Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12Csp/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517207801
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3517207801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: WM

Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne
zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598
a JUDr. Martin Palkovič, advokát, s.r.o., Kuzmányho 1, Piešťany, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: D.
Č.O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., t.č. bytom S., T. Š. X, o zaplatenie 1.314,13 Eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.314,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 1.050,40 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré
je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa28.08.2017protižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy 1.314,13 Eur spolu s 17,50 %-tným ročným úrokom zo sumy 1.050,40 Eur od 26.09.2014 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.050,40 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy o
kreditnej karte zo dňa 25.03.2008 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. dňa 31.03.2008 uzavretá zmluva o kreditnej karte č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bola žalovanému vydaná kreditná karta referenčná elektronická VISA Classic s celkovým úverovým

rámcom vo výške 30.000,- Sk a ročnou úrokovou sadzbou 17,50 %. SLSP, a.s. na základe zmluvy
poskytla žalovanému peňažné prostriedky, ktoré bol žalovaný oprávnený čerpať, a to prevodom z účtu
alebo výbermi z účtu, pričom tieto úhradami dorovnal do výšky poskytnutého úverového rámca. Nakoľko
žalovaný poskytnutý úverový rámec v celom rozsahu vyčerpal a následne nerealizoval žiadnu úhradu,
t. j. nedorovnal zostatok do výšky poskytnutého úverového rámca, neplatil úroky a poplatky, dostal
sa žalovaný do nepovoleného prečerpania. Žalovaný prekročil výšku poskytnutého úverového rámca,
dostal sa do nepovoleného prečerpania, ktoré nedorovnal, čím porušil zmluvné podmienky, a preto

SLSP, a.s. odstúpila od zmluvy v súlade s obchodnými podmienkami a zákonom. Pohľadávka SLSP, a.s.
proti žalovanému bola dňa 25.09.2014 zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu, pričom
žalovaný bol dňa 07.10.2014 upovedomený o postúpení pohľadávky. Výzvou na zaplatenie pohľadávky
zo dňa 20.04.2015 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne.2. Žalovanému bola žaloba aj s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 22.10.2018 spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k nej, ako aj s poučením o procesných právach a povinnostiach strany sporu. Žalovaný

sa k žalobe nevyjadril. Nedostavil sa ani na pojednávanie, neúčasť neospravedlnil, a preto súd podľa §
180 C.s.p. prejednal vec v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, za účasti jeho právneho zástupcu.
Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

3.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímžalobnéhonávrhuvspojeníspísomnýmvyjadrenímžalobcu,

výpisu z obchodného registra žalobcu, návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte, oznámenia o
postúpení pohľadávky, výzvy na zaplatenie pohľadávky, Obchodných podmienok pre kreditné karty,
odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte, platobnej histórie a zistil skutkový a právny stav veci.

4. Dňa 31.03.2008 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaným
uzatvorená Zmluva o kreditnej karte s celkovým úverovým rámcom 30.000,- Sk (995,82 Eur).

5. Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o kreditnej karte v súlade s ustanovením bodu 10.3
písm. b) a f) Obchodných podmienok pre kreditné karty, a to s účinnosťou ku dňu 31.12.2010. Zároveň
žalovaného požiadal, aby najneskôr do 15 dní odo dňa účinnosti tohto odstúpenia uhradil nesplatenú
pohľadávku, ktorá k dátumu 31.12.2010 predstavovala sumu 1.050,40 Eur.

6. Listom zo dňa 07.10.2014 bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému oznámené
postúpenie pohľadávky s príslušenstvom podľa § 526 Občianskeho zákonníka, a to na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014, ktorou bola pohľadávka proti žalovanému postúpená na
žalobcu.

7. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

11. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia

ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté
peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto
splátky.

12.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadovanézaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

14. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Z platobnej histórie žalovaného vyplýva, že dňa 31.03.2008 bol žalovanému poskytnutý úverový

rámec v sume 30.000,- Sk (995,82 Eur), ktorý žalovaný čerpal formou výberov. Zostatok na účte
predstavoval ku dňu 31.12.201 mínus 1.050,40 Eur. Dňa 25.09.2014 boli debetné úroky zúčtované
a debetný úrok z nepovoleného prečerpania predstavoval spolu 263,73 Eur. Dlžná suma tak spolu
predstavuje 1.314,13 Eur, výšku ktorej žalovaný v priebehu súdneho konania nepoprel. Z uvedeného
dôvodu súd žalovaného zaviazal na jej zaplatenie.

17. Pokiaľ ide o nárok na úhradu zmluvných úrokov vo výške 17,50 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 1.050,40 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, súd v tejto časti návrh zamietol, pretože
bolo preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvné úroky 17,50 % ako fixné do doby splatnosti
úveru. Žalobca pristúpil v zmysle zmluvných dojednaní k zosplatneniu celého

úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi
zmluvné úroky odo dňa účinkov zosplatnenia nepatria. Súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. ÚS IV. 476/2012 zo dňa 18.09.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR
súhlasil s názorom odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria
úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z

omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnuté úroky z úveru nevzniká, iba právo na úroky z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. Súčasne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove vydaného v konaní

sp. zn. 6Co/190/2014 dňa 30.06.2015 z ktorého vyplýva, že splácanie úveru v splátkach
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva

veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok

na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva

ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Defacto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by
neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by

podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú
nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu
jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd
prirodzenedostáva aj vporadíkďalšiemuzásadnémuzáveru,spočívajúcemuvskutočnosti,žekeďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,

navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú
len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa

podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel

je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a
nar. vl. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal s úhradou dlžnej sumy do omeškania, súd žalobcovi priznal
i nárok na náhradu úrokov z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom do 31.01.2013 (§ 10c vyhlášky), a to vo výške 8 % ročne zo sumy 1.050,40 Eur
od 26.09.2014 (t. j. počnúc dňom nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky na žalobcu, keďže už

uplynula lehota na plnenie) do zaplatenia.

19. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“),keďženebolizistenézákonnédôvodypreurčeniedlhšej
lehoty.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
danom konaní súd žalobnému návrhu vyhovel okrem nepatrnej časti, čím žalobcovi ako strane v spore
úspešnej vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne

vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Strana sporu, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala, nemá právo podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.