Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Csp/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200425
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719200425.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne R. H., F.. X.X.XXXX, T.

H., R. XXXX/XX, zast. Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, Svidník, IČO: 50424777,
proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
36432105, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s. r. o., Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50361368, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
800,-- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,-- eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2019 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800,-- eur a zaviazal ho k náhrade trov konania.
V žalobe poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
12Csp/139/2016 sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach

zo mzdy a ako žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľa. V tomto konaní bola v celom rozsahu úspešná,
pričom poukázala na odôvodnenie rozhodnutia súdu I. inštancie ako aj odvolacieho súdu. S poukazom
na ust. § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie ako satisfakciu
za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré musela brániť v pôvodnom konaní. Má nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, pretože je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na
súde. Výška uplatneného nároku predstavuje približne 1/3-inu sumy, ktorú žalovaný od nej vymohol
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. V písomnom vyjadrení zo dňa 4.4.2019 spochybnila

námietky žalovaného ohľadom nedostatku miestnej príslušnosti, pretože by nemali existovať žiadne
pochybnosti o tom, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, pretože právny základ na podanie
tejtožalobyjeodvodenýod§3ods.5Zák.č.257/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Zozneniazákonného
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že tohto nároku sa môže domáhať len spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní svoje spotrebiteľské práva. Nesúhlasila ani s námietkou nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, pretože cit. ustanovenie zákona nehovorí, že spotrebiteľ si má nárok uplatniť
voči dodávateľovi, ale voči tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedá. V prípade žalobkyne je týmto subjektom žalovaný, voči ktorému v
uvedenom konaní úspešne uplatnila ochranu svojich spotrebiteľských práv.2. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.6.2019 žalobkyňa nesúhlasila so
vznesenou námietkou nedostatku právomoci konajúceho súdu. Žalovaný odvodzuje právomoc
prejednať spor od článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok pre úver. Žaloba o primerané finančné

zadosťučinenie však nevyplýva z úverovej zmluvy, ku ktorej prislúchajú tieto obchodné podmienky,
ale zo Zák. č. 250/2007 Z. z., teda nemožno konštatovať, že predmetný spor vznikol zo zmluvy o
úvere, či obchodných podmienok. Naviac rozhodcovská doložka, na ktorú žalovaný vo svojom vyjadrení
poukazuje, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súvislosti s výškou uplatneného nároku
poukázalanato,žezamestnávateľjejnazákladeneplatnejdohodyvykonávalzrážkyzaobdobie10/2011

až 01/2016 a celkovo jej bola zrazená suma 2.450,31 eur. Práve žalovaný požiadal jej zamestnávateľa
o vykonávanie zrážok na základe tejto dohody. Nie je pravdou, že by mala voči žalovanému dlh, pretože
z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí je dlh bezúročný a bez poplatkov a istinu už splatila. Na
pojednávaní zotrvala na argumentácii z písomných vyjadrení.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.2.2019 žiadal žalobu zamietnuť, resp. konanie

zastaviť. Uviedol, že žalobkyňa by mala v prvom rade preukázať, že jej vznikol nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, teda splnenie zákonných podmienok, a podľa jeho názoru žalobkyni chýba
právny titul, na základe ktorého by sa mohla domáhať žalobného nároku, napr. preukázaním spôsobenej
škody, alebo vzniku bezdôvodného obohatenia, alebo iného právneho nároku. Žalobkyňa ako dlžník by
mala nárok požadovať primerané finančné zadosťučinenie, ak by v súdnom konaní, ktoré predchádzalo

tomuto konaniu, bolo predmetom sporu zaplatenie, teda taká žaloba na plnenie, ktorou by mal žalovaný
nahradiť finančné prostriedky žalobcovi ako náhradu za ním spôsobenú škodu. Totiž ak by bol dlžník
úspešný v konaní o plnenie, tak týmto by mal právny titul, nakoľko v konaní žiadal náhradu za spôsobenú
škodu. Avšak v danom spore žalobca nemá žiadny právny titul, pretože v predchádzajúcom konaní
súd uložil povinnosť zdržať sa použitia zrážok zo mzdy uvedených v zmluve o úvere, pričom v tomto

konaní bolo len objasnené súdom, že takýto inštitút zabezpečenia pohľadávky veriteľa nie je prijateľný
a je v neprospech spotrebiteľa a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale nebolo konštatované
ani nedošlo k vzniku nejakej škody. Žalovaná len rozporovala spôsob uspokojenia veriteľa zrážkami
zo mzdy a týmto konaním jej nebola spôsobená žiadna ujma. Žalobkyni teda právo na primerané
finančné zadosťučinenie vôbec nevzniklo. Žalobkyňa tiež ničím nezdôvodnila výšku uplatneného nároku

a z jej vyjadrení ani nie je možné zistiť ako konkrétne trpela, čo zažívala, čo podstupovala, ako sa to
prejavovalo, aké následky to na nej zanechalo. Tvrdenia žalobkyne nepreukazujú žiadnu ujmu, ktorá by
jej mala byť spôsobená. Poukázal aj na to, že žalobkyňa nezaplatila svoj dlh, ktorý vyplýva z úverovej
zmluvy a za tohto stavu požadovať finančné zadosťučinenie nepovažuje za dôvodné. S poukazom na
znenie ust. § 3 ods. 5 cit. zákona uviedol, že nie je ani pasívne vecne legitimovaný, pretože nie je a

nebol vo vzťahu k žalobkyni dodávateľom. Vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti, pretože podľa
názoru žalovaného nejde o spotrebiteľský spor. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
navrhol konanie zastaviť z dôvodu nedostatku podmienok konania.

4. V ďalšom písomnom vyjadrení z 18.4.2019 žalovaný opakovanie namietal nedostatok pasívnej

legitimácie, naďalej spochybňoval právny základ uplatneného nároku a vzniesol aj námietku nedostatku
právomoci súdu prejednávať tento spor. Podľa žalovaného súd nemá právomoc predmetný spor
prejednávať, nakoľko v zmysle článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou, a pokiaľ
nedôjde k dohode, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní

pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrátna a mediačná a. s.
Na pojednávaní žalovaný trval na uvedenej argumentácii a poukázal aj na to, že predmetná pohľadávka
bola z jeho strany postúpená na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., predložil aj oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2016, ktoré malo byť doručené žalobkyni.

5. Z vyjadrení strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu predložených rozsudkov vo
veci sp. zn. 12C/139/2016, z obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Csp/139/2016, obsahu
prehľadu vykonaných zrážok, výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi a
oznámenia o postúpení pohľadávky, súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12Csp/139/2016 sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v
zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z X.XX.XXXX na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Rozsudkom
č. k. 12Csp/139/2016-152 zo dňa 24.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.4Co/104/2017-179 zo dňa 5.6.2018 bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, teda žalobkyňa bola v tomto
konaní v celom rozsahu úspešná. Z odôvodnenia rozsudkov súdu I. inštancie ako aj odvolacieho súdu je
zrejmé, že súdy konštatovali neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo forme dohody o zrážkach zo mzdy.

7. Žalobkyňa preukázala, že o vykonanie zrážok zo mzdy požiadal práve žalovaný výzvou zo dňa
12.10.2011 a na základe tejto výzvy zamestnávateľ vykonával zrážky za obdobie 10/2011 až do 01/2016,
pričom vykonal zrážky v celkovej výške 2.450,31 eur.

8. Podľa § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. v platnom znení proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v
sume 800,-- eur, a to na základe § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný
v rámci obrany namietal nedostatok právomoci súdu vec prejednať, miestnu príslušnosť Okresného
súdu Poprad, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a spochybňoval uplatnený nárok žalobkyne čo do
základu aj výšky.

10. Nedostatok právomoci súdu prejednať vec žalovaný namietal v písomnom vyjadrení z 18.4.2019,
ktorým reagoval na vyjadrenie žalobkyne k jeho pôvodnému vyjadreniu k žalobe. Poukázal pritom na
rozhodcovskú doložku, ktorá mala byť zahrnutá v článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok a v zmysle
ktorej všetky spory, ktoré súvisia s ZoÚ a OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo

OP, majú byť prejednané v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom. V zmysle § 5
ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v platnom znení /ďalej len CSP/ súd skúma,
či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní na námietku žalovaného uplatnenú
najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. V zmysle § 5 ods. 2 CSP na námietku uplatnenú
neskôr súd neprihliada. V prejednávanej veci prvým úkonom, ktorý patril žalovanému bolo vyjadrenie

k žalobe, a keďže pri tomto úkone námietku nedostatku právomoci neuplatnil, súd v zmysle § 5 ods. 2
CSP na túto námietku neprihliada. Zároveň však súd poukazuje na skutočnosť, že otázka právomoci
súdu prejednávať spor strán bola riešená už aj v konaní sp. zn. 12Csp/139/2016, kde bola konštatovaná
právomoc súdu na prejednanie veci. Žalovaný navyše ani nepredložil súdu obchodné podmienky, v
ktorých by sa mala nachádzať rozhodcovská doložka, teda súd ani nemal možnosť posúdiť námietku

žalovaného,avšakvzhľadomnavyššieuvedené,keďžežalovanýnámietkuvzniesolažpriďalšomúkone
a nie pri prvom úkone vo veci, ktorý mu patril, na túto námietku ani neprihliadal.

11. V súvislosti s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Poprad súd konštatuje, že túto
síce žalovaný urobil pri prvom úkone, ktorý mu patril vo veci, avšak námietka nie je dôvodná. V zmysle

ust. § 19 písm. d/ CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor,
alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. V zmysle § 290
CSP spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa názoru súdu spor, ktorého predmetom je

priznanie finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 cit. zákona je sporom spotrebiteľským, pretože
tak ako to vyplýva z cit. zák. ustanovenia, tento nárok si môže uplatňovať iba osoba, ktorá spĺňa štatút
spotrebiteľa. V postavení dodávateľa bol síce pôvodne právny predchodca žalovaného - Poštová banka,
a. s., avšak na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola predmetná pohľadávka postúpená na
žalovaného a práve žalovaný bol subjektom, voči ktorému bolo úspešne uplatnené porušenie práv

žalobkyne ako spotrebiteľa. Keďže žalobkyňa má adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu
Poprad,jevzmysle§19písm.d/CSPdanámiestnapríslušnosťOkresnéhosúduPopradnaprejednanie
sporu.12. Žalovaný tiež namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore. Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo neúspechu v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu legitimáciu.

Žalovaný v rámci obrany namietal, že vo vzťahu k žalobkyni nebol dodávateľom, pretože tým bol jeho
právny predchodca - Poštová banka, a. s., ktorá so žalobkyňou uzavrela zmluvu o úvere a súčasťou
tejto zmluvy o úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá v konaní sp. zn. 12Csp/139/2016
bola vyhodnotená ako neprijateľná podmienka. Ust. § 3 ods. 5 cit. zákona nepredpokladá uplatnenie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie len voči subjektu, ktorý uzatváral zmluvu, ale tohto nároku

sa spotrebiteľ môže domáhať proti porušiteľovi práva. Otázkou pasívnej vecnej legitimácie v prípade
postúpenia pohľadávky sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal už aj odvolací súd a v rozhodnutí sp.
zn. 20Co/78/2017 Krajský súd v Prešove konštatoval, že pasívne legitimovaným je aj subjekt, ktorý
pohľadávku vzniknutú z úverovej zmluvy so všetkými právami a povinnosťami odkúpil a domáhal sa
plnenia z postúpenej pohľadávky. Odvolací súd taktiež konštatoval, že žalovaný je právnym nástupcom
pôvodného veriteľa vo vzťahu k postúpenej pohľadávke, a to so všetkými právami a povinnosťami, ktoré

s ňou súvisia.

13. Súd je toho názoru, že tento právny záver je aplikovateľný aj v prejednávanej veci kde žalovaný
nadobudol predmetnú pohľadávku postúpením od pôvodného veriteľa, teda s postúpenou pohľadávkou
prešli na neho všetky práva a povinnosti týkajúce sa predmetnej pohľadávky. Žalovaný bol tým

subjektom, ktorý si u zamestnávateľa žalobkyne uplatnil nároky z dohody o zrážkach zo mzdy a práve
s prospech žalovaného boli zrážky vykonávané. Podstatnou okolnosťou je, že práve voči žalovanému
sa žalobkyňa úspešne domohla svojho porušeného práva vo vyššie uvedenom konaní, teda žalovaný
je porušiteľom práva v zmysle ust. § 3 ods. 5 cit. zákona. Žalovaný v konaní namietal, že už v roku
2016 malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s.,

aj keď túto skutočnosť nepreukázal. Žalovaný síce predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 10.10.2016, žalobkyňa však poprela, že by jej tento doklad bol doručený. Žalovaný navrhol, že v
rámci dokazovania by predložil súdu ako dôkaz zmluvu o postúpení pohľadávok, súd však tento dôkaz
zamietol.

14. Súd poukazuje aj na to, že žalovaný svoju pasívnu legitimáciu namietal už od prvého úkonu vo
veci, čo bolo písomné vyjadrenie zo dňa 19.2.2019, teda tento dôkaz mal predložiť už pri svojom
vyjadrení, keďže podľa jeho tvrdenia k postúpeniu pohľadávky došlo v roku 2016. Napriek tomu, že
žalovaný bol poučený, že na neskôr predložené dôkazy súd nemusí prihliadať, tak neurobil a odročenie
pojednávania len za účelom predloženia tohto dôkazu by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti

konania. Naviac ako už súd vyššie uviedol, práve žalovaný je subjektom, ktorý sa domáhal nárokov
z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a v dôsledku toho je daná jeho pasívna legitimácia z titulu
nárokov na primerané finančné zadosťučinenie. Tejto povinnosti sa nezbavuje ani v prípade postúpenia
pohľadávky. Z uvedeného dôvodu navrhovaný dôkaz nie je ani relevantným pre rozhodnutie vo veci.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z. z. je určitou
satisfakciou spotrebiteľa za stav, ktorý musel v dôsledku konania dodávateľa trpieť a je aj sankciou,
ktorá má postihnúť žalovaného v súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Spotrebiteľ nie je povinný
preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné
zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď spotrebiteľovi ujma v nadväznosti na

porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla za predpokladu, že spotrebiteľ sa úspešne domáhal
ochrany svojich práv. Primerané finančné zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na
iných finančných nárokoch ako je napr. náhrada škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia, preto
neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobkyňa nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie,
pretože nepreukázala vznik škody, alebo bezdôvodného obohatenia. Už tým, že vo vyššie uvedenom

konaní bola žalobkyňa úspešná vo veci žaloby o určenie povinnosti zdržať sa použitia dohody zrážok zo
mzdyzostranyžalovaného,jejvznikolnároknaprimeranéfinančnézadosťučinenievzmyslecit.zákona.

16. Zákon o ochrane spotrebiteľa neupravuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá tak
závisí od úvahy súdu. Súd by mal pri určení výšky tohto nároku prihliadať na závažnosť a intenzitu

protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho následkov a možností ich odstránenia. Taktiež súd musí
zohľadňovať rozsah ujmy, ktorá spotrebiteľovi vznikla, prípade mohla vzniknúť v dôsledku protiprávneho
konania. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že zrážky zo mzdy boli žalobkyni vykonávané v
období od 10/2011 až 01/2016, teda po dobu viac ako štyroch rokov. Na základe dohody o zrážkachzo mzdy bola žalobkyni zrazená suma 2.450,31 eur. Žalobkyňa nepreukázala, či na základe týchto
zrážok bola vymožená vyššia suma, než mala uhradiť, aj keď v písomnom vyjadrení z 18.6.2019
tvrdila, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, teda že z jej strany istina bola uhradená.

Žalobkyňanepreukázala,žebysavočižalovanémudomáhalavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,čoby
potvrdzovalojejtvrdeniaotom,žeúverbymalbyťbezúročnýabezpoplatkov.Zostranyžalobkyneneboli
uvedené ani iné tvrdenia, z ktorých by vyplynulo akým spôsobom na ňu vplývalo protiprávne konanie
žalovaného, teda na základe ktorých by bolo možné posúdiť rozsah ujmy, ktorá by mohla vzniknúť
žalobkyni v dôsledku protiprávneho konania. Nepochybne vykonávanie zrážok zo mzdy na základe

neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná podmienka, možno
považovať za protiprávne konanie závažnejšej intenzity, keďže bez právneho základu dochádzalo k
zásahu do mzdových nárokov žalobkyne. S prihliadnutím na dĺžku protiprávneho stavu, ktorý musela
žalobkyňa strpieť, ako aj s prihliadnutím na intenzitu protiprávneho konania žalovaného súd priznal
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,-- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP s tým, že pri priznaní náhrady trov
konania vychádzal zo zásady úspechu vo veci. Obdobne ako pri nárokoch na náhradu nemajetkovej
ujmy pri zásahoch do ochrany osobnosti ani v prípade primeraného finančného zadosťučinenia zákon
neupravuje jeho výšku, ktorá je vecou úvahy súdu. Rozhodovacia prax súdov (napr. rozsudok Krajského
súdu Trnava sp. zn. 10Co/191/2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/141/2018)

zaujala právny názor, že aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od
znaleckého posudku, je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzať zo
zásady úspechu vo veci. V týchto konaniach sa však žalobca nepovažuje za procesne neúspešného,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože žalobcu nemožno zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti.

Pri týchto sporoch sa za základné považuje rozhodnutie, že žalobca má nárok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia a výška tohto nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Žalobkyňu je
potrebné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného
nároku a výška plnenia vyplývajúca z jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Pri
rozhodovaní o výška trov konania bude súd potom vychádzať z prisúdenej sumy. Na základe uvedeného

súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).