Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118205296
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118205296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu V.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. cesta XXX/XX, XXX XX H. H., proti žalovanému N. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX H. H., zastúpenému advokátkou JUDr. Ingridou Linkešovou,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Horná 32, 974 01, IČO: 42 192 811, o neplatnosť
zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 9C/3/2018-81 zo dňa 16.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, ktoré je mu žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie, že právny úkon, spísaný
v notárskej zápisnici sp.zn. N82/2015, Nz23133/2015, NCR1s23652/2015, ktorým žalobca ako dlžník -
povinná osoba vyhlásil uznanie záväzku a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
s exekúciou podľa §41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. je neplatný a zároveň, aby určil aj neplatnosť

listiny zo dňa 01.07.2015, označenej ako uznanie dlhu podľa §588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“) s tým, že povinná osoba nie je povinná vykonávať plnenie, pretože
neexistuje dlh, ktorý by mala plniť.
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §137 písm. a), b), c), d) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), §558 OZ, §657 OZ; konštatoval, že zákonné
ustanovenie §137 C.s.p. uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne; iná súkromnoprávna žaloba,
ktorá nie je v tomto ustanovení uvedená, je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva

z hmotného práva; toto ustanovenie vymedzuje podmienky prípustnosti žaloby. Žalobca sa domáhal
prvým žalobným petitom určenia neplatnosti uznania záväzku, obsiahnutého v notárskej zápisnici,
spísanej na notárskom úrade dňa 01.07.2015 a druhým žalobným petitom neplatnosti uznania dlhu,
spísaného dňa 01.07.2015.
Obidve žaloby možno subsumovať pod ustanovenie §137 písm. d) C.s.p. o určenie právnej skutočnosti,
keďže zmluvy a iné právne úkony sú právnymi skutočnosťami (porovnaj §2 ods. 1 OZ). Právna úprava
Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že

tak vyplýva z právneho predpisu - najmä z hmotného práva. Žalobca netvrdil, že by takýto žalobný
petit vyplýval z osobitného predpisu. Keďže žiaden osobitný predpis možnosť podať takúto žalobu
neupravuje, súd prvej inštancie konštatoval, že takáto žaloba zo strany žalobcu je neprípustná, a preto
ju zamietol.Žalobný petit v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že nemá povinnosť vykonávať plnenie, keďže
neexistuje dlh, ktorý by mal plniť v súvislosti s uznaním dlhu, okresný súd subsumoval pod ustanovenie
§137 písm. c) C.s.p. o určenie, či tu právo je alebo nie je. Pre prípustnosť takejto žaloby je potrebné

preukázať naliehavý právny záujem, keďže na ňu neodkazuje osobitný právny predpis.
Naliehavý právny záujem žalobca preukazoval tvrdením, že prevzal finančné prostriedky nie ako fyzická
osoba, ale ako zástupca právnickej osoby firmy F-BAU s.r.o. z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo so
žalovaným, týkajúcej sa výstavby haly. Vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie voči žalobcovi,
súd považoval za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu.

Vychádzal z ustanovenia §558 OZ (ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval), pričom pri premlčanom dlhu má uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu v zmysle citovaného
ustanovenia je samostatným zabezpečovacím inštitútom, pričom zabezpečovaciu funkciu plní tým, že
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Účinky uznania dlhu zakladajú vyvrátiteľnú
domnienku existencie dlhu, pričom dôkazné bremeno na vyvrátení domnienky existencie dlhu je na

dlžníkovi. V danom prípade bola splnená písomná forma tohto právneho úkonu, pričom je z neho zrejmý
aj dôvod dlhu a jeho výška.
Súd prvej inštancie konštatoval, že uznanie dlhu sa týkalo poskytnutých finančných platieb za obdobie
od 23.01.2014 do 06.03.2014 v celkovej výške 57.500,-Eur z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke ústnou
formou. Z textu tohto uznania dlhu (č.l. 8 spisu) vyplýva, že žalobca, označený ako fyzická osoba,

identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom, ako aj adresou, uznal uvedený dlh z právneho
dôvodu finančnej pôžičky s poukazom na písomné potvrdenia, vystavené v dňoch 23.01.2014 až
06.03.2014. Uznanie dlhu bolo podpísané dňa 01.07.2017, rovnako aj notárska zápisnica o vyhlásení
povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou z toho istého dátumu.
Zmluva o pôžičke v zmysle §657 OZ, na základe ktorej prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu,
predstavuje reálny kontrakt, t.j. vyžaduje reálne odovzdanie finančných prostriedkov. Táto skutočnosť
medzi stranami sporu nebola sporná. Nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia.
V konaní nebolo sporné, že dňa 12.02.2014 žalovaný ako objednávateľ a firma F-BAU s.r.o., zastúpená
žalobcom ako zhotoviteľom, uzatvorili zmluvu o dielo - ohľadom stavby prevádzkovej haly Majer za

konečnú cenu 186.000,-Eur s DPH. Práce na diele mali začať 12.02.2014 a mali byť ukončené
30.06.2014; cena diela mala byť hradená čiastkovými faktúrami, vystavenými v apríli, máji a júni počas
obdobia výstavby.
Spornou zostala otázka, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ak áno, s kým. Žalobca tvrdil, že
finančné prostriedky preberal nie ako fyzická osoba, ale zástupca firmy F-BAU, pričom poukazoval

na účel poskytnutých platieb, uvedených v príjmových pokladničných dokladoch, ktoré predstavovali
u platieb prijatých 23.01.2014 v sume 500,-Eur, 30.01.2014 v sume 3.000,-Eur a 31.03.2014 v sume
9.000,-Eur zálohu na stavebné práce v Majeri. Tiež poukazoval na samotnú zmluvu o dielo a vyjadrenie
žalovaného v konaní sp.zn. 62Cb/113/2017 (č.l. 64 spisu), ako aj faktúry vystavené 19.05.2014 a
14.06.2014 žalovaným firme Management SK, s.r.o..

Žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky požičal žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorý ich chcel použiť
pre svoje podnikateľské aktivity, realizované prostredníctvom viacerých firiem. Poprel, že tieto finančné
prostriedky boli aj v skutočnosti preinvestované na stavbe, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo.
Súd vyhodnotil produkované dôkazy stranami sporu každý zvlášť, ako aj vo vzájomnej súvislosti a
vychádzal z toho, že na príjmových pokladničných dokladoch bez ohľadu na účel prijatia finančných

prostriedkov je podpísaný len žalobca ako fyzická osoba a nenachádza sa tam pečiatka firmy F-
BAU s.r.o.. Tiež vychádzal z uznania dlhu, podpísaného dňa 06.05.2015 (č.l. 41 spisu), uznania
dlhu spísaného 01.07.2015 (č.l. 42 spisu), záznamu z jednania v advokátskej kancelárii JUDr. Ingrid
Linkešovej dňa 30.04.2015 (č.l. 26 a č.l. 51 spisu), kde výslovne žalobca uviedol, že z pôžičky 57.500,-
Eur preinvestoval sumu 12.500,-Eur na základe zmluvy o dielo - prevádzková hala Majer a uznáva dlh

ako fyzická osoba v celkovej výške 45.000,-Eur.
Zo všetkých záznamov z týchto jednaní, ako aj zo samotného uznania dlhu vyplýva, že žalobca uznával,
že je dlžníkom vo vzťahu k žalovanému, a to ako fyzická osoba, pričom prijaté plnenia považoval za
pôžičku, z ktorej časť finančných prostriedkov mal použiť na realizáciu stavby, ktorá bola predmetom
zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi firmou F-BAU s.r.o. a žalovaným.

Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe v konaní sp.zn. 62Cb/113/2017, ktoré
ako dôkaz predložil žalobca, kde žalovaný výslovne uviedol, že požičiaval finančné prostriedky Ing. Q..
Uvedené listinné dôkazy preukazujú úmysel oboch strán uzavrieť zmluvu o pôžičke, pričom jej výška
nebola sporná. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že nemal vedomosť, čo podpisuje dňa 01.07.2015, keďuž pred týmto dátumom prebiehali medzi ním a žalovaným jednania, ohľadom ktorých boli vykonané
záznamy ním podpísané a podpísal už 06.05.2015 uznanie dlhu v rovnakom znení (viď ustanovenie
§35 ods. 1 OZ).

Pokiaľ žalobca predložil faktúry, vystavené dodávateľom Management SK, s.r.o. na základe zmluvy
č. 1/14/Majer - vykonané práce podľa predloženého súpisu prác s dátumom splatnosti 20.05.2014 a
21.06.2014 spolu vo výške 57.500,-Eur, táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by to bola firma F-BAU s.r.o.,
ktorá by realizovala stavbu, v mene ktorej preberal finančné prostriedky ako zálohové platby na stavebné
práce, ale potvrdzuje, že žalovaným boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi ako fyzickej osobe,

ktorý ich mienil ďalej používať na svoje podnikateľské aktivity a následne fakturovať prostredníctvom
svojich firiem za realizované práce žalovanému.
Sám žalobca svojím konaním prispel k neprehľadnosti právnych vzťahov so žalovaným pri realizácii
stavby haly, pričom neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že uznaný dlh vo výške a z
titulu tvrdeného v uznaní dlhu v čase jeho uznania vo vzťahu k nemu ako k fyzickej osobe neexistoval.
Preto okresný súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa zásady úspechu v spore v zmysle §255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov §365 ods. 1
písm. b), e), f), h), g) C.s.p.. Predmetom súdneho konania je neplatnosť zmluvy o pôžičke a uznaní
dlhu zo dňa 01.07.2015 vo výške 61.600,-Eur, splatného najneskôr do 30.10.2015, t.j. sumy, ktorá

pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 57.500,-Eur a príslušenstva 4.100,-Eur z dôvodu, že podľa tejto
listiny neexistuje dlh, ktorý by sa mal plniť. Žalobca preukázal, že v obchodnom vzťahu medzi V.. I.
Q., konateľom spoločnosti F-BAU s.r.o. ako zhotoviteľom a N. N., IČO: 34 254 871 ako investorom,
v termíne od 23.01.2014 do 31.03.2014, bolo prostredníctvom príjmových pokladničných dokladov
postupne poskytnuté N. N., IČO: 34 254 871 peňažné plnenie vo výške 57.500,-Eur za účelom platby

pre stavbu investora prevádzková hala Majer. Na príjmových pokladničných dokladoch je potvrdený
dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov, účel platby - stavba - za stavebnú činnosť na stavbe Majer.
O tomto predložil žalobca dôkaz - list zo dňa 19.08.2014, kde je zhodné tvrdenie zúčastnených strán,
že peňažné plnenie v celkovej výške 57.500,-Eur bolo poskytnuté v obchodnom vzťahu. Tento dôkaz
okresný súd v rozsudku č.k. 9C/3/2018-81 nevyhodnotil. Aj keď má súd právo rozhodovať o tom, ktoré z

dôkazov vykoná, musí dbať na to, aby nebol vylúčený taký dôkaz, ktorý preukazuje rozhodný skutkový
poznatok, tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Keďže
tento dôkaz je rozhodujúcou skutočnosťou o poskytnutí peňažného plnenia vo výške 57.500,-Eur, že
uvedená suma bola poskytnutá v rámci obchodného vzťahu, zakladá to odvolací dôvod podľa §365
ods. 1 písm. e) C.s.p.. V súdnom konaní žalovaná strana uvedený dôkaz výslovne nepoprela, čím je

naplnené ustanovenie §151 ods. 1 C.s.p. a uvedený dôkaz je nesporný. Ďalší dôkaz bolo vyjadrenie
žalovaného v konaní sp.zn. 62Cb/113/2017 zo dňa 24.01.2018, kde žalovaný potvrdil úhradu sumy
57.500,-Eur (predmet exekučného konania), ktorá je súčasťou sumy 88.688,19 Eur za stavebné práce
na prevádzkovej hale Majer. Suma 57.500,-Eur bola následne v rámci obchodného vzťahu zúčtovaná
faktúrami z 19.05.2014 a 14.06.2014. Súd si teda z uvedeného dôkazového materiálu vybral účelovo iba

informácie o zmluve o dielo v bode 17 a 23 odôvodnenia súdu. Uvedený dôkaz bol žalobcom predložený
z dôvodu, že je to dôkaz o uhradení sumy 88.688,19 Eur v obchodnom vzťahu, kde žalovaný potvrdil
zaplatenie 88.688,19 Eur a z tejto sumy úhradu 57.500,-Eur formou príjmových dokladov, ktoré sú
predmetom tohto konania, t.j. uznania dlhu zo dňa 01.07.2015. Žalobca mienil doložiť súdu zúčtovanie
sumy 88.688,19 Eur, súd to odmietol s tým, že stačí predložené uvedené vyjadrenie právneho zástupcu

žalovaného zo dňa 24.01.2018 zo súdneho konania sp.zn. 62Cb/113/2017.
Z dôvodu objasnenia a opatrnosti žalobca oboznámil odvolací súd s odmietnutým dôkazom a v
podrobnostiach rozpísal preinvestovanie sumy 88.688,19 Eur (č.l. 92 spisu). Navrhnutý dôkaz bol
rozhodujúci pre preukázanie poskytnutia peňažného plnenia vo výške 57.500,-Eur s tým, že uvedená
suma bola poskytnutá v rámci obchodného vzťahu a zúčtovaná faktúrami z 19.05.2014 a 14.06.2014;

dokazuje to, že na základe predloženého dôkazu súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, čo
zakladá odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. f) C.s.p.. Žalobca v súdnom konaní dňa 19.02.2018
doložil dôkaznú listinu - plnomocenstvo, udelené N. N. pre JUDr. V.rid Linkešovú, advokátku, ktorým
mienil preukázať sporný počet vyúčtovaných 7 úkonov v celkovej výške 3.833,20 Eur za právne služby
pre veriteľa, pretože jeho právne zastúpenie nebolo vykonávané od 01.08.2014, ako je to uvedené

a vyúčtované v uznaní dlhu zo dňa 01.07.2015. V uvedenom príslušenstve je vyúčtovaný preddavok
266,80 Eur za vyhotovenie notárskej zápisnice; k plneniu, t.j. dodaniu veci - spísaniu notárskej zápisnice
zo dňa 01.07.2005 V.. F. Q. zo strany N. N. nikdy nedošlo. Uvedený listinný dôkaz ohľadne vyúčtovania
príslušenstva, predložený žalobcom, okresný súd nijako nevyhodnotil.Žalobca preukázal, že žalovaný duplicitne použil v uznaní dlhu z 01.07.2015 príjmové pokladničné
doklady v úhrnnej výške 48.500,-Eur, ktoré sú vystavené v rámci obchodného vzťahu ako písomné
potvrdenia, ktoré majú preukázať, že boli vystavené v jednotlivých termínoch s dobou splatnosti

najneskôr do 30.06.2015. Zároveň žalobca preukázal, že písomné potvrdenie zo dňa 31.01.2014 s
dobou splatnosti najneskôr do 30.06.2015 je fiktívne a neexistujúce. Ak žalovaný nevyvrátil tvrdenia
žalobcu, že písomné potvrdenia, vystavené v dňoch od 23.01.2014 do 06.03.2014 v celkovej výške
57.500,-Eur sú neexistujúce, súd mohol v rámci zistenia skutkového stavu uložiť žalovanému povinnosť
predložiť 7 písomných potvrdení v celkovej výške 57.500,-Eur, dokazujúcich splatnosť ku 30.06.2015

tak, ako je to uvedené v uznaní dlhu z 01.07.2015, čo je predmetom sporu. Tu uvedené tvrdenia a
dôkazy, predložené žalobcom, neboli žalovaným výslovne popreté; uvedené dôkazy sú rozhodujúce
pre preukázanie poskytnutia peňažného plnenia vo výške 57.500,-Eur s tým, že uvedená suma bola
poskytnutá v rámci obchodného vzťahu a je dokázané sporné vyúčtovanie príslušenstva, čo zakladá
odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. b), e) C.s.p.
Okresný súd poukázal v bode 13 na §558 OZ. Predmetom sporu je uznanie dlhu zo dňa 01.07.2015 vo

výške 61.600,-Eur, splatného najneskôr do 30.10.2015, a tak v dobe uznania dlhu, t.j. k 01.07.2015 dlh
neexistoval čo do dôvodu a výšky. Žalobca preukázal, že písomné potvrdenia, uvedené v uznaní dlhu
z 01.07.2015, vystavené v dňoch od 23.01.2014 do 06.03.2014 v celkovej výške 57.500,-Eur s dobou
splatnosti najneskôr do 30.06.2015 sú neexistujúce a ani žalovaný takýmito písomnými potvrdeniami
nedisponuje. Žalobca dokázal, že v dobe od 23.01.2014 do 06.03.2014 sú z obchodného vzťahu medzi

V.. Q. ako konateľom spoločnosti F-BAU s.r.o. a N. N., IČO: 34 254 871 vystavené pokladničné príjmové
doklady v sume 48.500,-Eur, čím je dokázané, že suma 57.500,-Eur nebola poskytnutá ako pôžička
na základe ústnych zmlúv v jednotlivých 7 dňoch medzi fyzickými osobami V.. I. Q. a N. N.. Žalobca
preukázal, že právne zastúpenie N. N. nebolo od 01.08.2014, ale od 07.10.2014, čím vyúčtovaná
služba za 7 úkonov právneho zastúpenia je nesprávna. Suma 266,80 Eur vyúčtovaná ako preddavok za

vyhotovenie notárskej zápisnice v dobe uznania neexistovala, keďže nedošlo k plneniu veci predmetu
- dodaniu notárskej zápisnice. Je to dôkaz, že uvedená notárska zápisnica osvedčuje nepravdivé
skutočnosti, lebo je spísaná na základe uznania dlhu zo dňa 01.07.2015, ktorú dal vopred vypracovať
XX.XXX,-EurN., ktorý nie je ani jej účastníkom, čím je porušený zákon č. 323/1992 Zb., pretože notár
spisuje zápisnicu s účastníkmi konania. Dôkaz o spornom počte vyúčtovania právneho zastúpenia, že

suma 57.500,-Eur nebola poskytnutá ako pôžička, plnenie vo výške 266,80 Eur v dobe uznania dlhu
nebolo odovzdané, žalobca dokázal, že dlžná suma spolu vo výške 61.600,-Eur, splatná najneskôr do
30.10.2015 tak, ako je to uvedené v spísanom uznaní dlhu, podľa ustanovenia §558 OZ v dobe uznania
dlhu, t.j. 01.07.2015 neexistoval. Pokladničné príjmové doklady a písomné potvrdenia s uvedenou dobou
splatnosti sú dva rozdielne dôkazy, ktoré mali byť v písomnej forme, na základe ktorých dvoch dôkazov

mal súd v konaní zistiť skutkový stav. Uznanie dlhu zo dňa 01.07.2015 sa nezakladá na skutočnosti a
notárska zápisnica je v rozpore s ustanovením §205 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., na čo žalobca aj
poukázal v podaní zo dňa 11.06.2018.
Ak okresný súd v bode 16 odôvodnenia svojho rozsudku poukazoval na pôžičku ako reálny kontrakt,
odvolateľ poukázal na to, že neexistuje žiaden priamy dôkaz o poskytnutí sumy 57.500,-Eur ako pôžičky

a už vôbec nie v počte 7-krát v období od 23.01.2014 až 06.03.2014 v celkovej výške 57.500,-Eur s
dobou splatnosti do 30.06.2015. Finančné prostriedky, poskytované formou príjmových pokladničných
dokladov, sú z obchodného vzťahu, dôkazom o tom je list z 19.08.2014, adresovaný spoločnosti F-BAU
s.r.o.,kdejepotvrdené,žeprávnickáosobaJurajN.,IČO:34254871disponujepísomnýmipotvrdeniami
o poskytnutí peňažných plnení v celkovej výške 57.500,-Eur, ktorá suma bola odovzdaná právnickou

osobou v obchodnom vzťahu a nie fyzickou osobou ako pôžička. Uvedené potvrdzuje aj list označený
ako Výzva na dokončenie diela, adresovaný firme F-BAU s.r.o. zo dňa 19.08.2014, ktorým
je potvrdené, že právnická osoba C. N., IČO: 34 254 871 disponuje písomnými potvrdeniami v sume
57.500,-Eur, a teda nie sú poskytnuté fyzickou osobou ako pôžička.
Preukázanie, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovaným žalobcovi ako fyzickej osobe, môže

preukázať len fyzická osoba Juraj N., ktorý má mať listiny svedčiace, že na základe ústnej zmluvy
o pôžičke existujú písomné potvrdenia, vystavené v období od 23.01.2014 do 06.03.2014 v celkovej
výške 57.500,-Eur s dobou splatnosti do 30.06.2015. Žalovaný nepredložil žiadne písomné potvrdenia
z tohto obdobia, čo dokazuje, že takýmito listinnými dôkazmi v počte 7-krát žalovaný disponuje
a tak odôvodnenie súdu je irelevantné, nepodložené žiadnym dôkazným materiálom (odôvodnenie

rozsudku v bode 23). Odvolateľ nesúhlasil ani s odôvodnením rozsudku okresného súdu v bode 24,
že žalobca prispel k neprehľadnosti právnych vzťahov a neuniesol dôkazné bremeno. Je to práve
súd, ktorý svojimi nesprávnymi skutkovými zisteniami dospel k neprehľadnosti daného rozsudku. Súd
nevyhodnotil predložené dôkazy, dotýkajúce sa uznania dlhu z 01.07.2015 vo výške 61.600,-Eur, anito, že pokladničné príjmové doklady v sume 57.500,-Eur sú z obchodného vzťahu. Je preukázané
nesprávne hodnotenie príjmových pokladničných dokladov, pretože sú to dôkazy z obchodného vzťahu
a nie zo vzťahu fyzických osôb. Hodnotením vyprodukovaných záznamov z dvoch obchodných jednaní,

následne zaoberaním sa zmluvou o dielo, hodnotením o vykonaní realizácie stavby takéto hodnotenia
vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Pri hodnotení stavebnej činnosti mohol v
rámci miestnej príslušnosti okresný súd zistiť zo súdneho spisu sp.zn. 62Cb/113/2017 skutočný stav
z príslušnej fotodokumentácie, zo znaleckého posudku, zo spisu polície a ďalších dôkazov; žalobca
poskytol súdu 17.10.2018 na pojednávaní stručný prehľad o zúčtovaní sumy 88.688,19 Eur, čo súd

odmietol a následne v rozsudku žalobca zistil, že súd odôvodnenie opiera o nesprávne zistený skutkový
stav v obchodnom vzťahu. Súd nevyhodnotil ani jeden z dôkazov, predložených žalobcom, neuviedol
dôvod, prečo sa k týmto dôkazom nevyjadril. Takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Súdom vyhodnotený zistený skutkový stav neobstojí, čo zakladá odvolací dôvod
podľa §365 ods. 1 písm. g) C.s.p.

V rozsudku absentuje záverečná reč žalobcu zo dňa 17.10.2018, ktorá bola súdu prednesená a súd si
ju vyžiadal v písomnej forme.
V bode 25 žalobu okresný súd zamietol, čo žalobca považuje za nezákonné, pretože súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy, čo zakladá odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. f) C.s.p.
Žalobca zistil, že priebeh pojednávania nie je v písomnom vyhotovení zápisnice uvedený tak, ako

prebiehalo konanie; súd položil žalobcovi niekoľkokrát otázky v rôznej forme ohľadom prevzatia sumy
57.500,-Eur, na čo žalobca vždy odpovedal, že uvedená čiastka bola prevzatá konateľom firmy a nie
fyzickou osobou. V rozsudku nie je uvedená záverečná reč. Žalobca zápisnicu zo dňa 17.10.2018 v
konaní sp.zn. 9C/3/2018 považuje za zmätočnú, pretože informácie v nej nie sú tak zaevidované, ako
na pojednávaní odzneli.

Žalobca v súdnom konaní preukázal, že celkový dlh 61.000,-Eur, splatný do 30.10.2015, uvedený
v spísanom uznaní dlhu zo dňa 01.07.2015 podľa ustanovenia §588 OZ neexistoval; poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 17CoE/214/2012.
Navrhol preto odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vrátiť mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a

priznať mu aj nárok na náhradu trov konania.
K odvolaniu predložil listinné doklady (č.l. 104-117).

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, považujúc ho za nedôvodné a účelové, ako aj všetky
jeho podania voči osobe žalovaného, vedené či už na Okresnom súde Banská Bystrica alebo OR

PZ Banská Bystrica, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať žalovanému 100% náhrady
trov konania. Postup okresného súdu bol jednoznačne v súlade s princípmi civilného sporového
konania, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, týkajúcimi sa predmetu konania
v ich vzájomnej súvislosti i osobitne. Nad rámec svojich povinností súd prvej inštancie v snahe o
ozrejmenie samotnej žaloby sa vysporiadal aj s uplatňovaným nárokom žalobcu. Rozdelil žalobu na

dve, subsumoval žalobcov naliehavý právny záujem pod vedené exekučné konanie i napriek tomu, že
samotný žalobca explicitne svoj naliehavý právny záujem ako jeden z najzásadnejších predpokladov
úspešnosti svojej žaloby nepreukázal, dokonca ani neoznačil. Podaným odvolaním žalobca sleduje len
oddialenie meritórneho rozhodnutia vo veci. Poukázal na to, že exekučné konanie vedené v neprospech
žalobcu č.k. 2Er/3377/2015 je až do súčasnosti neúspešné a nemožno od žalobcu vymôcť ani len jedno

Euro, pričom žalobca má dostatok finančných prostriedkov na platenie súdnych poplatkov, či už v tomto
konaní alebo aj v iných súdnych konaniach.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že finančná pôžička je v rozpore s §657 Občianskeho zákonníka,
preto svoje odvolanie považuje žalobca za dôvodné, keďže predmetom podanej žaloby je neplatnosť

zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu podľa §588 Občianskeho zákonníka. V celom konaní aj v danom
vyjadrení žalovanej strany zo dňa 13.01.2019 absentuje vyjadrenie sa k podanému odvolaniu žalobcu
a k dôkazom. Žalovaná strana potvrdila duplicitné použitie sumy 57.500,-Eur písomným vyjadrením
právneho zástupcu zo dňa 24.01.2014 v súdnom konaní 62Cb/113/2017. Žalobca dokázal nesprávne
vyúčtovanie od 01.08.2014 o právnom zastúpení predložením listinného dôkazu, označeného ako

plnomocenstvo zo dňa 07.10.2014. Dokázal neexistujúci dlh vo výške 266,80 Eur, pretože nedošlo k
plneniu vo výške 266,80 Eur, pretože v čase podpisu uznania dlhu nedošlo k poskytnutiu notárskej
zápisnice alebo sumy 266,80 Eur. Protistrana nepoprela, neuviedla vlastné dôkazy o skutkových
okolnostiach, čím sa žalobcom predložené dôkazy považujú za nesporné. Súdom bol naliehavýprávny záujem uznaný, žalobca v konaní a odvolaní preukázal hmotnoprávnym predpisom §657, §588
Občianskeho zákonníka, že nedošlo k naplneniu ustanovení tu uvedeného zákona a tak tvrdenie
žalovanej strany, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, je irelevantné tvrdenie. Žalobca

v záverečnom návrhu uviedol, že uznanie dlhu, obsahujúce zmluvu o pôžičke zo dňa 01.07.2015, z
obsahovej aj formálnej stránky nespĺňa náležitosti ustanovenia §657 a §558 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie §558 Občianskeho zákonníka nebolo dňa 01.07.2015 v čase uznania dlhu naplnené,
pretože dlh v čase jeho uznania netrval; žalobca v konaní dokázal, že finančné prostriedky v čase ich
poskytnutia neboli ani poskytnuté v zmysle §657 OZ, pretože poskytovateľ finančných prostriedkov ich

poskytoval priebežne, ako videl ich preinvestovanie na jeho stavbe, a tak nevznikol záväzok vrátenia
finančných prostriedkov s dohodnutou dobou splatnosti. Žalobca preukázal svoje tvrdenia.
Namiesto toho, aby sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobcu, zaoberá sa súdnymi poplatkami. Finančné
prostriedky vo výške 57.500,-Eur nenájde u nemajetného žalobcu, ale musí ich hľadať u N. N., IČO: 34
254 871, kde boli preinvestované na jeho stavbe, prevádzková hala/Majer, pričom mu bola aj štátom
uhradená DPH z jednotlivých faktúr. Nie je v súlade s dobrými mravmi, ak žalovaný duplicitne použije

sumu 57.500,-Eur raz v obchodnom vzťahu a raz v exekučnom konaní medzi fyzickými osobami.
Odvolanie žalobcu voči rozsudku je dôvodné.

5. Ďalšie vyjadrenie k replike v spore podané nebolo.

6. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na
základe ktorých súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodu, že odvolací súd

je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

9.Vzmysleplatnejprávnejúpravyzmluvouopôžičke(§657OZ)prenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), o
druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Predmetom
zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec (§119 OZ), ktorá je spôsobilá byť predmetom

občianskoprávnych vzťahov, druhové určenie veci na účely tohto vzťahu nemožno vyvodiť z podstaty
veci samej, ale v znení určenia účastníkmi vzťahu. Musí pritom ísť o dohodu v tom, že dlžník vráti ten
istý druh veci.

10. Odvolanie nie je dôvodné.

Zozákonnéhoustanoveniaopôžičkevyplýva,žepreuzavretiedohodyopôžičkesanevyžadujepísomná
forma, zmluva môže byť uzavretá ústne aj konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu
takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu
zmluvy musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je
reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky

veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne.
Zabezpečovacím prostriedkom osobitne upraveným v Občianskom zákonníku je uznanie dlhu v zmysle
§558. Jeho podstatou je, že ním spravidla dochádza k predĺženiu zákonnej premlčacej doby, keď dňomuznania začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to aj vtedy, ak došlo k uznaniu dlhu po tom,
čo už o veci rozhodol súd. Uznanie dlhu má aj významné procesné dôsledky, a to že ním dochádza
k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje

dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu tento dlh netrval. Ide
o jednostranný písomný a adresný vo vzťahu k veriteľovi právny úkon dlžníka, zakladajúci vyvrátiteľnú
právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je rozhodujúce, či dlh v
čase prejavu skutočne existoval. Z hľadiska obsahových náležitostí pre platnosť prejavu je rozhodujúce,
či tento prejav obsahuje označenie oprávnenej osoby veriteľa, označenie povinnej osoby dlžníka,

určenie dôvodu dlhu, spravidla jeho právne kvalifikovanie, uvedenie výšky dlhu a skutočností, z ktorých
vyplýva vedomosť dlžníka o svojej povinnosti. Nedodržanie písomnosti má za následok absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu. Obchodný zákonník upravuje uznanie záväzku v ustanoveniach §323;
tátoúpravajeodlišná,apretoaplikáciaustanovení§558OZpreobchodnévzťahyneprichádzadoúvahy.
Písomná forma uznania záväzku sa nevyžaduje.

11. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom
odvolaní, nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nespochybňujú správnosť
skutkových záverov súdu prvej inštancie ním vykonaného dokazovania, ani právneho záveru, ku
ktorému súd prvej inštancie dospel, o uzavretí zmlúv o pôžičke medzi sporovými stranami a preukázaní
skutočnosti, že žalovaný odovzdal žalobcovi titulom pôžičky peňažné prostriedky celkom vo výške

57.500,-Eur spolu s príslušenstvom vo výške 4.100,-Eur (viď č.l. 5, 6 spisu), ktoré mu v dohodnutej
lehote do 30.06.2015 nevrátil. V notárskej zápisnici zo dňa 01.07.2015 č. N82/2015, Nz23133/2015,
NCR1s23652/2015 v bode 2 žalobca vyhlásil, že uzavrel dňa 01.07.2015 s oprávnenou osobu, t.j. so
žalovaným uznanie dlhu, v zmysle ktorého uznal svoj dlh vo výške 57.500,-Eur spolu s príslušenstvom
vo výške 4.100,-Eur a tento uznáva čo do jeho dôvodu aj výšky v celom rozsahu. Žalobca prehlásil, že

je osobou povinnou a žalovaný osobou oprávnenou.
Skutočnosti, uvedené v odvolaní, neumožňujú prijať záver o nesprávnych skutkových zisteniach, či o
nesprávnom právnom posúdení prejednávanej veci alebo, že by konanie bolo postihnuté procesnou
vadou (vadami), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie alebo, že by súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočnenie patriacich mu procesných práv v

takej miere, že došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces.

12. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že zmluvy o pôžičke
v prejednávanej veci spĺňajú náležitosti, uvedené v §657 OZ, keďže došlo k reálnemu odovzdaniu
finančných prostriedkov; písomná forma predpísaná nie je. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh,

určený do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval (§558 OZ). Uznanie dlhu zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe trvania, pričom dôkazné bremeno sa prenáša na
dlžníka.
Okrem uzatvorenia zmlúv o pôžičkách žalobca aj uznal dlh voči žalovanému, pričom mal vedomosť, za
akým účelom je vyhotovovaná notárska zápisnica. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že dňa

01.07.2015 sa dostavil pred notárku JUDr. V.rid Mazúrovú Šoltésovú v Banskej Bystrici a ako fyzická
osoba, identifikovaný rodným číslom, dátumom narodenia a trvalým bydliskom, ktorého totožnosť bola
preukázaná z platného občianskeho preukazu, po vyhlásení, že je plne spôsobilý na právne úkony,
požiadal notárku, aby v zmysle §46 Notárskeho poriadku do notárskej zápisnice prevzala vyhlásenie
povinnej osoby o uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice

podľa ustanovenia §41 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom vyhlásil, že ako dlžník uzavrel s veriteľom N.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. XX, H. H. - oprávnená osoba - ústne zmluvy o pôžičke celkom vo výške
57.500,-Eur, ktoré od oprávnenej osoby prevzal. Vyhlásil, že s oprávnenou osobou uzavrel uznanie dlhu
vo výške 57.500,-Eur spolu s príslušenstvom vo výške 4.100,-Eur, ktorý sa zaväzuje oprávnenej osobe
zaplatiť najneskôr do 30.10.2015 na notárskej zápisnici určený účet (viď č.l. 6, 7 súdneho spisu).

V spore teda nepochybne bolo preukázané, že žalobca prevzal od žalovaného finančné prostriedky,
o ich prevzatí a následne o uznaní dlhu vo výške prevzatých finančných prostriedkov bola spísaná
notárska zápisnica. Žalobca síce tvrdil, že finančné prostriedky prevzal od žalovaného nie ako fyzická
osoba, ale zástupca spoločnosti F-BAU s.r.o. a poukazoval na účel poskytnutých platieb, uvedených v
príjmových pokladničných dokladoch. Tieto platby však korešpondujú s obsahom notárskej zápisnice

v bode 1, podľa ktorej dňa 23.01.2014 mal žalobca prevziať od žalovaného 500,-Eur, ktoré sa mu
zaviazal vrátiť najneskôr do 30.06.2015, dňa 30.01.2014 prevzal peňažnú pôžičku vo výške 3.000,-
Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť najneskôr do 30.06.2015, dňa 31.01.2014 prevzal peňažnú pôžičku vo
výške 9.000,-Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť do 30.06.2015, dňa 19.02.2014 prevzal peňažnú pôžičku vovýške 5.000,-Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť do 30.06.2015, dňa 25.02.2014 prevzal peňažnú pôžičku vo
výške 7.000,-Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť do 30.06.2015, dňa 04.03.2014 prevzal peňažnú pôžičku vo
výške 5.000,-Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť do 30.06.2015, dňa 06.03.2014 prevzal peňažnú pôžičku vo

výške 28.000,-Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť najneskôr do 30.06.2015; v prípade omeškania sa povinná
osoba (žalobca) zaviazala zaplatiť oprávnenej osobe aj úrok z omeškania v zákonnej výške; žalobca
prehlásil, že peňažnú sumu v celkovej výške 57.500,-Eur od oprávnenej osoby, t.j. od žalovaného
prevzal. Následne v bode 2 notárskej zápisnice žalobca vyhlásil, že svoj dlh voči žalovanému uznáva.
V spise okrem notárskej zápisnice a ďalších listinných dokladov sa nachádzajú aj príjmové pokladničné

doklady, na ktorých bez ohľadu na účel prijatia finančných prostriedkov ako preberajúci je podpísaný len
žalobca ako fyzická osoba, a to bez pečate firmy F-BAU s.r.o.. Uznanie dlhu pred notárom podpísané
dňa 06.05.2015 (č.l. 41 spisu), premietnutého do uznania dlhu dňa 01.07.2015 (č.l. 42 spisu), preukazuje
práve tvrdenia žalovaného.
Pokiaľ medzi žalobcom a žalovaným existoval obchodnoprávny vzťah (čo nepochybne existuje), ich
vzájomné vzťahy rieši Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp.zn. 62Cb/113/2017.

13. Procesná obrana žalobcu, založená na tvrdení, že nemal vedomosť, čo pred notárkou dňa
01.07.2015 podpisuje, súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne
vyhodnotil ako nedôvodnú a neuveril tomuto tvrdeniu, pretože už pred týmto dátumom prebiehali medzi
ním a žalovaným jednania, ohľadom ktorých boli vykonané záznamy, podpísané žalobcom a už dňa

06.05.2015 žalobca podpísal uznanie dlhu v rovnakom znení. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súduprvejinštancie,keďžalobuzamietolstým,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadomsvojho
tvrdenia, že uznaný dlh vo výške a z titulu tvrdeného v uznaní dlhu v čase jeho uznania neexistoval vo
vzťahu k nemu ako k fyzickej osobe.

14. Aj odvolací súd mal za to, že žalovaný relevantne spochybnil tvrdenia žalobcu, pričom žalobca
nenavrhol vykonať také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal a podložil svoje tvrdenia. Odvolací súd
vzhľadom na uvedené považoval odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené.

15. Nedôvodné sú aj námietky ohľadom procesného pochybenia okresného súdu: procesná práva

úprava aj v zmysle Občianskeho súdneho poriadku aj nová právna úprava v zmysle Civilného sporového
poriadku vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu technickým
zariadením, určeným na zaznamenávanie zvuku a len subsidiárne, t.j. ak to súd považuje za vhodné
a účelné, je ponechaná možnosť vyhotovenia klasickej písomnej zápisnice. Vyhotovenie klasickej
zápisnice o procesnom úkone závisí od úvahy súdu, pričom súd zhodnotí kritérium procesnej ekonómie

vhodnosti a účelnosti. Ustanovenie §99 ods. 2 C.s.p. stanovuje základné náležitosti zápisnice; zápisnica
o súdnom pojednávaní obsahuje okrem týchto náležitostí aj všetky podstatné okolnosti a poučenia
poskytnuté súdom. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím diktafónu, použitím podľa
§56 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej
techniky. Vyhotovenie zápisnice použitím diktafónu, ako to urobil okresný súd, podľa §99 C.s.p. slúži

spravidla len na nadiktovanie podstatných obsahov výpovedí a prednesov a tento záznam asistent po
pojednávaní prepíše. Ak bola zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovená a strana sporu požiada o jej
kópiu, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami.
Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci bol vyhotovený zvukový záznam, sudkyňa po
zaznamenaní priebehu pojednávania použitím diktafónu a po opise zápisnice asistentom na základe

žiadosti žalobcu mu poskytla opis zápisnice; k procesnému pochybeniu zo strany súdu nedošlo.
Námietka žalobcu, že obsah jeho záverečnej reči nenašiel odozvu v písomnom vyhotovení rozhodnutia,
nie je dôvodná. Náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia sú upravené v Civilnom sporovom poriadku v
§220, najmä v odseku 2.

16. Ďalšie odvolacie námietky sa týkali predovšetkým skutkového zistenia a vyhodnotenia dôkazov
okresným súdom. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepochybil ani v tomto smere; z obsahu
spisu je zistiteľné, že vykonal na návrh strán všetky potrebné dôkazy, následne v rozsudku v jeho
odôvodnení jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia i právne argumenty strán,
vyhodnotil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

vychádzal a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako aj vec právne posúdil. Jeho odôvodnenie
je presvedčivé.17. Odkaz odvolateľa na jednotlivé ustanovenia odvolacích dôvodov (§365 ods. 1 písm. b), e), f), h),
g) C.s.p.) nekorešpondujú s dôvodmi uvedenými v texte odvolania: krajský súd nezistil, že by okresný
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), nezistil ani,
že by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
kedy ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností,
ktorý súd prvej inštancie nevykonal; navrhované dôkazy, zdôrazňované v odvolaní žalobcom nemohli
zvrátiť a privodiť rozhodnutie okresného súdu iné, než k akému záveru okresný súd dospel (§365 ods.

1 písm. e) C.s.p.); krajský súd nezistil ani skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania, keď
ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď okresný súd
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané (§365 ods. 1 písm. f) C.s.p.); v prejednávanej veci odvolací súd nemôže konštatovať
ani odvolacie dôvody v zmysle §365 ods. 1 písm. g) a h) C.s.p., podľa ktorých zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené (podľa §366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa
týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má nimi
byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie) a vo vzťahu k

hmotnoprávnej vade rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový
stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť (§365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd mal za to, že okresný súd rozhodol správne, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním

nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).