Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Cb/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201327
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718201327.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu:

Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti
žalovanému: DTnet Detva s.r.o., IČO: 46 079 386, so sídlom M. R. Štefánika 65, 962 12 Detva, zast.
JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná, o zaplatenie 601,13 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 395,13 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 31,46 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 15.03.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 601,13 Eur a náhrady trov konania a to na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 18.10.2016
bola vykonaná kontrola odberného mieste na ul. M.. P.. Š. XX Z. V., pri ktorej bolo zistené zapojenie
odberného miesta z hlavnej stupačkovej svorkovnice cez 2A - istič do zariadenia ukončeného zásuvkou,
pričom toto pripojenie žalovaného bolo prostredníctvom kábla CYKY 3 x 1,5 mm. Pri kontrole odberného
miesta pracovníci žalobcu odpojili predmetné odberné miesto, o čom bol vyhotovený Protokol o zistení

neoprávneného odberu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neoprávnene odberal elektrickú energiu
prostredníctvom neoprávneného napojenia z predmetného odberného miesta z hlavnej stupačkovej
svorkovnice do distribučnej siete žalobcu, t.j. bez určenia meradla ako aj bez zmluvného vzťahu. Takto
zistené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu neoprávneného odberu v zmysle § 46 ods. 1 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca vyúčtoval faktúrou za neoprávnený odber sumu 601,13 Eur, ktorú
sumu žalovaný neuhradil a to ani na výzvu.

2. K žalobe priložil žalobca Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. G. XXXXXX zo dňa
18.10.2016 (ďalej len ako „Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny“); list žalobcu žalovanému
zo dňa 21.12.2016, označený ako“ Neoprávnený odber“; faktúru žalobcu č. 453919002 na sumu 601,13
Eur, splatnú 09.01.2017 a rozpis fakturácie; fotodokumentáciu z miesta neoprávneného odberu zo dňa
18.10.2016; Upomienku - pokus o zmier zo dňa 28.04.2017; Sprievodný informatívny list a Poverenie.

3. Tunajší súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom nazaplatenej žalovanej sumy. Voči platobnému

rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom spochybnil skutkový aj právny dôvod nároku
žalobcu, pričom namietol, že zo žaloby ani z jej príloh nie je zrejmé, na základe akých okolností žalobca
vyvodil zodpovednosť žalovaného a jeho pasívnu legitimáciu a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.4. Po zrušení platobného rozkazu doručil žalobca súdu dňa 08.06.2018 repliku, v ktorej uviedol,
že žalobca pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom postupoval v zmysle platnej

Vyhlášky MH SR č. 292/2012, ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom(ďalej len ako Vyhláška MH SR). Prvý výpočet bol realizovaný na základe hlavnej hodnoty
hlavného ističa 2A, pričom na základe reklamácie faktúry žalovaným bol tento výpočet zmenený na
základe predpokladanej reálnej spotreby na obdobnom mieste s výkonom 20W, t.j. 0,1A ako denná
spotreba podľa § 1 ods. 6 písm. a) predmetnej Vyhlášky MH SR. Pri výpočte boli použité jednotkové

ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre podnikateľov a organizácie pripojené do distribučnej sústavy
SSE - Distribúcia a.s. platné a aktualizované v roku 2016; Sadza za prístup distribučnej sústavy a
distribúciuelektrinypreodbernémiestapripojenénaNN-podnikateliaaorganizácie-C1,jednopásmová
sadzba s nižšou spotrebou elektriny a pri neuzatvorenej zmluve o prístupe do distribučnej sústavy aj
najvyššia hodnota tarify za výkon C6 (Rozhodnutie URSO č. 0013/2016/E z 27.11.2015). Celková
škoda za obdobie 19.04.2016-18.10.2016 pri spotrebe 51KWh bola 395,13 Eur. Súčasťou škody sú v

zmysle § 1 ods. 7 Vyhlášky MH SR aj náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného
odberu elektriny v celkovej čiastke 206 Eur (administrácia zákazky v systéme MOP 4 Eur, riešenie
OM - MOP 187 Eur a osobná autodoprava 15 Eur). Predmetné náklady vyplývajú zo schváleného
Cenníkanákladovspojenýchsozisťovanímaodstránenímneoprávnenéhoodberuelektrinyprerok2016
platné od 01.01.2016, vydaným pre skupiny odberateľov - MOP (maloodber podnikatelia). V súvislosti

so zisťovacím poplatkom žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline (sp.zn.
7Co/89/2013 a 6 Co/42/2012), v ktorých krajský súd opakovane konštatoval, že náklady, ktoré žalobcovi
vznikli, naozaj reprezentujú reálne vzniknuté náklady ako to má na mysli § 1 ods. 7 Vyhlášky MH
SR. Pasívna legitimácia a zodpovednosť žalovaného bola zistená podľa fotodokumentácie - firemné
označenie s telefónnym číslom, pričom zástupca spoločnosti bol prítomný pri kontrole odberného miesta

a pri riešení neoprávneného odberu, čo je zrejmé aj z Protokolu o zistení neoprávneného odberu
elektriny. Žalobca tiež poukázal na komunikáciu so žalovaným ohľadom reklamácie výšky faktúry.
Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. K podaniu žalobca priložil list
žalovaného zo dňa 21.11.2016, označený ako „odpoveď na list zo dňa 20.10.2016, neoprávnený odber
energie“; list žalobcu- „Neoprávnený odber elektriny - odpoveď“ zo dňa 23.12.2016; fotodokumentáciu;

faktúru žalobcu č. 4539109001 na sumu 731,91 Eur splatnú 07.11.2016; rozpis fakturácie, Rozhodnutie
URSO č. 0013/2016/E zo dňa 27.11.2015 a Cenník nákladov spojených so zisťovaním a odstránením
neoprávneného odberu elektriny pre rok 2016 (ďalej len ako „Cenník žalobcu“).

5. K replike žalobcu sa žalovaný v uloženej lehote 15 dní písomne nevyjadril.

6. Dňa 19.10.2018 sa vo veci konalo (prvé) pojednávanie za prítomnosti oboch strán. Žalobca zotrval na
podanej žalobe a svojej argumentácii a uviedol, že nárok na náhradu škody vychádza z neoprávneného
odberu elektriny podľa § 39 ods. 13 a § 46 Zákona o energetike, keď došlo k neoprávnenému odberu bez
uzatvorenej zmluvy a bez meradla, nemeraným káblom, čo bolo zistené na mieste pracovníkmi žalobcu.

Žalobca na základe uvedených skutočností vystavil žalovanému faktúru za škodu, ktorá bola doručená
žalovanému.Následnežalovanýpredmetnúfaktúruneuhradil,alejureklamoval,pričomvšakreklamoval
len výšku, t.z. že nenamietal, že došlo k neoprávnenému odberu. Žalobca následne prehodnotil a
zohľadnil obdobné odberné miesta žalovaného, avšak ide len o predpokladaný odber a následne preto
žalobca vyčísľoval škodu podľa vyhlášky č.292/2012 Zb.z.

Žalovanýpoukázalnapodanýodpor.Uviedol,žežalovanýnebolvyrozumenýokontroleapretožalovaný
nevie posúdiť relevantnosť podkladov predložených žalobcom. Nie je mu zrejmé, ako dospel žalobca k
pasívnej vecnej legitimácii. Protokol o kontrole nebol spísaný s dotknutou spoločnosťou a nie je možné
ani identifikovať, ktorá osoba daný protokol podpisovala. Sú tam síce uvedené údaje o spoločnosti
žalovaného, ale nie je zrejmé s kým a kedy bol protokol spísaný. Pokiaľ ide o škodu, tak skutočnou

škodou je škoda na majetku a preto namieta spôsob vyčíslenia škody. Ďalej poukázal na to, že
žalovaný poskytuje internetové služby v banskobystrickom samosprávnom kraji a len v regióne V. má
35 odberných miest, pričom okrem 4 miest sú všetky zazmluvnené u žalobcu. Nie je preto dôvod, aby
sa žalovaný pripájal prostredníctvom neoprávneného odberu.
Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a uviedol, že pokiaľ ide o kontrolu odberných miest, žiaden

právny predpis neprikazuje žalobcovi vopred informovať o tom, že bude vykonaná kontrola. Kontroly
sa práveže robia námatkovo a to podľa zistených anomálií. Prítomnosť tretích osôb pri kontrole takisto
nie v zmysle žiadneho právneho predpisu nevyhnutná, avšak žalobca z vlastnej iniciatívy volá aj
osoby odberateľov, pokiaľ sú známe a keď je treba, aj políciu. Na protokole je potom miesto, kdesa môže takáto osoba, ktorá vykonáva neoprávnený odber, podpísať. Žalobca ďalej poukázal aj na
rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline, ktorý potvrdil, že nie je v zmysle žiadneho predpisu potrebné
prizývať tretie osoby na vykonanie kontroly. Pokiaľ ide o namietanú pasívnu vecnú legitimáciu zo strany

právneho zástupcu žalovaného, poukázal na to, že pri kontrole bolo zistené na zariadení, že sa tam
nachádza nálepka s iniciálmi spoločnosti žalovaného, ako aj telefónne číslo, na čo bola na základe
telefonického hovoru na toto číslo privolaná osoba, ktorá prišla a podpísala tento protokol. Následne bola
vystavená faktúra, pričom žalovaný nereklamoval neodôvodnenosť samotného odberu, ale len výšku
a preto žalobca nerozumie namietaniu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ ide o namietanú

nepreukázanú skutočnú výšku škody, poukázal na to, že elektrická energia je osobitným artiklom, pričom
nemožno stotožňovať škodu spôsobenú neoprávneným odberom so škodou klasickou na majetku.
Škoda v danom prípade vzniká už napojením samotným, a to na nemeraný kábel. Pokiaľ ide o vyčíslenie
škody, v prípade, že nemožno určiť skutočnú škodu, postupuje sa v zmysle Vyhlášky MH SR.
Žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé prečo, ak žalobca tvrdí, že došlo k neoprávnenému odberu,
nepodal trestné oznámenie, nakoľko tak mohli orgány činné v trestnom konaní prešetriť a náležite

zistiť skutkový stav a prípadne aj zodpovednú osobu. Nestotožňuje sa s tým, že nálepka, ktorá bola
identifikovaná na predmetnom zariadení je nálepkou spoločnosti žalovaného. Podľa jeho zistení by malo
ísť o spoločnosť, ktorej sídlo je mimo územia SR, pričom poukázal na to, že jedine čo má spoločné
predmetná nálepka so spoločnosťou žalovaného, je skratka „DT“, čo môže byť aj skratka pre V.. Pokiaľ
ide o to, že pracovníci žalobcu kontaktovali spoločnosť žalovaného, žiadal, aby žalobca uviedol, ktorú

konkrétnu osobu kontaktoval, ktorá konkrétna osoba sa dostavila a či išlo o oprávnenú osobu konať
v mene spoločnosti žalovaného. Namietal ďalej tvrdenie žalobcu, že žalovaný nereklamoval samotný
oprávnený odber, ale len výšku, pričom uviedol, že spoločnosť žalovaného má 17 ľudí, pričom zrejme
reagovalniektozadministratívnychpracovníkovnatútoskutočnosť.Akodôkaznavrholvýsluchštatutára
žalovaného.

Žalobca uviedol, že v zmysle platnej legislatívy platí absolútna objektívna zodpovednosť toho, kto
neoprávnene odberal elektrickú energiu. Ako dôkaz navrhol výsluch svedka - pracovníka žalobcu, ktorý
vykonal predmetnú kontrolu a ktorý spisoval predmetný protokol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, M. M., ktorý uviedol, že v podobnom
segmente v oblasti V. podniká viac podnikateľov. Už sa žalovanému viackrát stalo, že na nich dal niekto

anonym za neoprávnený odber, pričom následne zistili, že konkurencia - napríklad spoločnosť G. - sa
napojila neoprávnene na odber a dala tam ich nálepku. Táto konkurenčná firma robí neustále kroky
tak, aby žalovaného poškodzovala, napríklad prestriháva káble, pričom má vycvičených technikov, ktorý
keď nájdu slabinu žalovaného, vždy urobia nejaký krok. Dokonca bolo aj medializované, že z tejto
konkurenčnej firmy si objednávali vraždu partnera konateľa žalovaného. Bolo vedené aj trestné konanie

na základe podvodného prevodu obchodných podielov a následne došlo aj k náprave stavu zápisu
v obchodnom registri. Odvtedy konateľ žalovaného dáva na zariadenia len špecifickú nálepku s jeho
vlastným podpisom. Uviedol ďalej, že vždy robí všetko legálne. Na danom mieste má žalovaný odber
elektriny od zákazníka a tento odber mu stačí, pričom mesačne žalovaný platí za odber elektrickej
energie paušál 8 Eur, v ktorej sume poskytuje tomu zákazníkovi zľavu za poskytovanie internetových

služieb. Odfotografované zariadenie, ktoré je prílohou žaloby, nie je zariadením spoločnosti žalovaného.
Na otázku sudcu, aby sa konateľ žalovaného vyjadril, či podpisy na predmetnom Protokole o zistení
oprávneného odberu elektriny je jeho, konateľ žalovaného uviedol, že ide o jeho podpisy, pričom
predmetný protokol podpisoval v sídle spoločnosti žalovaného. Na otázku sudcu, aby sa vyjadril k
skutočnosti, prečo v spore potom žalovaný namieta, že mu nie je známa skutočnosť, kto predmetný

protokol podpísal, uviedol, že by to bolo relevantné, keby to podpísal na samotnom mieste a nie u v
sídle spoločnosti. V danom prípade sa nachádzal na mieste výkopov, kedy zamestnanec žalobcu na
neho už hodinu čakal na firme. On tomuto zamestnancovi aj uviedol, že bude to treba ísť pozrieť na
samotné miesto avšak ten pán mu povedal, že sa ponáhľa a že to môžu kedykoľvek na samotnom
mieste skontrolovať.

Žalovaný na pojednávaní predložil internetové verzie článkov, ktorými mienil preukázať existenciu
konkurenčného boja v danom regióne, ako aj objednávku vraždy partnera konateľa žalovaného.
Súd na pojednávaní uložil povinnosť stranám v lehote 10 dní zhrnúť skutkové tvrdenia a uviesť návrhy
na doplnenie dokazovania s tým, že na ďalšom pojednávaní bude už uplatňovať koncentračnú zásadu.

7. Dňa 29.10.2018 doručil žalovaný súdu podanie, v ktorom zhrnul doterajšie vyjadrenia sporových strán
ako aj konateľa žalovaného. Zároveň predložil Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXX/XXX O.. Z., výpis z
účtu pod variabilným symbolom 479, výpis zo stavebného denníka a projektovú dokumentáciu. Uviedol,
že žalovaný má uzatvorených 36 zmlúv o dodávke a distribúcii elektriny, kedy je v prípade napájania lenelektrického zariadenia „swich“ priemerná mesačná spotreba vrátane poplatkov za distribúciu a hodiny
7 Eur/mesiac. Poukázal na to, že Protokol o zistení oprávneného odberu elektriny bol podpísaný bez
skutočnej verifikácie a to na naliehanie pracovníka žalobcu, ktorý vec bagatelizoval. Aj vzhľadom na

absurdnosť tvrdeného neoprávneného odberu a na skutočnosť, že žalovaný je VIP klientom žalobcu s
mesačnouspotrebouelektrickejenergievsume2000Eur,žalovanýneoprávnenýodbernepreveroval.K
preverovaniužalovanýpristúpilažpovytýčenítermínupojednávania.Faktúrabolažalobcovivrátenáako
neodôvodnená. Je potrebné vysporiadať sa s logickou argumentáciou žalovaného - ak by sa na danom
mieste jednalo o neoprávnené zapojené zariadenie žalovaného a jeho neoprávnený odber, nemohol by

žalovaný bez zriadenia nového odberného miesta naďalej poskytovať na uvedenej adrese svoje služby,
pričom z priložených listín (Zmluva o pripojení s p. Z. a výpisu z účtu) vyplýva, že pani Z. platí od r.
2012 za dodávku internetových a televíznych služieb, kedy cena služieb je ponížená o sumu 8 Eur,
ktorá zodpovedá cene spotrebovanej elektrickej energie. V prípade potreby žalovaný navrhol v spore
vypočuť ako svedka pani Z.. AJ napriek tomu, že žalovaný vylučuje zodpovednosť za neoprávnený
odber, v prípade, že súd bude mať jeho zodpovednosť za preukázanú, žalovaný namieta aj spôsob

výpočtu skutočnej škody, nakoľko žalovaný predložil zmluvy, z ktorých vyplýva cena za odber elektriny
vo výške 7 Eur mesačne a preto akákoľvek paušalizovaná náhrada škody prevyšujúca 42 Eur (6 mes.
x 7 Eur) je neodôvodniteľná. K podaniu priložil Objednávku pána Z. Z. adresovanú žalovanému zo dňa
27.08.2012; Stavebný denník spoločnosti UNIQUE COMPANY, a.s., I. XX, K. K. - vo veciach stavby
OPTICKÉPREPOJENIEOČOVÁ-ZVOLENSKÁSLATINA-VÍGĽAŠ-STOŽOK;Exportpohybovnaúčte

IBAN : A.; Zmluvu o pripojení medzi Z. Z. a žalovaným a Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny medzi
Stredoslovenskou energetikou, a.s. a žalovaným zo dňa 08.03.2012 s prílohami (Dohoda o platbách).

8. Dňa 29.10.2018 doručil svoje podanie aj žalobca, v ktorom zopakoval, že predmetom konania
je náhrada škody spôsobená neoprávneným odberom elektriny, z nemeranej časti a bez uzavretia

zmluvy a bez meradla, ktoré by zaznamenávalo spotrebu elektrickej energie a preto boli naplnené
zákonné podmienky neoprávneného odberu podľa § 46 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o energetike.
V prípade, že niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide to na úkor žalobcu a
tento objem nezmeranej elektriny potom musí žalobca zaplatiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp.
priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda žalobca,

ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému vznikla škoda neoprávneným odberom. Žalobca pri
výpočte škody postupoval v súlade s § 1 ods. 1 Vyhlášky MH SR. Žalobca je štátom regulovaný subjekt,
ktorý vystupuje na trhu s elektrinou. V danom prípade nebolo možné reálnu spotrebu elektriny možné
zistiť na základe objektívnych podkladov, nakoľko na predmetnom odbernom mieste nebol umiestnený
elektromer,ktorýbyobjemskutočnespotrebovanejelektrinyzmeralaodberbolvykonávanývnemeranej

časti odberného elektrického zariadenia. V zmysle Zákona o energetike, neoprávnený odber elektriny
sa rovná škode. Škoda bola v danom prípade vypočítaná na sumu 395,13 Eur. Súčasťou škody v súlade
s § 1 ods. 7 Vyhlášky MH SR tiež náklady (Zisťovací poplatok) žalobcu vo výške 206 Eur, spojené so
zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, ktoré žalobca z dôvodu transparentnosti vyčísli
a spracoval do Cenníka. Podrobne uviedol, z čoho pozostávajú jednotlivé položky, ktoré sú súčasťou

Zisťovacieho poplatku, a to administrácia zákazky v systéme MOP (4 Eur), riešenie OM-MOP (187 Eur)
a autodoprava osobná (15Eur). Poukázal ďalej na rozporuplné tvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa
19.10.2018, keď žalovaný najskôr uviedol, že nemal vedomosť o kontrole a ani o tom, kto podpísal
Protokol o zistení oprávneného odberu elektriny, avšak konateľ žalovaného potvrdil, že predmetný
protokol podpísal on. Ďalej uviedol, že žalovaný nenamieta vlastníctvo zariadenia nájdené pri kontrole,

ani skutočnosť, že odber bol bez merania a teda škodu uznal čo do obsahu aj jej dôvodnosti. V
korešpondencii žalovaný namietal len výšku škody, ktorú žalobca vyčíslil a preto tvrdenia žalovaného
považuje za čelové a zavádzajúce. V zmysle existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna
objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav a to bez možnosti akejkoľvek liberácie. Pri
neoprávnenom odbere elektriny je povinný uhradiť škodu ten, kto elektrinu odoberal. Ide o osobitný druh

zodpovednosti budovaný na princípe objektivity, čo je potvrdené aj Uznesením Najvyššieho súdu SR
č.k. 1Cdo/107/2008.

9. Dňa 23.11.2018 sa konalo (druhé) pojednávanie a to za prítomnosti oboch strán sporu. Žalobca
uviedol, že okrem Cenníka nedisponuje inými relevantným dokladmi, preukazujúcimi skutočnú výšku

vynaložených nevyhnutných nákladov pri zisťovaní neoprávneného odberu. Cenník bol vypracovaný
vzhľadom na štandardný postup a ceny pri zisťovaní neoprávneného odberu, pričom v zásade odráža
aj „človekohodiny“ potrebné na predmetné úkony. Cenník bol zostavený vzhľadom na prax žalobcu,
kedy nebolo možné presne určiť, aká bude výška nákladov a mzdy ktorých konkrétnych ľudí na danýúkon, preto politika spoločnosti žalobcu bola taká, že sa stanovil Cenník. Žalobca ďalej uviedol, že nie
možné v danom prípade vo vzťahu k žalovanému vyčísliť konkrétne množstvo neoprávnenej odobratej
energie, nakoľko došlo k neoprávnenému odberu na nemeranej časti - došlo k neoprávnenému odberu

pred elektromerom, t.z. nedá sa určiť ani množstvo odobratej energie a ani čas neprávneného odberu.
Keby to bolo za elektrometrom, dokázali by zistiť presné množstvo odobratej elektriny neoprávnene.
K navrhovanému spôsobu výpočtu škody zo strany žalovaného, teda po 7 Eur za 6 mesiacov, celkom
v sume 42 Eur, žalobca uviedol, že takýmto spôsobom sa to nemôže určiť, nakoľko ide o iné -
zazmluvnené- odberné miesta a tam sa ide podľa konkrétnych parametrov; tu v danom prípade nebolo

možné zistiť skutočné množstvo odobratej energie s tým, že žalobca už aj prehodnocoval spôsob
výpočtu škody na základe námietok žalovaného čo sa týka výšky škody a prvú faktúru aj ponížil.
Žalobca navrhol vykonať výsluch svedka V. U., pracovníka žalobcu, dokazovanie listinnými dôkazmi a
predložil ako listinný dôkaz aj Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. G. XXXXXX zo dňa
26.10.2018, na základe ktorého došlo opätovne k neoprávnenému odberu zo strany žalovaného.
Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Predložil listinné dôkazy na vyvrátenie tvrdení

žalobcu. Má za to, že nebolo preukázané, že zariadenie, ktoré sa našlo pri neoprávnenom odbere,
je jeho. Spochybňoval predmetný protokol vzhľadom na okolnosti, ako došlo k jeho podpísaniu. Čo
sa týka škody, namietal spôsob výpočtu škody ako aj výšku paušálnych nákladov. Stavebný denník,
ktorý predložil ako listinný dôkaz, má preukazovať, že v danom čase prebiehali výkopové práce vo
Zvolenskej Slatine a teda to má preukázať to, že v čase, kedy bol zisťovaný neoprávnený odber a bol

robený predmetný protokol, sa konateľ žalovaného nachádzal vo Zvolenskej Slatine, na mieste výkopu
a teda má sa tým aj preukázať to, že nedošlo k spísaniu protokolu na samotnom odbernom mieste, ale
až následne, kedy zamestnanec žalobcu musel čakať konateľa žalovaného, kým sa dostaví na sídlo
firmy z týchto výkopových prác. Čo sa týka návrhu na výsluch svedka p. Z. uviedol, že už z listinných
dôkazov, ktoré predložil žalovaný, vyplýva, že pán Z. je zazmluvnený žalovaným, pričom žalovaný mu

poskytujeme zľavu z mesačného paušálu 8 Eur za to, že on žalovanému zabezpečuje odber elektrickej
energie na predmetnom mieste. Uviedol ďalej, že vzhľadom na to, že nebol spochybnený listinný dôkaz -
Zmluva týkajúca sa pána Z., nežiada, aby bol vykonaný výsluch svedka pána Z.. Ako dôkaz by žalovaný
chcel predložiť revíznu správu z roku 2011, ktorá by mala preukázať, že žalovaný mal všetko na poriadku
a že predmetné zariadenie, ktoré bolo nájdené v roku 2016 nepatrí žalovanému. Týmto dôkazom chce

preukázať, že žalovaný mal vlastné zariadenie a že legálne odoberal energiu a teda nebol dôvod na to,
aby tam montoval neoprávnené zariadenie. K Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny
č. G. XXXXXX zo dňa 26.10.2018 uviedol, že pri zisťovaní neoprávneného odberu bola prítomná aj
vchodová dôverníčka, ktorá sprístupnila zamestnancom žalobcu skrinku, kde sa nachádzalo vlastné
zariadenie firmy žalovaného, pričom vyplynulo, že bolo zalomené tzv. „RACK“ a teda je evidentné, že

zasa došlo k neoprávnenému zásahu do zariadenia žalovaného a k poškodeniu ich zariadenia. V tomto
istom vchode, kde bol zistený neoprávnený odber, býva aj pán C., ktorý aj v rámci predložených článkov
do súdneho spisu, mal byť objednávateľom vraždy partnera konateľa žalovaného. V prvom prípade,
ktorý je predmetom tohto sporu, nešlo ani o zariadenie žalovaného, v druhom prípade zo dňa 26.10.2018
išlo už o zariadenie žalovaného, ale toto bolo poškodené. V prvom prípade sa na nálepke nachádzalo

telefónne číslo, ktoré bolo číslom žalovaného. Telefónne číslo patrilo pánovi C., od ktorého spoločnosti
G. Q. V. kúpili sieť v V.. Následne si tú sieť rozdelili a rozdelili si aj hardvérové a softvérové veci tejto
spoločnosti. Žalovaný na všetky zariadenia, ktoré si nechal po tejto firme, nalepil vlastné nálepky, s
pečiatkou žalovaného a s jeho telefónnym číslom. To telefónne číslo si žalovaný nechal a používa ho
dodnes, ale len ako zákaznícku linku, lebo musí nejako komunikovať aj pôvodnými zákazníkmi a tí

zákazníci boli vlastne zvyknutí na to, aby mohli telefonovať na to ich - pôvodné - číslo. Predmetný
protokol 18.10.2016 podpísal konateľ žalovaného, ktorý sa nachádzal mimo a už dlho ho čakal pán
zamestnanec žalobcu a uviedol mu, že sa ponáhľa. Bola to slabšia obozretnosť konateľa žalovaného,
nakoľko mal za to, že predmetné odberné miesta, ktoré majú, sa týkajú pár eurových záležitostí a
teda nepredpokladal, že tam môže niečo takéto vyskočiť. Pokiaľ ide o reklamovanie výšky faktúry

žalobcu, uviedol, že mal niekoľko zamestnankýň a v tom čase splnomocnil zamestnankyňu, ktorá mala
aj splnomocnenie komunikovať, pričom došlo aj k pochybeniu na jej strane, kedy najskôr odpovedala
žalobcovi a až potom posunula vec právnemu zástupcovi žalovaného.
Svedok V. U. uviedol, že niekedy v novembri roku 2016 bol na mieste neoprávneného odberu s pánom
B. O., ktorý už u žalobcu nepracuje, s tým že na predmetné miesto išli zrejme na podnet elektromontéra,

pretože zvyčajne postup je taký, že elektromontéri, keď menia elektrometre, tak im dávajú podnet, že
našli nejaké neoprávnené zariadenie. Dajú im o tom vedieť formou služobného príkazu. Nespomenul si,
či v daný deň mali aj nejaké iné neoprávnené odbery alebo či išli vyslovene za týmto účelom. Vyrazili
služobným autom z Banskej Bystrice a na mieste zistili, že zariadenie, ktoré sa tam nachádzalo, boloneoprávnene napojené na elektrickú energiu. Bolo to úplne mimo merania. Do skrinky sa nedostali, ale
na poslednom možnom mieste odmerali hodnoty, aká hodnota prúdu odchádza do zariadenia a keď
zhodili istič, tak prítomnosť napätia odišla. Namerané údaje o odbere 0,05 resp. 0,06 ampéra, tak ako sú

nafotodokumentácii, niesúkonštantné -môžubyťajväčšie.Dotejskrinkysanemohlidostať,niktoimju
nesprístupnil. Svedok sa nevedel sa ani vyjadriť k tomu, aké maximálne množstvo elektriny bolo možné
neoprávneným odberom za jeden deň odobrať. Na skrinke so zariadením, aj na kábloch boli nálepky s
telefónnym číslom žalovaného. Zariadenie je možné priradiť komu patrí takým spôsobom, že ak nie je
nálepka na zariadení, v danom prípade oslovujú jednotlivých odberateľov v bytovke a žiadajú ich, aby im

predložili zmluvy s konkrétnymi poskytovateľmi internetových služieb. V danom prípade bola na skrinke
nálepka, kde bol aj telefonický kontakt. Následne volali na toto telefónne číslo, oznámili im, že našli
neoprávnený odber a následne šli na firmu žalovaného podpísať protokol. Bola to spoločnosť sídliaca asi
tak dva kilometre od miesta zisteného neoprávneného odberu. Išlo o samostatnú nízkopodlažnú budovu
s orientačným číslom XX, oproti Lidlu, vedľa hlavnej cesty. Kolega svedka išiel dovnútra, potom prišiel a
povedal, že je to podpísané. Na otázku sudcu, prečo nezavolali dotyčnú osobu s ktorou telefonovali, na

miesto zisteného neoprávneného odberu, svedok uviedol, že ani v jednom prípade sa im nestalo, že by
niekto prišiel. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či na mieste sídla žalovaného na konateľa žalovaného čakali,
alebo bol protokol hneď podpísaný. Svedok ďalej uviedol, že nevie o aké konkrétne zariadenie v skrinke
išlo, nakoľko v prípade, že sa nedostanú dnu do skrinky, vedia odmerať len napätie a prúd, ktorý tam ide,
ale nevedia, či sa tam nachádza jedno alebo viac zariadení. Pri kontrole nameral 0,05 - 0,06 ampéra,

tak ako je na fotkách. Pokiaľ by malo zariadenie na štítku nejakú konkrétnu maximálnu hodnotu, nie je
možné túto hodnotu prevýšiť, je to maximálna hodnota a podľa nej by bolo možné vypočítať maximálnu
spotrebu energie na 1 deň. Svedok by však nevedel určiť priemernú cenu za odobratú elektrinu ani pri
daných parametroch (ak by boli známe), nakoľko ak nebola uzatvorená zmluva, nie je možné určiť ani
podľa akého cenníka by sa mala cena rátať.

10. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“)
v znení účinnom do 30.04.2018, podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

11. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2016, kto bol pri prevádzkovaní

podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti
obvykle dochádza.

12. Podľa § 16 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2016, podnikateľa zaväzuje aj
konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie

je oprávnená.

13. Podľa § 266 ods.1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, prejav vôle sa vykladá
podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo
jej musel byť známy.

14. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, v prípadoch, keď prejav
vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla
prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku
sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

15. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, pri výklade vôle podľa
odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania
o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ
to pripúšťa povaha vecí.

16. Podľa § 35 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších
predpisov, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrenéslovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom.Právneúkonyvyjadrenéinaknežslovami
sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho,

kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

17. Podľa § 40 ods. 3 Obč. Z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

18. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ako „Zákon o energetike“) v znení účinnom do 31.01.2017, akýkoľvek zásah
do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho
písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

19. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o energetike v znení účinnom do 31.01.2017, neoprávneným odberom
elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve

prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

20. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike v znení účinnom do 31.01.2017, pri neoprávnenom
odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

21. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, Ministerstvo vydá
všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

22. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (Vyhláška MH SR), škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej
elektriny podľa odseku 2.

23. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet
týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,

platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutímplatnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny

v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)

24. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky MH SR, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.
Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od

výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

25. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky MH SR, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné
náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu

elektriny.

26. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z.z. (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

27. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 225 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím
rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na
doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti

výrokov pôvodného rozsudku.

33. Žalovaný namietal svoju zodpovednosť a teda pasívnu vecnú legitimáciu v spore, právny dôvod ako
aj výšku uplatneného nároku a preto mal súd za to, že medzi stranami sporu nie sú žiadne nesporné
skutkové tvrdenia a že všetky podstatné skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné.

34.SúdvykonaldokazovanievýsluchomkonateľažalovanéhoM.M.,výsluchomsvedkaV.U.alistinnými
dôkazmi, konkrétne Protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny; listom žalobcu žalovanému
zo dňa 21.12.2016, označeným ako“ Neoprávnený odber“; faktúrou žalobcu č. 4539109001 na sumu
731,91 Eur a rozpisom fakturácie; faktúrou žalobcu č. 453919002 na sumu 601,13 Eur a rozpisom

fakturácie;fotodokumentáciouzmiestaneoprávnenéhoodberuzodňa18.10.2016;Upomienkou-pokus
o zmier zo dňa 28.04.2017; listom žalovaného zo dňa 21.11.2016, označeným ako „odpoveď na list zo
dňa 20.10.2016, neoprávnený odber energie“; listom žalobcu- „Neoprávnený odber elektriny - odpoveď“
zo dňa 23.12.2016; Rozhodnutím URSO č. 0013/2016/E zo dňa 27.11.2015, Cenníkom; emailovoukomunikácia medzi právnym zástupcom žalovaného a žalovaným zo dňa 28.9.2018; internetovými
článkami; Objednávkou pána Z. Z. adresovanou žalovanému, Stavebným denníkom spoločnosti
UNIQUE COMPANY, a.s.; Zmluvou o pripojení medzi p. Z. Z. a žalovaným; Zmluvou o dodávke

a distribúcii elektriny medzi Stredoslovenskou energetikou, a.s. a žalovaným zo dňa 08.03.2012 s
prílohami; Exportom pohybov na účte žalovaného A. a Protokolom o zistení neoprávneného odberu
elektriny č. G. XXXXXX zo dňa 26.10.2018.

35.Povykonanomdokazovanísúddospelkzáveru,ženárokžalobcujevčastiozaplateniesumy395,13

Eur, zodpovedajúcej škode za neoprávnený odber elektriny, dôvodný a preto súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie tejto sumy žalobcovi (výrok I.).

36. Súd považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie 395,13 Eur za dôvodný a preukázaný a to
najmä Protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny, z ktorého vyplýva, že k neoprávnenému
odberu elektriny v zmysle § 46 ods. 1 Zákona o energetike došlo. Žalovaný namietal, že nevie z čoho

žalobca vyvodzuje jeho zodpovednosť - žalobca zodpovednosť žalovaného vyvodzoval jednal z nálepky
na nájdenom zariadení pri neoprávnenom odbere (fotodokumentácia na č.l. 11), kde sa nachádzalo
telefónne číslo spoločnosti žalovaného (čo konateľ žalovaného aj potvrdil na pojednávaní) a z Protokolu
o zistení neoprávneného odberu elektriny, ktorý bol konateľom žalovaného podpísaný. Aj keď žalovaný
od počiatku namietal, že nie je zrejmé, kto protokol podpísal a či ide o oprávnenú osobu konať v mene

žalovaného, na pojednávaní konateľ žalovaného potvrdil, že ide o jeho podpisy na Protokole o zistení
neoprávneného odberu elektriny. Súd mal preto za nepochybné, že na predmetnom Protokole o zistení
neoprávneného odberu elektriny je zachytený jednoznačný prejav vôle žalovaného (§ 40 ods. 3 Obč.
Z. a obdobne aj podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorým žalovaný potvrdil žalobcovi, že
spoločnosť žalovaného vykonala neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste M..P..Š.

XX, V.. Argumentáciu žalovaného, že zariadenie, ktoré sa našlo pri zistení neoprávneného odberu, nie
je jeho, považuje potom súd za v rozpore s vyššie uvedeným prejavom vôle žalovaného, zachytenom
na Protokole o zistení neoprávneného odberu elektriny. To, že Protokol o zistení neoprávneného
odberu elektriny nebol spísaný na samotnom mieste zistenia neoprávneného odberu (čo potvrdil aj
svedok V. U.), nie je v danom prípade rozhodujúce, nakoľko žalovaný v predmetnom protokole (aj keď

spísanom na inom mieste - v sídle žalovaného) potvrdil, že žalovaný neoprávnený odber elektriny na
predmetnom mieste vykonával. Za irelevantné tiež súd považuje tvrdenie konateľa žalovaného, že pri
podpise predmetného protokolu konal so slabšou obozretnosťou, nakoľko mal za to, že ide o „pár eurovú
záležitosť“ a že nepredpokladal, že „tam môže niečo takéto vyskočiť“.

37. Dôvodnosti priznaného nároku žalobcu (395,13 Eur) svedčí aj následné správanie žalovaného po
zistení neoprávneného odberu. Z listinného dôkazu - listu žalovaného zo dňa 21.11.2016, označeného
ako „odpoveď na list zo dňa 20.10.2016, neoprávnený odber energie“ vyplýva, že po tom, ako žalobca
doručil žalovanému list zo dňa 20.10.2016, označený ako „Neoprávnený odber energie“ a uplatnil si od
žalovaného sumu 731,91 Eur (faktúra žalobcu č. 4539109001), žalovaný namietal len výšku faktúry a

žiadal žalobcu o prehodnotenie výšky uplatnenej škody, kedy mal za to, že škodu možno vyčísliť na
podklade iných odberných miest, ktoré mal žalovaný zazmluvnené u žalobcu. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný nenamietal právny dôvod (neoprávnený odber a škodu ako takú), ale len výšku škody
vypočítanúžalobcom.Žalovanýnapojednávaníuviedol,ževmenespoločnostižalovanéhosožalobcom
komunikovala za žalovaného splnomocnená zamestnankyňa, ktorá pochybila, kedy najskôr odpovedala

žalobcovi a až potom posunula vec právnemu zástupcovi žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2016, podľa ktorého „kto bol pri
prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri
tejto činnosti obvykle dochádza“ a na ust. § 16 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2016,
podľa ktorého „podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba

vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.“

38. Žalovaný uviedol, že zariadenie na mieste neoprávneného odberu zrejme nainštalovala jeho
konkurencia a ako listinné dôkazy predložil internetové články, ktoré majú preukazovať konkurenčný boj
medzi nimi v danom regióne. Súd konštatuje, že na základe týchto dôkazov nie je možné ani vylúčiť,

avšak ani prijať jednoznačný záver o tom, že k inštalácii neoprávneného zariadenia na odber elektriny
na predmetnom mieste došlo konaním konkurencie žalovaného. Každopádne teda predmetné články
s istotou nepreukazujú, že predmetné zariadenie na ul. M..P..Š. XX Z. V. nainštalovala konkurencia
žalovaného. Oproti tomu, žalovaný potvrdil neoprávnený odber na danom mieste v Protokole o zisteníneoprávneného odberu elektriny a následne reklamoval u žalobcu len spôsob výpočtu výšky škody a
nie právny dôvod (neoprávnený odber a vznik škody) ako taký.

39. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca v spore preukázal, že žalovaný neoprávnene
odberal elektrinu na F.. M..P..Š. XX Z. V.. V ďalšom dokazovaní sa preto súd zameral na posúdenie
dôvodnosti uplatnenej výšky škody a súvisiacich nákladov žalobcu. Žalovaný uviedol, že ak by mal
súd jeho zodpovednosť za preukázanú, žalovaný namieta aj spôsob výpočtu skutočnej škody, nakoľko
žalovaný predložil zmluvy a listiny (napr. objednávka a zmluva p. Z.), z ktorých vyplýva obvyklá cena za

odber elektriny vo výške 7 Eur mesačne a preto akákoľvek paušalizovaná náhrada škody prevyšujúca
42 Eur (6 mes. x 7 Eur) je neodôvodniteľná. Svojim klientom (na predmetnom mieste p. Z.) poskytuje
žalovaný zľavu z mesačného paušálu 8 Eur za to, že oni žalovanému zabezpečujú odber elektrickej
energie. Z výpovede svedka V. U., zamestnanca žalobcu vyplynulo, že nemerané zariadenie (alebo
viac zariadení) sa nachádzalo v zamknutej skrinke na ul. M..P..Š. XX Z. V., pričom do tejto skrinky
sa zamestnanci žalobcu nedostali, nakoľko im ju nikto nesprístupnil. Tento svedok sa nevedel vyjadriť

k tomu, koľko bolo možné maximálne za deň odobrať elektriky z predmetného zariadenia v skrinke.
Pri kontrole namerali síce hodnotu 0,05 - 0,06 ampéra, tak ako je na fotodokumentácii a pokiaľ by
malo zariadenie na štítku nejakú konkrétnu maximálnu hodnotu (čo by ale zistili až keby sa do skrinky
dostali), vedel by podľa tohto štítku vypočítať maximálnu spotrebu energie na 1 deň, avšak nevedel
určiť priemernú cenu za odobratú elektrinu ani pri daných parametroch, nakoľko ak nebola uzatvorená

zmluva, nie je možné určiť ani podľa akého cenníka by sa mala cena elektriny rátať. Na základe vyššie
uvedeného mal súd za to, že neboli v spore preukázané žiadne objektívne a spoľahlivé podklady (§46
ods. 2 Zákona o energetike), na základe ktorých by bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu -
do skrinky sa zamestnanci žalobcu nedostali, nebolo tak možné zistiť ani štítok o maximálnej možnej
spotrebe (odobratej) energie na 1 deň a ani čas trvania neoprávneného odberu elektriny. Z Protokolu o

zistení neoprávneného odberu elektriny (podpísaný konateľom žalovaného) vyplýva, že: „Na odbernom
mieste (OM) je pripojená jednofázová odbočka zo stupačkovej svorkovnice prechádzajúca cez 2A
jednofázový istič do zariadenia ukončeného zásuvkou. OM bez zmluvy. Neoprávnený odber odstránený,
napojený bol vodičom CYKY 3 x 1,5 mm.“. Žalobca preto postupoval správne, keď škodu vyčísloval
v zmysle Vyhlášky MH SR a to za obdobie 183 dní (ako maximálnej možnej dĺžke podľa § 1 ods. 4

Vyhlášky MH SR), kedy žalobca najskôr pri výpočte škody (525,91 Eur) vychádzal z hlavnej hodnoty
hlavného ističa 2A (denná spotreba 5,520 kWh). Po reklamovaní výšky vyčíslenej škody žalovaným
žalobca naviac tento spôsob výpočtu škody upravil v prospech žalovaného na základe predpokladanej
reálnej spotreby na obdobnom mieste s výkonom 20 W, t.j. 0,1A (denná spotreba 0,276 kWh) a škodu
ponížil na 395,13 Eur.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 395,13 Eur
ako škody vyčíslenej v súlade s § 46 ods. 2 a § 95 ods. 1 písm. i) Zákona o energetike v spojení s §
1 Vyhlášky MH SR (výrok I.).

41. Žalobca mal v spore úspech 65,73 % a žalovaný mal úspech 34,27 %. V zmysle § 255 ods.
2 CSP preto súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v miere 31,46 %
(výrok II.). ktorá miera zodpovedá rozdielu medzi pomerným úspechom žalobcu a pomerným úspechom
žalovaného. O konkrétnej výške náhrad trov konanie rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Nakoľko na pojednávaní dňa 23.11.2018 súd nerozhodol o celom predmete konania (o celej žalobe),
výrok týkajúci sa zvyšnej časti žaloby a jeho odôvodnenie bude predmetom dopĺňacieho rozsudku v
zmysle § 225 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.