Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Csp/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204549
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418204549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouGindlovou,vprávnejvecižalobcu:

TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 741 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne
zast.: JUDr. ALAN STRELÁK, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: D. I., V..
XX.XX.XXXX,B.P.Q.XXX/XX,XXXXXŽ.V.X.,Š.N.T.,vkonaníprávnezast.:Advokátskoukanceláriou
FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy vo
výške 6.900,- € spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 6.900,- € spolu s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru.
V žalobe poukázal na to, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníčkou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, a základe ktorej poskytol
žalobca žalovanej bezhotovostný úver vo výške 13.950,- €. Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že v
zmluve je síce deklarovaná poskytnutá čiastka 15.000,- €, avšak žalobca si z dôvodu hospodárnosti
konania a zlyhania ľudského faktoru na strane žalobcu a finančného sprostredkovateľa neuplatňuje

úhradu čiastky vo výške 1.050,- €, ktorú tvorila provízia finančného agenta. V ďalšom žalobca poukázal
na to, že žalovaná neplnila svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára,
preto ju žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa XX.XX.XXXX upozornil na možnosť uplatnenia práva
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne
žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa XX.XX.XXXX písomne oznámil žalovanej, že celá
pohľadávka sa stala splatná ku dňu XX.XX.XXXX.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania celého uplatneného nároku
žalobcu s odôvodnením, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda
žalobca si môže svoj nárok uplatňovať len ako bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu.
Vzhľadom na skutočnosť, že k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo v mesiaci V. XXXX a k
uplatneniu nároku na súde došlo až v mesiaci N. XXXX, jednoznačne došlo k uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že zmluva o úvere je absolútne neplatný
právny úkon, nakoľko žalobca sa dopustil porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 250/2007

Z.z. tým, že použil nekalú obchodnú praktiku, a to konkrétne klamlivé opomenutie ustanovenia § 8
ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. Zmluva o úvere obsahuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku v
časti záložného práva k nehnuteľnosti, nakoľko v danom prípade je hodnota založených nehnuteľností
(60.000,- €) výrazne vyššia ako pohľadávka záložného veriteľa (15.000,- €). Tento zrejmý nepomerspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko hodnota zálohu štvornásobne prevyšuje výšku zabezpečeného záväzku. Žalovaná v ďalšom
poukázala na vzájomné finančné prepojenie žalobcu ako poskytovateľa finančnej služby a spoločnosti

Finance4you, a.s., prostredníctvom ktorej mala byť uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a poskytnutí
služby dňa XX.XX.XXXX. Uvedenú zmluvu na základe udelenej plnej moci so žalobcom uzatvorila pani
D. Š. XX.XX.XXXX spolu s úverovou zmluvou, ktorá v rámci výkonu záložného práva komunikovala
v mene žalobcu so žalovaným, čo svedčí o finančnom prepojení oboch spoločností a úmyselnom
obchádzaní zákona o spotrebiteľskom úvere. Uvedená zmluva o sprostredkovaní úveru a poskytnutí

služieb bola so žalovaným uzatvorená v totožný deň ako bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda nie je zrejmé kedy a akým spôsobom sprostredkovateľ vykonával svoju činnosť. Vzhľadom
na početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú obsiahnuté v predmetnej zmluve, je daná zmluva
o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanovením § 53d Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
V zmluve je navyše nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko skutočne
poskytnutý úver predstavuje sumu 13.500,- €, teda skutočná výška RPMN predstavuje 24,17 %. V

zmluve uvedená výška RPMN vo výške 20,20 % nie je uvedená v správnej výške. Z uvedeného
dôvodu odplata za poskytnutie úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 1a
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Dohodu o odplate za poskytnutie úveru nie je možné
odčleniť od samotnej úverovej zmluvy, na základe čoho je potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda
o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, v zmysle

ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý
právny úkon, tento dôvod súčasne zakladá neplatnosť samotnej úverovej zmluvy. V závere žalovaná
poukázala na to, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s jej argumentáciou o absolútnej neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a premlčaní celého uplatneného nároku, žiadala, aby súd preveril či žalobca ako
poskytovateľ finančnej služby postupoval v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a skúmal

bonitu žalovaného pri poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V prípade, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je v súlade s § 7
ods. 1 citovaného zákona oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského
úveru, pričom v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaná taktiež poukázala na to, že žalobca ako veriteľ nedodržal postup podľa

§ 52 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanej nedoručil upozornenie v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda nedošlo k platnému zosplatneniu
spotrebiteľského úveru, teda v prípade platnosti zmluvy by si žalobca mohol uplatňovať len nesplatené
splátky úveru podľa splátkového kalendára zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedených
dôvodov žalovaná žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového
kalendára, oznámením o strate výhody splátok, predžalobnou upomienkou, úhradou pohľadávok
žalovanej, údajmi o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za štvrtý štvrťrok XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový,
bezhotovostný úver vo výške 15.000,- €, pričom zmluvné strany sa dohodli, že úver bude žalovanej
vyplatenýv9.tichčastiachbezhotovostnýmprevodomnačíslaúčtuuvedenévzmluve.Zmluvnéstranysi

súčasne v článku II. zmluvy dojednali úrok za úver vo výške 11,50 % z istiny ročne a ročnú percentuálnu
mieru nákladov vo výške 20,20 %. V článku III. sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku 28.800,- €
splácaťvrovnomerných96mesačnýchsplátkachvovýške300,-€vždyk20.dňukaždéhokalendárneho
mesiaca počnúc od mesiaca E. XXXX až do úplného zaplatenia dlžnej sumy. Predmetný záväzok
žalovanej bol v článku V. zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalovanej. K zmluve bol súčasne pripojený splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že posledná splátka
úverumalabyťpoukázanádňaXX.XX.XXXXvovýške300,-€.Žalobcaupozornilžalovanúpredžalobnou
upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX na to, že je v omeškaní s úhradou čiastky vo výške 930,- €, ako aj
na jeho právo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pred
lehotou splatnosti, pokiaľ nevykoná úhradu v stanovenej lehote. Oznámením o strate výhody splátok

zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobca žalovanej, že jej záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa XX.XX.XXXX bol zosplatnený z dôvodu jej omeškania a celková čiastka ku dňu XX.XX.XXXX činí
26.454,29 €.5. Z potvrdenia platobných príkazov (č.l. 12 - 13) súd zistil, že žalobca uhrádzal jednotlivé čiastky úveru
dňa XX.XX.XXXX subjektom uvedeným v článku I. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (Finance4you, a.s.
- 1.500,- €, profi credit - 1.055,52 €, profi credit - 868,22 €, profi credit - 421,14 €, profi credit - 1.010,98

€, profi credit - 881,97€, profi credit - 1.052,85 €, profi credit - 1222,63 €, I. D.(žalovaná) - 6.986,69 €).

6. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá jej stanovenia a
najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

7. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek odplatné plnenia, alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej

zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí
peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva
zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok
a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

8. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

9. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným

úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že
medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú je potrebné aplikovať jednak všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj ustanovenia špeciálneho predpisu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, nakoľko žalobca vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorého predmetom
podnikania je poskytovanie úverom spotrebiteľom a žalovaná v danom zmluvnom vzťahu vystupovala
ako spotrebiteľ, ktorý čerpal daný úver na uspokojovanie svojich spotrebiteľských potrieb (vyplatenie
predchádzajúcich záväzkov, uspokojovanie spotrebiteľských potrieb). Aj keď bol daný spotrebiteľský
úver súčasne zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, v konaní nebolo preukázané, že

predmetný úver bol poskytnutý žalovanej za účelom nadobudnutia či zachovania vlastníckych práv k
danej nehnuteľnosti alebo výstavby nehnuteľnosti a súčasne lehota splatnosti úveru neprekračovala 10
rokov, preto nie je daný úver vylúčený v súlade s § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. z aplikácie daného
zákona. Vzhľadom k tomu, že žalovaná vzniesla v konaní námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, resp. sa domáhala vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve

o úvere, súd sa zaoberal primárne touto skutočnosťou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
(čo nakoniec v žalobe uviedol aj samotný žalobca), že žalobca poskytol žalovanej úver nie vo výške
15.000,- €, tak ako bolo deklarované v zmluve o spotrebiteľskom úvere (článok I. zmluvy), avšak úver
v nižšej výške. Sporná zostala medzi stranami sporu tá skutočnosť, či bol žalovanej poskytnutý úver vovýške 13.500,- €, resp. vo výške 13.950,- €, keďže žalobca v konaní zotrval na tom, že suma 1.050,-
€ mala tvoriť províziu finančného agenta za sprostredkovanie úveru. V konaní predložením potvrdenia
o zrealizovaných platobných príkazoch (č.l. 12, 13) ako aj zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

však bolo nepochybne preukázané, že provízia finančného agenta predstavovala čiastku 1.500,- €, teda
nie čiastku 1.050,- € ako to tvrdil v konaní žalobca. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobkyni bol
v skutočnosti poskytnutý úver len vo výške 13.500,- €, a to časť vo výške 6.513,31 € prevodom na
účet veriteľov žalovanej (profi credit) a zvyšná časť vo výške 6.986,69 € na účet samotnej žalovanej. Z
vyššie uvedených dôvodov po zohľadnení uvedenej skutočnosti, t.j. skutočnej výšky poskytnutého úveru

13.500,- € a nákladov za odmenu finančného agenta vo výške 1.500,- € predstavuje skutočná výška
ročnej percentuálnej miery nákladov výšku 29,51 % a nie výšku deklarovanú v článku II. bode 2 zmluvy
20,20%. Uvedená skutočnosť má potom dopad aj na výšku dojednaného úroku z úveru, ktorý by po
prepočte uvedených vstupných údajov bol nepochybne vyšší ako 11,50 % ročne. Žalobca pri výpočte
výšky RPMN vychádzal z výšky úveru 15.000,- €, do ktorého zarátal aj náklad žalovanej 1.500,- € za
poskytnutú finančnú odmenu finančnému agentovi, čo je neprípustné, nakoľko suma 1.500,-€ tvorila

náklad úveru, ktorý je potrebné zohľadniť oddelene vo výpočte odplaty v súlade s § 1 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V
súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata pri spotrebiteľských zmluvách, ktorých
predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. V súlade s § 1 a 1a Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
nesmie odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pre účely stanovenia najvyššej prípustnej odplaty sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Zo súhrnných informácií o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok
roku XXXX predstavuje priemerná RPMN výšku 10,97 %, t.j. jej dvojnásobok predstavuje 21,94
%. Keďže odplata pri uzatvorení spotrebiteľského úveru medzi zmluvnými stranami presiahla takto
stanovenú najvyššiu prípustnú odplatu (29,51%), súd konštatuje, že táto bola dojednaná v rozpore s §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a teda s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne

neplatná. Keďže v danom prípade úrok z úveru, či odplata za poskytnutie úveru, ktorá predstavuje všetky
náklady,ktorémusíspotrebiteľvynaložiťnasplateniespotrebiteľskéhoúverujeesenciálnounáležitosťou
zmluvy a súčasne jedným z definičných znakov zmluvy o úvere, daný dôvod neplatnosti odplaty je
potrebné stiahnuť na celú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd sa stotožňuje s tvrdením právneho
zástupcu žalobcu v tom smere, že pokiaľ je to možné, je potrebné oddeliť neplatné ustanovenia zmluvy

od ustanovení zmluvy, ktoré zostávajú v platnosti v zmysle rímsko-právnej zásady zachovania zmluvy
ako celku, avšak v danom smere súd poukazuje na § 41 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že pokiaľ časť neplatného právneho úkonu nemožno oddeliť od ostaného obsahu, stáva sa neplatnou
zmluva ako celok. V danom prípade, ako už bolo konštatované vyššie, tvorí odplata za poskytnutie úveru
esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, a preto neplatnosťou dohody o jej výške je nutne postihnutý celý

právny úkon.

13. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. Vzhľadom k tomu, že súd považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú ako celok,
vzniklo potom na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške prijatých úhrad od žalobcu, t.j.
vo výške rozdielu medzi poskytnutou sumou žalobcom a sumou zaplatených splátok. Keďže žalovaná

v konaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom, súd sa zaoberal primárne
jej dôvodnosťou. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej
subjektívnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil a súčasne v objektívnej dobe troch rokov, ktorá plynie odo dňa kedy kbezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade bolo zistené, že žalovanej boli peňažné prostriedky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnuté dňa XX.XX.XXXX (uvedenú skutočnosť potvrdil na
súdnom pojednávaní aj samotný právny zástupca žalobcu), teda týmto dátumom začala v danom

konkrétnom prípade plynúť u žalobcu tak subjektívna ako aj objektívna lehota na uplatnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou. Žalobcovi muselo byť, pri zachovaní základnej odbornej
starostlivosti,zrejmé,žezmluvavykazujedanénedostatky,keďževsamotnejžalobepriznal,ževzmluve
bola uvedená v nesprávnej výške odplata poskytovaná finančnému agentovi, ktorá má následne vplyv aj
na výšku ostatných podstatných parametrov zmluvy (RPMN, úrok, ...). Žalobca podal žalobu na súd až

dňa XX.XX.XXXX, teda dávno po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie peňažného
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, keďže žalobca uplatnil svoj nárok na súde oneskorene.

16. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal plne úspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.