Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16Csp/317/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216235
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717216235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v spore žalobcu Poštová banka,

a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
Dvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,protižalovanémuL.ozaplatenie1983,15€spríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 983,15 € spolu s dlžným úrokmi z istiny vo výške
1824,91 €, ďalej zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1983,15 € od 1.11.2017
do zaplatenia, s tým, že sa povoľuje tento dlh splácať žalovanému v splátkach po 20 € mesačne vždy
k 20.temu dňu, v tom-ktorom mesiaci pod následkami straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len

jednej z nich v lehote splatnosti.

II. Zamieta žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 25,12 % ročne zo sumy 1983,15 €
od 1.11.2017 do zaplatenia.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v žalobe, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 4.12.2017, žiada od žalovaného nárok
na zaplatenie sumy 1983,15 €, titulom zaplatenia dlhu z úveru. Žiadal zaplatiť istinu 1983,15 €, dlžné

úroky z istiny do 31.10.2017 vo výške 1824,91 €, zmluvný úrok 25,12 % ročne zo sumy 1983,15 € od
1.11.2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1983,15 € od 1.11.2017 do
zaplatenia a poplatky 9,51 €.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

3. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 22.7.2014, na základe ktorej bol

schválenýúver2000€,početsplátok120mesiacov,dátumkonečnejsplatnosti10.7.2024,RPMN-28,23
%, priemerná RPMN - 17,94 %, úrok 25,12 % p.a., celková suma úveru 5196,96 €, mesačná splátka
46 €. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto žalobca vyhlásil dňa 15.5.2015 úver za predčasne
splatný. Žalovaný potom úver čiastočne splácal, ale poslednú čiastkovú úhradu vykonal dňa 3.2.2017.
Od uvedeného dňa žiadnu ďalšiu úhradu nevykonal a k 31.10.2017 je dlžná istina 1983,15 € až doposiaľ.
Keďže dlžná istina nebola v konaní sporná, súd žalobcovi priznal nárok na jej zaplatenie od žalovaného,
a tiež na dlžné úroky 1824,71 €. Súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne v

zmysle § 517 OZ a nar.vl. č. 87/95 Z.z..

4. Podľa ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákonapovinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

5. Súd zamietol žalobu v časti o úroky z úveru za obdobie od 1.11.2017, teda po zosplatnení úveru,
keďže tieto patria len do konečnej splatnosti úveru a po tomto dátume patria len úroky z omeškania.
Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda či popri úroku
z omeškania a iných sankciách tieto patria už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98
uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Existuje však aj odlišný názor, podľa ktorého
dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania
sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr.
NS ČR z 27.06.2007 sp. zn.33Odo/657/2005).

6. Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra

Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky
za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,
AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť
spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v

prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom

dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú
dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od
počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so
zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet

však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky
popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne
stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).

7. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a
ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná
otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z
omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje
úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovanej. Zákon totiž umožňuje

po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

8. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento

zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané
peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky
u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili,
ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne

nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvypred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej
nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

9. Prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť ďalšie sankcie aj po
splatnosti pohľadávky a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa
v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je preto viac než

nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý by
zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné
priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez
časovejúpravyapretodohodaotakýchtoúrokochjeodklonomoddispozitívnejúpravyajevneprospech
spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Z tohto dôvodu
žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru.

10. Úroky z omeškania prináležia aj z úrokov za úver ale len do zosplatnenia úveru. Po zosplatnení
úveru prináleží žalobcovi právo na úrok z omeškania z celej zosplatnenej sumy ktorá predstavuje istinu
a ktorá bola žalobcovi priznaná.

11. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP, a súd vyslovil, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, keďže žalobca bol v konaní len čiastočne
úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.