Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010473
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517010473.5

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej, a sudcov
JUDr.PetraŠtiftaaJUDr.MichalaValenta,vtrestnejveciobžalovanéhoL.W.,preprečinneoprávneného
vyrobenia platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
L. W. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/61/2017 zo dňa 12.12.2017, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 06. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného L. W., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/61/2017 zo dňa 12.12.2017 bol
obžalovaný L. W. uznaný vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom

súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 22.04.2015 v presne nezistenom čase v X. v obchodnom centre J. v kaderníctve O. z bundy
zavesenej na vešiaku odcudzil peňaženku, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz, vodičský preukaz,
peňažná hotovosť, zľavové karty do rôznych predajní, rôzne platobné karty ako aj elektronická platobná
karta P. Q. č. E. 77XX XXXX XXXX, ktorá patrila T.. Y. D., následne dňa 25.04,2015 v čase medzi

20.56 hod. a 20.58 hod. použil odcudzenú platobnú kartu P. Q. prostredníctvom troch samostatných
transakcií vo výške 20,-€, 400,-€ a 100,-€ na nabitie kreditu u internetového obchodníka H..sk, s.r.o.,
pod prihlasovacím menom a údajmi L. V., T., XXX XX X., ktorý následne použil na nákup tovaru,
čím uvedeným konaním spôsobil poškodenému vlastníkovi elektronickej platobnej karty T.. Y. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, X. Škodu v súhrnnej výške 55,38 € a spoločnosti O. banka, a.s., N.
XX XXX XXX, so sídlom V. námestie 3, XXX XX X., škodu v súhrnnej výške 464,62 €, a to z titulu

peňažných prostriedkov poukázaných na účet poškodeného majiteľa elektronickej platobnej karty č.
XXXX XXXX XXXX XXXX T.. Y. D. na základe úspešného vybavenia jeho žiadosti o reklamáciu platieb
zo dňa 28.04.2015,
Súd prvého stupňa pre uvedený prečin obžalovanému uložil podľa § 333 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trestu odňatia
slobody vo výmere tri roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tri roky. Podľa
§ 60 ods. 1 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to chladničky A. výrobné
číslo A Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. konštatoval, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 42
ods. 1 Tr. zák. zrušil výrok o trest rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/11/2016 zo dňa
14.02.2017, právoplatného dňa 14.02.2017, ktorým bol obžalovanému uložený' súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere tri roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe na dobu päť
rokov s povinnosťami, výrok o treste trestného rozkazu Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp.zn. PK 2T 8/2016 zo dňa 11.03.2016, právoplatného 04.07.2016, ktorým bol obžalovanému uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní
štyri roky a povinnosťou, a napokon výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp.

zn. 0T/176/2015 zo dňa 30.07.2015, právoplatného 30.07.2015, ktorým bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden
rok a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní tri roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa §
287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Y.. Y. D. škodu v sume 55,38

Q. a poškodenej O. X., a.s., škodu v sume 464,62 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný L. W., ktoré písomne odôvodnil
prostredníctvom v tom čase ho zastupujúceho obhajcu. Obhajca v dôvodoch odvolania uviedol, že
odvolanie smeruje proti výroku o treste. Má zato, že súd v zmysle zákonných ustanovení § 42 ods. 1 Tr.
zák. o ukladaní súhrnného trestu mal uložiť nepodmienečný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 07.04.2016 sp.zn. 0T/68/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava
zo dňa 08.09.2016, sp.zn. 0T/68/2016, právoplatným dňa 08.09.2016, ktorým bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov nepodmienečne so stredným stupňom stráženia
a zákazom činnosti riadiť motorové vozidlá na tri roky. V zmysle uvedeného obžalovaný očakával
zrušenie výroku o treste uloženého mu skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa

07.04.2016 sp.zn. 0T/68/2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce
s tým, že si bol vedomý skutočnosti, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším
rozsudkom.Rovnakotakzastávanázor,ženapadnutýrozsudoknemázákonnéopodstatnenievnutnosti
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody na spáchanie protiprávneho konania v priebehu plynutia
skúšobnej doby podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu cudzokrajným

rozsudkom I. I., sp.zn. XXXHVXX/XXXXd zo dňa 10.06.2013, právoplatným dňa 14.06.2013, súd nemal
totiž k dispozícii menovaný cudzokrajný trestný spis a ani rozsudok, z ktorého vedel nepochybne
vyčítať, jednak samotné plynutie skúšobnej doby podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia
slobody, alebo akékoľvek zmeny v uloženom treste rakúskym súdom. Z uvedeného dôvodu má zato, že
napadnuté rozhodnutie je právne neudržateľné. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhol

Krajskému súdu v Bratislave, aby zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vo vzťahu k uloženému trestu uviedol, že pri
rozhodovaníotreste,berúcdoúvahypoľahčujúceokolnosti-§36písm.l)Tr.zák.(priznanieaoľutovanie
skutku), priťažujúce okolnosti - § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchanie viacerých trestných činov - § 219 ods. 1

a 221 ods. 1 Tr. zák. - nie vo vzťahu k trestným činom pri ukladaní súhrnného trestu pre zvýhodňovania
dvojitého započítania), § 37 písm. m) Tr. zák. (predchádzajúce odsúdenia) uložil obžalovanému súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní tri roky nepodmienečne (kvalitatívna a kvantitatívna stránka zbiehajúcich
sa trestných činov pri súhrnnom treste a skutočnosť, že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečne
odloženého výkonu trestu odňatia slobody uloženému mu I. I., sp. zn. XXXHVXX/XXXXd zo dňa

10,06.2013, právoplatným 14.06.2013) so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný, trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tri roky
(prevzatý výrok o treste zo zrušeného výroku o treste pri ukladaní súhrnného trestu), trest prepadnutia
veci - chladničky (nadobudnutej obžalovaným za peniaze získané trestným činom), ktorého vlastníkom

sa stáva štát, za zrušenia výroku o trestu rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T 11/2016 (a
ďalších výrokov o treste tam zrušených), ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že má za to, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné a navrhol mu vyhovieť, pričom v celom rozsahu sa pridržal podaného

odvolania voči rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
prvého stupňa pochybil pri určovaní výšky trestu, ako aj pri ukladaní súhrnného trestu, nakoľko si
nezabezpečil potrebné podklady k tomuto rozhodnutiu, čo spôsobuje nezákonnosť napadnutého výroku.
Taktiež považuje uložený trest za neprimerane prísny, nakoľko tento absolútne opomína základne
zásady ukladania trestov a taktiež generálnu a individuálnu prevenciu trestnej represie, pričom má za

to, že nepodmienečné tresty, ktoré doposiaľ vykonal obžalovaný, a vo vzťahu ku ktorým je potrebné
podľa správneho použitia zákona uložiť súhrnný trest dostatočne konzumujú trest, ktorý bude potrebné
uložiť obžalovanému za prejednávaný skutok. V zmysle uvedeného požiadal odvolací súd, aby zvážil
upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko doterajšie nepodmienečné tresty poskytujú dostatočnéponaučenie a výstrahu pre obžalovaného pred ďalším páchaním trestnej činnosti. Poukázal na to, že
od prepustenia obžalovaného na slobodu tento riadne pracuje a snaží sa viesť riadny život, o čom
svedčí skutočnosť, že od tohto momentu nebol odsúdený za žiadny trestný čin ani sa voči nemu nevedie

žiadne trestné stíhanie. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok
o treste tak, že obžalovanému v zmysle § 44 Trestného zákona upustí od uloženia súhrnného trestu
alebo alternatívne zrušil napadnutý výrok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie

obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko považuje uložený trest za zákonný a správny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že v plnej miere súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca.
Bol by rád, aby krajský súd upustil od uloženia súhrnného trestu alebo výrok o treste zrušil a vrátil vec
okresnému súdu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu. Na hlavnom pojednávaní
umožnilurobiťobžalovanémuvyhláseniepodľa§257ods.1Tr.por.anasl.obžalovanýurobilvyhlásenie,
že sa cíti byť vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému položil otázky podľa § 333
ods. 3 Tr. por., na ktoré obžalovaný odpovedal zhodne „áno“. Následne súd v súlade s ustanovením §
257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý
je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie o skutkových

zisteniach sa nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Okresný súd pristúpil
k samotnému dokazovaniu, v rámci ktorého vo vzťahu k trestu vykonal dokazovanie tak, že oboznámil
listinné dôkazy, vrátane odpisu registra trestov a pripojených spisov týkajúcich sa predchádzajúcich
odsúdení obžalovaného.

V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmaní napadnutého
rozsudku akceptoval, že nebolo možné podať odvolanie v rozsahu vyhlásenia obžalovaného o vine v
zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. a zároveň bol odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. obmedzený revíznym
princípom, pretože odvolanie bolo podané len proti výroku o treste.

Čo sa týka napadnutého výroku o treste, odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia vo výroku
napadnutom rozsudku okresného súdu.

Pokiaľ ide o uloženie trestu súhrnného, krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval zákonne
a správne pri ukladaní tohto druhu trestu, nakoľko správne vyhodnotil, voči ktorým predchádzajúcim

odsúdeniam ide u obžalovaného v prejednávanej veci o zbiehajúcu sa trestnú činnosť. K požiadavke
obhajoby uložiť súhrnný trest k ďalšiemu odsúdeniu, krajský súd uvádza, že vo vzťahu k tomuto
odsúdeniu nejde o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ale o recidívu. Správne vyhodnotil a podrobne sa
vysporiadal okresný súd s jednotlivými poľahčujúcimi i priťažujúcimi okolnosťami majúcimi vplyv naukladaný trest. Čo sa týka konkrétnej výmery uloženého trestu v napadnutom rozsudku, krajský súd
uvádza, že jednak výmera uloženého trestu ako aj skutočnosť, že ide o trest nepodmienečný je plne
v súlade so zákonom, ako aj požiadavkami na uloženie trestu. Treba pripomenúť, že obžalovanému

bol ukladaný trest súhrnný vo vzťahu k viacerým odsúdeniam, ktorým boli obžalovanému ukladané
podmienečné tresty v maximálne možnej výmere, pričom potreba uloženia trestu nepodmienečného
vzhľadom na jeho osobu je daná bez ohľadu na to, či spáchal predmetný skutok v skúšobnej dobe
iného podmienečného odsúdenia alebo nie. Nakoľko obžalovaný bol pred spáchaní predmetnej trestnej
činnostivovýkonetrestuodňatiaslobodyvposlednýchdesiatichrokovpreúmyselnýtrestnýčin,správne

ho okresný súd zaradil pre výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

K výroku o treste odvolací súd ďalej pripomína, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktorý sa ukladá
páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada
personality trestu), je následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný spáchanému trestnému činu

(zásada proporcionality trestu). Základnou funkciou trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi
a pred páchateľmi, ktorá sa uskutočňuje jednak prvkom donútenia a jednak prvkom výchovy. Trest
vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Pri ukladaní trestu súd prihliadne najmä
na spôsob spáchanie činu, jeho následok a zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Osobu páchateľa treba vyhodnotiť vo všetkých

súvislostiach i z hľadiska prognózy jeho budúceho vývoja správania v spojitosti so spáchaným trestným
činom, významný je spôsob života a správanie sa obžalovaného, či jeho postoj k spáchanému trestnému
činu.

Všetky tieto skutočnosti okresný súd vyhodnotil správne a zákonne, preto odvolací súd dospel k záveru,

že nebol dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, a teda odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.