Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214988
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3814214988.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudcomJUDr.DankouLaukovouvprávnejvecistránsporu:žalobcaPrimabanka

Slovensko, a.s., ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, (predtým Sberbank Slovensko, a.s., ul.
Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123), zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., ul. Štefánikova č. 8,
Bratislava, IČO: 36 853 186, žalovaní: 1/ I.. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F., 2/ U.
F., nar. X.XX.XXXX, bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F., 3/ maloletá P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. č.
XXX/XX, R. F., v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ul.
Šumperská č. 1, Prievidza, žalovaní v 1, 2 a 3 rade zastúpení JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom,
ul. Grősslingova č. 45, Bratislava, IČO: 42 204 135, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014, ktorou boli prevedené
nehnuteľnosti v k. ú. R. F., obec R. F., okres U., zapísané v súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV
č. XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná
pôda o výmere 139 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/
XX orná pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 11 m2, parc. reg. „C“
č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavené plochy
a nádvoria o výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2,

stavba: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX
z D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F. a P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č.
XXX/XX, R. F. na žalovaných v 1, 2 a 3 rade, ako obdarovaných a ktorou bolo zriadené vecné bremeno
v prospech D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F. a P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom ul. M. č. XXX/X, R. F., spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľností v k. ú. R. F., obec R. F.,
okres U., zapísané v súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného úradu Prievidza,
katastrálny odbor, a to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere 139 m2, parc. reg. „C“ č.

XXX/XX orná pôda o výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“
č. XXX/XX orná pôda o výmere 11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
12 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc.
reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, a v doživotnej starostlivosti žalovaných v 1, 2 a 3 rade
ako obdarovaných o D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F. a P. F., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F., a z ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností
povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom V XXXX/XX,
je voči žalobcovi n e ú č i n n á .

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1, 2 a 3 rade právo na náhradu trov konania, v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca, spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 žalobou
zo dňa 13.8.2014, podanou prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal sa proti žalovaným v 1, 2 a 3

rade určenia, že darovacia zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v k. ú. R. F., obec R. F., okres U.,
zapísané v súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny
odbor, a to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere 139 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná
pôda o výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX
orná pôda o výmere 11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc.
reg. „C“ č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané

plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č.
XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX
postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX z D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F. a P. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F. na žalovaných v 1, 2 a 3 rade, ako obdarovaných
a z ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Prievidza,

katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V XXXX/XX, je voči nemu (žalobcovi) neúčinná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.6.2012 uzavrel so spoločnosťou Prvá metropolitná, s.r.o., ul.
Kladnianskač.20,Bratislava,IČO:35961341Zmluvuofinancovaníč.XXXXXXXXXX,nazákladektorej
jej poskytol kontokorentný úver vo výške 200.000,- eur. Zmluva bola modifikovaná Dodatkom č. 1 zo dňa

23.5.2013. Dňa 7.6.2012 vystavil dlžník, za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o
financovaní č. XXXXXXXXXX blankozmenku, avalovanú D. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX.
Termín konečnej splatnosti úveru bol kontrahentmi dohodnutý na deň 31.5.2014. K uvedenému dátumu
mu (žalobcovi) nebolo poskytnuté žiadne peňažné plnenie. Listom zo dňa 12.6.2014 vyzval dlžníka, a
to spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 na zaplatenie

splatnej úverovej pohľadávky, avšak bezvýsledne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, pristúpil k
uplatneniu zmenky v súdnom konaní. Avalisti: D. F. a P. F., evidentne motivovaní hroziacim postihom
ich majetku, bezprostredne pred termínom konečnej splatnosti úveru bezodplatne previedli na svoje deti
(žalovaných v 1, 2 a 3 rade) darovacou zmluvou evidovanou Okresným úradom Prievidza, katastrálny
odbor pod č. V XXXX/XX, nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a ktoré sú označené

v žalobnom petite. Avalisti (minimálne D. F., ako jediný spoločník a konateľ dlžníka do 1.8.2014) si
boli plne vedomí záväzku voči nemu ako veriteľovi a prevod identifikovaných nehnuteľností realizovali
evidentne z dôvodu hroziaceho postihu tohto majetku. Relatívne krátke časové obdobie medzi termínom
konečnej splatnosti úveru a prevodom nehnuteľností v prospech žalovaných v 1, 2 a 3 rade jednoznačne
nasvedčuje úmyslu avalistov, realizovať kroky smerujúce k zbaveniu sa exekúciou postihnuteľného

majetku, a tým k ukráteniu veriteľa. Z dôvodu namietanému prevodu vlastníckeho práva, sa nemôže
domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z majetku avalistov. Ku dňu 11.8.2014 jeho pohľadávka voči ručiteľom predstavovala sumu 204.511,25.-
eur a ktorá sa ďalej úročí úrokom z omeškania vo výške 8% ročne. Uspokojenie jeho pohľadávky, je
tak v dôsledku zníženia hodnoty majetku avalistov po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

výrazne sťažené. Poukázal na to, že veriteľ je za podmienok podľa § 42a Občianskeho zákonníka
oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ďalších osôb, ktoré
sú v dôsledku akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa, t. j.
aj právnym úkonom avalistov na zmenke. Prevedené nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor a po povolení vkladu vlastníckeho

práva z predmetnej darovacej zmluvy došlo k ich zaevidovaniu na LV č. XXXX, k. ú. R. F.. Poukázal
na ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka
s tým, že nakoľko vzťah avalistov a žalovaných v 1, 2 a 3 rade zodpovedá podľa § 116 Občianskeho
zákonníka vzťahu blízkych osôb (rodičia a deti), úmysel avalistov ukrátiť ho (žalobcu) a vedomosť
žalovaných v 1, 2 a 3 rade o tejto skutočnosti, sa v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka ex

lege prezumuje. Namietaný úmysel je pritom zrejmý aj zo skutočnosti, že okrem darovania došlo aj k
zriadeniu vecného bremena doživotného práva bývania a užívania v prospech avalistov. Bezodplatným
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo k faktickým zmenám, keďže avalisti budú s
najväčšou pravdepodobnosťou naďalej bývať v rodinnom dome a užívať priľahlé pozemky, ktoré boli
predmetom identifikovanej darovacej zmluvy. Nie je preto dôvod pochybovať o tom, že účastníci tohto

právneho úkonu chceli docieliť iba zmenu právneho vzťahu, ktorá by mu (žalobcovi) znemožnila viesťexekúciu na bonitné nehnuteľnosti a legitímne uspokojiť svoju splatnú pohľadávku. Poukázal na to, že
majetok dlžníka (Prvá metropolitná, s.r.o.) by nepostačoval na uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko z
identifikácie majetkových pomerov dlžníka v katastri nehnuteľností vyplýva, že tento majetok je zaťažený

prednostným záložným právom v prospech tretích osôb.

3. Žalobca spolu so žalobou podal i návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by súd
žalovaným v 1, 2 a 3 rade nariadil zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom
darovacej zmluvy, a to spôsobom prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zaťaženia

inými právami tretích osôb.

4. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 119/2014-39 zo dňa 5.9.2014 ustanovil maloletej žalovanej
v 3 rade kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ul. Šumperská č. 1,
Prievidza s tým, že jeho oprávnením aj povinnosťou je zastupovať maloletú žalovanú v 3 rade v konaní č.
k. 7C 119/2014, predmetom ktorého je nariadenie neodkladného opatrenia a odporovateľnosť právneho

úkonu zo dňa 6.2.2014 (predmetná darovacia zmluva). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 31 ods.
1, ods. 2, ods. 4 Zákona o rodine.

5. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 119/2014-41 zo dňa 5.9.2014 neodkladným opatrením
žalovaným v 1, 2 a 3 rade nariadil, aby nenakladali s nehnuteľnosťami v k. ú. R. F., okres U., zapísanými

na LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor (špecifikovanými vo výroku uznesenia).

6. Proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 7C 119/2014-41 zo dňa 5.9.2014 podali v zákonom
stanovenej15dňovejlehoteodvolaniežalovanív1,2a3radeprostredníctvomprávnehozástupcu,ktoré
odôvodnili nesplnením základných podmienok predpokladaných zákonom pre nariadenie neodkladného

opatrenia. V odvolaní ďalej uviedli, že medzi predpoklady úspešného odporovania právneho úkonu
dlžníka (vo veci samej), ktoré musí veriteľ preukázať, patrí aj preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa, ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka
odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že o ňom vedel alebo musel vedieť.
Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z vlastníkov na ich deti, je v praxi bežný a sledujú sa

ním iné ciele, ako ukrátenie veriteľa pôvodného vlastníka nehnuteľností. Takýto prevod sa väčšinou
realizuje z dôvodu zabránenia prípadným sporom medzi deťmi, ako neopomenuteľnými dedičmi v
prípadnom dedičskom konaní. Úmysel dlžníkov (avalistov) prevodom vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam ukrátiť svojho veriteľa, nemožno jednoznačne vyvodiť z tvrdenia žalobcu, že minimálne
jeden z nich bol v danom čase jediným konateľom a spoločníkom hlavného dlžníka. Ak by si aj

dlžníci (avalisti) boli vedomí záväzku voči žalobcovi, tak v čase prevodu vlastníckeho práva (darovacou
zmluvou zo dňa 6.2.2014) pohľadávka ešte nebola splatná, teda vymáhateľná a predpokladali, že dňom
splatnosti tohto dlhu povinnosť zaplatiť dlžnú sumu si splní hlavný dlžník: Prvá metropolitná, s.r.o., ul.
Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341, ktorá má a to napriek tomu, že jeden z avalistov bol
jej jediným spoločníkom a konateľom, samostatnú právnu subjektivitu. Úmysel avalistov ukrátiť veriteľa

vylučujú (žalovaní v 1, 2 a 3 rade), nakoľko hlavný dlžník má dostatočný majetok, ktorým by splatný
dlh mohol splatiť. V prípadoch, ak je druhá strana odporovaného právneho úkonu osobou blízkou
dlžníkovi (avalistom), zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a aj vedomosť blízkej osoby o tom úmysle,
predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka (avalistov) ukrátiť
veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu, aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti,

rozpoznať. Jedná sa o vyvrátiteľnú domnienku, ktorú sú v konaní vo veci samej, pripravení relevantnými
dôkazmi vyvrátiť. Ďalším predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je skutočnosť, že
konkrétny právny úkon dlžníka (avalistov) ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú
k zmenšeniu jeho majetku a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok,

že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom, ak by nebolo
týchto úkonov mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky č. k. 21Cdo 2791/1999). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove
právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky nesie veriteľ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky č. k. 21Cdo 549/2001, č. k. 30Cdo 2435/2006). Veriteľ (žalobca), ale žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázal, že dlžníci (avalisti) už nevlastnia žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné
uspokojiť jeho pohľadávku. Žalobca na preukázanie tejto skutočnosti len tvrdí, že majetok dlžníka by
zjavnenepostačovalnauspokojeniejehopohľadávky,lebozidentifikáciemajetkovýchpomerovdlžníkov
v katastri nehnuteľností má vyplývať, že tento majetok je zaťažený prednostným záložným právom vprospech tretích osôb. Skutočnosť, že majetok je zaťažený prednostným záložným právom v prospech
tretích osôb v žiadnom prípade neznamená, že tento majetok neexistuje a nie je možné z neho uspokojiť
aj ďalšieho veriteľa, keďže majetok dlžníka ďaleko prevyšuje jeho záväzky. Okrem toho dlžníci (avalisti)

vlastnia ešte iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť veriteľa.

7. Vo vyjadrení zo dňa 21.10.2014 k odvolaniu žalovaných v 1, 2 a 3 rade proti uzneseniu o nariadení
neodkladného opatrenia, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, okrem iného, poukázal na
ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej sú pri posúdení odporovateľnosti právneho úkonu ďalšie

motívy, resp. pohnútky dlžníkov pri scudzení majetku absolútne bezpredmetné. Rozhodujúce je iba to, či
odporovateľnýprávnyúkonobjektívneukracujeveriteľaadlžníkjestýmaspoňuzrozumený(rozhodnutie
NajvyššiehosúduČeskejrepublikyč.k.21Cdo796/2011).Dokoncaajvprípade,akdlžníkplniluzavretím
darovacej zmluvy svoj morálny alebo právny záväzok, nie je vylúčené, aby uzavretím zmluvy súčasne
sledoval úmysel ukrátiť svojho veriteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 30Cdo
653/2006). Špecifikum prejednávanej veci spočíva v tom, že avalista D. F., ako konateľ a spoločník

hlavného úverového dlžníka, si bol plne vedomý záväzku voči nemu (žalobcovi) a prevod nehnuteľností
realizoval evidentne z dôvodu hroziacej exekúcie. Navyše, k namietanému prevodu nehnuteľností došlo
v čase, kedy avalista D. F. musel predpokladať nedostatočnú platobnú schopnosť hlavného úverového
dlžníka, čo zjavne nasvedčuje jeho úmyslu zbaviť sa majetku, z ktorého by sa mohol veriteľ v rámci
exekúcie uspokojiť. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 8K/50/2014 zo dňa 9.10.2014 bolo

proti hlavnému dlžníkovi začaté konkurzné konanie.

8. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 17Co 1129/2014-90 zo dňa 17.12.2014 uznesenie Okresného
súdu Prievidza č. k. 7C 119/2014-41 zo dňa 5.9.2014, potvrdil.

9. V podaní zo dňa 7.9.2015, predloženom na pojednávaní dňa 26.4.2016 žalovaní v 1, 2 a 3 rade
prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že nespochybňujú, že dňa 7.6.2012 žalobca uzavrel so
spoločnosťou Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 Zmluvu o
financovaní č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške
200.000,- eur, že zmluva bola modifikovaná Dodatkom č. 1 zo dňa 23.5.2013, že dňa 7.6.2012

hlavný dlžník za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy vystavil blankozmenku, avalovanú D.
F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX, a že dňa 12.6.2014 žalobca vyzval hlavného dlžníka
na zaplatenie splatnej úverovej pohľadávky. Žalobca v prvom rade musí v konaní uniesť dôkazné
bremeno, že dlžníkove (avalistov) právne úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové odôvodnenie svojej domnienky o tom, že Darovacia zmluva

zo dňa 6.2.2014 ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky, a ani nepreukázal túto domnienku žiadnym
konkrétnym dôkazom. Judikatúra a názory odbornej verejnosti na otázku možného ukrátenia veriteľa
dlžníkovým právnym úkonom sú jednotné: „Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá
také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň
sčasti.“ Z uvedeného vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku

dlžníka. Nestačí, že sa majetok zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo
aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal,
že avalisti už nevlastnia žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné jeho pohľadávku uspokojiť. V
tejto súvislosti poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 271/2005 zo
dňa 5.10.2005. Uviedli, že je tiež nutné vziať zreteľ na to, že popri avalistoch je dlžníkom, na základe

totožného právneho titulu, aj spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO:
35 961 341 a ktorej majetok je vo výške, ktorá v rámci konkurzného konania je spôsobilá uspokojiť
nároky žalobcu. Nakoľko avalisti a hlavný dlžník majú aj iný majetok, z ktorého je možné uspokojiť
pohľadávku veriteľa, je vylúčené, že by vymožiteľnosť pohľadávky bola ohrozená takým bežným
dispozičným úkonom, akým je darovanie časti majetku. Navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie sú

splnené podmienky na určenie neúčinnosti Darovacej zmluvy zo dňa 6.2.2014, že žalobca dôkazmi
neosvedčil, že avalisti pri darovaní predmetných nehnuteľností konali v úmysle ukrátiť žalobcu, ako
veriteľa. Namietajú existenciu takéhoto úmyslu a trvajú na tom, že pri uzatváraní darovacej zmluvy boli
dobromyseľní. Ak by aj žalobca preukázal existenciu úmyslu na strane avalistov ukrátiť ho ako veriteľa,
tento úmysel, údajný úmysel im nebol známy, a ani pri náležitej starostlivosti ho nemohli rozpoznať.

10. S účinnosťou od 1.8.2017 došlo k zániku Sberbank, a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321
123 jeho zlúčením s Prima banka Slovensko, a.s., ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951 (Zmluva o
zlúčení formou notárskej zápisnice N 310/2017, NZ 17512/2017, NCRLs 17884/2014 zo dňa 24.5.2017).11. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 119/2014-480 zo dňa 6.10.2017 rozhodol, že v konaní
pokračuje s právnym nástupcom žalobcu, a to so spoločnosťou: Prima banka Slovensko, a.s., ul.

Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951.

12. Na pojednávaní dňa 4.9.2018 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd pripustil
zmenu - rozšírenie žaloby nasledovne: Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, ktorou boli
prevedené nehnuteľnosti v k. ú. R. F., obec R. F., okres Prievidza, zapísané v súčasnej dobe na LV č.

XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky: parc. reg. „C“
č. XXX/X orná pôda o výmere 139 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 45 m2, parc. reg.
„C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 11 m2, parc.
reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavené
plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
64 m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č.

XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č.
XXX/XX z D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F. a P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F. na žalovaných v 1, 2 a 3 rade, ako obdarovaných a ktorou bolo zriadené
vecné bremeno v prospech D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. Vestenice a P. F., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F., spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľností v k. ú.

R. F., obec R. F., okres U., zapísané v súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere 139 m2,
parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 63
m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 12 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 72 m2,

parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavba: rodinný dom súp. č.
XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č.
XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, a v doživotnej starostlivosti
žalovaných v 1, 2 a 3 rade ako obdarovaných o D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R.
F. a P. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. M. č. XXX/XX, R. F., a z ktorej vklad vlastníckeho práva bol

do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, v konaní vedenom
pod č. V XXXX/XX, je voči nemu (žalobcovi) neúčinná.

13. Žalobca procesný návrh, prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil tým, že výsledky
doterajšieho dokazovania sú podkladom pre pripustenie zmeny - rozšírenie žaloby. Opísanie

rozhodujúcich skutočností (skutkový dej), na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok zostáva
nezmenené. Zriadenie vecného bremena s darovaním nehnuteľností je viazaným právnym úkonom.

14. Okresný súd Prievidza na pojednávaní dňa 4.9.2018, uznesením zmenu - rozšírenie žaloby pripustil.

15. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade po pripustení zmeny - rozšírenia žaloby prostredníctvom právneho zástupcu
uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších prednesov vo veci. Nežiadali o poskytnutie dodatočnej
lehoty,zaúčelomďalšiehovyjadreniasakžalobe,zmenu-rozšíreniektorejsúdpripustil.Vtejtosúvislosti
nenavrhli pojednávanie odročiť, a ani neoznačili dôkazy za účelom doplnenia dokazovania.

16. Opatrovníčka maloletej žalovanej v 3 rade navrhla žalobu zamietnuť s tým, že predmetný právny
úkon zo dňa 6.2.2014 bol vykonaný v jej záujme. Po pripustení zmeny - rozšírenia žaloby uviedla, že
sa pridržiava svojich doterajších prednesov vo veci.

17. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania,
a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.20. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že procesné úkony subjektov civilného sporového
konania, vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich
účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

21. Žalobca (pred a po 1.7.2016) označil dôkazy: Zmluvu o financovaní č. XXXXXXXXXX zo dňa
7.6.2012, Dodatok č. 1 zo dňa 23.5.2013, Zmenka zo dňa 7.6.2012, výzva na zaplatenie splatnej
pohľadávky zo dňa 12.6.2014, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 8.7.2014,
informatívny výpis z LV č. XXXX, LV č. XXXX, k. ú. R. F., Darovacia zmluva V XXXX/XX (navrhol ju

vyžiadať z Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor), informatívny výpis z obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I., oboznámenie sa so zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm
249/2014-15 zo dňa 8.9.2014, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. č. k. 1CbZm 540/2014-65 zo
dňa 29.6.2015, s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 4CoZm 120/2015-104 zo dňa 29.9.2016, s
platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č. k. 3TCBZm 10/2017-36 zo dňa 28.8.2017, s doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti, s uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er 381/2017-40 zo

dňa 7.6.2017, so Zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke zo dňa 7.6.2012, s
exekučným príkazom č. 171EX 87/18-19, so súpisom všeobecnej hodnoty úpadcu.

22. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade (pred a po dátume 1.7.2016) označili dôkazy: výsluch žalovaných v 1 a 2
rade, svedkov D. F., P. F., V. F., F. L., A. B., oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX, k. ú. U., s výpisom

z LV č. XXXX, k. ú. P., s výpisom z LV č. XXX, k. ú. R. F., s výpisom z realitného inzertného portálu, s
listinnými dôkazmi predloženými dňa 19.10.2017 A. B., so spismi Okresného súdu Prievidza č. k. 13P
79/2013, č. k. 8P 9/2014, s daňovým priznaním spoločnosti Hugo Agency, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20,
Bratislava, IČO: 45 846 707.

23. S poukazom na ustanovenie § 120 veta tretia v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku
(do 30.6.2016), súd vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrenia Okresného úradu Prievidza,
katastrálny odbor a s priloženými listinnými dôkazmi, s výpisom z obchodného registra na spoločnosť
Hugo Agency, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 45 846 707, Miss Agency, s.r.o., ul.
Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 46 377 671, s vyjadrením Okresného dopravného inšpektorátu

Prievidza, Mgr. Mareka Piršela, správcu konkurznej podstaty spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o.,
ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 a s prílohami, Daňového úradu Trenčín, pobočka
Prievidza, s listinnými dôkazmi predloženými Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, Daňovým
úradom Bratislava, Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor.

24. Podľa § 470 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku, ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

26. Dňa 7.6.2012 medzi VOLKSBANK Slovensko, a.s., Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 (po
zmene obchodného mena: Sberbank Slovensko, a.s.) a Prvou metropolitnou, s.r.o., ul. Kladnianska č.
20, Bratislava, IČO: 35 961 341 bola uzavretá Zmluva o financovaní č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej

bol záväzok banky ako veriteľa poskytnúť klientovi ako dlžníkovi úver vo výške 200.000,- eur, a to formou
kontokorentu. V bode 2.5 zmluvy sa klient zaviazal kontokorent splatiť dňa 25.5.2013 (konečný deň
splatnosti kontokorentu). Podľa bodu 6. písm. b/ zmluvy, pohľadávky banky podľa tejto zmluvy ako aj
tie, ktoré súvisia s touto zmluvou, musia byť až do ich úplného splatenia zabezpečené blankozmenkou,
vystavenou klientom na rad veriteľa spolu so zmluvou oprávňujúcou veriteľa na vyplňovacie právo

k blankozmenke, avalovaná: D. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. R. č. XXX/X, R. F. a P. F., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom ul. R. č. XXX/X, R. F..

27. Dňa 7.6.2012 medzi VOLKSBANK Slovensko, a.s., Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 (po
zmene obchodného mena: Sberbank Slovensko, a.s.) a Prvou metropolitnou, s.r.o., ul. Kladnianska č.

20, Bratislava, IČO: 35 961 341, D. F., nar. X.X.XXXX, P. F., nar. 28.X.XXXX bola uzavretá Zmluva
oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke č. XXXXXXXXXX. Podľa čl. 1 bod 1.1 zmluvy, na
účely podpory zabezpečenia riadneho, úplného a včasného splatenia zabezpečenej pohľadávky, ako
je tento pojem definovaný v čl. 2, vystaviteľ zmenky vydáva banke ako prvému majiteľovi (remitentovi)zmenku, ktorá je pri vydaní vedome neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej
majiteľ podľa dojednania v tejto zmluve (blankozmenka), ak nastanú skutočnosti uvedené v čl. 3 ods.
1, ods. 2 tejto zmluvy. Banka podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie blankozmenky a zaväzuje

sa vrátiť ju vystaviteľovi zmenky v súlade s podmienkami tejto zmluvy o použití zmenky. Podľa čl. 3
bod 1.1.1 zmluvy, blankozmenka je vystavená v prospech banky ako vlastná zmenka, podpísaná v
mene vystaviteľa zmenky osobou oprávnenou na to, ako štatutárny orgán vystaviteľa zmenky, a to:
A. B., konateľ a zmenkovými ručiteľmi (avalistami): D. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX.
Podľa čl. 3 bod 1.2 zmluvy, banka je oprávnená vyplniť blankozmenku v týchto prípadoch: 1.2.1

zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote splatnosti podľa Zmluvy o financovaní,
1.2.2 zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote určenej vo vyhlásení predčasnej
splatnosti podľa Zmluvy o financovaní alebo v lehote vyplývajúcej z ustanovení Zmluvy o financovaní
o predčasnej splatnosti zabezpečenej pohľadávky, 1.2.3 na klienta bolo začaté konkurzné konanie,
reštrukturalizačné konanie alebo vstúpil do likvidácie. Najskorším dňom, kedy banke vznikne oprávnenie
vyplniť blankozmenku je deň, v ktorom nastane jedna zo skutočností uvedených v ods. 1.2, čl. 3 tejto

zmluvy.

28. Dňa 23.5.2013 medzi Sberbank Slovensko, a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 a Prvou
metropolitnou, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 bol uzavretý Dodatok č. 1 k
Zmluve o financovaní č. XXXXXXXXXX. Podľa čl. I. bod 1. veta druhá dodatku, konečný deň platnosti

finančného rámca je 31.5.2014.

29. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20,
Bratislava, IČO: 35 961 341 v období od 29.10.2005 do 1.8.2014 jej spoločníkom a konateľom bol D. F.,
nar. X.X.XXXX a od 19.8.2010 jej konateľom je A. B..

30. Z vlastnej zmenky zo dňa 7.6.2012 vyplýva, že v mene vystaviteľa, a to Prvej metropolitnej, s.r.o., ul.
Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 ju podpísal A. B., ako konateľ a ako zmenkový ručitelia
(avalisti): D. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX, pričom vystaviteľ ju vydáva banke ako prvému
majiteľovi. V zmenke je uvedený dátum splatnosti: 2.7.2014 a suma 202.733,36.- eur.

31. Dňa 6.12.2013 P. F., nar. XX.X.XXXX a D. F., nar. X.X.XXXX, ako zákonní zástupcovia maloletej P.
F., nar. XX.X.XXXX (žalovaná v 3 rade) podali na Okresný súd Prievidza návrh na ustanovenie kolízneho
opatrovníka v osobe V. F., nar. X.X.XXXX, pre účely jej zastupovania pri uzavretí darovacej zmluvy so
zriadením vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností zapísaných

v tom čase na LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, k. ú. R. F. a ktorá zmluva
bude uzavretá medzi nimi ako darcami a obdarovanými: A. F., nar. XX.X.XXXX, U. F., nar. X.XX.XXXX
a maloletou P. F., nar. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, zapísanými na uvedenom LV a ktoré chcú darovať ich trom maloletým deťom. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 13P 79/2013-11 zo dňa 8.1.2014 ustanovil V. F., nar. X.X.XXXX za

kolízneho opatrovníka maloletej P. F., nar. XX.X.XXXX, pre účely zastupovania pri uzavretí darovacej
zmluvy so zriadením vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností
v plnom rozsahu, medzi darcami D. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX a obdarovanými: A.
F., nar. XX.X.XXXX, U. F., nar. X.XX.XXXX a maloletou P. F., nar. XX.X.XXXX, a predmetom ktorej
budú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R. F. (špecifikované vo výrokovej časti uznesenia).

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2014.

32. Dňa 6.2.2014 medzi D. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX ako darcami a žalovanými v 1, 2
a 3 rade ako obdarovanými (žalovanú v 3 rade zastupoval kolízny opatrovník V. F., nar. X.X.XXXX) bola
uzavretá darovacia zmluva so zriadením vecného bremena. Podľa čl. I. zmluvy, účelom tejto zmluvy je

bezodplatné prenechanie daru, špecifikovaného v čl. II. a zároveň zakotvenie povinnosti obdarovaných
1, 2 a 3 na doživotnú starostlivosť a opateru o darcu 1 a 2, a ich právo dožitia v predmete daru. Podľa
čl. II. zmluvy, predmetom daru sú nehnuteľností v k. ú. R. F., obec R. F., okres U., zapísané v súčasnej
dobe na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky:
parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere 139 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 45

m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere
11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX
zastavené plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 64 m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný domsúp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“
č. XXX/XX. Podľa čl. VI. zmluvy ods. 1, 2, 3, 4 a 5, osoby povinné z vecného bremena a osoby oprávnené
z vecného bremena sa dohodli na zriadení vecného bremena v prospech osôb oprávnených z vecného

bremena,ktoréspočívavdoživotnompráveužívaniavyššieuvedenýchnehnuteľností.Osobyoprávnené
z vecného bremena, právo uvedené v ods. 1 tohto článku prijímajú a osoby povinné z vecného bremena
sa zaväzujú uvedené právo trpieť. Obdarovaní 1, 2 a 3 sú zároveň zaviazaní na doživotnú starostlivosť
a opateru o darcu 1 a 2. Všetky náklady spojené s údržbou nehnuteľností, resp. s predmetom daru,
ako aj všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľností bližšie špecifikovaných v čl. II. tejto zmluvy,

budú hradiť osoby povinné z vecného bremena a osoby oprávnené z vecného bremena pomerne. Vecné
bremeno uvedené v ods. 1 tohto článku sa zriaďuje bezodplatne.

33. Dňa 7.2.2014 P. F., nar. XX.X.XXXX a D. F., nar. X.X.XXXX, ako zákonní zástupcovia maloletej P.
F., nar. XX.X.XXXX (žalovaná v 3 rade) podali na Okresný súd Prievidza návrh na schválenie právneho
úkonu, a to Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014, ktorú za maloletú uzavrel

jej kolízny opatrovník V. F., nar. X.X.XXXX. Návrh odôvodnili tým, že predmetný právny úkon je v záujme
maloletej P. F., nar. XX.X.XXXX, a to z hľadiska jej budúcnosti. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k.
8P 9/2014-21 zo dňa 4.4.2014 právny úkon: Darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena zo dňa
6.2.2014, ktorú v mene maloletej žalovanej v 3 rade uzavrela V. F., nar. X.X.XXXX, tak ako je obsiahnutá
v jej písomnom vyhotovení, schválil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2014.

34. Dňa 28.4.2014 D. F., nar. X.X.XXXX ako darca 1 a oprávnený 1 z vecného bremena a P. F.,
nar. XX.X.XXXX ako darca 2 a oprávnená 2 z vecného bremena, podali na Okresný úrad Prievidza,
katastrálny odbor návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu z Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa

6.2.2014. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXXX/XX zo dňa 7.7.2014 povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam k. ú. R. F., LV č. XXXX v prospech
žalovanýchv1,2a3rade,ukaždéhov1/3-tine.Včaserozhodnutiasúduvovecisamej,súnehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R. F..

35. Podaním zo dňa 12.6.2014 spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17
321 123 vyzvala Prvú metropolitnú, s.r.o., Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 na zaplatenie
splatnejpohľadávkyzoZmluvyofinancovaníč.XXXXXXXXXX,vcelkovejvýške202.245,02.-eur.Výzva
bola zaslaná na vedomie aj D. F. a P. F. (avalistom).

36. Dňa 9.7.2014 právny predchodca žalobcu podal na Okresný súd Bratislava V proti žalovaným
Prvej metropolitnej, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341, D. F., nar. X.X.XXXX, P.
F., nar. XX.X.XXXX žalobu na vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie sumy 20.000,-
eur so 6% úrokom ročne zo sumy 20.000,- eur od 3.7.2014 do zaplatenia. Okresný súd Bratislava
V vo veci rozhodol zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 249/2014-15 zo dňa 8.9.2014, proti

ktorému podali námietky D. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX (avalisti). Okresný súd Bratislava
V rozsudkom č. k. 1CbZm 540/2014-65 zo dňa 29.6.2015 uvedený zmenkový platobný rozkaz proti
avalistom ponechal v platnosti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že spoločnosť Sberbank Slovensko,
a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 si v konaní uplatnila len časť zmenkovej sumy, a to
20.000,- eur, že zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, že predložením jej prvopisu

uvedený žalobca preukázal zmenkové práva, že podpisom zmluvy avalisti potvrdili, že vystaviteľ vydáva
remitentovi neúplnú zmenku podpísanú v zmluve, že podpísaním zmenky per aval sa avalisti zaviazali
za zaplatenie zmenky, a podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona sú zaviazaní ako Prvá metropolitná,
s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 (žalovaný v 1 rade uvedeného konania), za ktorú
spoločnosť sa zaručili, že avalisti (žalovaní v 2 a 3 rade z uvedeného konania) nemôžu odoprieť splnenie

zmenkového ručiteľského záväzku len s poukazom na to, že majetok hlavného dlžníka mnohonásobne
prevyšuje uplatnenú pohľadávku, a že Sberbank Slovensko, a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17
321 123, ako žalobca nevyužil (údajne) možnosť uspokojiť si svoju pohľadávku speňažením majetku
hlavného dlžníka. Okresný súd Bratislava V poukázal na to, že zmenkovo-právne vzťahy sú upravené
zmenkovým zákonom ako osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie vyčerpávajúcim

spôsobom, preto sa práva, povinnosti a postavenie zmenkového ručiteľa nemôžu posudzovať podľa
Občianskeho zákonníka, že na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je zabezpečenie
povinnosti dlžníka (§ 546 veta druhá Obč. zák.) sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. § 30 ods. 1
zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej, že v prípade všeobecného ručeniamôže veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie
vyzval (§ 548 ods. 1 Obč. zák.), avšak zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a podľa čl. I. § 47
ods. 1 a ods. 2 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili,

zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich
alebo od niektorého z nich alebo od všetkých dohromady, že majiteľ zmenky by preto mohol žiadať
plnenie hoci len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo
zaviazaných osôb, že záväzok zmenkového ručiteľa nie je závislý od toho, či vystaviteľ zmenky má
majetok, z ktorého by bolo možné kauzálnu či zmenkovú pohľadávku uspokojiť, že nie je ku záväzku

dlžníka subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine, že proti povinnosti poskytnúť plnenie zo
zmenky sa avalista môže ubrániť len z dôvodov, ktoré vyplývajú zo zmenkového zákona, že zmenkový
ručiteľskýzáväzokžalovanýchv2a3rade(zuvedenéhokonania)bypretonezanikolanivprípade,akby
preukázali, že Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 ako žalovaný
v 1 rade ponúkol splatenie kauzálneho záväzku, či už splátkami alebo speňažením majetku a Sberbank
Slovensko, a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, ako žalobca jeho ponuku odmietol. Proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 540/2014-65 zo dňa 29.6.2015 podali odvolanie
avalisti D. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX (ako žalovaní v 2 a 3 rade). Krajský súd Bratislava
rozsudkom č. 4CoZm 120/2015-104 zo dňa 29.9.2016 uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V
potvrdil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným
skutkovým stavom veci, tak ako ho vykonal súd prvej inštancie.

37. Na základe žaloby žalobcu (Prima banka Slovensko, a.s., ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575
951) odôvodnenej tým, že vystaviteľ vystavil zmenku zo dňa 7.6.2012, Okresný súd Trenčín rozhodol
platobným rozkazom č. k. 36CbZm 10/2017-36 zo dňa 28.8.2017 tak, že zaviazal avalistov: D. F., nar.
X.X.XXXX a P. F., nar. XX.X.XXXX, aby spoločne a nerozdielne mu zaplatili sumu 182.733,36.- eur s

úrokom 6% ročne zo sumy 182.733,36.- eur od 3.7.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 609,11.- eur
a nahradili trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.9.2017.

38. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu sa na určených termínoch pojednávaní pridržiaval
odôvodnenia žaloby s tým, že Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 má

povahu odporovateľného právneho úkonu. Vzťah avalistov a žalovaných v 1, 2 a 3 rade zodpovedá
vzťahu blízkych osôb. Úmysel avalistov ukrátiť jeho právneho predchodcu a vedomosť žalovaných
v 1, 2 a 3 rade o tomto úmysle sa ex lege prezumujú. Darovacia zmluva so zriadením vecného
bremena zo dňa 6.2.2014 nie je bežným právnym úkonom. V predmetnom časovom období medzi
avalistami a ich deťmi, konkrétne žalovanými v 1 a 2 rade boli uzavreté aj ďalšie právne úkony. Je

právne bezvýznamné, či avalisti ešte vlastnia ďalší majetok. Navyše aktuálne sú proti ním vedené dve
exekučné konania č. EX 451/2017 (vymáhaná istina 20.000,- eur s príslušenstvom), č. 171EX 87/2018
(vymáhaná istina 182.733,36.- eur s príslušenstvom). Doteraz bola vymožená len suma 723,90.- eur. V
konaní č. EX 451/2017 bol vypracovaný znalecký posudok o všeobecnej hodnote motorového vozidla
značky Volkswagen (evidovaného na D. F.) sumou 650,- eur. V exekučných konania na účtoch avalistov

neboli zistené žiadne finančné prostriedky, a ako povinné osoby sa proti exekúcii bránia tým, že
nemajú majetok, z ktorého by mohli zaplatiť vymáhanú pohľadávku. Je (žalobca) oprávnený domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky priamo od zmenkových ručiteľov (avalistov), bez ohľadu na to, či
si ju (ne)vymáha od dlžníka Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961
341. Vzhľadom na výšku pohľadávky, nie je možné očakávať jej uspokojenie z výťažku z predaja

nehnuteľností, evidovaných na D. F. na LV č. XXXX, k. ú. U., LV č. XXXX, k. ú. P. a na P. F. na LV č. XXX,
k. ú. R. F.. Nebyť právneho úkonu: Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014,
by sa z nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu uspokojil aspoň čiastočne.

39. Z výsluchu žalovaného v 1 rade, ako strany sporu vyplýva, že stavba rodinného domu (ul. M. č. XXX/

XX, R. F.) trvala po dobu asi dvoch rokov. Z väčšej časti bola financovaná z peňazí starej matky F. L.,
ktoráichzatýmtoúčelomdarovalajehomatkeP.F.asčastibolafinancovanázvlastnýchzdrojovrodičov.
Pri darovaní peňazí starou matkou prítomný nebol, avšak počul ako jej P. F. ďakovala za poskytnutý
dar. Má vedomosť o tom, že darované peniaze boli úsporami F. L.. K darovaniu došlo postupne, podľa
toho ako bola stavba realizovaná. Stará matka pritom chcela, aby časom bol dom prevedený na nich:

žalovaných v 1, 2 a 3 rade. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá po kolaudácii domu, podpísal ju.
Vnímal to ako bežnú vec, tak že: „dobre dom prejde na nás“, „teraz máme dom.“ V budúcnosti by i tak bol
predmetom dedenia, a aby sa ako súrodenci v tejto súvislosti nehádali. Vzhľadom na časový odstup si
už nepamätal, aké boli slovné vyjadrenia rodičov o uzavretí tohto právneho úkonu. V tom čase študovalna vysokej škole v Bratislave, ubytovaný bol na internáte. Matka pôsobila ako samostatne zárobkovo
činná osoba a otec v Prvej metropolitnej, s.r.o., avšak nevie, či ako zamestnanec alebo v jej orgánoch.
O túto spoločnosť sa (žalovaný v 1 rade) nezaujímal. Vie, že otec chodil po stavbách, ale vedomosť

o tom čo tam robil, nemá. O podnikateľskej činnosti, prípadných problémoch Prvej metropolitnej, s.r.o.
sa (D. F.) v domácnosti nevyjadroval. Pred uzavretím predmetnej zmluvy nevedel, či rodičia sú a ktorej
osobe dlžní peniaze. O tom, že by boli ručiteľmi medzi sebou nekomunikovali. Až v súvislosti so súdnym
konaním (č. k. 7C 119/2014) sa dozvedel, že Prvá metropolitná, s.r.o. požiadala právneho predchodcu
žalobcu o poskytnutie úveru. Otec sa vtedy vyjadril, že v spoločnosti boli nejaké problémy. Do sídla

spoločnosti prichádzal (žalovaný v 1 rade), pričom vždy mal pocit, že sa jej darí, vyzeralo to tam dobre,
bolo tam množstvo zamestnancov, poznal len niektorých. V roku 2014 pred dátumom 6.2.2014 sa
tam dostavil niekoľkokrát. Väčšinou sedel v kancelárii sekretárky, s ktorou viedol bežný rozhovor. Pred
uzavretím predmetnej zmluvy sa rodičov nepýtal, aké sú ich majetkové pomery, či majú úspory, ktoré
nehnuteľnosti vlastnia. Pred podpisom zmluvy ho ani len nenapadlo, aby urobil aktivity zamerané na
to, aby sa presvedčil, či prípadne tento právny úkon neukracuje veriteľa rodičov, nevedel pritom, že by

boli niekomu niečo dlžní. A. B. pozná, s jeho otcom D. F. realizovali stavby. K situácii, že by sa pred
ním (žalovaným v 1 rade) vyjadril o finančnej kondícii Prvej metropolitnej, s.r.o., nedošlo. Kto navrhol
zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu, uviesť nevedel. To, že
rodičia i po zmene vlastníctva budú nehnuteľnosti ďalej užívať, mu nepripadalo nijako zvláštne. Rodičia
s ním uzavreli aj darovaciu zmluvu zo dňa 21.2.2014 (predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva

k parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 911 m2, k. ú. R. F.) a kúpnu zmluvu zo dňa 23.6.2014
(predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/
XX, k. ú. R. F.).

40. Z výsluchu žalovaného v 2 rade, ako strany sporu vyplýva, že stará matka F. L. poskytla jeho rodičom

peniaze, za účelom stavby rodinného domu (ul. M. č. XXX/XX, R. F.). Stavba však bola financovaná
aj zo zdrojov rodičov. Pre prípad ich rozvodu stará matka chcela, aby vlastníctvo k rodinnému domu
bolo evidované na nich: žalovaných. Pred uzavretím Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena
zo dňa 6.2.2014 sa rodičia vyjadrili, že stará matka to tak chcela. V roku 2014 študoval na strednej
škole, matka prevádzkovala obchod, otec pôsobil v Prvej metropolitnej, s.r.o., na pozícii konateľ a

bol i spoločníkom, vykonával stavebnú činnosť. V domácnosti sa, ale ani matka P. F., o uvedenej
spoločnosti nevyjadrovali. Mal však (žalovaný v 2 rade) vedomosť o tom, že spoločnosť realizovala
stavbu Tatry v lokalite Tatry, a tiež v Trenčíne. Stavbu: Tatry videl, bola to veľká a pekná stavba. O
tom, či Prvá metropolitná, s.r.o. žiadala o poskytnutie úveru, vedomosť nemal a teda ani o tom, že by
bola vyzvaná na zaplatenie pohľadávky žalobcovi. Až v súvislosti s predmetným konaním sa dozvedel,

že rodičia prevzali ručiteľský záväzok, že podpísali zmenku. Do sídla uvedenej spoločnosti sa dostavil
jedenkrát, v kancelárii sekretárky čakal na otca. O otázke činnosti spoločnosti s ňou nekomunikoval.
V čase uzavretia Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 nemal vedomosť
o tom, aká je finančná situácia rodičov. Pred podpísaním zmluvy ho ani nenapadlo, aby urobil aktivity
zamerané na to, aby sa presvedčil, či tento právny úkon prípadne neukracuje veriteľa rodičov. Poukázal

pritom na svoj vek. Nezaznamenal však, že by mali z niečoho obavy. V čase podpisu zmluvy, vzťahy
medzi súrodencami (žalovanými v 1, 2 a 3 rade) navzájom, a tiež s rodičmi boli na dobrej úrovni. V
nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva z titulu uzavretej zmluvy zo dňa
6.2.2014, majú rodičia zriadené vecné bremeno. Myslí si, že jeho zriadenie navrhli z dôvodu obáv, aby
ich z nehnuteľností nevyhodili (žalovaní v 1, 2 a 3 rade). Pokiaľ ide o spoločnosť Miss Agency, s.r.o., len

sa mu zdá, že otec s ňou „niečo mal“. Či po uzavretí predmetnej zmluvy zo dňa 6.2.2014 rodičom ešte
zostali vo vlastníctve nehnuteľnosti, resp. finančné úspory, vedomosť nemal.

41. Z výsluchu svedkyne P. F. vyplýva, že pozemky, na ktorých bola realizovaná stavba domu ul. M. č.
XXX/XX, R. F. nadobudli s manželom D. F., titulom uzavretej darovacej zmluvy od jej matky F. L. a ďalej

na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Vynaložené náklady na stavbu rodinného domu predstavovali asi
80.000,- eur. Stavba domu bola financovaná sčasti z peňazí, ktoré im na tieto účely postupne darovala
F. L., v objeme asi 60.000,- eur a zvyšok z jej a manžela D. F. peňazí. Po kolaudácii rodinného domu s
D. F. mali vážnu manželskú krízu, ktorá trvala asi pol roka a spočívala v tom, že manžel si žil so svojou
firmou, a nie s rodinou. Matke sa o tom zdôverila, že teda manžel sa zdržiava mimo domácnosti, rodine

sa nevenuje, že uvažuje o rozvode. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade o kríze manželského vzťahu vedomosť
nemali a ani o tom, že sa chcela rozviesť. Po kolaudácii domu F. L. navrhovala, keďže darovala peniaze
na jeho výstavbu, aby nehnuteľnosti previedli na žalovaných v 1, 2 a 3 rade. V období rokov 2012 - 2014
s manželom nemali finančné problémy. V súvislosti s uzavretím Darovacej zmluvy so zriadením vecnéhobremena zo dňa 6.2.2014 žalovaní v 1 a 2 rade nemali žiadne otázky, v podstate ich to ani nezaujímalo,
malisvojestarosti.Dôvodyprevoduimneprezentovala.Vprípadejejsmrti,bydomponejtitulomdedenia
tak či tak nadobudli. V. F. (kolíznej opatrovníčke maloletej žalovanej v 3 rade) povedala, že rodinný

dom chcú s D. F. darovať deťom, že F. L. darovala peniaze na stavbu. Žalovaní v 1 a 2 rade, V. F. sa
nepýtali, či ako darcovia (svedkyňa a D. F.) majú veriteľov, či sú ručiteľmi, či sú proti ním vedené súdne
konania, či predmetný právny úkon neukracuje nejakého veriteľa. Pred dátumom 6.2.2014 v rodinnom
dome ul. M. č. XXX/XX, R. F. bývali len oni: rodičia a deti, pričom žalovaný v 1 rade študoval na vysokej
škole, a do domácnosti prichádzal každý víkend. Témami ich rozhovorov bola škola, domácnosť, išlo o

bežné rozhovory. Potvrdila, že ako ručiteľ podpísala zmluvu (Zmluva o financovaní č. XXXXXXXXXX zo
dňa 7.6.2012), pričom na základe nej poskytnuté peniaze, mali byť použité na stavbu chaty v Tatrách,
bližšie sa o to ale nezaujímala. V čase uzavretia darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, s
manželom nemali finančné problémy. O činnosti spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. sa manžel pred
ňou, a ani žalovanými v 1, 2 a 3 rade, nevyjadroval. Či ku dňu 6.2.2014 spoločnosť mala nejaké dlhy,
uviesť nevedela. Myslí si však, že prosperovala. Manžel bol stále v práci, realizovali sa nejaké projekty.

Spoločnosť mala i fotoateliér s najnovšími technológiami. Vie, že vlastnila budovu, v ktorej bolo jej sídlo,
stavby v Tatrách a tiež v iných lokalitách. Myslí si, že jej majetok bol vysoký. A. B. prichádzal do ich
domácnosti, pričom žalovaní v 1, 2 a 3 rade sa s ním rozprávali len o bežných veciach, a to o škole a
podobne. Zriadenie práva z vecného bremena v zmluve zo dňa 6.2.2014 navrhol D. F.. Predpokladali,
že schválenie právneho úkonu za maloletú žalovanú v 3 rade bude trvať asi 3/4 roka. S manželom a

žalovanými v 1 a 2 rade uzavreli aj ďalšie zmluvy. Majetok, ktorý im zostal, bolo osobné motorové vozidlo
značky Volkswagen Passat.

42. Z výsluchu svedka D. F. vyplýva, že v Prvej metropolitnej, s.r.o. pôsobil ako jediný spoločník a ďalej
ako jeden z konateľov. Na starosti mal stavebnú časť a druhý konateľ A. B., finančnú časť. Spoločnosti

sa v podnikateľskej činnosti darilo. V období posledných rokov mala dobrú finančnú kondíciu, fungovala
na 100%, obraty v tržbách predstavovali státisíce eur. Pokiaľ ide o rodinný dom ul. M. č. XXX/XX, R.
F., stavba bola financovaná z peňazí, ktoré nadobudli s manželkou P. F. a z peňazí, ktoré im postupne
na tieto účely v celkovej výške 60.000,- eur darovala F. L.. S manželkou mali krízu vzťahu, príčina
ktorej spočívala v tom, že po príchode do domácnosti namiesto toho, aby sa venoval maloletej dcére,

sa zavrel do svojej pracovne. O tomto nepríjemnom období v manželskom spolužití sa dozvedela F.
L., ktorá začala nástojiť na tom, aby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli na deti. Uvedené
skutočnosti boli dôvodom uzavretia Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014.
K tomuto dátumu majetok Prvej metropolitnej, s.r.o. niekoľkonásobne prevyšoval pohľadávku právneho
predchodcu žalobcu (z titulu uzavretej Zmluvy o financovaní č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.6.2012) a

spoločnosť bola schopná ju uhradiť. V lokalite Tatry realizovala stavbu objektu a ktorá mala pokryť aj
náklady na splatenie úveru. V medziobdobí 6.2.2014 až máj 2014 ho A. B. presviedčal, že hoci došlo
k momentálnemu výpadku financií, všetko bude v poriadku. Potom sa nedohodli na rozdelení zisku a
ich vzťahy sa ešte predtým, ako mu bola doručená výzva na zaplatenie splatnej pohľadávky zo dňa
12.6.2014, narušili. V čase uzavretia Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014

nemal najmenší dôvod informovať žalovaných v 1, 2 a 3 rade o záväzkoch Prvej metropolitnej, s.r.o.
a ani o záväzkoch, za ktoré ručil svojím majetkom. S manželkou to postavili na formálnu úroveň, a
preto neinformovali ani V. F. (opatrovníčku žalovanej v 3 rade). Žalovaní v 1, 2 a 3 rade, V. F. sa ho,
a ani P. F., pritom iniciatívne samy nepýtali, aká je finančná situácia spoločnosti, či má záväzky, aký
je jej majetok a tiež sa nepýtali, aká je ich (rodičov) finančná situácia, či prevzali ručiteľský záväzok.

Žalovaní v 1 a 2 rade občas prichádzali do spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., mali možnosť vidieť,
že je tam čulo, bežne v každej kancelárii sa pohybovalo 15 až 20 osôb. Z dôvodu, aby s manželkou
nezostali na ulici, na nehnuteľnostiach bolo zriadené vecné bremeno. Spoločnosť Hugo Agency, s.r.o.
bola dcérskou spoločnosťou Prvej metropolitnej, s.r.o., a ktorej predmetom podnikateľskej činnosti bola
reklamná činnosť a fotografovanie, pôsobil v nej ako konateľ. V čase uzavretia predmetného právneho

úkonu bol vlastníkom nehnuteľností, nadobudnutých titulom dedenia, s manželkou vlastnili motorové
vozidlo značky Volkswagen Passat a mali úspory vo výške okolo 20.000,- eur. Žalovaným v 1 a 2 rade v
ďalšom období, uzavretou darovacou zmluvou s manželkou previedli do vlastníctva tzv. vrchný pozemok
z dôvodu, že možno v budúcnosti jeden z nich si tam postaví rodinný dom. Deti nadobudli nehnuteľnosti
bezplatne, so žalovaným v 1 rade ešte uzavreli kúpnu zmluvu. V prípade, ak v konkurznom konaní

nebude pohľadávka žalobcu uspokojená, chce sa s ním dohodnúť na splátkovom kalendári. Za týmto
účelom má už pripravenú zálohu.43. Z výsluchu svedkyne F. L. vyplýva, že stavba domu ul. M. č. XXX/XX, R. F. bola financovaná z
finančných prostriedkov rodičov žalovaných v 1, 2 a 3 rade a zo sumy okolo 60.000,- eur, ktorú im
postupne za týmto účelom poskytla. Dom je situovaný na pozemku, ktorého časť nadobudli od nej, na

základe uzavretej darovacej zmluvy. Dcéra (P. F.) sa jej zdôverila, že vzájomné vzťahy s manželom sú
konfliktné, čo môže viesť až k rozvodu manželstva. Vzhľadom na to, že rodičom žalovaných v 1, 2 a 3
rade poskytla uvedenú sumu peňazí, trvala na tom, aby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli
na deti. Pred mesiacom februárom 2014 do domácnosti dcéry prichádzala jeden až dvakrát do týždňa.
Rodičia žalovaných v 1, 2 a 3 rade sa nevyjadrovali o úvere, o ručiteľskom záväzku, o zmenke, o tom,

že by mali dlhy. V súvislosti s uzavretím darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, jej žalovaní
v 1, 2 a 3 rade žiadnu otázku nepoložili.

44. Z výsluchu svedkyne V. F. vyplýva, že po kolaudácii rodinného domu sa za ňou dostavil D. F. s
tým, že s manželkou by chceli na žalovaných v 1, 2 a 3 rade previesť nehnuteľnosti a aby pri tomto
právnom úkone zastupovala maloletú žalovanú v 3 rade. Položila mu otázku, že z akého dôvodu sa takto

rozhodli. Odpovedal, že F. L. im pri stavbe finančne pomohla, pričom určité obdobie mali s manželkou
nezhody. V súvislosti s uzavretím Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014
sa nepýtala, aká je finančná kondícia rodičov žalovaných v 1, 2 a 3 rade, či majú finančné problémy. O
tom, že by boli ručiteľmi vedomosť nemala. V jej prítomnosti sa nevyjadrovali o úvere, úverovej zmluve,
o zmenke, o strate, o ziskoch obchodnej spoločnosti. Pred uzavretím predmetnej zmluvy Rudolf Valter

bol zamestnaný, chodil po stavbách.

45. Z výsluchu svedka A. B. vyplýva, že v Prvej metropolitnej, s.r.o. mal na starosti finančnú časť,
vrátane zabezpečovania účtovníctva. D. F. mal na starosti technickú oblasť stavieb a projektov, účtovnú
agendu nekontroloval. V čase uzavretia Zmluvy o financovaní č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.6.2012,

spoločnosť mala dostatok majetkových aktív, majetkových práv za účelom splatenia úveru. D. F. s
veriteľmi komunikoval, ak mal od nich potrebné informácie tak mu ich posunul, ak bolo potrebné
dodávateľov dofinancovať, tak mu to tiež oznámil. Druhotná platobná neschopnosť Prvej metropolitnej,
s.r.o. nastala po tom, ako si Arios Investment, a.s. nesplnila (ako dlžník) záväzok z uzavretej zmluvy o
pôžičke, a keď jej dcérska spoločnosť v pozícii odberateľa prestala platiť fakturované sumy. D. Valter sa

pred ním vyjadril, že majetok prevedie na deti. Žalovaný v 1 rade chodil do sídla Prvá metropolitná, s.r.o.,
bolo to v súvislosti, že prišiel pre výkresy, ktoré chcel poslať jeho otcovi. O otázke chodu spoločnosti
spolu nekomunikovali.

46. Z listinných dôkazov predložených A. B. vyplýva, že dňa 1.8.2013 medzi Prvou metropolitnou,

s.r.o. (veriteľ) a Arios Investment, a.s. (dlžník) bola uzavretá zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo
poskytnutie pôžičky 3.000.000,- eur.

47. V daňovom priznaní za rok 2013 spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20,
Bratislava, IČO: 35 961 341 je uvedený výsledok hospodárenia pred zdanením: mínus 386.,545,32.- eur.

48. Z vyjadrenia Mgr. Mareka Piršela, správcu konkurznej podstaty Prvej metropolitnej, s.r.o., ul.
Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 vyplýva, že zoznam nehnuteľností, ktoré mal úpadca vo
vlastníctve v zmysle súpisu majetku zverejneného v obchodnom registri č. XXX/XX zo dňa 21.7.2015,
je nasledovný: nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, k. ú. R. LV č.

XXXX, k. ú. D. LV č. XXXX, na Okresnom úrade Prievidza, katastrálny odbor, k. ú. R. F. LV č. XXXX,
k. ú. U. LV č. XXX, na Okresom úrade Kežmarok, k. ú. P. C. LV č. XXX. Incidenčné konania nie sú
skončené, ako správca vedie spory o vymáhanie pohľadávok, ďalej odporovacie konania a speňažuje
majetok. Predložil zoznam veriteľov a dlžníkov spoločnosti úpadcu (č. l. 211, 212, 224, 423, 619).

49. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že ku dňu 6.2.2014 bol D. F. konateľom spoločnosti Hugo
Agency, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 45 846 707 a spoločnosti Miss Agency, s.r.o., ul.
Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 46 377 671. V daňovom priznaní za rok 2012 je u spoločnosti Hugo
Agency, s.r.o. uvedený výsledok hospodárenia pred zdanením: plus 1.813,70.- eur. Podľa vyjadrenia
Daňového úradu Bratislava, uvedená spoločnosť za roky 2013 a 2014 daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby, nepodala.

50. V daňovom priznaní D.a F.a za rok 2013 je uvedený základ dane: 31.454,96.- eur a v daňovom
priznaní P. F. daňová strata 155,71.- eur.51. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. Partizánske vyplýva, že Rudolf Valter je podielovým spoluvlastníkom v
podiele 1/3 parcely č. XXX orná pôda o výmere 10196 m2, ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia

zmluva č. V XXXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. P. vyplýva, že D. F. je výlučným vlastníkom parcely č.
XXXXornápôdaovýmere699m2,akotitulnadobudnutiajeuvedenérozhodnutieoschválenívykonania
projektu pozemkových úprav, č. OU-U.-XXXX/XXX-XXXXX, právoplatné dňa 21.5.2015, Z XXXX/XXXX-
PVZ XX/XXXX zo dňa 20.7.2015.

52. V podaní zo dňa 5.10.2017 žalovaní v 1, 2 a 3 rade uviedli, že nehnuteľnosti evidované na LV č.
XXXX, k. ú. U. a na LV č. XXXX, k. ú. P. majú trhovú hodnotu minimálne vo výške 67.973,- eur. Predložili
inzerát z realitného inzertného portálu, z ktorého vyplýva, že v k. ú. U. bol ponúkaný pozemok o výmere
3755 m2 za sumu 75.100,- eur.

53. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. R. F. vyplýva, že P. F. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6

parcely č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, parcely č. XXX záhrada o výmere 322
m2, rodinný dom č. s. XXX. Ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie 9D 52/2016.

54. JUDr. Eva Steinerová, súdna exekútorka pod č. 171EX 87/18 vydala príkaz na vykonanie exekúcie
zriadením exekučného záložného práva, na vymoženie pohľadávky žalobcu na základe platobného

rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 36CbZm 10/2017-36 zo dňa 28.8.2017, a to na nehnuteľnostiach
evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. U., LV č. XXXX, k. ú. P., LV č. XXX, k. ú. R. F..

55. Dňa 3.2.2017 sa začalo exekučné konanie č. EX 451/17 o vymoženie pohľadávky na základe
platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm 249/2014-15 zo dňa 8.9.2014 v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 540/2014-65 zo dňa 29.6.2015 a rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č. k. 4CoZm 120/2015-104 zo dňa 29.9.2016. Okresný súd Prievidza
uznesením č. k. 16Er 381/2017-40 zo dňa 7.6.2017 námietky P. F. a D. F., ako povinných v 1 a
2 rade proti exekúcii zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že povinní námietky odôvodnili
finančnou situáciou a majetkovými pomermi, ktoré im neumožňovali pohľadávku uhradiť jednorázovo.

Podľa názoru súdu, ich nepriaznivá finančná situácia nie je dôvodom na to, aby námietkam bolo možné
vyhovieť a nezbavuje ich povinnosti, vyplývajúcej z vykonateľného exekučného titulu.

56. Z vyjadrenia Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza vyplýva, že D. F. je evidovaný ako
vlastník a držiteľ motorového vozidla značky Volkswagen a prívesu k vozidlu.

57. Dňa 21.2.2014 medzi D. F. a P. F. ako darcami, a žalovanými v 1 a 2 rade ako obdarovanými bola
uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bola parcela č. XXXX/XX orná pôda, k. ú. R. F. o výmere
911 m2. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
povolil rozhodnutím V 803/14.

58. Dňa 23.6.2014 medzi D. F. a P. F. ako predávajúcimi, a žalovaným v 1 rade ako kupujúcim bola
uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bola parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 70 m2, parcela
č. XXX/XX orná pôda o výmere 22 m2, parcela č. XXX/XX orná pôda o výmere 83 m2, k. ú. R. F..
Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti povolil

rozhodnutím V XXXX/XX.

59.PodľavyjadreniaOkresnéhoúraduPrievidza,katastrálnyodborD.F.aP.F.nemajúvjehopôsobnosti
evidovaný nehnuteľný majetok (stav ku dňu 23.5.2016). Naposledy boli vlastníkmi nehnuteľností,
vlastnícke právo ku ktorým previedli (na žalovaných, resp. niektorých z nich), pričom vklad vlastníckeho

práva bol povolený pod č. V XXX/XX, č. V XXXX/XX, č. V XXXX/XX.

60. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

61. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej straneznámy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

62. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

63. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

64. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu,

kto mal z tohto úkonu prospech.

65. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

66. Žalobca podanou žalobou, zmenu ktorej súd pripustil na pojednávaní dňa 4.9.2018, predmetom

konania urobil nárok o odporovateľnosť právneho úkonu, a to Darovacej zmluvy so zriadením vecného
bremena zo dňa 6.2.2014.

67. Odporovať možno iba právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch. V tejto lehote
žaloba musí byť podaná na súde a ktorý na jej uplynutie prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o

prepadnú (prekluzívnu) lehotu.

68. V súvislosti s pripustením zmeny žaloby na pojednávaní dňa 4.9.2018, žalovaní v 1, 2 a 3
rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že v časti, v ktorej sa žalobca domáha, aby súd
určil, že zriadenie vecného bremena (v Darovacej zmluve so zriadením vecného bremena zo dňa

6.2.2014), spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností (darcami) a v poskytovaní doživotnej
starostlivosti (obdarovanými), je právne neúčinným úkonom, žalobca žalobu podal po uplynutí trojročnej
prekluzívnej lehoty.

69. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 6.2.2014 medzi D. F., nar. X.X.XXXX

a P. F., nar. XX.X.XXXX ako darcami, a žalovanými v 1, 2 a 3 rade ako obdarovanými (žalovanú
v 3 rade zastupoval kolízny opatrovník V. F., nar. X.X.XXXX) bola uzavretá darovacia zmluva so
zriadením vecného bremena. Podľa čl. I. zmluvy, účelom tejto zmluvy je bezodplatné prenechanie daru,
špecifikovanéhovčl.II.azároveňzakotveniepovinnostiobdarovaných1,2a3nadoživotnústarostlivosť
a opateru o darcu 1 a 2, a ich právo dožitia v predmete daru. Podľa čl. II. zmluvy, predmetom daru sú

nehnuteľnosti v k. ú. R. F., obec R. F., okres U., zapísané v súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č.
XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda
o výmere 139 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná
pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o

výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavba: rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc.
reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX. Podľa čl. VI.
zmluvy ods. 1, 2, 3, 4 a 5, osoby povinné z vecného bremena a osoby oprávnené z vecného bremena sa
dohodli na zriadení vecného bremena v prospech osôb oprávnených z vecného bremena, ktoré spočíva

v doživotnom práve užívania vyššie uvedených nehnuteľností. Osoby oprávnené z vecného bremena,
právouvedené vods.1tohtočlánkuprijímajúaosobypovinnézvecnéhobremenasazaväzujúuvedené
právo trpieť. Obdarovaní 1, 2 a 3 sú zároveň zaviazaní na doživotnú starostlivosť a opateru o darcu 1 a 2.

70. V súvislosti s odpoveďou na otázku, či žaloba, zmenu - rozšírenie ktorej súd pripustil na

pojednávaní dňa 4.9.2018, bola žalobcom uplatnená v trojročnej prekluzívnej lehote, bolo potrebné
sa najskôr vysporiadať s tým, za splnenia akých predpokladov v zmysle ustanovenia § 42 ods.
2 Občianskeho zákonníka, je možné odporovať právnemu úkonu o zriadenie vecného bremena k
darovaným nehnuteľnostiam, a ktoré právo si darca vyhradil pri darovaní voči obdarovanému.71. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zriadené v prospech dlžníka (zmenkového ručiteľa)
spojené s jeho osobou nepredstavuje takú hodnotu, z ktorej by veriteľ mohol pri exekúcii požadovať

uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky. Právnemu úkonu, ktorým bolo zriadené vecné bremeno,
už z tohto dôvodu (spôsobom uvedeným v ustanovení § 42a Obč. zák.), nie je možné samostatne
odporovať.

72.Akprevediedlžník(zmenkovýručiteľ)svojunehnuteľnosť(nehnuteľnosti)nainéhoavyhradísipritom

zriadenie vecného bremena (spočívajúce v užívaní prevedenej nehnuteľnosti, v poskytovaní doživotnej
starostlivosti), jedná sa (vzhľadom na svoj zmysel a účel) o jediný právny úkon, ktorého časť spočívajúcu
v zriadení vecného bremena nie je možné oddeliť od ostatného obsahu.

73. Z výsluchu svedka D. F. vyplýva, že z dôvodu, aby s manželkou P. F. nezostali na ulici, na darovaných
nehnuteľnostiach bolo zriadené vecné bremeno.

74. Po uzavretí Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 darcovia (D. F. s
manželkou) nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva i naďalej užívajú.

75. Na základe uvedených zistení je možné dospieť k záveru, že pri prevode vlastníckeho práva na

žalovaných v 1, 2 a 3 rade si darcovia vyhradili zriadenie vecného bremena. Darovacia zmluva so
zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 je jediným právnym úkonom.

76. V prípade, že je v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka voči veriteľovi právne
neúčinným právny úkon o prevode (z titulu darovania) nehnuteľností, vzťahuje sa tento právny následok

na všetky neoddeliteľné časti tohto právneho úkonu, teda aj na prípadné zriadenie vecného bremena k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom prevodu vlastníckeho práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky č. k. 21Cdo 76/2011).

77. Po vyriešení uvedenej otázky, podľa názoru súdu, k uplatneniu nároku po uplynutí trojročnej

prekluzívnej lehoty nemohlo dôjsť, pretože právny následok neúčinnosti predmetného právneho úkonu
sa vzťahuje na všetky jeho neoddeliteľné časti (t. j. i o zriadení vecného bremena), bez ohľadu na to,
či v priebehu konania by súd (ne)pripustil zmenu žaloby.

78. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj

majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa.

79. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak,
akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

80. Odporovateľnosť postihuje právne úkony dlžníka, ktorými sa zbavil majetku, aby zmaril uspokojenie
nárokuveriteľa.Poddlžníkomveriteľajevšakpotrebnévzmysle§42aObčianskehozákonníkarozumieť
nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú
z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa

(porovnaj Rc 52/2000, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 31Cdo 870/1999).

81. Podľa ustanovenia § 32 zmenkového zákona, zmenkový ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa
zaručil (odsek 1).

82. Osoba, ktorá prevzala zmenkové ručenie za vystaviteľa vlastnej zmenky, je priamym dlžníkom a
súčasne samostatným dlžníkom (nie akcesorickým) zo zmenky (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky č. k. 29Co 1004/2008).

83. Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom.

84. V konaní nebolo sporné, že D. F. a P. F. prevzali zmenkové ručenie za vystaviteľa vlastnej zmenky,
a to Prvú metropolitnú, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341.85. Žaloba smeruje voči žalovaným v 1, 2 a 3 rade, na ktorých D. F. a P. F. previedli Darovacou zmluvou
so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v čase
rozhodnutia vo veci samej zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R. Vestenice G. úradu U., katastrálny odbor.

86. Zákon uvádza tri kategórie osôb, ktorých právne postavenie sa líši spôsobom preukazovania
ich vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a dôkazným bremenom. Medzi tieto osoby
patria: a/ druhá strana právneho úkonu dlžníka, ide o akúkoľvek tretiu osobu, s ktorou dlžník dojednal
odporovateľný právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, b/ osoby blízke dlžníkovi, c/ tretie osoby,

najmä dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených v písm. a/ a b/ (§ 42b ods. 3 Obč. zák.).

87. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá pôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

88. Príbuznými sú predovšetkým príbuzní v priamom rade, t. j. osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej
a to i rodičia a deti, bez ohľadu na to, aké sú medzi nimi skutočné vzťahy.

89. Zmluvnými stranami Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 sú osoby,
ktoré pochádzajú jedna od druhej: rodičia a deti.

90. Z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon
dlžníka, ktorý urobil (v posledných troch rokoch) v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel
byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ
(žalobca).

91. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa však nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade,
ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi alebo v prospech týchto osôb. V takomto
prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre
procesnýúspechžalujúcehoveriteľa,niejepodstatný.Rozhodujúcouskutočnosťoujeukrátenieveriteľa,

teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho
úmyslu) dlžníka. V takomto prípade, zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku,
že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali. Je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť
podanej odporovacej žalobe), aby v konaní tvrdili a preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia
ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti (porovnaj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obdo 4/2016).

92. Žalobca, ako právny nástupca pôvodného veriteľa: spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., ul. Vysoká
č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 v žalobe tvrdil, že uzavretím právneho úkonu: Darovacej zmluvy
so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 došlo k jeho ukráteniu, teda k objektívnemu stavu,

u ktorého sa právne následky neodvodzujú od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníkov
(zmenkových ručiteľov).

93. Skutočné ukrátenie veriteľa je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti.

94. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň
čiastočne uspokojil (porovnaj Rc 64/2002).

95. K ukráteniu veriteľa smerujú predovšetkým bezodplatné scudzovacie zmluvy (darovacia zmluva).

96. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

97. Podľa § 151n ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.98. Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

99. Zmluva o zriadení vecného bremena má obsahovať údaj o odplatnom zriadení práva. Ak však
dohodu o odplate neobsahuje, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že vecné bremeno bolo zriadené
bezodplatne.

100. Z čl. I., čl. VI. ods. 5 Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 vyplýva,
že je bezodplatným právnym úkonom.

101. Predmetný právny úkon má povahu odporovateľného právneho úkonu, ktorý spôsobil zmenšenie
majetku dlžníkov (zmenkových ručiteľov).

102.Súdďalejposudzovalotázkuokamihu,kuktorémujerozhodujúcistavmajetkudlžníka(zmenkových
ručiteľov) v súvislosti s rozhodovaním o odporovateľnosti predmetného právneho úkonu.

103. V prípade, ak strana v spore argumentuje konkrétnymi rozhodnutiami najvyšších súdnych orgánov,
eventuálne rešpektovaným názorom právnej vedy, je potrebné v odôvodnení rozsudku najskôr zaujať

stanovisko k otázke, či ide o relevantnú argumentáciu.

104. Na pojednávaní dňa 26.4.2016 žalovaní v 1, 2 a 3 rade, prostredníctvom právneho zástupcu
predložili písomne vyjadrenie, v ktorom poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 271/2005 zo dňa 5.10.2005.

105. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že je potrebné rozlišovať
medzi subjektívnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu, vyplývajúcou z ustanovenia § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorou je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a ktorá musí byť daná v
čase uskutočnenia právneho úkonu, a požiadavkou vymedzujúcou aktívnu legitimáciu na podanie

odporovacej žaloby, ktorou je ukrátenie veriteľa uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku (§ 42a ods. 1
Obč.zák.).Preposúdenieaktívnejlegitimáciežalobcuvkonaníoodporovacejžalobe,t.j.preposúdenie,
či žalobca je nositeľom práva odporovateľnosti, je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu. Ak by v
čase rozhodovania súdu pohľadávka veriteľa ešte nebola alebo už nebola vymáhateľná, nebola by daná
jeho aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby. Rovnako tak, by táto aktívna legitimácia nebola

daná ani v prípade, ak by právny úkon dlžníka urobený v úmysle ukrátiť veriteľa, neukracoval v čase
rozhodovania súdu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by tu bol dostatok iného
majetku, umožňujúceho uspokojenie veriteľa. Otázka, či dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou. Jej posúdenie vyžaduje zistenie majetku dlžníka
z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, a to

podľa stavu v čase rozhodovania súdu. Ak by uvedená právna otázka, vymedzujúca aktívnu legitimáciu
žalobcu, mala byť posudzovaná podľa stavu majetku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, nebol
by zabezpečený ani účel inštitútu odporovateľnosti, t. j. občiansko-právna ochrana veriteľa. V čase
uskutočnenia právneho úkonu dlžníka, urobeného v úmysle ukrátiť veriteľa, veriteľ totiž ešte nemusí mať
vymáhateľnú pohľadávku a nemusí mať ani vedomosť o právnom úkone dlžníka, o ktorom sa obvykle

dozvie až následne. Nemusí mať teda reálnu možnosť, domáhať sa už v čase urobenia odporovateľného
právneho úkonu uspokojenia svojej pohľadávky z ostatného majetku dlžníka.

106. V rozhodnutí č. k. III. ÚS 271/2005 zo dňa 5.10.2005 sa Ústavný súd Slovenskej republiky pri
rozhodovaní o podanej sťažnosti, v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 32/2003 zo dňa 31.3.2005.

107. Podľa názoru súdu, v prejednávanej veci nastala situácia, ktorá už bola v judikatúre súdov riešená.
V tejto súvislosti, súd poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. III. ÚS 271/2005, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 32/2003, od ktorého nemal

dôvod odkloniť sa.

108. Súd zistil, že i ďalšie súdy, napr. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v obdobnej veci č. k.
11C 323/2012 uviedol, že: „darovacou zmluvou v spojení so zriadením vecného bremena došlo kukvalifikovanému zmenšeniu majetku a zostávajúci majetok, ktorý odporkyňa v 1 rade vlastní ku dňu
rozhodnutia (vo veci samej), by nepostačoval na úhradu pohľadávky navrhovateľov v 1 a 2 rade“. Krajský
súd Trenčín, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní v uvedenej veci, rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 7Cdo 50/2017 zo dňa 23.8.2017, dovolanie
žalobcov v 1 a 2 rade podanom proti uvedeným rozhodnutiam odmietol. Podľa Imricha Fekete (s. 432
Občianskehozákonníka,I.zväzok,dátumvydaniaoktóber2014)kzáveruotom,čijemožnéprávnyúkon
dlžníka hodnotiť ako odporovateľný, možno dospieť okrem iného až po zodpovedaní otázky, či môže byť
vymáhateľná pohľadávka veriteľa uspokojená z aktuálneho majetku (t. j. majetku v čase rozhodnutia)

dlžníka, a to aj napriek tomu, že dlžník urobil odporovateľný právny úkon.

109. Pri rozhodovaní vo veci, súd vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 32/2003 a Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS
271/2005 s tým, že pre zistenie, či dlžníkov (zmenkových ručiteľov) predmetný právny úkon ukracuje
uspokojenie žalobcovej pohľadávky, sa vyžaduje zistenie ich majetku (z hľadiska jeho spôsobilosti

dosiahnuť z neho uspokojenie pohľadávky), podľa stavu v čase rozhodovania súdu vo veci samej.

110. Vymáhateľnou je taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo
iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu (Rc 12/2003). Právny úkon dlžníka je pri splnení
podmienok uvedených v ustanovení § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovateľný nielen vtedy,

ak bola pohľadávka vymáhateľná už v čase, keď bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než
sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky č. k. 30Cdo 1662/2004).

111. Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm 249/2014-15 zo dňa 8.9.2014, v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 540/2014-65 zo dňa 29.6.2015 a rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č. k. 4CoZm 120/2015-104 zo dňa 29.9.2016, nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 14.11.2016 (voči zmenkovým ručiteľom). Platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín
č. k. 36CbZm 10/2017-36 zo dňa 28.8.2017, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.9.2017
(voči zmenkovým ručiteľom).

112. V čase rozhodnutia súdu vo veci samej (o odporovacej žalobe), je teda pohľadávka žalobcu
o zaplatenie 20.000,- eur s úrokom 6% ročne zo sumy 20.000,- eur od 3.7.2014 do zaplatenia a
o zaplatenie sumy 182.733,36.- eur s úrokom 6% ročne zo sumy 182.733,36.- eur od 3.7.2014 do
zaplatenia, vymáhateľná.

113. Úrok z dlžnej sumy 20.000,- eur ročne predstavuje 1.200,- eur a úrok z dlžnej sumy 182.733,36.-
eur ročne predstavuje 10.964,- eur.

114. Ku dňu rozhodnutia vo veci samej D. F. (zmenkový ručiteľ), ako to už bolo uvedené v odôvodnení

rozhodnutia, je podielovým spoluvlastníkom v 1/3 parcely č. XXX orná pôda o výmere 10196 m2, k. ú.
U., zapísanej na LV č. XXXX, výlučným vlastníkom parcely č. XXXX orná pôda o výmere 699 m2, k. ú.
P., zapísanej na LV č. XXXX, a P. F. (zmenkový ručiteľ) je podielovou spoluvlastníčkou v 1/6 parcely
č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, parcely č. XXX záhrada o výmere 322 m2,
rodinného domu súp. č. 283, postavenom na pozemku parcela č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, k.

ú. R. F.. D. F. je tiež na Okresnom dopravnom inšpektoráte Prievidza evidovaný ako vlastník a držiteľ
osobného motorového vozidla značky Volkswagen (dátum stavu od 9.5.2005) s prívesom (dátum stavu
od 7.4.2010).

115. V konaní bolo potrebné zodpovedať otázku, či vymáhateľná pohľadávka veriteľa môže byť (v čase

rozhodnutia súdu vo veci samej) uspokojená z majetku dlžníkov (zmenkových ručiteľov).

116. V čase rozhodnutia súdu vo veci samej pohľadávka žalobcu spolu s príslušenstvom predstavuje
20.000,- eur plus úroky za obdobie od 3.7.2014 do 4.10.2018 v sume 5.105,75.- eur plus 182.733,36.-
eur plus úroky za obdobie od 3.7.2014 do 4.10.2018 v sume 46.649,56.- eur, celkovo 254.488,67.- eur.

117. Na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno, že uzavretím právneho úkonu: Darovacej zmluvy so
zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 došlo k jeho ukráteniu. Uvedené preukazoval údajmi
v katastri nehnuteľností s tým, že v pôsobnosti Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor nazmenkových ručiteľov nie je evidovaný žiadny nehnuteľný majetok, že v exekučnom konaní znaleckým
posudkom bola určená hodnota motorového vozidla značky Volkswagen sumou 650,- eur, že povinní
(zmenkoví ručitelia) v exekučnom konaní č. 16Er 381/2017 poukázali na svoju platobnú neschopnosť,

že súdny exekútor na ich účtoch nezistil žiadne finančné prostriedky.

118. Medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. U., LV č. XXXX, k. ú.
P., LV č. XXX, k. ú. R. F., sú už zaťažené exekučným záložným právom, zriadeným v prospech žalobcu.

119. Na pojednávaní dňa 6.10.2017 žalovaní v 1, 2 a 3 rade, prostredníctvom právneho zástupcu uviedli,
že dlžníci (zmenkoví ručitelia) vlastnia majetok rádovo v objeme 250.000,- eur pozostávajúci: z podielov
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. U., LV č. XXXX, k. ú. P., LV č. XXX, k. ú. R.
F., z motorového vozidla s prívesom, z úspor 20.000,- eur, z príjmov z titulu výkonu práce (u D. F. z
pracovného pomeru, u P. F. ako samostatne zárobkovo činnej osoby) vo výške 3.000,- eur.

120. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade v priebehu konania predložili listinný dôkaz (z realitného inzertného portálu
č. l. 471 a č. l. 474) s tým, že ním preukazujú aktuálnu všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu
D. F. na parc. č. XXX orná pôda o výmere 10196 m2 (1/3 je 3398,66 m2), k. ú. U., na parc. č. XXXX
orná pôda o výmere 699 m2, k. ú. P. sumou 81.953,20.- eur (3398,66 m2 plus 699 m2 krát 20 eur/
m2). Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že hodnotu nehnuteľností

(vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve zmenkových ručiteľov) nerozporuje (č. l. 493), namietal však, že
by aj s ostatným ich majetkom predstavoval hodnotu 250.000,- eur (č. l. 499 p. v.).

121. Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, dôkazná iniciatíva súdu je obmedzená (§
185 ods. 2) a v zásade vykonáva dokazovanie len v zmysle návrhu strán sporu.

122. Žalobca nemal vedomosť o tom, či dlžníci (zmenkoví ručitelia) majú úspory 20.000,- eur, ďalej aké
sú ich príjmy z výkonu práce (trpel informačným deficitom: porovnaj s. 572 Veľké Komentáre Števček,
Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok). Vzhľadom na
okolnosti prípadu, súd v uznesení o odročení pojednávania zo dňa 6.10.2017 žalovaným v 1, 2 a 3

rade uložil, aby v určenej lehote predložili dôkazy o tom, aký majetok v súčasnej dobe vlastnia dlžníci
(zmenkoví ručitelia) a v akej hodnote (pojednávanie zo dňa 6.10.2017, pritom samy navrhli za týmto
účelom odročiť). Na pojednávaní dňa 4.9.2018 právny zástupca žalovaných v 1, 2 a 3 rade uviedol, že
požadované dôkazy nepredkladá, lebo jeho klienti si v zmysle uznesenia súdu svoju povinnosť nesplnili.

123. V čase rozhodnutia súdu vo veci samej teda nebolo sporné, že dlžníci (zmenkový ručiteľ) D. F.
vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. P., LV č. XXXX, k. ú. U. v hodnote 81.953,20.-
eur, motorové vozidlo v hodnote 650,- eur. Z výsluchu svedka D. Valtera vyplýva, že v čase uzavretia
predmetného právneho úkonu (nie v čase rozhodnutia súdu) s manželkou mali k dispozícii úspory v
sume okolo XX.XXX,- eur, čo však z výpovede P. F. nevyplýva, pričom na pojednávaní dňa 6.10.2017

žalovaný v 1 rade sa vôbec nevedel vyjadriť k súčasnému stavu úspor zmenkových ručiteľov. Žalobca
svoj informačný deficit o úsporách dlžníkov (zmenkových ručiteľov) v podstate preklenul tým, že žalovaní
v 1, 2 a 3 rade prostredníctvom zástupcu, v určenej lehote mali predložiť aj dôkazy o výške úspor
(vytvorených i z príjmov z výkonu práce) dlžníkov. Pokiaľ si túto povinnosť nesplnili (a pritom súčasne
navrhli tento dôkaz vykonať), súd dôkaznú situáciu vyhodnotil v ich neprospech (žalovaných v 1, 2 a 3

rade).Zapotrebnévtejtosúvislostisúdpovažujeuviesťto,žeakbyzmenkovíručiteliamaliúspory,takby
v exekučnom konaní EX 451/2017 nepoukazovali na svoju platobnú neschopnosť, ale by z nich aspoň
časť vymáhanej pohľadávky uhradili. Podľa prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa
4.9.2018, súdny exekútor na ich účtoch nezistil žiadne finančné prostriedky. V súvislosti s uplatneným
nárokom, mal súd v konaní za preukázané, že hodnota nehnuteľností špecifikovaných v bode 119. spolu

s motorovým vozidlom je 82.603,20.- eur (81.953,20.- eur plus 650,- eur). Rozdiel medzi vymáhateľnou
pohľadávkou 254.488,67.- eur a sumou 82.603,20.- eur je 171.885,47.- eur (254.488,67.- eur mínus
82.603,20.- eur). Už bolo uvedené, že P. F. (zmenkový ručiteľ) je podielovou spoluvlastníčkou v 1/6
parcelyč.XXXzastavanáplochaanádvorieovýmere392m2,parcelyč.XXXzáhradaovýmere322m2,
rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú.

R. F. (1/6 z výmery 392 m2 je 65,33 m2 a z výmery 322 m2 je 53,66 m2). Strany sporu nenavrhli v konaní
nariadiť znalecké dokazovanie alebo vyžiadať odborné vyjadrenie o všeobecnej hodnote (bez návrhu
z vlastnej iniciatívy súd tento dôkaz nemohol vykonať) nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. R.
F., a ani prívesu k motorovému vozidlu. Je však možné s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou sistotou vyvodiť, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu P. F. na nehnuteľnostiach, zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. R. F., a tiež všeobecná hodnota prívesu k vozidlu v žiadnom prípade nemôže byť vo
výške 171.885,47.- eur. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade ako strana sporu netvrdili, že by išlo o nadštandardný

objekt s pozemkami o celkovej hodnote 1.331.312,80.- eur (171.885,47.- eur krát 6 spoluvlastníckych
podielov). Pri posudzovaní v uvedených súvislostiach to, že žalobca znaleckým posudkom (odborným
vyjadrenímaleboinýmdôkazom)nepreukázal,akájetrhováhodnotauvedenýchnehnuteľnostíaprívesu
k vozidlu, súd nevyhodnotil v jeho neprospech. Zrejme v prípade, ak by i žalobca tento dôkaz navrhol
vykonať, z vyššie uvedených dôvodov by súd tak neurobil (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

124. V čase rozhodnutia súdu vo veci samej, vymáhateľná pohľadávka žalobcu nemôže byť v celosti
uspokojená z aktuálneho majetku dlžníkov (zmenkových ručiteľov).

125. K účinnému vyvráteniu zákonnej domnienky (že existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka,
ak realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi, sa ex lege predpokladá) je nevyhnutné (v

záujme vlastného procesného úspechu) jednak tvrdenie žalovaných v 1, 2 a 3 rade, že úmysel
dlžníkov (zmenkových ručiteľov) nemohli poznať, ale najmä preukázanie (splnenie dôkaznej povinnosti)
konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti (taká relevantná činnosť, aby ukracujúci úmysel
z výsledkov tejto činnosti rozpoznali alebo sa o ňom dozvedeli).

126. Ak je osoba dlžníkovi blízka, v prospech ktorej bol urobený odporovací právny úkon, maloletá a
vzhľadom na jej vek od nej nemožno požadovať rozpoznanie úmyslu ukrátiť veriteľa, tak z hľadiska
splnenia „náležitej starostlivosti“ treba hodnotiť činnosť opatrovníka, ktorý bol maloletej osobe na
urobenie predmetného právneho úkonu ustanovený súdom. Z tohto hľadiska je rozhodujúca skutočnosť,
že opatrovník koná ako zástupca za osobu dlžníkovi blízku, ktorá nemá z dôvodu nedostatku veku

spôsobilosťnaprávnyúkon,ktorémusaodporuje.Zozastúpeniatotižajopatrovníkovivyplývapovinnosť
vynaloženia „náležitej starostlivosti“ pri urobení odporovaného právneho úkonu za túto osobu dlžníkovi
blízku v rovnakom obsahu, ako keby táto osoba konala sama (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky č. k. 30Cdo 1706/2006).

127. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 8P 9/2014-21 zo dňa 4.4.2014 schválil za maloletú žalovanú
v 3 rade predmetný právny úkon, ktorý za ňu urobila opatrovníčka V. F..

128. V súdnom konaní o schválení právneho úkonu za maloletého podľa § 179 (v tom čase platného
Občianskeho súdneho poriadku) musel súd prihliadnuť na záujmy dieťaťa, čo však neznamená, že

by musel tiež posudzovať, či urobený právny úkon ukracuje vymáhateľné pohľadávky tretích osôb.
Sledovanie záujmov maloletého tak ďaleko ísť nemôže, už preto, lebo pojmovo ide o rozdielne hľadiská.

129. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade, prostredníctvom právneho zástupcu v záverečnom prednese poukázali
na to, že starostlivo zvážili uzavretie predmetného právneho úkonu. Na strane rodičov (zmenkoví

ručitelia) úmysel ukrátiť pôvodného veriteľa je nepreukázaný. V prípade, ak by aj bol daný, ani pri
náležitej starostlivosti primeranej ich veku nebol nijako rozpoznateľný. Mali vedomosť iba o tom, že
otec podniká a ich rodine udržiava slušný životný štandard. Úroveň ich právneho povedomia nebola na
takej úrovni, aby vedeli pochopiť, čo je to platobná neschopnosť, konkurz alebo exekúcia, žalovaná v
3 rade bola pritom maloletá. V rodine nič nenasvedčovalo tomu, že by rodičia mali finančné problémy.

O chode Prvej metropolitnej, s.r.o. nemali žiadne konkrétne informácie. Jej sídlo bolo situované v
lukratívnej časti mesta a vybavené nadštandardne, na základe čoho u nich vzbudzovalo dojem, že sa
spoločnosti darí. Uzavretie právneho úkonu o darovaní nehnuteľností iniciovala stará matka F. L., ktorá
ich rodičom poskytla značnú časť peňažných prostriedkov pre účely stavby rodinného domu. Darovaciu
zmluvu uzatvárali súčasne so zmluvou o zriadení vecného bremena pre svojich rodičov a s vedomím,

prevziať o nich starostlivosť v starobe. Uzavretie právneho úkonu vnímali ako určitú formu prevencie
pred budúcimi možnými spormi v dedičskom konaní. Keďže išlo o bežný právny úkon, nemohli ani pri
náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel rodičov ukrátiť veriteľa. Vedomosť o tom, že boli ručiteľmi Prvej
metropolitnej, s.r.o., prístup k účtovnej agende spoločnosti, nemali. Poukázali na výpoveď svedka A.
B., podľa ktorej v čase uzavretia predmetného právneho úkonu Prvá metropolitná, s.r.o. bola v dobrej

finančnej kondícii, ďalej na výpoveď D. F., z ktorej vyplýva, že si v rozhodnom časovom období nebol
vedomý žiadnych finančných rizík. V konaní tak bola jednoznačne vyvrátená zákonná domnienka o
úmysle ukrátiť veriteľa.130. Dlžník urobí právny úkon v úmysle ukrátiť veriteľa vtedy, ak: a/ vedel, že svojím právnym úkonom
môže znemožniť alebo sťažiť, a to aspoň čiastočne uspokojenie pohľadávky veriteľa zo svojho majetku,
a ak takýto následok chcel spôsobiť (priamy úmysel) alebo b/ ak bol s takýmto následkom uzrozumený

pre prípad, že ku nemu dôjde (nepriamy úmysel). Úmysel dlžníka vyjadruje jeho vnútorný psychických
stav k právnemu úkonu. Predmetom dokazovania môžu pritom byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa jeho vnútorné zámery prejavujú navonok.

131. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade namietali existenciu úmyslu dlžníkov (zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa

v čase uzavretia predmetného právneho úkonu.

132. Súd už uviedol, že preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti
v prípade, ak dlžník (zmenkový ručiteľ) realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi alebo v ich
prospech. V takomto prípade sa existencia úmyslu dlžníka ex lege predpokladá (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 21Cdo 206/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. 3Cdo 224/2017).

133. Napriek tomu, že v prejednávanom prípade sa existencia úmyslu dlžníka ex lege predpokladá,
súd poukazuje na to, že z výsledkov dokazovania vyplýva, že pohľadávka pôvodného veriteľa z titulu
uzavretej Zmluvy o financovaní č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.6.2012, bola pôvodne splatná dňa 25.5.2013

a po predĺžení doby splatnosti dňa 31.5.2014, t. j. pol roka po tom, ako zmenkoví ručitelia v postavení
zákonných zástupcov podali návrh o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej žalovanej v 3 rade
(pre účely uzavretia predmetného právneho úkonu) a necelé štyri mesiace po podpísaní tohto právneho
úkonu. D. F. a P. F. vedeli, kedy je pohľadávka pôvodného veriteľa splatná, že s ním uzavreli Zmluvu
oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke, že ako zmenkoví ručitelia podpísali dňa 7.6.2012

vlastnú zmenku. D. F. bol spoločníkom a jedným z konateľov Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska
č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341. Z jeho svedeckej výpovede, okrem iného vyplýva, že náklady na
splatenie úveru mala pokryť stavba realizovaná v lokalite Tatry.

134. D. F. a P. F., ako zmenkoví ručitelia dlžníka Prvá metropolitná, s.r.o. boli uzrozumení, že môžu

znemožniť alebo sťažiť, a to aspoň čiastočne uspokojenie pohľadávky veriteľa zo svojho majetku, ak
uzavrú predmetný právny úkon (nepriamy úmysel) a ak sa stane reálnym, že Prvá metropolitná, s.r.o.
alebo oni, ako zmenkoví ručitelia si nesplnia povinnosť voči veriteľovi (k čomu napokon aj došlo). D.
F. v súvislosti so zabezpečovaním technickej oblasti stavieb a projektov, prichádzal do kontaktu aj s
veriteľmi a poskytoval druhému konateľovi (vyplýva to z výpovede A. B.) potrebné informácie, a to i o

dofinancovaní dodávateľov. Vedel, že stavba v lokalite Tatry mala pokrývať i náklady na splatenie úveru
z titulu uzavretej Zmluvy o financovaní č. XXXXXXXXXX. Mohol sa teda zaujímať o finančnú situáciu
spoločnosti, navyše bol i jej spoločníkom. Ak pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy mala byť uhradená
z príjmov z realizovanej stavby v Tatrách, tak z toho tiež vyplýva, že sa mohol zaujímať o príjmy a
výdavky spoločnosti a predvídať, že pohľadávka veriteľa 200.000,- eur nemusí byť riadne a včas Prvou

metropolitnou, s.r.o. uhradená, a že pre tento prípad so P. F., ako zmenkoví ručitelia musia mať až do
splatenia pohľadávky k dispozícii takýto obnos peňazí, alebo majetok, resp. majetkové práva v uvedenej
hodnote, a nezmenšovať ich. Navyše výsledok hospodárenia pred zdanením v spoločnosti predstavoval
mínus 386.545,32.- eur, strata v tejto výške sa musela vytvárať dlhšie časové obdobie. Spoločnosť z
dôvodu, že nebola schopná úver splatiť do 25.5.2013, žiadala o predĺženie doby splatnosti do 31.5.2014.

135. V rozhodnom období dlžníci (zmenkoví ručitelia) vedeli o veriteľovej pohľadávke a mali úmysel
(nepriamy) odporovaným právnym úkonom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky.

136. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade prostredníctvom zástupcu tvrdili, že o úmysle dlžníkov (zmenkových

ručiteľov) nevedeli a ani nemohli vedieť, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

137. Súd posudzoval, či žalovaní v 1, 2 a 3 rade (žalovaná v 3 rade prostredníctvom opatrovníka),
vzhľadom na okolnosti prípadu, vykonali s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu v čase jeho uzavretia
dostatočnú činnosť (aktivitu), aby na základe jej výsledkov mohli poznať úmysel zmenkových ručiteľov,

ukrátiť veriteľa.

138. Vedomosť druhej strany (v prejednávanej veci blízkej osoby) o úmysle dlžníka (zmenkových
ručiteľov) ukrátiť veriteľa je psychickým stavom a sama o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa
vnútorné zámery subjektu prejavujú navonok.

139. Žalovaný v 1 rade vedel, že stavba rodinného domu ul. M. č. XXX/XX, R. F. bola financovaná aj z
peňazí, ktoré na tieto účely ako dar poskytla stará matka F. L., ktorá pritom chcela, aby postupom času
nehnuteľnosť bola prevedená do jeho a žalovaných v 2 a 3 rade vlastníctva. Pred uzavretím Darovacej
zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014, sa rodičia v domácnosti o podnikateľskej
činnosti spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. nevyjadrovali a ani o tom, či sú a ktorému subjektu dlžní

finančné prostriedky.

140.Nazákladeuvedenýchskutočností,žalovanýv1radenevedel,anisanedozvedeloúmysledlžníkov
(zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa.

141. Žalovaný v 1 rade prichádzal do sídla Prvej metropolitnej, s.r.o., v ktorej pôsobil D. F., pričom v tejto

súvislosti mal pocit, že spoločnosti sa darí. A. B. poznal, s D. F. spolu realizovali stavby. P. F. pôsobila ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Pred uzavretím predmetného právneho úkonu ho ani nenapadlo,
aby urobil aktivity zamerané na to, aby sa presvedčil, či prípadne tento právny úkon neukracuje veriteľa
rodičov, aké sú ich majetkové pomery, vzťahy medzi nimi a deťmi boli totiž na dobrej úrovni.

142.Spoukazomnazisteniauvedenévbode141,súdposudzovalotázku,akútedaaktivitumalžalovaný
v 1 rade vyvinúť, aby sa mohol dozvedieť o úmysle dlžníkov (zmenkových ručiteľov).

143. Ak žalovaný v 1 rade vedel, že otec pôsobil v Prvej metropolitnej, s.r.o. a ktorá realizovala stavebnú
činnosť, musel vedieť, že sú s tým spojené finančné náklady, a ak aj mal pocit, že spoločnosti sa darí,

mohlo následne (i bezprostredne) nastať obdobie neúspechov. Žalovaný v 1 rade však D. F. (ani P. F.) v
tejto súvislosti (pred uzavretím predmetného právneho úkonu) nepoložil žiadnu otázku. Aktívny prístup
(s poukazom na okolnosti prípadu) vo forme otázok zameraných na overenie si stavu, či sa spoločnosti
ďalej darí, či sa medzičasom nedostala do problémov, prípadne či jej tieto do budúcnosti nehrozia, a
ak áno, či a aký to môže mať dopad na jeho (D. F.) alebo aj P. F., situáciu (finančnú, majetkovú), by až

bolo možné považovať za náležitú starostlivosť. Ak by žalovaný v 1 rade otázky s uvedeným obsahom
položil a D. F. a P. F. by ho pritom ubezpečili, že je všetko v poriadku, spoločnosť je v dobrej finančnej
kondícii a v súvislosti s jej činnosťou nemajú ani oni záväzky, bolo by možné dospieť k záveru, že pri
vynaložení takejto starostlivosti (ktorú vzhľadom na okolnosti prípadu je možné považovať za náležitú)
sa nemohol dozvedieť, resp. poznať ich úmysel ako dlžníkov ukrátiť veriteľa. Pasívny postoj žalovaného

v 1 rade a tiež jeho odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine a vytvorenú dôveru, nemôžu obstáť z
hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti z jeho strany.

144. Súd si uvedomuje, že posúdenie otázky, či osoba blízka dlžníkovi uniesla dôkazné bremeno,
ktoré ju v spore zaťažovalo, spočíva v každom jednotlivom civilnom sporovom konaní na posúdení

individuálnych, a v iných prípadoch sa spravidla už nevyskytujúcich skutkových okolností. V
prejednávanej veci však nie je možné prijať záver, že vzhľadom na vek žalovaného v 1 rade (študent
vysokej školy), nízke znalosti z oblasti práva a súčasne za zistenia, že mal vedomosť o skutočnostiach
uvedených v bode 141., že by nemusel vyvinúť žiadnu starostlivosť (náležitú), aby sa tak mohol
dozvedieť o úmysle zmenkových ručiteľov a že teda, by nebolo potrebné zisťovať, overovať si, či jeho

dovtedajšie poznanie je nezmenené, a to i vzhľadom na to, že pokiaľ ide o otázku bývania, fakticky sa
nič nezmenilo, rodičia darované nehnuteľnosti ďalej užívajú. Prijatie uvedeného záveru bez ďalšieho (t.
j. bez prihliadnutia na to, že mal vedomosť o skutočnostiach uvedených v bode 141.) a len na základe
jeho veku, nízkeho právneho povedomia, by inštitút odporovateľnosti stratil na význame. Tento význam
by stratil aj v prípade, ak by blízka osoba nemusela vynaložiť žiadnu náležitú starostlivosť smerujúcu

na rozpoznanie úmyslu.

145. Žalovaný v 2 rade, rovnako ako žalovaný v 1 rade tiež vedel, že stavba rodinného domu ul. M.
č. XXX/XX, R. F. bola financovaná aj z peňazí, ktoré rodičom poskytla stará matka F. L. a ktorá pre
prípad ich rozvodu chcela, aby vlastníctvo k rodinnému domu bolo evidované ako ich (žalovaných v

1, 2 a 3 rade) vlastníctvo. Pred uzavretím predmetného právneho úkonu zo dňa 6.2.2014 sa rodičia o
podnikateľskej činnosti Prvej metropolitnej, s.r.o. nevyjadrovali a ani o tom, či sú a ktorému subjektu
dlžní finančné prostriedky.146.Na základe uvedených skutočností žalovaný v 2 rade nevedel, ani sa nedozvedel o úmysle dlžníkov
(zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa.

147. Žalovaný v 2 rade v čase uzavretia Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa
6.2.2014 študoval na strednej škole, mal vedomosť, že matka pôsobila ako samostatne zárobkovo činná
osoba a otec ako konateľ a spoločník Prvej metropolitnej, s.r.o.. Do jej sídla sa dostavil, mal vedomosť o
tom,žerealizovalastavbuTatryvlokaliteTatry,atiežvTrenčíne.Preduzavretímpredmetného právneho
úkonu ho ani nenapadlo, aby urobil aktivity zamerané na to, aby sa presvedčil, či prípadne tento právny

úkon neukracuje veriteľa rodičov, aké sú ich majetkové pomery, vzťahy medzi nimi a deťmi boli totiž na
dobrej úrovni.

148. S poukazom na zistenia uvedené v bode 147., súd posudzoval otázku, akú teda aktivitu mal
žalovaný v 2 rade vyvinúť, aby sa mohol dozvedieť o úmysle dlžníkov (zmenkových ručiteľov).

149. Ak žalovaný v 2 rade vedel, že otec pôsobil v Prvej metropolitnej, s.r.o. a ktorá realizovala stavebnú
činnosť, musel vedieť, že s takouto činnosťou súvisí i finančná otázka (zdroje financovania, atď.). Pred
uzavretím predmetného právneho úkonu, v tejto súvislosti mu však nepoložil žiadnu otázku. Aktívny
prístup (s poukazom na okolnosti prípadu) vo forme otázok zameraných na prosperitu spoločnosti, či
sa prípadne nedostala do problémov, či jej tieto do budúcnosti nehrozia, a ak áno, či a aký to môže

mať vplyv na jeho (D. F.) alebo aj P. F. situáciu (finančnú, majetkovú), by až bolo možné považovať za
náležitú starostlivosť. Ak by žalovaný v 2 rade otázky s uvedeným obsahom položil a D. F. a P. F. by ho
pritom ubezpečili, že je všetko v poriadku, spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii a v súvislosti s jej
činnosťounemajúanionizáväzky,bolobymožnédospieťkzáveru,žeprivynaloženítakejtostarostlivosti
(ktorú vzhľadom na okolnosti prípadu je možné považovať za náležitú) sa nemohol dozvedieť, resp.

poznať ich úmysel ako dlžníkov ukrátiť veriteľa. Pasívny postoj žalovaného v 2 rade a tiež jeho odkaz na
dobré vzájomné vzťahy v rodine a vytvorenú dôveru, nemôžu obstáť z hľadiska posúdenia požiadavky
vynaloženia náležitej starostlivosti z jeho strany.

150. Ani v prípade žalovaného v 2 rade nie je možné prijať záver, že vzhľadom na jeho vek (študent

strednej školy), nízke znalosti práva a súčasne za zistenia, že mal vedomosť o skutočnostiach
uvedených v bode 147., že by nemusel vyvinúť žiadnu starostlivosť (náležitú), aby sa tak mohol
dozvedieť o úmysle zmenkových ručiteľov a že teda, by nebolo potrebné zisťovať, overovať si, či jeho
dovtedajšie poznanie je nezmenené, a to i vzhľadom na to, že pokiaľ ide o otázku bývania, fakticky sa
nič nezmenilo, rodičia darované nehnuteľnosti ďalej užívajú. Prijatie uvedeného záveru bez ďalšieho (t.

j. bez prihliadnutia na to, že mal vedomosť o skutočnostiach uvedených v bode 147.) a len na základe
jeho veku, nízkeho právneho povedomia, by inštitút odporovateľnosti stratil na význame. Tento význam
by stratil aj v prípade, ak by blízka osoba nemusela vynaložiť žiadnu náležitú starostlivosť smerujúcu
na rozpoznanie úmyslu.

151. V. F. pri uzavretí predmetného právneho úkonu konala za maloletú žalovanú v 3 rade, ktorá nemala
z dôvodu nedostatku veku, spôsobilosť na tento právny úkon.

152. Za V. F. sa dostavil D. F. s tým, že s manželkou chcú previesť vlastnícke právo k nehnP.uteľnostiam
na žalovaných v 1, 2 a 3 rade a ktorý na jej otázku, z akého dôvodu sa tak rozhodli, reagoval odpoveďou,

že F. L. im pri stavbe finančne pomohla a že určité obdobie mali s manželkou nezhody.

153. Na základe uvedených skutočností, V. F. ako opatrovníčka žalovanej v 3 rade nevedela, ani sa
nedozvedela o úmysle dlžníkov (zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa.

154. V. F., v súvislosti s uzavretím Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014
nezisťovala, aká je finančná situácia rodičov žalovaných v 1, 2 a 3 rade, či majú finančné problémy, či
sú ručiteľmi. Vedela, že D. F. bol zamestnaný, chodil po stavbách.

155. S poukazom na zistenia uvedené v bode 154., súd posudzoval otázku, akú teda aktivitu mala

opatrovníčka žalovanej v 3 rade vyvinúť, aby sa mohla dozvedieť o úmysle dlžníkov (zmenkových
ručiteľov).156. Výklad (minimálne naznačovaný V. F.), že na preukázanie opaku zákonnej prezumpcie (§ 42a
ods. 2 Obč. zák.) postačuje len jednoduché tvrdenie, že takúto vedomosť nemala, by svojím spôsobom
popieral samotný účel a podstatu § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

157. V. F. vedela, že jej syn pracuje (chodí po stavbách), nezaujímala sa ale bližšie o jeho, ale anF.ie F.
finančnú situáciu, či prípadne v tejto oblasti nemajú problémy (záväzky), či tieto v budúcnosti nehrozia,
a ak áno, či a aký to môže mať dopad na ich situáciu (finančnú, majetkovú). Ak by otázky s uvedeným
obsahom položila a syn s manželkou by ju pritom ubezpečili, že je všetko v poriadku, že nemajú záväzky,

by bolo možné dospieť k záveru, že pri vynaložení takejto starostlivosti (ktorú vzhľadom na okolnosti
prípadu je možné považovať za náležitú) sa nemohla dozvedieť o ich úmysle, resp. poznať ich úmysel
ako dlžníkov ukrátiť veriteľa. V prípade otázok s uvedeným obsahom (aktívny prístup) sa mohla od
jedného alebo druhého dlžníka (zmenkového ručiteľa) dozvedieť, že D. F. je konateľom a spoločníkom
Prvej metropolitnej, s.r.o. a pokračovať v ďalšom presvedčovaní sa, či nedochádza k ukracovaniu
veriteľa.

158. Pasívny postoj V. F. nemôže obstáť z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej
starostlivosti z jej strany.

159. V konaní boli oboznámené listinné dôkazy predložené A. B., vyjadrenie správcu konkurznej

podstaty L.. L. U. s priloženými dôkazmi, výpismi z LV úpadcu, kúpna zmluva zo dňa 21.2.2014, zo
dňa 23.6.2014, ktoré ale nepreukazujú, akú starostlivosť (či náležitú) vynaložili žalovaní v 1, 2 a 3 rade
(žalovaná v 3 rade prostredníctvom V. F.), aby sa dozvedeli, resp. poznali úmysel dlžníkov (zmenkových
ručiteľov) ukrátiť veriteľa.

160. Z majetku dlžníkov (zmenkových ručiteľov) „odišla“ významná majetková hodnota, z ktorej je možné
uspokojiť (aspoň sčasti) vymáhateľnú pohľadávku žalobcu. V konaní boli splnené predpoklady preto,
aby súd žalobe vyhovel.

161. Žalovaní v 1, 2 a 3 rade poukazovali na to, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného

konania úpadcu Prvá metropolitná, s.r.o., kde môže byť uspokojený.

162. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 191/1950 Zb., uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne
zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým,
proti komu bol najprv nárok uplatnený.

163. Žalobca má proti dlžníkom (zmenkovým ručiteľom), ako to už bolo uvedené, vymáhateľnú
pohľadávku (na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia) a ktorú ku dňu rozhodnutia vo veci
samej neuhradili (viď aj § 47 ods. 1, ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb.) V prípade, ak v exekučnom konaní budú
postihnuté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa

6.2.2014, žalovaní v 1, 2 a 3 rade si môžu uplatňovať regresný nárok voči úpadcovi, resp. správcovi
konkurznej podstaty, na ktorého prešlo oprávnenie v jeho mene konať. V čase rozhodnutia súdu vo veci
samej, pohľadávka žalobcu zo strany úpadcu uspokojená nie je. Podľa údaju na CD nosiči predloženého
správcom konkurznej podstaty, do konania si prihlásili pohľadávky veritelia v počte 239 a 251.

164. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

165. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

166. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa

vo veci rozhodlo.

167. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%.168. Po právoplatnosti rozhodnutia, osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.