Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203903
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118203903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa/

oprávnenéhoU.Q.,nar.XX.X.XXXX,bytomW.XX,O.,zastúpenýJUDr.JánMartinec,advokátsosídlom
Werferova 1, Košice a povinného U. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, O., v konaní o zvýšenie výživného
takto

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e v ý ž i v n é zo strany povinného na oprávnenú osobu zo sumy 80 Eur mesačne na 110
Eur mesačne od 29.3.2018, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľa.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 29.3.2018 do 31.10.2018 vo výške 211,94 Eur povoľuje
povinnému splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

IV. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/215/2012 zo dňa 17.1.2014.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 29.3.2018 sa domáhal zvýšenie výživného zo strany
povinného zo sumy 80 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna z dôvodu
zmeny pomerov na strane oprávneného.

2. Povinný sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.5.2018. S
návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

3. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P
215/2012 zo dňa 17.1.2014 a to tak, že načas po rozvode bol mal. U. Q., nar. XX.X.XXXX zverený do
osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80 Eur mesačne.

4. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2014.

5. V čase poslednej úpravy príjem matky navrhovateľa bol vo výške 600 - 800 Eur mesačne netto.
Mal. U. navštevoval 9. ročník základnej školy, bol zdravý, sledovaný v alergologickej poradni. Nosil
kontaktné šošovky, s čím mala matka zvýšené výdavky. Ostatné výdavky boli primerané jeho veku aodôvodneným potrebám. Mal. U. od 1.9.2013 študoval v 1. ročníku štátneho konzervatória v Košiciach
štúdium hudobno-dramatického odboru.

6. Príjem povinného v čase poslednej úpravy bol vo výške 250 Eur mesačne netto. Na navrhovateľa ako
syna prispieval sumou 80 Eur mesačne a 10 Eur mesačne dlžné výživné.

7. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane oprávneného.

8. V súčasnosti má navrhovateľ 19 rokov. Študuje na divadelnej fakulte VŠMÚ v Bratislave a to denné
štúdium študijného programu divadelná štúdia v 1. ročníku. Okrem toho navštevuje Konzervatórium U.
Y., denné štúdium v 5. ročníku. V súvislosti so štúdiom v Bratislave má výdavky spojené s ubytovaním vo
výške 47,25 Eur mesačne. Na začiatku zimného semestra zložil prvú splátku kaucie na krytie prípadných
škôd na internáte vo výške 50 Eur, ktorá mu bude zrejme na konci akademického roku vrátená. Druhá
splátka kaucie 50 Eur sa platí v letnom semestri akademického roka. Výdavky v súvislosti s dopravou do

Bratislavy v priemere 35,11 Eur mesačne. Za obdobie od začiatku septembra 2017 do konca decembra
2017 štyri mesiace vo výške 140,44 Eur, doprava po Bratislave 13,45 Eur mesačne 30 dní. Navrhovateľ
bývasmatkouvKošiciach.VtejsúvislostimávýdavkyspojenésdopravoupoKošiciachatomesačne10
Eur. Oproti času posledného určenie príspevku na výživu sa zvýšili aj výdavky navrhovateľa na stravu v
priemere odhadom 100 Eur mesačne, ošatenie a obuv v priemere 70 Eur mesačne, hygienické potreby,

lieky, kozmetika v priemere 20 Eur mesačne, štúdium a záujmy - študijné materiály a výdavky, knihy,
vstupenky na divadelné predstavenia v priemere 30 Eur mesačne. Navrhovateľ pre potreby štúdia dňa
18.9.2017 si kúpil notebook za 813,90 Eur z peňažných prostriedkov matky. Predpokladaná životnosť
notebooku je maximálne 5 rokov. V takom prípade je to pri prepočte na mesiac 13,57 Eur. Navrhovateľ
stále nie je schopný sa samostatne živiť, nakoľko má 19 rokov a študuje na dvoch školách v Bratislave a

v Košiciach. Na jeho výživu prispieva matka a to finančne v priemere cca 350 Eur mesačne a osobnou
starostlivosťou ako je pranie, žehlenie, varenie, nákupy, starostlivosť o domácnosť a pod..

9. Matka navrhovateľa je zamestnaná ako zdravotná sestra v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v
Košiciach s čistým príjmom za rok 2017 vo výške 1.048,56 Eur mesačne.

10. Matka a otec navrhovateľa v čase podania návrhu vlastnili 3-izbový byt avšak po rozvode manželstva
ichbezpodielovéspoluvlastníctvonebolovysporiadané.KonaniebolovedenénaOkresnomsúdeKošice
I pod sp. zn. 41C 266/2014. Matka platí navrhovateľovi životnú aj úrazovú poistku vo výške 17,66 Eur
mesačne. Stavebné sporenie vo výške 19,92 Eur mesačne.

11. Navrhovateľ predložil súdu všetky listinné dôkazy preukazujúce jeho výdavky.

12. Povinný uviedol, že nie je schopný prispievať na výživu navrhovateľa vyššou sumou ako je 80 Eur
mesačne. Príjem povinného predstavuje 380 Eur. Jeho výdaje mesačné sú nasledovné: výživné 80 Eur,

partnerke prispieva 100 Eur mesačne na bývanie, zdravotné poistky ALLIANZ 20 Eur, životná poistka v
Tatra banke 15 Eur, Dopravný podnik mesačník 20 Eur, kredit na mobilný telefón 15 Eur. Jeho celkové
výdaje sú 250 Eur. Na živobytie, hygienické potreby a oblečenie mu ostáva cca 130 Eur.

13.ZpripojenéhopotvrdeniaKonzervatóriaJozefaAdamoviča,Exnárova8,Košicezodňa3.9.2018bolo

zistené, že navrhovateľ U. Q. je žiakom 6. A triedy v dennej forme štúdia v školskom roku 2018/2019.

14. Z potvrdenia Divadelnej fakulty VŠMÚ Bratislava zo dňa 11.9.2018 bolo zistené, že navrhovateľ
U. Q. je študentom v akademickom roku 2018/2019 2BC ročníka denného štúdia študijného programu
divadelné štúdiá.

15. Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky navrhovateľa za rok 2017 bolo
zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 5/2017 do 4/2018 bol vo výške 971 Eur netto,
za obdobie od 5/2018 do 8/2018 vo výške 1.057 Eur netto.

16. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom povinného bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 5/2017 do 4/2018 bol vo výške 408 Eur netto, za obdobie 7/2017 do 6/2018
vo výške 399,08 Eur netto, za obdobie 8/2017 do 9/2018 vo výške 412 Eur netto.17. Navrhovateľ predložil súdu uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 41C 266/2014 ohľadne
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode a to schválením zmieru. Matka
navrhovateľa bola zaviazaná na vyrovnanie podielov z vysporiadania majetku patriaceho do BSM

zaplatiťpovinnémunajehoúčetsumu8.164,36Eurdosiedmychdníododňaprávoplatnostirozhodnutia.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

23. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia
ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie

rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojhorodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov

na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením

školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade

jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

27. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a

rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

28. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

29. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného

rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany povinného na oprávnenú zo sumy 80 Eur mesačne
na 110 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Poukazuje na ust. § 157 CMP, v zmysle ktorého
rozsudky vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť ak sa zmenia pomery. Od poslednej
úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy bol oprávnený maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky, pričom povinný bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80

Eur mesačne. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov,
z odôvodnených potrieb navrhovateľa i oprávneného, prihliadol na počet vyživovacích povinností na
stranematkynavrhovateľaakoipovinného,ktorýmvyživovaciepovinnostinepribudli.Vďalšomprihliadol
na osobnú starostlivosť matky o navrhovateľa, ktorá je zamestnaná s príjmom vo výške 1.057 Eurnetto. Matka zabezpečuje pre navrhovateľa bývanie, jeho starostlivosť a výživu, uhrádza všetky jeho
potreby, pričom povinný na jeho výživu prispieval sumou 80 Eur mesačne. Od poslednej úpravy došlo
k zmene na strane navrhovateľa aj v tom, že ukončil stredoškolské štúdium, pričom pokračuje v

štúdiu na vysokej škole konkrétne VŠMÚ v Bratislave a naďalej navštevuje konzervatórium Jozefa
Adamoviča v Košiciach. V tejto súvislosti má výdavky spojené so zabezpečením školských potrieb a
pomôcok študijných materiálov, nutnosť zabezpečenia bývania v Bratislave (internát a s tým spojené
výdavky s cestovným Košice - Bratislava a späť), cestovné v Košiciach. Navrhovateľ sa s povinným
nestretáva, to znamená, že povinný okrem výživného v sume 80 Eur mesačne ničím iným neprispieva.

Pri porovnávaní pomerov a určovaní výšky zvýšeného výživného súd prihliadol i na pomery povinného,
ktorý je zamestnaný s príjmom vo výške 412 Eur netto ako i na jeho výdavky uvádzané pred súdom.
Zhrnúc uvedené k podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo na strane oprávneného v súvislosti s
jeho vekom ako i pokračovaním v ďalšom štúdiu. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť trvajúce do času kým deti nie sú schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou vyplýva, že
plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou. Vždy pôjde
o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac
spravodlivé riešenie.

30. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že povinný pri vynaložení maximálnej snahy môže
prispievať na výživu oprávneného sumou 110 Eur mesačne od 29.3.2018 do budúcna.

31. V prevyšujúcej časti návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol.

32.Podľaust.§232ods.2,3zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,aksúduložilvrozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

33. Na strane povinného vzniklo dlžné výživné za obdobie od 29.3.2018 do 31.10.2018 vo výške 211,96
Eur, ktoré súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným. Dlžné výživné
bolo vypočítané nasledovne:
Rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 110 Eur - 80 Eur = 30 Eur, alikvotná časť za
mesiac marec 2018 30 Eur : 31 dní = 0,97 Eur x 2 dni, t.j. 1,94 Eur, obdobie apríl 2018 do október 2018

30 Eur x 7 mesiacov = 210 Eur, dlžné výživné spolu 211,94 Eur.

34. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové zárobkové
pomery povinného.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.