Nakoľko v tomto prípade ide podľa názoru žalobkyne o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, túto je potrebné považovať za neplatnú.

2.10. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru žalovaná nemá akýkoľvek nárok na plnenie nad rámec poskytnutej istiny úveru. Nakoľko
žalobkyňou uvádzaný dlh nad rámec tejto istiny nikdy neexistoval, žalobkyňa ho teda ani objektívne
nemohla uznať.

2.11. Na základe uvedených skutočností tak vo veci konajúci rozhodcovský súd vydal napádaný
rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, nakoľko pri jeho vydávaní porušil viaceré právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa a priznal žalovanej nárok aj na plnenie, na ktoré žalovaná nemala
žiaden právny nárok. Z uvedeného dôvodu sa preto žalobkyňa domáha zrušenia predmetného
rozhodcovského rozsudku.

2.12. Žalobkyňa na záver poukázala na to, že konajúci rozhodcovský súd nemal žalovanej priznať nárok
na plnenie zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pretože išlo o premlčaný nárok, pričom na toto premlčanie
mal konajúci rozhodcovský súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť
ex offo.

2.13. K otázke dĺžky premlčacej doby žalobkyňa zastáva názor, že na vzťah založený predmetnou
zmluvou o úvere je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia upravujúce záväzkové vzťahy
obsiahnuté v Občianskom zákonníku, a teda ustanovenia upravujúce 3 - ročnú premlčaciu dobu,
nakoľko v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné primerane aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalovanej uzavrel so žalobkyňou

predmetnú zmluvu o úvere dňa 13.10.2008 pričom odo dňa uzavretia tejto zmluvy, kedy boli žalobkyni
poskytnuté finančné prostriedky, mala žalobkyňa poukazovať na účet veriteľa pravidelné mesačné
splátky, prostredníctvom ktorých mali byť poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za ich
poskytnutie vrátené. Ako však vyplýva aj z čl. VII návrhu na začatia rozhodcovského konania (žaloby),
zo strany žalobkyne nebola na účet žalovaného poukázaná ani jediná splátka, čím sa žalobkyňa už v

roku 2008, kedy nastala splatnosť prvej splátky dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, na
základe čoho už v tom čase sa veriteľ mohol domáhať svojho nároku na súde. Žalovaná svoj návrh na
začatie rozhodcovského konania podala na rozhodcovskom súde až dňa 27.02.2017, z čoho vyplýva,
že jednotlivé splátky, ktorých splatnosť nastala pred dátumom 27.02.2014 boli už premlčané, pričom
na toto premlčanie mal konajúci rozhodcovský súd v zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona o

ochrane spotrebiteľa prihliadnuť, a to aj bez návrhu. Na túto skutočnosť však konajúci rozhodcovský
súd neprihliadal, čím porušil právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a priznal tak žalovanému nárok
na plnenie, na ktoré žalovaná z dôvodu premlčania uplatneného nároku nemala právo.

3. Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou. Písomne sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu

dňa 18.9.2017. Žalovaná použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany:
3.1. Žalovaná má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust.
§ 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“).
Žalovaná považuje za preukázané, že dňa 13.10.2008 uzatvorila žalobkyńa ako dlžník s právnym
predchodcom žalovanej „Zmluvu bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ (ďalej len

„Zmluva“), ktorá v zmysle úvodných ustanovení transformovala pôvodnú zmluvu o bežnom účte. K
vedenému bežnému účtu bolo žalobkyni na základe Žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru -
flexidebetu zo dňa 10.11.2008 poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte. V
zmysle uzavretej Zmluvy a poskytnutého povoleného prečerpania peňažných prostriedkov realizoval
právny predchodca žalovanej príkazy na účte žalobkyne, pričom počas trvania zmluvného vzťahu sa

žalobkyňa dostala do nepovoleného debetu, čo predstavuje podstatné porušenie zmluvných podmienok,
a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy (ďalej len „VOP“).

3.2. Po postúpení pohľadávky na žalovanú, viedla žalovaná s dlžníkom (žalobkyňou) mimosúdne
rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa

a ochota žalobkyne predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov
nebolo v jej možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti, resp. v primeraných splátkach. Keďže žalovaná
(veriteľ) nemala v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne exekučného
konania poskytla žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach podľa uváženia žalobkyne a zaslaljej na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu so Spotrebiteľskou
rozhodcovskou zmluvou. V zmysle Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
08.09.2016 (ďalej len „Dohoda“) žalobkyňa uznala záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a zaviazala sa uhradiť

žalovanej dlh pozostávajúci z istiny vo výške 1.249,48 €, ostatného príslušenstva zo zmluvy vo výške
242,11 € s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.249,48 € od 27.04.2015 do zaplatenia.
Uznanú pohľadávku sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v splátkach vo výške 10,- €, splatnými k 20. dňu
v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2016. Žalovaná poukazuje na to, že po predložení vyššie uvedených
dokumentov mala žalobkyňa možnosť prezrieť si ich, oboznámiť sa s nimi a podľa svojej vôle tieto

dokumenty vyplniť a podpísať v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobkyňa Dohodu a Spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu vyplnila a podpísala dňa 08.09.2016.

3.3. Uvedené dohodnuté splátky žalobkyňa rovnako ako podmienky dohodnuté v pôvodnej Zmluve
opätovne porušila a neuhradila ani jednu dohodnutú splátku.

3.4. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že i ústupky voči dlžníkovi (žalobkyni) musia mať
svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky neustále odkladať splatnosť
existujúceho záväzku najmä v prípade ak dlžník prejaví snahu uhradiť svoj dlh, ktorý záväzne uzná a
následne dohodu poruší bez splnenia jedinej dohodnutej splátky.

3.5. Právomoc Rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Spotrebiteľskou
rozhodcovskou zmluvou zo dňa 08.09.2016 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“), v ktorej sa žalobkyňa
so žalovanou dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zánik, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej, 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45744971, ktorý bol do zoznamu stálych

rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky zapísaný dňa 25.05.2015 a rozhoduje spotrebiteľské spory na základe povolenia
č. SRS006.

3.6. Žalovaná poukázala na to, že Rozhodcovská zmluva okrem jasného označenia a opisu jej

predmetu, obsahovala aj explicitné poučenie spotrebiteľa, ktoré informuje spotrebiteľa o nasledujúcich
možnostiach:
- možnosti odmietnutia rozhodcovského konania,
- možnosti vyslovenia neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde,
- možnosti brániť sa proti postupu rozhodcu, ako aj

- možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3.7. Z uvedeného dôvodu nemožno tvrdiť, že žalobkyňa nemala inú možnosť iba sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nakoľko záležalo na jeho rozhodnutí, či sa predmetný spor prejedná pred
rozhodcovským súdom, alebo rozhodcovské konanie ako také odmietne, prípadne požiada o vyslovenie

neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

3.8. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že pokiaľ žalobkyňa poukazuje na „zhoršenie svojho zmluvného
postavenia“ podpisom Rozhodcovskej zmluvy, tieto námietky považuje žalovaná za nedôvodné a
účelové.Vprvomradeniejemožnéstotožniťsastvrdením,žedošlokzhoršeniupostaveniaspotrebiteľa

v rozhodcovskom konaní. Trovy konania v uskutočnenom rozhodcovskom konaní boli rovnaké aké by
vznikli v konaní na všeobecnom súde s obdobnou hodnotou sporu. Písomnosť rozhodcovského konania
ani vzdialenosť rozhodcovského súdu od bydliska spotrebiteľa taktiež nemožno paušálne označiť
za zhoršujúce pre postavenie spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovské konanie je v zásade koncipované
ako písomné konanie, s čím možno predpokladať aj úsporu na trovách konania, najmä pokiaľ ide o

trovy za cestovné, vzniknuté s účasťou na pojednávaniach. V rozhodcovskom konaní je naproti tomu
zabezpečená zásada rovnosti strán sporu najmä tým, že každej strane je umožnené písomne sa vyjadriť
ku všetkým predloženým dôkazom a vyjadreniam, a to v primeranej lehote. Vzhľadom na uvedené
spotrebiteľ ani vzdialenosť rozhodcovského súdu od svojho bydliska nepocíti, nakoľko jeho osobná
prítomnosť na konaní sa nevyžaduje, pokiaľ o to výslovne niektorá z zmluvných strán - najčastejšie sám

spotrebiteľ výslovne nepožiada.

3.9. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní vyzvaná
na žalobnú odpoveď podaním odoslaným doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením,a s potvrdením o doručení. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodcovskému
súdu sa ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku nepodarilo získať písomné vyjadrenie žalobkyne k
skutočnostiam uvedeným v žalobe, hoci výzva na žalobnú odpoveď bola žalobkyni riadne doručená.

3.10. Žalovaná zastáva názor, že nečinnosť žalobkyne v rozhodcovskom konaní, nemožno pričítať
na ťarchu žalovanej (veriteľa) a rovnako nie je možné uvažovať o zhoršení postavenia spotrebiteľa za
situácie, že sa konaniu vyhýba a nereaguje na výzvy.

3.11. Žalovaná ďalej uviedla, že obsah Dohody ako aj Rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom
(žalovanou) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože
návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj
keď žalovaná v rozhodcovskom konaní (žalobkyňa súdnom konaní) na obsahu dohody alebo zmluvy
nijakým spôsobom neparticipovala. Žalovaná je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania

a dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Nakoľko
žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že bola predmetnú Rozhodcovskú zmluvu nútená podpísať, má
žalovaná za to, že Rozhodcovská zmluva je platná a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky.
Samotná rozhodcovská zmluva ani Dohoda neobsahujú prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia
alebo formulácie, pričom v Dohode upravené uznanie dlhu a dohoda o jeho úhrade nepredstavuje z

pohľadu dlžníka (v sporovom konaní žalobkyne) tak náročný úkon.

3.12. Žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom Rozhodcovskej
zmluvy svojím podpisom vyjadrila svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak by bolo v úmysle
zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný

zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZoSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých
podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné
pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZoSRK bol zrušený pre neplatnosť dojednania
rozhodcovskej zmluvy pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. Uvedené vyplýva aj
z dôvodovej správy k ZoSRK, v zmysle ktorej je účelom návrhu zákona vytvoriť osobitný druh

mimosúdneho riešenia sporov blízkych rozhodcovskému konaniu, ktorý umožni riešiť spotrebiteľské
spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. (...) Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia
vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti.

3.13. V súvislosti s úvahami žalobkyne, že spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom žalovaná poukázala na ustanovenie § 3 ods. 6 ZoSRK, v
zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd.
Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Rovnako z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
vyplýva: Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak

by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale

ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude
v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom
prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

3.14. K námietke bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, žalovaná poukázala na to, že

podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy „Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu...“ Podstatou
takejto formy úveru ktorú predstavuje uzavretá Zmluva je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod
a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe Zmluvy, a to až

do výšky úverového rámca. Nakoľko v čase uzavretia Zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody
bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Práve
s ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený spod úpravy zákona o spotrebiteľských
úveroch, tzn. nemožno naň aplikovať ustanovenia daného zákona, a teda ani ust. § 4 predmetnéhozákona. Preto nie je možné súhlasiť s právnym posúdením žalobcu, v zmysle ktorého sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3.15. Odhliadnuc od uvedeného žalovaná uviedla, že žalobkyňa svoj splatný dlh dňa 08.09.2016
uznala čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe takto prejavenej vôle žalobkyne došlo k
založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania trval. V zmysle uvedeného
žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zároveň si uplatnila náhradu
trov právneho zastúpenia.

Ako sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaného („replika“ žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP).
4. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovanej:

4.1. K dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že predmetnú dohodu o uznaní záväzku, ktorú jej žalovaná predložila,
podpísala bez toho, aby porozumela jej obsahu, nakoľko žalovaná žalobkyňu nijako nepoučila o
právnych dôsledkoch uzavretia takejto dohody. Podľa názoru žalobkyne uzavretím takejto dohody
sa žalovaná snažila o účelové uznanie dlhu spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní tejto dohody konal

bez akejkoľvek odbornej starostlivosti, pričom jej uzavretím mohlo dôjsť k narušeniu ekonomického
správania žalobcu ako spotrebiteľa. Uznaním predmetného záväzku sa tak žalovaná snažila o podstatné
zlepšeniesvojhopostaveniavočispotrebiteľovi.Uzavretie takejtodohodyžalobkyňapovažujeza nekalú
obchodnú praktiku ako aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako neinformovaného spotrebiteľa. Nakoľko v tomto

prípade ide podľa názoru žalobkyne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, túto je potrebné považovať za
neplatnú.

4.2. V ďalšom žalobkyňa nepoprela, že v prípade revolvingového úveru môže byť problematické na
začiatku zmluvného vzťahu určiť hodnotu RPMN, avšak na základe uvedeného nemožno ignorovať

povinnosť uloženú samotným zákonom o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého tento údaj má byť
uvedený priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak tak v prípade revolvingového úveru nie je možné
presnú hodnotu RPMN určiť vzhľadom na to, že v priebehu čerpania úveru môže dôjsť k navýšeniu
úverového rámca, potom je potrebné, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol uvedený aspoň
určitý „vzorový“ údaj o hodnote RPMN, ktorý by bol platný pre úverový rámec poskytnutý pri uzavretí

úverovej zmluvy, určenie ktorého pri uzavretí zmluvy nie je žiadnym problémom. Uvedené potvrdzuje
aj ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy), podľa ktorého ak v priebehu trvania úverového vzťahu dôjde k zmene
hodnoty RPMN, veriteľ je povinný o tejto skutočnosti spotrebiteľa bezodkladne informovať. Z uvedeného
ustanovenia tak možno dospieť k záveru, že zákonodarca predpokladá tú skutočnosť, že na začiatku

zmluvných vzťahov bude hodnota RPMN (platná ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) súčasťou takejto
zmluvy, pričom ak počas trvania vzťahu dôjde k jej zmene, veriteľ má povinnosť bezodkladne o tejto
skutočnosti informovať spotrebiteľa.

5. Žalovaná v priebehu konania doručila súdu VOP (č.l. 74 -80 spisu) a výpis kreditných a debetných

položiek z úverového účtu žalobkyne (č.l. 114 - 118) a uviedla:
5.1. V zmysle čl. III. písm. a) Zmluvy o bežnom účte žalobkyňa svojím vlastnoručným podpisom
na Zmluve potvrdila, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámila so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a súhlasila s nimi.

5.2. Vzmyslebodu4.10.1.VOP„Nazákladenamistanovenýchkritérií,ktorézávisianajmäodkreditných
obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na
účtoch môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie Vám
poskytneme na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené prečerpanie zriaďuje.
PovolenéprečerpanieVámbudezriadenénabežnomúčtenajneskôrdo3Bankovýchpracovnýchdníod

nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením
na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás budeme písomne informovať. Na
Povolené prečerpanie nemáte právny nárok a My nemáme povinnosť Vám ho zriadiť.“5.3. V zmysle bodu 5.1.1. VOP „Zostatky účtov a vkladov podľa týchto Podmienok úročíme ročnou
úrokovou sadzbou stanovenou v percentách v mene, v ktorej je účet vedený alebo vklad zložený. Úroky
sú pripisované v prospech účtu alebo vkladu za zmluvne dohodnuté úrokové obdobie. O zúčtovaní úroku

Vás informujeme formou správy o zúčtovaní.“

5.4. V zmysle bodu 5.2.1. VOP „Podpisom Zmluvy sa nám za Služby zaväzujete platiť poplatky a
odplaty vo výške stanovenej Cenníkom. Za Služby, ktoré nie sú súčasťou Cenníka Vám budeme účtovať
individuálne stanovené poplatky dohodnuté s Vami v Zmluve.“

5.5. V zmysle bodu 5.2.2. VOP „Cenník sme oprávnení kedykoľvek jednostranne zmeniť. Zmenu
Cenníka a/alebo Rozsahu Služieb Vám oznámime Zverejnením v lehotách stanovených podľa právnych
predpisov. Cenník je dispozícii na každom Obchodnom mieste.“

5.6. V zmysle bodu 4.14.1. VOP „Zmluvu o účte je možné skončiť:

(a) písomnou dohodou medzi nami a Vami ako Majiteľom účtu, ku dňu určenému v tejto dohode;
(b) výpoveďou bez uvedenia dôvodu z našej alebo Vašej strany ako Majiteľa účtu;
(d) výpoveďou z našej strany z dôvodov uvedených nižšie.
(e) odstúpením z našej strany z dôvodov uvedených nižšie.“

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a žalovanou a spisom
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03
Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod spisovou značkou SRSAspA
00853/17. Súd zistil, že dňa 13.10.2008 uzavrela žalobkyňa ako spotrebiteľ s právnym predchodcom

žalovanej, spoločnosťou VÚB, a.s. zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli zo strany právneho predchodcu žalovanej žalobkyni poskytnuté
finančné prostriedky. Dňa 25.05.2015 uzatvoril právny predchodca žalovanej spolu so žalovanou zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich právnemu
predchodcovi žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy na žalovanú. Po tomto postúpení došlo medzi

stranami dňa 08.09.2016 k uzavretiu Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej žalovaná
dňa 27.02.2017 podala na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhala, aby
rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jej údajnému dlhu z predmetnej
zmluvy o úvere. Na základe predmetného návrhu na začatie rozhodcovského konania bol následne dňa

03.05.2017 rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn.: SRSAspA 00853/17.

7. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že zmluvný vzťah žalobkyne bol posúdený ako spotrebiteľský
a rozhodcovský súd aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, § 52 Občianskeho zákonníka
a § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Na zistený skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

8.1. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde

domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s

návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, 17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8.2. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej

časti výroku rozhodcovského rozsudku.

8.3. Podľa § 46 ods. 1 Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci

vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

8.4. Podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy): Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

písm. e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie,
písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
písm. a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
písm. b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a I), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.8.5. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy):Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného

vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

9. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyni bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu dňa

24.5.2017 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajší súd dňa 22.6.2017. Súd má
za to, že žalobu podala v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov a preto sa pri vykonaní dokazovania
súd zaoberal jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

10. Pokialˇ ide o dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnostˇ dojednanej rozhodcovskej
zmluvy podľa § 45 ods. 1 písm. e) ZoRK, súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že predložená

rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, a že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade mal súd z predloženej rozhodcovskej
zmluvy za preukázané, že táto bola uzavretá 8.9.2016, pricˇom bola dojednaná na osobitnej listine.
Obsahom tejto listiny bolo len dojednanie osobitných podmienok uzavretia rozhodcovskej zmluvy a v čl. I
je uvedené, čo je spotrebiteľské rozhodcovské konanie a ktorý súd bude prípadný spor medzi zmluvnými

stranami rozhodovať. V čl. II zmluvy je jasne a zrozumiteľne uvedené, čo je predmetom rozhodcovskej
zmluvy a v čl. III je uvedené poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, poučenie o tom, že
spor nebude rozhodovaný pred všeobecným súdom Slovenskej republiky a okrem iného aj poučenie
o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Predmetná rozhodcovská zmluva
je podlˇa názoru súdu formulovaná jasne a zrozumitelˇne na osobitnom liste, pricˇom z jej obsahu

jasne vyplýva, že jej predmetom je dojednanie rozhodcovského súdu a rozhodcu pre prípad vzniku
sporou medzi zmluvnými stranami. Ide o rozhodcovskú zmluvu uvedenú na samostatnej listine, ktorá
netvorí neoddelitelˇnú súcˇastˇ spotrebitelˇskej zmluvy, žalobkyňa mala možnostˇ pri zachovaní náležitej
starostlivosti z jej strany riadne sa oboznámitˇ so znením tejto rozhodcovskej zmluvy, príp. jej dojednanie
úplne vylúcˇitˇ nepodpísaním tejto zmluvy, a to bez vplyvu na zmluvný vzťah resp. dohodu o uznaní dlhu

a plnení v splátkach. Ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, sama žalobkyňa sa v podanej žalobe
nemôže odvolávať na skutočnosť, že nebola o význame rozhodcovskej zmluvy informovaná, pretože
nepostupovala ani len s minimálnou dávkou opatrnosti, ktorá sa pri vstupovaní do zmluvných vzťahov
vyžaduje.Potvrdila,žepredmetnejzmluvenerozumela,nonapriektomujupodpísala,pretožesimyslela,
že takúto zmluvu „musí podpísať“. Takéto správanie žalobkyne ako spotrebiteľky nie je možné zhojiť

v súdnom konaní poskytnutím právnej ochrany za podmienok, že sama spotrebiteľka nezodpovedne
vstúpila do zmluvného vzťahu a založila tak právomoc spotrebiteľského rozhodcovského súdu. Súd
však dáva do pozornosti, že spotrebiteľský rozhodcovský súd má povinnosť aplikovať predpisy na
ochranu spotrebiteľa. V ďalšej časti odôvodnenia sa súd bude zaoberať tým, či rozhodcovský súd tieto
predpisy aplikoval správne, čo je samostatným dôvodom pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Súd dáva za pravdu v tejto súvislosti argumentácii žalovanej uvedenej v bode 3.5. až 3.13
odôvodnenia. Z uvedených dôvodov má súd za to, že v danom prípade pri rozhodcovskej zmluve
nemôže ístˇ o neprijatelˇnú zmluvnú podmienku. Záverom súd uvádzam, že nezistil ani iný dôvod, pre
ktorý by mala byť rozhodcovská zmluva neplatná (zmluva obsahuje náležitosti podľa § 3 zákona č.
335/2014 Z.z. vrátane poučenia, ktoré je upravené v prílohe č. 1 tohto zákona).

11. Pokiaľ ide o dôvod podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a na
ktoré nemá žalovaný nárok a dôvod, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, podľa § 45 ods. 1 písm. i), j), k) a l) ZoR, súd posudzoval prvotne zmluvný vzťah medzi
žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej, z ktorého mala neskôr žalobkyňa uznať svoj dlh.

12. Súd má po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte, pričom sa

zmluvné strany dohodli na možnosti zriadenia povoleného prečerpania, tzv. „flexidebetu“. V zmluve
bolo dohodnuté, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií
stanovených bankou. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,90 %
ročne. Jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, banka úrokovú sadzbu vyhlasujezverejnením. Súd právne posúdil zmluvu o účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalobkyňa preukázala, že podala žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu dňa
13.10.2008 a 10.11.2008. Tieto žiadosti boli prijaté bankou, čo vyplýva z podpisu oprávnenej osoby na

daných žiadostiach. Na základe zmluvy o bežnom účte, kde bolo zároveň dohodnuté aj poskytnutie
kontokorentného úveru došlo po žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru bankou, k uzatvoreniu zmluvy
o úvere, ktorú je treba právne kvalifikovať podľa § 497 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“.

13. O spotrebiteľskom charaktere úverového vzťahu niet pochýb. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (13.10.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Právny predchodca žalovanej v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ.

14. V čase uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere spadala táto zmluva pod úpravu zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje

ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou
iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

15. Podľa § 3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)

alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

16. Súd z predloženej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu a ďalších
predložených listín nemal preukázané, že právny predchodca so žalobkyňou postupoval v súlade s
vyššie citovaným zákonom, t.j. že žalobkyňa bola písomne informovaná o ročnej úrokovej sadzbe,
poplatkochplatnýchoddoby,keďbolazmluvauzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenená
a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

17. Z predloženého výpisu kreditných a debetných transakcií na účte žalobkyne nemá súd za
preukázané, či žalobkyňa čerpala úver aj počas platnosti a účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., pretože
tento listinný dôkaz preukazuje síce transakcie na účte, avšak nie je možné zistiť, či ide o prostriedky,
ktoré mala žalobkyňa na účte, t.j. jej vlastné prostriedky, alebo ide o prostriedky z povoleného

prečerpania, t.j. kontokorentného úveru. Z uvedeného dôvodu súd príslušné ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z., konkrétne § 25 tohto zákona a § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 nie je
možné na daný prípad aplikovať.

18. Žalovaná v rozhodcovskom konaní uplatnila svoj nárok na základe dohody o uznaní záväzku a o

úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou
ako veriteľom, ktorému bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa Všeobecnej úverovej banky,
a.s.. Žalobkyňa týmto písomným aktom uznala záväzok podľa § 110 Občianskeho zákonníka čo do
právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.6.2004.Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 1249,48 eur, ostatného príslušenstva podľa zmluvy 242,11
eur a z úroku z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 1249,48 eur za dobu od 27.4.2015 do dňa splatnosti
poslednej splátky podľa dohody. Forma splatenia záväzku bola dohodnutá v mesačných splátkach po

10,- eur s dátumom splátky 20. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bude splatná 20.10.2016. Dohoda
bola podpísaná žalobkyňou dňa 8.9.2016 a žalovanou 15.7.2016.

19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Podľa § 110 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu
i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

21. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že predmetnou dohodou mala uznať neexistujúci
záväzok, pretože žalovaná nemá nárok, ktorý odvodzuje od svojho právneho predchodcu zo zmluvy o
kontokorentnom úvere, na žiadne poplatky a úroky. Uvedené však nie je možné konštatovať, pretože
nesprávny postup pôvodného veriteľa tak ako bol konštatovaný v bode 14. až 17. odôvodnenia, zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy)

nesankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou kontokorentného úveru.

22. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala neprimerane vysokým zmluvným úrokom z úveru, taktiež nie
je možné dôjsť k záveru, že úrok vo výške 16,90 % ročne nebol dohodnutý v súlade s právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného a účinného

v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, „Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie
peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä
na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za
poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.“ Priemerná hodnota
ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie obdobného úveru bankami v mesiaci október 2008 bola podľa
štatistiky zverejnenej na stránke NBS so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 11,20 % (so
začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov) do 14,84 % (s pohyblivou sadzbou + začiatočnou
fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka). Úroková sadzba vo výške 16,90 % ročne preto podľa názoru súdu

nie je neprimeraná a ani z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že veriteľ na príslušenstvo nemá
nárok.

23. Napokon k argumentácii žalobkyne, že rozhodca v rozhodcovskom konaní mal povinnosť aplikovať
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd konštatuje, že zverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018 v Zbierke zákonov stratilo ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Pokiaľ rozhodca ex offo neprihliadol na premlčanie
nároku uplatneného proti spotrebiteľovi, postupoval správne.

24. Záverom súd konštatuje, že dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm.
e), i), j), k) a l) ako ani dôvody podľa ods. 1 písm. c) neboli preukázané. Nie je možné konštatovať,
že na základe navrhnutých dôkazov rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, alebo zaväzuje účastníka spotrebiteľského
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom, a ani nie je možné z vyššie uvedených dôvodov konštatovať, že
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd na záver uvádza, že
žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní pasívna. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že bola vyzvaná
aby sa k žalobe podanej na rozhodcovskom súde vyjadrila a navrhla dôkazy, pričom túto výzvu prevzala
do vlastných rúk dňa 22.3.2017. Žalobkyňa sa žiadny spôsobom v rozhodcovskom konaní nebránila.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského konania nepodala z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebol
správne zistený skutkový stav (§ 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z.z.,), pričom v čase podania
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku už bola aj zastúpená advokátom. Súd teda nemôže
preskúmavať rozhodnutie rozhodcovského súdu nad rámec podanej žaloby a z dôvodov podľa § 45ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že existujú objektívne príčiny, ktoré
by mohli ovplyvniť jej racionálne posúdenie právnych úkonov, ktoré urobila, t.j. že bola obmedzená na
spôsobilostinaprávneúkonyalebozinézdravotnédôvodymohlimaťvplyvnaposudzovanieskutočností

a rozhodovaciu schopnosť žalobkyne (aj keď vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že zdravotné
problémy môžu mať vplyv na jej pamäťové schopnosti). Preto súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu
žalobkyne, že nerozumela tomu, čo podpisuje a z toho dôvodu by takýto právny úkon nemal byť
platný (tak ako tvrdila v písomných podaniach), pretože takýto dôvod nie je možné bez relevantných
dôkazov objektívne posúdiť. Podľa názoru súdu už z názvu listiny „dohoda o uznaní záväzku a o úhrade

pohľadávky v splátkach“ je možné aj u priemerného spotrebiteľa vydedukovať, čo bude obsahom tejto
listiny, pričom špecifikovanie právneho dôvodu a výšky záväzku je jasne a zrozumiteľne v tejto listine
uvedené v jej texte. Súd v danej veci nemohol preto poskytnúť právnu ochranu žalobkyni a to nielen z
týchto dôvodov ale po právnom posúdení uvedenom vyššie najmä z dôvodov nenaplnenia dôvodov pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladaných zákonom.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola
v konaní úspešná, preto jej súd priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.